Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ešte raz, štvrtýkrát príjemné popoludnie vám všetkým. Dovoľte mi teda, aby som uviedol vládny návrh zákona a ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila 22. augusta 2018.
Cieľom tohto návrhu zákona je presunúť oblasť koordinácie prípravy politík regionálneho rozvoja z pôsobnosti úradu vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. V agende nášho úradu je príprava vízie a stratégií a rozhodli sme sa, a považujem to za rozhodnutie správne, aby sa vízie a stratégie Slovenskej republiky boli koordinované a vytvárané spolu aj s, teda s princípom zdola spolu s víziami, stratégiami rozvoja jednotlivých regiónov, jednotlivých našich miest a obcí, pretože tie musia byť základom rozvoja celej Slovenskej republiky. Súvisí to aj s agendou udržateľného rozvoja v rámci Agendy 2030, kde odstraňovanie regionálnych rozdielov a s tým súvisiaca podpora najmenej rozvinutých okresov je úzko spätá práve s činnosťou nášho úradu a preto aj na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa nám javí presunúť túto agendu regionálneho rozvoja, teda sekciu regionálneho rozvoja z Úradu vlády práve na Úrad podpredsedu vlády, pretože podpredseda vlády pre investície a informatizáciu je zároveň aj predsedom Rady pre najmenej rozvinuté okresy, takže tým sa kompetencia pomoci týmto najmenej rozvinutým okresom, vrátane prípravy národných stratégií a regionálnych stratégií, bude zastrešená jedným úradom a myslíme si, že to bude vhodnejšie naozaj aj z hľadiska fungovania, a hlavne z hľadiska pomoci najmenej rozvinutých regiónov.
Takže to sú tie racionálne dôvody a ja vám ďakujem pekne za, že ste si ma vypočuli a prosím o podporu pri prerokovaní tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som len veľmi krátku reakciu. Sme v prvom čítaní a, pán poslanec, myslím, že sa otvára priestor, aby sa zodpovedali všetky tieto otázky, ale poviem vám to ako bývalý primátor mesta, pretože zvýšenie limitov na jednotlivé druhy zákaziek bola jednou zo základných požiadaviek Združenia miest a obcí Slovenska. Problém, aj prečo prišiel predseda Úradu pre verejné obstarávanie s týmto návrhom zákona, je to, že obstarávanie čohokoľvek na Slovensku trvalo radovo dlhšie, ako obstarávanie v iných krajinách. A keď si vezmeme len eurofondy, ktoré, máme stále problém s ich čerpaním, tak dĺžka obstarávania bola niekedy až päťkrát dlhšia ako v okolitých krajinách.
Čo sa týkalo miest a obcí, obstarávanie, tak ako bolo nastavované, mnohokrát znemožňovalo riešiť akútne problémy miest a obcí. Preto po konzultácii so ZMOS-om sa tieto limity dvihli a, samozrejme, položili ste otázku, ktorá je úplne racionálna, teraz bol limit nižší, teraz bude radovo vyšší o pár desiatok tisíc. Kto to odkontroluje? Ja som presvedčený, že v súčasnej dobe, keď je povinnosť zverejňovania objednávok, faktúr, a viem to z vlastnej skúsenosti, čokoľvek sme nakupovali, v meste sme začali zverejňovať faktúry od jedného eura od roku 2011, je keď to ešte nebolo povinné, ale ten systém a tá kontrola spoločnosti je nastavená tak, že v tej obci naozaj každé euro, čo použijete, niekto skontroluje, čo je veľmi správne.
