Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Cieľom zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 predmetného zákona je zvýraznenie postavenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri realizácii ich vlastníckych práv voči dlžníkom spomedzi ich radov. Tento cieľ však nebol splnený najmä s prihliadnutím na nejednoznačnosť aplikačnej praxe napriek skutočnosti, že záložné právo existuje zo zákona, a teda ide len o jeho deklaráciu v katastri nehnuteľností.
Najčastejším dôvodom odmietnutia vykonania zápisu záložného práva je výklad, že o zápis je možné požiadať len pri pohľadávkach vzniknutých, teda len tých, ktoré vznikli. Ide o absurdné, nelogické zdôvodnenie nezapísania záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Keďže aplikačná prax, ako aj právna veda u daného slovotvaru predpokladá aj smerovanie do budúcna, teda nejde nielen tých pohľadávok, ktoré vznikli, ale aj tých, ktoré ešte len vzniknú. Tento výklad plne aj korešponduje s logickým zameraním zákonného záložného práva, ktoré vzniklo zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Predkladaná novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má za cieľ chrániť prevažnú časť obyvateľov bytových domov pred ich dlžníkmi a neplatičmi tým, že odstraňuje problémy, ktoré vzišli z aplikačnej praxe. Precizuje pojmy dotknutého ustanovenia tak, aby nemohlo dochádzať k rôznym výkladom, ktoré môže spôsobiť, že pohľadávky zostávajú neuspokojené alebo uspokojené len sčasti, pričom schodky na plnenie spojených s užívaním bytu neplatiča a preddavkových platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv hradia zo svojho vrecka.
Pri riešení tohoto problému som sa stretol s rôznymi názormi. Tieto názory boli, boli smerované vlastne k tomu, že čo to znamená, že pohľadávky, ktoré vzniknú do budúcna. Je to, je to vlastne tým, že naozaj to veľmi, veľmi tak zle znie, ale ak niekto si naštuduje ten zákon, ak niekto si naštuduje túto problematiku, tak zistí, že to záložné, zákonné záložné právo platí, či túto moju zmenu prijmeme, alebo neprijmeme. To znamená, že ja chcem len vyšpecifikovať, presne chcem určiť vlastne ten výklad, ktorý zákonodarca v roku 1993 mal na mysli, chrániť obyvateľov tých bytových domov.
To znamená, že tu sa nejedná o nejaké vysoké čiastky, tu sa jedná len o to, že ak človek, ktorý vlastní ten byt, neplatí do fondu opráv, pohľadávka vznikne povedzme v sume 2 200, 2 300 eur, hej, tak môže si uplatniť to zákonné záložné právo.
Tu si musíme uvedomiť, že sú dva pojmy. Jeden pojem je vznik záložného práva a potom vlastne to uplatnenie v praxi toho záložného práva. Uvedomujeme si, že vlastne to uplatňovanie môže byť trošku, trošku zložitejšie, ale to by sme sa museli vlastne potom pustiť do Občianskeho zákonníka a tam upraviť vlastne, kto je prvý, kto je druhý, kto je tretí.
Nejedná sa tu o žiadne vysoké čiastky, ja len chcem, aby tí ľudia, ktorí naozaj ničím sa nepričinili o to, aby ten vlastník neplatil v tom dome, tak prídu o tých 2-3-tisíc eur. O nič iné tu nejde. Tu nejde o to, že by sme my chceli banku nejakým spôsobom odsunúť nabok, ale musíme si uvedomiť, banka, banka ide do rizika, banka berie úroky, banka podniká. To znamená, že ona, ona má na mysli v tom, v tom svojom ponímaní, že, že môže dôjsť k nejakým konfliktom alebo, alebo nejakému, nejakému zádrhelu.
