Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

9.5.2019 o 18:24 hod.

JUDr. Mgr. PhD

Martina Lubyová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Zodpovedanie otázky 16.5.2019 14:42 - 14:44 hod.

Martina Lubyová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, vy ste teraz položili úplne novú otázku, ktorá sa týka učebnice. Vaša otázka znela, z akého dôvodu sa Štátny pedagogický ústav rozhodol podpísať memorandum v oblasti výučby s takouto nadáciou, keď existujú nejaké iné nadácie, a na túto otázku... (reakcia z pléna), dlhoročné..., keď v tejto téme eviduje dlhoročné pôsobenie ich subjektu a tak ďalej, o učebnici, o ktorej ste teraz celý čas hovorili, tu neni pol slova vo vašej otázke, čiže ja sa teraz vyjadrujem k vašej otázke a odpovedám k vašej otázke. Ešte by som teda chcela doplniť, že Studia Academica Slovaca spolupracuje s ŠPÚ, v roku 2016, od roku 2016 po súčasnosť práve ŠPÚ oslovilo len Centrum pre slovenčinu ako cudzí jazyk, Studia Academica Slovaca, iné organizácie, ktoré, Centrum pre výskum etnicity, kultúry, Nadácie Milana Šimečku priamo neoslovili a ŠPÚ spolupracuje so Studia Academica Slovaca, MPC, Štátnou školskou inšpekciou a Ekonomickou univerzitou, sa aktívne podieľa na príprave príručky pre učiteľov Slovenčina ako cudzí jazyk. Čiže pripravovali túto príručku, to je no, to už ako môžme rozoberať v ďalších otázkach (reakcia z pléna), ale vy sa pýtate... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, aby pani poslankyňa... (Povedané súbežne s rečníčkou.)

Lubyová, Martina, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR
... úplne novú otázku na nejakú učebnicu, o tejto učebnici vo vašej otázke nebolo vôbec nič spomenuté. Čiže ja by som teda rada zodpovedala na tú vašu otázku, prečo sa rozhodli podpísať memorandum, a myslím, že som dostatočne jasne vysvetlila, že to memorandum je bezodplatné, vyplýva to zo štatútu toho ústavu, že má takúto pomoc poskytovať. Obrátili sa na ne subjekty, ktoré teda ani vy teda nespochybňujete, lebo teda hovoríte, že tá najstaršia škola je vlastne prepojená s tou, s tou nadáciou, čiže ak je to nejaký amalgamát, tak jednoducho už tá reputácia tej školy zároveň je, teda je prepojená s tou nadáciou. Čiže jednoducho mám za to, že som zodpovedala vašu otázku, a pokiaľ ide o učebnicu, nech sa páči, sformulujte túto otázku a milerada vám po porade s ŠPÚ na ňu vám budem odpovedať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2019 14:35 - 14:40 hod.

Martina Lubyová
Mám tu ešte oveľa viac, tak nestíham. Môžme, hej.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 16.5.2019 14:35 - 14:40 hod.

Martina Lubyová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za položenú otázku. V prvom rade chcem poznamenať, že Štátny pedagogický ústav je inštitúcia so svojou vlastnou právnou subjektivitou, čiže táto otázka mierená na ne, ktorá sa týka jeho každodennej činnosti nemôže byť mnou zodpovedaná možno až do takej miery, ako by ste si predstavovali, pretože tlmočím vlastne ich odpoveď, ale teda som sa pokúsila s celou tématikou oboznámiť a gro mojej odpovede je v tom, čo teda mám od Štátneho pedagogického ústavu.
V prvom rade Štátny pedagogický ústav sa nebráni podpisovať rôzne memorandá a akty o spolupráci na najmä na bezodplatnej osnove s rôznymi organizáciami, ktoré o to prejavia záujem.
Táto nadácia Aľony Kurotovej realizuje študijný program v rámci štipendijného programu Krok za krokom so súkromnou jazykovou školou iCan, iCan, ktorá sídli na Lazaretskej 8, v Bratislave, a táto škola je veľmi prestížnou. Inštitúciou je zaradená do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky a je najstaršou súkromnou jazykovou školou v Bratislave a štvrtou najstaršou školou v Slovenskej republike. Okrem kurzov Slovenského jazyka ako cudzieho jazyka pre žiakov vo veku od 15 rokov a dospelých poskytuje spolu s touto nadáciou Aľony Kurotovej, čiže v spolupráci v rámci štipendijného programu Krok za krokom aj kurzy slovenského jazyka ako cudzieho jazyka pre deti predškolského veku a žiakov prvého a druhého stupňa základnej školy. Pri výučbe detí predškolského veku a mladšieho školského veku pociťujú nedostatok učebných materiálov. Preto sa táto súkromná jazyková škola, ktorá vykonáva kurzy, a Nadácia Aľony Kurotovovej obrátili na Štátny pedagogický ústav na základe jeho poslania a činnosti so žiadosťou o spoluprácu o metodickú podporu, usmernenie pri tvorbe učebných materiálov pre deti cudzincov vo veku od 5 do 15 rokov a pri aktualizácii školského vzdelávacieho programu. Čiže bola to iniciatíva zo strany teda súkromnej jazykovej školy a nadácie. Vzhľadom na to, že ŠPÚ má tieto funkcie, tak teda je, samozrejme, povinné týmto subjektom, ktoré žiadajú nejakú metodickú pedagogickú pomoc poskytovať, poskytovať tieto služby.
Štátny pedagogický ústav na základe čl. II ods. 2, písm. e) a f) svojho štatútu v rámci svojho poslania práve zabezpečuje riadenie, koordináciu a odborno-metodické usmerňovanie, poradenskú a konzultačnú činnosť. Problematika vyučovania slovenského jazyka ako cudzieho jazyka je premietnutá aj do viacerých úloh Plánu hlavných úloh Štátneho pedagogického ústavu a operatívnych úloh. Ich cieľom je jednak príprava východiskových dokumentov, ktoré špecifikujú najdôležitejšie aspekty problematiky vyučovania slovenského jazyka ako cudzieho jazyka, a to sú metodické odporúčania, učebné plány, učebné osnovy a tieto sú dostupné na webovom sídle Štátneho pedagogického ústavu a tiež štátneho vzdelávacieho programu a vzdelávacích štandardov pre jazykové školy. Pri plnení týchto úloh Štátny pedagogický ústav úzko spolupracuje aj s jazykovými školami na Slovensku v rámci implementácie návrhov koncepcie vzdelávania v jazykových školách. Táto koncepcia bola schválená ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu ešte 21. decembra 2016. Štátny pedagogický ústav realizoval dotazníkový prieskum za účelom identifikovania aktuálneho stavu potrieb ponuky a dopytu výučby slovenského jazyka ako cudzieho jazyka v jazykových školách. Jazykové školy zapojené do dotazníkového prieskumu okrem iného prejavili len čiastočnú spokojnosť s dostupnými vzdelávacími materiálmi. Dostupné vzdelávacie materiály nevyhovujú potrebám kurzu na jazykovej úrovni A1 vzhľadom na náročné komunikačné témy z oblasti pracovného trhu, náročnú slovnú zásobu a neprehľadnú štruktúru dostupných učebníc. Vrámci memoranda o porozumení k posilneniu spolupráce Štátny pedagogický ústav na základe svojho poslania a činnosti poskytne bezodplatne jazykovej škole iCan a nadácii Alony Kurotovej metodické usmernenie, poradensko-konzultačnú činnosť pri aktualizácii školského vzdelávacieho programu a tvorbe učebných materiálov pre deti cudzincov vo veku od 5 do 15 rokov, ak o to, tá jazyková škola iCan alebo nadácia tej Aľony Kurotovej požiadajú. Jazyková škola iCan a Nadácia Aľony Kurotovej bude zdieľať so Štátnym pedagogickým ústavov teda na báze reciprocity všetky výsledky a skúsenosti z dobrej praxe v oblasti poskytovania vzdelávania cudzincom na Slovensku, ako aj sprístupňovať vytvorené učebné pomôcky na čo najširšie využitie.
Štátny pedagogický ústav pri riešení danej problematiky spolupracuje aj s inými inštitúciami na Slovensku aj v zahraničí. Štátny pedagogický ústav bol partnerskou organizáciou v medzinárodnom projekte programu Erasmus+ vzdelávanie učiteľov k inklúzii detí cudzincov. Koordinačnou organizáciou projektu bol Národný inštitút pre ďalšie vzdelávanie Českej republiky. Partnermi boli Asociácia C.E.M.E.A. v Neapole, Taliansko, a Prvé všeobecné lýceum Trikala v Grécku. Čiže ŠPÚ spolupracuje s rôznymi ďalšími subjektami v tejto oblasti, nie je to len nejaká jedna nadácia alebo len jeden inštitút, na ktorý sa vy pýtate. V rámci projektu ŠPÚ realizovalo workshop Vzdelávanie učiteľov k inklúzii detí cudzincov, ktorého cieľom bolo poskytnúť zástupcom partnerskej organizácie informácie o súčasnej situácii... Čas?

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Nech sa páči, pani poslankyňa, doplňujúca otázka.
Skryt prepis
 

9.5.2019 18:24 - 18:27 hod.

Martina Lubyová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov.
Základom pre túto novelu v zákone o fonde je uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 404 z 5. septembra 2018, z ktorého vyplýva, že nedostatkový počet zdravotníckeho personálu je potrebné riešiť akútne nejakými stabilizačnými opatreniami. My sme sa na základe tohto uznesenia rozhodli riešiť problém systémovo všeobecnou právnou úpravou, čiže zákonom, s tým, že inštitúcie, ktoré zavádzame v tomto zákone, sa časom budú môcť použiť na ďalšie kategórie zamestnancov, nielen na zdravotnícky personál.
Medzi najpodstatnejšie zmeny, ktoré táto reforma prináša, patrí zavedenie nového druhu pôžičky, to je tzv. stabilizačná pôžička pre študentov, ktorá môže byť použitá ako motivačný nástroj, a to tým, že sa poskytne študentovi a potom, ako ukončí štúdium a zostane pracovať v danom odbore, ktorý vyštudoval na území Slovenskej republiky, tak sa mu postupne podľa počtov odpracovaných rokov tá pôžička bude odpúšťať, to znamená, stane sa z toho taký motivačný grand. Vychádzali sme z toho, že nie je možné nikomu obmedziť právo cirkulovať na pracovnom trhu v rámci celej Európskej únie alebo v zahraničí, ale je možné na kontraktuálnej dobrovoľnej báze dať možnosť tomu študentovi zobrať si takú pôžičku s takýmito podmienkami, a pokiaľ sa rozhodne, že chce, aby mu tá pôžička bola odpustená, tak je motivovaný zostať pracovať na území Slovenskej republiky, čo je veľmi výhodné pre našu krajinu.
Zavedenie zoznamu nedostatkových regulovaných povolaní bude vypracované naším Inštitútom vzdelávacej politiky v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a vždy patričným rezortom, do ktorého pôsobnosti patrí daná regulovaná profesia. A zároveň teda novinkou je odpustenie časti dlhu za každý jeden rok, ktorý dotyčný absolvent bude vykonávať nedostatkové povolanie na území Slovenskej republiky.
Sľubujeme si od toho naozaj systémový nástroj na stabilizovanie nedostatkových pracovných síl na Slovensku, pretože máme už pomerne veľa sektorov, kde zamestnávatelia nemajú kvalifikovanú pracovnú silu a zároveň dochádza k tomu, že v rámci aj verejnoprávnych škôl, ale aj súkromných škôl študenti skončia štúdium a potom nám odchádzajú do zahraničia. Čiže týmto stabilizačným nástrojom systémovo riešime nedostatok pracovnej sily v určitých regulovaných povolaniach.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 2.4.2019 14:11 - 14:29 hod.

