Ďakujem, pani predsedajúca.
Kolegyne, kolegovia, z hľadiska vývoja debaty dovoľte mi miernu poznámku na úplne posledné. Napadli mi dve veci a nehlásil som sa do faktickej poznámky, keďže mám možnosť vystúpiť hneď na pána Bernaťáka. Toto bolo vystúpenie, ktoré hovorí o povinnej jazde. Ja som čakal teda, či príde reakcia na inštitút pána, ktorý využil pán prezident, a to je vrátenie, aj zo strany navrhovateľov, a prišlo.
Druhé, čo mi napadlo, som veľmi rád, že sa navrhovatelia nezaoberali touto debatou takpovediac od podlahy, pretože argument, že niekto nedovidí na vizuálnu pomôcku, by mohol prísť aj, že niekto nedopočuje. A som veľmi rád, že v rokovacom poriadku teda nemáme teraz navrhnuté, aby sme si tu voľne dopisovali a aby sme parlamentnú debatu jednoducho skončili aj verbálne a začali sme poslancom vládnej koalície, aby sme ich nezdržovali a aby sme urobili efektívnejším rokovanie parlamentu, im neposielali napríklad maily. To by bolo pod tým tlakom, ktorý tu vyvinuli na toto plénum pri schvaľovaní rokovacieho poriadku, asi to, čo si predstavujú, a ten tlak vyvíjali pod heslom efektivizácia rokovania Národnej rady.
Dovoľte mi teda povedať, že mnohí z opozičných poslancov si dovolili spochybniť, čo to vlastne efektívne rokovanie Národnej rady chce byť. Ján Budaj ako prvý, ktorý vystúpil pri tomto vrátenom zákone od pána prezidenta, prvom, myslím, že v tomto volebnom období, hovoril o slobode slova. A ak si pomeriame dve hodnoty, efektívna Národná rada a sloboda slova, tak nám z toho jednoznačne musí vyjsť, že toto plénum, ktoré prijíma zákony v debate a má ich prijímať hlavne v debate a v debate slobodných ľudí, ktorá má byť čo možno najmenej rušená a čo možno najmenej ostrakizovaná, tak vtedy parameter efektívnej debaty dostáva reálne na frak.
Čo má byť podľa vás efektívna debata? Má trvať 20 minút, má byť prezentovaná iba verbálne a nedajbože, aby sa pri nej použili audiovizuálne, čiže nejaké prehraté video, alebo audio, prehratý nejaký záznam, resp. iný typ vizuálnej pomôcky. Ak máte pocit, že Národná rada, kolbište slobodných ľudí, ktorí sem neboli poslatí, neboli poslaní alebo sa tu neocitli nejak svojvoľne alebo samoúčelne, ale poslali ich sem voliči na základe slobodných volieb, tak na tejto, tomto pléne by mala byť prezentovaná so všetkým, čo prináša doba a čo prináša predstava slobodného poslanca pri výkone svojho mandátu.
A tu prichádzame, ak pomeriavame tieto dve hodnoty – slobodu prejavu a efektívnej parlamentnej debaty, k veľmi dôležitému momentu, ktorý pán prezident spomína, a to je moment arbitra. Ja som to spomínal aj pri samotnom prijímaní v prvom alebo v druhom čítaní a ten arbiter, kto má posudzovať, akým spôsobom sa poslanec prezentuje v tejto sále, akým spôsobom sa prezentuje v iných orgánoch parlamentu na jeho chodbách a hlavne vo svojom osobnom živote, posudzuje a má posudzovať iba volič.
Pri tomto návrhu zákona som pozorne počúval, myslím, že dvoch zatiaľ vládnych poslancov a tento arbiter, tento dôležitý rozhodca, ktorý má a odovzdáva silu svojho mandátu vo voľbách, tento absolútne z argumentácie vypadol. Vy, vážení navrhovatelia, vy, vážená koalícia, ste v mnohých bodoch postavili poslancovi do výkonu jeho mandátu neoprávnené požiadavky, a dokonca ste niektoré funkcie tohoto arbitra, tohoto rozhodcu, kto a ako vykonáva slobodný poslanecký mandát, ktorý sa nemá viazať žiadnymi príkazmi, ako to definuje ústava, ste dali do rúk pôvodne prvému medzi rovných a teraz, si myslím, človeku, ktorý zostáva rovnejší medzi nami rovnými.
Pán prezident nám poslal dôvody, prečo odmieta vašu novelu rokovacieho poriadku en bloc, celú, ako neopraviteľnú, a menuje tie dôvody z rôznych uhlov pohľadu. Mňa zaujali hlavne body, ktoré hovoria o vyprázdňovaní obsahu napĺňania výkonu mandátu poslanca z opozície.
