Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

17.10.2019 o 14:15 hod.

MUDr. PhD. MPH

Richard Raši

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Zodpovedanie otázky 24.10.2019 14:01 - 14:02 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne a príjemný deň, príjemné popoludnie prajem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia, ctené, členovia vlády ešte nie, vážený pán člen vlády, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády a minister životného prostredia Slovenskej republiky Lázsló Sólymos, je na zahraničnej pracovnej ceste, zastupuje ho minister dopravy a výstavby Árpád Érsek. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák má zahraničnú pracovnú cestu a zastúpim ho pri odpovediach na jeho otázky ja. Pán minister práce a sociálnych vecí Ján Richter, jeho by zastúpila pani ministerka Andrea Kalavská. Pani ministerku Ľubicu Laššákovú zastúpi tak isto pán minister dopravy a výstavby Árpád Érsek. Pani podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, na ňu otázky nie sú, na Gabrielu Matečnú. Na pani ministerku vnútra Denisu Sakovú tak isto otázky nie sú. Na pána ministra obrany Gajdoša tak isto otázky nie sú, ani na pani ministerku školstva, vedy, výskumu a športu Martinu Lubyovú.
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Skryt prepis
 

17.10.2019 14:45 - 14:49 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, zástupca generálneho tajomníka OECD Jeffrey Schlagenhauf prišiel na Slovensko na moje pozvanie s cieľom predstaviť protikorupčnú stratégiu pre oblasť implementácie európskych fondov, ktorú sme vypracovali v spolupráci s OECD. Konkrétne ide o oblasť riadenia rizík spojených s korupciou a podvodmi pri implementácii eurofondov.
Hovorili sme o prínose projektu pre Slovensko a zhodli sme sa, že mechanizmy riadenia rizík sú na Slovensku nastavené v súlade s európskymi požiadavkami. Cieľom nášho spoločného projektu je snaha o ich ďalšie vylepšenie.
V tejto súvislosti sme v spolupráci s OECD vypracovali akčný plán, ktorý v sebe obsahuje 12 konkrétnych opatrení, ktoré ešte viac vylepšia prostredie riadenia rizík a podvodov, a prevencie podvodov v procese implementácie. Spomeniem aspoň najdôležitejšie z nich.
Spolu s OECD sme presvedčení, že do procesu riadenia rizík a prevencie podvodov je potrebné intenzívnejšie zapájať orgány činné v trestnom konaní. Z praxe disponujeme informáciami, že riadiace orgány, ktoré sú zodpovedné za proces implementácie fondov Európskej únie, nedospinujú, nedisponujú dostatočnými administratívnymi kapacitami, ktoré sú schopné už v prvom momente odhaliť potenciálne riziko podvodného konania alebo korupcie, preto angažovanosť orgánov činných v trestnom konaní a ich aktívna spolupráca s riadiacimi orgánmi musí fungovať už na začiatku celého projektového cyklu a preventívne brániť vzniku podvodného konania a korupcii už od začiatku.
Ďalšou pomôckou pre riadiace orgány bude vypracovanie tzv. katalógu rizík. Experti nášho úradu v spolupráci s riadiacimi orgánmi vypracujú katalóg situácií, ktoré sú z pohľadu implementačného cyklu najviac dotknuté rizikom korupcie a podvodu, pričom ku každému sa priradí aj jeho závažnosť, resp. pravdepodobnosť jeho vzniku. Som rád, že v niektorých prípadoch príprava tohto katalógu prebiehala už počas misií expertov OECD u nás a v prípadoch niektorých ministerstiev je tento katalóg už vo finálnej fáze jeho prípravy.
Medzi ďalšie opatrenia, na ktorých sme sa spolu s OECD zhodli, je potreba akcelerácie prípravy etických kódexov v podmienkach orgánov štátnej správy a vytvorenie aktívneho fóra na zdieľanie informácií medzi zainteresovanými subjektami a v neposlednom rade aj zabezpečenie systému expertných školení v procese boja proti podvodom a korupcii.