Martina Lubyová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja si teda dovolím v tomto svojom záverečnom slove reagovať na podnety, ktoré tu boli v rozprave prednesené, ktoré si teda veľmi vážim a určite sa nimi budeme vážne zaoberať. Pokúsim sa subsumovať tie jednotlivé témy, lebo oni sa tak opakovali vo vystúpeniach viacerých kolegov.
Najprv by som sa teda vyjadrila opätovne k tomu procesu, hoci už v úvodnom slove som naozaj spomenula, že ten proces bol úplne v súlade so zákonom, nič nebolo skrátené, nič nebolo nejakým spôsobom bojkotované. Ale opakovane tu spomínate proces, takže, a petíciu, atď. Opakovane musím povedať, že príprava zákona trvala jeden a pol roka. Bolo to uvedené v programovom vyhlásení vlády, že tento zákon sa bude pripravovať najširším, najtransparentnejším spôsobom, akým bolo možné, až nadštandardne predlženým a rozšíreným sme komunikovali všetky zámery, všetky navrhované znenia. A naozaj, zúčastnila sa veľká skupina profesijných organizácií.
Pán Gröhling sa pýtal, že s kým sa rokovalo. Ja tu mám naozaj zoznam, že na konzultácie, ktoré prebiehali už od polovice roku 2017, bolo pozvaných dvadsať asociácií a ďalších profesijných reprezentatívnych organizácií z celého rezortu. Neviem, či ich mám tu vám všetky čítať, ale: Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií, Asociácia stredných odborných škôl Slovenska, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, Asociácia špeciálnych pedagógov škôl a poradní, Asociácia výchovných poradcov, Asociácia základných umeleckých škôl EMU Slovakia, Komora školských pedagógov, Konferencia biskupov Slovenska, Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, Slovenská komora učiteľov, Slovenský výbor svetovej organizácie pre predškolskú výchovu, Spoločnosť pre predškolskú výchovu, Únia konzervatórií Slovenskej republiky, Združenie katolíckych škôl Slovenska, Združenie miest a obcí Slovenska, Združenie odborných učilíšť, špeciálnych škôl, špeciálnych výchovných zariadení, Združenie pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania, Združenie samosprávy škôl Slovenska, Združenie zamestnancov centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Zväz maďarských pedagógov na Slovensku.
Naozaj si myslím, že toto je vyčerpávajúca, vyčerpávajúca vzorka všetkých možných asociácií, profesijných zväzov a ďalších, ďalších inštitúcií, ktoré sme všetky oslovovali. Sústavne boli zapájané. Bolo široké a nie skrátené medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa nám prihlásili všetci, ktorí mali o to záujem. Boli organizované okrúhle stoly a konzultácie v Prešove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. Na základe týchto konzultácií sme dostali tisíc pripomienok, ktoré boli zapracované v rámci samotného MPK. Ako ste tu niektorí podotkli, sme dostali 600 pripomienok, ktoré boli zapracované. Čiže naozaj je to zákon, ktorý bol tvorený nadštandardne, transparentne a v predĺžených lehotách práve preto, aby sa všetci mohli vyjadriť. Aj to, že sme do MPK išli o pol roka neskôr, je výrazom toho, že sme reagovali na požiadavky zdola. Osobitne na požiadavku Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy a ďalších asociácií, ktoré chceli tento konzultatívny proces ešte predlžiť.
Čiže urobili sme všetko pre to, aby sme v rámci riadneho legislatívneho konania tento zákon čo najviac otvorili aj laickej verejnosti, aj profesijným organizáciám. A naozaj nikto neurobil zmeny, ktoré by boli nad rámec riadneho MPK. To znamená, do vládneho návrhu zákona sa dostali len také zmeny, ktoré boli riadne vydohodované v rámci MPK, v rámci procesu na Legislatívnej rade vlády, lebo inak by ho vláda nemohla schváliť, a v rámci Hospodárskej a sociálnej rady. Všetky ďalšie zmeny, ktoré sa tam dostali, to už je naozaj právo sociálnych partnerov, osobitne Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy, aby počas celého zákonodarného procesu sa snažili vyjednať lepšie podmienky pre pedagogických odborných zamestnancov.
A myslím si, že žijeme v 21. storočí, v Európskej únii, kde sociálny dialóg, tripartita majú obrovskú hodnotu, že je to jeden zo základných pilierov aj stratégie Európa 2020 a že pokiaľ oni sa rozhodnú toto svoje právo na sociálny dialóg na vyjednávanie uplatňovať aj počas legislatívneho procesu a nájdu v parlamente odozvu, to znamená, že ešte cez poslanecké návrhy sa tam niektoré zmeny zavedú, tak to absolútne nie je v rozpore so žiadnym legislatívnym procesom a určite to nie je dôvodom na stiahnutie zákona a zaradenie do nového medzirezortného pripomienkového konania. Je to naozaj manifestácia práva na sociálny dialóg. A to, že sa podarilo vyrokovať zmeny, ktoré sú v prospech pedagogických odborných zamestnancov a ktoré ďalej zlepšujú tú štruktúru vzdelávania v ich prospech, tak to je, myslím, že len veľmi pozitívne. A my ako ministerstvo sme tieto zmeny alebo tieto poslanecké návrhy podporili, pretože zvyšujú ešte možnosti získať príplatok, rozširujú druhy vzdelávania, za ktoré bude môcť pedagóg získať príplatok a teda odborný zamestnanec, predlžujú to prechodné obdobie od roku 2023 do roku 2026. Čiže v podstate zachovajú parametre toho starého systému, na ktorý boli pedagógovia vždy zvyknutí.
Takže akákoľvek kritika a samozrejme, tá petícia, ktorá sa zakladá na nepravdivých skutočnostiach a tvrdeniach, je proste, je to škoda, viete, že upierame aj tým učiteľom právo na optimizmus, že týmto, že ja chápem, že máte svoju politickú agendu, ale týmto, že ich tak proste negatívne nalaďujete už na samom začiatku, tak mnohí z nich možno sú v tom čiernom preto, lebo jednoducho veria tomu, čo je napísané v záhlaví tej petície a nie je to pravda, žiaľbohu, nie je to pravda. Takže, a zase, bežný učiteľ nemá čas do detailov študovať zákon do tej miery, ako to študujeme my tu a s vami legislatívcami. Takže tá petícia, keby bola dokonca aspoň, bola doručená na ministerstvo školstva, tak by sme sa ňou veľmi seriózne zaoberali, lenže nikto nám žiadnu petíciu nedoručil, nebol sformovaný nejaký petičný výbor, ktorý by sa chcel s nami o tej petícii rozprávať. Takže niekde na webe, na webe klikajú ľudia, ktorí v podstate sú, ani nevieme kto, či sú skutoční, či sú virtuálni, či sú naozaj pedagógovia, odborní zamestnanci a vlastne to, na čo klikajú, text sa nezakladá na pravde. Čiže veľmi ťažko sa v rámci riadneho legislatívneho procesu s takýmto materiálom pracuje. Ale opäť, opakujem, že aj tie organizácie, ktoré túto petíciu zorganizovali, boli účastníkmi riadneho legislatívneho procesu, boli pozývané na stretnutia na ministerstve, máme o tom dokonca e-mailovú komunikáciu, kde zástupcovia aj Slovenskej komory učiteľov boli prítomní na tých rokovaniach. Dokonca pracovnú verziu zákona, ktorá bola teda označená, že nezverejňovať, tak ju zverejnili na svojich webstránkach. Čiže ešte ďalej prispeli k šíreniu síce nie konečnej verzie zákona, ale je to ďalším svedectvom toho, že boli účastní toho procesu a že jednoducho sa nezakladá na pravde tvrdenie, že by bol niekto, niekto vynechaný. Tak to je, čo sa týka procesu.
Potom by som sa možno vyjadrila, stručne to, čo hovorila pani poslankyňa Pčolinská, aj vy, pani kolegyňa, teraz, čo sa týka tých vysokých škôl a toho, toho vzdelávania. Myslím, že na to reagoval už aj pán, pán poslanec Petrák. Ide tam naozaj o to, že my akoby rušíme monopol pedagogických fakúlt na určitý druh vzdelávania, ale nie s cieľom znížiť jeho kvalitu, ale s cieľom rozšíriť jeho dostupnosť. Pretože v praxi sa stávalo, že keďže pedagógovia boli odkázaní iba na, iba na kurzy, ktoré organizujú vysoké školy a vysoké školy majú vysokú mieru autonómie, tak tí pedagógovia sa nám často sťažovali, že nemajú možnosť dostať sa k tomuto vzdelávaniu, pretože dané vysoké školy jednoducho v tom roku neotvorili patričný odbor alebo neotvorili patričný kurz a tí ľudia nemali možnosť sa školiť. Pretože tá škola, samozrejme, ako autonómny subjekt si to otvorí vtedy, keď je to pre ňu výhodné, keď má záujemcov a keď sa jej oplatí, že má sformovanú skupinu.
Čiže práve s cieľom, aby sme zabezpečili prístup k vzdelávaniu, ku vzdelávaniu kontinuálne pre všetkých, sme otvorili možnosť poskytovať toto vzdelávanie aj nami priamo riadenou organizáciou, čiže MPC, pretože cez inú inštitúciu to my ako ministerstvo nevieme garantovať. Ale vôbec to nie je s cieľom znížiť kvalitu, je to s cieľom akoby zdemokratizovať ten proces a rozšíriť participáciu na tom procese. Čiže pokiaľ teraz budeme mať nejaké vrecká na Slovensku, kde nebude otvorený vzdelávací kurz cez vysoké školy, tak tí pedagógovia budú mať možnosť v spolupráci s MPC sa takéhoto kurzu dočkať a bude im tento kurz zorganizovaný. Čiže to, čo hovorila pani poslankyňa Pčolinská o docentoch, viete, že ja sama som razila teóriu zbaviť sa úplne funkcií docentov a profesorov v novele vysokoškolského zákona. Podarilo sa nám to obmedziť aspoň na tri roky, aby sa systém otvoril. Čiže určite to nie je o tom, aby sme tam nejakým spôsobom zamurovali nejakých funkcionárov, docentov a profesorov. Oni tam na druhej strane musia byť práve kvôli tomu, aby sa tá kvalita toho kurzu dodržala. Ale naozaj ide o to, aby sa rozšíril prístup pedagógov k tomuto druhu vzdelávania. Čiže otvárame ten trh a možno trochu zväčšujeme tú konkurenciu pre tie vysoké školy, aj keď si nemyslím, že to bude veľmi vážny segment poskytovaný MPC. To MPC bude skôr používané na vykrytie takých miest, ktoré sú hluché a kde tí pedagógovia sa nevedeli dostať k tomu vzdelávaniu prostredníctvom autonómneho procesu na vysokých školách.
Pokiaľ ide o to, čo hovoril pán poslanec Gröhling o tých vplyvoch rozpočtových, opäť musím zdôrazniť, že vplyvy sú kryté. To znamená, je tam naozaj aj v tej, aj v tej správe uvedená veta, ešte to tu odcitujem: "Vplyvy vyplývajúce z predloženého návrhu zákona budú zabezpečené v rámci schválených limitov štátnej správy na roky 2019 až 2021.". To znamená, že celý rozpočet na tento rok, aj výhľadovo až do roku 2021, ráta s krytím týchto vplyvov zo strany štátneho rozpočtu. Čiže nejaké obavy o to, že by boli, to, čo ste hovorili, 1,6 nekryté, to naozaj sa nezakladá na pravde. Je to plne kryté. A práve preto sme rokovali s ministerstvom financií, aby sme tento rozpor odstránili. Pokiaľ by to nebolo kryté, tak jednoducho je vám jasné, že by sme neprešli ani na vládu, pretože ministerstvo financií by nám ten rozpočet neodstránil.
Ešte by som možno povedala pár slov k tej, k tomu vzdelávaciemu systému. Opäť, odznela tú obrovská kritika na adresu systému. Ja súhlasím s tým, že ten systém kreditový, tak ako bol doteraz nastavený, je široko kritizovaný aj samotnou učiteľskou verejnosťou a že treba ten systém nejakým spôsobom zmeniť. Pôvodne, ak sa pamätáte, tak bola razená idea, že ten systém sa má úplne zrušiť a dokonca samotná Slovenská komora učiteľov vystupovala za to, že kreditový systém sa má úplne zrušiť a že jednoducho nejaký kreditový príplatok alebo to percento platu sa má všetkým plošne premietnuť do platov. Pravda je tiež to, že keď sa kedysi dávno tento systém zaviedol, tak to bolo akoby isté rúško na to, že nebola možno otvorená politická vôľa alebo možnosť zvýšiť celoplošne učiteľom platy, tak sa povedalo, že aspoň nejaká časť učiteľov tým, že sa bude vzdelávať, bude zároveň motivovaná, dostane to zaplatené, spojíme príjemné s užitočným a bude mať možnosť si navýšiť platy do tých 12 %. Nikdy to nebola celá učiteľská obec. Aj dnes na základe údajov z IVP vieme, že možno len 80 % učiteľov má nejaký príplatok a možno len polovica z nich má tých 12 %.
Čiže to vzdelávanie nemôže nahradiť celoplošné zvýšenie platov, pretože tí učitelia aj tak sami niektorí proste ani nejdú na tie kurzy z rôznych dôvodov. Medzitým ale, čo toto vzniklo, tento kreditový systém, a dneškom uplynulo zhruba desať rokov a dostali sme sa do pozície, že sme boli schopní otvorene všetkým celoplošne navýšiť platy o 6 %, 6 %, 10 % a teraz v januári 10 %. To znamená, že počas troch rokov a troch mesiacov otvorene všetkým celoplošne o 33 % navýšiť platy. Čiže tá pôvodná zásterka tých 12 % pod rúškom kreditov nie pre všetkých už je absolútne nepotrebná, pretože my sme schopní navýšiť všetkým, úplne všetkým bez rozdielu vzdelávania alebo nevzdelávania o tých 33 %.
Zároveň teda viete, že plánujeme ešte toto zdvihnutie pre mladých pedagogických pracovníkov o 9,5 %, resp. o 8,7 %. Čiže začínajúci učitelia budú mať hneď opäť nástupný plat zdvihnutý o 10 %. A zároveň viete, že pokiaľ ide teda o možnosť si zachovať ten príplatok za kreditový systém, tak na žiadosť samotných asociácií a odborových zväzov sme teda upustili od toho pôvodného zámeru zrušiť kreditový systém, pretože vlastne otvorené navýšenie platov o 33 % nastalo tak či tak a ponechali sme ešte aj možnosť toho príplatku do budúcnosti. Čiže pomimo toho, že všetkým sa zvýši o 33 % ten plat medzi septembrom 2016 a januárom 2020, pomimo toho, že mladým učiteľom teraz ideme urobiť to zvýšenie o tých 9,5 alebo 8,7 %, tak ešte stále zostáva možnosť toho kreditového príplatku 12 %.
Čiže toto všetko spolu dáva naozaj veľmi slušnú možnosť výrazne zvýšiť plat vlastne v rámci jedného volebného obdobia. Pokiaľ toto zrátate celé, že by to bol napríklad ešte aj mladý učiteľ a ešte si stihol dať kreditový príplatok, tak o vyše 50 %. Ale každému aspoň tých 33 % garantované. A väčšina, ktorí majú aj ten príplatok, tak je to tých, do tých 42.
Čiže toto je také masívne navyšovanie platov, aké tu v histórii nebolo, Slovenskej republiky. A ja s vami súhlasím, že tie platy učiteľov klesli od roku 1989 a je to naozaj dôsledok toho, že 25 rokov sa to trochu zanedbávalo, to financovanie školstva. Nevzniklo to v roku 2016, ani 2017 a teraz nám istý čas bude trvať, kým vytlačíme naspäť tú odmenu tých učiteľov, lebo viete, že verejné financie a tak ďalej, Tripartita, vyjednávanie, vám nedovolí navýšiť jednorazovo o 100 % platy v takejto kategórii zamestnancov. Ale viete, že urobili sme absolútne výrazný krok, ktorý sa doteraz nikomu nepodaril. Práve pod vedením nášho rezortu je toto historické navýšenie platov, že keď si vyskladáte všetky tieto percentá, tak tí učitelia budú mať počas tohto volebného obdobia navýšený plat od 33 % až do tých možno 52 alebo tri percent, pokiaľ by to bol ešte mladý učiteľ a ešte mal aj kreditový príplatok. Takže toto pokladám za absolútne výraznú vec s tým, že naozaj sa snažíme maximálne zlepšovať aj to platové ohodnotenie.
Pokiaľ ide o tie ďalšie podmienky, už ste zrejme zachytili to, čo hovoríme, že poskytujeme týmto zákonom učiteľom aj možnosť novej ochrany pred sociálno-patologickými prejavmi. Naši dnešní učitelia sú vystavení javom, ktoré kedysi sme my nepoznali na klasickej škole, keď učiteľ mal oveľa väčší rešpekt a úctu najmä aj u rodičov, aj u samotných žiakov. Dnešní učitelia sú vystavovaní často kritike aj neoprávnenej zo strany verejnosti, rodičov a samotných žiakov. A tá stará zákonná úprava im nedávala možnosť sa proti tomu účinne brániť. Boli odkazovaní na všeobecné pracovno-právne súdy, ktoré nevedeli postihnúť to špecifikum tejto učiteľskej profesie.
Týmto zákonom sa prvýkrát v histórii zavádza možnosť, aby sa učitelia mohli právne brániť proti prejavom sociálno-patologického správania zo strany rôznych subjektov. Máte to tam celé rozpísané a aby sa to cez Etický kódex a pracovné poriadky školy premietlo do vnútorných právnych predpisov zamestnávateľa. To znamená, oni si budú väčšinu týchto problémov vedieť riešiť na pracovisku, vrátane tých javov, ktoré dnes mnohých trápia, ako je ten bossing, mobbing, staffing, nejaké napäté vzťahy so zriaďovateľom alebo v rámci samotného kolektívu a budú môcť efektívne zlepšovať to svoje prostredie priamo na škole bez toho, aby sa museli obracať na pracovno-právne súdy. Myslíme si, že toto je tiež veľkým posunom dopredu a že je to naozaj novinkou, ktorá opäť pomôže zlepšiť pracovné podmienky učiteľov a zlepšiť tú celospoločenskú atmosféru, v ktorej oni, v ktorej oni fungujú.
Myslím si, že, nejdem tu zase detailne hovoriť o všetkých vecných inštitútoch. Už by som chcela naozaj len tak úplne všeobecne uzavrieť tým, že hovoríme tu o tom, že je potrebná komplexná zmena v školstve a že si to všetci uvedomujeme. Na druhej strane, keď prídeme s veľmi komplexnou právnou úpravou, ktorá naozaj uzákoní komplexnú zmenu, tak nás kritizujete za to, že ten zákon je komplexný a že je, že je veľký, že nejako, ako povedal pán poslanec, že nejako nám, sa nám nafúkol. No tak, ale zároveň chcete povedať, že treba robiť komplexnú zmenu, že proste zásadnú. Čiže protirečíte si sami, keď nás na jednej strane kritizujete, že treba komplexnú zmenu a na druhej, že ten zákon je komplexný. Veď ináč sa nedá dosiahnuť komplexná zmena, len novou komplexnou reguláciou. Čiže ten zákon je naozaj komplexný, je to nová kodifikácia. Práve preto jeho príprava trvala takmer dva roky. Práve preto sa to obrovské množstvo subjektov a ľudí, ktoré do toho boli zainteresované, nedokázali zhodnúť na všetkých detailoch, ale nové MPK by nič na tom nevyriešilo, zase by sme chodili dokola v tých istých bludných kruhoch a máme za to, že naozaj ten proces, ktorý bol doteraz použitý, bol dostatočne dlhý a transparentný na to, aby sa všetky rozumné kompromisy dokázali vyčistiť a aby sme dospeli k nejakému veľmi dobrému systémovému riešeniu.
Takže ja by som už chcela len poprosiť aj v mene naozaj tej učiteľskej obce, o ktorú nám všetkým spolu ide a v ktorej ste mnohí aj ostatní členmi, nesnažme sa hneď na, dopredu demoralizovať tých ľudí a hovoriť im, že všetko bude zlé. Veď ako vy môžete vedieť, že sa nepodarí skvalitniť tie kurzy? Ako vy môžete vedieť, že ani, ani medzinárodné organizácie, ako je OECD, Svetová banka a všetci ďalší, UNESCO, ktorí sa chcú na tom spolu s nami zúčastňovať, že Slovensko je krajina, ktorá nedokáže čerpať zo skúseností a nedokáže to pretaviť do zlepšenia. Proste nesnažme sa hneď na začiatku demoralizovať tých učiteľov a presviedčať ich, že všetko je čierne a všetko je zlé.
Ja si myslím, že čas ukáže, viete, kde je pravda a že ten čas nám dá za pravdu, ale je mi ľúto všetkých tých učiteľov, ktorí možno nemajú čas študovať úplne detailne tento zákon a ktorí sú vami sústavne aj mediálne masírovaní a presviedčaní, že všetko je úplne zlé. Potom naozaj nemáme šancu na takú obrodu, na také, na takého pozitívneho ducha v tej učiteľskej obci. A možno mnohí z tých učiteľov, keď zistia vlastne, že nič až také zlé sa im nestalo a dokonca sa mnohým veľmi výrazne zlepšili podmienky, vychovávatelia, riaditelia, kariérni poradcovia a tak ďalej, takže nakoniec zistia, že boli takým nejakým planým, planým spôsobom demoralizovaní a že to nebolo ani vlastne potrebné. Čiže ja myslím, že čas ukáže, čo tento zákon prinesie učiteľom. Ja som presvedčená o tom, že je to pozitívna zmena a chcem vás poprosiť, aby ste aj vy v mene tých učiteľov a pre ich dobro sa snažili pozerať na veci trochu pozitívne a nesnažili sa ich od začiatku tak nejak negatívne demotivovať. Takže ďakujem veľmi pekne za vašu spoluprácu, samozrejme otvorení ďalším zlepšeniam, pokiaľ budú konštruktívne a posunú ďalej, ďalej veci v prospech učiteľskej obce.
Takže ďakujem a teším sa na ďalšiu spoluprácu.
Skryt prepis
 

2.4.2019 10:11 - 10:23 hod.