Chcel by som upozorniť ešte na jednu vec, pretože tu, tu naozaj toľko demagógie okolo toho bolo, že ja som, ja som bol šokovaný. Ja som to konzultoval naozaj na ministerstve financií, na ministerstve spravodlivosti, na ministerstve dopravy, všetci s týmto znením tohoto môjho zákona súhlasia a vítajú to. Aj verejnosť to víta, aj právnici. Samozrejme, niektorí možno majú obavy, ale aby, aby možno sme, sme ešte sa zamysleli aj nad tým, že banky o tom vedia a idú do toho rizika s tým, tak je zákon, je to hypotekárny zákon, je to zákon o bankách, ktorý v časti záložného práva hovorí, že banky vždy musia byť prvé, ale v druhej časti hovorí, to neplatí v prípade zákonného záložného práva. To znamená, že to je už v zákone o bankách. To záložné právo je špecifický inštitút, ktorý platí len na Slovensku. V Čechách napríklad nám to závidia, že oni to zrušili a teraz majú obrovské problémy tí, tí obyčajní majitelia tých, tých bytov, ktorí naozaj sa ničím zlým, nič zlé neurobili a vlastne prídu o tých 2-3-tisíc eur, možno štyri, hej. Ale správcovská spoločnosť vo väčšine prípadov vždy dbá na to, aby tam, ak tam nejaký dlh vznikol, tak, tak dajú nejaký splátkový kalendár. A tá správcovská spoločnosť dbá na to, aby tí ľudia platili, hej.
Zákonné záložné právo existuje zo zá-ko-na. To znamená, že tu sa nevytvára nový inštitút záložného práva, to existuje, to len špecifikovaný.
Bolo rozhodnutie v roku 2010 Najvyššieho súdu, ktoré, ktoré bolo také sporné. Ja nie som právnik, takže ospravedlňujem sa, ak nepoužijem presné formulácie, ale tam bolo rozhodnuté, že do budúcna by nemali takého, takéto záložné práva sa zapisovať a kataster vtedy vydal rozhodnutie, že proste sa zapisuje len na základe nejakej listinnej, na nejaké, proste nejakú listinu že k tomu potrebujete.
Minulý rok sme schválili katastrálny zákon, kde sme to už vyškrtli. Už kataster nevyžaduje listinu. To znamená, že oni automaticky zapisujú. A keby ani nezapisovali, je zo zá-ko-na. Vždy ten vlastník toho bytu, vždy, vždy, vždy je na nultom mieste, aj keď nie je tam zapísaný. To je zo zá-ko-na, hej, to platí. To znamená, že, že naozaj nerozumiem, nerozumiem tomu, tej, tej takej, takej argumentácii, že, že sa niečo, niečo iné deje.
Ale chcel by som sa vrátiť k tomu rozhodnutiu Najvyššieho súdu. Toto rozhodnutie nie je, nie je brané ako právny judikát. To znamená, že bolo spústu rozhodnutí nižších súdov, okresných a krajských, kde jasne definovali, že to zákonné záložné právo platí. A že kataster musí zapísať, ak tí vlastníci o to požiadajú. To znamená, že to nie je o tom, že, že potrebujú, teraz už nepotrebujú ani listinu, ale to je zo zákona. Okresné súdy vydali niekoľko rozhodnutí, krajské súdy vydali niekoľko rozhodnutí a je len jedno ustanovenie toho Najvyššieho súdu, ktoré naozaj sa, naňho nepozerá sa. A v tom rozhodnutí bolo napísané, je to také trošku divné, že vlastne oni sa, ja si pomôžem, ja si pomôžem (rečník listuje v papieroch), Najvyšší súd sa oprel o gramatický výklad, hej. A aj ústava hovorí, že pri súčasnej interpelácii (pozn. red.: správne "interpretácii") právnych noriem nemožno vychádzať v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky len z gramatického znenia zákona na to, ako to urobil v danom prípade ten Najvyšší súd. To znamená, že, že všetky súdy to popreli, hej.
Takže nechcem ísť do nejakej právnej polemiky o tomto, ale jedná sa tu len o tých pár tisíc eur, aby tí ostatní vlastníci toho bytového domu, aby neprišli o tie poplatky, ktoré ten, ten daný dlžník neplatí. O nič iné tu nejde. A znovu chcem povedať, že tu sa len vyšpecifikujú vlastne tieto výrazy.
Skončil som a hlásim sa do rozpravy s pozmeňovákom.