Ctené dámy poslankyne a vážení páni poslanci, toto je v súčas..., v stručnosti zhodnotenie mimoriadne konštruktívnej spolupráce medzi zástupcami úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a expertmi OECD. Pripomeniem, že ide o jedno z opatrení, ktoré vyplýva z Akčného plánu na posilnenie transparentnosti a zjednodušenie implementácie fondov Európskej únie, ktoré schválila vláda, vláda Slovenskej republiky ešte v jeseni v roku 2017. Zároveň som presvedčený, že tieto opatrenia môžu napomôcť práve prevencii podvodov v oblasti implementácie fondov EÚ a som veľmi rád, že zástupca generálneho tajomníka OECD Jeffrey Schlagenhauf vyjadril Slovensku podporu v jeho úsilí a prejavil veľký záujem pokračovať v naštartovanej spolupráci.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 17.10.2019 14:38 - 14:44 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci a zároveň podpredseda Národnej rady, gratulujem k zvoleniu a držím vám palce v tejto dôležitej funkcii, aby ste ju zvládli, ako zvykne hovoriť náš predseda vlády, dôstojne.
Takže, vážený pán poslanec a zároveň pán podpredseda Národnej rady, vládny návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 - 2022 bol schválený s deficitom na úrovni 0,49 % HDP. Každý rozpočet predstavuje plán. Na to, aby ste ho vedeli zostaviť, potrebujete poznať základné parametre, od ktorých sa môžete odraziť. V prípade rozpočtu ide o makroekonomickú prognózu a na ňu nadväzujúcu prognózu daňových a odvodových príjmov. V prípade zostavovania rozpočtu máte určitú výhodu v tom, že obe tieto prognózy sú predmetom rokovania výborov, v ktorých sú parametre týchto prognóz diskutované a výsledkom posledného rokovania je, že prognózu daňových a odvodových príjmov hodnotili členovia ako realistickú.
Minulosť nás ale naučila, že ekonomický vývoj je veľmi živá veličina, ktorá sa nie vždy vyvíja tak, ako by sme si analyticky naprognózovali. Rozpočet ako každý iný plán teda v sebe nesie vždy určitú mieru rizík a v prípade ich materializácie je potrebné v závislosti od ich výšky na ne priebežne reagovať.
Uvedené platí nielen z pohľadu budúcoročného rozpočtu, ale boli sme toho napríklad aj svedkami v tomto roku. Posledná makroekonomická prognóza potvrdila, že najlepšie časy ekonomiky má už Slovensko za sebou, a prišlo ochladenie, ktoré sa prejavilo aj na príjmovej strane rozpočtu už od tohto roka. Zmenili sa tak pomerne významne parametre, na ktorých bol tohtoročný rozpočet zostavený. Zároveň vznikla v priebehu roka potreba dofinancovania sektoru zdravotníctva. Výsledkom je, že odhad na tento rok revidujeme na 0,68 % hrubého domáceho produktu, čo by v prípade jeho naplnenia sa aj tak predstavovalo najlepší výsledok hospodárenia Slovenska. Ako minister financií máte k dispozícii nástroje, ktorých použitie závisí aj od času, ktorým disponujete. V prípade potreby legislatívnych úprav, či už na strane príjmov, alebo výdavkov, viete reagovať aj na aktuálny vývoj, ale zvyčajne si tieto opatrenia vyžadujú dlhší reakčný čas.
Ďalším nástrojom je riadenie výdavkov, a práve tento nástroj sa v týchto dňoch realizuje. Po mojich viacnásobných apeloch na kolegov s potrebou šetrenia v tomto roku im bolo doporučené, doručené oznámenie o konkrétnej výške šetrenia, ktoré od nich v tomto roku očakávam - teda očakáva pán minister financií - v celkovej výške 214 mil. eur. V týchto dňoch sú doručované ich návrhy, ktoré budú posudzované a následne sa pristúpi k viazaniu.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 17.10.2019 14:28 - 14:33 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som vás informoval o stave výzvy WiFi pre Teba. Náš úrad pred vyše rokom, 30. 7. 2018 vyhlásil dopytovú výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na projekty s názvom Wifi pre Teba. A výzva bola vyhlásená na sumu, a je stále otvorená na sumu do 10 mil. eur zo zdrojov Európskej únie s cieľom zabezpečiť uspokojenie čo najväčšieho počtu miest a obcí v Slovenskej republike a na jeden projekt je v rámci výzvy vyčlenená maximálna čiastka 15-tisíc eur. To znamená, že z tejto výzvy môže byť uspokojených až 784 obcí a miest, ak by žiadali maximálny možný príspevok v sume 15-tisíc eur.
