Videokanál poslanca

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám veľmi pekne za spoluprácu. Ďakujem vám za veľké množstvo nápadov, inšpirácií do ďalšej práce a dovoľte, aby som vám z tohto miesta odovzdala srdečné pozdravy od môjho tímu a poželala vám, nech sa vám darí a prijímajte dobré zákony.
Ďakujem veľmi pekne v mene ľudí so zdravotným postihnutím. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, tak skúsim už naozaj veľmi v krátkosti dotknúť sa poslednej kapitoly týkajúcej sa prešetrovania podnetov. Ja by som ešte chcela, keďže táto časť sociálnej služby a vzdelávanie sa týka poskytovania sociálnych služieb podľa zákona 448/2008, tu sa vzťahujú rôzne témy, rôzne problémy, ktoré prešetrujeme a sú spojené, či už sú to služby zo strany mesta, poskytovanie opatrovateľskej služby, ale, alebo sú to rôzne služby s pobytovou formou. V správe sú vypichnuté tie základné zistenia, ktoré sme v súvislosti s prešetrovaním podnetov zistili.
A ja by som ešte veľmi rada doplnila, že v zariadeniach sociálnych služieb chýba zdravotná starostlivosť. Že tieto zariadenia nemajú zazmluvnených lekárov a tým pádom klienti nechodia na preventívne prehliadky, čo znamená teda naozaj absolútne nedobrý stav týchto klientov. My sme v jednom zariadení práve boli prítomní, keď sa vrátila klientka, ktorá predtým nebola nikdy na preventívnej prehliadke a jej diagnostikovali rakovinu prsníka. Takže toto absentuje a riaditelia sa aj sami, teda nás upozorňovali, že je problém teda zazmluvniť lekára, ktorý by aj reálne do tohoto zariadenia chodil.
Ešte v súvislosti s týmto, s týmito zariadeniami sme zaznamenali, že ošetrovateľské úkony sú zapisované na celý deň dopredu. To znamená, že ráno klienti už boli aj polohovaní večer aj, aj lieky dostali až večer, aj večer. Čiže tu by som teda veľmi prosila zriaďovateľov týchto zariadení, aby pomohli svojim zariadeniam a aby investovali finančnou pomocou do nejakého systému elektronického, v ktorom by sa zaznamenávali všetky tieto ošetrovateľské úkony, úkony zdravotnej starostlivosti.
Rada by som teda aj pomohla týmto zariadeniam, ak majú takýto problém. Je neúnosné, aby každý tento záznam evidovali ručne do papierov, potom sa tie papiere všetky rozsypú a jednoducho vyskladať to, akým spôsobom zabezpečujú preventívne prehliadky napríklad, je veľmi veľký problém.
Pokiaľ ide ešte o školy; a to je asi posledná téma, ktorú by som špeciálne vyzdvihla; my riešime žiadosti o poskytnutie asistentov učiteľa, príspevky, riešime ich individuálne. Samozrejme, je tu viaczdrojové financovanie, ktoré je potrebné riešiť aj s príslušným zriaďovateľom a mestom, v ktorom táto škola je, a v prípade teda, že nám takýto subjekt oznámi, že nemá finančné prostriedky vo svojom rozpočte, tak nás to zaujíma, že akým spôsobom sú naplánované finančné prostriedky na tento druh výdavkov z rozpočtu.
Ja by som ešte rada uviedla, pokiaľ ide o vzdelávanie detí. Veľký dôraz kladiem na to, aby deti boli prijímané do škôl podľa spádovej, svojho spádového územia. My sme aj uviedli v jednom podnete, 32, v jednom príbehu, že je tu chlapec, ktorý nechodil nikdy do školy, je nevidiaci chlapec a až v 17 rokoch sa učí Braillovo písmo a používať paličku na to, aby sa mohol pohybovať, ale nikto to nezistil, že tento chlapec vôbec do školy nechodil. My sme dostali podnet ohľadom peňažných príspevkov na kompenzáciu, ale keďže teda s tým spôsobom, ako aj ja uvažujem, že neriešme len jeden podnet, ale riešme to celkovo, že čo ten človek potrebuje. hľadajme, ako i tomu podávateľovi pomôcť aj v iných oblastiach, a takto sme vlastne prišli na to pri riešení kompenzácií, že máme tu chlapca, ktorý nechodil nikdy do školy. Tak v tomto smere ja naozaj netrúfnem si povedať systém, ako by sa to malo zabezpečiť, aby nám takéto deti nevypadávali zo vzdelávania. Ale veľký dôraz naozaj kladiem vo všetkých svojich stanoviskách na to, aby deti vzdelávané boli, aby mali príležitosť sa vzdelávať a aby neboli odsúvané, neboli proste tieto deti presúvané na starostlivosť len rodičom na individuálne vzdelávanie. Takže takto by som len naozaj len v krátkosti.
Pokiaľ ide o odporúčania, tieto odporúčania sú dôležité z hľadiska územného zabezpečenia poskytovania služieb pre klientov. Už tu odznelo, že tých služieb jednoducho je málo a záujemcov o služby pobytové je neprimerane veľa, nemôžu byť uspokojení. Ale nemôžeme my ani uspokojovať tých, čo sú na rade, na úkor tých klientov, ktorí už v nejakom zariadení sú. Takže veľmi citlivo je potrebné riešiť každú jednu žiadosť a sledovať, akým spôsobom rozvíjať tieto služby, koľko tých služieb potrebujeme. A pokiaľ my nemáme nejaké územné analýzy a so sociálnymi potrebami, tak si myslím, že dosť ťažko sa toto dá zabezpečiť. Takže ja by som teda chcela poprosiť, aby, aby sa do budúcnosti takéto analýzy urobili, ale nielen aby sa urobili, ale hlavne aby sa plnili.
Pokiaľ ide ešte o ďalšie aktivity úradu, tie sú veľmi podrobne rozpísané v kapitole VI, nebudem sa tomu venovať, špeciálne je tam obrovské množstvo toho a som rada, že na trištvrte tých aktivitách všetkých som aj aj prítomná. Tak ja by som touto cestou chcela poďakovať celému môjmu kolektívu, lebo len vďaka tomuto kolektívu dokážeme napísať takúto správu, ktorá má zhutnené výsledky našej ročnej činnosti.
Takže ďakujem vám za pozornosť a ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte, rada by som pokračovala ešte len krátkymi informáciami k tým monitoringom.