Tá verejná kontrola v mestách a obciach prebieha tak, že aj teraz keď aj vy, keď sa stretávate so starostami menších obcí alebo primátormi miest, určite vám aj oni potvrdia, že jednoducho nemôžte kúpiť ceruzku za dve eurá, keď stojí jedno euro, lebo vám ktorýkoľvek občan, ktorý si klikne na vašu stránku a to nájde, vám to vyhodí na oči. Miestne zastupiteľstvá naozaj pracujú. Čiže ja by som toto bral, ako dať šancu všetkým starostom k tomu, aby ukázali, že tento zákon im prinesie rýchlejšie obstarávanie, rýchlejšie riešenie problémov dennodenných, ktoré v obciach sú a som presvedčený o tom, že tá verejná kontrola pomocou tretieho sektora, ale najmä vlastných občanov bude mimoriadne silná a nikto si naozaj už v dnešnej dobe nedovolí v takomto systéme, ktorý sa dá veľmi jednoducho skontrolovať, urobiť čokoľvek.
Takže dáva sa tým, vychádza sa v ústrety ZMOS-u, dáva sa veľká šanca primátorom a tá kontrola a tá sankcia je veľmi jednoduchá, lebo tí občania to tým primátorom potom veľmi rýchlo spočítajú a pri nastavení spoločnosti a pri veľkej miere nedôvery, ktorá je voči akémukoľvek obstarávaniu, si myslím, že tá kontrola je tým najväčším limitom a pravidlom a tou hrozbou pre každého daného starostu. Ale určite na to bude priestor aj komunikovať so ZMOS-om, ale treba dať tú šancu, lebo sa nám nemôže zastaviť rozvoj miest a obcí, alebo riešenie problémov obcí tým, že bol ten zákon veľmi komplikovaný.
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem opäť pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, páni poslanci, bol som poverený vládou Slovenskej republiky, aby som tento návrh vládneho zákona, ktorý bol pripravený Úradom pre verejné obstarávanie, predniesol. Vláda teda predložila na rokovanie pléna Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh novely zákona o verejnom obstarávaní bol do legislatívneho procesu predložený na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018.
Cieľom navrhovanej úpravy je zefektívnenie, zjednodušenie postupov verejného obstarávania pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ako i pre hospodárske subjekty. Návrhom novely zákona o verejnom obstarávaní sa taktiež sleduje obstarávanie niektorých, pardon, odstránenie niektorých problémov aplikačnej praxe. V kontexte uvedeného sa zavádza koncepčná zmena delenia zákaziek, v rámci ktorej sa stanovuje nový druh zákaziek, na ktoré sa do určitého finančného limitu zákon o verejnom obstarávaní nebude vzťahovať. Zároveň sa zákon o verejnom obstarávaní nebude vzťahovať ani na zákazky zadávané zo strany tzv. dotovaných subjektov v prípadoch, kde je podiel dotácie rovný alebo nižší ako 50 %.
Navrhovanou právnou úpravou sa ďalej zjemňuje prílišná tvrdosť súčasnej úpravy uzatvárania dodatkov na úroveň európskych smerníc, čiže zákon bude plne v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady z roku 2004/23 Európskej únie o udeľovaní koncesií v platnom znení, Smernicou Európskeho parlamentu a Rady z 2014/24 EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 1004/18 Európskeho spoločenstva v platnom znení, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25 o obstarávaní vykonávanom subjektami pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových platieb a o zrušení, teda implementovaní podľa smerníc Európskej únie, vrátane možnosti opakovanej zmeny zmluvy a uvoľnenia pravidla de minimis pri zavádzaní podlimitných zákaziek.
V rámci zjednodušenia postupov jednotlivých druhov zákaziek došlo k vyprecizovaniu postupu zadávania zákaziek s nízkou hodnotou a taktiež sa zavádza nové zjednodušené paragrafové znenie postupu pre zadávanie podlimitných zákaziek. Navrhuje sa možnosť fakultatívneho zriadenia komisie na vyhodnocovanie ponúk, umožnenie predloženia aj jednoduchého čestného vyhlásenia na účely predbežného nahradenia dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti.
