Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja by som tak hlavne reagoval, alebo zhrnul tú reakciu na pána poslanca Pčolinského. Pán poslanec Sopko pred chvíľou hovoril o tom, že niekedy je lepšie byť skeptik a potom nie je prekvapený. Ja som asi ešte taký ten naivný, nepolepšiteľný optimista, aj keď som tu už druhé volebné obdobie, že predsa len niečo sa niekedy podarí. Nie kvôli mne alebo kvôli OĽANO, alebo kvôli opozícii, ale kvôli ľuďom. A čo ma hlavne povzbudzuje, že pán premiér to sľúbil, sľúbil. My sme mali tlačovku, ktorú sme tak nazvali, že čo Fico sľubuje, my plníme. Žiaden problém, máte to na podnose. Spokojne, my naozaj povieme, že to je zásluha pána premiér, on to sľúbil a podporili to jeho poslanci, krásne funguje to, bude to pre ľudí. No a keby ste nás boli predbehli s tým návrhom, my sa vôbec nehneváme, sme zvyknutí, že sa to tak robí, na tom nie je nič neobvyklé, že opozícia príde s nejakým návrhom zákona, začne s nejakou témou, ale nemá dostatok hlasov, no tak preto sme opozícia, hej, keď to tak poviem. Priznávam, vyhrali ste voľby alebo viete zostaviť väčšinu. To je samozrejmé. No tak vám to tu ponúkame, tak zoberte si to, adoptujte si to, prípadne to úplne opajcujte, spokojne, aj keď vo vlastnostiach dokumentu zostane, že to zostavilo OĽANO. Ale to mi nevadí vôbec. Podajte to, ale pre ľudí to bude. Ale keď to pán premiér už sľúbil na toho 1. mája, tak už by sme naozaj do toho mohli ísť. Ja tomu fakt verím, že teda keď aj teraz nedokážete to prehryznúť, je to tak zaužívané, okej, ale spravte to teda čím skôr, nech to pre tých ľudí je tak, ako to pán premiér sľúbil. Čo Fico sľubuje, my plníme. Amen.

Takže, ako to celé je. Máme teraz 11. septembra, to je taký pamätný dátum. Vrátil by som späť do novembra 2016 a niekde medzi tým sa nachádza 1. máj 2017. Prečo sú tieto dátumy dôležité v súvislosti s týmto zákonom?
Po tom, ako v roku 2016, po voľbách vznikol poslanecký klub OĽANO a začali sme pracovať aj s niektorými novými kolegami, napr. s Ankou Verešovou, so Soňou Gaborčákovou, s ďalšími, tak jedna z tém, na ktorú sme sa zamerali, bola vlastne práca v nedeľu. Nebolo to len preto, že by sme chceli riešiť nedeľu, lebo nedeľa, ale práve preto, lebo fakty, ktoré v tom čase vychádzali aj z Eurostatu, prípadne z ďalších zdrojov, hovoria o tom, že na Slovensku je nedeľná, vôbec teda sviatočná alebo víkendová práca veľmi rozšírený fenomén a to nie je tak, že by sme boli nejakí mierne nadpriemerní, ale hovorili sme to a budem opakovať znova, sme prví nielen vo V4, ale sme prví v celej Európskej únii, prví. Zhruba 20 % ľudí pravidelne dochádza do práce v nedeľu.
Niektorí by to možno povedali, že super. My to až nevidíme ako také super. Tak isto, pokiaľ poznám ľudí, ktorí pracujú cez víkend, nie sú nadšení tým, že môžu chodiť do práce v nedeľu, aj keď isto by sa našli niektorí, ktorí by to chceli. Ale viete, ten piatok, keď prichádza, tak všetci sa tešia, že príde víkend.
Ak sa pozrieme na čísla, tak vo V4-ke napríklad Maďarsko, myslím, a Česko majú okolo 6 % ľudí, ktorí pracujú v nedeľu. My máme trojnásobok, 20 percent. Ja by som tu ukázal aj nejaké grafy, ale tuto nesmiem. Takže pozrite si záznam z našej tlačovky, kde sme ich ukazovali. A tak isto priemer v Európskej únii je okolo nejakých 13, 14 percent. My máme teda 20 % tejto nedeľnej práce.