My dostaneme na úrad podnet a vo veľa podnetoch je uvedené: Prosím vás, neuvádzajte, že som vám tieto informácie poskytol alebo poskytla, bojíme sa. V našom zariadení sa deje toto alebo iné. Čiže my keď takýto podnet dostaneme, tak my hneď akože vyštartujeme na vykonanie monitoringu kompletného, hoci ten podnet sa môže týkať aj individuálneho klienta, ale v záujme teda objektivity a ochrany toho klienta ideme do zariadenia a urobíme kompletný monitoring.
Takýchto monitoringov sme urobili aj niekoľko v zariadeniach pre seniorov. Seniori sú mimoriadne chránená skupina ľudí, ktorí sa boja vzhľadom na to, že sú slabí, odkázaní na pomoc, boja sa povedať, že niečo sa im nepáči v zariadení. Čiže my zisťujeme potom a zaujímame sa, samozrejme, o seniorov. Nemôžeme robiť monitoring u seniorov, ktorí nemajú zdravotné postihnutie. Čiže vždy špecializujeme ten monitoring na klientov takéhoto zariadenia pre seniorov, ktorí majú zdravotné postihnutie, a tie zistenia sú zarážajúce. Že klienti, ktorí by mali mať päťkrát do dňa stravu, tak na desiatu dostávajú vodu. Že tá pani na lôžku leží tri roky, ale zariadenie pre seniorov ju za tie tri roky nedostalo do kúpeľne, do sprchy, pretože tá sprcha je bariérová. A táto klientka je tri roky umývaná len handričkou z lavóra, prebaľovaná pri otvorených dverách. Nie je to nič výnimočné, a preto títo seniori veľakrát aj ležiaci sú aj prebaľovaní za prítomnosti a za účasti aj iných obyvateľov izieb, v ktorých bývajú. Keď počujem, že niektorý zamestnanec označí ležiaceho klienta za ležiak, môžem vám povedať, že som veľmi nepríjemná, pretože ležiak je pivo alebo starý tovar, ale nie človek. Čiže seniori tvoria pre nás významnú kategóriu klientov a pomáhame im, samozrejme, zlepšiť tie ich podmienky, v ktorých žijú.
Keď hovoríme o senioroch, máme tu skupinu detí, deti so zdravotným postihnutím a v záujme sledovania, ako sa napĺňa čl. 24 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, sme v decembri spustili taký pilotný projekt a urobili sme monitoring v troch školách. Tešíme sa teda, že tie detičky sú v tých školách. Zarážajúce pre mňa bolo, že v špeciálnej základnej škole nás pani riaditeľka nevpustila. Uviedla, že ona nás nevpustí, že ona nevie, kto sme, riaditeľka špeciálnej školy, prosím pekne, zvýrazňujem. Napriek tomu, že som tam bola osobne niekoľkokrát, som ju oboznamovala, aká je pôsobnosť, že tu, nech sa páči, že nech sa presvedčí, že je tu, máme tu aj portál, na ktorom sú proste zverejnené všetky informácie, jednoducho povedala, že nás nevpustí. Ešte sme neotvorili ani brány úradu a už telefonovala. Prosím vás, viete čo, ja som si to premyslela, vráťte sa. Čiže stretávame sa aj s takýmto proste postojom.
Materské školy a základné školy, materská škola, základná škola bol ďalší taký modelový monitoring, kde, žiaľ, museli sme konštatovať, že špeciálny pedagóg nekorešponduje v komunikácii s učiteľmi, teda s pedagógmi, že pedagógovia nemajú záujem o tie špeciálne informácie, o tú špecialitu, o tú odbornosť tohto človeka. Samozrejme, spracovávame tie monitoringy aj z pohľadu teda odporúčaní centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Za významnú pôsobnosť komisára považujem a v porovnaní teda s pani verejnou ochrankyňou práv vďaka tomu, že náš zákon o komisároch umožňuje komisárovi vstúpiť do súdnych konaní. Garantujem vám, že súdne konania, do ktorých vstupujeme, v nich vystupujeme ako ochranca osôb so zdravotným postihnutím. Vstupujeme na základe Civilného mimosporového poriadku, pretože tí ľudia nemajú právo na ochranu zo strany štátu, akonáhle presahujú čo i len 10 % sumy, ktorú môžu dosahovať cez centrum právnej pomoci. Preto ja som žiadala aj v odporúčaniach od roku 2016, aby v prípade konaní o spôsobilosti na právne úkony mali títo účastníci ex offo advokáta bez toho, že by sa posudzoval ich príjem. Proste jednoducho ten advokát má tam obrovskú funkciu, pretože my nestihneme všetky súdne konania, do nich vstupovať. My odovzdávame tie informácie, ako sa teraz treba nazerať na ľudí, ktorých tie rozhodovacie schopnosti sú oslabené.
Žiaľ, máme tu článok 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý garantuje všetkým ľuďom so zdravotným postihnutím plnú spôsobilosť na právne úkony a štát im je povinný zabezpečiť pomoc a podporu, akú potrebujú. Je to široké spektrum podpory. Niekto potrebuje podporu pri úplne najťažších zmluvách, niekto potrebuje podporu pri jednoduchých veciach, ale jednoducho tu nie je možné ľudí obmedzovať, pretože od 1. júla 2016 už môžu súdy vydať výrok, súd obmedzuje spôsobilosti na právne úkony. Ale obmedzuje v takom rozsahu, že je to de facto a de iure pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.
Ja som v správe uviedla absurdný prípad, že súd dokonca povedal, že tá pani, o ktorej spôsobilosti rozhodoval, sa nemôže stretávať so svojím druhom, čo proste presiahlo všetky zákonné mantinely rozhodovacej pôsobnosti súdov. Čiže konáme v tejto veci ďalej a hoci tá pani ten rozsudok nedostala, riešime to a určite to nenechám tak.
Takže to, že súdy povedia, že ten človek môže rozhodovať o piatich eurách mesačne, tak to hovoríme o obmedzení, prosím. Pretože nič iné nemôže, nemôže uzatvárať žiadne zmluvy, jednostranné právne úkony. Nič, žiadne prevody nehnuteľností, žiadne úkony robiť nemôže. Ale čo je dôležité, že kritériom rozhodnutia je znalecký posudok. Čiže ja pracujem a snažím sa, keď vstúpime do tých súdnych konaní aj znalcom odovzdať všetky informácie, ktoré máme, aby sa pozerali na tých ľudí inými očami. A teším sa, že sa to darí, a preto je dôležité, aby sme do tých súdnych konaní vstupovali. Poviem vám, že sudcovia sú veľmi radi, keď prídeme a vstúpime do súdnych konaní, pretože majú informácie možno, ku ktorým sa nedostanú. Na druhej strane navrhovatelia, ktorí majú nejaký záujem, prečo toho človeka potrebujú obmedziť, robia všetko pre to, aby zabránili tomu, aby sme v tom konaní aktívne mohli vystupovať.