Ďalej sa zavádza nové znenie právnej úpravy pri dynamickom nákupnom systéme. V tejto súvislosti nastáva rozšírenie výnimky na odkladnú lehotu pri uzatváraní zmlúv na zmluvy uzavreté v rámci dynamického nákupného systému, ako aj rozšírenie dôvodov na podanie určovacej žaloby na zadávanie zákazky v rámci tohto systému. V súvislosti s podávaním určovacej žaloby sa navrhuje zníženie výšky súdneho poplatku.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je aj zníženie náročnosti jednotlivých inštitútov, prípadne ich vypustenie. Za týmto účelom dochádza k úprave dôvodov na vrátenie zábezpeky, či k návrhu na obmedzenie lehoty viazanosti ponúk. Zároveň sa úplne vypúšťa koncept dvojobálkového predkladania ponúk, ktorý sa v praxi verejného obstarávania neosvedčil a ktorý spôsoboval predovšetkým zvýšenú administratívnu záťaž pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov a zbytočné predlžovanie procesu verejného obstarávania. V súvislosti s vypustením dvojobálkového konceptu predkladania ponúk sa v predkladanom návrhu zákona tiež reviduje procesná úprava revíznych postupov, ktorá bola previazaná s dvojobálkovým predkladaním ponúk. V rámci koncepčných zmien predložená novela upravuje podmienky používania elektronického trhoviska a síce, vypúšťa z elektronického trhoviska stavebné práce, respektíve znemožňuje zadávať zákazky na uskutočnenie stavebných prác prostredníctvom elektronického trhoviska.
Navrhovaná právna úprava si v neposlednom rade kladie za cieľ zefektívnenie a zjednodušenie revíznych postupov. Za týmto účelom došlo k zredukovaniu obsahových náležitostí žiadostí o nápravu, ako aj k úprave lehoty na podanie žiadosti o nápravu.
Ďalej sa navrhuje úprava výšky a výpočtu kaucie a zavedenie koncentračnej zásady v konaní o námietkach. Čo sa týka úpravy sankčného mechanizmu pri porušení ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, pripravovanou novelou nastáva zjednodušenie právnej úpravy správnych deliktov podľa § 182 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Nová právna úprava zároveň prináša možnosť uznať spáchaný správny delikt, čo bude mať za následok rozhodovanie úradu v tzv. skrátenom konaní a uloženie zníženej sankcie. Účinnosť sa navrhuje na 1. januára 2019 a ctené, ctení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi teda vás požiadať o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne ešte raz, pán predsedajúci. Ctení páni poslanci, je to ďalší návrh zákona z dielne ministerstva hospodárstva, dovoľte mi teda, aby som ho pre zahraničnú pracovnú cestu predniesol opäť.
Týmto návrhom zákona sa mení súčasný systém prerozdelenia zodpovednosti v oblasti jadrovej energetiky, ustanovuje sa obdobie, počas ktorého bude držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia odvádzať finančné prostriedky na účet Národného jadrového fondu a nová úprava spôsobu výpočtu a stanovenia výšky povinných príspevkov a platieb do jadrového fondu a dopĺňajú sa niektoré kompetencie a povinnosti rady správcov, dozornej rady, riaditeľa a hlavného kontrolóra jadrového fondu a zjednocuje sa prístup k finančnému zabezpečeniu likvidácie jadrových zariadení, zvyšuje sa miera finančného zabezpečenia záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie a vypúšťa sa možnosť uhrádzania prostriedkov jadrového fondu na krytie nákladov počas obdobia ukončovania prevádzky z prostriedkov jadrového fondu.
Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Predložený návrh bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu služby verejnej správy pre občana, ani žiadne sociálne vplyvy.
Vážený pán predsedajúci, ctení páni poslanci a dáma poslankyňa, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Príjemné popoludnie prajem a dovoľte mi, aby som sa vám ospravedlnil za krátke zdržanie, ale ešte stále sa na východe cestuje hodne ľahšie, ako tu v Bratislave a nechcel som porušiť žiadne predpisy. Ctení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som teda v zastúpení pána ministra hospodárstva, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, predniesol vládny návrh zákona o dohľade nad dodržiavaním povinnosti pri štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1065.