Martina Lubyová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedla návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ja by som to svoje vystúpenie, úvodné slovo štrukturovala v dvoch častiach. Najprv by som sa zmienila o procesných stránkach, to znamená, akým spôsobom tento zákon vznikal, tento návrh, a potom o týchto hmotnoprávnych častiach, to znamená, že akú tam má vecnú úpravu.
Pokiaľ ide o tú procesnú časť, tak je vám iste všetkým známe, že tento zákon patrí medzi významné zákony, ktoré boli spomínané už v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na toto obdobie. Čiže všetci sme vedeli, že sa s takouto komplexnou úlohou chceme vysporiadať a že tento zákon sa bude tvoriť. Samotná príprava zákona od prvých konzultácií po dnes trvala zhruba dva roky, a to tým, že v máji 2017 naše ministerstvo vyhlásilo konzultácie a pozvalo na ne široký okruh dotknutých subjektov, s ktorými sa konzultujú zákony v oblasti školstva, to znamená všetky asociácie, reprezentatívne, profesijné organizácie, odborové zväzy a na týchto konzultáciách teda oboznámilo zúčastnených so základnými tézami, filozofiou zákona. Tieto konzultácie prebiehali v niekoľkých kolách. Zbierali sa pripomienky a zapracovali sa do tých téz a do tej filozofie s tým, že potom v januári roku 2018 sme zverejnili v SLOV-LEX-e informáciu o návrhu zákona na portáli s tým, že táto informácia už tiež opäť obsahovala základné ciele a tézy návrhu zákona, s ktorými sa celá široká verejnosť mohla oboznámiť ešte predtým, než zákon išiel do medzirezortného pripomienkového konania. V tom čase sme na portáli uvádzali, že by sme chceli ísť do MPK vo februári 2018, ale keďže koncom januára prebehli ďalšie rokovania so zúčastnenými subjektami, ktoré nás žiadali ešte o predĺženie konzultácií, tak sme tento termín posúvali.
Ďalšia konzultácia a prezentácia návrhu pre týchto istých participantov sa uskutočnila vo februári 2018 a následne sme v marci dostali list od Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy podporený ďalšími reprezentatívnymi asociáciami, ktorý nás prosil a žiadal, aby sme ešte počkali so začatím MPK a aby sme poskytli všetkým zúčastneným subjektom ešte ďalší čas na to, aby mohli participovať na príprave zákona, aby ho mohli pripomienkovať. To znamená, my sme ten pôvodný termín začatia MPK oddialili z februára 2018 na júl 2018 a poskytli sme zhruba ešte pol roka navyše na všetky tieto participatívne konzultatívne procesy. Počas tejto doby sa konali aj konzultácie v Prešove, v Banskej Bystrici, v Bratislave a medzi májom a júnom, májom 2017 a júnom 2018 prostredníctvom týchto konzultácií bolo vyzbieraných viac ako tisíc pripomienok a návrhov, ktoré boli zapracované do znenia zákona.
Do MPK sa zákon dostal v júli, v auguste 2018 a následne vyhodnocovanie prebiehalo v septembri, v septembri a v októbri. Bol to náročný proces, bolo tam veľa zásadných pripomienok, ale podarilo sa nám veľmi intenzívnymi rokovaniami s nimi, s nimi vysporiadať. Zákon ďalej postupoval štandardným procesom, to znamená legislatívna rada vlády, hospodárska a sociálna rada. Pripomienky, ktoré vznikli z MPK, z legislatívnej a hospodárskej sociálnej rady boli do zákona zapracované. Žiadne ďalšie pripomienky už potom alebo ďalšie podnety neboli zapracovávané, to znamená, že nie je absolútne dôvod na to, aby ten zákon išiel ešte do ďalšieho MPK.
Takže celá, celá procedúra tvorby zákona bola striktne v súlade s legislatívnymi pravidlami a ten čas bol poskytnutý naozaj ešte predĺžený na to, aby sa všetky zúčastnené subjekty mohli, mohli vyjadriť. Nikomu nebola odmietnutá účasť v tomto procese, práve naopak, to, že trval takmer dva roky a bol široko verejne konzultovaný, znamená, že jednoducho nikto sa nemôže sťažovať, že by bol aktívny z tohto procesu nejakým spôsobom vynechaný a nemal by možnosť sa ho zúčastniť.
Následne teda zákon bol predložený, predložený do, na rokovanie, na prvé čítanie už v minulom, na minulej schôdzi parlamentu, kde som teda uviedla hlavnú tézu filozofie zákona. Preto teraz by som len stručne spomenula, a to už teda k tej hmotnoprávnej časti, že základom pre túto reformu je v prvom rade dôraz na profesionalizáciu činnosti učiteľov, pedagogických a odborných zamestnancov, na zvýšenie kvality ich výkonu, ale zároveň na zlepšenie podmienok a pracovných, jednak pracovných, jednak legislatívnych a ich pracovnoprávnej ochrany a zlepšenia celkových podmienok a atmosféry, v rámci ktorej vykonávajú svoju profesiu, a to s cieľom naozaj zvýšiť kredit učiteľskej profesie a zlepšiť ich celospoločenské uznanie v Slovenskej republike.
Po novom zakotvujeme práva a povinnosti pedagogického zamestnanca, odborného zamestnanca, kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti, profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov, zavádzame ich morálne oceňovanie na všetkých stupňoch správy, štátnej správy a samosprávy a ďalšie zlepšenia, ktoré by im naozaj mali pomôcť skvalitniť ich výkon a pritom zavádzame množstvo úľav, ktoré sú zamerané, zacielené na to, aby sa, aby sa mohli lepšie a plnohodnotnejšie venovať svojej práci. Z týchto noviniek by som spomenula, spomenula napríklad znižovanie úväzkov vychovávateľov ŠKD a internátov, pretože mali sme, mali sme z obce vychovávateľskej signály, že považujú za diskriminačné, že ich hodiny sú rátané ako 60-minútové hodiny, zatiaľ čo pedagogické hodiny sú rátané ako 45-minútové. To znamená, pri napĺňaní úväzkov tí vychovávatelia sa cítili diskriminovaní, lebo fyzicky museli tráviť oveľa väčší čas v práci a preto sme pristúpili k odstráneniu tejto diskriminácie a zaviedli sme aj pre vychovávateľov úľavy na úväzkoch, ktoré sú redukcia z 27 na 25 hodín týždenne. To znamená v praxi, okolo 8 až 10 hodín mesačne každý jeden vychovávateľ má znížený úväzok pri zachovaní odmeny. A to znamená, že oni sa budú môcť, naozaj namiesto extenzívneho venovania sa svojej práci sa budú môcť oveľa lepšie a kvalitnejšie venovať tej svojej práci, intenzívnejšie v rámci toho skráteného, skráteného úväzku.
Ďalej sme zaviedli novinky v oblasti kariérového poradenstva. Doteraz keď sa pedagogický zamestnanec zaoberal kariérovým poradenstvom, tak mal na toto konto dotáciu jednu hodinu úväzku. To znamená, mal pedagogický úväzok znížený týždenne o jednu hodinu a v rámci tejto jednej hodiny mal vykonávať komplexné kariérové poradenstvo. Samozrejme, tento čas nebol postačujúci na to, aby sa toto kariérové poradenstvo vykonávalo dôsledne a komplexne. A práve preto sme pristúpili k navýšeniu tejto časovej dotácie na kariérové poradenstvo a to z jednej hodiny na päť hodín. To znamená, pedagogickí pracovníci, ktorí sa mu budú venovať, budú mať krátený úväzok pedagogického päť hodín preto, aby sa v tomto uvoľnenom čase mohli kvalitne venovať kariérovému poradenstvu. Znamená to, že budú môcť lepšie orientovať žiakov, rodičov ohľadom výberu ich budúcej kariéry, ohľadom lepšieho prepojenia na trh práce.
Zároveň zavádzame úplne novú kategóriu odborového, pardon, odborného zamestnanca, a to kariérový poradca, ktorý bude na báze CPPP, čiže toho nášho Centra preventívno-psychologického poradenstva pôsobiť v každom jednom okrese a bude sa venovať tejto činnosti profesionálne na plný úväzok s tým, že jednak sám bude odovzdávať výkon v tejto oblasti a jednak bude metodicky pomáhať a usmerňovať všetkých tých jednotlivých výchovných poradcov alebo pedagogických pracovníkov na školách, ktorí sa tomuto kariérovému poradenstvu budú venovať už v rámci týchto, v rámci týchto zvýšených časových dotácií. Sľubujeme si od toho naozaj systémové zlepšenie fungovania systému kariérového poradenstva na školách a následne aj lepšiu zamestnateľnosť absolventov a lepšie prepojenie na ďalšiu študijnú, ďalšiu študijnú púť, pretože všímame si, že v našom školskom systéme často ľudia nevykonávajú tú profesiu, ktorú študovali, a často odkladajú to rozhodnutie ohľadom budúcej profesie, pretože nie sú dostatočne zorientovaní na základnej škole, preto niektorí proste idú na gymnázium len preto, lebo ešte nevedia, že čomu by sa, čomu by sa mohli ďalej zmysluplne venovať.
Ďalej. Na žiadosť z asociácií riaditeľov škôl sme pristúpili k obmedzeniu pedagogického úväzku pre riaditeľov, aby sa mohli viac venovať manažérskej činnosti na pôde školy. Pretože v praxi často, pokiaľ riaditelia nezvládali tú manažérsku činnosť, tak ten ich pedagogický úväzok sa aj tak nevykonával kvalitne. Bolo to suplované a bolo to nadbytočne záťažové ešte aj pre ďalších kolegov. Čiže v závislosti od právnickej osoby a veľkosti školy postupne redukujeme pedagogický úväzok pre riaditeľov, čím sa im uvoľní ruky, uvoľnia ruky na to, aby sa kvalitnejšie mohli venovať manažmentu, manažmentu školy.
Ďalšou novinkou je spružnenie procesu atestácií, ktoré namiesto doterajších predatestačných konaní a formálnej obhajoby práce nahrádzame vyskladaním tzv. atestačného portfólia. To znamená, učitelia budú mať možnosť v rámci atestácie využiť tie svoje reálne výstupy v praxi, ktorým sa venovali vo vzdelávacom procese, čiže nejaké zdokumentované činnosti a nebudú musieť písať formálnu prácu odťažitú od praxe, ale budú môcť naozaj v rámci svojho individuálneho rozvoja robiť tie aktivity, ktoré im budú zároveň zarátané aj do atestačného procesu v rámci atestačného portfólia.
Pokiaľ ide o vzdelávací systém, ponecháva sa vzdelávací systém, ktorý sa ale od toho starého kreditového systému odlišuje zásadne inou štruktúrou a oveľa lepšou kvalitou. Samozrejme táto kvalita sa neodráža celá ešte len v tomto texte zákona, pretože ako viete, tá kvalita systému závisí od kvality vzdelávacích inštitúcií, od kvality tých programov a kurzov, ktoré budú poskytovať. Ale nastúpili sme prvý krok k zásadnému zlepšeniu tohto systému kvalitatívne s tým, že už som vás informovala aj minule, že spolupracujeme s renomovanými medzinárodnými organizáciami, akými sú OECD, Svetová banka, UNESCO na tom, aby sa aj obsahy tých našich kurzov vzdelávacích priblížili k dnešným moderným požiadavkám, aby sa tam dostali nové moderné kompetencie, ktoré možno v súčasnosti v tých kurzoch nie sú prítomné. Tie kurzy boli často kritizované na báze toho, že sú len formálne, ale myslím si, že širokou učiteľskou obcou bola zamietnutá možnosť úplne zrušiť, úplne zrušiť tieto možnosti vzdelávania. Čiže pristúpili sme na to, že zachováme možnosti vzdelávania, ktoré sú ale reštrukturalizované, ktoré budú kvalitatívne lepšie a zároveň ponechávame možnosti príplatkov za toto profesijné vzdelávanie, a to v takom istom objeme a trvaní, ako bolo v doterajšom systéme. Čiže žiaden učiteľ nepríde o možnosť mať príplatky za vzdelávanie a nebude obmedzená ani doba trvania oproti tomu, na čo boli zvyknutí teraz, plus aj to prechodné obdobie sa zvýši na sedem, sedem rokov. To znamená, že kompletne celý ten systém sa roluje v tých starých koľajach a nebudú tam nejakým spôsobom nárazové zmeny, ktoré by znamenali, že zo dňa na deň nejaký učiteľ príde o svoje kredity a nebude mať možnosť si získať ten nový, ten nový príplatok. Čiže ten systém sa posúva rovnomerne a celá tá doba prechodu zachováva celú logiku, ktorá bola doteraz, to znamená sedem rokov a 12 %.
Myslím si, že teda toto je tak stručne zhrnuté, teda základné, základné črty tohto systému. Možno posledná vec, ktorú by som ešte v tejto úvodnej časti spomenula, je zavedenie morálneho, morálneho oceňovania, pretože všímame si, že keďže naozaj sa chceme zaslúžiť o to, aby sa nám učiteľská profesia opäť dostala do centra pozornosti spoločnosti, aby učitelia boli oveľa viacej vážení a oceňovaní spoločnosťou, nestačí nám na to len ten inštitút, ktorý máme v súčasnosti, a to sú tie medaily, pamätné medaily a listy sv. Gorazda, ktoré je teda najvyšším vyznamenaním, ktoré náš rezort udeľuje, ale je len veľmi obmedzený počet, ktorý môžme udeliť. Väčšinou to býva 60, šesťdesiat ročne. A máme naozaj množstvo kvalitných návrhov na pedagógov, ktorí proste túto cenu na tejto najvyššej úrovni nezískajú, a práve preto navrhujeme aj v tomto zákone, aby sa možnosť takéhoto morálneho oceňovania ešte viac diverzifikovala a zaviedla sa nielen na úrovni celého štátu, ale aj na ďalších miestnych úrovniach, na úrovniach krajských, na úrovniach lokálnych, na úrovniach samosprávy, aby proste učitelia naprieč celým spektrom mohli dostávať zaslúžené morálne ocenenie za svoju prácu. Pretože toto naozaj pomôže ich zviditeľniť aj v očiach verejnosti a pomôže nám naplniť spoločne tú misiu, aby sa učiteľská profesia stala oveľa viac rešpektovanejšou, aby sa dostala do centra spoločenského záujmu a aby sa zvýšil jej kredit.
Ďakujem pekne zatiaľ za pozornosť a ďakujem za prerokovanie návrhu.
Skryt prepis
 

2.4.2019 10:08 - 10:10 hod.

Martina Lubyová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj pani poslankyni Červeňákovej za tieto slová. Myslím, že sa zhodneme na tom, že idea koncepčne je veľmi dobrá, stabilizovať u nás študentov, ktorí budú pracovať v povolaniach, ktoré sú súčasne nedostatkové. Tie podnety, ktoré ste povedali, vnímam a myslím si, že dajú sa úspešne riešiť v rámci tejto novelizácie. Pokiaľ ide o to, že to riešime teraz, verzus to, že čo sa hovorilo na ministerstve zdravotníctva pred nejakým časom, vtedy to, myslím si, vnímam to, bolo to v rovine, že aby zdravotné sestry dostávali nejaké jednorazové štipko, ktoré by bolo proste čiste viazané na rezort a administrovalo by sa to prostredníctvom ich škôl.
A my teraz riešime túto vec, keďže očakávame, že tento istý problém, ktorý majú zdravotné sestry, ale aj lekári, ošetrovatelia a pôrodné asistentky a už aj mnohé ďalšie profesie, že ich, ho bude treba riešiť veľmi systémovo a komplexne, tak práve preto my teraz prichádzame s touto komplexnou právnou úpravou, ktorá v prvom kroku sa týka zdravotných sestier, pretože tam je naozaj tá, tá topánka nás tlačí najviac, ale časom, ako som vravela, ju budeme rozširovať na celý, na celú množinu ďalších povolaní.
Čiže práve preto sme teraz prišli s tým, s touto komplexnou novelizáciou, aby sme mohli systémovo riešiť všetky ďalšie povolania a vnímam teda to, čo ste hovorili o tých asistentkách, my sme sa pri tom uznesení vlády opierali o analýzu, ktorú nám dalo ministerstvo zdravotníctva prostredníctvom svojich analytických útvarov. Oni to vyhodnotili tak, že teda hlavne ide o to ošetrovateľstvo, ale pokiaľ naozaj v ďalšom, keďže je ten systém otvorený, vyskočí táto potreba so zdravotníckymi, pardon, s pôrodnými asistentkami, tak nič nám nebráni po prijatí tohto zákona, aby sme ich vedeli takto isto systémovo riešiť.
Pokiaľ ide o to spätné žiadanie o štipendium, my sa nazdávame, že to nebude spätné, pretože ono sa to vypláca vždy za akademický rok, a práve preto sa snažíme dosiahnuť účinnosť do júna, aby sme im mohli ešte v rámci daného akademického roku tieto štipendiá vyplatiť. Čiže aj sme to takto komunikovali. Je to proste v zákonitosti legislatívneho procesu, ktorý trvá istý čas, ale práve snažíme sa o to, aby ešte aj v tomto akademickom roku už táto kohorta študentov mohla tento nástroj využiť.
Takže ďakujem pekne ešte raz za vaše pripomienky a, samozrejme, budem ich brať do úvahy a budeme sa snažiť ich zapracovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

2.4.2019 10:01 - 10:04 hod.

Martina Lubyová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dobré ráno, vážené dámy, vážení páni, vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som na rokovanie Národnej rady predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov. Základom pre túto novelu zákona je uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 404 z 5. septembra 2018, z ktorého vyplýva, že Slovensko má nedostatkový počet zdravotníckeho personálu a pociťujeme teda akútnu prioritnú potrebu prijať opatrenia na stabilizáciu zdravotníckych pracovníkov na Slovensku, aby vykonávali prácu na našom trhu práce, aby neodchádzali do zahraničia, najmä po tom, ako absolvujú vzdelávanie v rámci našich verejnoprávnych inštitúcií na Slovensku.
Toto uznesenie vlády predpokladá poskytovanie stabilizačných pôžičiek prostredníctvom Fondu na podporu vzdelávania za účelom podpory a stabilizácie povolaní ohrozených nedostatkom pracovných síl. Pristúpili sme teda k riešeniu tohto problému koncepčne, a to nielen prostredníctvom nejakého jednorazového štipendia, ale úpravou zákona, pretože očakávame, že nielen zdravotnícke profesie, ale mnohé ďalšie profesie budú nedostatkové na slovenskom trhu práce, mnohé z nich už aj nedostatkové sú, a že boríme sa často s tým, že absolventi nám odchádzajú do zahraničia a zostávajú pracovať v zahraničí.
Práve preto sme navrhli túto novelu, aby sme mohli systémovo riešiť tieto problémy budúcnosti, a to tým, že nebude sa vzťahovať len na zdravotníckych pracovníkov, ale bude sa to môcť použiť na všetky ďalšie možné nedostatkové profesie. Preto medzi najpodstatnejšie zmeny, ktoré táto reforma prináša, patria nasledovné:
- jednak zavedenie nového druhu pôžičky, ktorá sa bude nazývať stabilizačná pôžička pre študentov a bude sa vyplácať pre vybrané skupiny študentov konkrétnych študijných odborov, alebo ich kombinácii naviazaných na výkon regulovaného povolania, ktoré je nedostatkové na pracovnom trhu Slovenskej republiky;
- ďalej pôjde o zavedenie zoznamu týchto nedostatkových regulovaných povolaní, ktorý sa bude vytvárať v súčinnosti inštitútu vzdelávacej politiky nášho rezortu v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a s príslušným ústredným orgánom štátnej správy, ktorý bude dotknutý vecnou pôsobilosťou, to znamená, do ktorého vecnej pôsobilosti daná, daná profesia bude spadať;
- a aby teda tá pôžička bola stabilizačná a naozaj motivačná, tak zavádzame inštitút odpúšťania časti dlhu, za každý jeden rok, počas ktorého bude absolvent vykonávať toto nedostatkové regulované povolanie na území Slovenskej republiky.
Ide teda o kontraaktuálny vzťah, ide o vzťah na dobrovoľnej báze, to znamená, nezakazujeme mladým ľuďom ísť do zahraničia, ale motivujeme ich k tomu, aby si tieto svoje zahraničné stáže prípadne vybavili nejakým dočasným pobytom počas štúdia v rámci programov ERASMUS a hlavne, aby nám natrvalo potom neodchádzali zo Slovenska, aby zostali pracovať v Slovenskej republike.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.2.2019 14:19 - 15:28 hod.

