Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Veľmi krátko, pani poslankyňa, určite by som teda kvôli týmto drobným nejasnostiam, ktoré zrejme vyplynuli z nedostatočného pochopenia predloženého návrhu zákona, tento zákon neprerušoval a možno by som využil príležitosť, aby ste sa stretli s odbornými útvarmi a ste si to vydiskutovali skôr, ako by sme urobili záver, ktorý by zbytočne predĺžil prijatie tohto zákona. Lebo naozaj celá filozofia zákona je o implementácii tých prvkov, ktoré celý proces čerpania týchto prostriedkov urýchlia, a ja predpokladám, že aj vy to myslíte dobre a vaším cieľom nie je prioritne robiť zle. Čiže pokiaľ to vaším cieľom nie je, tak určite nebudete mať záujem nejaký proces zastaviť a radšej si to vydiskutujete a po vydiskutovaní určite tu predstúpite a tento návrh zákona pochválite. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby teda som uviedol avizovaný návrh zákona.
Hlavným cieľom navrhovanej právnej úpravy je potreba reflektovať na zistenia auditov Európskej komisie, ktoré majú dopad na vnútroštátnu právnu úpravu a vyžadujú úpravu niektorých ustanovení tak, aby bola garantovaná maximálna miera ochrany práv a právom chránených záujmov žiadateľov a potenciálnych žiadateľov v každej fáze uchádzania sa o príspevok z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Poskytovateľ po predložení projektového zámeru v hodnotení zisťuje, či projektový zámer spĺňa podmienky určené vo výzve na predkladanie projektového zámeru. Zjednodušuje sa dvojkolový systém výberu žiadostí a súčasne sa zvýrazňuje prožiadateľský prístup v tom zmysle, že výsledok posudzovania projektového zámeru nemá žiaden vplyv na konanie o žiadosti a slúži žiadateľovi pre informáciu o kvalite ním pripravovaného projektu.
V dôsledku uvedeného sa odstraňuje vplyv pozitívnej alebo negatívnej správy na posudzovanie samotnej žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a v prípade ak zámer nespĺňa podmienky určené vo výzve, po jeho dopracovaní nebude žiadosť o poskytnutie NFP znevýhodnená oproti žiadosti, ktorá spĺňala podmienky určené vo výzve.
Ďalej sa týmto materiálom znižuje administratívna záťaž žiadateľov o podporu, o nenávratný finančný príspevok v tom zmysle, že v prípade dvojkolového postupu nebude potrebné v nasledujúcom konaní predkladať výsledok predchádzajúceho posudzovania, pretože ním poskytovateľ disponuje. Pozitívnym faktom je aj skutočnosť, že bude možné podať odvolanie proti rozhodnutiu o neschválení žiadosti, ktoré bolo vydané z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Umožnenie použitia informačného monitorovacieho systému na administráciu dotácií poskytovaných zo štátneho rozpočtu, teda bude možnosť použiť systém ITMS 2014 plus a bude ho môcť používať aj Pôdohospodárska platobná agentúra, rozšírenie využitia tohto monitorovacieho informačného systému na účel administrácie dotácií sa aplikuje vzhľadom na opätovné použitie komponentov a funkcionalít, najmä na integráciu informačného monitorovacieho systému a iné informačné systémy. Využívanie komponentov informačného monitorovacieho systému zjednoduší administratívnu záťaž.
Ďalej sa precizuje oprávnenie získať informáciu o bezúhonnosti budúceho žiadateľa, prijímateľa, partnera alebo osôb konajúcich v ich mene a ďalej sa zjednodušuje existujúci legislatívny text v oblasti finančného riadenia. A ďalšie úpravy vyplynuli z implementačnej praxe za účelom zrýchlenia, zjednodušenia implementácie a spresnenia existujúcich pravidiel, tzv. servisné zmeny .
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dovoľujem si, a, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu prerokovaného návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, no a možno je čas zavolať našich Slovákov a Slovenky, ktorí sú vo Veľkej Británii, aby sa vrátili domov. Je čas volať ich, aby sa vrátili domov. Tak ako sme boli v Londýne a ponúkli sme sektoru informačných technológií a bol o to veľký záujem a prvé desiatky sa hlásia späť, že sa vrátia domov, pretože náklady na životný cyklus, keď to tak môžem nazvať, sú vo Veľkej Británii neporovnateľne vyššie a v kombinácii s neistotou, v kombinácii s problematickým a drahým vzdelávaním, v získavaní bazálnych vecí, ako je umiestnenie dieťaťa do základnej alebo materskej školy. S problémami, ktoré má Veľká Británia v zdravotníctve. Všetci naši občania alebo väčšina z nich, ktorá tam žije, sa chodí dať ošetrovať ku nám. Je čas vrátiť sa domov. Nehovorím o dvojitom občianstve. Vytvárajme podmienky a lákajme ich späť. To by mala byť naša filozofia.