Týmto návrhom sa implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie z roku 2017 číslo 1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje Smernica 2010/30 Európskej únie. Vládny návrh zákona upravuje dohľad nad dodržiavaním povinnosti dodávateľa a predávajúceho pri sprístupňovaní energeticky významného výrobku na trh, ako aj sankcie za ich porušenie. Ďalšie podrobnosti a povinnosti pre konkrétny typ energeticky významného výrobku ustanoví Európska komisia v priamo účinných delegovaných nariadeniach.
Návrhom zákona sa má zároveň zabezpečiť súlad so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady z roku 2005, Smernice 29 z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady č. 84/450, smernica Európskeho parlamentu a Rady a ďalšie smernice Európskeho parlamentu a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady. Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Nepredpokladá vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani žiadne sociálne vplyvy a vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Vážený pán predsedajúci, ctení páni poslanci, dovoľujem si vás teda požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Túto otázku sprostredkujeme určite pánovi ministrovi, ale možno vám dám takú reakciu, ktorá súvisí z môjho predchádzajúceho povolania, keď som bol primátorom mesta Košíc. Áno, sú určité problémy, ktoré bude treba riešiť aj pozmenením právnych noriem a aktov. Stretával som sa s tým, že boli urobené výťahy alebo vstupy podľa starých noriem a nové vozíky sú širšie a nevyhovovali súčasným podmienkam. Čiže to sú reálne podnety, ktoré by mali prísť a určite prichádzajú od vás a tieto by do legislatívnych noriem mali a budú musieť byť implementované.
Druhá vec je miera chápania bezbariérovosti v legislatíve a jej praktickej účinnosti, pretože práve preto, aby sme v krajskom meste Košice vedeli vyjsť, čo najviac sme si vytvorili bezbariérovú komisiu, aby sme vedeli stavby posúdiť aj podľa reálne praktického využitia ľuďmi, ktorí bezbariérový prístup podstupujú a možno je to ten príklad s tým výťahom, ktorý som uviedol, narazili sme na to, že možno norma nespĺňa to, čo život z hľadiska pomôcok pre ťažko zdravotne postihnutých ľudí priniesol.
Takže ja som presvedčený, že aj pán minister bude otvorený tejto téme, lebo tejto téme sa nevyhneme. Musíme, a na druhej strane si myslím, že aj keď v súčasnosti je postavená budova, tak tá jej nedostatočnosť bezbariérovosti je možno skôr ovplyvnená nedostatočnosťou špecifikácií v legislatíve alebo v slovenskej technickej norme, alebo v iných. Takže, lebo ináč by nemala byť skolaudovaná. Takže keď tieto podnety viete, určite ich dajte a ja by som skôr pracoval na tom, aby sa aj tá legislatíva upravila tak, aby bola pre vás čo najviac vyhovujúca. To hovorím na základe toho, čo som získal predtým, ale vašu otázku určite pánovi ministrovi sprostredkujeme.
Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Dobrý deň prajem, pani poslankyňa. Dovoľte mi, aby som vám sprostredkoval odpoveď na vašu otázku od pána ministra dopravy a výstavby, ktorý sa z pracovných dôvodov nemohol zúčastniť tohto sedenia. Vážená pani poslankyňa... Pardon, tohto státia.
Vážená pani poslankyňa, platná stavebná legislatíva neupravuje skutkovú podstatu priestupku alebo správneho deliktu pre nesúlad so zásadou bezbariérovosti. Stavba sa podľa stavebného zákona musí navrhovať tak, aby stavebno-technickým vybavením zodpovedala účelu a spôsobu užívania, aby bola prístupná verejnosti a spĺňala požiadavky na užívanie osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. V takomto rozsahu musí byť stavba povolená v stavebnom konaní na stavebnom úrade. V prípade, že stavebník stavbu postaví v rozpore s vydaným stavebným povolením, napríklad nie je bezbariérová, dopustí sa priestupku alebo správneho deliktu, avšak osobitne sa neuvádza, že stavba bola postavená v rozpore so zásadou bezbariérovosti. Z uvedeného dôvodu nie je možné poskytnúť vám teda informáciu, koľko bolo z tohto dôvodu udelených sankcií na stavebných úradoch. Dodatočná debarierizácia budov nie je legislatívne upravená a preto ju ani, preto ani tu ministerstvo nemá žiadne údaje.