Martina Lubyová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ďakujem pekne aj za túto možnosť reagovať na návrhy obsiahnuté v podaní, ktoré iniciovali túto mimoriadnu schôdzu, a chcela by som hneď v úvode povedať, že budem sa naozaj snažiť diskutovať faktograficky a vyjadrovať sa k náležitostiam a záležitostiam vecne bez nejakej zbytočnej politizácie alebo nejakých emocionálnych argumentov, hoci teda musím povedať hneď na úvod, že ma trochu mrzí, že nemali sme možnosť o týchto veciach sa rozprávať predtým, než sme dospeli do tohto štádia, aj na nejakej inej pôde, kde by sme si boli mohli tieto veci v rámci riadnych procedúr Národnej rady ozrejmiť a vysvetliť.
Osobitne ma mrzí, že hoci táto, ako vy hovoríte, kauza stimuly tu už nejakým spôsobom je diskutovaná od začiatku januára, tak teraz po dvoch mesiacoch máme tuná odvolávanie v pléne, a pritom napríklad 28. januára bol výbor pre vzdelávanie, vedu a výskum, kde teda mnohí z navrhovateľov sú členmi a pani navrhovateľka Remišová je tam dokonca podpredsedníčkou tohto výboru, ak sa nemýlim. Ja som bola na tom výbore prítomná a predkladala som jediné dva body programu, bol tam naozaj obrovský priestor vecne si vydiskutovať a vyjasniť veci a bola som na to aj pripravená, pretože ešte aj pán predseda výboru mi deň vopred avizoval, že je možné, že k tomuto sa bude otvárať diskusia. Veľmi rada by som bola práve vtedy všetky tieto veci, ktoré tu dnes boli prednesené, normálne vecne jednoducho vysvetlila a nemuseli sme dospievať do tohto štádia, ale, žiaľbohu, pani navrhovateľka Remišová sa toho výboru ani len nezúčastnila, hoci teda preukázateľne bola v Národnej rade a robila tu nejaké vystúpenia na médiá, a ostatní navrhovatelia, teda mnohí z navrhovateľov, ktorí sú členmi, alebo teda ktorí sú členmi toho výboru, buď sa, buď sa nezúčastnili, alebo sa zúčastnili a vôbec nezadávali o tomto žiadne otázky. Pán Gröhling, pani, pani Pčolinská aj pán Sopko, ktorí sú navrhovateľmi, tam sedeli na tom výbore a vypočuli si moju správu o stave vysokého školstva, vypočuli si moju správu o euro záležitostiach, ale absolútne ste ani pol slovom sa neopýtali, že máme takéto závažné podanie na vás, máme tu vyjasnené alebo nevyjasnené veci a chceli by sme sa o tom normálne rozprávať. Čiže ja by som bola veľmi rada vtedy naozaj v rámci týchto riadnych procedúr sa o tom rozprávala vecne a fakticky, tak ako teda len viac-menej budem, budem robiť aj dnes.
Ja by som možno na začiatok práve chcela odľahčiť trochu túto diskusiu, hovoriť o tom, že nie je to tu často politizované. Viete, ja vám poviem jeden taký, taký vtip na úvod, aby sme sa dostali do situácie, v ktorej sa nachádzame na školstve. Neviem, či poznáte takú dvojicu, že Aristid a Tasilo, je to taká legendárna dvojica, tak poviem vám vtip o týchto dvoch pánoch, a to taký, že Aristid pozval Tasila na obed k sebe domov, no a už keď sa vrátil Tasilo domov k sebe, tak mu Aristid volá, hovorí, že viete čo, oni nám ukradli strieborný príbor. No síce Tasilo hovoril, že neukradol, ale Aristid položil telefón a zostal proste ako urazený. Na druhý deň volá Aristid Tasilovi a hovorí, že viete čo, oni nám ho neukradli, my sme ten príbor našli zapadnutý pod sekretárom. No tak Tasilo sa potešil, tým pre neho bola záležitosť vybavená. A na tretí deň sa na ulici stretli opäť Tasilo s Aristidom, Tasilo pozdravil a Aristid mu neozdravil a Tasilo hovorí, že a prečo mi neodpovedajú na moju otázku, veď ten príbor sa nakoniec našiel, a Aristid hovorí, že no príbor sa síce našiel, ale podozrenie ostáva, viete.
A ono to, že naozaj nie je smiešne, pretože my túto situáciu na školstve zažívame každý týždeň a každý deň. Na tomto je presne založená táto metóda, ktorá sa tu používa, vytiahnuť nejaké podozrenia, vecne si neprebrať a nevydiskutovať témy a ťahať tú story čím ďalej tým viac a vyrábať ako kvázi škandály a kauzy. Ja by som napríklad chcela odcitovať z toho podania, ktoré, ktoré bolo podané ako odôvodnenie tejto schôdze, práve k tej téme stimuly hneď v prvej vete sa hovorí, citujem: „Z dostupných medializovaných informácií vyplývajú podozrenia.“ A je tu odkaz, poznámka pod čiarou, ktoré sú dostupné medializované informácie, odkaz Denníka N, blok č. 1340862. Čiže my sme tu na tejto schôdzi na základe medializovanej informácie v blogu Denníka N a počas dvoch mesiacov, kedy všetko toto bolo veľmi široko medializované vysvetľované a komunikované, tak bez akýchkoľvek ďalších technických diskusií na pôde Národnej rady napriek tomu, že bol výbor, napriek tomu, že ste si mohli aj mimoriadny výbor iniciovať, napriek tomu, že ste sa mohli obrátiť otázkami, interpeláciami, že ste mohli jednoducho nás navštíviť alebo, alebo si to prísť vydiskutovať, alebo nás pozvať, tak sa tu stretávame na tomto fóre už pri odvolávaní rovno členky vlády.
Prepáčte, ale naozaj to vo mne budí dojem, že je to ako v tom vtipe a že na tomto je založená tá metóda, urobiť nejaké podozrenia, vyhlásenia a potom na tom stavať, že toto sa už bude ťahať a od tohto sa, sa nikdy človek neočistí. Čiže jednoducho naozaj mám dojem, že ide o politizáciu, pretože keby išlo naozaj o vecnú diskusiu, vecné vyjadrenie veci a vydiskutovanie faktov, tak sme mali milión možností, ako to urobiť v rámci vašich riadnych procedúr, ja som bola na to naozaj pripravená.
Čiže trochu s prekvapením konštatujem, že až na tomto fóre mám prvýkrát možnosť to všetko vysvetliť, ale naozaj vítam túto možnosť všetko vysvetliť, pretože konečne mám možnosť aj v nejakom verejne zaznamenanom priestore súvisle sa opätovne vyjadriť k všetkým týmto veciam a poskytnúť faktické, faktické vyjadrenia. Takže ja si, ja si dovolím ísť teda po tých jednotlivých bodoch, ktoré tu pani navrhovateľka prednášala.
Ešte by som chcela povedať, naozaj že trochu neproporciovane to bolo predložené. Ja som dostala návrh písomný a v tom písomnom návrhu veľká väčšina tých bodov bola venovaná vo veľkom rozsahu eurofondom, tieto stimuly tam boli v oveľa menšom rozsahu, tuná tá prezentácia bola úplne naopak, že teda gro bola na tých stimuloch, a k téme, ktorá ináč ani nebola nejakým spôsobom rozoberaná v tom návrhu, a oveľa menej venované eurofondom. Ja sa ale teda vyjadrím v tom poradí, ako to mám pripravené podľa toho, ako bol koncipovaný ten návrh, a teda by som najprv začala ohľadom eurofondov a povedala by som tri základné veci.
Po prvé boli sme obviňovaní tuná, že máme zodpovednosť za akoby prepadnutie viac ako 100 mil. eur, to bolo v tom návrhu napísané. To, že teda bolo napísané, že ja som to zatajovala, neviem kedy som niečo zatajovala, odjakživa sa o dekomitmentoch komunikuje, a pokiaľ nie sú známe údaje, je to len preto, že tie údaje za dekomitment prichádzajú až niekoľko mesiacov po ukončení fiškálneho roka, takže odmietam akékoľvek obvinenia, že ja som niečo zatajovala, ani nemám ako zatajovať, lebo tie údaje sa my sami dozvedáme od ministerstva financií, my ich nevyrábame a nemôžme ich ani zatajovať. A okrem toho teda pôvodne tu bolo obvinenie, že je to 100 mil. eur, nuž ja musím povedať, že na základe predbežne komunikovaných čísiel minulý rok 100 mil. eur, sa nám podarilo ešte ďalšími veľmi intenzívnymi aktivitami docieliť, že bol ten dekomitment znížený o 20 mil. eur zhruba, a je to dnes už tých 80, čo naozaj by sa dalo, malo pripísať ako náš veľký úspech v podmienkach, keď je naozaj zablokovaný operačný program, ešteže sa podarí zachrániť 20 mil.
Opäť už tu pani navrhovateľka raz povedala, že prišli sme alebo že musíme vrátiť, potom sa opravila, že nemusíme vrátiť, stále je tu podsúvaný občanom nejaký taký model, že niečo bolo buď ukradnuté, alebo že niekto to bude musieť splácať alebo vracať zo svojich daní, a som obvinená, že používam cudzie slovo. No dekomitment je naozaj už medzinárodne uznávané a definované slovo a ide naozaj o to len, že jednoducho sa nepodarilo čerpať nejaký akoby úverový rámec, ktorý bol k dispozícii.
Zoberte si to ľudovo, ako keby ste dostali telefonát z banky, že naša banka, máte u nás kartu, tak my vám ponúkame, že vám požičiame 20-tisíc eur, a vy poviete, že ďakujem pekne, ja teraz takýto úver čerpať nebudem, lebo nemôžem. V tej banke za to ani nikoho nezavrú, ani nikoho nevyhodia z práce, je to jednoducho nastavenie toho systému alebo nastavenie toho klienta, či dokáže, alebo nedokáže ten rámec čerpať. Čiže zosobňovať toto referentovi banky, ktorý vám dáva úver, ja si to ako zosobňovať toto ministerstvu, ktoré jednoducho môže nejakým spôsobom prispieť akurát nastavením inštitucionálnych podmienok, takisto ako môže takisto na inštitucionálnej báze prispieť iba tá banka. Ale chcem sa vyjadriť veľmi konkrétne.
Tu sa hovorí o mne a o mojom odvolávaní. A tu sa dáva mne vina za to, že vznikli dekomitmenty za rok 2017 a rok 2018. Ja by som chcela všetkých upozorniť, že dekomitmenty, ako všetci už veľmi dobre vieme, to je spočítanie celého čerpania za 4 roky, ide tam o pravidlo n+3, to znamená dekomitment, ktorý vznikol v roku 2017, vznikal za roky 2014, ’15, ’16 a ’17. Dekomitment, ktorý vznikol za rok 2018, vznikal za roky 2015, ’16, ’17 a ’18. Za tieto roky tam boli, myslím, že dve strany, traja ministri, ak nie, možno štyria, myslím si, že štyria a že na mne to dobehlo, a ja som prišla práve v období september 2017, keď bol práve zablokovaný operačný program. To znamená, ja som nemala žiadne možnosti pokračovať v čerpaní alebo robiť čerpanie. Totižto v roku 2017, keď ja som konkrétne prišla na toto ministerstvo, tak neexistovali žiadne nové vyhlásené výzvy, v ktorých by sa bolo dalo čerpať, a výzva sa nedá vyhlásiť zo dňa na deň a neexistovali žiadne projekty, ktoré by sa dali vyhodnotiť a na základe nich zazmluvniť, to znamená, že bolo objektívne fyzicky nemožné v septembri 2017 čerpať a dočerpávať a bolo, ktokoľvek by tam bol, nominant akejkoľvek strany alebo akýkoľvek človek, nemohol by fyzicky v septembri 2017 čerpať.
To znamená, ten schodok tých, ak sa pamätáte, moje prvé kroky mierili do Bruselu a naozaj sa mi podarilo na úrovni komisárky Cretu, audítorov a vedúcich direktorátov vydiskutovať, že obnovili sme dôveru v ten systém, vysvetlili sme veci, a vtedy hroziaci dekomitment v tom bode, keď som ja prišla, bolo okolo 67 až 70 mil., opäť na konci roka to bolo len 27 a to preto, že sme veľmi intenzívnymi opatreniami v spolupráci všetkých možných inštitúcií popresúvali a tvorivo vyhlasovali nové výzvy cez operačné osi, ktoré neboli, alebo cez prioritné osi, ktoré neboli zablokované.
Čo sa týka roku 2018. Ja som prišla na jeseň 2017, našla som ten grantový systém podpory v stave zablokovanosti a nefunkčnosti, to znamená, aby ste to pochopili, je to ten stav, ktorý sa rovná úplnému začiatku programovacieho obdobia, to znamená, že keď máte vyhlásený operačný program, existuje príslušný operačný program, ale neexistuje žiadna vykonávacia dokumentácia na jeho implementáciu. Čiže my sme boli opäť v bode nula so zablokovaným a nefunkčným programom a našou úlohou bolo v prvom rade vybudovať novú, lepšiu dokumentáciu na to, aby sa mohlo začať alebo aby sa mohlo pokračovať v implementácii programu.
Opäť toto je niečo, čo sa nedá urobiť ani za niekoľko dní ani za niekoľko mesiacov, je to niečo, čo sa robí bežne v rozpätí tak jedného roka, aby sa začali hýbať prvé kroky a vyhlasovať prvé výzvy. Čiže nie je možné naozaj za jeden rok 2018 navrhnúť a prijať, schváliť nový implementačný systém, vyhlásiť výzvy, vyhodnotiť tie výzvy a podpísať projekty a ešte aj začať čerpať. Toto je naozaj niečo, čo objektívne fakticky nie je možné. Ako viete, aj v práve platí, že keď niečo nie je fakticky možné, tak sa to proste nedá docieliť, takže váľať tu vinu na mňa za to, že nebolo možné čerpať, je naozaj absolútne nespravodlivé, lebo objektívne sme nemohli čerpať.
Čo sme my mohli urobiť, a inak práve preto je ten cyklus dekomitmentu určený n+3-4 roky, lebo len v takomto rámci sa dá realisticky celý tento cyklus zvládnuť, aby sa dosiahlo nejaké výraznejšie čerpanie. Čo sme my mohli urobiť, mohli sme jednoducho začať zodpovedne a kvalitne pripravovať výzvy tak – a novú dokumentáciu –, aby sa dalo riadne čerpať v roku 2019, aby mohlo byť masívne to čerpanie obnovené.
Aby ste mali predstavu, akým spôsobom sa to robí. Procesne všetky tieto kroky sa robia nie tak, že ministerstvo si niečo vymyslí a vypíše, ale musí sa schvaľovať celou radou orgánov a agentúr. Musí to schvaľovať Rada výskumnej agentúry, musí schvaľovať Stála rada komisie Rady vlády, musí schvaľovať monitorovací výbor, musí sa tam zúčastňovať centrálny koordinačný orgán, musí sa zúčastňovať ministerstvo financií, certifikačný orgán, orgán auditu. Keď si predstavíte, aké sú tieto orgány, každý má členov, štatúty, rokovacie poriadky, rozhodovacie kompetencie a nejaké lehoty na rozhodovanie, tak je vám jasné, že každá jedna časť tej dokumentácie musela prejsť asi 10 kolami rokovaní, čiže opäť sú to mesiace a mesiace, kedy sa takéto veci dajú obnoviť.
My sme naozaj postupovali maximálne efektívne, neča..., neplytvali sme časom, všetky lehoty sme, sme úplne koordinovali na dni, ľudia vychádzali v ústrety, ešte aj, aj cez Vianoce pracovali na to, aby jednoducho sa nestrácal čas.
Na úrovni obsahovej my sme cez tento proces, tento cyklus všetkých možných orgánov a inštitúcií museli prehnať celý nový aparát, to znamená nové hodnotiace a výberové kritériá, nové pravidlá pre kvalitatívne požiadavky na žiadateľov, nové pravidlá pre vytvorenie databáz odborných hodnotiteľov, pretože tie staré databázy boli spochybnené, nové pravidlá pre vypracovanie nových výziev a plus vypracovanie nových výziev na predstavenie projektov. Čiže všetky tieto obsahové náležitosti sa opäť museli robiť cez všetky tieto zložité, konzultatívne a rozhodovacie mechanizmy.
Okrem toho my sme museli konať na úrovni auditnej a kontrolnej. Ak si pamätáte, ja keď som prišla, bol tu ten list Európskej komisie, ktorý bol teda tzv. warning letter, ktorým sa zablokovali všetky výzvy v tej našej prioritnej osi, a vyslovene tam bolo požiadané od Európskej komisie, aby bol najprv prepracovaný celý systém a procesy platné pre dopytové výzvy na podporu výskumných projektov z eurofondov, aby boli urobené všetky nápravné a preventívne opatrenia a aby boli predmetom validácie. Validáciu robí orgán auditu. Pokiaľ orgán auditu teda nezvalidoval všetky tieto veci, nemohli sme vyhlasovať výzvy. My sme chodili do Bruselu a snažili sme sa vyjednávať, či by sme aspoň niektoré výzvy nemohli ešte vyhlásiť pred validáciou, lebo aj ten orgán auditu má obrovskú zodpovednosť aj voči Komisii, aj on potrebuje niekoľko mesiacov, aby overil dokumentáciu, ktorá má stovky strán, a všetky procedúry, aj oni sú len ľudia a musia pracovať aj na všetkých ďalšie operačné programy a jednoducho nemohli sme ich tlačiť do toho, aby to urýchľovali, lebo je na nich veľká zodpovednosť. Čiže preto sme chodili vyjednávať do Bruselu a v konzultácii s Komisiou sa nám podarilo ešte aj predtým, než sa validovalo orgánom auditu, nájsť postup, ako zrušiť, odblokovať a prevyhlásiť niektoré výzvy nanovo, pri ktorých to bolo možné. Boli to napríklad tie teamingové výzvy, o ktorých dodnes teda sa domnievame mnohí, že boli aj nespravodlivo zablokované v duchu, alebo teda kvôli možno takej, by som to nazvala, hystérii, ktorá vtedy vypukla, pretože teamingové výzvy boli hodnotené priamo v Bruseli v aparáte Horizontu 2020, čiže naozaj nemali nič spoločné s hodnotením v rámci slovenského systému, ale aj tieto boli zablokované a tie sa nám podarilo prevyhlásiť už, už v apríli a v máji a to tiež opäť treba povedať, že prijímatelia, ktorí vedeli, že sú pre nich, pre nich tieto výzvy adresované, nám niekedy až 4 až 6 mesiacov čakali, kým vôbec sa začali do týchto výziev hlásiť. Čiže opäť tam boli sklzy, ktoré sa nedajú nejakým spôsobom hodiť ako na ministerstvo, ale je to opäť kolektívna práca všetkých zúčastnených inštitúcií.
Orgán auditu nám tieto výzvy odblokoval 30. júla, 30. júla a potom to odblokovanie sme na plnú, naozaj na plnú paru nastúpili na vyhlasovanie nových výziev a už v priebehu augusta sme vyhlásili všetky výzvy na dlhodobý strategický výskum na 5 domén v špecializácii RIS3. Takže naozaj rádove, myslím, 400 mil. sme vyhlásili hneď v lete, hneď po tom, ako nám orgán auditu odblokoval, že naozaj nemáme objektívne žiadne zdržania, za ktoré by sme mohli byť braní na zodpovednosť, a robili sme maximum pre to, aby sme v rámci tých existujúcich pravidiel a plynutia, riadneho plynutia času, urobili všetko, aby tie dekomitmenty boli, boli minimalizované.
Okrem toho, že sme museli teda robiť všetky tieto rozhodovacie procesy, boli realizované interné kontroly, viete, že tam prebiehali kontroly riadiacich orgánov, prebiehali tam kontroly Národného kontrolného..., Najvyššieho kontrolného úradu, prebiehali tam ďalšie audity, takže jednoducho my sme ešte museli spočiatku pri prevyhlasovaní čakať na nálezy týchto všetkých kontrol, potom následne robiť preventívne opatrenia a potom následne dávať všetko schvaľovať. Takže ešte aj to, že museli prebehnúť kontroly, sa niekoľkomesačným sklzom podpísalo na to, kedy sme my až mohli začať konať s konkrétnymi opatreniami.
Keď si zoberiete, že tie kontroly robia kontrolné skupiny, ktoré pozostávajú z kmeňových pracovníkov, ktorých tiež nie je veľa, na to si nemôžte najať dohodárov z ulice, aby vám prišli urýchliť kontroly, tak fyzické možnosti naozaj tých inštitúcií a orgánov, ktoré zamestnávajú týchto ľudí, boli také, že tie kontroly prebiehali maximálne intenzívne, ale viac sa to už jednoducho urýchliť nedalo.
Čiže preto hneď po ukončení validácie orgánom auditu sme urobili všetko, čo sa dalo, a naozaj je tých výziev už vyhlásené maximum, ktoré, teraz beží tá výzva dlhodobý strategický výskum. Čiže naozaj z tých 100 mil. je nakoniec 80 a nie je to niečo, čo sa dá zosobňovať mne, a tobôž nie konaniu tohto rezortu po roku 2017.
Teraz by som sa vyjadrila k tej údajne neriešenej kauze dotácií na výskum a vývoj v rámci toho, čo pani navrhovateľka spomínala, tam ide o to takzvané PVVC, čiže prieskumné, pardon, priemyselné výskumno-vývojové centrá. V prvom rade nie je pravda, že nie je riešená táto záležitosť. V tom návrhu bolo napísané, že po, až po medializácii odstúpili nejaké 3 firmy a tak ďalej, a ja chcem povedať, nejde, nejde o tri firmy, ide o oveľa viac firiem. Keď som prišla v tom septembri 2017, urobila som dva rázne kroky ohľadom týchto výziev, ktoré boli zablokované. Tie, ktoré neboli zazmluvnené, som zrušila, to bolo tiež veľké rozhodnutie, ale bolo to nutné urobiť, lebo ináč by boli dodnes zablokované aj tieto, čiže zrušila som ich a začali sme prácnym procesom všetko obnovovať nanovo.