A čo sa týka... Počúvajte, buďte takí, takí láskaví, ja vám neskáčem do reči, keď rozprávate, tak skúste mať bazálnu slušnosť, verím, že ste všetci tak vychovaní, a vydržať.
Ale vrátil by som sa k samotnému zákonu. Pán poslanec Klus, oceňujem. Bol to pohľad politológa, úplne fundovaný, to je úplne v poriadku.
Pán poslanec Dostál, možno keď si uvedomíte vaše slová, tak váš postoj je ako určite legitímny, ale svojím spôsobom schizofrenický, pretože na jednej strane hovoríte, že sme nezačali skôr s týmto zákonom, na druhej strane sa pýtate, či vôbec, keď bude prijatý, bude zrealizovateľný. No myslím si, že ten zákon je prijímaný v správnej dobe, správny čas práve teraz, pretože aj keby došlo k brexitu 29. marca, vyriešime problém občanov Veľkej Británie na Slovensku a tým pádom vyriešime potencionálny problém našich občanov vo Veľkej Británii. Ten zákon je daný práve teraz v správnom momente a žiadne riziko z premeškania nehrozí. Čiže nebolo treba to viacej súriť. Čakalo sa, kým sa pripraví celá legislatíva. Vy ste vybrali krajiny, na zdravie (reakcia na kýchnutie v sále), ktoré prijali tento zákon skôr. Nehovorili ste o krajinách, ktoré postupujú takým tempom, ako postupujeme my. Žiadne riziko z premeškania tu nehrozí. Stačí, aby ste naozaj, tak ako ste sám správne podotkli, za tento zákon zahlasovali, aby tu nevznikala nejaká patová situácia, keď tu náhodou bude menej poslancov, a je vyriešený problém britských občanov na Slovensku a našich občanov vo Veľkej Británii. Čiže ja tento váš postoj kvitujem. A opakujem tu nejde o riziko z premeškania, pokiaľ ten zákon prijatý bude, pretože brexit ak sa udeje v najskoršom možnom termíne, bude už zákon prijatý, a ak sa uskutoční v akomkoľvek inom termíne, bude zákon tak či tak platný.
A pokiaľ sa brexit z akýchkoľvek dôvodov neuskutoční, tak zákon bude nepoužiteľný, pretože sa táto situácia nezmení. Čiže na rozdiel od možno mnohých iných zákonov, ktoré boli predkladané v skrátenom legislatívnom konaní, tu považujem túto mieru kritiky, aj preto som to spomenul, že je to skôr politika ako kritika, lebo tu naozaj riziko z premeškania žiadne nehrozí. A verím, že aj zajtra podporíte tento zákon v druhom čítaní, pretože je to to najracionálnejšie riešenie, čím vyriešime problém britských občanov u nás a našich občanov vo Veľkej Británii. A tak to je správne. Čiže je to na správnom mieste, v správnom čase a jeho prijatím sa predíde akýmkoľvek problémom, aj keby nastal brexit, tvrdý brexit, alebo brexit teda podľa dohody v najskoršom možnom termíne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Príjemné popoludnie opäť prajem. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážené dámy, vážení páni, predkladám teda na rokovanie pléna Národnej rady návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody. Tento návrh bol schválený 13. marca 2019 na rokovaní vlády a predstavuje súbor legislatívnych opatrení, ktoré bude potrebné prijať v súvislosti s možným odchodom.
