Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Príjemné popoludnie, vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci.
Dovoľte, aby som predložil prvý návrh. Je to návrh na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska. Podľa § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov má mať Banková rada Národnej banky Slovenska šesť členov, pritom členmi Bankovej rady sú guvernér, dvaja viceguvernéri a traja ďalší členovia. Guvernéra a viceguvernérov podľa § 7 ods. 2 uvedeného zákona vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky, ktorý je schválený Národnou radou Slovenskej republiky.
Vzhľadom na skutočnosť, že listom č. 10113/2018 zo dňa 27. 11. 2018, ktorým bolo predsedovi vlády Slovenskej republiky Petrovi Pellegrinimu písomne doručené oznámenie o vzdaní sa funkcie guvernéra Národnej banky Slovenska Jozefa Makúcha uplynutím dňa 1. 3. 2019, a vzhľadom na to, že je nevyhnutné plynule zabezpečovať plnenie všetkých funkcií a úloh Národnej banky Slovenska, ktoré jej vyplývajú zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, predkladám návrh na vymenovanie Petra Kažimíra za guvernéra Národnej banky Slovenska. Z uvedených dôvodov v zmysle § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov vláda Slovenskej republiky schválila návrh na vymenovanie Petra Kažimíra za guvernéra Národnej banky Slovenska. Menovaný spĺňa všetky kritériá a podmienky na úspešný výkon funkcie guvernéra Národnej banky Slovenska.
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predložil aj návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska.
Takisto podľa § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov má mať teda Banková rada šesť členov v zostave, ako som ich spomenul pri uvádzaní návrhu na vymenovanie guvernéra slovenskej, Národnej banky Slovenska.
Vzhľadom na to, že je nevyhnutné takisto zabezpečovať plnenie úloh všetkých funkcií národnej banky, vyplýva podľa tohto zákona potreba doplniť neúplný počet členov Bankovej rady. V súčasnosti nie je obsadené jedno miesto viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Z uvedených dôvodov v zmysle zákona o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov odporúčam, aby, teda vláda Slovenskej republiky schválila a odsúhlasila návrh na vymenovanie Jozefa Hudáka za viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Menovaný takisto spĺňa všetky kritériá a podmienky na úspešný výkon funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Ctený pán predseda, ctené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, teda aby som uviedol za vládu Slovenskej republiky návrh zákon o verejnom obstarávaní, ktorý teda pripravil tím Úradu pre verejné obstarávanie pod gesciou, a teda pod riadením pána predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, a táto predložená novela je výsledkom intenzívnej diskusie, ktorá bola iniciovaná ešte v čase pred medzirezortným pripomienkovým konaním a ktorá bola následne vedená počas celého legislatívneho procesu so všetkými zainteresovanými stranami. Bol to štátny sektor, samospráva, podnikatelia či tretí sektor.
Cieľom tejto novely je zefektívnenie a zjednodušenie postupov verejného obstarávania pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ako i pre hospodárske subjekty, a to prostredníctvom efektívnejšej legislatívnej úpravy konkrétnych inštitútov v zákone o verejnom obstarávaní a v neposlednom rade tiež odstránením národného goldplatingu, to je prísnejšej národnej úpravy v porovnaní s Európskymi smernicami. Návrhom novely zákona o verejnom obstarávaní sa taktiež sleduje odstránenie niektorých problémov z aplikačnej praxe. V kontexte uvedeného sa zavádza koncepčná zmena delenia zákaziek, v rámci ktorej sa stanovuje nový druh zákaziek, na ktoré sa do určitého finančného limitu zákon o verejnom obstarávaní nebude vzťahovať - zákazky do 5-tisíc eur. Navrhovanou právnou úpravou sa ďalej „zjemňuje“ prílišná tvrdosť súčasnej úpravy uzatvárania dodatkov na úroveň európskych smerníc spočívajúca v možnosti opakovanej zmeny zmluvy a uvoľnenia pravidla de minimis pri zadávaní podlimitných zákaziek.
Ďalej sa zavádza nové znenie právnej úpravy pri dynamickom nákupnom systéme. V tejto súvislosti novela prináša rozšírenie výnimky na odkladnú lehotu pri uzatváraní zmluvy v rámci dynamického nákupného systému, čo významný spôsobom zrýchli nákupy prostredníctvom tohto systému.
