Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

14.5.2019 o 17:49 hod.

prof. Mgr. PhD.

Peter Štarchoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 14.5.2019 17:49 - 17:51 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. júna 2019 a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14.5.2019 17:41 - 17:42 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona s tým, že spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc pritom z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. júna 2019 a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2019 12:09 - 12:10 hod.

Peter Štarchoň
Vďaka. Naozaj si vážim tento návrh, je zreteľa hodný, treba ho podporiť. Možno len jedna poznámka.
Je škoda, že takéto veci musíme robiť zo zákona a nie preto, že by sme boli natoľko spoločensky zodpovední a zodpovední zároveň aj voči životnému prostrediu, aby sme to robili samostatne a dobrovoľne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.1.2019 18:54 - 18:56 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Pán poslanec, vážim si tvoj názor a hlavne aj skutočnosť, že si tu otvoril jednu tému, a to je samotný proces a aktuálny stav, aký v súčasnosti je k dispozícii z hľadiska platného legislatívneho prostredia, čo sa týka jednak procesu obhajovania záverečných prác, ale aj habilitačných a inauguračných konaní.
Na druhej strane si ale zabudol na jednu dôležitú vec. Množstvo skutočností sa ukáže časom, v čase obhajoby napríklad alebo predkladania materiálov, či už do vedeckých rád, fakúlt alebo univerzít alebo následne v rámci celkového ďalšieho procesu, nie všetky skutočnosti boli vždy známe. Aj tie systémy, ktoré teraz aktuálne používame, či už Centrálny register záverečných prác alebo český systém, ktorý máme k dispozícii, nie vždy dokážu odhaliť hlavne práce, ktoré boli spracované niekým iným. Taktiež nie vždy sa to dá odhaliť priamo pri obhajobe záverečnej práce alebo inej napríklad habilitačnej práce, pokiaľ by k niečomu takému došlo. Toto je vec, na ktorú by sme naozaj mali myslieť a kde z môjho pohľadu je možno oveľa väčší problém, tak je to, čo tu už spomínané bolo, a to je obsah, forma a načasovanie, kedy sa tento návrh zákona predkladá a istý, v istom momente som mal dokonca pocit, ako keby si chcel hlasovať proti takto predkladanému návrhu zákona, hlavne, keď si prezentoval tie myšlienky, ktoré sa týkajú procesov, ktoré aktuálne k dispozícii máme.
Naozaj nie je to jednoduché hlavne v súčasnosti, keď máme k dispozícii množstvo predovšetkým elektronických zdrojov informácií, keď máme k dispozícii množstvo dostupných zdrojov zahraničnej proveniencie identifikovať nielen plagiátorstvo, nielen kompiláty, ale aj ďalšie nekalé praktiky a možno práve preto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 5.12.2018 19:25 - 19:26 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 25. januára 2019 a gestorský výbor do 28. januára 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 16:28 - 16:38 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, záujem mám. Vážený pán minister, vážené dámy, páni, poslankyne, poslanci, dalo by sa tu rozprávať veľmi dlho a ja som si povedal, že vnesiem trošku iný pohľad na túto problematiku, ktorá je tu aktuálne pertraktovaná, tak aby som nebol redundantný a aby ten príspevok možno mal aspoň trošku iný rozmer. Všeobecne totiž to prakticky riešili jednotlivé rozpočtované kapitoly z hľadiska štruktúry výdavkov či príjmových atribútov, a jednoducho čo viac povedať k téme. Moja asistentka, keď som jej hovoril, že si robím prípravu, tak mi hovorila, že vôbec o čom chceš ešte rozprávať, lebo povedané už bolo všetko. A naviac keď som sa zapozeral aj, aj do jednotlivých častí predkladaného návrhu a pozrel sa aj do rozpravy z minulého roka, tak som prišiel na to, že možno stačí zmeniť iba zopár čísiel a môžem hovoriť presne to isté. Ale dosť bolo tohto úvodu.
Skôr poviem niekoľko slov k tomu, aký je celkový rozmer predkladaného rozpočtu, pretože on je v podstate rozpočet pozitívnych prekvapení, či chceme, alebo nechceme. Tie pozitívne prekvapenia vychádzajú predovšetkým z konjunktúry, v ktorej sa práve nachádzame už nejaký ten dlhší čas, a predpokladáme, že pokiaľ sa nič nezmení, a výhľady sú veľmi pozitívne, minimálne na budúci rok, tak by ten rozpočet mal byť naozaj taký, aký je predkladaný. To znamená, že vyrovnaný. No a práve to, že je vyrovnaný, hlboko chválim a rovnako chválim aj, aj tie pozmeňovacie návrhy, ktoré predložil práve predseda výboru pre financie a rozpočet Ladislav Kamenický, tie jednoducho naozaj treba podporiť.
