Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vláda si uvedomuje význam kontrolnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky na zákonnej úrovni upravenej v osemnástej časti zákona o rokovacom poriadku. Obaja vieme, že hodina otázok je jednou z foriem kontrolnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky voči vláde a jej členom. Podľa § 131 ods. 1 rokovacieho poriadku sa do programu schôdze Národnej rady zaradí hodina otázok, v ktorej odpovedajú členovia vlády, generálny prokurátor a predseda Najvyššieho kontrolného úradu na aktuálne otázky najmä z ich pôsobnosti, ktoré písomne položili poslanci.
Zhodou okolností precizovanie právnej úpravy položenia otázky v hodine otázok parlament prijal v čase, keď mu predsedal Peter Pellegrini. V demokratickom štáte vrátane Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané. Uvedené platí pre fyzické osoby. Naopak, štátne orgány môžu podľa čl. 2 ods. 2 ústavy konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Uvedené platí aj pre prípad, ak má poslanec Národnej rady Slovenskej republiky položiť otázku predsedovi vlády a členom vlády a ako majú predseda vlády a členovia vlády odpovedať poslancom Národnej rady na otázky.
Zopakujem, že problematika sa má týkať aktuálnych otázok, najmä z pôsobnosti predstaviteľa, ktorému bola položená.
Čo v danom prípade znamená aktuálnosť otázky? V neobvykle dlhom texte vašej otázky pán poslanec spomínate dátum utorok 27. februára 2018. Do funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky Petra Pellegriniho vymenoval pán prezident dňa 22. marca 2018, kedy zároveň do jeho rúk zložil sľub podľa čl. 112 ústavy. Od uvedeného dátumu, termínu vykonáva oprávnenia predsedu vlády a zároveň nesie ústavnú zodpovednosť.
Ako som už v zastúpení predsedu vlády uviedol, vláda rešpektuje právom upravenú kontrolnú činnosť Národnej rady Slovenskej republiky voči vláde a jej členom. Nie som si však celkom istý, či by kontrolná činnosť voči predsedovi vlády mala smerovať do obdobia, kedy ešte nebol vymenovaný do uvedenej ústavnej funkcie. Najmä ak rokovací poriadok striktne vymedzuje, že problematika sa má týkať aktuálnych otázok.
Ja vám napriek prekročeniu oprávnenia poslanca Národnej rady odpoviem v medziach svojich vedomostí. Pri ponúknutí milióna eur, ako odmeny za poskytnutie relevantných informácií smerujúcich k odhaleniu vraha novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky, veľmi pravdepodobne bola inšpirácia maltskej vlády z obdobného prípadu. Ako je vám, pán poslanec, iste známe, minulý rok prisľúbila finančnú odmenu vo výške 1 milióna eur za poskytnutie informácií vedúcich k dolapeniu vrahov zavraždenej investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej. Išlo rovnako o prípad mimoriadnej dôležitosti, ktorý si vyžiadal aj mimoriadne opatrenia.
V tomto kontexte by som citoval aj slová bývalého šéfa slovenských vyšetrovateľov, vysokoškolského pedagóga a právnika Jaroslava Ivora, ktorý povedal, že ponúknutie odmeny ľuďom, ktorí by polícii pomohli chytiť páchateľa, je u nás v porovnaní so zahraničím zriedkavé. Objavili sa ale prípady, keď odmeny za poskytnutie informácií vedúce k odhaleniu páchateľa ponúkali napríklad poškodené organizácie, právnické osoby vo vzťahu k svojim zamestnancom, ale aj fyzické osoby, napríklad poškodení alebo pozostalí.
Slovenský Trestný poriadok ani zákon o Policajnom zbore takúto formu spolupráce s verejnosťou nepozná, ale z hľadiska právneho poriadku sa dá na vypísanie nejakej odmeny využiť ustanovenie § 850 Občianskeho zákonníka. Ide o nadštandardné zapojenie verejnosti, ale vzhľadom na prípad dvojnásobnej úkladnej vraždy je to pochopiteľné. K problematike miliónovej odmeny sa veľa povedalo a napísalo. Nerád by som tu teraz čítal monitor tlače, ale podľa informácií, ktoré mám k dispozícii, peniaze boli za prísnych bezpečnostných opatrení dovezené na Úrad vlády a hneď po tlačovej konferencii sa za rovnakých prísnych bezpečnostných opatrení vrátili do banky. Ďalšie mechanizmy, resp. podrobnosti tejto transakcie podliehajú bankovému tajomstvu.
Záverom by som ešte raz zdôraznil, že bývalá aj súčasná vláda robili všetko pre to, aby bola vražda vyšetrená a aby boli občania motivovaní pomôcť pri odhalení vraha, použili niekedy aj neštandardné prostriedky, ale rovnako bola neštandardná aj situácia, ktorá po tejto tragédii nastala.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem aj za druhú aktuálnu otázku. Úvodom považujem za užitočné spomenúť niekoľko základných skutočností. Summit skupiny G 7 je fórum, ktoré zohráva dôležitú úlohu pri formovaní globálnych riešení celosvetových výziev. Dopĺňa globálnu ekonomickú koordináciu, ktorú vykonáva skupina G 20. Od roku 2014 bol pôvodný formát skupiny G 8 zúžený na G 7, bolo to kvôli narušeniu zvrchovanosti a celistvosti Ukrajiny.