Dovoľte mi, aby som ešte doplnil niektoré informácie, ktoré som nepodal pri návrhu na skrátené legislatívne konanie. Teda napriek pokročilému termínu všetci vieme, že nie je zrejmý spôsob, akým sa, Spojené kráľovstvo vystúpi z EÚ a teraz sa predpokladá, že to môže byť k 29. marcu, resp. tento termín sa predpokladá, že bude posunutý pravdepodobne k 12. aprílu. Avšak ani tento posun nemusí priniesť vyriešenie tejto patovej situácie a v krátkom čase môžme opäť čeliť riziku tvrdého brexitu. Najbližší vývoj je teda ťažko odhadnuteľný. Na britskej strane, ako iste viete, nie je zhoda o ďalšom postupe a všetky alternatívy ostávajú otvorené, hoci treba zdôrazniť, že schválenie dohody je vzhľadom na opakované odmietnutie veľmi málo pravdepodobné. Problematickým elementom na rozdiel od iných alternatív, tým problematickým elementom tvrdého brexitu je, že na jeho uskutočnenie nie je potrebné teda žiadne rozhodnutie a stačí uplynutie lehoty.
V tejto zložitej situácii je potrebné chrániť v prvom rade občanov, aby im boli minimalizované dopady prípadného tvrdého brexitu. Občania žijúci, pracujúci a študujúci na oboch stranách v dobrej viere využili právo voľného pohybu a bolo by nefér, ak by mali prísť o nadobudnuté právo. Preto britská strana ponúkla jednostrannú garanciu zachovania práv občanov Európskej únie žijúcich v Spojenom kráľovstve za podmienky reciprocity. Ako som už spomínal pred chvíľou, ide o zhruba stotisícovú komunitu našich občanov a my chceme, aby ich postavenie zostalo zachované, aby ani tvrdý brexit nemal na nich negatívne dopady. V záujme zachovania reciprocity je potrebné poskytnúť rovnaké zaobchádzanie aj britským občanom, ktorých je približne 2 400 v Slovenskej republike. No a táto reciprocita britských občanov má byť obsiahnutá práve prostredníctvom lex brexit.
No a čo sa týka konkrétne návrhu zákona, obsahuje novely 19 zákonov pripravených v gescii ministerstiev vnútra, ministerstva práce, zdravotníctva, školstva, financií, spravodlivosti, dopravy a pôdohospodárstva a prípravu návrhu koordinoval Úrad vlády Slovenskej republiky, legislatívne zmeny týkajúce sa najmä oblasti pobytových práv, nárokov sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, kvalifikačných dokladov a ich uznávaní a dokladov vzdelania, uznávania dokladov v cestnej doprave či dokladov vo vybraných povolaniach alebo vo vybraných konaniach.
Chcem podotknúť, že ide o zmeny, ktoré nevytvárajú, teda nové práva, ale sa istým spôsobom zrkadlovo zmrazia existujúci status quo pre britských občanov žijúcich v Slovenskej republike. No a je nevyhnutné, aby tieto zmeny boli schválené, pretože je to v prospech poskytnutia recipročných práv pre stotisíc občanov v Spojenom kráľovstve.
Dovoľte mi teda, ctená Národná rada, vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, postup Slovenskej republiky je obdobný ako aj v mnohých iných členských štátov Európskej únie. Reagujeme dostatočne flexibilne, najmä vo väzbe na rokovania s britskou stranou a nezavádzame žiadnu kvalitatívne inú situáciu, konzervujeme aktuálny stav. Boli splnené všetky podmienky pre uplatnenie skráteného legislatívneho konania.
Samozrejme, všetky vaše poznámky beriem a beriem ich ako poznámky opozičných poslancov k akémukoľvek vládnemu návrhu zákona. Pretože nič nezmeškáme a skrátené legislatívne konanie je na mieste a prichádza včas. A dopredu sme avizovali, že pôjdeme do Národnej rady. Všetci ste vedeli, že ideme formou skráteného legislatívneho konania. Lex brexit sa komunikuje dopredu, čiže je to vaša, v tom dobrom slova zmysle, psia povinnosť vystúpiť a napadnúť akýkoľvek návrh vlády. Ale v tomto, z tých všetkých vašich dobrých pripomienok, ktoré dávate, tak tieto sú úplne zbytočné.
A musím teda skonštatovať na záver s úsmevom, že pravdepodobne tá spokojnosť z prípravy tohto zákona by bola asi ideálna, keby sme možno ho mali prijatý ešte pred britským referendom, ktoré sa konalo 23. júna 2016. Lebo akýkoľvek termín po referende by pre vás bol buď veľmi skorým, alebo buď veľmi neskorým. Ale z hľadiska obsahovej náplne sme absolútne v poriadku a naozaj beriem to ako vašu povinnú jazdu proti vystúpeniu, akémukoľvek návrhu, ktorý dáva vláda Slovenskej republiky. Ale tu ste, bohužiaľ, úplne vedľa.
Ďakujem pekne.