Prostredníctvom tejto výzvy môžu mestá a obce žiadať o finančné prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov, a to konkrétne z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, z jeho prioritnej osi 7, na zriaďovanie zón, tzv. hotspotov pre šírenie WiFi signálu a ich potrebné technické vybavenie, pričom je ten, tou základnou požiadavkou, aby táto služba bola poskytovaná pre občanov na verejne dostupných miestach zadarmo. Ide o jeden z krokov, ktorým Slovenská republiky prináša mestám a obciam spôsob ako zabezpečiť pre ich občanov a návštevníkov prístup k vysokokvalitnému, bezdrôtovému, a teda predovšetkým bezplatnému pripojeniu na internet, a to vo vybraných verejných priestranstvách, ako sú parky, námestia, verejné budovy, detské ihriská. Je potrebné zdôrazniť, že táto výzva sa týka obcí a miest, ktoré spadajú do území mimo Bratislavského samosprávneho kraja.
Aktuálne prebieha kolo výzvy, ktorého uzatvorenie bude 13. 11. 2019, a v závislosti od počtu predložených žiadosti, zvážime ešte otvorenie šiesteho kola výzvy, nakoľko v rámci výzvy ostáva ešte dostatočná alokácia pre ďalších žiadateľov, čo zatiaľ znamená, že uspokojený je každý uchádzač, kto o bezplatnú WiFi požiada.
A teraz si vám dovolím uviesť niekoľko štatistických údajov k tejto výzve. K 16. 10. bolo predložených 428 žiadostí o nenávratný finančný príspevok v systéme ITMS2014+. Z týchto žiadostí už je uzatvorených 252 zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a ostatné budú nasledovať, nakoľko sú žiadosti momentálne v schvaľovacom procese, resp. v procese uzavretia zmluvy o poskytnutí NFP.
Možno neviete, ale prvým úspešným žiadateľom, s ktorým úrad podpísal zmluvu v maximálnej sume 15-tisíc eur, bola obec Lendak, ktorá pokryla v rámci svojho projektu miesta ako obecný úrad, zdravotné stredisko, obecnú knižnicu, workoutové ihrisko, ale napríklad aj miestny cintorín a kultúrny dom, či kultúrno-spoločenskú sálu, autobusovú zastávku a Múzeum ľudovej kultúry.
Čo sa týka jednotlivých krajov, tak najviac žiadostí o nenávratný finančný príspevok bolo predložených v Nitrianskom samosprávnom kraji, a to konkrétne 132, možno aj preto, že tam pôsobíte veľmi aktívne, pán poslanec. Za ním je kraj Žilinský (reakcia z pléna), 82, Banskobystrický, 69, najmenej žiadosti bolo predložených v Košickom samosprávnom kraji. Musím sa zamyslieť nad tým. (Povedané so smiechom.)
Momentálne nám prichádzajú od úspešných žiadateľov prvé žiadosti o platby v mnohých obciach, ktoré mám napísané. No a v druhej polovici októbra, začiatkom novembra náš úrad s ministerstvom dopravy a výstavby v spolupráci s informačno-poradenskými centrami plánuje v každom zo samosprávnych krajov usporiadať pre žiadateľov, prijímateľov školenia. Cieľom týchto školení bude eliminovať nedostatky v rámci predkladaných podkladov týkajúcich sa verejného obstarávania a žiadostí o platbu, aby výdavky úspešným žiadateľom boli preplatené v čo najkratšom čase pri minimalizácii, pri minimalizácii chýb. Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, skončil som. A pokiaľ by pán poslanec chcel, tak mu viem dať aj zaujímavé tabuľky s číslami.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2019 14:15 - 14:20 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, pán poslanec. Ďakujem za položenú otázku, v ktorej sa pýtate na rozpočtovanie dividend spoločností SPP, a. s., a VSE Holding na roky 2019 - 2021 a porovnanie rozpočtovaných a skutočne dosiahnutých príjmov štátneho rozpočtu z dividend uvedených spoločností za roky ’16 - ’19.
Výška rozpočtovaných dividend na roky 2019 - 2021, ktorá je uvedená v schválenom rozpočte na roky 2019 - 2021 vychádza z predpokladaných výsledkov hospodárenia uvedených spoločností, ktoré kapitola Ministerstva hospodárstva SR zaslala ministerstvu financií počas prípravy rozpočtu verejnej správy na uvedené roky a sú uvedené v prílohe č. 3, ktorá sa volá Prehľad hospodárenia podnikov štátnej správy v hlavnej knihe rozpočtu verejnej správy na roky 2019 - 2021.
