Ďakujem pekne. Veľmi sa teším, že sa teda našiel v tomto pléne niekto, kto to dokázal tak podrobne naštudovať, lebo naozaj je to veľmi špecifický zákon, takže ďakujem aj jednému aj druhému pánovi poslancovi. Podobné otázky teda dostávam od iných subjektov, nechcem povedať, že presne tie isté, ale veľmi podobné, skoro presne tie isté a preto si ich oceňujem lebo sú veľmi trefné, lebo vidno, že ten, kto ten zákon číta, má tie otázky úplne rovnaké. Ale aby to pochopili aj možno ostatní, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, lebo ide o špecifický zákon.
Zákon o informačných, alebo keď to poviem, že zákon o informačných technológiách vo verejnej správe prichádza preto, lebo poslednýkrát sme mali túto zákonnú úpravu urobenú v roku 2006 a doba sa zmenila. A prichádza aj preto, lebo keď si vezmete akékoľvek kritiky na informáciu verejnej správy, vždy sa obracajú na to, že bola preinvestovaná zhruba miliarda eur v priebehu viac ako desiatich rokov a občan, prijímateľ, ktorý nie je súčasťou fungovania štátnej správy, ktorá robí s týmito technológiami, očakáva tento výsledok. Áno, sme vo fáze, keď sa po rokoch a rokoch investovali prostriedky do tých agendových systémov, do tých backOFFICE, do toho, čo nevidno. Investovalo sa tam preto, a nebudem hodnotiť mieru efektívnosti a neefektívnosti v jednotlivých projektoch, investovalo sa preto, aby sme vedeli dôjsť teraz do štádia, keď sa vie všetko to, čo sa vytvorí, všetky registre, prepojenie vrátane centrálnej správy referenčných údajov, aby sa to vedelo poskytnúť občanovi.
No a iste ste zaregistrovali, že od 1. 9. tohto roka prichádzajú prvé výsledky, ktoré sa týkajú bežného života občanov a podnikateľov, a to je to, že register z obchodného, živnostenského registra alebo výpisy listu vlastníctva si nemusí pri požiadavkách akýchkoľvek nosiť. Od 1. 1. nemusí nosiť výpisy z registra trestov a v roku 2019 chceme uviesť ďalšie dokumenty alebo výpisy, ktoré doteraz občania musia pri vybavovaní akýchkoľvek svojich záležitostí so štátom nosiť, a to sú potvrdenia o návšteve školy, milión a pol kusov ročne, potvrdenia o nedoplatkoch na daňovom, sociálnom alebo zdravotnom poistení. No a na to, aby sme do tejto fázy mohli dôjsť, na to, aby sme do tejto fázy mohli dôjsť, sa muselo vytvoriť všetko to mohutné vzadu, čo občan nevidí a teraz prichádzajú prvé výsledky.
Hovorím to preto, lebo to, čo bolo nainvestované, sa konečne teraz dáva do realizačnej fázy a tie výsledky budú pokračovať a finále, ktoré chceme dosiahnuť, je to, aby keď akýkoľvek údaj o občanovi má štát, niektorá z jeho inštitúcií, aby ho iná inštitúcia pri vydávaní potvrdení alebo pri vybavovaní akýchkoľvek žiadostí od neho žiadala. To je finále teda, keď raz štát, ministerstvá alebo orgány verejnej moci, to znamená orgány, ktoré dávajú rozhodnutia, ktoré sú pre občana záväzné, aby si mohli tieto údaje zdieľať a aby ho od občana nevyžadovali.
A teraz by som veľmi krátko prebehol niektoré vaše poznámky, čiže zdrojové kódy a open source a poznámka k tomu, že open source nebude povinné pre všetkých. V súčasnosti máme na rozličných našich inštitúciách, na orgánoch verejnej moci máme situáciu, keď štát nevie prebrať správu týchto informačných systémov práve kvôli tomu, že mu nie sú poskytnuté zdrojové kódy. Zákon hovorí teraz o tom, že akákoľvek ďalšia investícia do týchto systémov bude, pokiaľ je to možné, musieť využívať open source licencie. To znamená, aby sa nám nestalo to, že štát ostane vyšachovaný a vlastne niekto, kto ten zdrojový kód má, sa stane trvalým prevádzkovateľom na večné časy, alebo že bude žiadať za tieto, zdrojový kód, také financie, ktoré budú pre štát úplne neefektívne.
Tá jediná výnimka, ktorá tam je, ale záleží od individuálneho posúdenia, sa môže týkať kritickej infraštruktúry. Takže ide o kritickú infraštruktúru, ale určite budeme mať priestor na to, aby sme to vo výboroch, ale aj s odborníkmi, ktorí tento zákon pripravovali, prediskutovali, aby ste, aby sme jasne vedeli, keď máme situáciu v kritickej infraštruktúre, ktorá open source nemôže použiť, čoho sa to týka a prečo.