Príjemné popoludnie prajem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky návrh vlády na skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody.
Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie bol spolu s návrhom zákona, tzv. lex brexit, schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 13. marca 2019. Lex brexit predstavuje súbor legislatívnych opatrení, ktoré bude potrebné prijať v súvislosti s možným odchodom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody.
Dovoľte mi ozrejmiť okolnosti a dôvody predkladania tohto návrhu zákona na skrátené legislatívne konanie a pár slov k vývoju v rokovaniach o brexite.
V nadväznosti na výsledok referenda, ktoré sa konalo dňa 23. júna 2016, Spojené kráľovstvo dňa 29. marca 2017 oznámilo svoj zámer vystúpiť z Európskej únie. Tým došlo k aktivácii čl. 50 Zmluvy o Európskej únii, ktorý umožňuje členskému štátu jednostranne rozhodnúť o ukončení svojho členstva v EÚ. Aktiváciou čl. 50 zároveň začala plynúť dvojročná lehota na vystúpenie z Európskej únie. V decembri 2018 bola hlavnými vyjednávačmi dojednaná dohoda o vystúpení, ktorá však bola britským parlamentom dvakrát odmietnutá. Vzhľadom na minulotýždňové rozhodnutie Európskej rady možno predpokladať, že pôvodne plánovaný termín odchodu Spojeného kráľovstva, ktorý je k 29. marcu, bude posunutý pravdepodobne k 12. aprílu. Avšak ani tento predpokladaný posun vôbec nemusí priniesť uspokojivé riešenie patovej situácie a v krátkom čase môžeme opäť čeliť riziku tvrdého brexitu. Na britskej strane stále nie je zhoda v ďalšom postupe. Schválenie dohody, ďalšie posunutie termínu, prípadne druhé referendum, všetky možnosti zostávajú otvorené. Najbližší vývoj je veľmi nečitateľný, čo znamená, že o niečo vyše dva týždne môžeme byť presne v tej istej situácii ako teraz.
Problematickým elementom tvrdého brexitu na rozdiel od iných alternatív je, že na jeho uskutočnenie nie je potrebné žiadne rozhodnutie, stačí obyčajné uplynutie lehoty, čo je v aktuálnej situácii zrejme 12. apríl, t. j. niečo vyše dva týždne. Z tohto dôvodu bude potrebné schváliť skrátené legislatívne konanie, pretože lehoty požadované v štandardnom procese by znemožnili flexibilne reagovať na veľmi ťažko predvídateľný vývoj. A chcem podotknúť, že ide o legislatívne zmeny, ktoré nevytvárajú kvalitatívne nové práva, respektíve pravidlá, len istým spôsobom zrkadlovo zmrazia existujúci status quo pre britských občanov žijúcich v Slovenskej republike. Legislatívne zmeny sa týkajú najmä pobytových práv, nárokov sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, uznávania kvalifikačných dokladov o vzdelaní, uznávania dokladov v cestnej doprave, vykonávania vybraných povolaní, či pokračovania vo vybraných konaniach, napríklad európsky vyšetrovací príkaz. Je nevyhnutné, aby tieto zmeny boli schválené, keďže v konečnom dôsledku je to v prospech poskytnutia recipročných práv pre občanov Slovenskej republiky, ktorých žije v Spojenom kráľovstve asi 100-tisíc.
Dôvodom vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie je hrozba značných hospodárskych škôd a neprijatím tohto návrhu zákona by mohli byť ohrozené základné ľudské práva a slobody. Napríklad neprijatie novely zákona o advokácii by predstavovali riziko porušenia práva na súdnu a inú právnu ochranu.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedených skutočností vláda Slovenskej republiky navrhla Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody a v tejto súvislosti si vás dovoľujem požiadať o schválenie predkladaného návrhu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda Národnej rady, Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu koncom minulého roka vypracoval a predstavil z môjho pohľadu jedinečný model hybridného financovania na podporu malých a stredných podnikov s inovatívnym potenciálom na Slovensku. Tento model spája verejné finančné zdroje so súkromnými a plus spája zdroje tuzemské a zahraničné a vytvára verejno-súkromné partnerstvo a vďaka týmto takto financovaným projektom chceme znižovať závislosť malých, stredných podnikov na podporách či dotáciách zo štátneho rozpočtu a snažíme sa im pomôcť sa ďalej rozvíjať a možno prekonať tú pomyselnú hranicu, keď sa bývalé startupy dostanú na nejaké pomedzia, chýba im ten posledný krok, aby neostali hráčmi lokálnymi, ale možno sa stali hráčmi globálnymi.