Na základe týchto očakávaných výsledkov hospodárenia je v návrhu rozpočtu na roky 2019 až 2021 rozpočtovaný možný príjem štátneho rozpočtu z dividend od uvedených spoločností na príslušné roky. Pokiaľ by ste teda chceli, mám tu tabuľku, kde je porovnanie rozpočtovaných a skutočne prijatých dividend od uvedených spoločností na základe vašej požiadavky, takže pokiaľ vám nevadí, že vám nebudem všetkých týchto 16 riadkov čítať, tak vám to rovno dám.
Ďakujem pekne. Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2019 14:15 - 14:20 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán poslanec. Najprv chcem uviesť základný fakt určujúci britský postoj k brexitu.
Tento postoj je zásadne daný rozhodnutím Dolnej snemovne britského parlamentu, ktorý pani premiérke Mayovej dohodu o brexite tento rok už trikrát odmietol, pričom neskôr zároveň schválil zákon, podľa ktorého Spojené kráľovstvo nesmie opustiť Úniu bez dohody. Daný zákon, ktorý stanovuje, že ak poslanci britského parlamentu do 19. októbra 2019 neschvália novú dohodu o brexite, premiér Boris Johnson zašle Európskej únii list so žiadosťou o predĺženie termínu brexitu, ktorý je stanovený na 31. októbra 2019.
V dôsledku posunu termínu odchodu na koniec októbra sa voliči v Spojenom kráľovstve zúčastnili aj na voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali 23. mája. Lídri členských krajín Európskej únie chápu komplexnosť otázky vystúpenia členského štátu z Európskej únie rovnako pozorne vnímajú zložitý vnútropolitický vývoj v Spojenom kráľovstve. Väzby vyplývajúce z členstva v Európskej únii sú natoľko silné, že ukončiť ich, resp. pretransformovať do optimálnej a obojstranne výhodnej podoby budúcej dohody nie je jednoduché. Nemožno tiež obísť skutočnosť, že podľa ostatných prieskumov 50% Britov si želá odchod Británie z Európskej únie, 42 % je za zotrvanie v bloku. Brexit bez dohody v ňom označilo za preferovaný scenár 20 % opýtaných.
Osobitne v ostatných týždňoch otázka brexitu stále prináša nečakané zvraty a náhle zmeny situácie, čo sú podmienky, za ktorých je rokovanie veľmi náročné. Stále sa riešia otvorené otázky pomerne komplikovaného režimu na írskej hranici, kde je neľahké priblížiť sa vzájomným pozíciám. Z tohto dôvodu zatiaľ nebolo možné dôjsť ku konsenzu a uzatvoriť právny text dohody o vystúpení. Do úvahy prichádzajú v zásade dve možnosti, buď sa pôjde cestou predĺženia lehoty, alebo dôjde k neriadenému brexitu. Zatiaľ čo na predĺženie lehoty by bola potrebná britská žiadosť a následný súhlas európskej dvadsaťsedmičky, na odchod bez dohody postačí uplynutie času k 31. októbru 2019.
Neustále sa zvažujú všetky pre a proti, klady a zápory oboch riešení. Je pravdou, že neriadený brexit by obidvom stranám spôsobil nemalé hospodárske i politické škody. Oddialenie by ich pomohlo zmierniť, minimálne v krátkodobom horizonte. Zároveň je však pravdou, že samotný posun situáciu okolo brexitu nijako nerieši, posun iba vytvára dodatočný časový priestor na nájdenie vhodného riešenia. Otázkou však je, aké riešenia sú ešte k dispozícii a či by nové návrhy opätovne nepriniesli len ďalšie vzájomné konfrontácie a trecie plochy bez záruky nájdenia uspokojivého vyriešenia tejto otázky. Z istej perspektívy, napr. z pohľadu podnikateľov a biznisu, sa táto pretrvávajúca neistota môže javiť škodlivejšou ako neriadený brexit. Pokiaľ britská strana požiada o ďalšie predĺženie, javí sa na strane európskej dvadsaťsedmičky vôľa jej vyhovieť. V októbri 2019 bolo v serióznych médiách publikované, že šéf britskej vlády sa v dokumentoch predložených príslušnému súdu písomne zaručil, že ak sa mu do 19. októbra nepodarí uzavrieť dohodu s Európskou úniou, požiada o odklad brexitu tak, ako mu to ukladá rozhodnutie parlamentu.