Naša ambícia bola a aj v tom duchu sme boli legislatívne aktívny, aby bolo obmedzenie nedeľnej práce tak bežne, tak ako je to vo vyspelej Európe, že v nedeľu sú zatvorené maloobchodné prevádzky, resp. sú tam určité pravidlá, tak sme to navrhovali v tomto duchu. Tento návrh zákona neprešiel. Prijal sa istý kompromis, ktorý bol proklamovaný ako polkrok k tej voľnej nedeli. Mnohí z nás ho podporili, ja som ho podporil tiež a je dobré, ak je sviatok sviatočný deň. A na druhej strane nie som si celkom istý, či je to úplne presne tým smerom k tej voľnej nedeli, pretože tie niektoré obavy, ktoré boli spomenuté pri tých voľných sviatkoch, tak sa naplnili. Minimálne tu v Bratislave, keď príde štátny sviatok, ktorý nemá paritu na rakúskej strane, tak začíname mať problémy, ako keď boli normálne hranice, proste zapchá sa to, lebo ľudia to vidia ako veľkú výhodu, že môžu ísť nakupovať do Rakúska. V nedeľu by s tým problém nebol, pretože v nedeľu aj v Rakúsku je ten predaj obmedzený. Čiže my stále si myslíme, že je to krok dobrým smerom riešiť nedeľu ako deň pracovného pokoja.
Na druhej strane, toto je iba A, časť B je, že nie všetkých sa to obmedzenie nedeľnej práce týka. Nie všetky prevádzky sú takto riešiteľné. A naozaj sú aj ľudia, ktorí teda sú ochotní pracovať v nedeľu. Tak krok B je, že navrhujeme príplatok za prácu cez víkend v sobotu a nedeľu.
A my keď sme tieto zákony predložili, tak v parlamente neboli podporené poslancami vládnej koalície, nie je to pre nás nejaký šok alebo nečakané prekvapenie. Ale je nám to trocha ľúto, ale zdá sa, že tieto zákony a tieto návrhy pokladá vláda, konkrétne aj pán premiér, za veľmi užitočné, správne, že sú dobré a zároveň, že sa to aj páči ľuďom, že ľudia to chcú, lebo s veľkou pompou toho spomínaného prvého mája pán premiér ohlásil, že áno, on zabezpečí príplatky za prácu cez víkend. Potešenie na našej strane. Ale viete, v prípade rôznych káuz sa hovorí, že skutok sa nestal, aj keď sa stal v skutočnosti, no ale tu sa naozaj skutok nestal. Skutek utek. Prvého mája nazvážaní ľudia, veľmi vhodná príležitosť, deň práce, poďme na to, sľúbime, a nič. Keby som si trocha štuchol, tak v lete ste mali ťažkú, ťažké leto, naťahovali ste sa vo vláde, v koalícii. Keby som bol trocha taký hnusnejší, zaoberali ste sa sebou samým, a nie problémami ľudí. My sme pracovali a keďže deadline na podávanie zákonov bol do 18. augusta, tak sme ho pekne bez problémov stihli a predložili sme zákon presne v takom duchu, ako to pán premiér sľúbil. Čiže zase nemôžem použiť vizuálnu pomôcku, ale dal by som tu nejakú zlatú alebo striebornú tácku, na podnose to tu máte, to, čo pán premiér sľúbil, my plníme. Máte tu zákon veľmi jednoduchý, novela Zákonníka práce, príplatky za sobotu a nedeľu. Čo je veľkou výhodou, že ak ho prijmeme, tak vlastne ľudia už na Vianoce by mohli dostať na základe tohto zaplatené za svoju prácu.
A škoda je na druhej strane, že od toho 1. mája už uplynulo dosť veľa času. Bola medzitým májová schôdza, júnová schôdza, táto schôdza je teraz, nič nie je predložené, že prišli už zhruba o polroka príplatkov, ktoré mohli dostať. Áno, samozrejme, môžte namietať. V mnohých firmách to tak je, majú to dohodnuté v kolektívnej zmluve, áno, samozrejme. Ale my tu hovoríme o Zákonníku práce, ktorý má taký všeobecný ráz.