Možno poviem jeden príklad, vďaka tejto podpore, keď bolo kombinované financovanie zo strany štátu a zo strany súkromného sektora, sa firma, slovenská firma Damalis, bývalý startup, ktorý uspel v našej výzve, dostal do akcelerátora, do, v štáte Virgínia v Spojených štátoch, bola to firma, ktorá robí vizualizáciu developerských projektov, teda využíva virtuálne modely a umiestňuje ich priamo tam, kde majú v budúcnosti stáť. Vytvorila platformu pre digitalizáciu územnej samosprávy, volá sa Cviker, na, teda tou vizualizáciu budov v rozšírenej realite pomáha pri informovaní a presadzovaní a hlavne pri umiestňovaní budúcich projektov do reálneho prostredia. Aj vďaka pobytu v akcelerátore, vďaka podpore, ktorú táto firma dostala, získala jednu zákazku pravdepodobne v najväčšom developerskom projekte v Spojených štátoch amerických, ktorý robí firma Amazon v objeme niekoľkých miliárd dolárov, a práve táto naša firma bude robiť túto vizualizáciu budov v rozšírenej realite.
Preto sme sa po skúseno..., no a takýchto osvedčených firiem sme mali v tom prvom kole päť, a preto sme sa po cenných skúsenostiach rozhodli pokračovať v takýchto partnerstvách, teda po úspešnej spolupráci s Centrom pre inovačné technológie vo Virgínii sme využili ponuku, ktorú nám ponúkol akcelerátor v Izraeli, ktorý je nositeľom tréningového programu Innovation Leaders Open Gate, a uzavreli sme dohodu o partnerstve a takisto sa naše firmy, teraz je otvorená výzva, môžu zúčastniť, pokiaľ budú úspešné, vo výberovom konaní pred medzinárodnou komisiou a dostanú možnosť pobytu v tomto akcelerátore, na ktorý prispeje tento akcelerátor sumou takou istou ako náš štát.
Urobili sme teda tri výzvy pre celkovo šesť firiem v oblasti inovatívnych projektov, experimentálneho vývoja a inovácií Slovenskej republiky a bola to pre oblasť priemysel 4.0, kybernetická bezpečnosť a biotechnológie, teda spoločnosti, ktoré spadajú do kategórie mikropodnikov, startupov alebo malých podnikov, sa môžu prihlasovať do 19. februára. Samotný akceleračný program bude prebiehať od apríla 2019 v Tel Avive a predpokladaná dĺžka je 10 až 12 týždňov.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem pekne, dopadlo dobre. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy kolegy..., poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia aj pani podpredsedníčka z vlády, podujatie Work in Slovakia - Good Idea!, ktoré sa uskutočnilo 24. januára na pôde veľvyslanectva Slovenskej republiky v Londýne, hodnotím veľmi pozitívne a chcem sa teda poďakovať aj ministerstvu zahraničných vecí a osobnému vkladu pána ministra a aj zastupiteľstva v Londýne, ale takisto aj zástupcom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstva hospodárstva za úspešný priebeh tohto naozaj pilotného podujatia.
Cieľom bolo osloviť Slovákov žijúcich vo Veľkej Británii a upozorniť ich na to, že slovenský pracovný trh má o nich veľký záujem a rodná krajina ich rada privíta späť. Jedným z hlavných dôvodov, prečo sme sa rozhodli zorganizovať toto pilotné podujatie práve v Londýne, je aj blížiaci sa brexit a s ním súvisiaca neistota, ktorá v krajine zavládla. Je ťažké predvídať ďalší vývoj a situácia sa naozaj aj mení, aj môže meniť zo dňa na deň a brexit môže byť aj problémom najmä pre tých Slovákov, ktorí tu zatiaľ nemajú garantovaný trvalý pobyt, teda nežijú v Spojenom kráľovstve viac ako päť rokov.