Významným debyrokratizačným opatrením, ktoré prináša novela, je vypustenie konceptu dvojobálkového predkladania ponúk, ktorý sa v praxi verejného obstarávania neosvedčil a ktorý spôsoboval predovšetkým zvýšenú administratívnu záťaž pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov a zbytočné predlžovanie procesu verejného obstarávania.
Z pohľadu pozitívneho vplyvu na podnikateľské prostredie novely prináša novú úpravu zábezpeky vo verejnom obstarávaní, v rámci ktorej dochádza k obmedzeniu časového obdobia, v rámci ktorého musí byť povinne zložená u verejného obstarávateľa, čo by malo priniesť k zníženiu nákladov na účasť vo verejnom obstarávaní a v konečnom dôsledku k širšej hospodárskej súťaže a taktiež k vytvoreniu prirodzeného tlaku na verejných obstarávateľov zdynamizovať proces verejného obstarávania.
V rámci koncepčných zmien je, upravuje táto novela podmienky používania elektronického trhoviska, významný prínosom novely je taktiež legislatívne vyprecizovanie postupu zadávania zákazok s nízkou hodnotou, s nízkou hodnotou, keďže súčasná právna úprava bola historicky pre aplikačnú prax v tzv. šedej zóne príliš nejasná. Novela zavádza aj nové, zjednodušené paragrafové znenie postupu pre zadávanie podlimitných zákazok a, samozrejme, si kladie za cieľ zefektívnenie a zjednodušenie revíznych postupov. Novela sa dotkla aj sankcií za porušenie pravidiel verejného obstarávania, prináša nový katalóg skutkových podstát správnych deliktov a mnoho ďalších novelizačných bodov.
Účinnosť predkladaného právneho predpisu sa navrhuje stanoviť na 1. januára 2019.
Ctené dámy poslankyne, vážení poslanci, verím, že, a teda žiadam aj v mene Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý naozaj si dal s tým veľa, veľa práce, že návrh zákona podporíte.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, áno, Agenda 2030 je v gescii úradu podpredsedu vlády, je to sekcia investícii, ale ktorá má na starosti aj túto agendu, a táto agenda bola prvýkrát, aj preto je ten odklad, lebo prvýkrát bola prezentovaná na pôde Organizácie Spojených národov na dobrovoľnej prezentácii Slovenskej republiky, ktorú som teda urobil ja aj s tímom v júli tohto roku, a na to, aby Agenda 2030 sa stala súčasťou aj politiky, ktorá vojde do realizačnej fázy, tak práve preto sme poskytli niekoľko krokov, aby to vošlo aj do praxe, pretože ku Agende 2030 sa prihlásili všetky členské štáty OSN, má 17 cieľov, ako ste povedali. Z týchto 17 cieľov sme my extrahovali na základe širokého participatívneho procesu 6 národných priorít. Naozaj týchto 6 národných priorít v priebehu jedného roka bolo zadefinovaných akadémiou, neziskovým sektorom, odborníkmi, ministerstvami, tímami, ktoré robia stratégie, týchto šesť národných priorít zahŕňa väčšinu z tých 17 cieľov, pretože niektoré z tých 17 cieľov OSN nám nepatria, lebo sú to celosvetového ciele, ktoré sú napríklad fokusované a zahŕňajú problémy napríklad aj Afriky v prístupe ku pitnej vode napríklad, čiže z tých 17 cieľov sme extrahovali 6 národných priorít. Teraz na základe šiestich národných priorít zase na základe veľkého participatívneho procesu, ktorý prebieha po celom Slovensku, sa pripravuje Stratégia rozvoja Slovenskej republiky, ktorá bude mať svoju národnú aj regionálnu časť, a na to, aby táto stratégia sa vedela aj premietnuť do praxe, pretože tam sa za definujú úlohy a smerovania, nato sa po pilotnom návrhu robí Národný investičný plán. Čiže Agenda 2030, šesť národných priorít, vytvorenie aj na základe toho Stratégiu rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030, čo lícuje s cieľmi agendy 2030 a vytváraním Národného investičného plánu, kde sa tieto stratégie, pokiaľ majú investičný charakter, zadefinujú, a plus aj v rámci prípravy na nové programové obdobie, ktoré sa teraz pripravuje na roky ’21 - ’27, ale pri možnosti čerpania N + 3 to môže byť až do roku 2030 aj z hľadiska zmluvy s Komisiou na ďalšie programové obdobie. Aj toto sa robí v súlade a robí sa to práve preto, aby agenda, ku ktorej sa každý zaviazal z členských štátov, aby nezapadla prachom len ako napísaný papier, aj kvôli tomu budeme, keď sa bude finišovať so stratégiou, budeme robiť prezentáciu týchto stratégií zahrňujúcich Agendu 2030 aj na pôde Národnej rady, lebo chceme dosiahnuť to, aby aj ďalšie vlády, ktoré prídu, mali zadefinované stratégie, ktoré nie sú viazané iba na jeden volebný cyklus, ale teda aby pokračovali ďalej bez ohľadu na to, ako sa ďalšia vláda vyformuje, a naozaj vám dávam ponuku, keď chcete, tak prídete k tímu, ktorý to pripraví, a určite dostanete naozaj komplexnú informáciu.
