Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, vážení páni ministri, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vidím, že terén aj koalično-opozičný bol dostatočne rekognoskovaný, a predpokladám, že stratégie obrany a možného útoky budú aj z toho vychádzať.
Ja oceňujem, ak mám voľne premostiť, hlavne tú atmosféru, že nefunguje to tak, ako sme mali možnosť v nedeľu vidieť v téme O 5 minút dvanásť vo verejnoprávnom médiu, kde celá...
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, vážení páni ministri, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vidím, že terén aj koalično-opozičný bol dostatočne rekognoskovaný, a predpokladám, že stratégie obrany a možného útoky budú aj z toho vychádzať.
Ja oceňujem, ak mám voľne premostiť, hlavne tú atmosféru, že nefunguje to tak, ako sme mali možnosť v nedeľu vidieť v téme O 5 minút dvanásť vo verejnoprávnom médiu, kde celá debata 5-dňová bola takpovediac hodená do koša. Pretože ja sa chcem poďakovať pani podpredsedníčke, ktorá reprezentovala celú opozíciu a robila, čo mohla, ale keďže téma bola navolená tak, že sa tu deje kabaret a je tu debata na úrovni 4. cenovej skupiny, tak myslím si, že ubližujeme sami sebe. A tá dokrútka, ktorá odštartovala celú debatu, je pre mňa ukážkou absolútnej manipulácie a toho, čo by sa v médiách verejnej služby robiť nemalo. Ak totiž natočíme dvaapol- alebo trojminútovú dokrútku, ktorá má v sebe obsiahnutú tému, že sa tu deje kabaret, že sú tu debaty na úrovni 4. cenovej skupiny, no tak potom už zúčastnení v diskusii reagujú a musia reagovať na to, čo táto dokrútka predostrie. To, že to bolo urobené manipulatívnym spôsobom, že boli vyňatí nejakí 5-6 rečníci z tejto debaty, je pre mňa obžalobou fungovania verejných a verejnoprávnych médií.
Myslím si, že si to nezaslúžia ani koaliční kolegovia z parlamentu a nezaslúžia si to ani opoziční kolegovia. Ja som tu počul mnohé vystúpenia, ktoré sa venovali rezortom, ktoré sa venovali ich rezortnej agende, ktorú majú blízko, čiže venovali sa oblastiam, či už to budú SaS-i, ktorí hovorili o svojich tím lídroch, alebo OĽaNO, ako pani Gáborčáková, ako pani Remišová, koniec koncov pán Grendel, Budaj a podobne, takisto SME RODINA a dokonca aj z iných opozičných strán. Dokonca debaty sa zúčastnili aj veľmi málo, ale zúčastnili sa aj vládni poslanci.
Čiže zopakujem tú základnú tézu, médium verejnej služby by nemalo verejnosti podsúvať, že tu sa deje debata, ktorá je na úrovni kabaretu a nemala by verejnosti podsúvať, že je tu iba a len debata na úrovni 4. cenovej skupiny.
Keďže sa venujem oblasti médií a kultúry, berte túto poznámku aj z hľadiska rezortného výseku pre kultúru a médiá, pretože asi viacerí z nás, či už z výboru pre kultúru a médiá, alebo celé plénum, budeme mať na mysli to, aby sme médium verejnej služby aj pod ohlasovaným zámerom zvýšenia koncesionárskeho poplatku mali možnosť komentovať, mali možnosť kritizovať. A súhlasím s tým, že politik do programovej skladby zasahovať priamo nemá. Ale mám za to, že či politička, alebo politik má mať vytvorený názor, pretože médium verejnej služby má v prvom rade kultivovať, otvárať debatu, ponúkať témy a tieto témy uzatvárať. Ak sa to deje tak, ako sa udialo poslednú nedeľu, nerobíme dobre parlamentarizmu, nerobíme dobre vlastnej práci a manipulatívne určujeme spoločenskú debatu, ktorá sa deje, plénum parlamentu nie je dôležité. To sa stalo túto nedeľu, pán Pellegrini dostal nahrávku na smeč a celú reláciu už len smečoval a hovoril svoj vlastný pohľad na parlamentnú debatu. Myslím si, že viacerí so mnou budete súhlasiť, že za minulý týždeň tu padlo omnoho viacej odborných a zásadných stanovisiek ako to tie, ktoré niekto môže označovať za kabaretné alebo stanoviská na úrovni 4. cenovej skupiny.