Vážená pani poslankyňa, toto je odpoveď, ktorú som vám teda mohol odprezentovať.
Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, úvodom by som chcel zdôrazniť, že Digitálna koalícia vznikla z podnetu Európskej komisie, ktorá žiadala všetky členské štáty, aby do polovice roka 2017 predstavili národné digitálne stratégie a pre ich implementáciu vytvorili aj združenia vo forme národných koalícií. V Únii v súčasnosti funguje 17 digitálnych koalícií s viac ako 260 členmi, pričom sa očakáva, že postupne pribudnú aj ďalšie. Európska komisia verí, že aj táto iniciatíva prispeje k zvyšovaniu schopnosti Európanov, z ktorých stále viac ako 70 miliónov nemá žiadne digitálne zručnosti.
Podľa nedávno zverejnenej správy Európskej komisie Slovensko dosahuje v porovnaní s inými krajinami Európskej únie najlepšie výsledky v oblasti používania internetu. Napriek tomu sa Slovenská republika v tzv. indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti, skratka DESI, za rok 2017 umiestnila na 20. mieste z 28 členských štátov Európskej únie. Až 45 % našich obyvateľov totiž nemá dostatočné digitálne zručnosti. Preto som rád, že ešte v septembri minulého roku 21 signatárov podpísalo memorandum, ktorým sa na Slovensku založila Národná koalícia pre digitálne zručnosti a povolania, a to na základe iniciatívy Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu a IT asociácie Slovenska.
Hlavným cieľom je mobilizovať organizácie a inštitúcie pre spoločný postup pri riešení nedostatku digitálnych zručností a spájať partnerov zo štátneho, súkromného, neziskového a akademického sektora v úsilí pripraviť občanov Slovenska všetkých vekových kategórií na prácu a život v nastupujúcej digitálnej ekonomike. Digitálna koalícia Slovenska v memorande predstavuje 87 konkrétnych záväzkov a po včerajšku je to už 182 konkrétnych záväzkov, ktoré majú zaistiť možnosti získať digitálne zručnosti každému občanovi. Medzi signatárov okrem štyroch ministerstiev patria aj viaceré vysoké školy a univerzity, Republiková únia zamestnávateľov, Združenie miest a obcí Slovenska, štyri súkromné spoločnosti, ako sú Microsoft a Cisco, ako aj ďalšie organizácie.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky chce napríklad zaviesť nové inovatívne technológie a prístupy vo vzdelávaní. Rezort školstva už 23 konkrétnych opatrení zahrnul aj do nadväzujúceho akčného plánu. Ako jeden z hlavných členov Digitálnej koalície vníma zásadnosť zmien, ktoré Slovensko očakávajú, ako je napríklad digitálna transformácia či priemysel 4.0. V tomto kontexte je zásadnou výzvou rezortu, aby na to adekvátne reagoval aj slovenský vzdelávací systém.
Vo februári tohto roku sa Digitálna koalícia rozšírila o ďalších 16 členov a na zasadnutie výkonného výboru pred dvoma dňami sa jej členom stalo aj Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Aj tento rezort prijal päť záväzkov. Konkrétnym príkladom je pilotný magisterský slovensko-ukrajinský študijný program, ktorý rezort diplomacie spolu s IT asociáciou Slovenska a Vysokou školou ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave spustil v Charkove 12. februára 2018 a prvých 12 študentov je na štúdium už zapísaných. Digitálnu koalíciu vďaka veľkému zanieteniu jej účastníkov možno označiť doslova za projekt s raketovým štartom. Za krátke obdobie od jej založenia sa podarilo zosieťovať a rýchlo zaktivizovať množstvo rozličných významných aktérov v oblasti IT, ktorí už prispeli a priniesli reálne výsledky. Možno vyzdvihnúť najmä IT akadémiu, Národný program vzdelávania pre 21. storočie, do ktorého je zapojených 33-tisíc žiakov, 3-tisíc vysokoškolákov a 2 100 pedagógov.