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predseda.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, ctené kolegyne, kolegovia dovoľte mi, aby som teda uviedol uvedený vládny návrh zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto vládneho návrhu zákona je presunúť oblasť koordinácie prípravy politík regionálneho rozvoja spôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky. Ide o racionálne dôvody a dôvody, ktoré priniesol život a ktoré, ktoré priniesla prax.
V rámci úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu sú tri sekcie, z ktorých každá úzko kooperuje a koordinuje aj s mestami a obcami a má na starosti aj regionálny rozvoj, či je to sekcia investícií, ktorá má na starosti prípravu stratégie rozvoja Slovenskej republiky a regionálneho rozvoja, alebo sekcia informatizácie, ktoré úzko kooperuje najmä so ZMOS-om z hľadiska informatizácie a digitalizácie našich miest a obcí, ale najmä sekcia Centrálny koordinačný orgán, ktorá koordinuje regionálny rozvoj prípravou špeciálnych výziev na podporu najmenej rozvinutých regiónov, ale aj na podporu rozvoja našich miest a obcí. Predložený návrh zákona bol predmetom rokovania ústavnoprávneho výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe k návrhu zákona, vás teda požiadam o ich schválenie a zároveň vás chcem požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona a jeho schválení.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán predseda.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Teda prečítam vám odpoveď pána predsedu vlády: Vážený pán poslanec, vlády Slovenskej republiky vedené stranou SMER – sociálna demokracia uplatňujú už viac ako desať rokov prax tzv. výjazdových zasadaní v jednotlivých okresoch Slovenska, ktoré sa konajú v regiónoch, v ktorých sa dlhodobo prejavujú sociálne a ekonomické problémy. Do prípravy a priebehu daných rokovaní sú zapojení nielen predstavitelia príslušného okresu, ale ako ukazujú praktické odozvy, tieto sú predmetom záujmu aj širšej verejnosti v regióne. Výjazdové rokovania vlády Slovenskej republiky slúžia tiež na širšiu diskusiu s predstaviteľmi samospráv v regiónoch. Pozitívne je prijímaná skutočnosť, že účastníkmi týchto rokovaní sú pravidelne tiež predstavitelia krajských inštitúcií, prokuratúry, súdu a Policajného zboru, čo dáva rokovaniam vlády a súvisiacim diskusiám potrebný komplexnejší rozmer.
Podľa programového vyhlásenia si je vláda vedomá nevyhnutnosti zabezpečovať podmienky pre lepší výkon a koordináciu územného rozvoja so špeciálnym zreteľom na najmenej rozvinuté okresy. Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov umožňuje koncentráciu nástrojov, opatrenia finančných zdrojov na rozhýbanie hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zamestnanosti. Zároveň predpokladá podporu lokálnej iniciatívy, motivácie pre spoločný postup miest a obcí v okrese kombinované s opatreniami na úrovni samosprávneho kraja a centrálnej úrovni.
Na základe požiadaviek okresov a prekážok, ktoré sa vyskytli v prvých rokoch implementácie zákona, týkajúcich sa napríklad pomalého či zložitého čerpania verejných zdrojov komplikujúcich realizáciu akčných plánov a ich pružnú adaptáciu k meniacim sa podmienkam v rámci okresu, ako aj ďalších otázok, sa ukázala potreba jeho novelizácie.
Preto vám, páni poslanci, ďakujem, že ste v januári tohto roka príslušnú novelu schválili. Novela zákona účinná od 1. 4. 2018 rozšírila jeho pôsobnosť na ďalšie zaostávajúce okresy Slovenskej republiky.
V súčasnosti je do zoznamu najmenej rozvinutých okresov zaradených 18 okresov z Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja. Na realizáciu akčných plánov bolo vyčlenených viac ako 67 mil. eur zo štátneho rozpočtu, ktoré môžu okresy v rámci svojich alokácií čerpať spravidla počas piatich rokov.