Čo sa týka ale rozpočtu ako takého, tak je tu niekoľko problémových okruhov. Zopakujem presne to isté, čo bolo aj minulý rok - nuly. Mám rád nuly v rozpočte, pretože metodika síce ostala tá istá, pribudlo niekoľko zdôvodnení k jednotlivým rozpočtovaným položkám, čo je možné takisto pozitívne hodnotiť aj v kontexte princípu hodnota za peniaze, ale tie nuly sú tam stále. Je tu niekoľko častí, ktoré som si vybral a ktoré si dovolím okomentovať tak, aby som nebol redundantný.
Je tu jedna taká veľmi zaujímavá časť - ostatné výdavky. Páčia sa mi ostatné výdavky, lebo pri ostatných výdavkoch nájdete skutočne zaujímavé skutočnosti. A tak len, je to naozaj zaujímavé čítanie, ten celkový návrh, nielen tie ostatné výdavky, aby som ostatné výdavky, aby som bol presný. A tu je jedna kapitola výdavky na štipendium Martina Filka. Rozpočtovaných je 200-tisíc na rok 2018. Očakávaný stav je nula. Neviem, čo sa stalo, ale ja predpokladám, že realita bude naozaj iná. Ja viem, spadá to pod kompetenciu ministra školstva, len, predsa len keďže je to oblasť, ktorá je nám veľmi blízka, tak vzniká otázka, že čo sa vlastne stalo.
Ale veľmi zaujímavé sú výdavky na príspevky do medzinárodných organizácií. Tu pre zmenu rozpočtovaný stav bol niečo cez 22 mil. a očakávaná skutočnosť je pre zmenu nula. Skôr by som čakal opačne a vrátim sa k tomu, k ešte jednej takej trošku aktuálnejšej poznámke. Vcelku dobre vyznievajú zas pre zmenu výdavky súvisiace s nájmom budovy SZ v Bruseli. Predpokladám, že to môže byť Stále zastupiteľstvo Slovenskej republiky možno, rozpočtovaný takmer milión, minulo sa alebo očakávaná skutočnosť 217-tisíc a potom už len nuly. Výdavky na DEUS, DCOM. Najskôr som si musel zistiť, čo znamenajú tie skratky, ale viem, DataCentrum územnej samosprávy (pozn. red.: správne „DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy“) a Dátové centrum miest a obcí. Pre zmenu rozpočtovaných 3,5 mil., môžem hovoriť aj na eurá, ale podľa mňa je to zbytočné, pretože očakávaný stav alebo očakávaná skutočnosť bude opäť čo, nula.
Zas, naopak, mám rád nuly pri realizácii úloh vyplývajúcich z uznesení vlády. Tam sú nuly. Čiže rozpočtované za rok 2018. A čo sa týka návrhu, tam tiež sú rozpočtované nuly. A takisto aj výdavky na vybrané investície, rozpočtované v roku 2018 nula, plán 2019/20/21 - opäť nula. Očakávaná skutočnosť 26 700-tisíc a nejaké drobné k tomu.
Ale mám tu jednu krásnu perličku. A ja viem, to, to nie je na vás, pán minister, ale mne sa páči tento výdavok plánovaný. Plánovaný výdavok na, resp. rozpočtované výdavky na 100. výročie osláv vzniku Československej republiky 4 853 000,810 eura. Naozaj to sté výročie a takáto udalosť by si zasluhovala primeranú pozornosť. Viete, aká je očakávaná skutočnosť? Neuveriteľné, 47 500 eur. Nuž, nie som si celkom istý, že či na oslavu našej prvej štátnosti, ktorá tu bola, je to adekvátna suma, ale to je polemika.
Každopádne si dovolím znovu načrieť do týchto svojich poznámok, naozaj iba z tejto prvej kopy, tam to ďalej nebudem otvárať. A zaujímavé čítanie, čo sa týka aj výdavkov na zamestnancov vo verejnej správy, správe celkovo. Áno, rastú, zasluhujú si vyššie platy, sme radi, a tak, tak by to malo byť a je to správne, ale zaujali tam ma iné čísla. Počet zamestnancov, aký je očakávaná skutočnosť v roku 2018, a to je 418 178. V roku 2019, podotýkam, investujeme a ten rozpočet má množstvo kapitol, ktoré hovoria o digitalizácii Slovenska, o tom, že treba investovať do informatizácie Slovenska. To je skvelé! Naplánovaných je 426 123 zamestnancov, čo je o cca 8-tisíc ľudí viac. Kde sa tí ľudia akože tam zrazu objavili? A dobre, možno otázka laika, ale nespochybňujem, každopádne to je zaujímavý fakt.