Vážený pán poslanec, Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu získal grand pre financovanie štúdie dopadov digitálnej transformácie na ekonomiku Slovenskej republiky od Európskej komisie cez program na podporu štrukturálnych reforiem. Štúdia bude zameraná najmä na segment malých a stredných podnikov, ich potrieb a taktiež na požiadavky pracovného trhu. Konkrétne pôjde o preskúmanie pracovného prostredia malých a stredných podnikov na Slovensku a mapovanie existujúcich podporných iniciatív. Taktiež o zoznámenie sa s osvedčenými postupmi v rámci EÚ na podporu digitálnej transformácie malých a stredných podnikov a odporúčaní opatrení pre slovenskú vládu na uľahčenie digitálnej transformácie. Medzi ďalšie záväzky úradu patrí aj podpora malých projektov firiem, start-upov a výskumných inštitúcií podporujúcich riešenia Industry 4.0 a prenikanie digitalizácie do všetkých odvetví.
Záverom považujem za vhodné zdôrazniť, že digitálne zručnosti sú súčasťou a aj jedným z hlavných pilierov stratégie jednotného digitálneho trhu, na ktorej momentálne úrad pracuje. (Zaznievanie zvukov časomeru.) Je reálnym dôkazom prepájania podpory a vyhľadávania potrieb firiem, start-upov a výskumných inštitúcií pri prácach v oblasti jednotného digitálneho trhu na Slovensku.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, úvodom chcem povedať, že Slovenská republika bude vykonávať predsedníctvo vo Vyšehradskej skupine od 1. júla 2018 do 30. júna 2019 už po piatykrát. V tomto období sa v európskom priestore uskutoční viacero kľúčových udalostí. Budú prebiehať rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci, na ktoré plynule nadviaže príprava novej strategickej agendy pre Európsku úniu na roky 2019 - 2024. Diskusia o strategickej agende a nastavení nového inštitucionálneho cyklu bude výrazne ovplyvnená voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019. V tom istom mesiaci si tiež pripomenieme 15. výročie členstva krajín V4 v Európskej únii a v prípade Slovenska aj 15. výročie členstva v NATO. Nemenej dôležitou udalosťou bude odchod Spojeného kráľovstva z Únie koncom marca 2019 a s tým súvisiaca otázka budúceho usporiadania vzájomných vzťahov.
Za štvrťstoročie svojej existencie sa vyšehradská spolupráca posunula od koordinácie v otázkach integračného procesu k presadzovaniu spoločných pozícií na európskej úrovni. Krajiny V4 sú plnohodnotnou súčasťou Európskej únie, pričom V4 predstavuje platformu pragmatickej spolupráce a nie alternatívu Európskej únie.
Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre iné reformujúce sa štáty. Mottom nášho nadchádzajúceho predsedníctva bude "Dynamický Vyšehrad pre Európu". Predkladaný program je postavený na troch prioritách:
- silná Európa,
- bezpečné prostredie a
- inteligentné riešenia,
pričom zámerom bude zdôraznenie našej jednoznačnej orientácie na Európu ako priestoru, ktorý je pre ďalší rozvoj celého regiónu životne dôležitý.
Silnú Európu vnímame ako jednu z našich kľúčových priorít. V tomto kontexte pôjde o posilňovanie spoločnej európskej perspektívy a zabráneniu vytvárania deliacich línií v rámci Európskej únie. Budeme podporovať, aby strategické smerovanie Únie určovala Európska rada v zmysle platných zmlúv o Európskej únii na konsenzuálnom základe, pričom prijaté dohody a závery by mali byť rešpektované aj v ďalšej práci inštitúcií. Sme pripravení niesť svoj diel zodpovednosti za udržiavanie a posilňovanie európskej jednoty. Zasadíme sa, aby do diskusie o budúcnosti Európskej únie a do celkového rozhodovacieho procesu boli viac začlenené národné parlamenty.