Ďalším dôvodom zorganizovania je nedostatok odborníkov v oblasti informačných technológií, zdieľaných služieb a telekomunikácií, a preto sme prišli do Londýna s konkrétnymi pracovnými ponukami práve v tejto oblasti. Momentálna situácia je, že v oblasti informačných technológií, zdieľaných služieb je potreba približne 10-tisíc pracovníkov a výhľadovo do roku 2020 toto číslo môže stúpnuť až na 20-tisíc. Preto sme teda cestovali do Londýna aj so zástupcami top manažmentov siedmich medzinárodných firiem, ktoré pôsobia na Slovensku, a tí viedli pracovné rozhovory a ponúkali konkrétnu možnosť konkrétnych pracovných miesť, miest zamestnanca v oblasti IT a zdieľaných služieb a telekomunikácií. Predstavili im popis pracovného miesta, výšku odmeny, ponúkané benefity a spoločnosti vyjadrili ochotu vyjsť v ústrety Slovákom, ktorí sa kvôli práci vrátia domov, napríklad pomocou so škôlkou či školou, alebo s poskytnutím bývania. Aj náš úrad tam vyslal svojho zástupcu šéfa ľudských zdrojov a takisto sme ponúkali pracovné miesta aj v štátnej správe, aj na našom úrade. Súčasťou delegácie boli aj štátni tajomníci, štátny tajomník pán Chovanec z ministerstva hospodárstva, Braňo Ondruš z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a takisto oni boli veľmi aktívni za svoje ministerstvá a ponúkali, najmä čo sa týka ministerstva práce, sociálnych veci, všetky nástroje na to, aby návrat zo zahraničia na Slovensko bol čo najjednoduchší pre týchto našich Slovákov.
Čo sa týka samotnej akcie, od prvého momentu sme zaznamenávali veľmi pozitívne reakcie. Ten záujem bol pomerne veľký. Na veľvyslanectve sa zúčastnilo viac ako sto Slovákov, ktorí viedli rozhovory so zástupcami firiem, absolvovali pracovné pohovory, vymenili si kontakty, s ktorými, so spoločnosťami, s ktorými pokračujú v komunikácii. Podľa aktuálnych informácií naozaj napriek tomu, že sme tam boli iba pred niekoľkými týždňami, už viac ako dve desiatky z nich majú konkrétnu ponuku a rokujú o nástupe. Veľa Slovákov vyjadrilo túžbu vrátiť sa späť domov a pracovné ponuky, ktoré sme im predstavil, označili za možný spúšťač návratu na Slovensko. Väčšina z nich uviedla, že jeden z hlavných dôvodov, paradoxne ten hlavný dôvod nebola mzda, boli to rodinné, priateľské vzťahy, ale aj to, že vo Veľkej Británii, aj keď to možno z médií a z obrazoviek nevidíme, je poskytovanie zdravotnej starostlivosti výrazne komplikovanejšia ako u nás a mnohí z nich chodia pravidelne na akúkoľvek, akúkoľvek aktivitu súvisiacu so zdravotnou starostlivosťou na Slovensku. Ale sú tu aj bežné problémy, ako umiestniť dieťa do materskej školy či základnej školy, a financie a náklady s tým súvisiace. Takže naozaj boli to komplexné dôvody, prečo sa chcú vrátiť, a ako som už povedal, mnohí z nich, dokonca niektorí, ktorí majú manželov a manželky či partnerov a partnerky z Veľkej Británie, rozmýšľajú, že sa vrátia aj s nimi.
Verím teda, že toto podujatie prinesie aj ďalšie ovocie. Tie miesta, samozrejme, nie sú ponúkané len pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sú aj pre Slovákov, ktorí žijú u nás, a možno túto informáciu nemali, a teda myslím si, že urobili sme dôležitý networking, a verím, že jeho pričinením spojíme rodiny, ktoré roky trpia odlúčením.
Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Ďakujem pekne, pán poslanec, zároveň za otázku, ktorú ste dali pánovi predsedovi, ktorú teda už mám v kompetencii ja. Ďakujem pekne.
Ctený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán poslanec, vážené dámy a páni, plne si uvedomujeme, že proces digitalizácie nie je len o dátach, ale jej základom musí byť človek. Informácie nesmú byť samoúčelné, ale musia skvalitniť život každého občana a môžu byť prostriedkom na zlepšenie riešenia fungovania spoločnosti, zlepšenie podnikateľského prostredia, rast efektívnosti a produktivity. Ale cieľom, teda vraciam sa k tomu, musí byť zlepšenie bežného života každého občana Slovenskej republiky. Preto na konci minulého roka bola predstavená Stratégia digitálnej transformácie Slovenska. Nadväzuje na programové vyhlásenie vlády na roky 2016 až ’20 a Agendu 2030 o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá slúži ako prostriedok pre určenie dlhodobých priorít a rozvoj krajiny a je kľúčovým východiskovým dokumentom pre túto stratégiu. V súčasnosti prebiehajú konzultácie s odbornou verejnosťou vrátane zástupcov súkromného, akademického a občianskeho sektora a následne plánujeme materiál postúpiť do medzirezortného pripomienkového konania a našou ambíciou je schváliť uvedenú stratégiu najneskôr v druhom kvartáli roku 2019.