Poďme ale ďalej. Ja... Toto bude asi že celkom pekné čítanie alebo veľmi aktuálne, lebo zobral som si starý spred roka môj, môj, môj príspevok do rozpravy. A tam poukázal na jednu takú zvláštnosť, tie nuly. A tak si dovolím oprieť sa práve o tento príklad z minulého roka a pozrieť sa na rozpočet a to je tá aktualita.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. V roku 2017, teda na rok 2017, čo sa týka príspevkov Slovenskej republiky do medzinárodných organizácií, bola rozpočtovaná, čo myslíte, aká veľká nula? No veľká nula. Nuž a očakávaná skutočnosť bola 24 339 269 eur. A pre zmenu aktuálny stav uvádzaný v predkladanom návrhu rozpočtu je 25 867 795 eur. A opäť keby sme sa pozreli na návrh na rok 2018, bola tam opäť jedna veľká nula. A aká je očakávaná skutočnosť na rok 2018? 31 175 060 eur. Skúste si tipnúť alebo odhadnúť, aký je návrh na budúci rozpočtovaný rok. Nula, je to presne nula. Ak teda niektorí tipovali. Naozaj na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ani na Ministerstve financií Slovenskej republiky netušia, že aj budúci rok nás takéto výdavky čakajú? Teda ja si myslím, že asi áno. Nespochybňujem, nespochybňujem, len poukazujem na skutočnosť, aký je veľmi veľký nepomer medzi tým, čo sa schvaľuje, a tým, aká je realita. A takýchto príkladov vieme nájsť veľa. Nemáme možnosť používať názorné pomôcky, ale ja to len takto ukážem predsa len. Môžeme sa teda pobaviť, ale môžeme sa zamyslieť, či predsa len niečo na metodike nezmeniť. Každopádne uvidíme, čo s tým celé bude, alebo teda čo sa bude diať. Každopádne ešte chcem aj pochváliť jednu vec a tiež si dovolím zalistovať, vyberiem jeden papier. A čo chválim, tak to je naozaj znižovanie hrubého dlhu verejnej správy, ktorý v pomere k percentám z hrubého domáceho produktu už tento rok bude pod 50 %, teda konkrétne očakávaná skutočnosť 48,7 %, čo je skvelý výsledok, a naplánovaných na budúci rok 47,3 %. Naozaj chválim, skvelé. Ale keď sa pozriete na nominálne vyjadrenie, tak ten dlh stále rastie.
A úplne záverom, pozerám, už asi veľa času nemám, tak to rýchlo poviem, lebo som si nemyslel, že tak veľa budem hovoriť. To je filozofická otázka, veľmi jednoduchá. Mali by sme sa podeliť s tými, ktorým je najhoršie. Snažíme sa predovšetkým zvyšovať napríklad minimálnu mzdu. Tá nám stúpla za posledných desať rokov rádovo o 200, resp. konkrétne 211 eur. Na tých, ktorí sú na tom najhoršie, nemyslíme. Mám tým na mysli jednu vec a to je skôr, ako som povedal, otázka ma zamyslenie a filozofická, je to problematika životného minima. Viete, koľko stúplo životné minimum za posledných desať rokov? O 20 eur.
A tým by som končil.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 12:38 - 12:45 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy a páni, vážení poslanci, v prvom rade by som začal veľmi jednoducho, každú snahu, ktorá je zameraná na zvyšovanie bezpečnostných štandardov, treba podporovať a tento predkladaný návrh zákona patrí medzi ne. Jednak je aj v kontexte digitálnej ekonomiky a všeobecne procesov digitalizácie, ktorú máme okolo seba, viac než vítaný a naozaj nejdem spochybňovať jeho význam. A rovnako nejdem ani spochybňovať zas naopak pripomienky a výhrady, ktoré tu už odzneli, a možno s jednou by som akurát nadviazal na predchádzajúci príspevok, tá pripomienka sa týka predovšetkým účinnosti zákona.
Každopádne, toto moje vystúpenie je orientované niekde úplne inde, pretože sa venuje problematike samotného definovania online registračnej pokladnice ako takej. Ako som spomínal, keď niečo je dobré a funguje, a pokiaľ sú tu už nastavené nejaké štandardy a parametre, netreba automaticky negovať väčšinu z nich, ale práve naopak, je ešte lepšie ich dopĺňať a vylepšovať. Z definícií online registračnej pokladnice alebo z definície, ktorá je tu predkladaná, nie je celkom zrejmé, či chránené dátové úložisko je jeden funkčný celok, a vlastne to bude aj predmetom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý onedlho predložím, alebo teda začnem o ňom hovoriť.