To je váš názor, môžte si ho povedať, ja mám momentálne mediálnu prevahu, pretože vlastním mikrofón alebo mám ho k dispozícii, takže nevykrikujme po sebe a zúčastnime sa debaty stlačením tretieho gombíka, volá sa to faktická poznámka. Ďakujem.
Ja som sa rozhodol, že rozdelím svoje vystúpenia pri programovom vyhlásení vlády na výsek médií a kultúry, čo sa udialo v písomnej časti, a druhú časť chcem prioritne venovať oblasti digitálnej agendy.
Minulý piatok vystupoval aj predseda parlamentu s tým, že, a veľmi oceňujem, že v tom jeho vystúpení spomenul aj mňa osobne, aj tému, ktorú by som chcel reprezentovať takpovediac nadrezortne, a je to téma digitalizácie a informatizácie spoločnosti. Digitalizácia a informatizácia spoločnosti je totižto prierezová a nadrezortná téma. V programovom vyhlásení vlády sa nachádza presne v týchto dvoch úrovniach, čiže má svoju vlastnú kapitolu a má aj v jednotlivých rezortoch svoje vlastné zastúpenie. Keďže som členom Spoločnosti pre otvorené a informačné technológie (skratka SOIT) a zároveň táto organizácia v spolupráci so Slovenskou alianciou pre internetovú ekonomiku vydali také odporúčanie, a ja si dovolím, keďže má len 9 bodov, zacitovať, možno, že tento projekt poznáte aj pod názvom Slovensko.Digital. Asi ste zachytili aj počas ostatného roku, možno aj priamo v predvolebnej kampani, že prišla ako keby z tretieho sektora od odborníkov na IT oblasť verejná obžaloba prešustrovanej jednej miliardy eur na to, kde digitalizácia a informatizácia spoločnosti mohla pre občanov urobiť veľa, a neurobila.
Informatizácia, digitalizácia v spoločnosti má byť pod jedným hlavným heslom a dúfam, že mi z opozície a kolegovia z koalície toto heslo naplnia. Ono znie: "Aby obiehala informácia, nie občan." Skúsim ho zopakovať. Skúsme použiť finančné prostriedky z národného rozpočtu alebo z fondov Európskej únie na to, aby bolo dohľadateľné, že v Slovenskej republike bude menej obiehať občan po úradoch a viac budú obiehať informácie. K tomuto zásadnému a úplne tomu najzákladnejšiemu heslu má celá informatizácia a digitalizácia hlavne smerovať.
Ja by som skúsil zacitovať, keďže je to jedna z mála treťosektorových iniciatív, ktoré vydali najprv odporúčanie pre ľudí, ktorí zostavovali programové vyhlásenie vlády, takpovediac budúcu koalíciu, a následne s tým, že je otvorený vlastne portál a môže sa do neho verejnosť zapojiť, vydali aj tzv. rešerš alebo pohľad na to, akým spôsobom sa tieto odporúčania do programového vyhlásenia vlády dostali.
Ja by som teda na iniciatívu Slovensko.Digital pre tie kolegyne a kolegov, ktorí o nej nepočuli, upozornil, pretože sú to naozaj odborníci, sú to tí ľudia, ktorí sa priamo, či už v komerčnom sektore, alebo už aj v sektore pre verejnú správu, týmito otázkami zaoberajú spolu so Slovenskou alianciou pre internetovú ekonomiku a ako aj spomínanú Spoločnosť pre otvorené informačné technológie. Títo ľudia odporúčali budúcej vláde, aby sa zamerala na dlhodobý rozvoj a prosperitu Slovenska prostredníctvom:
1. Rozvoja digitálnych, podnikateľských, kreatívnych a inovatívnych zručností na všetkých úrovniach vzdelávania vrátane systému celoživotného vzdelávania ako nevyhnutného predpokladu pre fungovanie Slovenska na globálnej ekonomickej scéne. Pre prosperitu Slovenska bude kľúčové najmä vzhľadom na jeho veľkosť a nadštandardnú otvorenosť, či budú firmy pôsobiace na jeho území aktívnymi poskytovateľmi moderných služieb alebo len pasívnymi prijímateľmi. To bez šikovných a najmä pripravených ľudí veľmi nebude možné.