Takže len prehľad, v roku 2018 sme vstúpili do 18 súdnych konaní. Z týchto; celkovo sme vstúpili do 50 súdnych konaní za tieto tri roky a k 8. 5., keď som išla do výboru pre sociálne veci a ľudské práva, do dvoch výborov, tak celkový počet pojednávaní bol 78. Čiže nie je ich obrovské množstvo, za tie tri roky je ich 78. Ale v porovnaní už v roku 2019 sme sa za tých pár mesiacov zúčastnili 25 pojednávaní. Takže nevieme to ovplyvňovať, samozrejme, ale každého pojednávania teda sa snažíme zúčastniť a zúčastňujeme.
Za neodmysliteľnú súčasť práce komisárky ďalej považujem a veľmi rada využívam ten nástroj, podanie protestu, podnetu na protest prokurátora. Ak my už teda dostaneme podnet, proti ktorému nie je možné podať riadny opravný prostriedok ani žalobu na súd, v takýchto prípadoch do troch rokov od právoplatnosti vieme podať podnet na prokuratúru. Vyhodnotíme ten podnet a v takýchto prípadoch podávame podnety na prokuratúru. Žiaľ, situácia je taká, že prokuratúry, ony uznajú, áno, dohovor je súčasťou právneho poriadku, ale ten dohovor ešte nie je implementovaný vo všetkých zákonoch. Čiže to rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, hoci Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím je medzinárodná norma a všetky právne predpisy by mali byť s ňou súladné. Ale, samozrejme, je to priestor na prispôsobenie legislatívy Slovenskej republiky k dohovoru, a preto sa teda v roku 2020 bude robiť druhá vládna správa o plnení dohovoru. Dovoľte len veľmi krátko. Úspešnosť týchto podaní na prokuratúru je 27,5 %, čo tiež vidím za významný, významnú pomoc a v 27,5 % sa nám podarilo cestou prokuratúry zrušiť rozhodnutia, ktoré boli právoplatné.
Máme za sebou ďalší rok, v ktorom sme dotiahli práce na našom intranete. My aktuálne to, čo sa deje na úrade, je zverejňované na verejnom portáli. Je to jedinečný informačný systém a snažíme sa meniť celé tie procesy orgánov verejnej správy a byť takým príkladným vzorom, že to, čo vlastne sa deje u nás, ako sa rozhoduje, ako ja ukončím jednotlivé podnety, vyjadrením alebo akýmkoľvek spôsobom, hneď sa to zobrazí na verejnom portáli.
Dovoľte, aby som vám uviedla, že sledujeme rôzne identifikátory osôb, ktorých vkladáme do intranetu. Máme tam 1 923 osôb. Dotknutých je 845. Sledujeme zdravotné postihnutie, vzťahy jednotlivé medzi týmito orgánmi verejnej správy. Čiže je tam definovaných vyše 150-tisíc vzťahov.
Medzi najdôležitejšie zverejňovacie priestory považujem zverejňovanie opatrení na nápravu. Keďže naším cieľom je, aby sme nezistili len, že došlo k porušeniu dohovoru alebo bol porušený zákon, ale naším cieľom je, aby došlo k náprave, a vtedy má tá práca zmysel. A preto my zverejňujeme opatrenia, pretože aj ten subjekt verejnej správy, ktorému uložíme opatrenie, nech má na svojom konte, že ja takýmto spôsobom zasahujem. A my tým pádom, keď to zverejňujeme, každé opatrenie je rozdelené na úlohy. Takže tieto opatrenia my po úlohách kontrolujeme a každú jednu úlohu vyhodnocujeme: splnená, nesplnená, prijatá. A tým pádom vyhodnocujeme aj účinnosť týchto opatrení.
V roku 2018 bolo celkovo aj za predchádzajúce obdobie 98 opatrení na nápravu, z ktorých bolo uložených, je to v tabuľke č. 9 na strane 188, z ktorých bolo 42 splnených, 10 odmietnutých a 46 je v prebiehajúcom konaní. Mojím cieľom je aj tie odmietnuté viesť subjekty k tomu, aby tie opatrenia prijali, lebo každé jedno opatrenie má za cieľ zmeniť tú situáciu, vyjednávať s tými subjektami, aby tieto opatrenia prijali. Z tých 98 uložených opatrení bolo uložených 145 úloh, z ktorých 89 boli splnené a zasáhajúci stav bol odstránený. Čiže rozprávame o konkrétnych zásahoch a konkrétnej náprave. Ďalších 56 úloh je v štádiu sledovania.
Pre informáciu ešte, na úrade nás v roku 2018 pracovalo aj so mnou, s riaditeľkou, s asistentkou desať. Týchto desať ľudí riešilo 518 nových podnetov, ale z roku 2017 prešlo 213. Rok 2018 sme ukončili 511 ukončenými podnetmi, čiže do roku 2019 nám prešlo oveľa menej podnetov, iba 158. Sú to podnety, ktoré sú prevažne z toho obdobia ku koncu roka, kedy teda nebolo možné už s tými podnetmi viacej urobiť. Z 511 ukončených podnetov boli ukončené podnety na preskúmanie, to, kde vydávame to rozhodnutie, došlo k porušeniu alebo nedošlo k porušeniu, a ukladáme prostriedky na nápravu. Z tých päťstojedenástich 315 bolo ukončených podnetov na preskúmanie. V 121 prípadoch bolo konštatované porušenie zákona alebo dohovoru, ohrozenie dohovoru. Presná špecifikácia aj grafy sú v správe, ale predstavuje týchto 121 prípadov 38,4 % zo všetkých ukončených podnetov na preskúmanie, čo je vyššie percento v porovnaní s minulým rokom.