Tie, ktoré už boli zazmluvnené, nebolo možné zrušiť a tam na podnet výskumnej agentúry začali prebiehať rokovania o odstúpení od tých zmlúv a je, je naozaj zložité od takýchto zmlúv odstupovať, vyrokovať tieto odstúpenia, napriek tomu sa podarilo rezortu eliminovať už 26 z týchto zmlúv, čiže nie 3 zmluvy, ale 26 a treba povedať, že tento proces pokračuje a dokonca má rastúcu dynamiku, pretože to odstupovanie je dlhodobejšia záležitosť a súvisí s tým, aké iné projekty tí daní žiadatelia, ktorí sú v tých výzvach, predkladajú v rámci iných výziev eurofondových, pretože už teraz je napríklad zrejmé, že kapacity univerzít nemôžu byť použité dvojmo. A keďže univerzity sa hlásia do tej novovyhlásenej výzvy DSV - dlhodobý strategický výskum, kapacity, ktoré sú zablokované v tej výzve PVVC, oni nemôžu mať dvojmo, takže v záujme toho, aby mohli ísť do DSV-čky, oni čoraz viac odstupujú od tých pôvodných zmlúv, aby si mohli uvoľniť ruky a ísť do novej strategickej výzvy už v rámci tých domén špecializácie RIS3, čiže naozaj tá dynamika stúpa a myslíme si, že čoraz viac týchto, týchto starých zmlúv bude zrušených s tým, že oni prechádzajú do nového systému.
Teraz - a toto je najdôležitejšie - to údajné prenesenie plnenia tých údajne pochybných zmlúv na štátny rozpočet. Opäť, toto je absolútne nepravdivé tvrdenie, žiadnych 174 mil. ani podobný objem nebol na štátny rozpočet prenesený. Jednak toto, viete, že nie je v kompetencii ministra, viete, že čokoľvek nad 2 mil. musí naozaj musí schvaľovať vláda, ale nikdy ani vláda, ani ja, ani nikto druhý o takomto kroku neuvažoval. Ide o to, že implementácia tých projektov v rámci tej výzvy, ktoré majú platne určené zmluvy, je prerušená bez časového obmedzenia zatiaľ, a to z dôvodu, že je tam šetrenie zo strany OLAF-u a NAKY. Čiže zatiaľ počas tohto stavu nevznikajú ani žiadne nové nároky na financovanie a akékoľvek projektové aktivity sú počas tohto stavu neoprávnené. To znamená, že nevznikajú nové nároky, prakticky tam nebolo ani nič vyplatené, ale jednoducho treba počkať na výsledky tohto šetrenia, na to, aby sme vedeli, aké ďalšie kroky budeme podnikať, lebo ministerstvo školstva naozaj nie je orgán činný v trestnom konaní a my ani nemáme vedomosti bližšie o tom, ako tieto vyšetrovania prebiehajú, my naozaj musíme počkať na tie závery a na základe týchto záverov sa budú prijímať ďalšie rozhodnutia, aký je osud tejto výzvy a týchto jednotlivých projektov. Čiže určite vás uisťujem, že nikto nepresunul na plecia občanov nejakých 174 mil.
Okrem toho naozaj by som bola veľmi zdržanlivá pri tom, aby som to nazývala, že pochybné zmluvy, garážové firmy, treba si uvedomiť, že v rámci aj tohto PVVC až 30 % prostriedkov, tých pôvodne schválených, bolo zazmluvnených v prospech akademických partnerov, to sú naozaj renomované pracoviská, vysoké školy, Slovenská akadémia vied, ktorí snáď by nešli s nejakými garážovými firmami do projektov, ktoré nie sú realizovateľné, čiže naozaj by som bola veľmi opatrná pri tom takom paušálnom zmietavaní celého, celého tohto problému, že to je nejaká proste garážová firma. Mne sa proste zdá, že, že naozaj sú, sú procesy dosť napádané takým spôsobom, aby to bolo podávané celé, celé v negatívnom svetle, ja vás uisťujem, že robíme všetko preto, že..., nahodiť všetky tie procesy, viete, že Európska komisia nám už poslala list, kde formálne liftingovala ten warning letter, to znamená, to nám prišlo teraz v októbri po tom, ako zvalidovala orgán auditu, po tom, ako boli vyhlásené nové výzvy, čiže aj formálne uznala, že celá tá nová dokumentácia, ktorá sa ináč vypracováva okolo 1 a pol roka, my sme ju vypracovali zhruba za pol roka, je už validovaná a je pokladaná za mimoriadne transparentnú a na základe toho už všetky tie, celý ten varovný list bol takzvane liftingovaný, to znamená akoby zrušený. A nie, a nie je to preto, že by sme niečo prehodili na štátny rozpočet, ako vysvetľujem.
Ja by som teraz možno teda prešla k tej téme stimulov, ktoré tu boli proporcovane oveľa viac, oveľa viac rozoberané a opäť, ako aj teda v tom návrhu, ktorý som citovala, bolo uvedené, je to naozaj najmä na základe medializovaných informácií, z ktorých vyplývajú podozrenia. Ja myslím, že zhruba za tie 2 mesiace, čo sa to medializuje, my sme už dávali naozaj veľmi veľa vyhlásení a, a vysvetlení cez tlačové správy, cez tlačové besedy, som veľmi nešťastná, že sa to vníma, že my tu akoby niečo nekalé nejakým spôsobom kryjeme alebo ospravedlňujeme. Naozaj sa, sa domnievam, že tá výzva na stimuly za nášho pôsobenia v tomto kole má mnohé výrazné zlepšenia oproti tomu, čo bolo v minulosti. Konkrétne chcem povedať, že, a bolo to tu aj nejakým spôsobom naznačené, v minulosti sa tieto stimuly prideľovali bez toho, že by bola široká, otvorená súťaž. My sme prvýkrát v tomto kole urobili široko otvorenú súťaž, to znamená, my sme zverejnili a nastavili podmienky tak, že sa mohol prihlásiť takmer ktokoľvek, kto v týchto piatich doménach niečo robí. Bolo tu v tom podaní, ktoré som dostala, v písomnom, vyčítané, že niektoré firmy sa nedozvedeli alebo že niektoré firmy neboli vybraté. Ja chcem povedať, že my sme podnikli úplne nadštandardné kroky na to, aby sme túto výzvu zverejnili.
Ja som osobne v septembri minulého roka usporiadala na úrade vlády tlačovú konferenciu, ktorá bola vyslovene venovaná tejto výzve na stimuly. Urobili sme to ešte naschvál na úrade vlády, lebo vieme, že tam je vždy oveľa väčší záber médií, že tam sú všetky hlavné televízne kanály, všetci žurnalisti, ktorí po vláde sa tam, sa tam vyskytujú, čiže sme si tam naozaj objednali priestor a urobila som špeciálnu dedikovanú tlačovú konferenciu iba na stimuly, kde som vysvetľovala, čo to je za schéma, že sa to bude udeľovať, že je to otvorené, aké to má ciele, aké to má kritériá. Žiaľbohu, a, samozrejme, ešte som hovorila o tom, že ako je veľmi dobré, keďže sme stále kritizovaní, že nepodporujeme domácu vedu a výskum, že štát nedáva dosť veľa peňazí do vedy a výskumu a že, že máme tu len montážne linky a nemáme svoje vlastné vysokokvalifikované pracovné miesta, tak som naozaj zdôrazňovala, že konečne máme krok, keď štát nazbieral významné prostriedky na to, aby zvýšil pomer podpory vedy a výskumu, viete, že tie ukazovatele, Horizont 2020 hovorí až o 3 % HDP, čiže musíme stále oveľa väčšie prostriedky vkladať a toto bolo naozaj niečo, čo sme, na čo sme boli pyšní, že sme nazberali tieto prostriedky a môžme ich tam vložiť, a zároveň sme boli proste hrdí na to, že sa nám podarí v rámci tohto projektu vytvoriť tie nové vysokokvalifikované pracovné miesta, lebo jedným zo základných cieľov, ktorý je často opomínaný, je, aby vznikli nové pracovné miesta, ktoré sú vysoko kvalifikované, sú to miesta, pre vedcov. To znamená, u nás vo firmách nemusia byť len logisti a montovači na páse, ale práve výskumníci, ktorí v tom súkromnom sektore začnú nanovo pracovať.
Takže táto tlačová konferencia sa, žiaľ, stretla s tým, že neboli žiadne novinárske otázky, to sa mi naozaj ešte nestalo, nula novinárskych otázok, a že mediálne výstupy boli maximálne obmedzené na to, že na STV2 večer pán Frindt povedal v Správach a komentároch dve vety, že nejaká takáto výzva bude, a tá sa dala, normálnu servisnú správu, čo musia dať zo zákona, ktorú ani nikto neprevzal. Čiže, žiaľbohu, tá snaha o širokú medializáciu nebola až taká úspešná, ale naozaj my už nevieme ovplyvniť, čo tie médiá dajú, my môžme tú tlačovú konferenciu, oni sami si určujú to, čo, to, čo ukážu. Napriek tomu ešte sme inzerovali túto výzvu a to priamo v denníku SME, pretože má široký záber a pretože sme predpokladali, že práve komunita, ktorá je dajme tomu inovatívna, zakladá firmy, tak je na tento denník akoby viac orientovaná, čiže v SME-čku sme to, sme to inzerovali, no a, samozrejme, sme to zverejnili cez naše web stránky úplne v súlade so zákonom tak ako vždy, verejné web stránky môže vidieť celý svet, celá republika a zároveň upozorňujem, že na tých web stránkach máme informácie, ktoré sú tam už od roku 2009, lebo zákon o stimuloch určuje, čo sa musí zverejňovať ,a tieto informácie tam po každej výzve stimulov sú a visia už od roku 2009. Čiže naozaj celá tá široká komunita vedela o tom, že tieto stimuly sú, existujú, toto bolo šieste kolo, šieste kolo rozdeľovania a nebolo to žiadnym spôsobom tajné, lebo boli dokonca niektorými médiami, ktoré, mimochodom, boli aj na tej prvej tlačovke a nedali o tom nič, potom boli robené také reportáže, že pred Vianocami tajne rozdelili a podobne, čo naozaj ako rázne musíme, musíme odmietnuť.
Takže to, že firmy sa niektoré nedozvedeli, naozaj si myslíme, že už nemohli sme širšie vyvíjať úsilie na to, aby celé toto bolo zverejnené a medializované. To, že niektoré firmy neboli vybraté, to súvisí s tým, že teda prvýkrát sa stalo, áno, že niektoré firmy aj neboli vybraté. V minulosti pri týchto stimuloch nikdy sa nestalo, že niektoré firmy neboli vybraté. Ony tie výzvy boli na takom nejakom akoby už preddohodnutom module vypisované tak, že boli akoby už cielené na konkrétne firmy, ktoré vybraté boli. Čiže prvýkrát sa teraz stalo, že sa prihlásilo viac firiem, konkrétne 46, vybratých bolo 30, takže bola to otvorená súťaž a niektorí neboli vybratí. A ja myslím, že možno aj v tomto je ten problém, na Slovensku asi nie sme na to zvyknutí, že v rámci tých stimulov niekto nebude vybratý, a možno keby boli vybraté niektoré firmy, ktoré boli široko medializované, tak možno by ani tento problém mediálny ani nakoniec nebol vznikol, obávam sa. Alebo domnievam sa. Takže, takže naozaj snažili sme sa robiť všetko, čo, čo sme mohli, aby sa prihlásilo čím viac firiem a ešte kvalitnejšie projekty.
Aké projekty boli vybraté, to bolo naozaj záležitosťou odborných hodnotiteľov a záležitosťou toho, že kto sa do tej výzvy prihlásil. Vy keď vypíšete zo zákona takúto výzvu, a toto platí pre všetky agentúry, pre APVV, pre VEGU, aj pre, pre stimuly, vypíšete výzvu, zverejníte podmienky a firmy sa vám prihlásia, tak v momente uzávierky tej výzvy vy môžte robiť všetko preto, aby ste ju spropagovali, aby sa prihlásilo čo najviac, aby boli čo najlepšie projekty vybraté. V momente uzávierky tej výzvy musíte vyhodnotiť tých, ktorí sa vám prihlásili. To znamená, že keby sa bolo prihlásilo 100 projektov, tak by možno boli ešte kvalitnejšie tie vybrané projekty, ale jednoducho tá alokácia sa musí na základe kritérií zákona a odborného hodnotenia už potom prideliť. Pokiaľ by nenastal prípad, že by mali záporné komplexné hodnotenie, a v tom prípade by sa všetky tie projekty, teda všetky tie prostriedky nerozdelili, ale to sa v tomto prípade nestalo. Čiže vy keď zadefinujete ten systém a pustíte doňho tie prostriedky, tak už potom musíte rozdeliť. Možno niektoré tie projekty by boli bývali kvalitnejšie, keby ich bolo 100, a nie 46, ale naozaj sa nedomnievam, že tam je nejaký závažný problém, pretože treba si uvedomiť, že tu sa nejedná o firmy, tu sa jedná o projekty. To hodnotenie, je hodnotenie projektov. Sú tam na to 4 kolá odborného hodnotenia a potom ešte komplexné posudzovanie v rámci komisie a hodnotí sa projekt ako zámer, a nie konkrétna firma alebo jej minulosť.
Súvisí to aj s tým, že naozaj tie stimuly sú vo veľkej miere zamerané na stimuláciu nových aktivít. Čiže nové pracovné miesta, nové aktivity, čiže firma predtým ich nemala a teraz ich bude mať. To je definícia, slovo nové. Predtým ich nemala a teraz ich bude mať. A tie a tie skúsenosti s výskumom a vývojom často sú robené aj tým, že súkromný podnik, ktorý predtým výskumné vývojové aktivity nerobil, tak jednoducho robí partnerstvo s vedeckou inštitúciou. A toto je ďalšia prednosť tohto kola vyhlasovania stimulov, že sa nám podarilo veľmi výrazne zvýšiť zapojenosť akademických partnerov. Tuná často padali také argumenty, že dali to tým firmám a mali to radšej dať tým vedcom alebo že vedci sa boja do tohto hlásiť. Toto je založené na hrubom nepochopení zákona o stimuloch.
Hneď na začiatku zákona o stimuloch si môžte prečítať, že tieto stimuly a tieto prostriedky sú určené výlučne pre podnikovú sféru. To znamená, súkromné podniky a firmy. Je ten zákon tak napísaný. U nás máme vedu v súkromnej sfére, máme vedu vo verejnoprávnych inštitúciách, máme vedu v rezortoch a každá z nich má niektoré grantové schémy, ktoré sú pre nich špecifické. Čiže zákon o stimuloch vyslovene hovorí, že nemôže byť žiadateľom ústav SAV, nemôže byť žiadateľom, alebo teda tým základným žiadateľom verejná vysoká škola, musí to byť naozaj firma, podnik, takže hovoriť, že, že a chudáci vedci sa báli prihlásiť alebo že nedostali, je skresľujúce, lebo toto je vyslovene pre podniky, a tie podniky nie sú povinné mať za partnerov verejné výskumné a vedecké pracoviská. Nie sú vôbec povinné. Keby tam bolo zapojených aj nula ústavov SAV a nula vysokých škôl, aj tak by sa tie stimuly rozdelili plne v súlade so zákonom a fungovali by. Ale my sme pyšní na to, že z tých 30 projektov až 18 má zapojených práve vedeckých a výskumných partnerov z verejnej sféry. To znamená buď vysoké školy, alebo tie ústavy, alebo centrá Slovenskej akadémie vied. A toto je ďalším veľkým prínosom, ktorý toto kolo stimulov stavia podľa mňa kvalitatívne ešte oveľa ďalej, než boli tie predošlé, predošlé stimuly, ktoré, mimochodom, nikto, nikto iný ani nekritizoval.
Keď tu zaznelo, že ako sa pán minister Draxler kriticky vyjadruje, ja chcem upozorniť, že pán minister Draxler napríklad v rámci stimulov v roku 2015 pridelil jednej jedinej firme, AeroMobil, 6 mil., cez vládu síce, lebo to bolo, ako teda nad 2 mil. schvaľuje vláda, ale on bol predkladateľom a pred 3 týždňami na RTVS, v rámci Slovenského rozhlasu, keď sa ho na toto opýtali, tak povedal, že bola to politická objednávka, ktorú som akceptoval.
Čiže jednoducho my sa posúvame od politických objednávok v minulosti k otvorenému súťažnému rozdeľovaní prostriedkov v súčasnosti. Myslím si, že robíme naozaj veľa preto, aby sme napĺňali ten ideál transparentnosti, objektívnosti odborného hodnotenia. Takže, takže myslím si, že aj oproti tejto predošlej schéme sme sa momentálne posunuli kvalitatívne oveľa viac, oveľa viac dopredu.
Tie medializované podozrenia, na ktorých sa momentálne zakladá celý náš život na školstve v prípade stimulov, boli založené na jednej veľkej medializovanej floskule, a to, že Plavčan - škandál eurofondy, a Lubyová - opäť škandál, lebo tie isté kritériá neboli použité. Proste tuto nie sú eurofondy, tu sú stimuly a tie kritériá, ktoré boli medializované, tie áno, platia pre eurofondy, ale pre stimuly neplatia. To, že či firma mala nejaký obrat, či firma má sídlo v nejakom type budovy, či firma má skúsenosti s výskumom a vývojom, to sa nedá použiť na stimuly. Ja osobne som niektoré z týchto podmienok zaviedla do eurofondov v rámci tých nových kritérií, že sme žiadali, aby mali skúsenosti s výskumom a vývojom a aby boli, aby boli evidovaní v systéme SK CRIS, že sme žiadali, aby mali nejaký konkrétny obrat, a toto všetko sme zaviedli do DSV-čkových výziev na eurofondy. Ale pri stimuloch sa toto nevyžaduje práve preto, že by sme tým odstavili niektoré tvorivé inovatívne firmy, ktoré majú dobrý nápad, hlavne v oblasti IT. Viete, že tie startupy sú také, že vyjde z internátnej izby alebo z obývačky a naozaj má vynikajúce výsledky a nemusí mať predtým obraty a nemusí mať sídlo v nejakej mramorovej výškovej budove v centre mesta. Viete, že napríklad startupista, ktorý vyhral teraz Krištáľové krídlo za startup, je chlapec, ktorý na internete vyvinul aplikáciu IT-čkovú na anatómiu ľudského tela, a určite nemal v tom, v tom čase možnože ešte nemal ani firmu, alebo že bol mikropodnik, fyzická osoba, živnostník. Čiže naozaj na to, aby sa mohli podporovať cez celé spektrum tvorivé činnosti, inovácie, tak tie stimuly sú takto otvorené.
Treba si uvedomiť, že zákon o stimuloch je transpozíciou nariadenia Európskej únie, a toto nariadenie Európskej únie hovorí to tom, že treba podporovať mikropodniky, malé podniky, stredné podniky, veľké podniky. Takisto sa to transluje do zákona o stimuloch, kde sa vyslovene hovorí, že právo na túto podporu majú mikropodniky, malé podniky, stredné podniky a tak ďalej. Definícia mikropodniku naozaj je taká, že nemôžte od nich vyžadovať, aby mali sídlo vo veľkých budovách, aby mali veľké obraty, aby mali veľa zamestnancov. Mikropodnik je proste mikropodnik a má nárok aj takýto podnik na podporu. Čiže to, že sa nám podarilo okrem veľkých firiem a tradičných podporiť aj takýchto malých nových, opäť pokladáme za úspech a za posun dopredu a za napĺňanie ducha toho európskeho nariadenia a toho zákona o stimuloch, pretože ja neviem, možno aj SaS, ktorá ste toto kritizovali, však aj tí vaši voliči sú často z podnikateľského prostredia, sú to malí, strední podnikatelia, čiže my im chceme dať signál, že vy nemáte právo sa prihlásiť o štátnu dotáciu, o štátnu pomoc, lebo nemáte sídlo v rodinnom dome a tak ďalej. Proste jednoducho my nie sme toho názoru, my nie sme toho názoru, že môžme do zákona zapísať, že v akom dome má mať, má mať firma sídlo na to, aby mohla byť inovatívna, že, že pôjdeme proti duchu európskeho nariadenia a vylúčime menšie firmy a podniky z takéhoto financovania.
Takže jednoducho my chceme dať práve signál, že aj tí, ktorí ste doteraz boli rozčarovaní, lebo ste sa nikdy nedostali k štátnej pomoci, lebo to bolo určené niektorým predvybraným veľkým, aj tí teraz sa môžte prihlásiť. A ja stretávam veľa ľudí, ktorí mi hovoria, že veď ty si to otvorila pre takých, ako sme my, a škoda, že sme nevedeli, a škoda, že tá tlačovka nebola vysielaná, lebo my by sme si už napísali projekt, a mohli sme mať možno 200-300 takých projektov. A ja verím, že v budúcnosti to takto aj bude, že sa tá súťaž bude naďalej ešte širšie otvárať a že ešte oveľa kvalitnejšie projekty sa nám budú hlásiť, a my si nemôžme dovoliť diskriminovať ľudí, ktorí sú podnikaví, ktorí majú dobré nápady, sú inovatívni, majú startup, ale nemajú napríklad sídlo, majú sídlo niekde inde než prevádzku alebo nemajú sídlo v budove, kde sú offisné priestory, ale majú sídlo v rodinnom dome. To si naozaj nemôžem dovoliť, to by ani, dovolím si povedať, neprešlo takéto ustanovenie zákona cez Legislatívnu radu vlády, toto by bolo naozaj vnímané ako diskriminačné a bolo by to aj proti duchu toho nariadenia a celého toho, toho systému stimulu.
