Videokanál poslanca

Myslím, že dva blogy, ktoré si hovoril, odpovedajú aj môjmu predrečníkovi, pretože na začiatku si hovoril o úvode do témy, kedy sa mala stať otázka hmotnej zodpovednosti politikov alebo verejných funkcionárov jednou z referendových otázok a teda, akým spôsobom sa zachoval priamo k tejto otázke ústavný, vtedy ústavný právnik Radoslav Procházka.
A druhý príklad bol asi ten najčerstvejší, tak som ho ja vnímal. To znamená to, čo sa stalo včera alebo v predchádzajúcich dňoch, kde príkladmo sa dá presne a jasne určiť aj na veci, ktorej všetci rozumieme, lebo predpokladám, že aj tak vysokí ústavní činitelia, ako je Andrej Danko, chodia cez deň jesť. Čiže vieme, čo by mohla asi večera stáť, možno, keďže politika nefunguje lineárne a niekedy na príklade o 270 eurách sa dajú vysvetliť tie miliardové kšefty, tak tomu celkom rozumiem.
Chcem povedať ešte jednu vec, tak ako som uvádzal ten návrh zákona, že môžu byť odpoveďou na to, čo by malo trápiť každého jedného zodpovedného politika a verejného funkcionára, a to je to, že na Slovensku alebo možno aj v celej Európe kríza dôvery, alebo klesá dôvera vo výkon verejných funkcií a to je z môjho pohľadu aj hlavne preto, že ak verejný funkcionár alebo politik pochybí, neprichádza trest. A tu ten trest jednoznačne chceme zaviesť. Čiže aby sa mohla obnoviť dôvera, musí prísť aj zodpovednosť a tu preto aj ja tento návrh zákona podporujem a spolupredkladám.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý tvorí jednu podstatnú časť verejnej diskusie, alebo teda jeho obsah tvorí podstatnú časť verejnej diskusie a veľmi medzi ľuďmi a verejnosťou sa hovorí o tom, že ak pri akomkoľvek konaní, ľudskom konaní neprichádza k možnosti postihu, resp. konanie nie je zaťažené tým, že prichádza k nejakej priamej, k priamemu možnému postihu alebo trestaniu, ak sa niekto vyhne zákonným mantinelom alebo aj mantinelom, ktoré definuje tzv. dobré mravy. Čiže sme sa snažili priniesť návrh zákona, ktorý dopĺňa zákon 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Myslíme si, že ak človek rozhoduje o vlastnom majetku, vlastných právach, povinnostiach a cíti dôsledky svojho konania osobne a možno tvrdo, znamená to, že je aj viazaný osobnou zodpovednosťou. Pokiaľ však človek rozhoduje o cudzom majetku, a na Slovensku je hlboko usídlený taký bonmot, že z cudzieho krv netečie, a to najmä, ak ide o majetok štátu alebo územnej samosprávy, v súčasnosti existuje veľmi málo alebo takmer neexistujú inštitúty, ktoré by prinútili nakladať so zvereným majetkom s náležitou starostlivosťou riadneho hospodára. Verejný činiteľ môže pri rozhodovaní ľahko podľahnúť súkromným alebo aj skupinovým, alebo aj lobistických záujmom, ktoré môžu rôznou mierou poškodiť alebo ohroziť uspokojovanie verejných potrieb.
Preto sme zadefinovali cieľ predkladaného návrhu zákona zaviesť funkčný mechanizmus nachádzania trestu alebo aj trestania prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Pri súčasnom nastavení zodpovednosti verejných funkcionárov totiž za rozhodovanie o verejnom majetku sa javí, že občania verejným funkcionárom bezmedzne dôverujú. Ale toto je len fikcia. Neexistuje takmer verejná debata, ktorá by nechcela od tohto pléna zaviesť tento inštitút - hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov za výkon ich funkcie.