Áno, hovorili sme to aj v prvom a druhom čítaní, keď sme vás upozorňovali na významné úskalia, ktoré sú na hrane alebo za ústavným ustanovením toho, ako má parlamentná debata prebiehať v tomto pléne, a zároveň sme hovorili o mnohých inštitútoch, ktoré v parlamentnej praxi znamenajú okliešťovanie práv menšiny. To sú najmä práva, kedy opozícia na základe tretiny tohoto pléna zvolá mimoriadnu schôdzu a v parlamentnej praxi sa nám ustálil fakt, že vy máte právo schvaľovať program, de facto účinne dokážete takejto schôdzi zabrániť. Toto vás ani len nenapadlo nejakým spôsobom skomentovať, ani vás nenapadlo tento fakt praxe, nedobrej praxe, odstrániť. Skôr naopak, šli ste nie metódou určenia best practices alebo tých najlepších možných riešení, ktoré vieme nájsť v debate a možno v dlhodobejšej debate, a rovno ste prišli s návrhom zákona, ktorý stanovuje mnohé zákazy.
Asi nie je účelné, aby sme stále hovorili o tom, že skracovanie – ako hovoria ajťáci – "defaultné" skrátenie rozpravy, akejkoľvek rozpravy, ktoré do budúcna už bude znamenať, že duch tých povestných televízorov od účinnosti tejto novely tu bude stále. Stále tu budú v tejto sále, nebudú to, predpokladám, tie staré Tesly alebo Oravy, ale bude nám ten čas odmeriavať tento Samsung, ktorý tu je nainštalovaný (rečník ukázal smerom na obrazovky po bokoch sály) a tieto dve obrazovky budú diktovať to, ako dlho sa môžte na tému, ktorá vás zaujíma, rozprávať so svojimi kolegami v parlamente, ako dlho sa môžete rozprávať so svojím voličom. Technika, ktorá mala pôvodne priniesť lepšiu a efektívnejšiu komunikáciu s voličom, bude, naopak, slúžiť človeku, ktorý sa rozhodol opozičného, ale aj koaličného poslanca obmedziť v jeho rozprave, určovať, ako dlho rozprávať môže. Toto je neakceptovateľné.
Ďalší inštitút, ktorý spomína pán prezident, je inštitút konania odvolávania člena vlády alebo odvolávania vlády ako takej, ak sa jedná o odvolanie premiéra. Už vy, nové pani poslankyne a noví páni poslanci, ktorí ste tu od posledných volieb, ste zažili bezprecedentné, resp. možno už teraz priamo, keďže sa ustanovil týmto precedens, bezprecedentné prerušenie schôdze o odvolávaní člena vlády. A pán prezident má presne tento fakt na mysli, to je druhý a tým pádom posledný inštitút, ktorý môže využiť opozičný poslanec, ak má záujem zvolať toto plénum a rozprávať, či už o zlyhaní rezortného ministra, či už o zlyhaní vlády, alebo o téme, ktorú on alebo; a spolu s ním 30 poslancov považuje za politicky, ekonomicky alebo spoločensky dôležitú.
Máme len dva inštitúty, kedy toto plénum bude zasadať a musí zasadať, keď chce jedna; alebo 30 poslancov tohoto pléna, a to bol inštitút mimoriadnej schôdze a to bol inštitút odvolávania člena vlády. Obe parlamentná prax zohla a nedovoľuje opozícii reálne tieto body prerokovať.
Keďže to pán prezident vo svojom zdôvodnení spomína, mám za to, že je to veľmi dôležité, pretože vyprázdňovanie pojmu opozičnej kontroly, vyprázdňovanie pojmu "parlamentná demokracia", vyprázdňovanie pojmu efektívneho, efektívnej správy krajiny pri využití mandátu aj opozičného poslanca, sú tie zdvihnuté prsty alebo zdvihnutý prst nad tým, že sa hlboko zapisujete svojím konaním do slovenského parlamentarizmu a robíte tam hlbokú priepasť.
Ďalej spomína takzvanú formalizáciu hodiny otázok. Áno, mohli sme otvorením rokovacieho poriadku urobiť z formalizovanej hodiny otázok, ja ju volám stranícky piár, kde myslím, že Tony Blair, keď svojho času sa ho pýtali, ako, akým spôsobom sa mu žije už po ukončení jeho mandátu, tak spomínal ten príbeh, kedy sa vo štvrtok ráno budí so studeným potom, pretože má prísť hodina otázok.
Skúste si voľne predstaviť člena vlády Slovenskej republiky, či sa vo štvrtok ráno budí so studeným potom, lebo o druhej príde nečakaný, nečakaná smršť otázok, kde sa ho môžu poslanci tohoto pléna pýtať, akým spôsobom dostal výkonu exekutívnej moci. Ja si myslím, že kolesíkovci a podobní ľudia zabezpečia bezproblémovú noc a žiadny studený pot, pretože formalizácia hodiny otázok v § 109 zákona o rokovacom poriadku prináša prax, že deň vopred musíme otázky odovzdať, deň vopred do dvanástej hodiny v stredu ich musí, musia úradníci pripraviť a hlavne ľudia, ktorí; alebo vy alebo vaši asistenti možno ich pripravia také množstvo, aby znížili pravdepodobnosť vylosovania opozičnej otázky.