Z môjho pohľadu je teda dôležité, aby chránené dátové úložisko bolo s online registračnou pokladnicou a zákazníckym displejom považované za jeden funkčný celok, a to predovšetkým z funkčného, z funkčnej, z funkčného dôvodu v zmysle fyzickej ochrany prístupu k nosiču údajov chráneného dátového úložiska a zároveň toto úložisko by mohlo byť aj chránené plombou, tak ako to bolo doteraz. Je totižto do istej miery nevyhnutné, aby tie údaje boli zhodné aj s údajmi, teda údaje v chránenom úložisku aby boli zhodné aj s údajmi tlačenými na účtenke a rovnako aj s údajmi zobrazovanými na displeji pre zákazníka. Keď tam bude plomba, minimalizuje sa akékoľvek možné porušenie alebo vstup neoprávnených osôb, pretože zapečatené pokladnica, zapečatené dátové úložisko s jednoznačným indetifikátorom úložiska dát zamedzia práve nezákonnej manipulácii so zariadením alebo časťami tak, ako je tomu aj doteraz. Každopádne existuje množstvo podvodov, ktoré zneužívajú nezabezpečené zariadenia a taktiež mnohé vychádzajú práve z toho, že zobrazujú iné údaje na účtenke, iné na zákazníckom displeji a mohli by teoreticky odosielať aj iné údaje na server Finančnej správy. Takto predkladaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh by to teoreticky mohol riešiť, resp. nadviazať na to, čo funguje doteraz.
Pre lepšiu predstavu, všetci poznáme plynomery, elektromery, vodomery, tiež majú nejakým spôsobom meracie zariadenie zabezpečené a je chránené pred manipuláciou aj predpísanou plombou. Všeobecne takéto zabezpečenie je považované za, za štandardné, základné a zároveň aj nevyhnutné. Chránené dátové úložisko je zároveň zabezpečené aj nerozoberateľným krytom, no a bez práve plombovania by ktokoľvek mohol vstupovať do neho.
Z definície, čo je prekvapujúce, online registračnej pokladnice vypadol aj zákaznícky displej a ten zákaznícky displej má viacero funkčných dôvodov a z môjho pohľadu je nevyhnutnosťou ho zachovať aj ako preventívny nástroj na elimináciu potenciálnych daňových únikov, jednak súvisí aj s ďalšími zákonmi orientovanými na ochranu spotrebiteľa. Takto by do istej miery mohla vzniknúť právna neistota, pokiaľ by ten zákaznícky displej nebol priamo súčasťou aj predkladaného vládneho návrhu. No a v prípade vydania elektronickej účtenky je taktiež zákaznícky displej jediná možnosť kontroly spotrebiteľa na mieste, aby mohol naozaj sledovať, čo mu reálne bolo zaúčtované.
Toto sú približne hlavné dôvody, prečo predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I doterajšom bode 1 v § 2 písm. c) znie:
c) online registračnou pokladnicou súbor pokladničného programu chráneného dátového úložiska, tlačiarne účteniek, displeja zákazníka, hardvérových prostriedkov, ktoré zabezpečujú komunikáciu so systémom e-kasa prostredníctvom integračného rozhrania, ktoré zverejní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v zátvorke (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) na svojom webovom sídle a ďalších prostriedkov, ktoré zabezpečujú plnenie povinností podľa tohto zákona, bodkočiarka, chránené dátové úložisko, tlačová jednotka a displej zákazníka sú umiestnené v spoločnom ochrannom obale zabezpečenom predpísanou plombou a tvoria jeden funkčný celok.
Toľko k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. Ďakujem za nielen podporu, nielen zo strany opozičných, ale možno aj koaličných poslancov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 12:29 - 12:30 hod.

Peter Štarchoň
Ďakujem veľmi pekne. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh určite budeme podporovať, aj keď možno by stačilo aspoň tri mesiace naviac. Ja pevne verím, že sa nájde viacero poslancov, ktorí zaň budú hlasovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 23.10.2018 12:49 - 12:49 hod.

Peter Štarchoň
Pán predsedajúci, prosím o opravu hlasovania pri bode č. 51, tlač 1160, chcel som hlasovať za.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 11:41 - 11:42 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Naozaj len krátka poznámka. Pokiaľ by tento predkladaný návrh zákona bol prijatý presne v tejto podobe, tak by to bol taký malý paradox, lebo v podstate namiesto liberalizácie by tu bola vytvorená veľmi sofistikovaná bariéra vstupu predovšetkým zahraničných podnikateľských subjektov na náš trh. A je to taká zaujímavá forma ochrany alebo, naopak, do istej miery vytvorenia priaznivej klímy práve pre domáce subjekty. Takže tento príspevok v rozprave naozaj oceňujem a pevne verím, že poslanci aj v druhom čítaní budú náchylní na zmeny, ktoré už tu kolega Peťo Pčolinský prezentoval.
Ďakujem.
Skryt prepis