K jednotlivým, jednotlivým oblastiam, ktoré na úrade zabezpečujeme. Máme rozdelenú agendu do jednotlivých referátov, najviac podnetov prichádza do referátu zamestnanosti a kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia. V tomto referáte bolo v roku 2018 doručených 199 podnetov. Čo namietajú? Namietajú nepriznanie príspevkov, nezohľadňovanie zdravotného stavu, nevhodné správanie posudkových lekárov. V oblasti zamestnávania nevytváranie alebo nemožnosť sa zamestnať. Máme jedného klienta, ktorý bol na 40 pohovoroch, s vysokoškolským vzdelaním, troška s ťažkou komunikáciou reči, ale myslím si, že je možné mu nájsť miesto, jednoducho nemá priestor vôbec, aby takéto miesto zohnal. Čiže čo to znamená? Keď ten človek sa nemôže zamestnať, tak nemôže reálne naplniť ani tú kvótu na priznanie invalidného dôchodku. A to už súvisí s ďalšou agendou, ktorá má na starosti sociálne poistenie, kde nepozná zákon výnimku teda z tej tvrdosti pravidiel, kde pár dní niektorým našim klientom chýba na to, aby im bol priznaný invalidný dôchodok, hoci zdravotné postihnutie majú, ale nemajú tú povinnú dobu poistenia, nemajú odrobené roky. A preto ja teda sa snažím aj v spolupráci s agentúrou podporovaného zamestnávania tým ľuďom to miesto nájsť. Čiže robíme aj takúto prácu navyše, ktorá teda je práca v záujme toho, aby sa ľudia mohli zamestnať. A preto teda aj my vstupujeme aj do tých súdnych konaní, kde namieta človek so zdravotným postihnutím neplatnosť skončenia pracovného pomeru, lebo tá ich situácia je teda veľakrát zložitá, a teda do týchto konaní tiež vstupujeme.
Tie jednotlivé príbehy ľudí, ktoré sme riešili v roku 2018 a ukončili, sme spracovali do 42 príbehov a niektoré sú silnejšie, niektoré iné, ale všetky odzrkadľujú tú chuť a to právo človeka mať tie rovnaké, rovnaké životné podmienky a rovnakú, primeranú životnú situáciu. Čiže pokiaľ ide o zamestnávanie a kompenzácie, v tomto referáte naozaj s veľkou vďakou v mene všetkých ľudí so zdravotným postihnutím ďakujem za novelu zákona 447/2008, za zvýšenie sumy na hodinu osobnej asistencie, za zvýšenie opatrovateľského príspevku a za ďalšie, ďalšie zmeny a som rada, že sme mohli byť pri tom.
V každom prípade ale nesúhlasím s diskriminačnými ustanoveniami, ktoré hovoria o tom, že podľa § 22 ods. 2 príspevok na osobnú asistenciu nemôže byť priznaný osobe, ktorá má nad 65 rokov veku, ak dovtedy teda túto osobnú asistenciu nepoberala. A to je, prosím vás, vážna vec, pretože dnes sa môže stať nehoda a ten človek bude po 65. roku potrebovať osobnú asistenciu, ale už ju nedostane, má smolu, má hranicu 65 rokov. To isté sa deje aj pri príspevkoch na kúpu osobného motorového vozidla, kedy ten človek, zrazu ho zabetónujeme doma, hoci je schopný šoférovať, chce mať aktivity, chce pracovať, spĺňa ďalšie, ďalšie podmienky na to, aby mu ten príspevok bol priznaný. Rovnako aj pre osobnú asistenciu spĺňa prílohy, čo potrebuje, ale má vek. Má proste smolu, má vek. A na tieto problémy som upozorňovala od správy v roku 2016, čo bola prvá správa, a keďže teda pri novele zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia 447/2008 táto pripomienka opakovane nebola moja prijatá, hoci som bola členka aj tej pracovnej skupiny na prípravu novely, tak som sa rozhodla osloviť pani verejnú ochrankyňu práv na podanie podnetu na Ústavný súd. Ja, žiaľ, túto kompetenciu nemám, tak preto som vyhodnotila, že toto je cesta, aby sme pomohli. A tento návrh bol podaný 4. septembra 2018 a v novembri, 14. 11. Ústavný súd prijal tento podnet na ďalšie konanie. Tak nám držte palce, aby to vyšlo. Myslím si, že tí ľudia si to zaslúžia.
Pokiaľ ide o odporúčania pre jednotlivé oblasti spoločenského života, my sa snažíme tieto odporučenia, mnohé nie sú pretavené do správnych predpisov, ale my sa ich snažíme uplatniť v rámci medzirezortného pripomienkového konania, hoci nie som povinne pripomienkujúci orgán, ale každé, každé pripomienkové konanie, keď sa týka ľudí so zdravotným postihnutím, uplatňujeme tieto pripomienky. A ďakujem pekne predkladateľom týchto návrhov, že nás prizývajú vždy, keď dávame zásadné pripomienky, vždy to riešime, samozrejme, v rámci rozporového konania. A ďakujem teda, že pristupujú ku mne ako k subjektu, ktorý je pripomienkujúcim subjektom v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Za agendu rodinnej a občianskoprávnej agendy by som len to chcela povedať, strážte tie rozhodnutia, ktoré vydávajú súdy vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím. Ale určite podporujem to, aby bolo viacej sudcov, aby sa špecializovali na to, na tie jednotlivé agendy, ako je poručenská agenda, ale nielen na okresných súdoch, pretože na tých okresných súdoch sú špecialisti a chodia aj do Omšenia na školenia. Ja som na týchto stretnutiach bola veľakrát a som veľmi rada teda sa podelila so svojimi skúsenosťami. Ale dôležité je, aby aj na krajských súdoch takéto senáty boli. A tam vidím teda dosť veľkú medzeru.
Vyjadrovala som sa k tomu, akým spôsobom teda sa rozhoduje, a veľmi rada ešte poviem, že aj ďakujem teda ministerstvu spravodlivosti, že pokračuje v materiáloch na opatrovnícku reformu, a ďakujem aj pani poslankyni Žitňanskej, že sa toho ujala ešte ako pani ministerka. A pokračujeme ďalej a ja som členka tej pracovnej skupiny a môžem do toho naozaj profesionálne, ako sa povie, kibicovať, rozprávať a meniť to myslenie. A ďakujem teda naozaj tomu, že sa ministerstvo stotožnilo s tým, že je tu čl. 12 dohovoru a že už ľudia nebudú nálepkovaní, že sú obmedzení a pozbavení, ale budú v režime opatrovníctva a v režime podporovaného rozhodovania. A tým pádom my aj uvoľňujeme rôzne, rôzne úkony, do ktorých súd nikdy nebude môcť hovoriť o tom, že obmedzuje toho človeka. Vždy budú mať určitú spôsobilosť na právne úkony zo zá-ko-na. Nikdy ani opatrovník nebude môcť toto riešiť.