Nie, nie je pravda, že občania politikom a verejným funkcionárom bezmedzne dôverujú. Chcú, aby aj na sumu zverenú do ich rúk nahliadali verejní funkcionári tak, ako keby hospodárili pod parametrom dobrého hospodára. Chcú, aby slovenská, alebo slovenská verejnosť je atakovaná totižto nielen v poslednom období, ale v dlhšom časovom úseku, môžeme hovoriť o tom ataku a za nejaké posledné dve dekády, že vznikajú veľmi závažné kauzy, z ktorých nikdy nie je vyvodená zodpovednosť. Ľuďom vadí, že termín politická zodpovednosť je vykladaný veľmi úzko a naveľa-naveľa príde nanajvýš verejný funkcionár o funkciu. Ale ľudia sa pýtajú ďalej, prečo človek, ktorý bol, ktorý morálne, eticky a niekedy aj protizákonne pochybil a keď nenastáva účinný mechanizmus trestu, samotný ten človek nemôže prebehnúť katarzným procesom a ani spoločnosť nedostáva jednoznačnú odpoveď na to, aby prečo ten človek nedostal trest?
Myslím si, že asi nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že existovalo viacero pokusov o zavedenie inštitútu hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejnými prostriedkami, ale všetky tieto pokusy zatiaľ skončili bezúspešne. Možno náhoda chcela, že tuná pán predsedajúci kandidoval za iný typ politického subjektu, ako teraz reprezentuje a ten politický subjekt dokonca robil petíciu na to, aby inštitút hmotnej zodpovednosti politikov bol jednoducho zavedený. Uvidíme, akým spôsobom sa torzo tejto strany postaví k parametru zavedenia hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov aj v tomto pléne a či našu snahu podporí alebo príde s takou snahou, aby tento inštitút sa do nášho právneho poriadku dostal.
Škoda, ktorá vzniká pri nehospodárnom nakladaní s verejnými prostriedkami a ktorá vzniká štátu alebo územnej samospráve, je v praxi často prehliadaná. Najmä osobná zodpovednosť verejného činiteľa sa preukazuje veľmi ťažko a koniec koncov asi sme často svedkami toho, že sa preukáže len veľmi a veľmi ojedinele. Súčasný stav signalizuje, že subjekty oprávnené iniciovať konanie vo veci náhrady škody buď nemajú prostriedky na spoľahlivé zistenie skutkového vzťahu a stavu alebo nemajú záujem o zistenie skutkového stavu a vyvodenie dôsledkov. Navrhovaná právna úprava nariaďuje iniciovať konanie z úradnej povinnosti, pričom v mene štátu alebo v mene územnej samosprávy koná generálny prokurátor Slovenskej republiky.
Myslíme si, že len transparentne nastavený systém osobnej zodpovednosti a účinná vymáhateľnosť môže viesť k zodpovednému a profesionálnemu a odbornému nakladaniu s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy. Myslíme si, že náš návrh alebo novelizačná snaha bude mať niekoľko pozitívnych vplyvov a tento predkladaný návrh zákona zlepší a vystuží vzťah medzi voleným alebo menovaným funkcionárom, ktorý je poverený nakladať s verejnými zdrojmi a verejnosťou.
Ak sa na Slovensku rozprávame o debate krízy inštitúcií a krízy dôvery, tak mechanizmus zavedenia zodpovednosti za výkon funkcie môže túto krízu minimálne zastaviť. Dokonca si myslím, že zákon o preukazovaní, zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú verejnými funkcionármi môže mať aj vyššiu ambíciu a nielen zastaviť krízu inštitúcie a krízu dôvery, ale dokonca ju prinavrátiť. Prinavrátiť ju aj tomuto plénu, aj akémukoľvek orgánu štátnej či verejnej správy.
Nebudem sa v úvodnom slove venovať jednotlivým osobitným častiam k jednotlivým bodom, to si nechám na rozpravu a chcem pri úvodnom slove požiadať o podporu v mene odstránenia krízy dôvery, v mene lepšej, lepšieho výkonu funkcií, ktorú zastávame aj my poslanci. Myslím si, že ak previažeme zodpovednosť s dôverou, tak urobíme pre výkon verejných funkcií vo všeobecnosti len dobre.
Ďakujem a teším sa možno na príspevky do rozpravy.