Čiže... Ďalej. Boli, boli sme tu kritizovaní za to, že alebo bolo, bolo hovorené, že, že ako, a asi 50-krát, to znamená, že ministerka Lubyová rozdala, ministerka Lubyová pridelila. V prvom rade treba povedať, že nejedná sa o žiadne rozdávanie. Jedná sa o dlhodobý zmluvný vzťah financovania na báze plnenia povinností a tie povinnosti sú naozaj veľmi striktné. Tá firma musí poskytovať priestory, tá firma musí často veľa nových pracovných miest vytvoriť, tá firma musí okrem tej dĺžky trvania projektu, ktorá je od roku do troch, musí ešte v ďalšom päťročnom období zabezpečiť udržateľnosť všetkých tých aktivít. To znamená, tie firmy, drvivá väčšina z nich uzavreli akoby zmluvný rámec so štátom na 8 rokov, počas ktorého sú striktne monitorované a striktne preverované a kontrolované, či všetky tieto aktivity plnia. To znamená, nejde o to, že my im rozdáme peniaze, že tu máte dar, aj bolo tu spomínané dar z peňazí daňových poplatníkov, nejde o žiaden dar. Ide naozaj o podporu a spolufinancovanie naozaj veľmi významných aktivít. To, že tá firma to bude robiť 8 rokov, to, a z toho 5 rokov už bez akýchkoľvek prostriedkov od štátu, je tiež dosť veľkým záväzkom a aj toto sa kontroluje striktne až do konca osemročného obdobia. Pokiaľ tie záväzky nie sú splnené, tak tá firma nieže nedostane, ale musí tie peniaze vracať. Tie kontroly sú naozaj a ten monitoring veľmi striktný. Tie procedúry aj zo zákona, aj z tej metodiky sú veľmi striktné. Toto dokonca tým firmám niekedy vadí a pre toto niektorí nechcú ísť do tejto schémy, že ju pokladajú za príliš byrokratickú. Ale je to práve preto, aby nedochádzalo k zneužíva..., k zneužívaniu alebo k plytvaniu práve tými prostriedkami daňových poplatníkov. Tie kontroly sa vykonávajú každého pol roka a sú, sú založené na, na niekoľkých veľmi efektívnych metódach. Jednak sú tam kontrolné dni na miestach v tých firmách, jednak sú tam odborné oponentúry, ktoré vypracovali experti na tie dané technológie, alebo témy výskumu, jednak je tam obrovské množstvo dokumentácie, ktoré tie firmy musia sústavne dokladovať a vykazovať, akým spôsobom minuli prostriedky, aké pracovné miesta vytvorili, a ukazovať, že naozaj nejde o žiadne virtuálne aktivity.
Pokiaľ by v týchto polročných intervaloch tie kritériá neboli splnené, tak tie firmy tie prostriedky nebudú dostávať a ešte musia vrátiť a vrátane osobitného sankčného režimu. Čiže vytvárať tu dojem, že rozdali sme tým firmám, je absolútne nekorektné. Ďalej vytvárať dojem, že ja som osobne niečo rozdala, to je tiež opäť také to tasilovsko-aristidovské.
Chcem povedať, že tuná ministerstvo je pri rozhodovaní podľa zákona o stimuloch viazané správnym poriadkom, kde je rozhodovanie podľa správneho poriadku v správnom konaní. Ja som až na druhom stupni tohto správneho konania, ale veľmi podstatné je, že to rozhodovanie sa riadi dvomi normami, a to je zákon o stimuloch, ktorý stanovuje podmienky kogentné, ktoré nemôžu byť žiadnym spôsobom odtiaľ vybraté a nemôžu byť nerešpektované. To sú všetky tie formálne kontroly a tam áno, sú podmienky, že nemá mať nedoplatky, nemá mať rôzne ďalšie problémy, nie je tam podmienka typu budovy, v ktorej sídli, alebo obratu.
A potom sú, sú kritériá založené na odbornej, na odbornom hodnotení a tam už samotný zákon aj metodika a smernica veľmi presne a veľmi detailne popisuje tie kritériá. Vy ste, pani navrhovateľka, hovorili, že boli by vhodné takéto nejaké iné kritériá. Môže byť zmenený možno ten zákon a môžu tam byť iné kritériá, ale momentálne sú tam takéto kritériá a verte mi, že sú veľmi podrobné. Rozoberá sa tam intenzita pomoci. A, mimochodom, mikropodniky a malé podniky majú aj podľa európskeho nariadenia oveľa väčší nárok na intenzitu pomoci práve preto, že sú chránené a majú preferenčný režim a treba im ešte viacej pomáhať, my tu naopak sa ich snažíme nejakým spôsobom deptať. A jednoducho tieto kritériá sú hodnotené v rámci štyroch kôl odborného hodnotenia a potom ďalšie hodnotenie ešte tou komisiou, kde je komplexné hodnotenie. V rámci tých štyroch kôl odborného hodnotenia sa opäť tie projekty hodnotia z rôznych hľadísk. Jednak je to podnikateľský zámer. To znamená, že či ten projekt má šancu na úspech, či sa, či bude realizovateľný, či v danom podnikateľskom prostredí Slovenskej republiky má šancu, že bude implementovateľný, pretože viete, že, samozrejme, podnikateľská činnosť nesie so sebou isté podnikateľské riziko, a práve preto, aby sa predišlo nejakým rizikám a aby sa nedávalo nejakým pochybným, tak je tam presne odborník na takéto veci.
To znamená, ani vy, ani ja tu, myslím si, nie sme odborníkmi na podnikateľské prostredie, ale to, že každý jeden z tých projektov bol hodnotený takýmto odborníkom, ktorý bol vylosovaný zo systému SK CRIS, ten systém SK CRIS je naozaj verifikovaný, tak jednoducho dáva garanciu, že boli zodpovedne posúdené všetky riziká a že nedáva sa niečo, že tu máte darček a o štyri roky prídeme a uvidíme, že ste nič nespravili, že naozaj ten, ten, ten zámer je, je solídny a má nádej na úspech, vysokú pravdepodobnosť.
Boli hodnotené v ďalšom kole možnosti transferu technológií. To znamená, bol tam odborník na transfer technológií, že čo sa dá zobrať možno z nejakých iných patentov, čo sa dá doma využiť a akým spôsobom ten projekt bude uplatňovať technológie. Opäť či je toto možné, či je to v rámci startupu financovateľné, či to má nádej na úspech. Na to tam boli opäť renomovaní odborníci.
Boli ďalšie dve kolá hodnotenia, kde hodnotili odborníci na danú vedeckú oblasť. Čiže biológiu biológ, dopravu dopravák a tak ďalej. Ešte sme boli niektorými tými médiami napádaní, že nejakú bielkovinu hodnotil dokonca taký biológ, a nie iný biológ.
Ja chcem povedať, že ten systém SK CRIS je najlepšou zatiaľ databázou, ktorú máme, tých hodnotiteľov, je verifikovaný CVTI, všetci tí ľudia, ktorí tam sú, sú naozaj naslovovzatí odborníci a majú tie publikácie, o ktorých tu pani navrhovateľka hovorila, a majú tie patenty za sebou a majú ten akademický backround a tie skúsenosti a tú prax, aby mohli hodnotiť. To znamená, keď títo ľudia to posúdia, tak ani vy, ani ja nemôžme povedať, že toto je zlý projekt, nemá nádej na úspech. A tobôž nie, že napríklad už potom mediálne oni dostávali také odkazy, že vy ste si nemali také polarizované svetlo objednať, ale vy ste si mali zobrať z Čiech nejakú technológiu, čo už existuje. A potom tie firmy musia cez médiá vysvetľovať, že oni chceli mať iné rameno sily a niečo otočné a niečo iné. Proste my tu naozaj politizujeme odborné rozhodovania a toto už naozaj zaváňa akože veľmi, veľmi zlými tendenciami.
Bol tam lekár chirurg, ktorý je odborník na kardiochirurgiu s 50-ročnou praxou, ktorý chce vyvinúť nejakú hyperbarickú komoru. No len preto, že je tam, že KONŠTRUKTA, tak jednoducho bol zotretý zo zemského povrchu, že ako si tu on dovolí vyvíjať hyperbarickú komoru, keď KONŠTRUKTA robia kanóny. No robia kanóny, ale má aj, alebo neviem, čo robí teda, ale má aj technológie, materiály, niečo, čo im umožní tieto hyperbarické komory vyvíjať. A to, že on to chce vyvíjať tu u nás doma, aby tu vznikli tie pracovné miesta, veď je veľmi chvályhodné, a nie mu bolo odkazované, že kúpte si z Ameriky taký nejaký prístroj, oni ho tam už majú za 4-tisíc dolárov. Však to je presne opak toho, čo tie stimuly majú docieliť, že nemáme my robiť zo seba banánovú republiku a všetko nakupovať zo zahraničia, my máme ten výskum a vývoj si robiť doma a máme si tu tie pracovné miesta sami vytvárať. A keď vyrobia takúto komoru, potom budú vyrábať ďalšie a ešte oni to môžu vyvážať inde. Čiže naozaj sa to už dostalo do veľmi scestnej roviny a tí vedci sú fakt napádaní a, a ich a ich kapacita a ich úroveň je veľmi znižovaná v rámci už takého tohto mediálno-politického vykresľovania tejto, tejto schémy.
Treba povedať, že do toho odborného hodnotenia a do tých komplexných posudkov my nemôžme vstupovať ako ministerstvo. Keď ten odborník má nejaký, nejaký názor, preto ho má, lebo je odborník, lebo je na to vybratý. Ja som, ako mi tu bolo podsúvané, že ja som rozdala. Ja som rešpektovala vo všetkých rozhodnutiach, vo všetkých štyridsiatich šiestich, či koľko ich bolo, názory a odporúčania odborných hodnotiteľov a odbornej komisie. Ani jedno jediné som nezmenila. Práve preto, že to by potom bolo manipulatívne, to by potom bolo vydávané za nejakú politizáciu a tak ďalej.
Čiže jednoducho celé toto rozdeľovanie bolo na, založené na štyroch kolách odbornej oponentúry, na rozhodovaní komisie a všetko, čo ministerstvo pridelilo, pridelilo iba na základe týchto rozhodnutí a iba na základe veľmi zodpovedného posúdenia tých projektov, že naozaj majú šancu na úspech, že sú to naozaj, z tých 46 týchto 30 bolo vybratých ako najlepšie.
Bola široko medializovaná jedna firma od LS, resp. dve firmy a bolo to aj tu vo vašom návrhu uvedené, preto sa k tomu vyjadrím, že nejaké spoločnosti to nedostali, ktoré sú renomované a uznávané v zahraničí. Všetky médiá hovorili o dvoch firmách. To bol GA Driling a MultiplexDX. Tá firma GA Drilling dostala záporný komplexný posudok. To znamená, ona mala nejaké body, odborné hodnotenie, ktoré by v podstate stačili na to, aby im ten stimul bol pridelený, ale komplexné posúdenie, ktoré sa potom robí komisiou, tá komisia mala v tom momente rozhodovania 10 členov, 4 z ministerstva, 6 externí, a hlasovala tajne, čiže nikto nemohol tam nejakým spôsobom dozerať, ako tí experti hlasujú. Tá komisia deviatimi hlasmi, jeden sa zdržal, a deviatimi hlasmi rozhodla, že ten stimul nemá byť pridelený.
Okrem iného si myslím, že jedno z veľmi závažných argumentov bolo, že tá firma za uplynulé obdobie zo štátnych prostriedkov rôzneho druhu dostala investíciu okolo 26 mil. eur cez nejaký eurofondový projekt, cez Slovenský investičný holding, cez priamo ministerstvo financií, nariadenie vlády, ktorej sme my pred dvomi mesiacmi dávali nejakú návratnú pomoc, a že vlastne na tento objem prostriedkov, keďže to bol priemyselný výskum, tak tí odborníci sa zhodli, že zatiaľ neexistuje taký konkrétny výstup, aby bol, mohol byť potvrdený v rámci týchto stimulov. Tam ide o to, že tá firma sa zaoberá nejakým plazmovým vŕtaním do zeme a majú vŕtať, tou technológiou majú docieliť nejaké mimoriadne hlboké vrty, ja neviem, do 11-tisíc metrov, nie som naozaj odborníčka na geológiu, ale nechala som si toto dôkladne vysvetliť, a že jednoducho zatiaľ sa zdá, že, že nikdy takýto vrt nebol urobený, po tých všetkých investíciách, že teraz treba naozaj počkať, či tá technológia jednoducho funguje, lebo sú tam rôzne pochybnosti o tom, že tie fyzikálne vlastnosti tej plazmy sa menia s tou hĺbkou a tak ďalej, teplotou, a že či to zatavovanie toho vrtu funguje v nejakých sypkých podložiach a tak ďalej. Čiže jednoducho tá komisia zhodnotila, že keďže už tieto prostriedky boli, teraz, a bol to priemyselný výskum, kde sa naozaj vyžaduje nejaká aplikácia, takže proste neodporúča teraz dať ďalší, ďalší stimul, ďalší 1,3 mil. eura.
No na základe takéhoto rozhodnutia komisie asi každý súdny minister by rešpektoval toto odborné posúdenie a nešiel by proti tomu, pretože zákon o stimuloch dokonca ukladá, že keby som ja nerešpektovala rozhodnutie týchto komisií, tak by som musela ja sama odôvodniť prečo a musela by som to odôvodnenie zverejniť. Ja si neviem predstaviť, ako by som to odôvodnila. Myslím, že každý z vás, ktorý by tam bol, by mal asi veľké ťažkosti odôvodniť opačné rozhodnutie, keďže ani nie ste experti, a ešte ho aj zverejniť. Čiže, žiaľbohu, proste nebolo to pridelené z tohto dôvodu a ja si myslím, že nikto nemá nič proti tej firme, veď to, že bola takto masívne podporená aj v rámci uznesenia vlády pred dvomi mesiacmi, znamená, že je to dobrá firma, je to súdna firma, je podporovaná, no ale práve v rámci tejto schémy teda komisia rozhodla, že by nemala mať tento stimul, pretože išlo o priemyselný výskum a tak ďalej.
Čo sa týka tej firmy DX, pardon, MultiplexDX, tak tam jednoducho v tej kategórii nezískali dostatočný počet bodov od tých odborných hodnotiteľov. Opäť je to výsledok odborného hodnotenia, nemôžme to nejakým spôsobom spochybniť. Každý, keď je, neni spokojný, má právo podať odvolanie v správnom konaní, bude sa ďalej hodnotiť, že či tam došlo k nejakým pochybeniam, alebo nie. Ale jednoducho odborné, odborní hodnotitelia nedali dosť bodov na to, aby bol ten stimul pridelený.
Takže naozaj tá široká medializácia týchto dvoch prípadov, myslím si, že nedokázala nič, čo sa týka, žiadnych podozrení, čo sa týka, žiadneho, práve naopak, preukázala, že rešpektujeme názory odbornej komisie, že, že jednoducho podriadime všetko kritériám odborného hodnotenia, a nie nejakým ďalším, ďalším kritériám.
Bolo tu potom vyjadrené také, že, že prečo sme my podporovali vedcov cez tieto stimuly, že veď sme to mohli dať rovno do napríklad APVV. Práve chcem povedať, toto je ten základný omyl. Áno, APVV je iná grantová schéma, je zákon o APVV. Ja osobne, ak viete, som v roku 2017, keď som prišla na rezort, vylobovala ešte ďalších 12 mil. navyše nad rámec štátneho rozpočtu ako jednorazovú podporu na to, aby mohlo byť APVV dofinancované, pretože APVV dovtedy, ak niektorí poznáte, s čím zápasilo, zápasilo so, s permanentným nedostatkom prostriedkov, aby mohol byť vždy celý cyklus projektov podporený. Čiže ja som osobne vylobovala 12 mil. dofinancovania APVV a zabezpečila som, že APVV má práve týchto 33 mil. na tom rekurentnom vzorci, že sústavne môžu vyhlasovať sa nové a nové všeobecné výzvy, lebo v minulosti to nebola samozrejmosť. V minulosti všeobecné výzvy APVV nebývali vyhlasované. Ja som práve zabezpečila dofinancovanie APVV.
Takže tuto hovoriť, že my tu krivdíme APVV vedcom a dávame stimuly, opäť nie je namieste. Ale opäť zdôrazňujem, APVV je pre verejné inštitúcie, pre súkromné inštitúcie. Stimuly sú iba pre podniky. A to, že sme do stimulov natiahli vedecké a verejné inštitúcie, je naším veľkým plusom a tým sa nakoniec, nakoniec hrdíme.
To, že, že ako prebiehalo hodnotenie. My sme to odborné hodnotenie ešte obohatili o transparentné prvky, ktoré sa nám aj pri eurofondoch osvedčili. Konkrétne ide o to, že za bázu sme zobrali systém SK CRIS, ktorý po spochybnení tej hodnotiteľskej databázy z eurofondov bol uznaný aj Komisiou, že je dôveryhodný, dôveryhodná databáza hodnotiteľov, a práve zo systému SK CRIS sme preto vyberali hodnotiteľov aj na stimuly, lebo tam sú naozaj ľudia verifikovaní, že sú to naslovovzatí odborníci. My sme v rámci toho systému, tam máte kódovanie tých odborov vedy a výskumu a špecializácií, formulovali širšie oblasti, kde sme brali po, myslím, 24 hodnotiteľov na každý projekt, a z nich sme opäť obohatili ten systém výberu o losovanie, v minulosti neboli vylosovaní tí hodnotitelia, ale po vzore eurofondov sme začali losovať a dokonca sme ešte robili to losovanie pod notárskym dozorom, aby naozaj nemohlo byť, nemohli podliehať nejakej manipulácii na sekcii, že oni nejakých konkrétnych vybrali.
Čiže komplet celé, celý výber hodnotiteľov prebiehal na základe databázy verifikovanej, ktorá je uznávaná aj Komisiou, na základe losovania z dvadsaťštyri dvanásť, čiže tam naozaj nie je priestor na nejakú manipuláciu, a na základe notárskeho overenia celej, celej procedúry, a pritom aj náhradníci boli losovaní v poradí, v akom majú byť oslovovaní, a toto poradie bolo notársky verifikované. Čiže naozaj ten systém bol navrhnutý najlepšie, ako mohol byť, s využitím povinného obligatórneho mechanizmu zákona o stimuloch a s využitím ďalších nových prvkov z eurofondov, ktoré boli zavedené práve v rámci tej našej intervencie.
Čiže to, že, že by ten systém bol nejak pochybný alebo že by mal byť spochybňovaný a škandalizovaný, to je veľmi nebezpečné, pretože ak už takýto systém bude spochybňovaný a škandalizovaný, tak už neviem si predstaviť, aký iný systém môže byť používaný v rámci hodnotenia APVV alebo aj europrojektu, pretože opäť, europrojekty pracujú na tejto istej báze. Máte systém založený na SK CRIS a máte jednoducho losovanie a potom priraďovanie projektu jednotlivým odborným hodnotiteľom, ktorí sú verifikovaní v tomto systéme.
Takže jednoducho naozaj si myslíme, že ten systém bol navrhnutý transparentne, najlepšie, ako sa vedelo, a najlepšie, ako sme mohli, a teraz, keď máte v systéme stovky hodnotiteľov, môže dôjsť k nejakým individuálnym zlyhaniam na úrovni nejakých hodnotiteľov, to nevylučujem. Ale určite to nebolo niečo, čo bolo nejakým spôsobom organizované, podporované alebo, ja neviem už, manipulované zo strany, zo strany mňa alebo zo strany, domnievam sa, že ani nie tej sekcie. Ale celkom určite ja odmietam akékoľvek podozrenie z nejakej manipulácie alebo z nejakého riadenia toho systému.
Pokiaľ niekde pri tých stovkách ľudí a desiatkach projektov dôjde k nejakému individuálnemu zlyhaniu, samozrejme, že treba tomu venovať pozornosť a treba to nejakým spôsobom systémovo opäť ošetriť. A to je práve to, čo sme urobili.
Po prvé. Keď sme zistili, že nebola dostatočne vykonaná kontrola niektorých tých projektov, tak sme vyvodili aj personálne, aj disciplinárne opatrenia voči tým pracovníkom. Čiže naozaj nezakrývame alebo nezbavujeme sa zodpovednosti, bereme to veľmi vážne.
Po druhé. Preto sme podali to trestné oznámenie, aby bolo vidno, že nemáme problém s nejakým ešte transparentným nezávislým prešetrením všetkého, aby bolo vidno, že naozaj nebol záujem nejakým spôsobom manipulovať. Ja vám už musím povedať ako ľudsky, že snáď si nemyslíte, že keby niekto to chcel manipulovať, že to tak hlúpo urobí, že tam proste pridá 10 bodov v jednom kroku alebo v druhom kroku, lebo sa vedelo, sa vedelo, že jednoducho bude to zverejňované, a tí ľudia z tej sekcie by si toto netrúfli urobiť, lebo vedeli, že to bude zverejňované. Čiže tento prípad, o ktorom sa hovorí, tých 84 a 94 bodov, opäť sme si to celé preverili, naozaj došlo to takto od osoby, ktorá to hodnotila, to znamená, ono je to vkladané cez systém a ešte posielané poštou. Aj v tom systéme, cez ten login, cez ten jednorazový prístup, aj cez tú poštu došlo tak, že v tých, v tých 4, alebo koľko tam bolo strán, to bolo také, že sa to nasčítavalo na 84, ale v tej súmernej tabuľke bolo 94. Čiže určite nedošlo na základe informácií, ktoré máme z toho informačného systému, z tej sekcie a tých naozaj materiálov zaslaných, a aj samotná osoba, ktorá hodnotila, vylúčila, že, že by, že by tam naša sekcia bola pridala tých, tých 10 bodov. Čiže naozaj išlo o omyl, omyl v osobe hodnotiteľa. Samozrejme, že toto ma mrzí, ale uznajte, že keď ako minister dostávate na podpis stovky, desiatky zmlúv, vy nemáte dôvod a nemôžte chodiť s kalkulačkou preratávať body po hodnotiteľoch ani nemáte ako, lebo to by bolo práve manipulovanie systému. Čiže len čo sme zistili, že sú tam takéto nedostatky, tak sme prijali všetky tieto opatrenia.