My sme sa ešte v oblasti rodinnej agendy stretli s tým, že rodič so zdravotným postihnutím v prípade rodičovských sporov o dieťa je menej hodnotným rodičom. Tak v takýchto prípadoch my naozaj na strane tohto rodiča snažíme sa argumentovať a hľadať riešenie, ak ten človek má nejaký problém a je ohrozené právo dieťaťa. Bojím sa, že či vôbec dieťa bude v bezpečí, tak hľadáme cesty, ako zabezpečiť to, aby dieťa bolo v bezpečí, ale aby tento rodič mal plné právo vykonávať rodičovské práva a starať sa o toto svoje dieťatko.
Pokiaľ ide o ďalšiu agendu, ja veľmi rýchlo naozaj, podrobnejšie je to uvedené v správe o sociálnom poistení. Rovnako som upozorňovala na to a aj som o tom hovorila pred chvíľkou, že keď ten človek nezíska tú potrebnú dobu odpracovaných rokov a dní, že neexistuje žiadna úľava ani na to, aby dostal čiastočnú nejakú dávku invalidného dôchodku, čiže nie je možné odstrániť túto tvrdosť zákona. A ja som už v roku 2016 písala: Pozor na čl. 39 ústavy, podľa ktorého sa štát zaviazal poskytnúť primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu, pri strate partnera alebo strate práce. Čiže je tu ústavná norma a tú treba dodržať. Čiže znova to dávam do správy.
Architektonická prístupnosť, bariérová komunikácia, bariéry pri voľbách, toto bola ďalšia časť podnetov, ktorú sme riešili na referáte bariérovej prístupnosti. A teraz ešte, pardon, ma napadlo, v súvislosti s tou zdravotnou starostlivosťou nám sa vyskytuje ten problém, že keď aj prichádzame do zariadení sociálnych služieb, my nemôžeme nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie, ale reálne zisťujeme, že tí klienti sú prebaľovaní už ráno aj večer, je to zaznamenané. Alebo polohovaní klienti, že už sú polohovaní aj večer, hoci sme tam na obed. Čiže tu vidím veľký význam aj v súvislosti teda s ratifikáciou dohovoru proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu, aby toto bolo uvoľnené. A podľa mňa sa tomu nevyhneme, že je, bude možné teda nahliadať do zdravotnej dokumentácie týchto klientov.
Viete, v čom je problém ešte? Že všetko sa uvádza do zdravotnej dokumentácie. Mala som stretnutie aj s ministerstvom zdravotníctva, riešme to, oddeľme tú zdravotnú dokumentáciu, tie medikamentózne rozhodnutia od rozhodnutí napríklad, kto dal súhlas, kto dal informovaný súhlas s poskytnutím liečby, s hospitalizáciou, s operáciou. Keďže je to súčasťou zdravotnej dokumentácie, my tú informáciu nemôžeme dostať, ale máme takéto prípady, že ten človek nesúhlasil s hospitalizáciou, že nemocnica nevyužila zákonný postup podľa civilného mimosporového a nežiadala súd o hospi; o súhlas s hospitalizáciou, ale na tú hospitalizáciu dal súhlas opatrovník. Hej, čiže takéto veci sú dôležité a sú v zdravotnej dokumentácii.
Vrátim sa teda k tým bariéram. V správe je veľké množstvo informácií o bariérach, o vstupoch, o absenciách výťahov, o tom, že výťahy sú malé alebo nie sú v prevádzke, alebo absencia bezbariérového sociálneho zariadenia vo verejných budovách. Stále o tom hovoríme, hoci vyhláška je stále účinná a stále sa kolaudujú stavby, ktoré sú bariérové. A vôbec tomu nerozumiem, ako je toto možné, pretože vyhláška platí 16 rokov. Vyhláška 532/2002. A jednoducho ako je možné, že sa skolauduje stavba, ktorá je v rozpore s právnymi predpismi, v rozpore s vyhláškou, že tie, jednoducho tie kategórie tam nie sú dodržané. Tento referát riešil a stále sa vraciame k podnetu z roku 2016, keď ten pán na vozíčku sa nevie dostať do svojho bytu, pretože spoluvlastníci mu zamietli namontovať schodiskovú plošinu. Robí sa teraz zbierka, vybavuje sa stavebné povolenie. Riešime to od roku 2016 a ešte ten pán stále sa nedostane von. Čiže je proste projekt na vybudovanie výťahovej šachty novej z balkóna, z lodžie, aby sa tak dostal, pretože zatrpknutosť ľudí, ktorí s ním bývajú, je pre mňa absolútne nepochopiteľná, a preto som žiadala, aby sa zmenil aj zákon 182/1993 o vlastníctve bytov, nebytových priestorov, aby spoluvlastníci nemali právo prehlasovať montáž takéhoto zariadenia, aby sa človek mohol dostať von zo svojho bytu. Čiže aby tieto bariérové vnútorné priestory nemohli ďalej zotrvať, aby tí spoluvlastníci nemohli anulovať hlasovanie.
Ďalej ešte by som veľmi rada hovorila o tých, o zvyšovaní prístupnosti komunikácie pri voľbách. Je to pekne popísané a teším sa, že sme pomohli aj členom volebnej komisie. Riešime poplatky za RTVS, snažíme sa teda zmeniť zákon a tým pádom zmeniť, čo títo podávatelia podnetov namietajú, že vôbec ani nevedeli o tom, že majú nejaké lekárske potvrdenia predložiť.
Prosím vás, ešte veľmi rýchlo, školstvo. Sociálne služby, tam som sa tomu venovala. Vidím veľký priestor na podporu a rozšírenie odľahčovacej služby. Tie rodiny veľakrát potrebujú pomoc a nemajú ju ako získať. Potrebujeme pomoc v školách, potrebujeme pomôcť asistentom učiteľov, potrebujeme tam sociálnych pracovníkov, zdravotné sestry, pretože napríklad deti s diabetes, nemôžu ich rodičia dostať opatrovateľský príspevok, pretože zákon o kompenzáciách to neumožňuje, ale tieto deti musia chodiť do školy a ten rodič tam jednoducho musí byť, aby im pichol inzulín. Jednoducho tuto nám proste nehrajú tie jednotlivé systémy. Neskladá sa nám to ako puzzle, oni idú vedľa seba a nevieme ich spojiť. Teda mojím, mojou, mojím cieľom je naozaj spájať a tie právne predpisy prepojiť, a teda sľubujem, že budem teda v tomto ďalej pokračovať.
Čiže asistenti učiteľa sú ďalšia, ďalšia veľká kategória pre medzirezortnú spoluprácu. Tie deti, ktoré chodia do školy, síce majú posudky pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ale nie sú tieto posudky akceptované pri vyučovaní. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Vyhlasujem; pardon, musím vás prerušiť; obedovú prestávku do štrnástej.