Ostatného summitu v Kanade 6. a 9. júna sa zúčastnili vedúci predstavitelia Európskej únie a Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska a Spojeného kráľovstva a Spojených štátov. Európska únia bola zastúpená predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom a spoločne s predsedom Európskej komisie Jean Claude Junckerom. Treba povedať, že Európska únia sa historicky začleňovala do politických rokovaní uvedených na programe summitu postupne, pričom od summitu v Ottawe v roku ´81 sa zúčastňuje na všetkých jeho pracovných zasadnutiach. Európska únia má všetky záväzky vyplývajúce z členstva v skupine. Komuniké zo summitu je politicky záväzné pre všetkých členov skupiny G 7.
Rokovanie v Kanade sa konalo vo veľmi napätej atmosfére kvôli americkým clám, keďže tesne pred jeho začiatkom bolo negatívne poznačené nedávnym udelením ciel na dovoz ocele a hliníka z Kanady, Európskej únie, Mexika americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Kvôli tomuto kroku bolo preto pre najvyšších predstaviteľov siedmich najbohatších sveta, EÚ nie ľahké dohodnúť sa na konsenze. Celkovo sa na summite napokon predstaviteľom podarilo dohodnúť na širokom spektre otázok, nevynímajúc zníženia ciel, dotácií a iných obchodných bariér. Daný ťažko dosiahnuteľný kompromis najskôr schválili všetci členovia, nakoniec však dohodu spochybnil americký prezident Donald Trump, ktorý zo stretnutia odišiel predčasne kvôli stretnutiu so severokórejským lídrom v Singapure. Prezident Trump po svojom odchode uviedol, že záverečné komuniké zo summitu krajín G7 nepodporí a že sa bude snažiť o zavedenie ciel na autá. Takýto krok by fakticky znamenal nie zlepšenie, ale, naopak, zhoršenie obchodných vzťahov.
Záverom možno uviesť, že kanadský summit G7 medzi Trumpom a zostávajúcimi šiestimi svetovými lídrami sa začal konfliktom už pred samotným summitom a celé podujatie skončilo ešte väčšou nespokojnosťou, ako začalo.
Výsledky summitu G7 na mňa pôsobia rozpačitým dojmom. Pôvodne prijaté vyhlásenie, v ktorom sa konštatuje, že krajiny G7 sa budú usilovať o zníženie colných bariér a netarifných prekážok, žiaľ, na záver nebolo podpísané prezidentom Spojených štátov. To poukazuje na to, že medzi najvyspelejšími ekonomikami sveta existuje zreteľné pnutie. Uvedeným prístupom sa Spojené štáty izolujú od kľúčových spojencov a dá sa predpokladať dlhodobejšie narušenie rovnováhy svetového obchodu. Obchodná vojna sa otvára nad globálnou ekonomikou.
Rozhodnutie prezidenta Trumpa bolo silno kritizované nielen politikmi Európskej únie, Kanady a členmi Senátu Spojených štátov, vrátane republikánov. Napäté obchodné vzťahy medzi Spojenými štátmi a Kanadou a Európskou úniou nepredikujú rýchle urovnanie trecích plôch a dajú sa očakávať ďalšie problémy. Médiá sa všímajú tweety prezidenta Trumpa, ktorými kritizuje kanadského premiéra a vysvetľuje zavedenie ciel na oceľ a hliník. Uvedené indikuje stratu súdržnosti, ktorá doteraz prevládala medzi lídrami členských krajín G7. Jedným z možných výsledkov by mohlo byť posilnenie obchodných vzťahov medzi Európskou úniou s Kanadou a Japonskom.
Pre Slovensko ako členský štát Európskej únie je určujúce stanovisko Európskej únie, ktorá dala najavo, že napriek kroku prezidenta Trumpa sa postoj Únie k záverom summitu nemení. Držíme sa komuniké, ktoré schválili všetci účastníci, oznámil 9. 6. 2018 hovorca predsedu Európskej rady Donalda Tuska. Problematika prerokovávaná na summite G7 má dopady aj na Slovenskú republiku. V tomto kontexte vystupuje do popredia a potvrdzuje sa prakticky užitočnosť nášho členstva v Európskej únii, ako zoskupenia s politickou, hospodárskou váhou jej vyše 500 milióna obyvateľov, kde uplatnenie záujmov Slovenska nezostáva v pozícii malej osamotenej krajiny.
Ďakujem za pozornosť.