Tiež môže byť jedna z námietok, že či sme to vyjednali s tripartitou. No to sme sa nezdržovali z dvoch dôvodov. Prvá vec, my sme opoziční poslanci, nie vláda, hej, a myslím, že aspoň my poslanci chápeme rozdiel medzi vládou a parlamentom. A druhá vec, istotne, istotne, keď to pán premiér 1. mája sľúbil, tak to už má vyjednané, že určite s tým súhlasia. Lebo keď príde pred voličov a povie, že to zabezpečí, tak to isto už vyjednané je. Takže týmto sme sa my nezdržiavali, to nie je naša práca. My sme si odviedli tú legislatívnu prácu a predložili sme do parlamentu.
Preto vás naozaj chcem požiadať, to, čo sa sľúbilo, nech sa splní, nech to majú ľudia čím skôr. Prosím pekne, môžete za to zahlasovať. Nejde o to, či vám budeme vďační my, ale že vám budú vďační ľudia, a my radi priznáme, že bez vašich hlasov by sme to určite nepresadili. A v tej téme nedele budeme pokračovať ďalej. Teraz riešime to béčko, myslím, že sa opäť vrátime k tomu áčku. Ja by som naozaj privítal a bolo by to aj praktickejšie, aj kvôli tomu Rakúsku, keby sme mali nedeľu ako deň pracovného pokoja, a možno by sme neriešili až tak rôzne polovičatosti, ale robili to tak, ako to má byť, môže byť. A tí, ktorí pracujú teda cez víkendy, aby to dostali normálne, slušne zaplatené.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo aj za ocenenie mojej láskavosti. Tých láskavostí bude ale teraz viacej, pretože týmto návrhom zákona nerobíme láskavosť len spolupredkladateľom, za ktorých prednášam veľmi rád tento zákon, ale robíme napr. tým láskavosť aj vláde, aj strane SMER a úplne špeciálne pánu Robertu Ficovi. Ak ste zvedaví, že čím, tak ja to potom lepšie alebo viac rozvediem v rozprave, do ktorej sa potom ako prvý hlásim.
Ale tak technicky, o čo ide? Je to návrh zákona o príplatkoch za prácu cez víkend. My veľmi jednoducho navrhujeme, aby tí, ktorí sú nútení, resp. ktorí pracujú cez víkendy, teda v sobotu a v nedeľu, aby dostali za to príplatok vo výške 100 % svojho priemerného zárobku. To odôvodnenie aj o tej láskavosti, potom viac v rozprave. Takže teraz som skončil a potom sa hlásim ako prvý do rozpravy.

Ďakujem pekne. Špeciálne ďakujem Jankovi Maroszovi, slovo fanúšik nie je slovo odborné, ani slovo nejaké vecné, skôr také emocionálne. Ja ako chlap proste rád idem po tej diaľnici, poviem úprimne, ale práve preto paradoxne napriek tomu, že je to príjemné, tak majú prednosť tie odborné vecné argumenty, o ktorých sme x-krát hovorili a aj tie si len spomenul a sú dôvodom, prečo toto uvoľnenie nepodporím. A naozaj, skáčme do takej výšky, akú máme a mnohé tie veci skutočne nie sú nevyhnutné robiť, ja neviem, D-kom alebo R-kou, ale dá sa to naozaj zlepšením tých ciest I. triedy napríklad alebo nejakými obchvatmi miest a obcí. Čiže tie alternatívy tam sú. Vidíte, ďalšia vec, kde sú alternatívy nielen vo vláde.
Takže ďakujem, áno, to fanúšikovanie je ako paradox, že napriek tomu, že som osobne fanúšikom, tak si nemyslím, že je dobré do nich nalievať peniaze za každú cenu. A pomôcť ľuďom, lebo o to nám ide, sa dá urobiť aj iným spôsobom, aj efektívnejšie aj lacnejšie. Pravda je taká, že veľakrát sa na týchto investíciách ale potom nedá, nedá získať možno rôzne iné bonusy pre iných ľudí, pre "našich ľudí" a preto sa niekedy uprednostňujú aj neefektívne, aj len emocionálne možno, aby bola všade diaľnica R-ka a aj tam, kde to naozaj nie je nevyhnutné. Sú, samozrejme, úseky, kde to ale nevyhnutné je, ako si spomínal napríklad teda Kysuce, kde je potrebné urobiť riadnu infraštruktúru, kde chodí ten, tá premávka, tá intenzita dopravy je veľká. Tak isto dokončiť tunel Višňové, čiže všetky tieto veci, aby sa urobili a verím, že to dokážeme urobiť efektívne aj z tých prostriedkov, ktoré máme. Rezervy sú niekde inde.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, začal by som tým, že hľadám to, čo spája, s čím môžem súhlasiť, a to je vlastne prvá časť bodu A toho pôvodného uznesenia a to, že naozaj diaľnice sú dôležité, resp. celá infraštruktúra je dôležitá.