Stavrovská, Zuzana, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím
Dobre. Môžem ešte dve vety, prosím?

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Len ja mám výbor, pani komisárka, takže buď to ukončíte, alebo...

Stavrovská, Zuzana, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím
Dobre. Ja som chcela ešte len povedať, že chodíme po celom Slovensku, robíme výjazdy komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Zúčastňujeme sa rôznych konferencií. Tie výjazdy robíme preto, aby sme dali na vedomie ľuďom, že chceme pomôcť. Vždy poobede sme k dispozícii ľuďom, aby sme poskytli poradenstvo a prijali podnety a snažíme sa teda šíriť to povedomie.
A ďakujem vám veľmi pekne.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takže ste skončili.

Stavrovská, Zuzana, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím
Mohla by som hovoriť ďalej, ale môžem aj skončiť. (Reakcie z pléna.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takže čo mám ohlásiť, teraz neviem. (Reakcie z pléna.) Pani komisárka, vy si povedzte, aby som ja vedel, nebudú mi poslanci hovoriť, že čo máte robiť a čo nemáte

Stavrovská, Zuzana, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím
Tak potom by som ešte 10 minút prosila. Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som sa úvodom poďakovala za poskytnutie priestoru oboznámiť vás s výsledkami našej práce, so zisteniami z roku 2018. Je to v poradí naša tretia správa a vážim si možnosť vám zistenia v nej uvedené v krátkosti osobne predstaviť.
Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím je významnou osobnosťou pre ochranu ľudí, pre ochranu ľudských práv, ľudí so zdravotným postihnutím. Pôsobnosť tejto funkcie vyplýva zo zákona 176/2015. Táto pôsobnosť je špecializovaná na ochranu práv osôb so zdravotným postihnutím, ktoré jej garantuje Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Dovoľte, aby som veľmi stručne tie základné zistenia, ktoré sme zrealizovali, predstavila aj v komplexe rôznych podnetov. Kľúčovou pôsobnosťou komisára pre osoby so zdravotným postihnutím je prešetrovanie individuálnych podnetov. Tieto individuálne podnety boli doručované rôznymi spôsobmi, v správe sú uvedené, akým spôsobom teda tieto podnety riešime. Chcela by som ale uviesť, že v roku 2018 bolo doručených celkom 518 podnetov, v mnohých podnetoch však tieto podnety obsahujú aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorých je viac. Čiže napríklad proti rozhodnutiam úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sa v jednom podnete uvádzajú aj tri-štyri rozhodnutia, čo znamená teda, že v jednom podnete riešime viacej týchto rozhodnutí.
Doručené podnety však nie sú jedinými dokumentami, s ktorými pracujeme, lebo k týmto doručeným podnetom sa priraďuje 1 734 podaní. Sú to rôzne vyjadrenia, doplnenia podnetov, stanoviská orgánov verejnej správy. Ďalšiu časť písomností, s ktorými na úrade pracujeme, sú zásielky doručované k monitoringom alebo k rôznym osobným listom, týchto je ďalších 618.
Dovoľte, aby som takýto úvod urobila aj vo vzťahu k výkonu monitorovacej činnosti, ktorá je druhá najdôležitejšia pôsobnosť komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. My sme v roku 2016 začali robiť monitoringy formou internetových dotazníkov, ktoré sme rozposlali 366 subjektom a pýtali sme sa na rôzne situácie pri dodržiavaní práv ľudí so zdravotným postihnutím formou interaktívnych otázok, a preto sme teda aj v roku 2017 aj ´18 pokračovali v ďalších aktivitách súvisiacimi s týmito prvotnými dotazníkmi. V tabuľke č. 6 na strane 156 v správe je uvedené, sú uvedené, presne pomenované zariadenia, v ktorých sme boli. Vykonávali sme osobné návštevy, ktoré trvali od 5 až 8 hodín. Týchto návštev bolo v 34 zariadeniach, niektoré tie návštevy sa opakovali, ale chcela by som uviesť, že ja osobne som bola v 17 zariadeniach.
Veľmi zaujímavá je reakcia, keď prídeme do týchto zariadení a jednoducho už sa šíri informácia, že do zariadení chodíme a čomu sa sledujeme; a čo sledujeme. A v tomto prípade musím konštatovať, že tie, tí štatutári týchto zariadení rôznym spôsobom reagujú, dokonca sa nás snažia naviesť na nejaké iné informácie, ktoré my sme požadovali, ale všetko teda to smeruje k tomu, že keď v tom zariadení sú problémy, o ktorých teda predpokladám, že to vedenie zariadenia vie, tak toto zariadenie nás jednoducho vedie cestou, ktorú oni si predstavujú, a nie, ktorú my žiadame.
Dovolím si povedať, že tieto monitoringy robíme naozaj veľmi profesionálne, a rada by som na tomto mieste povedala, že k tým 34 návštevám sme urobili zisťovania týkajúce sa 2 781 klientov. Rada by som uviedla, že mojou snahou je aj zvýrazniť tie dobré stránky v zariadeniach, ktoré tieto dobré stránky majú, ale upozorniť aj na to, čo sa deje a čo treba zlepšiť. Veľakrát som sa zamýšľala, prečo a čo vedie zamestnancov a vedenie týchto zariadení k tomu, že všetkými silami vytvárajú vhodné podmienky, rodinné prostredie, lebo hovoríme o do-mo-ve, domove, ktorý znamená, že je to domov pre týchto ľudí, a tak by sa malo to celé prostredie tomu podobať, že ako to teda a čo ich vedie k tomu, že týmito všetkými svojimi silami, aktivitami naozaj vytvárajú láskavé, stabilné, pokojné prostredie pre klientov.
Netreba k tomu veľa. Netreba k tomu peniaze, ktoré zagarantujú, že keď to zariadenie má dostatok peňazí a nad mieru veľa zamestnancov, že všetci budú mať dobré srdce. Podľa môjho názoru netreba mať veľa pre tých klientov, netreba mať veľa, treba mať porozumenie a dobré srdce. A preto si myslím, že v mnohých tých zariadeniach, v ktorých som aj ja osobne bola, žiaľ, toto dobré srdce som nenašla.