Ja by som ešte chcela navrhnúť okrem toho, že sa má novelizovať zákon o stimuloch, aj prepracovať zrejme asi informačný systém, aby v budúcnosti boli nejaké automatické kontroly v tých hárkoch, lebo keď tí hodnotitelia to tam vkladajú takýmto spôsobom, tak jednoducho naozaj urobia numerickú chybu a sa im nezrátajú tie body. Čiže, čiže jednoducho bolo by dobré dať tam nejaké excelovské miesto wordovské alebo PDF-kových a tak ďalej. Čiže ako treba urobiť všetky opatrenia na to, aby sa tomuto v budúcnosti, v budúcnosti zamedzilo.
Opäť, súvisí to s tým, že po prvýkrát tie peniaze boli prideľované na transparentnej širokej otvorenej súťaži a že ten aparát ministerstva sa s tým snažil vysporiadať najlepšie, ako vie. Existujú iné spôsoby prideľovania a to sú agentúrne spôsoby a ja sama som povedala, že jeden záver, ktorý z tohto vyvodzujem, je, že keďže sa to má čoraz viac otvárať a má to byť čoraz viac transparentné a široko nastavené, tak by bolo treba prejsť od centrálneho vyhodnocovania v aparáte ministerstva k agentúrnemu vyhodnocovaniu. To znamená, že u nás existujú inštitúcie a agentúry, ktoré majú dlhoročné skúsenosti, aparát a všetky nástroje a informačné systémy na to, aby vedeli lepšie agentúrne vyhodnocovať, a práve toto si bude vyžadovať tú novelu zákona o stimuloch, pretože tak ako je momentálne napísaný ten zákon, jednoducho musí to rozdeliť ministerstvo, nemôže to robiť, nemôže to robiť žiadna agentúra.
Čiže keďže to ministerstvo to teda robí raz za čas, a zatiaľ nerobilo takúto otvorenú, veľkú, širokú súťaž, tak ľudia neboli zvyknutí to robiť a dopustili sa nejakých pochybení. My sme naozaj vyvodili striktné dôsledky, závery, robíme systémové opatrenia a sami sme aj iniciovali to trestné oznámenie, aby všetko bolo transparentne ešte raz preverené a prešetrené.
Čiže myslím, že pokiaľ ide o tie, o tie, o ten systém hodnotenia, tak sme už aj naozaj široko vysvetľovali, medializovali a môžem aj ďalej odpovedať na vaše otázky, ale ten systém bol navrhnutý tak, ako sú navrhnuté ostatné štandardné systémy. Neviem, či ste niekedy hodnotili projekty, alebo boli ste v tých komisiách. Ja som bola osobne v APVV aj v komisii, aj v rade, bola som vo VEGE, bola som v hodnotení projektov Horizontu 2020 a môžem vás ubezpečiť, že ten systém, ktorý sme mali v stimuloch, má presne tie isté princípy a elementy ako všetky tieto ostatné systémy. Je to stále to isté. Máte stovky atomizovaných hodnotiteľov, ktorí hodnotia každý projekt samostatne, pretože práve ten človek má expertízu na práve tento projekt, a práve to sa od nás žiadalo, aby boli čo najviac expertní tí hodnotitelia, a potom na základe týchto všetkých atomizovaných hodnotení máte nejakú ešte komplexnú komisiu, ktorá to celé musí dať dokopy a nejak konzistentne prehodnotiť. A presne tento istý princíp bol aplikovaný aj pri stimuloch.
Takže naozaj nemyslím si, že by došlo k nejakému manipulovaniu, rozdávaniu peňazí pochybným firmám, všetko bolo hodnotené odborne, všetky kritériá boli v súlade so zákonom a v súlade s duchom tých, toho nariadenia o stimuloch.
K otázke registrácií a nejakého údajného daňového nedoplatku. My sme alebo tá sekcia, pred tým, teda než, než otvorila to kolo hodnotenia, tak si preverovala, samozrejme, všetky tie náležitosti zo zákona formálne a žiadali sme Úrad vládneho auditu o overenie vysporiadania vzťahov so štátnym rozpočtom všetkých žiadateľov a spoluriešiteľov v rámci stimulov. Čiže všetkých komplet 46 projektov vrátane všetkých žiadateľov a partnerov bol poskytnutý Úradu vládneho auditu, ktorý ich preveril a, a máme od nich potvrdenie datované 28. 11., predtým, než boli robené tie rozhodnutia, kde sa hovorí, že voči subjektom v tom zaslanom zozname neprebieha správne konanie, majú vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom. Ten medializovaný údaj o tom, že nejaká jedna firma mala nedoplatok, pochádza z FinStatu. FinStat to je taká verejná databáza, kde sú, kde sú nejaké účtovné uzávierky, nejaké takéto údaje, ale neni verifikovaná, to je naozaj niečo akoby skôr štatistický nástroj a ten údaj na tom FinState on sa tam obnovuje s nejakými asi kvartálnymi alebo možno polročnými, polročnými frekvenciami a nebol to aktuálny údaj. Čiže naozaj tá firma mala všetko k momentu udelenia stimulu vysporiadané, čo sa týka daňového, a máme naozaj, urobili sme všetko preto, aby sme to cez Úrad vládneho auditu preverili.
Pokiaľ ide o ten register, o tom sme sa vyjadrovali už, myslím, veľmi extenzívne. Naozaj platí a to myslím si, že nikto nepopiera, že tie firmy, ktoré dostávajú tieto stimuly, mali byť zapísané v tom Registri partnerov verejného sektora. Ale tá, práve tá povinnosť, že musí byť zapísaný, čo ste tu aj vy citovali, pani navrhovateľka, tá povinnosť je v tom zákone formulovaná voči tým firmám samotným, voči tým partnerom. To znamená, ten zákon ukladá povinnosť tým firmám, tým podnikom zaregistrovať sa, nikto iný to za nich nemôže urobiť a oni majú povinnosť sa zaregistrovať. Niektoré tie firmy to opomenuli, ale nebolo ich veľa a myslíme si, že to bolo aj preto, že, že to boli ľudia, ktorí boli noví ako partneri verejnosti, ktorá práve vďaka tomu, že sme vtiahli do hry nových ľudí a jednoducho to ešte nevedeli, pozabudli a my sme ich vyzvali, aby to urobili, všetci to urobili, nikto s tým nemal problém, v priebehu niekoľkých dní boli všetci zaregistrovaní a tuná vytvárať dojem, že sú to schránkové firmy, je veľmi nezodpovedné, lebo žiadna z tých firiem nie je schránková. Tu sa zamieňa pojem možno malá firma a pojem schránková firma. Keď hovoríme o schránkovej firme, tak to je firma, ktorá má nejaké nejasné štruktúry vlastníckych vzťahov, a žiadna z týchto firiem taká nie je. Všetci sú bezproblémovo zaregistrovaní v tom registri. Pokiaľ ide o to, že je niekto malá alebo mikrofirma, tak to neznamená, že je firma schránková. Čiže nesmieme nezodpovedne zamieňať tieto pojmy a hovoriť, že dalo sa to nejakým schránkam. To určite nie je pravda. Všetci sú zaregistrovaní, všetci majú jasnú štruktúru vzťahov, nikto nemal problémy pri registrovom súde, že by sa, že by nemohol byť zaregistrovaný.
Pokiaľ ide o ten rozhodovací proces z hľadiska ministerstva. Ten zákon o stimuloch je z roku 2009. Zákon o registri je z roku 2016. Ten zákon o registri, keď bol prijatý, tak on novelizoval 15 ďalších zákonov, v rámci ktorých prebiehajú rozhodovacie procesy pri prideľovaní rôznych štátnych a verejných zdrojov. Práve preto, že často z pozície toho štátneho orgánu vy musíte presne dodržovať režim daného špecifického zákona, ktorý vám ten rozhodovací proces predpisuje, a tak je to aj pri zákone o stimuloch. Je tam daný, presne daný rozhodovací režim, je tam správny poriadok a sú tam lehoty na uzatvorenie, uzatvorenie potom zmluvy po vydaní platného právoplatného rozhodnutia a sú tam dôvody, na základe ktorých sa môže stimul neprideliť.
Ale keďže vtedy ten zákon v roku 2016 nenovelizoval zákon o stimuloch, hoci ostatných ďalších 15 zákonov novelizoval, tak táto podmienka sa nedostala medzi tie materiálne podmienky, ktoré sa mohli v správnom konaní použiť na to, aby tie firmy boli vylúčené. Preto z hľadiska správneho konania a to máme naozaj overené a konzultované aj s externými, aj advokátskymi kanceláriami, ten nedostatok registrácie musel byť vnímaný ako formálny nedostatok konania a my sme vyzvali tie firmy na to, aby odstránili, a oni ho všetcia odstránili.
Ale práve preto, aby v budúcnosti neboli takéto akoby kolízie pri aplikácii dvoch noriem, my sami sme iniciovali, aby ten zákon o stimuloch bol tiež novelizovaný v tom duchu ako tých ďalších 15 zákonov a máme na základe konzultácie s ministerstvom spravodlivosti už návod, akým spôsobom a akou úpravou sa máme, máme inšpirovať, ide tam o podobný model ako o, ako pri zákone o regionálnej investičnej pomoci. Čiže naozaj robíme všetky kroky ešte aj pre to, aby sa aj tento dôležitý ako protischránkový zákon kolízne žiadnym spôsobom nedostával do kolízie so zákonom o stimuloch.
Ten zákon o stimuloch je špecifický pre náš rezort, preto je málo známy a uplatňuje sa len raz za čas. Čiže toto bolo prvýkrát, keď sa podľa zákona o stimuloch rozhodovalo už v prostredí, kde platil zákon z roku 2016 protischránkový a práve preto prvýkrát vyšla najavo táto kolízia, čo sa týka procesných krokov, a urobili sme všetko preto, aby sme ju, aby sme ju odstránili. Čiže naozaj si myslíme, že robíme všetko pre to, aby aj táto, aby aj táto právna úprava bola zosúladená.
Ešte ste tu, pani navrhovateľka spomínali nejaký projekt EEI. Neviem vám teraz povedať z hlavy, čo je to za projekt, každopádne určite to teda nie je projekt, ktorý som ja ako teda rozdelila, darovala alebo niečo podobné. Môžme sa na to pozrieť. Všetky tie projekty prechádzali aj oponentúrami, všetky tie projekty majú zverejnené výsledky na web stránkach v rámci aj CVTI, historicky to tam všetko je, čiže dá sa pozrieť na to, aké mal ten projekt benefity, čo priniesol a čo tam, čo tam bolo zverejnené. Nechcem vás, viete, unavovať a neviem, či to tu dnes bude úplne o takej odbornej diskusii o stimuloch, a práve preto možno by som chcela povedať len na záver toľko, že skutočne sme mali snahu urobiť a rozdeľovanie týchto stimulov čo najlepšie, bona fide, v súlade s tými najvznešenejšími ideálmi, aby boli podporované nové firmy, inovácie, aby bola široko transparentne nastavená súťaž, aby ten systém a to prostredie, ktoré sme nastavili, bolo čo najlepšie. Myslíme si, že sme tú schému pohli dopredu v mnohých aspektoch. Súťažilo sa, vytlačili sme hore spolufinancie z privátneho sektora, sú tam nové a nové partnerstvá s vedcami, ktoré tam predtým neboli. A tí vedci sú naozaj renomovaní vedci a myslíme si, že nie je dobré, aby boli zastrašovaní alebo aby boli nejakým spôsobom popoťahovaní, že nemá dobrú metodológiu alebo že si majú niečo kúpiť zo zahraničia. Toto si naozaj myslíme, že aj tie útoky na tých hodnotiteľov sú potom naozaj demotivujúce, lebo viete, že na Slovensku dlhodobo zápasíme s kapacitou hodnotiť vedecké projekty, v APVV sa niekedy stane, že 40 hodnotitelia sa oslovia, kým je hodnotený nejaký projekt. Neviem, či je vám to známe. Tu aj pri týchto stimuloch niektoré firmy tiež nikto ani hodnotiť nechce alebo, ja neviem, šiesty v rade, to zobere a ešte sme radi, že to niekto zobere. A neviem si už predstaviť situáciu, ako budeme, ako budeme hodnotiť v tomto systémovom prostredí, keď to jednoducho nikto nezobere. Budeme musieť ísť asi na zahraničné databázy, to bude drahé, bude to dlho trvať a bude to, bude to asi tak prísne, že asi to percento, percento absorpcie bude, bude ešte oveľa, oveľa nižšie. Čiže aj to čerpanie, za ktoré sme tu ako vinení, že kapacita.
Takže jednoducho hodnotilo sa to odborne, hodnotilo sa to systémovo. Nebrali sa do úvahy žiadne politické pozadia, o tom svedčí aj to, že napríklad jedna z tých, jeden z tých projektov je práve ten Neuroimunologický ústav, kde pán profesor Novák riaditeľ osobne vystupoval za moje odvolanie, osobne sa politicky angažoval, ešte keď tu bol ten, v septembri tá manifestácia, keby sme my to brali politicky, keby sme to my brali, že pridelíme takým nominantom, takej strany, nemáme také, tak oni by to v živote nedostali. A ten pán profesor naozaj, už aj sme sa rozprávali a uznal, že áno, že je rád, že sme k tomu pristúpili naozaj vecne a odborne. On je jeden z tých, čo sú spochybňovaní. On mal tú firmu, myslím, Solmea, o ktorej sa tvrdí, že mala daňový nedoplatok, ale myslím, že teda ho nemala a že bola založená účelovo. No bola založená na startup, lebo však keď idete niečo robiť, tak založíte a idete robiť. Ale jednoducho je naňho tiež obrovská ako mediálna honba a taký, a pritom je to človek, ktorý má, má 40-ročné skúsenosti, má svetové objavy a patenty, prehryzol sa cez množstvo medzinárodných rôznych uznaní a robí takú záslužnú prácu na liečenie Alzheimerovej choroby, má tuná centrum, kde sa venuje nie len základnému výskumu, vede, ale práve aplikácie na tých pacientov. Choďte sa tam pozrieť a uvidíte, čo je toto za záslužný projekt, a nebodaj, keď takýchto ľudí budeme deptať, tak nebodaj my alebo naši príbuzní budú odkázaní na takéto služby, no tak ich nebudeme mať, budeme sa s nimi trápiť doma, lebo budú musieť ísť sa liečiť do Rakúska alebo do zahraničia, práve keď budeme tých ľudí takýmto spôsobom akoby deprimovať. On naozaj bol zdeprimovaný z toho, ako k nemu pristupovali médiá, on si myslel, že všetko vysvetlí, on bol jeden z tých, čo stáli za mojím chrbtom a na tej tlačovke na úrade vlády, myslel si, že tým pádom všetko vysvetlí a že ľudia sa potešia, čo robí. No opak je pravdou. Stále je naďalej atakovaný a už mnohí z tých vedcov mi hovoria, že sú z toho znechutení a ľutujú vôbec, že do tej schémy išli. Je to naozaj tak. Tá vedecká komunita už prestáva byť z tohto nadšená, máme veľa aj podporných listov, stanovísk aj od rektorskej konferencie, aj od Zväzu priemyselných výskumných vývojových organizácií, že odmietajú politizovanie vedy, odmietajú tieto ataky na hodnotiteľov, takže naozaj by som chcela vyzvať, aby sme neškandalizovali to, čo netreba škandalizovať, aby sme zakladali veci na vecnej diskusii.
Ešte raz opakujem. Odmietame akékoľvek podozrenia z nejakého, z nejakej manipulácie, ak niekde niekto v systéme individuálne pochybil, tak nech je to vyšetrené, nech je to potrestané a uvedené na pravú mieru, ale nemôžme hádzať a vylievať z tej, z tej vane s vodou aj všetkých tých vedcov, pretože keď spochybňujeme stále toto takto v rade, tak už nabudúce nikto nebude chcieť hodnotenia, už nabudúce nikto nebude mať ani odvahu, vám hovorím, niečo prideľovať, lebo každý minister, čo tu rozdelí prostriedky na vedu a výskum, je odvolávaný, tak už nakoniec načo brať nejakú iniciatívu na seba. A pritom tí naši vedci to potrebujú, tie pracoviská to potrebujú a v končenom dôsledku to potrebujeme my sami, pretože keď budete potrebovať kraniálny implantát, tak ten profesor Jenčák, ktorý tuto dostal a tiež bol atakovaný, tak vám ho on urobí a urobí vám ho tu v Košiciach a nebudete musieť cestovať, neviem, do Juhoafrickej republiky alebo, alebo, alebo nemať proste vôbec žiadne liečenie. Čiže naozaj si myslím, že prišla som sem ako odborníčka, stále sa to snažím riadiť ako odborníčka a stále sa snažím systémovo posúvať veci k lepšiemu. Viete, že v našej novodobej histórii Slovenskej republiky po roku ’89 priemerná životnosť ministra školstva je 14 mesiacov. Ja teraz mám 18. mesiac už, si myslím, že sa pokladám za nadpriemernú v tomto zmysle, a môžem vám povedať, že ani tých 18 mesiacov nie je dosť na to, aby človek pochopil všetky tie systémové väzby, všetky veci, opatrenia, ktoré treba robiť. Toto možno niekomu vyhovuje, že tí ministri sú stále zostreľovaní, ale potom sa nedá očakávať nejaká systémová reforma, prístup v školstve, keď každý človek sa tu ohreje 14 mesiacov, a kým v takomto širokom rezorte vlastne pochopí, o čom to celé je, nadviaže partnerstvá, začne robiť opatrenia, oboznámi sa so systémom, tak musí ísť, dole. Jednoducho ja si myslím, že, a som aj rada, že teda pán podpredseda vlády tu dal také podporné stanovisko, že máme veľmi veľa na to, ako som prišla do ťažkej situácie in medias res, na to, ako sa vidíte ďalej zo stroja, akoby politická atmosféra, a na ten krátky čas, že máme veľmi veľa naozaj pozitívnych systémových vecí, ktorými ten rezort posúvame dopredu. Nechcem sa opakovať, ale ako to už aj zaznelo, Národný program rozvoja výchovy vzdelávania prvýkrát historicky desaťročný, konkrétne financovateľný, vládou schválený program, historické navyšovanie platov v celom rezorte, navýšili sme mzdové ešte všetkým výskumníkom, vedcom, tabuľky, zvyšujeme platy mladým učiteľom. Nové zákony, viete, že zákon o kvalite je komplet nový zákon, ktorý sa dlho rodil, a nepodarilo sa ho presadiť a schváliť, nepodarilo sa ho doniesť.
Viete, že mnohí z vás aj ste za mnohé moje zákony zahlasovali, či už išlo o duál, či už išlo o osemročné gymnázia, že tu bola podpora naprieč celou snemovňou, že to sú veci, a nevraviac o novom zákone o odborných a pedagogických zamestnancov, na ktoré čakajú naozaj učitelia, a mnohí aj vrátane opozičných poslancov, ktorí sa zaoberajú školstvom, hovorili o tom, že systémovo posúvať ten učiteľský stav dopredu.
Viete, že sa venujeme inklúzii, všimli ste si, že sme vyriešili situáciu na vú..., na VÚDPaP-e, ktorá dlhoročne bola problematická, naozaj k spokojnosti, a že sme im teraz pomohli získať prvý grant, ktorým sa bude naozaj výrazne zlepšovať práve tá diagnostika. Viete, že, že sa naozaj venujeme inklúzii, a kedykoľvek sa dá navyše vydobyť nejaké peniaze, tak dávam na učebnice a na asistentov učiteľa.
Viete, že, že venujeme veľkú pozornosť marginalizovaným skupinám. Naozaj sme rozbehli aj medzinárodnú spoluprácu a nemáme sa za čo hanbiť, OECD má s nami partnerské dohody, začali sme spolupracovať so Svetovou bankou, bolo tu spomenutý audit vedy. Audit vedy bola kľúčová úloha splnomocnenca vlády pre vedu, techniku, ktorý, ale teda už teraz tentopost neexistuje, čiže treba sa po novom vysporiadať s tou úlohou, urobiť audit vedy, a práve preto sme nadviazali spoluprácu s OECD, so Svetovou bankou, lebo v tejto politickej atmosfére je najlepšie mať medzinárodné štandardy, zahraničných expertov, ktorí nám pomôžu tento audit vedy urobiť, aby sme sa nemuseli obviňovať trestne, že niekto tu niekomu niečo dal za to, že niekoho pozná, alebo že je nejak politicky prepojený, tá veda, by nemala pozerať na politické prepojenia, tá veda by naozaj mala pozerať na odbornosť a na, na kvalitu týchto projektov, čiže naozaj sa snažím podľa najlepšieho vedomia a svedomia v tomto smere pôsobiť. Určite som sem neprišla stratiť svoje dobré meno alebo hávi..., hájiť nejaké politické záujmy, a teda dúfam, že aj v rámci ďalšej diskusie budeme môcť sa vyjadrovať odborne, a veľmi rada kedykoľvek vás privítam, kedykoľvek prídem k vám na výbor, kedykoľvek vám odpoviem na ďalšie taktické a odborné a faktické otázky.
Takže ďakujem veľmi pekne ešte raz za pozornosť, a že prejednáte tieto návrhy. Ďakujem.
Pán predsedajúci, skončila som. Alebo už, pani predsedajúca.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 14.2.2019 15:01 - 15:03 hod.