Ďalšími dostupnými zmenami sú rozšírenie skupiny oprávnených prijímateľov regionálneho príspevku o fyzické osoby podnikateľov, vytvorenie Rady pre rozvoj najmenej rozvinutých okresov ako poradného orgánu vlády vedeného podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu. Ďalej je to posunutie zodpovednosti za výber projektov a celkovú realizáciu akčných plánov na okresy vedené okresnými úradmi podporovanými výbormi zloženými zo zástupcov samospráv a sociálno-ekonomických partnerov so vzťahom k danému okresu a tiež zavedenie ročných priorít realizácie akčných plánov okresov vrátane prideľovania regionálneho príspevku schvaľovaných vládou Slovenskej republiky, ktoré majú zrýchliť a stransparentniť čerpanie regionálneho príspevku.
Predpokladáme, že čerpanie regionálneho príspevku výrazne urýchli aj schválený dodatok v schéme minimálnej pomoci na podporu lokálnej zamestnanosti, ktorý otvára možnosť podpory aj pre subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť, ktoré vytvoria aspoň jedno pracovné miesto. Dodatkom bola zrušená povinnosť vytvorenia minimálne piatich pracovných miest.
Akčné plány prijaté vládou Slovenskej republiky sú záväznými dokumentmi zameranými na odstraňovanie sociálno-ekonomického zaostávania. Predstavujú systematický prístup k riešeniu problematiky zaostávania regiónov, integrujú existujúce rezortné i prierezové programy.
Ambíciou vlády je akčnými plánmi napomôcť k vyrovnávaniu rozdielov medzi východom a západom nášho štátu. Cieľom akčných plánov je podpora okresov s mierou nezamestnanosti prevyšujúcou celoslovenský priemer a ktoré s podporou vlády budú okresy realizovať v nasledujúcich piatich rokoch. Akčný plán spája aktivity štátu s aktivitami samosprávy, ako aj s aktivitami podnikateľov, ktorí v tomto regióne pracujú, a ich zámerom je vytvorenie nových pracovných miest. Doteraz schválené akčné plány sa ukazujú ako rešpektovaný nástroj pomoci regiónom, ktoré majú problém s vysokou nezamestnanosťou a pomenuvávajú niekoľko spoločných príčin súčasného nepriaznivého stavu a taktiež ich riešenia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim)

Ďakujem pekne, pán poslanec. Teda dovoľte mi, aby som vám prečítal odpoveď pána predsedu vlády: Úvodom odpovede na vašu otázku mi dovoľte skonštatovať, že vzťahy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou si udržujú výnimočný charakter a ťažko môžeme vidieť podobný príklad v celej Európskej únii. Ich rozvoj zostáva prioritou oboch vlád. Je to pochopiteľné, pretože história oboch štátov má spoločné paralely a prieniky vrátane desaťročí spoločnej existencie.
Tvoríme dva slovanské národy, ktoré po rozdelení československej federatívnej republiky na dve samostatné republiky nielenže nemajú medzi sebou žiadne konflikty, ale majú sa úprimne radi, čo nie je v dnešnom svete vôbec samozrejmé. Našimi výkonmi, úzkou spoluprácou i spojenectvom prispievame k stabilite strednej Európy, ale aj celej Európskej únie.
Symbolickým, ale i praktickým vyjadrením našej spolupráce sú aj pravidelné spoločné zasadnutia vlád. Historicky prvé sa uskutočnilo 29. októbra v Uherskom Hradišti, 2012, a v Trenčíne. Nasledovali rokovania v Skalici, Valticiach, bratislavskom Bôriku a na zámku Lednice.
Košice si za miesto terajších spoločných rokovaní nevybrala vláda Slovenskej republiky náhodou. Práve tam žije totiž početná česká komunita a už zajtra, 21. septembra, uplynie 97 rokov od chvíle, keď toto mesto navštívil prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk.
Spoločné zasadnutie vlády Slovenskej republiky a Českej republiky v Košiciach sa nieslo v duchu pripomenutia si aj ďalších významných tohtoročných výročí: 100. výročia založenia Československej republiky, 50. výročia udalostí v roku 1968 v Československu a 25. výročia samostatnej slovenskej a českej štátnosti, upevňovania a kultivovania priateľských a v mnohom výnimočných vzťahov slovenského a českého národa.