Čo je dôležité pre mňa, že my, keď robíme takýto monitoring, hneď informujeme vedenie zariadenia o tom, čo sme zistili. Pretože my rozprávame s klientami, rozprávame so zamestnancami, robíme ohliadky priestorov, skúmame listiny a prvý ten, prvé tie zistenia, ktoré sme nasali počas tej osobnej návštevy, my hneď interaktívne ich odovzdávame vedeniu. Viete, čo je zarážajúce? Že keď doručíme rozsiahlu správu, ktorá skutočne má medzi 20 – 30 strán, v ktorej vyzdvihneme tie dobré stránky, v ktorej vyzdvihneme to, čo je možné ešte zlepšiť, ale aj upozorníme na to, že čo je potrebné zlepšiť, a ukladáme opatrenia na nápravu, tak mnohí riaditelia zľahčujú celú túto situáciu. Už tieto zistenia, ktoré sú naozaj vážne, dokonca v jednom zariadení pani riaditeľka pri osobnom pohovore po ukončení monitoringu odsúhlasila všetky zistenia, ktoré sme jej definovali, a zaujímavé bolo, že v správe ako reakcia, lebo my vždy žiadame aj reakciu a proste termíny, ako sa vysporiada s tými opatreniami, tak je neuveriteľné, že táto riaditeľka normálne napísala, že pomaly my sme boli v inom zariadení. To zariadenie bolo tak strašné, že ja som povedala, že ak existuje ešte niekoľko takýchto zariadení, je hrôza, že sme v takomto zariadení ešte neboli. Klienti žobrú. Žobrú, nemajú žiadne peniaze, žijú v chudobe, chodia v roztrhaných veciach, nemajú možnosť na prechádzke si kúpiť ani jednu miniatúrnu, miniatúrnu sladkosť alebo niečo, na čo majú chuť, a hladno pozerajú na výklady. Nemajú čo tam robiť, nemajú aktivity, nemajú zdravotnú starostlivosť. Po tretej sa zavre brána a len malé okienko, ktoré je ako vo väznici, cez to okienko pozerajú. Hoci celý areál je obrovský, ale títo klienti sú v uzavretom priestore takéhoto zariadenia. Ale to je len jedno zariadenie.
Čiže rada by som naozaj uviedla, veľmi si vážim prácu tých zamestnancov, ktorí v zariadeniach rozdávajú lásku, pozornosť, porozumenie, sú tvoriví pre týchto klientov. Žiaľ, sú zariadenia, ktoré, v ktorých sme našli sieťové postele, sú zobrazené v správe. Desať rokov, odkedy platí zákon 448/2008 o sociálnych službách, kde sú presne definované telesné a netelesné obmedzovacie prostriedky, po desiatich rokoch sme našli klietkovú posteľ, v tej klietkovej posteli klientku, sieťové postele.
My okamžite teda, keď takéto veci zistíme, komunikujeme, samozrejme, so samosprávnym krajom, kde dávame informácie o tom, že čo sme zistili, a žiadame, aby samosprávny kraj riešil túto aj personálnu otázku. V takýchto prípadoch sme hneď aj avizovali ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, pánovi ministrovi, ktorý cez odbor dohľadu, cez pani doktorku Košútovú hneď poslal kontrolu do týchto zariadení, čiže stretli sme sa naozaj s tým, že ak takéto vážne zistenia sú, hneď to riešime.
Nielen sieťové postele, ale aj neľudské zaobchádzanie. Neľudské zaobchádzanie znamená ponižujúce správanie sa k tým klientom, nedodržiavanie ochrany intimity, jednoducho tí klienti nemajú v priebehu dňa žiadne aktivity, obmedzovanie pohybu a tá chudoba, o ktorej som hovorila. Predstavte si, že zariadenia nemajú vôbec žiadny problém z tých málo peňazí, ktoré sú chránené zákonom, paragrafom 73 o tom, že každý klient musí v takomto zariadení s celoročnou pobytovou formou mať k dispozícii 25 % sumy životného minima, čo je naozaj miniatúrna čiastka, lebo z toho si musia platiť lieky, oblečenie, aktivity, tak z takýchto, z takýchto peniažkov im zariadenie dokáže strhnúť peniaze, keď nemajú dostatok dôchodku, dostatočne vysoký dôchodok na to, aby platili za sociálne služby.
Vážení poslanci, ja naozaj v takýchto prípadoch som nekompromisná a žiadam okamžite ukončiť takéto zásahy, protiprávne zásahy, evidujem to hneď a avizujem to zriaďovateľovi, pretože títo klienti, ktorí nemajú spôsobilosť na právne úkony a zariadenie je im opatrovníkom, nemajú žiadnu ochranu. Nemajú nikoho, kto sa za nich postaví a kto obhajuje ich práva, a preto sme nepríjemní v mnohých zariadeniach, hoci prichádzame s tým dobrým, prichádzame s novými myšlienkami, prichádzame s tým, ako je možné zlepšiť celú tú situáciu, máme obrovské množstvo skúseností a chceme pomôcť. My nie sme nepriatelia, my chceme pomôcť, ale keď klientom je takýmto spôsobom zasahované do ich práv, vtedy ukladám opatrenia, a nekompromisné.
Rada by som vás teda informovala aj o tom, že na strane 164 je veľmi zaujímavá tabuľka, ktorá nás vied; teda k spracovaniu tohto prieskumu nás viedli zistenia v jednom zariadení, v ktorom riaditeľka zariadenia ako opatrovník, dokonca ani nie ako toto zariadenie, ale riaditeľka ako fyzická osoba uzatvárala poistné zmluvy pre klientov. Každý mesiac si dávala od sociálnych pracovníčok predkladať zostavy o úsporách klientov, pretože mali zriadené účty v banke, čo som ja ešte ocenila, že to je vynikajúce, že majú účty v banke, že proste je to transparentné, to nakladanie s peniazmi, ale až ďalším šetrením a rozhovormi so zamestnancami zariadenia som zistila, že je to kvôli tomu, aby mohla pani riaditeľka zadať trvalé príkazy pre týchto klientov na platenie poistného, pritom každý z tých klientov mal nad dvetisíc eur úspory. Čiže povedzte mi, ako a načo mali mať uzavreté poistné zmluvy na poistenie pohrebných nákladov, keď majú dostatok peňazí na účte. A čo je úplne akože absurdné, a to hovorím, aj takto sa dá podnikať na Slovensku, že tým poisťovacím zástupcom poisťovne bola dcéra pani riaditeľky. Čiže my sme toto hneď riešili v záujme odvolania pani riaditeľky, nebudem sa tým tajiť. Riešili sme to, aby klientom boli tieto zmluvy ako neplatné skončené a aby sa im vrátili peniaze na účet. Takže dnes potvrdzujem, že všetci klienti mali peniaze z tohoto zariadenia vrátené na účet.