Martina Lubyová Zobrazit prepis
Určite spájať schránkové firmy s mikrofirmami nie je to správne rovnítko. Keď je firma malá, to neznamená, že je schránková firma. Pri schránkovosti sa jedná skôr o vlastnícku štruktúru a nie o veľkosť firmy. Čiže keď je firma malá a má sídlo v rodinnom dome, to neznamená, že je schránková. Čiže toto rovnítko by som tam nedávala.
Pokiaľ ide o ten register, tak my sme po konzultácii s ministerstvom spravodlivosti dospeli k názoru, že je potrebná tá novelizácia a podľa ich názoru by sme sa teda mali, mali pri koncipovaní ustanovení s ohľadom na prideľovanie stimulu inšpirovať spôsobom, akým to bolo koncipované v zákone č. 57/2018 o regionálnej investičnej pomoci. Ide o to, že zákon o stimuloch je z roku 2009, zákon o registri je z roku 2016. Zákon o registri novelizoval 16 iných podobných zákonov, na základe ktorých sa prideľujú verejné prostriedky v rámci rôznych procesov v rôznych sférach, a to vždy tak, že exaktne stanovil, že napríklad zákon 51 o banskej činnosti z roku ´88: "Banské oprávnenie možno vydať osobe" a tak ďalej, "ktorá je zapísaná v registri." Zákon 92 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby sa novelizoval tak, že "môže byť nadobúdateľom len vtedy, ak je zapísaná v registri". Zákon 138 o majetku obcí z roku ´91: "Môže byť nadobúdateľom len vtedy, ak je zapísaná v registri" a tak ďalej. Zákon 278 o správe majetku štátu, 16 alebo 15 zákonov sa takýmto spôsobom exaktne upravilo práve preto, že vy keď v rámci nejakého špecifického zákona, čiže lex specialis, rozhodujete a ešte k tomu v správnom konaní, vy ste naozaj striktne viazaní podmienkami toho zákona. Čiže potom, keď je tam požiadavka registrácie, ktorá je kolízna s týmto zákonom, na základe ktorého vy rozhodujete, tak v tom správnom konaní ho musíte považovať iba za formálny nedostatok konania. Ináč by tie firmy mohli vás úspešne napadnúť na súde a zrejme by aj vysúdili nejakú, ako by nad nami vyhrali.
Čiže práve preto ide vlastne o akoby odstránenie aplikačnej, odstránenie problému v aplikačnej praxi, pretože historicky sa prvýkrát rozhodovalo podľa zákona o stimuloch už v prostredí, kedy platil zákon o registri, a práve preto sme po konzultáciách dospeli teda k tomu konsenzu, že treba sa inšpirovať úpravou, ktorá bola prijatá v rámci toho zákona o regionálnej investičnej pomoci č. 57/2018... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skryt prepis