Pod vedením Slovenska sa V4 bude usilovať aj o zachovanie silnej pozície politiky súdržnosti, spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj ostatných európskych politík, ktoré značne prispievajú k rastu Európskej únie a zamestnanosti. Rámcom pre naše spoločné aktivity budú konkrétne výhody pre bežných ľudí, zjednodušovanie služieb, ako aj stimulovanie vzájomných vzťahov medzi podnikateľmi. Naďalej budeme podporovať aktivity Medzinárodného vyšehradského fondu, ktorý je jedinou inštitucionalizovanou formou spolupráce krajín V4. Slovenské predsedníctvo bude hľadať možnosti využívania tohto fondu ako optimálneho nástroja na podporu inovatívnych projektov spolupráce zameraných ako do vnútra V4, tak aj na vybrané tretie krajiny a regióny. Tie, ktoré sú predovšetkým, tie sú predovšetkým krajiny východného partnerstva a západného Balkánu.
Druhou prioritou slovenského predsedníctva je bezpečné prostredie. Bezpečné prostredie vo svete, na aké sme boli zvyknutí, sa zmenilo a bezpečnostná situácia vo viacerých jeho častiach vrátane bezprostredného susedstva krajín V4 sa za posledné roky výrazne zhoršila. Kľúčovým nástrojom našej vonkajšej činnosti ostáva implementácia globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie. Štáty V4 si súčasne uvedomujú svoj podiel na posilňovaní európskej bezpečnosti a obrany v synergii s aktivitami NATO, či už účasťou na projektoch stálej štruktúrovanej spolupráce PESCO alebo prípravou vyšehradskej bojovej skupiny Európskej únie. Nové možnosti spolupráce v oblasti obrany otvára pre krajiny V4 Európsky obranný fond.
Počas slovenského predsedníctva bude naďalej silno rezonovať téma migrácie vo všetkých jej aspektoch. Slovensko a krajiny V4 sa budú zasadzovať za obnovu riadneho fungovania Schengenského priestoru bez vnútorných hraníc ako jedného z najúspešnejších a najzrozumiteľnejších projektov európskej integrácie pre našich občanov. Naše predsedníctvo má záujem pokračovať v spolupráci krajín V4 v zodpovednom riadení migračnej krízy, čo si vyžaduje komplexný a vyvážený prístup založený na dodržiavaní prijatých pravidiel.
Vážený pán predsedajúci, druhá otázka má rovnaký charakter ako prvá. Či by som mohol pokračovať a zodpoviem aj druhú otázku a potom, keby bol priestor pre pánov poslancov, až je to teda možné.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Určite áno a môžu potom aj doplňujúce otázky obidvaja. Nech sa páči.

Raši, Richard, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu
Ďakujem pekne. Čiže by som pokračoval aj v odpovedi, ktorá patrí aj pánovi poslancovi Kvorkovi. Tu si. Takže budem pokračovať, pretože tá otázka mala taký istý charakter. Teda naše predsedníctvo má záujem pokračovať v spolupráci krajín V4 v zodpovednom riadení migračnej krízy, čo si vyžaduje komplexný a vyvážený prístup založený na dodržiavaní prijatých pravidiel. V zodpovednosti, ale aj na solidarite zohľadňujúc reálne možnosti členských štátov Európskej únie.
Treťou prioritou sú inteligentné riešenia a znamenajú pre krajiny V4 cestu, ako vytvoriť optimálne, optimálne a užívateľsky prístupné podmienky pre online svet. Preto v oblasti digitálnej agendy budeme vo V4 pokračovať v úzkej koordinácii. Uvedená oblasť dynamicky rastie a prináša aj konkrétny úžitok pre obyvateľov, či už je to prístupom k predplateným cezhraničným mobilným online službám alebo k bezproblémovým online nákupom naprieč celou Európskou úniou. (Kýchnutie v sále.) Na zdravie. Slovenské predsedníctvo bude aktívne reagovať na súčasné inovatívne technologické trendy, napríklad v automobilovom sektore a tiež v oblasti postupného prechodu na zdrojovo efektívne nízko uhlíkové obehové hospodárstvo, ktoré bude podporovať konkurencieschopnosť a inovačný potenciál ekonomík.