Medzi hlavné témy stretnutia vlád Českej a Slovenskej republiky patrila naša spolupráca v sektorových oblastiach, ktorú charakterizujú dlhoročné nadštandardné vzťahy. Zhovárali sme sa napríklad o energetike. Obe krajiny podporujú realizáciu infraštruktúrneho smart grid projektu ACON medzi Slovenskou a Českou republikou, ktorý zavedie nové inteligentné riešenia do elektrizačnej sústavy oboch krajín. Dôležitosť tohto projektu podčiarkuje aj jeho zaradenie v novembri 2017 na zoznam projektov spoločného záujmu Európskej únie v oblasti energetickej infraštruktúry.
V oblasti dopravy sme sa zhodli, že obojstrannou prioritou cezhraničnej cestnej infraštruktúry je prepojenie Hulín – Púchov diaľnice medzi hlavnými diaľničnými ťahmi, ako aj prepojenie úsekov Frýdek Místek – Jablonkov – Žilina. Podporujeme tiež modernizáciu existujúceho železničného prepojenia Brno – Viedeň – Györ – Bratislava – Budapešť na platforme spolupráce V4 a dohodli sme sa, že vynaložíme maximálne úsilie a podporu rozvoja železničnej cesty v regióne strednej Európy.
Spomenul by som aj oblasť obrany, kde slovenská armáda plánuje historickú modernizáciu. Do roku 2030 chceme investovať 30 mld. eur na obnovu stíhačiek, radarov, obrnených vozidiel a ďalšej techniky. Bude účelné, ak tieto peniaze podporia slovenský alebo český obranný priemysel. Dohodli sme sa preto, že budeme informovať o každom tendri a obstarávaní o dozbrojení armády, kde by sme mohli intenzívnejšie spolupracovať, a podobný postup by sa mohol rozšíriť aj na celú V4.
Vlády Slovenskej a Českej republiky uvítali tiež prípravu novej zmluvy o policajnej spolupráci a podporili myšlienku realizácie projektu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne a Krajského riaditeľstva polície Zlínskeho kraja zameraného na posilnenie koordinácie a rozsahu spolupráce v boji proti cezhraničnej kriminalite a nelegálnej migrácii. V súčasnosti už prebieha podobný projekt Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave a Juhomoravského kraja.
Za účelom boja proti podvodom v oblasti DPH, ktorý predstavuje jednu z priorít pre obe vlády, bol vypracovaný návrh dohody o automatickej výmene informácií v oblasti dane z pridanej hodnoty. Očakávame od nej efektívnejšie odhaľovanie daňových podvodov, čo sa premietne do zlepšeného výberu DPH. Okrem toho veríme, že bude mať aj preventívny účinok a prispeje k zlepšeniu daňovej disciplíny podnikateľov.
Chceme rozvíjať užšiu spoluprácu aj v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky pri hľadaní riešení vyplývajúcich z demografických zmien, štruktúry pracovných trhov alebo pri riešení nepriaznivých sociálnych situácií občanov oboch krajín. Podporujeme zámer vytvoriť také stratégie pracovnej mobility, ktoré budú reflektovať potreby pracovného trhu a zároveň chceme koordinovať spoločný postup pri predchádzaní a zamedzovaní nekalých praktík a nelegálneho zamestnávateľa.
Vlády Slovenskej a Českej republiky sa zhodli aj na potrebe intenzívnej spolupráce v oblasti politiky súdržnosti v súvislosti so súčasným a budúcim obdobím a na podpore konceptu inteligentných miest v oboch krajinách. Na konci rokovaní som podpísal s ministerkou pre miestny rozvoj a eurofondy; teda to som už bol ja a nie pán premiér; memorandum o spolupráci v oblasti smart cities a eurofondov a keď ma, pán poslanec, pozvete na kávu, dopoviem vám aj zvyšok aktivít.
Ďakujem pekne.

Vážená pani poslankyňa, ctené dámy a páni, dovoľte mi, aby som teda prečítal odpoveď pána predsedu vlády: Na úvod by som rád pripomenul, že v prípade integrácie Rómov ide o dlhodobý proces, ktorý nie je vôbec jednoduchý a bez komplikácií. Nezabúdajme, prosím, že integráciu Rómov riešime už niekoľko desaťročí. Áno, priznajme si, že tento problém sa riešil ešte do roku 1989 s menšími či väčšími úspechmi. Po tomto roku, kedy sa vyskytli nové príležitosti, ale aj nové nástrahy, sa stala integrácia Rómov omnoho komplikovanejšia, rozmanitejšia a náročnejšia. Boli vypracované viaceré strategické a koncepčné materiály. Som presvedčený, že všetky vlády po roku 1989 sa snažili integráciu Rómov riešiť, ako najlepšie vedeli, a pohnúť sa vpred.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, prerokovanie a schválenie monitorovacej správy plnenia stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 za rok 2017 na zasadnutí vlády vo Svidníku bolo teda iba ďalším krokom na dlhej ceste. Vychádzame z programového vyhlásenia vlády, kde sa zaväzujeme venovať osobitnú pozornosť začleňovaniu Rómov v súlade so stratégiou Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 a záväzkami Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie vyplývajúcich zo záverov Rady Rámca Európskej únie pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020.