Áno, mohli by sme sa zamyslieť, ak by sme určovali pod témou najlepšej možnej praxe, akým spôsobom postaviť vládu pred reálnu, sebavedomú a autentickú Národnú radu, aby člen vlády, ktorý tu zväčša sedí ako navrhovateľ, sem prichádzal s istou mierou pokory, pretože vy, pani poslankyne, a vy, páni poslanci, ste zástupcovia ľudí a vláda má skladať účty tomuto plénu počas volebného obdobia, tak vtedy by sme sa reálne možno dostali k riešeniam, kde sú úskalia starého, ale ešte väčšie úskalia tohoto nového prijatého rokovacieho poriadku.
A poslednú tému, ktorú sme mali na mysli aj my mnohí, ktorí sme zažili aj minulé volebné obdobie, a to boli nočné rokovania Národnej rady o vyslovení nedôvery členovi vlády s odôvodnením, že môžme ich púšťať proti noci, pretože zákon tomu nebráni. Zákon tomu brániť mohol, ak by ste mali tú vôľu to do zákona dať. Ak by ste mali toľko sebavedomia a toľko sebareflexie, že by ste vládnu moc samoobmedzili a to tým, že nočné rokovania Národnej rady by nestáli len na sľube možno nadchádzajúcich, vždy pri nadchádzajúcich predsedoch parlamentu, ale že nočné rokovania by boli jednoducho zakázané. Bolo by to slušné, bolo by to odborné a bolo by to navyše aj hrdé. Pretože pokora a dobré mravy sa merajú presne tým, že či si ten, kto má v tomto čase moc, dokáže tú moc samoobmedziť natoľko, že sa vie správať takpovediac slušne aj k ľuďom, ktorí podľa politických siločiar toho času ovplývajú mandátom od voliča, ale neovplývajú tým, že zahlasovali za programové vyhlásenie vlády, a teda sú v opozícii.
Posledná poznámka, ktorá má zaujala v argumentácii pána prezidenta, bol aj ten apel, že; a keďže zhodil tento váš zámer ako taký a neponúkol žiadne pripomienky, iba povedal, že idete zlou cestou, je poznámka k tomu, aby sme sa ako zákonodarci zamerali na to, že doba a spoločnosť sa v reálnom živote a pod možno tlakom technológií reálne kdesi posúva. Myslím si, že rozumný zákonodarca, v našom prípade všeobecný zákonodarca, chce a má základnú ambíciu byť takpovediac na tepe doby a dokáže pri nových spoločenských alebo technických alebo ekonomických alebo politických javoch prichádzať s návrhmi na dobré pravidlá. Dobré pravidlá napríklad na to, že existuje možno v audiovizuálnom svete také veľké množstvo technických zariadení, ktoré dokážu sprostredkovávať istý typ reality, že by bolo dobré, aby sme toto reflektovali aj v rokovacom poriadku. Reflektovali to zadanými pravidlami, že je možné, ak zlyhávajú technické prostriedky, ktoré sú staré a ktorými disponuje Národná rada, že je možné sprostredkovávať z tejto Národnej rady fotografie, audiovizuálne záznamy, komentáre a to iba všetko pod duchom toho, že je to lepšie pre komunikáciu s voličom.
A opäť sa vraciam k tomu najdôležitejšiemu arbitrovi a to je, že volič má niekedy pocit, že toto plénum nekoná v jeho mene, respektíve koná absolútne mimo toho, čo ho trápi. Niekedy to môže byť pocit oprávnený a niekedy je to preto, že má málo informácií.
Ja sa vás pýtam, pani poslankyne a páni poslanci, ktorí chcete prelomiť prezidentovo veto, akým spôsobom vás ohrozuje video natočené pánom Dostálom, pánom Hegerom alebo pánom Budajom, akým spôsobom vás ohrozuje fotka, ktorú urobil Eugen Jurzyca, akým spôsobom vás ohrozuje facebookový profil alebo YouTube stream? Ja si myslím, že by vaši predsedovia klubov vám to mali nakázať povinne. Pre lepšiu komunikáciu s vaším vlastným voličom. Pre lepšiu komunikáciu tohoto pléna navonok.
Čo ste spravili vy? Vy ste to zakázali všetkým.
Uplatňovať zákazy tam, kde sa pýta iný typ pravidiel, je tá najhoršia možná cesta, ktorou ste sa vydali. A zopakujem to, urobili ste čierny bod na tvári alebo tele slovenského parlamentarizmu. Dúfam, že toto, akýkoľvek typ vládnej väčšiny tu príde po najbližších voľbách, z rokovacieho poriadku Národnej rady vymaže a bude to do budúcna vaše maslo na hlave. Ja preto sa stotožňujem s poznámkami aj argumentáciou pána prezidenta a jeho zámer, aby táto novela nenadobudla účinnosť, plne podporujem.
Ďakujem za pozornosť.