Ďakujem za faktickú poznámku a možno záverom, ktorý ty používaš, poviem účinný nástroj boja proti korupcii. Ja som si aj v tej rozprave osvojil tú metaforu o lampe svietiacej do čiernych a tmavých kútov našich korupčných uzlov a mechanizmov a aj som priznal, že som si ju osvojil od pani ministerky Žitňanskej a myslím si, že práve toto je dôležitý moment a celý hajlajt a tak vnímame tvoju snahu v tomto pléne. To znamená áno, dajme takpovediac zváračovi zváračku, sústružníkovi sústruh, aby mohol vytvoriť nejaké dielo. Čiže dajme v tvojom prípade občanom reálny a účinný nástroj na to, aby sme s korupciou nielen bojovali, ale mohli boj s korupciou aj vyhrať. Možnože tých víťazstiev po prijatí tejto novely zákona by bolo omnoho viacej. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi trošku sa vydýchať, lebo v Národnej rade nefungujú výťahy. Čakali sme s kolegyňou skoro 10 minút, než sme sa sem dostali. Dobré ráno.
Včera otvorená a dnes pokračujúca rozprava o z môjho pohľadu veľmi dôležitom zákone, ja vysvetlím, prečo si to myslím, že je veľmi dôležitý, hovorí asi o dvoch veciach. Myslím si, že upravovať parametre toho, akým spôsobom sa môže odborná verejnosť a verejnosť dozvedať o jednotlivých metódach, spôsoboch a matriciach pri nakladaní s verejnými zdrojmi, je vždy pre toto plénum jednoducho vhodná. Včera, keď som sa aj pripravoval na môj vstup do tejto debaty, pre mňa zaznel aj jeden možno z nových a objavných momentov, a to je, ako zákon, ktorý Veronika Remišová sa rozhodla novelizovať, de facto vznikal. Čiže má svoju a podľa mňa veľmi dobrú históriu a dozvedeli sme sa, že tento zákon má vo svojej DNA zapísané, že nevzniká so súhlasom exekutívy alebo so súhlasom vtedajšej vlády. Tento zákon je podľa mňa jedným zo svetlých okamihov tohto pléna, kedy si poslanci Národnej rady našli tu sami medzi sebou väčšinu a jednoducho 211-ku, ako ju často voláme, pretlačili. Prišiel s týmto príbehom alebo s týmto označením, kde môžme v slovenskom zákonodarstve nájsť začiatok boja za transparentnosť a povedal nám teda to, že vtedajší premiér, dokonca významní ministri jednoducho nesúhlasili, ale poslanci si povedali, že po ich volebnom období, po ich činnosti takúto normu, prepotrebnú normu, niekoľkokrát osvedčenú jednoducho do nášho zákonodarstva zavedú.
To, čo by sme mali mať každý ale na mysli, je, že vieme, akým spôsobom koná nedobrý úmysel, akým spôsobom konajú ľudia, ktorí sa chcú zákonom a ich napĺňaniu vyhýbať a akým spôsobom dokážu možno niekedy úmysly zákonodarcu obchádzať. A preto, ak by sme nemali pri nachádzaní zákonnosti a dozoru nad používaním finančných, verejných finančných prostriedkov, ak by sme nemali v krajine atmosféru obchádzania zákona, ale mali by sme atmosféru dodržiavania zákona, každá jedna poslankyňa a každý jeden poslanec by návrh zákona alebo novelu návrhu zákona, ktorú predkladá Veronika Remišová, jednoducho podporil, a to z prvého a možného dôvodu, pretože prichádzame, keďže ľudia nedobrých úmyslov - často o nich hovoríme, že majú dobré vybavenie - sú pred nami o nejaké dva, tri kroky. Preto minimálne táto novela by mohla povedať o tom, že s nimi vieme držať krok.
Myslím si, že ak budeme hovoriť o tom, že mali by sme mať možnosť vidieť alebo svietiť do modelov nakladania s finančnými prostriedkami aj štátnych firiem, nazvem ich tak všeobecne, asi každý jeden z nás by pred kamerami a pred verejnosťou kýval hlavou. Dôležité však bude, akým spôsobom sa k tomuto postavíte tu v tomto pléne a či chcete vyrovnať krok s ľuďmi, ktorí pod rúškom tajomstva, kde by to tajomstvo nemalo byť, alebo rúškom tmy jednoducho vedia nájsť cestičky, akým spôsobom sa dostať k balíkom peňazí, ktoré im nepatria.