Rád by som pripomenul, že v rámci stratégie kladieme dôraz hlavne na integráciu marginalizovaných komunít. Hlavným zámerom je zastavenie ich segregácie a dosiahnutie pozitívneho obratu v ich sociálnom začleňovaní, nediskriminácia, v zmene postojov väčšinového obyvateľstva voči Rómom. Na druhej strane je nutné podotknúť, že pravidlá slušného správania a dodržiavanie zákonov platí pre všetkých občanov Slovenskej republiky.
Minulý rok vo februári vláda schválila dokument Aktualizované akčné plány Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 na roky 2016 až 2018 pre oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravia a bývania a nový akčný plán pre oblasť finančného začlenenia. A následne v septembri vláda prijala akčné plány stratégie Slovenskej republiky na roky ´17 až ´20 pre oblasť nediskriminácie a oblasť prístupov smerom k väčšinovej spoločnosti – iniciatíva integrácie Rómov prostredníctvom komunikácie.
V rámci monitorovacej správy sme sa zamerali na každoročný odpočet aktuálnych hodnôt indikátorov globálnych a čiastkových cieľov stratégie a nastavenie ich východiskových hodnôt a súčinnosti príslušných rezortov a organizácií, ktoré týmito dátami disponujú. Taktiež sme sa zamerali na nastavenie plánovaných cieľových hodnôt merateľných ukazovateľov aktivít akčných plánov stratégie.
Ak sa pozrieme do spomínanej správy, vidíme, že v minulom roku celkový objem čerpaných finančných prostriedkov na plnení opatrení stratégie bol viac ako 82 mil. eur. Z tejto sumy sa najviac financií smerovalo do oblasti tvorby zamestnanosti, kde to bolo viac ako 62 mil. eur. Druhý najväčší objem financií, takmer 15 mil. eur, bol čerpaný v oblasti vzdelávania. Na zlepšenie bývania bolo použitých viac ako 4 mil. eur a na zníženie diskriminácie 1,2 mil. eur.
Uvedené sumy zahŕňajú peniaze z európskych štrukturálnych fondov aj zo štátneho rozpočtu. V rámci implementácie stratégie sa niektoré z opatrení realizujú aj v pôsobnosti samospráv a neziskových organizácií prostredníctvom viaczdrojového financovania. V rámci výdavkov zo štátneho rozpočtu sa okrem iného využili dotácie na podporu sociálnych a kultúrnych potrieb a riešenia mimoriadne nepriaznivých situácií rómskej komunity.
Pani poslankyňa, v rámci tohto krátkeho vymedzeného času nemôžem spomenúť všetky ciele a kroky schválené a monitorované v rámci stratégie, ale rád by som konkrétne uviedol niektoré aktuálne opatrenia: Podporili sme stravovanie a vybavenie školskými pomôckami vyše 5-tisíc detí, financovanie 225 asistentov v základných školách, 53 asistentov v materských školách, začatie výstavby 79 materských škôl, fungovanie 128 školských klubov detí s vyše 13-tisíc žiakmi. Prostredníctvom programu Škola otvorená všetkým sa vylepšili študijné podmienky pre 19-tisíc žiakov. Vyše 46-tisíc ľuďom boli poskytnuté programy aktívnych opatrení trhu práce a 693 z nich prešlo aj rekvalifikačným kurzom. Terénna sociálna práca funguje v 223 lokalitách a podporená bola aj práca 55 komunitných centier. 5 600 klientom bola ponúknutá asistencia v oblasti spravovania dlhov vrátane osobného bankrotu. Vybudovalo sa 46 bytov nižšieho štandardu a do programu vysporiadania pozemkov sa zapojilo 135 obcí. Projekt miestnej občianskej poriadkovej služby vytvoril 832 pracovných miest, čím sa zásadne zlepšila bezpečnostná situácia v 148 obciach, v oblasti rómskej kultúry bolo podporených 165 projektov a 192 ďalších projektov interkultúrneho porozumenia.