Určujúce teda je, že vystúpenie či nevystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie je v britských reáliách určené platným rozhodnutím britského parlamentu zo začiatku septembra 2019. Pokiaľ britská strana požiada o ďalšie predĺženie, javí sa na strane Európskej únie, na európskej dvadsaťsedmičke, na strane európskej dvadsaťsedmičky vôľa jej vyhovieť.
Dnes sa v Bruseli schádza Európska rada, Slovenská republika je na tomto fóre zastúpená premiérom pánom Petrom Pellegrinim. Európska rada bezpochyby prijme k brexitu stanovisko, ktoré bude principiálne určujúce tiež pre Slovenskú republiku.
Vážený pán poslanec, či už sa zasadá, alebo nie, vám aktuálne povedať, neviem, v každom prípade brexit je problematickou témou, ktorá trápi aj naše Slovensko.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 17.10.2019 14:15 - 14:20 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ako určite dobre viete, dňa 15. októbra 2019 sa konal Deň otvorených dverí Technickej univerzity v Košiciach. Jej jednotlivé fakulty prezentovali na tomto podujatí ponuku štúdia a aktivít či výsledky vedeckej práce univerzity.
Na deviatich fakultách Technickej univerzity v Košiciach v súčasnosti študuje viac ako 9-tisíc študentov, z toho 13 % tvoria študenti zo zahraničia, ktorí pochádzajú zo 45 krajín sveta. Snahou univerzity bolo predstaviť akreditované študijné programy Technickej univerzity, zabezpečiť priamy kontakt s aplikáciou vedy a výskumu vo vybraných excelentných laboratóriách s prepojenosťou na obchodnú a priemyselnú prax. Pripravená bola aj technologicko-inovačná expozícia či rôzne atrakcie a športové aktivity. Na deň otvorených dverí Technickej univerzity v Košiciach chodí každoročne približne 4-tisíc študentov, ich oboznámenie sa s tým, čo táto univerzita, čím sa táto univerzita zaoberá, môže pozitívne ovplyvniť rozhodovací proces mladých ľudí kam na vysokú školu. Plánom univerzity je zvládnuť nový proces akreditácie, kde univerzita plánuje integrovať rôzne študijné odbory. Rovnako sa univerzita uchádza o rôzne národné a medzinárodné vedecké projekty. Tohtoročným hosťom otváracieho ceremoniálu bo teda aj predseda vlády Slovenskej republiky a tohto podujatia sa zúčastnil aj exprezident Slovenskej republiky pán Rudolf Schuster.
Predseda vlády Slovenskej republiky ako bývalý absolvent tejto univerzity vyzdvihol vo svojom príhovore štúdium na Technickej univerzite v Košiciach a potvrdil, že študovať na nej bolo s odstupom času jeho výborné životné rozhodnutie. Svojou prítomnosťou chcel predseda vlády Slovenskej republiky podporiť technické odbory, resp. technické vzdelávanie.
Slovensko potrebuje čo najviac dobre pripravenej pracovnej sily, ale hlavne v takýchto odboroch, a teda hlavne v takých odboroch, aké sa študujú na technických univerzitách. Automobilový priemysel na Slovensku a výrobný sektor predstavuje oblasť, v ktorej je nedostatok pracovníkov pri terajšej rekordne nízkej nezamestnanosti na Slovensku najkritickejší. Trh na Slovensku sa v sektore výroby a inžinieringu rozvíja aj vďaka relokácii, alebo expanzii subdodávateľov v strojárenskom a elektrotechnickom priemysle. Slovensko prilákalo veľa nových investorov, ktorí otvárajú svoje podniky a aktívne do nich hľadajú kvalifikovaných ľudí.