Zvláštnou časťou nášho predsedníctva v rámci V4 bude, ako už som spomenul, venovanie sa viacročnému finančnému rámcu a novému rozpočtu Európskej únie na roky 2021 - 2027, pretože práve nasledujúci rok bude oblasťou, keď sa budú prebiehať negociácie a keď bude prebiehať schvaľovací proces nového rozpočtu. V tejto oblasti chceme zohrať aktívnu úlohu, pretože sme v situácii, keď sa na jar 2019 budú konať voľby do Európskeho parlamentu a z hľadiska kohéznej politiky, teda politiky súdržnosti, ktorá slúži na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, je pre nás mimoriadne dôležité, aby sa, aby ten negociačný proces prebehol čím skôr, aby bol rozpočet Európskej únie schválený čím skôr, zároveň, podotýkam, za podmienok, ktoré budú čo najvhodnejšie pre Slovenskú republiku.
Hovorím to preto, lebo pokiaľ sa neschváli rozpočet Európskej únie na roky ´21 až ´27, dôjdeme do situácie, že sa vykreuje nový Európsky parlament, budú volení noví eurokomisári, budú vytváraní noví vedúci odborných a expertných skupín a pokiaľ rozpočet nebude schválený do roku 2019, teda do volieb Európskeho parlamentu, celý proces sa minimálne na rok zastaví, čo môže mať a čo bude mať prakticky dopad aj na Slovenskú republiku, pretože pokiaľ sa začne schvaľovať rozpočet nanovo s novým zložením Európskej komisie a aj Európskeho parlamentu, môže sa nám stať to, čo sa stalo v tomto programovom období, a teda že reálne čerpanie európskych prostriedkov z nového programového obdobia začne až po roku alebo po dvoch od začatia nového programového obdobia.
Aj preto Slovenská republika deklaruje oficiálnu pozíciu, že chceme byť v negociačnom procese čo najaktívnejší, chceme byť racionálni, chceme byť konštruktívni, chceme, samozrejme, pre Slovensko vybojovať čo najviac. Na druhej strane vieme, že aj naša pozícia, aj pozícia Európskej komisie sa musia zblížiť a tvrdošijné zastávanie si svojich postov bude viesť k tomu, že sa rozpočet neschváli, pretože tento musí byť schválený so súhlasom všetkých členských krajín Európskej únie a vytvorí to predpoklad problémov do budúceho obdobia.
Vážený pán predsedajúci, záverom chcem uviesť, že návrh programu predsedníctva v Slovenskej republike vo vyšehradskej skupine bol včera schválený vládou Slovenskej republiky a prešiel tiež neformálnym pripomienkovaním zo strany partnerov z krajín V4. Koncom júna 2018 bude predložený na schválenie predsedom vlád krajín V4.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.

Ďakujem pekne. Ctení páni poslanci, vážené dámy ministerky, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som teda z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Budapešti a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister životného prostredia László Sólymos, bude ho zastupovať pani ministerka vnútra Denisa Saková. Pani podpredsedníčku vlády Slovenskej republiky a ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú zastupuje minister obrany Peter Gajdoš, ale keď sa stihne vrátiť z pracovnej cesty, tak pani podpredsedníčka príde. Pána ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka budem zastupovať ja v jeho odpovedi na jeho otázku. Pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, zastúpi pani ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová, zastupuje ju pani ministerka vnútra Denisa Saková, ale možno sa stihne vrátiť počas hodiny otázok. A pán minister spravodlivosti Gábor Gál, naňho otázky nie sú. Na pána ministra hospodárstva Petra Žigu takisto otázky nie sú.
Ďakujem.