Ďakujem, pani poslankyňa, za pozornosť. Aj teda aj vám ostatným.

Ďakujem pekne. Príjemné popoludnie prajem. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister životného prostredia László Sólymos, zastupuje ho minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, minister spravodlivosti Gábor Gál, zastupuje ho minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, a pani ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová, zastupuje ju minister dopravy a výstavby Árpád Érsek. A pán minister hospodárstva Peter Žiga, naňho nie sú otázky. (Reakcie z pléna.) Ešte ja. (Povedané s pobavením.)
Ďakujem pekne.

Príjemné popoludnie teda prajem piatykrát a chcem ospravedlniť pani ministerku, ktorá je na pracovnej ceste mimo Bratislavy a poprosila ma, aby som teda v prvom čítaní uviedol tento materiál.
Cieľom návrhu zákona je zriadenie registra mimovládnych neziskových organizácií ako spoľahlivého, aktuálneho a jednotného zdrojového registra o mimovládnych neziskových organizáciách, ktorých registrácia aj evidencia sa vykonáva v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Patria k nim občianske združenia, odborové organizácie, organizácie zamestnávateľov, organizácie s medzinárodným prvkom, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie a neinvestičné fondy. Subjekty verejnej správy majú v súčasnosti ťažkosti pri identifikovaní osôb oprávnených konať v mene vybraných neziskových organizácií, napr. pri poskytovaní verejných prostriedkov a podobne. V súkromných vzťahoch prevláda neistota pri preukazovaní samotnej existencie občianskych združení, najmä ich organizačných jednotiek spolu s informáciami o aktuálnych údajoch štatutárnych orgánov, pričom možnosť okamžitej a spoľahlivej identifikácie štatutárneho orgánu a adresy sídla má pre fungovanie každej právnickej osoby kľúčový význam. Efektívnosť použitia verejných prostriedkov tiež úzko súvisí s evidenciou neziskových organizácií.
Register mimovládnych organizácií bude tvoriť verejná a neverejná časť. Vo verejnej časti budú dostupné pre kohokoľvek informácie o názvoch, predmete činnosti, sídlach, v registri vedených právnických osôb, ďalej identifikačné číslo, údaje o čase vzniku, čase zrušenia, ako aj údaje o tom, kto je štatutárnym orgánom právnickej osoby. Presný výpočet údajov je uvedený v § 3 návrhu zákona. Verejná časť registra bude sprístupnená na webovom sídle ministerstva vnútra.V neverejnej časti budú údaje chránené podľa osobitných predpisov, najmä osobné údaje o štatutárnych orgánoch.
V ďalších článkoch sa navrhuje vykonať nevyhnutné úpravy, aby register mimovládnych neziskových organizácií mal zabezpečený prísun informácií v konaniach, ktoré sú upravené napríklad v zákone o občianskych združeniach, o organizáciách s medzinárodným prvkom. V týchto novelách sa napríklad zavádza povinnosť pre existujúce občianske združenia a organizácie s medzinárodným prvkom písomne zaslať Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky údaje o štatutárnom orgáne.
Návrh zákona obsahuje niektoré čiastkové úpravy vyplývajúce z konzultácie s neziskovým sektorom, ako aj vyplývajúce z praxe. Návrh bol vypracovaný v spolupráci so splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti s participatívnym zapojením odbornej verejnosti aj dotknutých subjektov.
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené vás žiadam o postúpenie návrhu zákona na ďalšie legislatívne konanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, najprv teda začnem tou druhou časťou, áno, v tomto zákone ustanovujeme aj možnosť, aby vláda v budúcnosti, keď na to bude technicky vybavená a zároveň aj zabezpečená pri prerokovaní napríklad materiálov, ktoré sú v režime dôverné, aby sa mohla vláda zasadnúť aj dištančne, teda tak, že niekto z ministrov nebude priamo na rokovaní prítomný a aby k tomu bol legislatívny podklad, že to teda možné je a takéto rokovanie vlády je platné. Čo sa týka verejnosti alebo neverejnosti rokovaní vlády, o tomto momentálne diskusia neprebiehala, takže k tomu vám odpoveď neviem dať, ale asi by som sa vrátil veľmi krátko k tej podstate daného zákona.