Myslím si, že aj samotný predkladateľ je veľmi dobre zvolený a je asi absolútne každému jasné, že tá iniciatíva aj z hľadiska plnenia osobného nasadenia a osobnej ambície vstúpiť do politického sveta a zároveň aj dodržiavanie parametrov nášho volebného programu v osobe Veroniky Remišovej je jasné. Kauza kompa je predsa z môjho pohľadu presne to, kde máme aj príkladne a úplne jasne a myslím, že to je tá jedna z najznámejších káuz, že toto je veľmi potrebné. Pretože jedná sa o štátny podnik, pretože bolo podľa mňa veľmi zložité prísť na to, akým spôsobom ten korupčný uzol bol nastavený a akým spôsobom sa môže rozmotať.
Čiže toto je jedna oblasť, ktorú z môjho pohľadu hovoril aj teda môj predrečník v tejto rozprave z hľadiska žiadosti o podporu návrhu zákona Ján Budaj a preto aj tento prvý, prvú časť vstupu by som chcel dovoliť ukončiť tým, že vás žiadam o podporu.
Druhá časť. Myslím si, že v používaní 211-ky by sme mohli ísť a mali ísť ďalej a preto akákoľvek novelizačná snaha, ktorá hovorí o tom, že sú oblasti, kde nakladanie s verejnými zdrojmi napriek zverejňovaniu faktúr, napriek možno teraz, keď sme na konci v prijatí protischránkového zákona, to svetlo nesvieti. Ak si voľne zoberiem slová z poslednej relácie v O 5 minút 12, kde de facto sa debata točila okolo schránkového zákona, ministerka Žitňanská použila slová, že aj schránkový nástroj je lampou alebo svetlom, ktoré svieti doteraz v tmavých a bude svietiť doteraz v tmavých kútoch a prinesie viac svetla do spôsobu nakladania s verejnými zdrojmi.
Veronika Remišová toto dopĺňa - a skupina poslancov, ktorí to predkladáme - a snaží sa urobiť moment, aby práve pod lampou nezostala tá najväčšia tma. To znamená, že ak sa budeme rozprávať o, a ak budeme chcieť vedieť, akým spôsobom je nakladané s finančnými zdrojmi v štátnych akciovkách, v štátnych podnikoch a podobne, čiže oblasti veľmi blízko štátu, oblasti, kde ešte nemôžeme hovoriť o súkromných zdrojoch, kde neprechádza tak ako pri verejných obstarávaniach zhruba 4,7 alebo 5 miliárd eur z verejných zdrojov cez verejné obstarávania do súkromných, ale tu sme stále v oblasti verejných zdrojov, sme stále v oblasti politicky nominovaných ľudí, ktorí sa starajú o štátne podniky a neviem, pre akú príčinu a prečo sme doteraz nenašli politickú vôľu v tomto pléne, aby parametre zákona platili tak, ako ich dnes predkladáme my.
Preto ak chceme ísť v duchu transparentnosti a v duchu toho, že po prijatí zverejňovania zmlúv a zaviazanie tej prezumpcie platnosti až tým, že budú zverejnené, ak súhlasíme s tým, že je dobré, že sme prijali zúženie priestoru pre korupciu protischránkovým zákonom, tak tento, táto novelizačná snaha môže spraviť aj také to kroslé svetlo, aby nám pod lampou nezostávala najväčšia tma.