Aj keď dlhodobý nedostatok pracovných síl najmä technického smeru v tomto odbore prispieva k tlaku na rýchlejší rast miezd, naším cieľom je aby univerzity vychovávali dostatočné množstvo absolventov v súlade s aktuálnymi požiadavkami trhu práce. Naozaj budeme veľmi otvorene a vždy pripomínať, že máme veľké množstvo študentov, ktorí síce navštevujú vysoké školy, ale najmä odbory, ktoré Slovensko vôbec nepotrebuje, a ich uplatnením na trhu práce, s ich uplatnením je veľký problém. Žiaľ, mnohí končia na úradoch práce, resp. vykonávajú celkom inú prácu ako to, čo študovali. Je to potom zbytočne vynaložený čas a vynaložené peniaze za štúdium, čo nikomu neprospieva. Aj preto chcel predseda vlády Slovenskej republiky povzbudiť rodičov a potenciálnych študentov vysokých škôl, aby si vybrali technické odbory. Vzdelanie technického smeru im v súčasnosti zabezpečí lepšiu uplatniteľnosť na trhu práce a aj celkom slušný príjem. Prítomnosť premiéra na tomto podujatí mala prezentovať aj záujem a prioritu vlády nasmerovať záujem mladých ľudí o štúdium technických odborov, leto bolo obdobie, keď záujem mladých ľudí..., lebo bolo obdobie, kým zá..., keď záujem mladých ľudí smeroval skôr k iným, najmä humanitným odborom. Aj keď netvrdíme, že nám netreba aj takýchto vzdelaných ľudí.
Teší nás skutočnosť, že veľké množstvo mladých ľudí navštívilo toto podujatie a pevne veríme, že mnoho z nich bude nakoniec študovať nielen na Technickej univerzite v Košiciach ale aj na iných univerzitách technického smeru a budeme mať dostatok kvalitných, vzdelaných mladých absolventov a to predovšetkým v oblastiach, kde aktuálne firmy a podniky pociťujú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som s touto otázkou.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 17.10.2019 14:10 - 14:14 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, mimoriadne rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady dňa 14. 10. 2019 sa uskutočnilo z dôvodu prerokovania niektorých aktuálnych návrhov zákonov predkladaných na rokovanie vlády. No a hlavným bodom zasadnutia bol najdôležitejší zákon roka - návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až roky 2022.
Ďalej bolo prerokované návrhy zákonov o územnom plánovaní a o výstavbe, známy skôr ako stavebný zákon. So sociálnymi a hospodárskymi partnermi sme si potrebovali vyjasniť niektoré nezrovnalosti a názory, vyladiť prístupy a v konečnom dôsledku nájsť kompromisné riešenia, s ktorými by súhlasili nielen všetci členovia Hospodárskej a sociálnej rady, ale boli v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky.
V hlavnom bode zasadnutia - návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 jednotliví partneri predniesli rôzne pripomienky. Samozrejme, každý člen rady inak vníma a chápe priority rozpočtu verejnej správy. Iné sú priority profesijných, zamestnávateľských, odborových alebo občianskych záujmových skupín či politických strán. Každý taktiež inak vníma fungovanie, manažovanie a smerovanie štátu a spoločnosti.
Musím skonštatovať, že rada nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasu niektorých zástupcov, a teda partnerov Hospodárskej a sociálnej rady. Vážený pán poslanec, následne vláda na svojom rokovaní schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až ’22 a rozpočet vnímame ako kompromisný, so silným sociálnym akcentom. Snažíme sa citlivo reagovať na meniace sa vonkajšie ekonomické a politické prostredie a uvedomujeme si, že ekonomika spomaľuje, a už v roku 2019 očakávame rast na úrovni 2,4 %, v roku 2020 ešte o niečo nižší, na úrovni 2,3 % a znižuje sa aj výkonnosť eurozóny a nevieme, ako môže dopadnúť brexit a aké ekonomické procesy môže naštartovať obchodná vojna alebo dohoda Spojených štátov s Čínou. Čelíme síce spomaleniu ekonomiky, ale nemôžem vôbec hovoriť o kríze. Naša nezamestnanosť sa stále drží na rekordným minimách pod 5 % a na úradoch práce evidujeme stále viac ako 90-tisíc voľných pracovných miest.
V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že základnou prioritou všetkých vlád, ktoré viedla strana SMER - sociálna demokracia, bolo budovanie a rozvíjanie sociálneho štátu. Slovensko musí byť sociálnym štátom, v ktorom musí mať každý istotu, že ak sa dostane do krízovej životnej situácie, štát mu pomôže všetkými dostupnými prostriedkami. Rozpočet je pre nás iba jeden z nástrojov, ako dosiahnuť spoľahlivé fungovanie a rast ekonomiky, ale hlavne je to nástroj na zvyšovanie životnej úrovne občanov a všeobecnej kvality života v spoločnosti. V rozpočte preto reflektujeme naše domáce priority, ktorými sú zdravotníctvo, školstvo či sociálna oblasť. Tie si neustále zaslúžia našu pozornosť, pretože hlavným cieľom vlády je neustále zvyšovať životnú úroveň našich občanov. V sektore zdravotníctva vzrastú celkové výdavky o 410 mil. eur, čo predstavuje rast 7,94 % a dosiahnu sumu 5,58 mld. eur. V rámci sociálnej oblasti sú v rozpočte premietnuté legislatívne zmeny súvisiace najmä so zavedením jednorazového príspevku na školské potreby pre deti nastupujúce do školy (6,1 mil. eur), so zvýšením rodičovského príspevku (163,8 mil. eur) a so zdvojnásobením výšky vianočného príspevku (91,5 mil. eur). Zvyšuje sa aj peňažný príspevok na opatrovanie (43,1 mil. eur) a finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou (9 mil. eur).