Áno, vaša otázka je logická. Presun regionálneho rozvoja mimo ministerstva dopravy bol logický, lebo ministerstvo dopravy je tak veľký orgán s tak obrovskou agendou, že jednoducho táto agenda asi nevedela byť úplne prioritnou a aj z dôvodov preto, aby sa jej venoval naozaj špeciálny prístup a aj preto, lebo vznikli najmenej rozvinuté okresy, pretože sekcia regionálneho rozvoja sa stará teda o najmenej rozvinuté okresy, ktoré sú definované indexom miery nezamestnanosti jeden a pol väčším, ako je priemerná miera evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike, tak preto sa vyčlenila táto sekcia, aby sa jej venoval tím, ktorý sa bude venovať iba tomu a bolo to najmä v súvislosti so vznikom najmenej rozvinutých okresov. Dal sa pod úrad vlády, lebo v tom čase iné orgány vrátane orgánu podpredsedu vlády podobnú agendu neriešili. Úrad podpredsedu vlády v takej forme, ako je teraz, vznikol v polovici roku 2016 a je to úrad pre investície a informatizáciu, ale de facto má vo svojom portfóliu informatizáciu spoločnosti ako-takú, centrálny koordinačný orgán, súvis, ktorý má kontrolu, monitoring eurofondov, výziev, pomáhanie pri čerpaní, pri zavádzaní akčných plánov atď. A tretia časť je časť investícií, ktorá je ale viazaná na investície nad miliardu eur, čiže v súčasnej dobe aktuálne jedinou takou investíciou, ktorá končí, je Jaguár Landrover a zároveň má na starosti aj víziu a stratégiu a napríklad spájanie sektorových stratégií.
Práve preto, že príprava stratégií rozvoja spoločnosti patrí pod jednu z týchto sekcií, práve preto, že sekcia centrálny koordinačný orgán má na starosti aj kontrolu, monitoring a usmerňovanie eurofondov, ktoré sú veľmi silnou hybnou silou rozvoja nielen najmenej rozvinutých regiónov, ale aj ostatných regiónov mimo bratislavského, ktorý jediný nepatrí medzi regióny podporované z eurofondov tak masívne ako ostatné, sa rozhodlo, že najideálnejšie bude, keď všetci ľudia, ktorí pracujú z hľadiska fondov, z hľadiska investícií, ale aj z hľadiska informatizácie, viete, že informatizácia verejnej správy sa veľmi úzko dotýka miest a obcí, máme množstvo projektov ako WiFi pre Teba, máme projekt DEUS so ZMOS-om a mnohé iné, DCOM, aby sa všetko, čo sa, respektíve to, čo sa dá sústrediť pod jeden úrad, aby sa to dalo pod úrad podpredsedu vlády, ktorý najviac tej agendy momentálne má. Čiže je to aj preto, lebo pri, vznikol nový systém pri najmenej rozvinutých okresoch, kde ste veľmi správne povedali, že ten rozvoj v regiónoch by mal byť najmä na regiónoch. On je. Každý problém na najmenej rozvinutých regiónoch sa definuje na úrovni najmenej rozvinutého regiónu, kde výbor pozostávajúci zo zástupcov daného regiónu nadefinuje akčný plán, nadefinuje svoje priority, potom to ide na Radu pre najmenej rozvinuté regióny, kde som predsedom ja, kde sú zástupcovia ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy a zástupcovia týchto regiónov, kde sa tieto akčné plány upravujú a zreálňujú, takže vzniklo od prechodu tejto sekcie z ministerstva dopravy pod úrad vlády a v tom období potom vzniklo mnoho nových skutočností, ktoré racionálne tlačia túto agendu pod tento úrad. A tie akčné výbory, potom Rada pre najmenej rozvinuté okresy, pripravovanie špeciálnych produktov na smart city z eurofondov a mnohé iné mechanizmy sa vytvorili až potom.
Čiže aplikačná prax ukázala, že toto bude pre nás najlepšie a aj tým jediným cieľom je to, aby všetky peniaze, ktoré vedia na podporu najmenej rozvinutých alebo menej rozvinutých regiónov do nich dôjsť, aby sme vytvorili predpoklad na to, aby do tých regiónov došli a tieto regióny ich vedeli čerpať a znižovali sa tie nožnice, ktoré sa nám medzi Bratislavou a Slovenskom neustále otvárajú. Takže tieto dôvody sú iba racionálne a verím, že tým výsledkom bude, že čo najviac peňazí poputuje z Bratislavy práve do regiónov, teda nemyslím z Bratislavy ako z mesta, ale z ministerstiev, z riadiacich orgánov a iných orgánov štátnej správy práve do regiónov a zlepšenie života obyvateľov. To je všetko.
Ďakujem pekne.