2. Zlepšenie podmienok na rozmach kreatívnych, inovačných a technologických odvetví tak, aby mohli byť globálne, úspešné a pomáhali rozvoju a modernizácii tradičných odvetví, ktorých konkurencieschopnosť pre ekonomiku Slovenska je rovnako nevyhnutná. Za zvlášť dôležité považujeme opatrenia na podporu začínajúcich podnikateľov, podpory inovatívneho exportu, vytvorenie moderných podmienok pre investovanie či umožnenie jednoduchého zamestnávania kvalifikovaných ľudí nielen doma, ale z celého sveta. Títo totiž dokážu otvárať nové témy a nové oblasti podnikania. Kým vyspelé ekonomiky hľadajú spôsoby, ako k sebe prilákať talentovaných ľudí, Slovensko si často zbytočne vytvára či udržiava rôzne administratívno-regulačné bariéry a ľudí buď priamo odháňa, alebo nevytvára pre ne motivačné prostredie. Navyše sme presvedčení, že práve tieto odvetvia by dokázali spomaliť a potencionálne aj eliminovať masívny odliv mladých kvalifikovaných ľudí zo Slovenska.
3. Prehlbovanie regionálnej a svetovej spolupráce v oblasti inovácií. Slovensko napr. stále nedostatočne využíva potenciál dunajského regiónu, ktorý vyniká v oblasti kybernetickej bezpečnosti, 310 svetových cybersecurity firiem sídlia priamo v tomto regióne, či poskytuje výnimočné predpoklady pre uplatnenie moderných trendov mobility medzi svojimi centrami. Čiže z hľadiska V4, Brno, Viedeň, Bratislava a Budapešť, prípravu spoločných projektov v rámci dunajského regiónu, resp. zdieľanie tzv. best practices, implementácie opatrení jednoduchého digitálneho trhu, mohutnej agendy Európskej únie v spolupráci s podnikateľskou a odbornou verejnosťou s cieľom maximalizovať benefity pre slovenských podnikateľov a občanov. Považujeme za nevyhnutné pripomenúť, že jednotný digitálny trh má za cieľ prepojiť dvadsaťosem trhov EÚ, priniesť ročný hospodársky rast vo výške 450 mld. eur, vytvoriť státisíce pracovných miest a najmä posilniť predpoklady pre fungovanie vedomostnej spoločnosti.
5. Zvýšenie transparentnosti informatizácie, zásadný a kľúčový moment, a zapojenie verejnosti do jej usmerňovania. Rozhodnutie o dokumentoch s dopadom na smerovanie informatizácie, štandardoch a projektoch by sa mali robiť transparentne a so zohľadnením názorov odbornej i širokej laickej verejnosti zverejňovaním projektovej dokumentácie a subdodávateľov až po konečného realizátora a stanovením pravidiel obmedzujúcich konflikt záujmov by sa mali zabezpečiť transparentnosť vzťahov a odstrániť podozrenia z nekalého konania. V utajenom režime by mali byť realizované iba nevyhnutné funkcie, nie celé moduly a informačné systémy.
Svedkom toho sme boli mnohokrát, a ak sa pri transparentnosti, ktorú pre slovenské pomery môžme skôr volať, keďže transparentnosť znamená priesvitný, skôr jej zahalenosť alebo až hmla, sa u nás mnohokrát nedialo. Informatizácia má a moduly alebo informačné systémy, ktoré sú budované, majú jeden problém. Ak vám poviem, že na ministerstve školstva kúpili Ferrari za cenu Trabanta, nemusím ďalej vysvetľovať, tu stačí dať bodku.