Ctený pán poslanec, vážené dámy a páni, ako určite dobre viete, napäté vzťahy medzi Spojenými štátmi americkými a Kórejskou ľudovodemokratickou republikou trvajú od vypuknutia kórejskej vojny v roku 1950. Obe krajiny sú technicky stále vo vojnovom stave po tom, ako sa kórejská vojna skončila pred vyše šiestimi desaťročiami len prímerím. Bezpečnostná rada Organizácie spojených národov posledné desaťročie rozširovala medzinárodné obmedzenia v obchodovaní so Severnou Kóreou, keďže táto krajina stupňovala skúšky jadrových zbraní.
Väčšina reštrikčných opatrení zavedených v roku 2017 zahŕňala zákazy exportu a zmrazovala majetok jednotlivcov, či zakazovala im cesty, ale tiež znižovala dodávky ropných produktov do krajiny a vývoz uhlia. Ďalej to bolo obmedzovanie vývozu olova či plodov mora. Sankcie tiež nariaďovali repatriáciu všetkých severokórejských zahraničných pracovníkov, keďže v zahraničí zarábali devízy, a tie posielali naspäť domov do Pchjongjangu.
Stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa so severokórejským vodcom Kim Čong-unom dňa 12. júna 2018 v Singapure bolo historickou udalosťou, keďže súčasné hlavy oboch štátov sa zišli vôbec prvýkrát. Slovenská republika uvítala uskutočnenie summitu v Singapure. Historicky prvé stretnutie týchto štátnikov pokladáme za nevyhnutný krok nadväzujúci na medzikórejský summit z 27. apríla tohto roka, ktorého výsledkom bola tzv. Panmunjomská deklarácia mieru a prosperity, prijatá vďaka úsiliu juhokórejského prezidenta Moon Jae-ina.
Prezident Spojených štátov amerických a vodca Kórejskej ľudovodemokratickej republiky hovorili na summite o nastolení nových vzájomných vzťahov, ako aj o otázke vybudovania trvalého a udržateľného mierového mechanizmu pre kórejský poloostrov a ďalších otázkach spoločného záujmu. Prezident Trump a predseda Kim Čong-un sú presvedčení, že nadviazanie nových vzťahov medzi USA a KĽDR prispeje k mieru a blahobytu kórejského poloostrova i sveta a uznali, resp. uznávajú, že vzájomná dôveru môže napomôcť denuklearizácii kórejského poloostrova. Prezident Trump sa zaviazal, že Kórejskej ľudovodemokratickej republike poskytne bezpečnostné záruky a predseda Kim Čong-un potvrdil svoj záväzok voči úplnej denuklearizácii kórejského poloostrova.
Prezident Trump a predseda Kim Čong-un prehlásili spoločný summit za epochálnu udalosť veľkého významu. Summit prekonáva desaťročia napätia a nepriateľstva medzi oboma krajinami v záujme novej budúcnosti tým, že obe strany sa zaväzujú k úplnému a promptnému zavedeniu požiadaviek spoločného prehlásenia. Spojené štáty a Kórejská ľudovodemokratická republika sa zaviazali k nadväzujúcim vyjednávaniam, a to v najbližšom možnom termíne, aby boli závery summitu uplatnené.
Slovensko vníma spoločné vyhlásenie podpísané oboma lídrami na záver summitu v Singapure ako dobrý základ pre pokračovanie proces, na konci ktorého bude nastolenie trvalého mieru na kórejskom poloostrove. Zároveň zdôrazňujeme dôležitosť dôsledného plnenia prísľubov a prijatia konkrétnych opatrení na úplnú, overiteľnú a nezvratnú denuklearizáciu Severnej Kórey a likvidáciu zbraní hromadného ničenia a ich nosičov. Za týmto účelom budeme popri mierových rokovaniach aj naďalej presadzovať príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a posilňovať medzinárodnú spoluprácu.
Hoci sa Spojené štáty a Kórejská ľudovodemokratická republika v Singapure dohodli, v úvodzovkách, len na politickej deklarácii k zámeru pracovať a dosiahnuť kompletnú verifikovateľnú a nezvrátiteľnú denuklearizáciu KĽDR, uskutočnenie summitu na najvyššej úrovni je samo osebe úspechom a historickým medzníkom. Odzbrojovacím summitom zvyčajne predchádzajú dlhé prípravné expertné rokovania, čo sa v tomto prípade nestalo. Viacero potrebných elementov ďalšieho odzbrojovacieho procesu je preto nejasných. Realisticky sa od summitu viac ani nedalo čakať. Spoločné vyhlásenie lídrov je všeobecné a bude potrebné rozobrať ho na drobné v ďalších náročných a dlhých rokovaniach na expertnej a vedeckej úrovni.
Z deklarácie zo Singapuru je nejasné, či predmetom ďalších rokovaní bude aj pokročilý raketový program Kórejskej ľudovodemokratickej republiky a aj ďalšie programy zbraní hromadného ničenia, ktorými Kórejská ľudovodemokratická republika disponuje, teda chemické a biologické zbrane. Prvým potrebným krokom denuklearizácie bude oficiálna deklarácia všetkých jadrových, oficiálna deklarácia všetkých jadrových zariadení a vedeckého know-how KĽDR, ktorá nie je zmluvnou stranou zmluvy o nešírení jadrových zbraní, a tak ani členom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.