Musím povedať, že som fanúšikom diaľnic nielen preto, že nad tým uvažujem ako nad praktickou vecou, ale ja rád cestujem a mám veľmi rád Slovensko a teším sa z každého nového úseku diaľnice, sledujem to podrobne. Musím povedať, že ako kresťan sa aj za to modlím. Blízko môjho bydliska, vlastne tam, kde bývam, kúsok od Žiliny, keď idem do Žiliny, som teda doma a špeciálne vozím napríklad ráno deti do školy, tak prechádzame popod most, ktorým sa vchádza do tunela Považský Chlmec a vždy, keď prechádzame, tak sa modlíme za to, aby sa darilo, aby to išlo, aby sa nikomu nič nestalo, žehnáme. Naša najmladšia dcéra mi minule hovorila: "Oci, keď si nebol doma, tak som to urobila ja." Takže určite som za to, aby sa diaľnice stavali, aby sa darilo, ale musím povedať, že napriek tomu, že s týmto bodom A čiastočne súhlasím, tak nesúhlasím aj spolu s mojimi kolegami z poslaneckého klubu s uvoľnením tzv. dlhovej brzdy.
Chcel by som na margo toho, nevyužil som faktickú poznámku, povedať, že treba spomenúť takú vec, ktorá sa týka okolností, že SMER, lebo myslím, že sa to týka hlavne SMER-u - SD, aj keď predkladatelia sú aj z iných strán, tak súhlasili alebo podporili dlhovú brzdu, keď boli v opozícii a žiadajú jej uvoľnenie, keď sú vo vláde. Aj keď musím korektne uznať, že tieto veci presahujú volebné obdobia, aj ten vývoj začal, ako hovoril kolega Heger, už niekedy v roku 2009 a bude presahovať a určite jedno volebné obdobie. Aj keď si myslím, že poznámka pána poslanca Grendela bola veľmi trefná, že treba hovoriť o tom, že ak teda chcete tvrdiť stále do kolečka to klišé a zavádzanie, že ste jedna jediná alternatíva, tak potom by ste nás ani nemali s tým oslovovať. Alebo potom nie ste jediná alternatíva a treba si to priznať.
Ďalšia vec je, že myslím si, že hlavný problém výstavby, resp. nevýstavby diaľnic a ďalšej infraštruktúry, prioritnej infraštruktúry, nie je len nedostatok peňazí, ale sú tam iné problémy. Pomenoval by som najmä nekoncepčnosť, budem o nej ešte hovoriť, nezodpovednosť, keď sa pri výstavbe diaľnic naozaj politizuje, hľadí sa nejaký súkromný biznis a ďalej aj neschopnosť v príprave, v realizácii, v čerpaní napríklad eurofondov alebo aj odbornosti niektorých náhľadov alebo niektorých rozhodnutí. Poviem konkrétne príklady.
Práve ten spomínaný Považský Chlmec, čiže kde je úsek diaľnice D3 Žilina, Strážov - Žilina, Brodno, ktorý mne príde ako jeden z najzbytočnejších úsekov. Samozrejme pre mňa ako pre obyvateľa Žiliny je to príjemné a je fajn, že v tom Strážove sa časť tej dopravy odkloní na Kysuce, ale logicky Kysuciam to nepomôže vôbec nič. Áno, viem, dalo by sa o tom debatovať, úsek bol pripravený, čerpali sa peniaze, ale ide o to, že zase je tam, sú tam nejaké iné okolnosti. Určite by som viac privítal, aj Kysučania by privítali viac obchvat Kysuckého Nového Mesta, tú nešťastnú križovatku v Radoli a aj to, čo súvisí so závodom INA.