Stratégia digitálnej transformácie Slovenska bude rámcovou vládnou stratégiou, ktorá zadefinuje politiku a konkrétne priority našej krajiny v kontexte už prebiehajúcej digitálnej transformácie ekonomiky a spoločnosti. Daná stratégia bude vychádzať z priorít jednotného digitálneho trhu Európskej únie. Na národnej úrovni si uloží za cieľ akcelerovať naštartované procesy v rámci budovania digitálneho trhu a realizovať viaceré prepojené opatrenie, ktoré vychádzajú, opatrenia, ktoré vychádzajú z najaktuálnejších prierezových politík Európskej únie. Stratégia bude nadväzovať na tvorbu nového viacročného finančného rámca Európskej únie na roky 2021 - 2027 vrátane Kohéznej politiky, ako aj priamo riadených programov. A práve tu dostáva digitálna ekonomika prioritnú pozornosť. Stratégia bude okrem už uvedeného priamo reflektovať aj na koncepčné materiály a odporúčania medzinárodných organizácií, ako sú - okrem Európskej únie - ako OECD, OSN či výstupy skupín G7, alebo G20, ktoré považujú proces práve digitálnej transformácie za kľúčový pre dosiahnutie udržateľného aj inkluzívneho rastu. V stratégii, ktorú pripravuje náš úrad, teda Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, kladieme prvoradý dôkaz na aktuálne digitálne technológie, ako sú umelá inteligencia, block change, super počítače, 5G, big data či analytické spracovanie dát, alebo internet vecí, ktoré sa stanú novým motorom ekonomického rastu a posilňovania konkurencieschopnosti.
Slovensko nie je prvá krajina, ktorá predmetnú stratégiu zavádza. Vzorom boli obdobné materiály z krajín, ako je Francúzsko, Fínsko, Veľká Británia či Singapur. Súčasťou vládneho materiálu bude aj akčný plán opatrení a ten je rozdelený na krátkodobý horizont a dlhodobý horizont. Krátkodobý horizont bude trvať do polky roku 2022 a dlhodobý od polky roku 2022 do roku 2030. Akčný plán má zadefinovať konkrétne opatrenia v troch prioritných oblastiach. Prvou je zlepšenie vzdelávania a zabezpečenie digitálnych zručností a zamestnanosti pre modernú dobu, tou druhou oblasťou je vytvorenie základov pre moderné digitálne hospodárstvo a treťou oblasťou je zlepšenie schopnosti verejnej správy inovovať a využívať dáta. A práve predstavená... A potom predstavená vízia digitálnej transformácie bude ale komplexnejšia so záberom na hospodárstvo, spoločnosť, verejnú správu, rozvoj územia či vedu a výskum.
Ak chceme v implementácií jednotlivého digitálneho trhu výrazne pokročiť, musíte sa so mnou, pán poslanec, porozprávať aj po uplynutí tohto limitu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec. (Povedané so smiechom.) Okrem tlač... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Sme v napätí teraz všetci.

Raši, Richard, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu.
Okrem tlačovej besedy, ktorá práve prebieha, ctený pán poslanec, vážené dámy, vážení páni, ako určite dobre viete, pani nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová dnes prišla do Bratislavy na pozvanie pána predsedu vlády Petra Pellegriniho z mája minulého roka, keď premiér navštívil Nemecko.
V mene vlády chcem uviesť, že si veľmi ceníme, že nemecká kancelárka pozvanie prijala a pricestovala na Slovensko. Nemecko je totiž naším najväčším hospodárskym partnerom, a preto sú rozhovory na najvyššej úrovni mimoriadne dôležité. Okrem bilaterálneho rozmeru je návšteva pani kancelárky Merkelovej významná tiež z pohľadu slovenského predsedníctva vo Višegrádskej štvorke, keďže zahŕňa aj spoločné rokovanie predsedov vlád krajín V4 s nemeckou kancelárskou.