Od 1. januára 2020 vzrastú platy všetkých štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnej správe o 10 %, čo predstavuje 488,6 mil. eur. Súčasne je zabezpečený vplyv nového zákona o pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v sume 6,8 mil. eur a finančné prostriedky na zlepšenie odmeňovania učiteľov vrátane výskumných a vývojových zamestnancov na začiatku kariéry v sume 33,1 mil. eur, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembra 2019. Napriek spomaleniu ekonomiky nemienime škrtať na našich občanoch, na senioroch, mladých rodinách či slabých, alebo chorých a rezervy hľadáme skôr v úsporách v spravovaní štátu.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, odmietam tvrdenie niektorých záujmových skupín, opozičných strán a médií, že robíme nezodpovednú rozpočtovú politiku. Vyrovnaný rozpočet nie je a nemôže byť pre nás jediný fetiš. Deficit rozpočtu sa v roku 2020 bude pohybovať na úrovni 0,49 % HDP, 0,5 % deficit nie je ničím výnimočným ani v okolitých a iných rozvinutých krajinách a zvyšok odpovede vám dám osobne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2019 14:03 - 14:04 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je pán minister financií Ladislav Kamenický, je na zahraničnej pracovnej ceste, zastúpim ho ja, pani ministerka kultúry Ľubica Laššáková má neodkladné pracovné povinnosti, zastúpim ju ja, pani ministerka školstva Martina Lubyová má neodkladné pracovné povinnosti, zastúpi ju pán minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, pán minister obrany Peter Gajdoš je na zahraničnej pracovnej ceste, zastúpi ho pán minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, pán minister spravodlivosti Gábor Gál nemôže zo zdravotných dôvodov a zastúpi ho pán minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter je na zahraničnej pracovnej ceste, zastúpi ho pani ministerka vnútra Denisa Saková a pani ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú zastúpi takisto ministerka vnútra Denisa Saková. No a pani podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva Slovenskej republiky Gabriela Matečná je na pracovnej ceste a na ňu otázky nie sú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2019 9:41 - 9:43 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Dohoda o strategickom partnerstve predstavuje moderný základ pre rozvíjanie vzťahov medzi Európskou úniou a Japonskom a jej komplexným rámcom na podporu politickej a odvetvovej spolupráce vo viac ako 40 oblastiach, v oblasti energetickej bezpečnosti, v oblasti ochrany osobných údajov, ochrany klímy alebo priemyselnej spolupráce.
Cieľom dohody je zintenzívniť bilaterálnu spoluprácu medzi oboma stranami a docieliť koordináciu vybraných diplomatických aktivít voči tretím krajinám na pôde medzinárodných organizácií.
Za Slovenskú republiku bola dohoda podpísaná stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri Európskej únii Petrom Javorčíkom dňa 4. júla 2018 v Bruseli. Slávnostný podpis dohody medzi Európskou úniou a Japonskom sa uskutočnil na okraji samitu Európska únia - Japonsko dňa 17. júla 2018 v Tokiu. V mene EÚ dohodou podpísal predseda Európskej rady Donald Tusk a predseda Komisie Jean-Claude Juncker, za Japonsko dohodu podpísal predseda vlády Šinzó Abe.
Vnútroštátna procedúra bola k dnešnému dňu ukončená v ôsmich členských krajinách a predkladaná dohoda je tzv. zmiešanou úniovou zmluvou, to znamená zmluvou, ktorej zmluvnými stranami sú Európska únia a jej členské štáty na jednej strane a tretia krajina, v tomto prípade Japonsko, na strane druhej. Dohoda podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) ústavy, ústavy, vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody prezidentkou Slovenskej republiky.
Ctený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu, a teda vyslovenie súhlasu s touto dohodou, keďže je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Skryt prepis