Pri informačnom systéme, ak to bude ústredný portál verejnej správy, musíme ísť do hlbšieho vysvetľovania, čo to robí, na čo nám to je, prečo to môže stáť 46 mil. eur alebo 17 mil. eur, čo presne bude benefitom, koľko modulov to má, a preto sa veľmi ľahko okolo informačných technológií a informačných zadaní a modulov robí hmla. Ak sa do toho nevie zapojiť odborná verejnosť, lebo zväčša môže byť priamo zainteresovaná, ajťákov je málo, alebo celkovo o tom nie je informovaná verejnosť, tak sa veľmi ľahko môžu stať z Trabantov Ferrari alebo opačne.
Týmto pádom by sme na túto požiadavku komunity mali reagovať so zvýšenou pozornosťou a následne sa dostanem k odpočtu, priamo transparentnosť a otvorenie debát a čo najviac otvorenie verejnosti, je veľmi dôležité práve na to, aby sa nám opäť po štyroch rokoch nestalo to, že budeme iba sucho konštatovať, že miliarda eur sa v informatizácii a digitalizácii minula a veľmi nevidíme jej prínos pre občanov.
No, bol tu jeden poslanec v predchádzajúcom volebnom období, ktorý informatizáciu charakterizoval tým, že v akejkoľvek agende, kde sa vyskytne slovko "e" (pozn. red.: vyslovené po anglicky ako "i"), prirátajte rovno 10 mil. Čiže toto by nemalo byť, nemalo byť štandardným parametrom eGovernmentu, eDoprave, eHealthu, aby sme skôr spoločnosti vysvetlili, že informatizácia a digitalizácia ide v jej prospech a nie, že sú tu mnohé procesy, ktoré chcú daňovým poplatníkom vyťahovať zbytočne eurá z vrecák, ktoré im nenesú benefity.
6. Reformy verejnej správy súčasne s informatizáciou. Nie je efektívne elektronizovať súčasné postupy papierového sveta. Informatizácia by mala byť spojená s dôslednou reformou procesov verejnej správy tak, aby boli v najširšej miere využité výhody moderných spôsobov komunikácie a budované boli proaktívne služby. Svet verejnej správy je potrebné otvoriť poskytovaním komplexných informácií, sprístupňovaním otvorených údajov a služieb prostredníctvom otvorených rozhraní.
Tu máme najviac čo robiť. Ešte raz, tento bod súvisí s tým, že nechoďme otrocky elektronizovať a vpúšťať elektronizáciu do štandardných analógových procesov, ale dovoľme elektronizácii a digitalizácii, aby mnohé procesy vedela nastaviť tak, ako je jej vlastné. Nám totižto ide, ak si bude matka vybavovať materskú, nie aby teraz musela obehnúť možno dva alebo tri úrady, ale aby prišla k počítaču, identifikovala a autentifikovala databázy troch rezortných ministerstiev, jej sociálnu situáciu zahrnú a jej vypadne jej nová skutková podstata, alebo to, ako ju štát vníma, a to je matka s dieťaťom, ktorá má mať nárok na materskú. Čiže to je presne do hĺbky pretavené to, aby neobiehala matka, ale aby obiehala informácia o nej, pretože štát o jej sociálnej situácii v tomto prípade vie dávno. Ona vlastne chodí na úrady iba s tým, že hovorí, že, áno, som tu ja, úradník overí, vypíše nejaký formulár, o ktorom štát dávno vie, a toto by sa dalo pre potreby digitalizácie urobiť úplne jednoducho.
Možno v tejto situácii ste asi pred týždňom zachytili to, že premiér Estónska, odchádzajúc na nejakú zahraničnú cestu, podal daňové priznanie z mobilného telefónu na letisku. To je to, keď oni v 2007, možno 2004, 2005, začali budovať svoje vlastné domáce elektronické systémy, dostali sa až do bodu, kedy dokážu trojklikom podať daňové priznanie. A dokonca je to tak zaujímavý startup alebo tak zaujímavý proces pre potreby verejnej správy, že sa oňho zaujímajú ekonomiky a štátne správy, ako je štátna správa Číny alebo USA.
