Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja si myslím, že pán Danko zbabelo ušiel. (Smiech v sále.) A chcem povedať, napriek tomu, čo ste práve pán Bugár povedali, a prihovorím sa mu takto: Pán Danko, vy ste vyprázdnili Slovenskú národnú stranu od všetkého slovenského a od všetkého národného. Vy, ktorý ste podriadený a vodený ako bábka na špagáte od cudzích mocností, cudzím vlád, práve vy, ste to práve vy, ktorý sa krčíte pred cudzími ambasádami, pred predstaviteľmi cudzích vlád, práve vy chcete učiť Slovákov, aby sa prestali krčiť? Čomu ich chcete učiť? Tiež tomuto krčeniu? Myslím si, že vy nie ste dobrý predseda parlamentu, vy ste len obyčajný zabávač a tomuto parlamentu robíte hanbu.
Ďakujem.

Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vec, celá táto vec, o ktorej tu teraz rokujeme, má podľa mňa dva rozmery.
Po prvé. Kto a v akej situácii predkladá tento návrh novely? Jednak sú to zahraniční agenti a sú to ľudia, ktorí sa za 25 rokov nedokázali ani a nevysporiadali s existenciou samostatnej Slovenskej republiky, pre ktorých neexistuje Slovenská republika, ale iba „táto krajina“, ba ktorým sa robí nevoľno už pri pohľade na slovenský dvojkríž, zato im ale nerobí problém využívať miesto v parlamente a v rôznych organizáciách a byť veľmi dobre platení nielen zo slovenského parla..., Slovenskej republiky, ale aj zo zahraničných veľvyslanectiev. To je jeden pohľad.
K samotnému návrhu. Podstatou tejto novely je zmenšiť priestor pre používanie slovenského jazyka vo verejnoprávnych médiách. Úmysel zákonodarcu o povinnosti štátnej televízie dabovať rozprávky pre deti do 12 rokov má svoje racionálne jadro. Veď predsa vzťah k jazyku, k rodine, k vlasti sa u dieťaťa formuluje už v útlom veku. Dnes sme svedkami hrozivo upadajúcej úrovne slovenčiny v médiách i vo verejnom priestore. Nazdávame sa azda, že úroveň a kvalita používania slovenčiny by sa zvýšila tým, ak by sme deti nútili počúvať či sledovať rozprávky v cudzom, i keď veľmi príbuznom jazyku?
Ďalšia vec, položme si aj opačnú otázku. Vysielajú v českej verejnoprávnej televízii rozprávky v slovenčine? Je pre Čechov slovenčina všeobecne zrozumiteľný jazyk, ako to tvrdia tvorcovia novely, že čeština je všeobecne zrozumiteľným jazykom pre slovenské deti. Veľmi pochybujem o tom. Som presvedčená, že zákon o štátnom jazyku má aj dnes svoje oprávnenie, ba dokonca ešte väčšie, ako v minulosti.
Svoj jazyk si chránia aj iné, väčšie národy a Slováci majú na jeho pestovanie a ochranu rezignovať? Bolo veľkou chybou, ktorú by bolo treba napraviť, že za Radičovej vlády boli zo zákona o štátnom jazyku vypustené pokuty za jeho dodržiavanie. Ako chceme, aby nejaký zákon platil, ak je jeho uplatňovanie bez sankcií, teda záleží na ľubovôli?
A napokon tvorcovia tohto návrhu si asi nevšimli, že Československo už zaniklo. Alebo je ich snahou udržať túto mŕtvolu, túto múmiu, vyvolávať zo záhrobia ducha Československa a jeho čechoslovakizačných snáh o vytvorenie jednotného národa a jednotného jazyka československého? Zamyslime sa nad tým.

Ďakujem za slovo.
Súdruh Dostál, súdruh zahraničný agent Dostál, ja sa veľmi čudujem, že vy, ktorý dokonca ste si dali, vymysleli aj rómsku národnosť, že vy nedoprajete tomu množstvu Rómov, ktorých je obrovské množstvo na východnom Slovensku, že vy im nedoprajete, aby im vláda sa postarala nejakým spôsobom o prácu a aby mohli žiť na vyššej úrovni, ako sú. Ale na jednej strane sa ich zastávate, na druhej strane im nedoprajete prácu. Ale niet sa čo diviť, pretože klamstvo a lož z vašich úst, zahraničný agent Dostál, nie je žiadnou novinkou.
Vďaka za slovo.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa Gaborčáková, ja by som chcela iba trochu doplniť ani tak nie reagovať na vašu rozpravu, ale doplniť to a povedať, že považujem od vládnej koalície za vrchol drzosti a arogancie a za jedno nehanebné klamstvo a nehanebnú lož hovoriť o znižovaní nezamestnanosti, pretože to znižovanie nezamestnanosti na Slovensku sa deje len preto, že máme reálne okolo 300-tisíc ľudí, a to tých najschopnejších, že ich máme v zahraničí. Tak, prosím vás, prestaňte už takto hnusne, nehanebne klamať.
Vďaka.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, ja by som vás chcela poprosiť, upozornite súdruha Poliačika, nech tu nevyskakuje, nech tu nevyhukuje, nevykrikuje v parlamente. Ďakujem. Keď hovoria druhí.