Preto si dovolím aj z tohto miesta požiadať o podporu a povedať, že áno, máme v DNA hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti zapísané hlboko to, že sa snažíme byť transparentní a snažíme sa napĺňať základné poslanie antikorupčného hnutia. Preto vás chceme poprosiť o podporu tejto novelizačnej snahy, chceme vás poprosiť o to, aby ste sa na túto cestu vydali s nami, aby sme atmosféru, ktorú tu mnohí politici nechali - a to je atmosféra obchádzania zákona -, otočili a priniesli sme atmosféru dodržiavania zákona, atmosféru toho, že sa oplatí byť v tejto krajine slušný, na Slovensku slušný, že sa oplatí bojovať napríklad aj tým, že niekto si sadne za počítač a zháňa informácie a snaží sa možno niekedy vo svojom voľnom čase dopátrať toho, akým spôsobom je nakladané s verejnými zdrojmi v inom type ich používania, ako je priamo štátna alebo v širšom okruhu verejná správa.
Chcel som ešte jednu poznámku ohľadom fungovania samospráv, pretože ja sa venujem oblasti médií a kultúry a priamo v tejto oblasti, či budem hovoriť o vúckarských kultúrnych zariadeniach alebo kultúrnych zariadeniach, ktoré prevádzkujú mestá a obce, a tam je tak isto veľmi vhodné, aby 211-ka platila prísnejšie a aby sa nemohli informačnej povinnosti jednotlivé samosprávy alebo vyššie územné celky vyhýbať.
Dokonca ja mám osobnú skúsenosť, kde pri mestom zriadenej súkromnej, mestom zriadenej eseročke, ktorá mala stopercentné vlastníctvo mesta, pri žiadosti o to, akým spôsobom, jednalo sa o IT firmu, akým spôsobom nakladá s verejnými zdrojmi, tak prišla drzá a arogantná odpoveď, že oni nie sú viazaní zákonom 211. Nastal celkom čudný najprv mediálny potom právny pingpong a preto precizovanie tých povinností, o ktorých sa momentálne pri novelizačnej snahe rozprávame, je len a len dobré.
Čiže chcem povedať, že ak máme ambíciu sa minimálne vyrovnať s korupčníkmi a s ľuďmi s nekalými úmyslami alebo možno ich o pol kroka predbehnúť, tak musíme jednoducho túto novelizačnú snahu podporiť, rozumieť jej a dúfam, že sa viac ako 76 ľudí v tejto sále nájde. Totižto táto novelizačná snaha, a často to hovoríme pri iných typoch návrhov zákonov, by nemala mať politické tričko. Ak nám záleží na transparentnosti a boji proti korupcii, tak tento návrh zákona politické tričká vyzlieka a tento návrh zákona by mal byť len vecný.
Ďakujem za pozornosť a naozaj verím a chcem veriť, že Veroniku Remišovú a skupinu poslancov, ktorá to podáva s ňou, podporíte.
Ďakujem.

Ďakujem.
Podľa mňa je vždy veľmi dobré, keď do súčasných pomerov alebo súčasného pléna príde aj ten moment, že niekto má pamäť a príde s informáciami, ktoré sa niekedy diali. A, vážené kolegyne a kolegovia, ktorí ste o ôsmej hodine zostali, skúste si to predstaviť dnes. Skúste si predstaviť autentického odvážneho poslanca vládnej koalície, ktorý nebude predklonený pred ministrami, dokonca premiérom, sme sa dozvedeli, a niečo v mene svojho mandátu, ktorý vykonáva na základe svedomia a presvedčenia, presadí pre nič menej a ani nič viac, ako je verejný záujem.
Pán Budaj, pripomenuli ste, že mali sme svetlé obdobia pléna Národnej rady Slovenskej republiky, kedy si poslanci povedali, že nie, nebudú predklonení pred ministrami, premiérami a vládou, ale dokázali vo verejnom záujme, ako ste to sám naznačili, zažnúť povestné svetlo na konci tunela a napriek nevôli premiéra, napriek nevôli dôležitého ministra ste prijali dôležitý, toľkokrát skloňovaný a toľkokrát používaný zákon ako záchrannú vestu mnohých engeočiek a mnohých ľuďoch, ktorí to myslia so Slovenskom dobre, ako vestu alebo záchranné koleso. Chcem sa vám preto poďakovať za túto poznámku, za toto vystúpenie, pretože niekedy mám pocit, že je zlé, že strácame pamäť. A keďže pri tom ste boli osobne, tak vám chcem aj týmto poďakovať, že infozákon máme a uzrel svetlo sveta.
Ďakujem.