Ďalej Ružomberok. Ako poviem vám, tuto asi len ťažko budem iba vecný. Naozaj ma to rozčuľuje. Proste bezostne prísť a povedať, že tak o desať rokov, hej, alebo v prípade Ružomberka o šesť, o päť, o šesť rokov sa to niekde posúva. Už sme mali po nej dnes jazdiť. Hovoril som si fajn, už z Ivachnovej do Prešova sa dostaneme v kuse po diaľnici, keď ešte k tomu pridajú ten Ružomberok, že za Hubovou vyjdeme na diaľnicu, bude to super, nebudú tie kolóny. Posunulo sa to a nie je tam problém len peňazí. Samozrejme, niektoré veci stopercentne neovplyvníme a nie je za to zodpovedná vláda, ale predsa, čo sa týka určitých okolností, geológia a tak, tiež to nie je len o peniazoch.
Ďalej tak isto dohadovanie donekonečna, Šútovo, Krpeľany, z ktorej strany to pôjde. Teraz to vyzerá na ten tunel Korbeľka, tiež strašné roky, roky sa to míňa.
Ja vám poviem a hovoril som to viackrát už v parlamente, keď sa narodil náš prvorodený syn Samuel v roku 1998, tak sa robila alebo urobila prieskumná štôlňa vo Višňovom. Môj syn má už vodičák a stále tam nejazdí. Čiže nie je to len otázka peňazí, je to strašné naťahovanie. Ešte možno aj príde oňho. (Povedané s úsmevom.) Tak dúfam, že, dúfam, že keď naša najmladšia dcéra, ktorá má teraz osem, už bude mať vodičák, tak už tam budeme jazdiť, lebo aj to Višňové sa znova... (Reakcia z pléna.) No a to práve ja s tým nesúhlasím, lebo evidentne to nie je problém peňazí, ale problém toho, že sa začne stavať, dohodne sa a povie sa, viete, o dva roky dlhšie. Čiže je tam kopa iných problémov, ktoré nesúvisia len s peniazmi, to práve hovorím.
Tiež diaľničný privádzač Lietavská Lúčka. Pán župan určite vie o tom veľmi dobre, lebo je to v jeho kraji, je to v našom kraji, ktorý sa toľko naťahoval nie preto, že by neboli peniaze. Je to relatívne drobná stavba v porovnaní s diaľnicami, ale naťahovalo sa to preto, lebo, lebo tam boli rôzne záujmy, resp. tam potom bola neschopnosť, ak sa to nezrealizovalo.
Ďalší bod, prečo nepodporím toto uvoľnenie dlhovej brzdy, je, že tu vidím zlého hospodára a zlú filozofiu. Viete, keby sme nemali taký ten reštriktívny rokovací poriadok, tak by som si tu priniesol nejakú pomôcku. Viete, že ja by som nerobil cirkus ani teátro, ale ukázal by som vám košík a povedal by som, že keď niekto za mnou príde a povie, že chce vodu a dá mi, že nalej mi do košíka, tak mu proste nedám. Lebo to je vyhodená voda, to je proste vytečená voda, zmárnená voda.
Ja nemám dôveru v túto vládu, ktorá momentálne je pri kormidle a nevieme, či, koľko vydrží, lebo teda po včerajšku to bolo celkom zaujímavé a uvidíme, ako to bude do budúcnosti, tak ja jej jednoducho nedôverujem. Nakoniec v rámci opozície tu ani nie som na to, aby som dôveroval a nie je to nič osobné. Je to vec proste politická a nejaká aj filozofická. Takže nebudem súhlasiť s tým, aby niekto dostal vodu do košíka.
Ďalšiu vec, ktorú by som mohol ukázať, keby tu nebol ten reštriktívny rokovací poriadok, nezmyselný, podľa mňa protiústavný, je, že by som mohol ukázať diagram alebo graf štátneho dlhu, ako sa vyvíjal. Je asi zbytočné opakovať, že za tých posledných desať rokov rástol, špeciálne teda za Ficových vlád, v percentách sa vyškriabal takmer na dvojnásobok, v percentách HDP, a samozrejme v absolútnych číslach to kontinuálne rastie. A treba povedať, keď hovoríme o tom, že uvoľníme dlhovú brzdu, skúsme nech rastie jej rýchlejšie to percento HDP, že zďaleka nezodpovedá rast diaľnic tomu rastu, rastu dlhu v percentách HDP. To znamená, že to vôbec nie je záruka, že zvýšime percento HDP na dlhu a tým pádom sa budú rýchlejšie stavať diaľnice. Vieme, tie sľuby, a to nebola len Ficova vláda, v 2006, 2010, 2019 stále sa to posúva, dlh rastie a diaľnice nie sú dostavané v uspokojivom rozmere.