Drahý pán poslanec Petrák, vy sa nenavážajte do nášho kolegu Mariana Kotlebu, bývalého župana Banskobystrického kraja, vy sa radšej pozrite na to indivíduum impotentné, ktoré ste silou-mocou, bohvie akými manipuláciami spoločne s inými stranami, ktoré ste tam pretlačili a ktoré povie, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Je rozdiel, keď si niekto dá niekoho, svojho príbuzného na vrátnicu, a je veľký rozdiel, keď si niekto dá svojho syna za poradcu župana. A aj, ešte niečo, chodí sa vám radiť na všetky možné, teda najmä americkú ambasádu, necháva sa potľapkávať aj od, zrejme aj vášho veľkého priateľa Kisku. Pretože keď som navrhla, aby sme Kiskovi dali aspoň nejakú, aspoň morálne pokarhanie za to, aké kreatúry vyznamenal pri 25. výročí vzniku Slovenskej republiky, vy ste nezahlasovali za to. Čiže zrejme vy s ním súhlasíte, zrejme Kiska je aj váš dobrý kamarát, nielen Lunterov.

Ďakujem. Pán poslanec Budaj, dôvera v parlament a v parlamentarizmus môže vzniknúť až vtedy, keď tento parlament začne konečne robiť niečo pre Slovenskú republiku a pre dobro jej občanov. Spomínali ste, že za bývalého totalitného, teda socialistického Československa bolo tak, že poslanci boli iba figúrkami. Áno. Ale ja sa pýtam, a nie je aj teraz väčšina poslancov figúrkami, ktorí hlasujú tak ako im prikáže ich strana alebo ich predseda? A nie sú strany pod vplyvom oligarchov?
Ďakujem.

Pán Farkašovský, je mi veľmi ľúto, prečítali ste tu a porovnávali ste platy poslancov v Slovenskej republike s platmi poslancov v niektorých vyspelých západných štátoch. Veľká škoda a je mi veľmi ľúto, že ste neporovnali aj platy robotníkov, učiteľov, zdravotných sestier, opatrovateliek, poľnohospodárov, kuchárok v škôlkach a ja neviem koho a najmä dôchodcov, že ste neporovnávali aj dôchodky ľudí v Slovenskej republike a v takom Švajčiarsku alebo Luxembursku, alebo Holandsku, alebo Nemecku, alebo ja už neviem kde. Pretože pokiaľ vy, my môžme naše platy porovnávať s cudzinou len vtedy, s vyspelými štátmi, keď budú porovnateľné dôchodky s vyspelými štátmi, keď budú porovnateľné dotácie pre poľnohospodárov, dotácie pre našich drobných súkromných podnikateľov slovenských a tak ďalej. Čiže toto sa mi zdá veľmi falošné. Prosím vás, neoperujte tu porovnávaním platov so zahraničím. A okrem toho sú tu takí poslanci, ktorí si nezaslúžia fakt ani to euro. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem povedať, vieme všetci, aká je v Slovenskej republike vymožiteľnosť práva. Mne sa zdá veľmi nespravodlivé, budem hovoriť o žene, viem, že aj muži ostávajú sami s dieťaťom, že, respektíve takto, rodič, ktorému ostane, ktorý sa musí starať o dieťa a potom ešte naháňať neplatiča bohviekadiaľ po svete a po republike, je to strašne ťažké. A vieme, že častokrát sa ho ani nenájde, ani nevymôže, a preto ja sa prikláňam k tomu, že naozaj štát by mal vymáhať, naozaj má lepšie podmienky na to, aby neplatiča naháňal, aby od neplatiča vymáhal to výživné a aby neplatiča potrestal.
Okrem toho sa mi zdá, či som to dobre pochopila, ale je absurdné, aby k trestu bol povinný, teda vyžadovaný súhlas trestaného. Neviem, to je, kde sme? V Absurdistane, v Kocúrkove alebo kde?
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja len krátko. Ja by som, nie je mi jasné, teda chcela by som prečítať, cieľom návrhu, resp. návrhom zákona sa navrhuje vytvorenie nového druhu multifunkčného zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z dnešných detských domov, krízových stredísk a resocializačných stredísk na centrá pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby.
Ja by som tu chcela poprosiť pána ministra, aby mi to vysvetlil, že teda či to bude, teda či to bude jedno centrum, ktoré bude spravovať všetky tieto veci, alebo či všetky tieto dotknuté osoby budú pod jednou strechou. Pretože ja si neviem predstaviť nejaké krízové centrum, neviem si predstaviť niečo, kde sú deti a zároveň aj dospelé osoby. Tak toto by som chcela tak jasnejšie objasniť.
Ďakujem.