Myslím si, že dosť podrobne o tom sme hovorili aj s pánom kolegom Sopkom, čiže držme si palce, aby viacero poslancov aj cez tú iniciatívu, ktorú spomínal predseda parlamentu, že tu vznikne komisia pri eurovýbore, ktorá sa bude digitalizácii a informatizácii venovať, poďme toto propagovať, pretože, áno, Slovensko môže ponúkať úplne rovnaké parametre, ako ponúka Estónsko.
7. Zvýšenie efektívnosti investícií z verejných zdrojov do IT. Potrebujeme, aby bol rozvoj informačných systémov realizovaný efektívne, nevzbudzoval pochybnosti a umožňoval čo najširšie zapojenie aj malých a stredných podnikateľov. Preto informačné systémy majú byť budované modulárne a agilne a je vhodné upustiť od obrovských centrálnych monolitických projektov. Štát by mal sledovať vyššiu hodnotu za peniaze a presadiť postupy v nákupe IT, ktoré naplnia tento cieľ a prispejú k zvýšeniu konkurencie. Investície do IT by mali byť podložené dôslednými analýzami alternatív spolu so zhodnotením jej ekonomickej výhodnosti. Všade, kde je to možné, majú byť znovu použité existujúce riešenia, k nim prislúchajúce autorské práva k dielam na zákazku a má byť vykonávaný, aby objednávateľ a používateľ už raz za vyplatené peniaze nebol nakupovaný znova a znova, a hlavne zaviesť do Slovenska, tak pre slovenské potreby, alebo potrebu slovenskej verejnej správy, tzv. open source. Sme v tom úplní pionieri a open source dokáže reálne šetriť peniaze.
8. Centrálne riadená informatizácia digitálnej ekonomiky. Informatizácia verejnej správy a rozvoj digitálnej ekonomiky potrebujú lepšiu koordináciu. Navrhujeme, aby vláda Slovenskej republiky presadila centrálne riadenie informatizácie a podpory a rozvoja digitálnej ekonomiky na nadrezortnom princípe s cieľom tesnejšej a zmysluplnejšej koordinácie, zvýšenia prehľadnosti a efektívnosti realizovaných aktivít s vyššou mierou kontroly dodržiavania záväzných pravidiel a stanovených priorít. Štátna správa by si mala vytvoriť silnejšie kompetencie v oblasti IKT s cieľom zníženia závislosti od externých dodávateľov, ktorí, ak to objednáme tak, že externého dodávateľa alebo súkromný sektor pustíme veľmi blízko, s nevypovedateľnými zmluvami, tak potom sa verejná alebo štátna správa stáva na obdobie platnosti alebo servisu do obrovskej miery závislá od dodávateľa, a preto by sme mali pristúpiť k tomu, aby bolo jedno, kto sa na open source alebo open data napája, aby sme to vedeli meniť pružnejšie a nebola štátna alebo verejná správa roky alebo dekády viazaná na jedného dodávateľa, ktorý vycuciava potom, ak sa dostaneme do závislosti od neho, štátny rozpočet a nevieme si pomôcť.
9. A posledné a veľmi dôležité: Orientácia na klienta. Alebo je používaný možno pre viacerých známejší termín user friendly rozhranie. Nie je dôležitý počet služieb eGovernmentu, ale nakoľko pomáhajú jednotlivé moduly a služby eGovernmentu používateľom. Organizácie verejnej správy by mali od začiatku projektov aktívne pracovať s cieľovými skupinami používateľov v snahe vytvoriť elektronické služby, ktoré používatelia potrebujú, sú ergonomické a jednoduché na použitie. Čiže aby im občan a ten zadávateľ rozumel, vedel ich používať a hlavne ich potreboval. Realizované by mali byť cielené programy vzdelávania používateľov na prácu s eGovernmentom. Pre vytvorené elektronické služby by sa mala zisťovať využívanosť a spokojnosť používateľov ako dôležitá súčasť kritérií pre posudzovanie IT projektov.