Chcem ešte podčiarknuť jednu vec možno aj pre tých, čo to sledujú, že my vlastne nehovoríme o tom alebo nerokujeme o tom, že nechceme, aby dlh nerástol, len percentuálne, lebo on rastie stále kontinuálne v absolútnych číslach. Na tom grafe by to bolo pekne vidieť. My hovoríme, že nechceme, aby rástol ešte rýchlejšie. Čiže on rásť bude v rámci toho, aký máme rast, hospodársky, tak v rámci toho aj ten dlh v absolútnych číslach rastie a to, čo, teda o čo vyrastie naša ekonomika, o to môže, to sa môže použiť na výstavbu tejto infraštruktúry. Takže ešte raz, nie sme za to, aby rástol ešte rýchlejšie a nevidíme v rýchlom, alebo v rýchlejšom raste dlhu nevidíme záruku výstavby infraštruktúry.
Ďalšia vec, ktorú som už spomenul, spomínal, je nedôvera voči tejto vláde. My sme včera hlasovali za to, že vyslovujeme nedôveru ministrovi Richterovi, ale isto by sme, keby sme to chceli, tak tu môžme rad za radom, určite adepti sú viacerí, Kaliňak, Fico, atď., by sme mohli pokračovať. Plavčana ste statočne dali dole. Richtera už tak statočne nie a Kaliňáka, na to sa už vôbec neodvážite. Takže nedôverujeme tejto vláde.
Ďalšia vec, pokladáme za dôležité vymeniť manažment v rôznych, v rôznych inštitúciách, ktoré súvisia s výstavbou tejto infraštruktúry a naozaj aby tam boli ľudia, ktorí sú schopní a ktorým ide naozaj o verejné dobro, verejný záujem a nie o všelijaké ešte vedľajšie záujmy.
No a ďalšia vec je, ktorú by som určite privítal, že mala predchádzať tejto deklarácii a tejto novele, a to je stratégia, plán výstavby diaľnic, ako nejaký strategický dokument, ktorý by bol podporený aj v parlamente ústavnou väčšinou, pretože toto tiež veľmi škodí tomu, že príde nová vláda a keby aj čerpanie bolo uvoľnené, tak sa bežne robí, že a tento úsek dobre, tak tento nie, budeme stavať tento, čiže je tu veľká nekoncepčnosť, ktorá tiež spôsobuje nehospodárnosť a spomaľovanie výstavby infraštruktúry.
No a na záver si dovolím, lebo nechcem hovoriť dlho, nehnevajte sa, máme teraz 8. septembra, dobre hovorím, 4. novembra sú voľby do VÚC. Ja osobne toto pokladám za súčasť drahej predvolebnej kampane, špeciálne SMER-u - SD. Vidíme, že medzi predkladateľmi, nie sú jedinými predkladateľmi, ale medzi predkladateľmi sú páni Blanár, Chudík, Raši, Baška, ktorí jednoducho sa snažia deklarovať a primäť k tomu aj nás, že my to chceme, ale to je taký problém, nechcú nám to dovoliť v tom parlamente tamtí zlí, tí zo SaS-ky, tí z OĽANA nám to nechcú pustiť. My by sme to hneď postavili a bolo by to a sľubujeme vám to, tak ako sme sľúbili v 2010, ale nejde to. Takže nechceme prispieť k tomuto alibi, nechceme vám vystaviť ospravedlnenie, lebo je to zavádzanie. Je zavádzanie, že my by sme nechceli a prosím vás alebo skôr žiadam vás (reakcia z pléna), pán predsedajúci.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ospravedlňujem sa, nemal som komentovať.

Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Ďakujem. Takže nie je pravda, že my nechceme. Naopak, my chceme, aby sa stavali takéto diaľnice, infraštruktúra, ale žiadam vás, aby ste to nepoužívali ako kampaň. Pozor, ja nenamietam voči tomu, že sa robí kampaň. Nakoniec kampaň sama o sebe nie je nič zlého. Veď treba odprezentovať svoje zámery, svoje plány, svoje túžby, len to netreba robiť len pred voľbami a netreba sa tváriť, že teda my by sme tak chceli. Viete, pánov, ktorých som vymenoval, tak sú zároveň poslancami Národnej rady a sú súčasťou vládnej koalície a boli aj v minulých obdobiach súčasťou vládnej koalície. Podporovali ju tuto v parlamente. Jeden z nich bol dokonca minister prvej Ficovej vlády. Ťažko sa vyvlečiete z toho, že vy teraz by ste tak chceli a nemohli ste. Mohli ste. V minulom volebnom období mal SMER - SD, niektorí si nepamätajú, 83 poslancov v parlamente. Samotný SMER vládol. Nikto im nebránil. Nikto im nebránil stavať, hospodárstvo tiež rástlo. Ja som presvedčený, že ľudia to vidia, že takáto lacná kampaň, lacná marketingovo, neprejde. A musím vám povedať, že aj ľudia, s ktorými sa stretávam, to vidia a som až prekvapený, že ak sa rozprávam s mojimi voličmi, s ľuďmi aj z odbornej verejnosti, tak je 100 %, absolútne bez výnimky stopercentný názor, že nie, že to nemáme podporiť v žiadnom prípade a aj z tých dôvodov, ktoré som uviedol, aj z ohľadu na voličov, aj z ohľadu na dobro Slovenska toto vyhlásenie nepodporím.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Súhlasím s vami, pani poslankyňa Blahová, úplne a vlastne sa len ukazuje, že čo urobí z človeka, keď je tak dlho v politike a robí stále dokolečka také kompromisy, že je schopný potom cynizmu najhrubšieho zrna. Úplne má vymazanú pamäť vzhľadom na to, že on také to, čo nazval špiny a divadlá, robil na bežiacom páse a ak sa dožije a bude znova v opozícii, bude robiť opäť.
Ďalšia vec je, ako to už bolo aj spomenuté, že evidentne si nemyslíme, že minister Richter je hodný odvolania, nielen my, ale že si to myslia aj jeho koaliční partneri. A veľmi sa čudujem, že tak veľmi jednoznačne vyhlásil ministra Richtera za najlepšieho zo všetkých ministrov. Ja byť ministrom jeho vlády, a teda iným ministrom, tak by som sa urazil, ale to len dosvedčuje, aký zlý vkus má pán premiér.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ja by som v súlade s § 34 rokovacieho poriadku chcel sa vyjadriť alebo podať návrh k prerokovaniu vecí na tejto schôdzi a navrhnúť, aby do budúcich schôdz v septembri a neskôr, aby aj keď sa dosiahne dohoda, napríklad že budeme rokovať o dve hodiny dlhšie, ako to bolo teraz, počas dňa, tak aby neprichádzalo k takým náhlym presunom termínovaných bodov v priebehu možno dvoch hodín vopred, pretože to naozaj škodí kvalite potom prerokovania vecí a aj tá prítomnosť poslancov je problematická, aj pripravenosť. Naozaj v dobrom to teraz hovorím. Dohodli sme sa na grémiu o nejakom postupe, ale nebolo tam ani reči o takom náhlom presúvaní bodov, ktoré boli termínovano dané. Čiže vyjadrujem žiadosť a návrh, aby sa toto na ďalších schôdzach nedialo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec Blanár, milý Juraj, všetka úcta k tvojej osobe, ale ja sa nezhodujem s kolegami, že ten prejav bol nejaký hodnotný. Väčšinou hovoríš dobre a k veci a teraz si sa snažil k veci, ale hlavne ten apologetický tón a taká určitá defenzívnosť a ustráchanosť sa mi zdala. Rozmýšľal som, že čo za tým je, nejakým spôsobom to proste chcete, chcete presadiť a boli by ste veľmi radi, keby sme vám nejak na to skočili a odsúhlasili a aby sme vzbudili dojem, že veď to treba, tú dlhovú brzdu. Ja som presvedčený, že ju netreba a že aj z politických a vecných dôvodov ju odmietame.
