Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ctená Národná rada, sotva uplynul rok od poslednej novely školského zákona a dnes ho opäť máme na stole. Problém systém škôl na Slovensku akosi tlačíme pred sebou, pohadzujeme si ho ako horúci zemiak a riešenie sa stále odkladá.
Momentálne nás tlačí problém takzvaných málotriednych škôl, ktoré v dôsledku zavedenia minimálneho počtu žiakov v jednej triede zmenou zákona v roku 2013 sa dostali na prah zániku. Najviac sa toto rozhodnutie dotklo národnostne zmiešaného územia a predovšetkým národnostných škôl, v ktorých sa z roka na rok znižuje počet žiakov v dôsledku asimilácie, nepriaznivého demografického vývoja a odlivu ľudí pre nedostatok pracovných miest.
Na tento fakt sme upozornili aj pri poslednej novele školského zákona. Vďaka dohode s vtedajšou vládou sa nám podarilo posunúť účinnosť spomínaného opatrenia na september 2016. Ako som na to vtedy aj sám upozornil, získali sme iba čas a problém bol v skutočnosti posunutý na ďalšiu vládu. Pri zostavení novej vlády sme túto našu prioritu predložili koaličným partnerom a to, že na riešení tejto otázky sa nám podarilo dohodnúť, považujeme z nášho pohľadu za mimoriadne dôležitý krok. Budem k vám úprimný, zachovanie národnostných škôl na národnostne zmiešaných územiach je pre nás aj srdcovou záležitosťou a témou osobitého významu.
Pri vypracovaní konkrétneho znenia novely sme však narážali na problém, ktoré školy zaradiť do tej kategórie, kde by neplatili povinné minimálne počty žiakov v jednej triede. Koaličná dohoda sa totiž odvoláva na všeobecne zaužívaný hovorový výraz "málotriedne školy". Musím však podotknúť, že tento termín zákon nepozná. Zákon pozná iba plnoorganizované a neplnoorganizované školy. Medzi plnoorganizované školy patria základné školy zriadené so všetkými ročníkmi od prvého do deviateho a neplnoorganizované školy sú základné školy s ročníkmi od prvého po štvrtý alebo od prvého po piaty, teda iba prvý stupeň. Avšak v obidvoch kategóriách nájdeme školy, ktoré majú nízky počet žiakov v jednotlivých triedach. Obzvlášť sa to týka škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín, ktoré už dlhodobo zápasia s problémom nedostatku žiakov.
Vážené kolegyne, kolegovia, z horeuvedeného dôvodu a na základe dohody s našimi koaličnými partnermi v mene poslaneckého klubu MOST – HÍD som cez výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport predložil pozmeňujúci návrh k novele vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh bol vo výbore schválený. Môj pozmeňujúci návrh je nasledovný:
V § 29 sa za odsek 17 vkladá odsek 18, ktorý znie:
"Ustanovenie odseku 8 sa nevzťahuje na triedy základných škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny."
Pozmeňujúci návrh odôvodňujem tým, že predložený návrh sa konkrétne týka 23 škôl s vyučovacím jazykom maďarským, jednej školy s vyučovacím jazykom rusínskym a 36 škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Spomínané ustanovenie však neberie do úvahy skutočnosť, že určenie minimálneho počtu žiakov významne ohrozuje aj plnoorganizované školy, ktoré rovnako nedokážu túto podmienku splniť. Ide o výrazne vyšší počet, o viac ako 60 škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Hoci zákon ustanovuje aj rôzne výnimky z minimálneho počtu žiakov v jednej triede, bez zákonnej garancie však tieto školy budú vystavené zániku, čo je z hľadiska zachovania identity maďarskej národnostnej menšiny neprípustné. Plnoorganizované školy sú z hľadiska dlhodobého vývoja životaschopné. Z uvedeného dôvodu sa predloženým pozmeňujúcim návrhom ustanovuje výnimka z najnižšieho počtu žiakov aj vo vzťahu ku všetkým plnoorganizovaným základným školám s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.
Ďalším dôvodom návrhu ohľadne zrušenia minimálneho počtu žiakov v jednej triede je skutočnosť, že vláda v tomto roku plánuje predložiť nový zákon o financovaní škôl a školských zariadení, kde bude možné pristúpiť k prehodnoteniu školskej siete obozretne a so zohľadnením špeciálnych požiadaviek aj národnostných škôl.
Dámy a páni, zastávame názor, že štát má plniť svoju základnú funkciu, ktorá je zakotvená aj v Ústave Slovenskej republiky. Paragraf 34 (pozn. red.: správne má byť "článok 34") ods. 2 ústavy znie nasledovne: "Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje právo na vzdelanie v ich jazyku".
Fungovanie školskej siete je z hľadiska národnostných menšín životne dôležitou otázkou. Zachovanie identity národností je možné iba cez zabezpečenie jazykových práv, možnosti vzdelávania v materinskom jazyku, dostupnosti vzdelávania a podporu ich kultúry. Strana MOST – HÍD trvá na tom, že školy s vyučovacím jazykom národností sú kľúčovými inštitúciami v dlhodobom zachovaní ich identity. Naším eminentným záujmom je, aby od 1. septembra 2016 štát nezatvoril ani jednu jedinú základnú školu s vyučovacím jazykom národnostných menšín.
Dámy a páni, verím, že môj pozmeňujúci návrh sa stretne s vašou podporou, za ktorú vám v mene všetkých rodičov, žiakov a učiteľov dotknutých škôl úprimne ďakujem.
Ďakujem.