Toľko bol dokument, ktorý bol zaslaný, ja som ho podporil a stručne, keďže je zverejnený dokument k programovému vyhláseniu vlády, ako odpočet by som si dovolil teda zacitovať, čo sa z tejto výzvy do programového vyhlásenia naozaj dostalo.
Na začiatku chcem poznamenať, že informatizácia a digitalizácia má v programovom vyhlásení svoju vlastnú kapitolu, ak by sme sa pozerali len cez uhol pohľadu cez ňu, bolo by tam spomenuté veľmi málo. Preto som si dal spolu s kolegami prácu na tom, aby sme pozreli jednotlivé oblasti, kde priamo v rezortoch sa informatizácia a digitalizácia spája a sú mnohé veci, ktoré z tejto výzvy sa do programového vyhlásenia vlády dostali.
Aby som nebol ten, ktorý iba kritizuje, tak to, že v rámci reformy verejnej správy súčasne s informatizáciou sú zapracované v programovom vyhlásení vlády state ako modernizácia s cieľom poskytnúť kvalitné a dostupné služby v kapitole 1, optimalizácia výkonu štátnej správy na meranie efektívnosti procesov, skvalitňovanie služieb, optimalizácia procesov pre verejnú správu a pod. Vláda sa zameriava na realizáciu a prijímanie takých opatrení, ktoré posunú Slovensko v oblasti elektronickej verejnej správy na úroveň priemeru EÚ, sú dôležité deklarácie a dôležité záväzky. Tento je pre mňa veľmi dôležitý a skúsim ho zacitovať znova: "Vláda sa zameria na realizáciu a prijímanie takých opatrení, ktoré posunú Slovensko v oblasti elektronickej verejnej správy na úroveň priemeru EÚ." Uvidíme, držme im v tom palce.
Tieto opatrenia majú vychádzať z dôslednej reformy procesov verejnej správy, pričom IKT prostriedky budú slúžiť ako významný podporný nástroj na implementáciu týchto reforiem.
Z pochvalných vecí námatkovo môžem povedať aj o tom, že vo viacerých rezortoch je vytvorený predpoklad, že vo viacerých kapitolách je uvedený dôraz na vytvorenie elektronických služieb. Vo veľmi vágnej aj tejto všeobecnej polohe, ale predsa len je to záväzok a vieme ho v mnohých rezortoch nájsť. Vo viacerých kapitolách sa uvádza takzvané, zase vo všeobecnosti uvádza, zlepšenie informovanosti o daných procesoch.
Z hľadiska neutrálnych stanovísk odporúčam teda tento dokument, ktorý je zverejnený. Jednu z posledných vecí, ktoré by som chcel oceniť, je vytvorenie centrálneho riadenia informatizácie spoločnosti a uplatňovanie nadrezortného princípu, ktoré je detailne riešené v kapitole Informatizácia spoločnosti a jednotný digitálny trh. Bolo to jedným z apelov, a to, že sa nám to vyskytlo v programovom vyhlásení vlády, bude len a len dobre z môjho pohľadu.
No a teraz čo mi z hľadiska výzvy v programovom vyhlásení vlády chýba. Veľmi dôležitý prvok. Chceli sme, aby bolo pri informatizácii a digitalizácii spoločnosti čo najširšie zapojenie malých aj stredných podnikateľov, čiže dodávateľov informačných služieb. Toto nie je ani v kapitole digitalizácia, informatizácia, ani v jednotlivých rezortoch riešené vôbec. Čiže nie je to riešené.
Nepriamo sa našlo, že sa dotýka možno v rámci hospodárskej politiky, nástroje na podporu malého a stredného podnikania. Ale keď to zacitujem, chcú podporovať vo všeobecnosti malé a stredné podnikanie. Vzhľadom na to, že informatizácia, digitalizácia je mohutný sektor s veľkými finančnými zdrojmi, zdá sa mi, že mať v programovom vyhlásení záväzok, že informatizačné abo digitalizačné projekty budú nasmerované aj pre potreby malého a stredného podnikania na Slovensku, je dôležité.