V tejto súvislosti mi dovoľte podotknúť, že pani Merkelová bola v Bratislave naposledy v septembri 2016 v rámci neformálneho samitu nášho predsedníctva v Rade Európskej únie, kedy sa hlavné mesto Slovenska stalo stredobodom európskej diplomacie a po prvýkrát hostilo lídrov zo všetkých členských krajín Európskej únie okrem Veľkej Británie. Terajšia návšteva pani kancelárky na Slovensku sa uskutočňuje aj v súvislosti s memorandom o prehĺbenom dialógu medzi obomi krajinami.
Hlavnými témami rokovania nemeckej kancelárky Angely Merkelovej s pánom premiérom Petrom Pellegrinim bola európska agenda, zahraničnopolitické otázky s dôrazom na západný Balkán, Rusko a Ukrajinu a prehlbovanie hospodárskej a rozvojovej spolupráce. Slovensko je aktívnym partnerom Nemecka a Európskej únie aj pri riešení výziev pretrvávajúcej migračnej krízy. V súčasnosti patríme medzi piatich najväčších prispievateľov do zvereneckého fondu Európskej únie pre Afriku na obyvateľa. Počet návratov neúspešných žiadateľov o azyl do krajín pôvodu je nízky, a preto je potrebné využiť všetky páky, ktoré má Európska únia k dispozícii, aby boli aj tieto krajiny motivované k plneniu si svojich záväzkov.
Témou spoločných rozhovorov boli aj slovensko-nemecké vzťahy, či aktuálna situácia v Európskej únii. Máme veľký záujem na tom, aby Nemecko podporilo slovenskú kandidatúru na sídlo Európskej agentúry práce na Slovensku. Ako v jednom z mála členských štátov zatiaľ nesídli žiadna európska agentúra a sme pripravení predložiť kvalitnú ponuku vrátane atraktívneho balíka stimulov, na ktorom práve pracujeme. Verím, že Nemecko slovenskú kandidatúru podporí a výberový proces bude transparentný a zohľadní princípy geografickej rovnováhy.
Diskusia sa týkala aj integrácie v rámci Európskej únie. Slovensko je spoľahlivým a zodpovedným partnerom, jediným štátom eurozóny v tomto regióne, a preto veríme, že sme schopní promptne sa podieľať na rozhodovaní o najdôležitejších európskych otázkach. Dôležité však je, aby Slovensko pri každej príležitosti deklarovalo svoju proeurópsku orientáciu a hľadalo cestu k stolu, za ktorým sa bude rozhodovať o ďalšom smerovaní Európskej únie.
V súvislosti s pristúpením Nemecka a Francúzska k užšej integrácii a obnovením diskusie o tzv. jadre Európskej únie treba povedať, že spolupráca dvoch najsilnejších štátov Únie je významným aktom a nedá sa obísť. Ako súčasť eurozóny Slovenská republika podporuje hlbšiu integráciu v konkrétnych oblastiach a tu v mnohých otázkach zdieľame rovnaký postoj ako Spolková republika Nemecko.
Na stretnutí predseda vlády spolu s kancelárkou diskutovali aj o nastávajúcich voľbách do Európskeho parlamentu, kde je potrebné zvýšiť volebnú účasť a komunikovať o úspechoch projektu Únie. Samozrejme, osobitnou témou bol brexit a príprava na všetky scenáre vystúpenia Británie z Európskej únie. Práve v tomto čase by sa teda malo začať stretnutie pani kancelárky Merkelovej s predstaviteľmi krajín Višegrádskej štvorky. Témou rozhovorov v rámci V4 sú nielen migrácia, ale aj projekty, ako jednotný trh, eurozóna, hospodárska a menová únia alebo viacročný finančný rámec, či digitalizácia a obchodné vzťahy so Spojenými štátmi. Musíme si uvedomiť, že žijeme spoločný úspešný príbeh a dosahujeme konkrétne výsledky. Európska únia je naším nespochybniteľným životným priestorom.
A záverom by som chcel uviesť, že na rokovaní V4 a pani kancelárky Angely Merkelovej si zúčastnení štátnici chcú pripomenúť aj 30. výročie zásadných spoločenských zmien v našich krajinách i celej Európe, ktorých kľúčovými aktérmi boli práve štáty strednej Európy, a pri tejto príležitosti spolu s nemeckou kancelárkou a premiérmi z Českej republiky, Maďarska a Poľska by mala byť prijatá aj spoločná deklarácia, o ktorej vám už ďalej nepoviem, lebo mi uplynul čas.