A keď som sa ešte pozrel do tých materiálov, neviem všetko nájsť ihneď počas faktickej poznámky úplne presne, tak za tú dlhovú brzdu hlasovalo 146 poslancov aj v prvom, aj v druhom čítaní. Stoštyridsaťšesť poslancov, myslím, že jediný, kto mal s tým problém, bola pani poslankyňa Belousovová. Všetci ostatní unissono išli, ktorí tu boli prítomní. Čiže na to treba naozaj obrovskú zhodu, ak by sme s tým niečo chceli robiť.
A nechcem teda reagovať na predrečníka, ale takisto, ako to komentovala aj pani predsedníčka poslaneckého klubu SaS Blahová, naozaj tu nakoniec doložiť nejaké uznesenie, ktoré podľa kritiky, ktoré vyplynuli z rozpravy, nie je prerokované ani s vašimi všetkými koaličnými partnermi alebo v dostatočnej miere, tak mi príde, že takto to proste nepôjde, že môžme sa o tom baviť, ale takto to nepôjde. Však povieme si viac na grémiu.
Naozaj, hovorím, k tvojej osobe všetka úcta, ale mňa ten prejav presvedčil len o tom, že je to nejaký politický pokus. Zatiaľ ešte celkom neviem úplne presne odhadnúť aký, ale u mňa a myslím, že aj u väčšiny mojich kolegov ste nejakú dôveru alebo ochotu zmeniť názor z nie, z toho rozhodnutia nie, nejak zatiaľ nezmenili.

Ďakujem za slovo.
Mňa zaujalo to na tvojej reči, Edo, ako si oslovoval predkladateľov tohto návrhu uznesenia ako páni župani, resp. páni kandidáti na županov. Ja som si hľadal počas tvojho vystúpenia v archíve Národnej rady, kto predkladal tento zákon do pléna v V. volebnom období. Boli to Peter Kažimír, Jozef Kollár, Anton Marcinčin, Ondrej Matej, Ján Mikolaj, Ivan Švejna. Všetci členovia finančného výboru okrem pána Mikolaja, o ktorom je ale známe, že je vysokoškolský pedagóg a venuje sa doprave. Keď sa pozeráme, kto predkladá dnes toto uznesenie, tak sú tam dvaja členovia finančného výboru, a to pán Kamenický a pán Baláž, ak sa nemýlim. Všetko ostatní sú ľudia, ktorí sú z veľkej, mnohí z nich sú teda tí páni župani alebo kandidáti na županov. Na jednej strane pochopiteľne, že vás tá téma zaujíma v súvislosti s diaľnicami a rýchlostnými cestami, to je v poriadku, ale v každom prípade je rozdiel medzi predkladaním toho návrhu, keď naozaj išlo o ekonomickú silu Slovenska, o zdravie ekonomiky Slovenska, keď sa v V. volebnom období prijímal tento návrh. Dnes sa nemôžem zbaviť pocitu, že ide naozaj o župnú kampaň z peňazí, ktoré budú musieť splácať naše deti.
Viete, politické strany to robia tak, že keď chcú robiť kampaň, tak veľakrát si požičajú alebo od niekoho dostanú a potom po voľbách ich musia splácať. Ale splácajú to ony, a tu chceme robiť kampaň za peniaze, ktoré budú musieť splácať naše deti.

Ďakujem.
Pán kolega Jurzyca, vás sa tak dobre počúva. Jednak je to odborné, ale zároveň je to aj veľmi zrozumiteľné aj pre mňa, ktorý nemám ekonomické vzdelanie. Zároveň si ale myslím, že je to trochu márna snaha, pretože v tejto veci nejde ani tak o odborné argumenty, ale prevažuje nad tým politika. Ja si dovoľujem tvrdiť, že sú za tým blížiace sa voľby do VÚC. Viac poviem vo svojom vystúpení v písomnej rozprave. Takže určite je dobré, ak si to kolegovia vypočuli, beriem ako pozitívne, že aj reagujú. A pevne verím, že napriek všetkým politickým záujmom nám ide o spoločné dobro pre Slovensko a že to ale teraz nie je ani tak o tých diaľniciach ako skôr o tej politike a o tých župných voľbách.
Ďakujem.