Ďalší pre mňa veľmi dôležitý moment, ktorý sa mal v programovom vyhlásení vlády objaviť, v tejto miere bolo, že informačné systémy majú byť budované na takzvaných malých, pružných, agilných riešeniach a nemajú to byť veľké, mohutné projekty, ktoré často zlyhávajú a stoja veľa peňazí a sú vnútorne uzavreté. Takisto bod malej, stredne efektívnej, modulárne budovanej informatizácie sa v programovom vyhlásení vlády nenachádza vôbec. Nikde v 70 stranách dokumentu ho nenájdeme.
Chceli sme, aby bolo všade, kde je to možné, boli znovu použité existujúce riešenia. Autorské práva k dielam na zákazku má vykonávať objednávateľ a použitý mať prístup open source. Chyba. Vôbec tento moment nie je spomenutý v programovom vyhlásení vlády. Je to na škodu veci, pretože, ešte raz, open source, čiže to, čo je, to, čo vedia aplikácie takpovediac zadarmo, a byť používané vo verejnej alebo štátnej správe, my v programovom vyhlásení vlády pre rok 2016 - 2020 nevidíme vôbec. Zároveň to, že, nie, sa vláda nezaväzuje, že bude používať existujúce riešenia a možno aj autorské práva k týmto existujúcim riešeniam používať na paralelné alebo podobné projekty, je podľa mňa aj s tlakom na šetrenie finančných prostriedkov využívanie kapacít, ktoré štát už má objednané v rámci elektronizácie, chybou a jednoznačne sa k tomuto záväzku zostavovatelia programového vyhlásenia vlády mali prihlásiť.
No. A z hľadiska toho 9. bodu, ktorý som ja nazval orientácia na klienta, resp. user friendly prostredie, zo všetkých bodov, ktoré sme chceli mať v oblasti orientácie na klienta, je v programovom vyhlásení vlády nula, nič.
Čiže zvýšenie kvality služieb VS je jedným zo základných východísk činnosti vlády, čo je v úvode, nemôžem považovať za záväzok. Služby orientované na verejnosť v zmysle novej NKIVS, kapitola päť, málo. Nie je dôležitý počet služieb eGovernmentu, nakoľko napomáhajú a koľko pomáhajú obyvateľom, keď z tejto výzvy sa dostane iba dôraz na maximalizáciu benefitov pre občanov a podnikateľov pri informatizácii spoločnosti, je skutočne len vágne konštatovanie.
Ďalšie, ako napríklad záväzok, aby sa v programovom vyhlásení vlády objavila explicitne vymenovaná, že služby budú jednoduché na použitie, budú ergonomické, budú slúžiť obyvateľom, že sa táto výzva neobjavila v programovom vyhlásení vlády, je na škodu veci.
A preto aj z pohľadu digitalizácie a informatizácie nemôžem vládne vyhlásenie podporiť. A myslím si, že v tejto oblasti máme veľmi čo doháňať. A bude na nás, aj tých, ktorí sme v opozícii, a hlavne na vás, kolegyne a kolegovia z vládnej zostavy a samotní rezortní ministri, aby sme heslu, aby obiehala informácia a nie občan, urobili zadosť a budeme prísne sledovať, aby štát, daňoví poplatníci a európske fondy minuté cez možno ďalšiu miliardu eur neskončili tak, že budeme musieť pri závere tejto vlády konštatovať, že digitalizácia a informatizácia sa opäť nepodarila, občan je nespokojný a peniaze boli prešustrované.
Na túto misiu vás pozývam. Ospravedlňujem sa možno, á, neospravedlňujem sa, dal som si záväzok pol hodiny, čiže informatizácia a digitalizácia pre výsek z programového vyhlásenia vlády si podľa mňa zaslúžila presne tento časový rozmer. A dúfam, že tu nájdem viacerých spojencov, aby ste túto agendu potlačili ďalej.
Ďakujem za pozornosť, prípadne faktické poznámky. (Potlesk.)
Skryt prepis