Tak isto, čo sa týka proof of concept a špecifických situácií, naozaj tento zákon reaguje na to, čo v priebehu tých desať rokov sa vytvorilo a v akom sme stave. Aj preto náš úrad by mal mať funkciu aj riadenia kvôli tomu, aby sa nám nevytvárali a nevznikali a neinvestovalo sa v orgánoch verejnej moci do informačných systémov spontánne, určite na základe najlepšieho vedomia a svedomia, ale aby to bolo organizované. To znamená, aby sa neinvestovalo tak, aby potom v budúcnosti neboli problémy pri zdieľaní dát, pri prepájaní systémov. Čiže musí to byť koordinované, aby sa nám nestalo, že nám budú vznikať kvalitné informačné systémy, ktoré v konečnom dôsledku neprinesú konečný efekt poprepájania a zdieľania dát v rámci celého štátu.
Čo sa týka nákladov, ktoré sú v doložke vplyvov, áno, ten prvý návrh je tam necelých 500-tisíc eur na posilnenie o viac ako zhruba 12 ľudí. Predpokladáme ale, a to hovorím otvorene, že tie náklady na realizáciu tohto zákona v budúcnosti môžu byť aj vyššie, ktoré sa budú týkať ostatných orgánov verejnej moci. Na druhej strane poviem veľmi otvorene, čo to, aký efekt to môže priniesť štátu. Len zavedenie týchto štyroch výpisov, ktoré si nebudú musieť občania sami vybavovať, tak ako to bolo doteraz, ale ich bude zdieľať štát, prinesú ročne ušetrených viac ako 13 miliónov eur pre občanov a podnikateľov, ktorí žiadali. To znamená, áno, nebude to úspora štátu ako takého, ale bude to úspora občanov, z ktorých daní teda, a firiem, z ktorých daní žijeme. A okrem tých 13 miliónov eur je v tom aj napríklad šesťsto, viac ako 600-tisíc hodín času, ktoré museli stráviť pri vybavovaní týchto potvrdení na úkor svojej práce a rodiny, atď. Čiže ide o veľkú úsporu nielen času, ale aj financií pre, pre obyvateľov.
Ešte by som sa vrátil k tomu, čo je možno vždy kritické, a to je verejné obstarávanie. A teda máme ambíciu nastaviť aj pravidlá vo verejnom obstarávaní informačno-komunikačných technológií. Prebieha pomerne živá diskusia. Prebieha živá diskusia medzi zástupcami subjektov firiem a organizácií, ktoré ich zastupujú. A možno tí, ktorí sa venujete informačným technológiám, ju vnímate. Našou ambíciou je, aby výsledok, ktorý chceme pretaviť do praxe a ktorým sa budú musieť riadiť orgány verejnej moci, bolo o tom, aby obstarávanie bolo jasne zadefinované, aby tam bola čo najmenšia miera subjektívnosti. A možno to, čo ste zachytili a o čom sa najviac hovorí, je tzv. delenie zákaziek. Sme za to, aby sa zákazky delili do takej miery, aby každé delenie zákazky vytváralo stále funkčný celok. A prirovnal som to laicky k motorovému vozidlu, k autu, ktoré má skoro každý, alebo ktoré má, verím, že už väčšina obyvateľov. My môžeme deliť zákazku len do tej miery, kým to má zmysel. Aj keby sme mali možnosť si sami skonštruovať automobil a vyšlo by nás to lacnejšie, určite by to nikto z nás neurobil, lebo by to nemuselo fungovať ako celok, nemali by sme záruky, servisné zmluvy, servisné, teda servisné záruky a mnoho ďalších komponentov.
Čiže delenie zákaziek áno, ale iba do racionálne únosnej miery. Ale naozaj tam teraz prebieha čisto odborná diskusia. Máme ju rozdelenú na dve základné skupiny, ktorá jedna hovorí pomerne striktne, druhá necháva istú mieru subjektivity od zákazky k zákazke. A verím, že sa odborníci dohodnú, a to bude súčasťou toho, ako bude teda verejné obstarávanie informačno-komunikačných technológií prebiehať. A keď teda tento zákon prejde, a prosím vás o jeho podporu, tak teším sa na diskusie, ktoré budeme môcť viesť, lebo naozaj je tých otázok omnoho, omnoho viacej, ktoré prichádzajú, ale z prostredia nielen užívateľov, ale aj tých, ktorí všetky tieto systémy implementujú.
Ďakujem pekne.