Ale to nie je len jediné zariadenie. My sme týchto zariadení zistili prieskumom 54. Ale nemôžem povedať, že máme tú informáciu kompletnú, pretože sme oslovili samosprávne kraje, aby nám pomohli, o spoluprácu, ale, žiaľ, niektorí neverejní poskytovatelia neboli proste povinní túto informáciu samosprávnemu kraju odovzdať. Ale čo je dôležité, v týchto 54 subjektoch je 505 poistných zmlúv na poistenie pohrebných nákladov, 82 životných poistiek, čo ja som, keď som čítala tie zmluvy o životnom poistení; prosím vás, pán riaditeľ nemal problém uzavrieť poistnú zmluvu na 45 rokov pre klientov, s plnením pre koho, pýtam sa, po 45 rokoch. Pre koho bude to plnenie? (Ruch v sále.)
Ohľadom aj tých poistných zmlúv na poistenie pohrebných nákladov, tam je dokonca taká situácia a také ustanovenie, zmluva, že ten klient, keď prežije desať rokov, na ktoré je uzavretá tá poistná zmluva, tak jednoducho o tie peniaze príde, lebo nenastane poistné plnenie. A za absurdné ďalej považujem aj vedenie súdnych konaní na zaplatenie nedoplatkov za poskytovanie sociálnych služieb, keď ten klient má nízky dôchodok, generuje mesačne dlh a nemá proste žiaden majetok na to, aby niekedy v budúcnosti takéto pohľadávky zaplatil.
Čo je dôležité, máme tu samosprávne kraje, ktoré sú povinné dofinancovávať tieto chýbajúce peniaze. Máme už aj súdne rozhodnutie, pretože som vstúpila do tých súdnych konaní na ochranu klientov na Okresnom súde v Malackách, kde Plavecké Podhradie žaluje 16 klientov cez advokáta, čiže vznikajú ďalšie trovy, ďalšie nabaľovanie tých pohľadávok, dokonca cez exekučné konanie. Pýtam sa, kto to nakoniec zaplatí. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.) Samosprávny kraj, pretože to bude musieť zaplatiť, keďže ten klient peniaze nemá. Čiže my sme argumentovali zákonom a súd uznal našu argumentáciu a žalobu tohto zariadenia sociálnych služieb zamietol. Advokát teda dal nám informáciu, že bude písať odvolanie, aby takéto rozhodnutie potvrdil aj krajský súd. (Zaznievanie gongu.)
V roku 2018 sme spustili ďalšie monitoringy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi si vážim, že ste správu naštudovali a že som mohla tu s vami prejednať jednotlivé zistenia a odporúčania. Ďakujem veľmi pekne za námety a za tie zistenia, ktoré vy máte. Svojím spôsobom po nich doslova hladne chňapneme a budeme, samozrejme, pokračovať aj ďalej v našej aj niekedy nepríjemnej práci, lebo napríklad aj keď vykonávame tie monitoringy, my tam prichádzame ako poslovia dobrých informácii, chceme odovzdať to, čo vieme, a zistiť, ako to tam funguje, a v prípade, teda že v tom zariadení to nefunguje tak, ako by to malo, tak my hneď aj po týchto monitoringoch, po tom celom dni informujeme riaditeľa alebo riaditeľku o našich zisteniach a snažíme sa, teda zlepšite toto. A v niektorých v tých zariadeniach naozaj sa stretávame s takou profesionálnou slepotou a chceme, aby teda tí ľudia naozaj mali kvalitný život, a sú niektoré zariadenia, ktoré sú naozaj v takom nie dobrom stave, ale sú zariadenia, ktoré sú výkladnou skriňou, keď si odmyslíme, samozrejme, že sa jedná o inštitúcie, ale že tam to vedenie vlastne robí všetko preto, aby čo najviac priblížili ten život ľuďom v ich domove, v ich domove sociálnych služieb, aj keď je to teda domov sociálnych služieb, ale je to ich domov.
Takže ďakujem vám veľmi pekne naozaj a, a teším sa, že sa stretneme aj v priebehu roka, a, a ďakujem aj za podnety, ktoré od vás prišli, riešime ich, budú predmetom teda ďalšej správy. Ďakujem teda ešte raz za podporu. (Potlesk.)

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, všetci priaznivci dnešného rokovania, ktorí ho sledujú, ďakujem veľmi pekne za to, že môžem predstaviť výsledky našej práce za rok 2017. Dovoľte, aby som teda hlavne poďakovala za poskytnutie tohto priestoru oboznámiť vás so zisteniami o výkone svojej činnosti za obdobie roku 2017, aby som vás oboznámila aj s návrhmi a odporúčaniami, ktoré sme v správe vyhodnotili, že je priestor na to, aby rôzne postupy a právne úpravy mohli byť zmenené.
Minulý rok vlastne som predstavovala prvú správu, čo znamená pre nás obdobie momentálne dvojročnej činnosti. Tak pokiaľ ide o pôsobnosť komisára, táto je jednoznačne upravená v zákone č. 176/2015 Z. z., v § 10 tohto zákona. A v rámci teda tejto pôsobnosti som sa venovala rôznym oblastiam činnosti. To znamená, že som posudzovala na základe podnetov alebo z vlastnej iniciatívy podnety týkajúce sa ľudí so zdravotným postihnutím smerujúce proti orgánom verejnej správy, ale súčasne som aj monitorovala dodržiavanie práv osôb so zdravotným postihnutím a presadzovala ich záujmy v spoločnosti. Rovnako som v priebehu roka aj s mojimi kolegyňami, absolvovala veľké množstvo stretnutí, pracovných rokovaní s mimovládnymi organizáciami, s poslancami, so zástupcami ministerstiev, verejnej správy. Čiže tento, táto aktivita vlastne je celá zhrnutá v správe.
Rovnako by som teda chcela povedať, že my sme teda tú správu rozdelili do 7 kapitol, keď teda v tej prvej kapitole sú všeobecné ustanovenia, v druhej kapitole sa venujeme prešetrovaniu podnetov. Tieto podnety sme nazvali príbehmi a súčasne sme aj upozorňovali na často opakujúce sa problémy, ktoré sú u nás evidované a vyhodnotené ako problémy, ktoré je možné riešiť rôznymi postupmi. Súčasne každá kapitola, ktorá je v tejto, podkapitola v tejto druhej časti prešetrovania podnetov, má v závere podľa jednotlivých zameraní aj odporúčania a návrhy a veľmi rada som v správe použila aj príklady dobrej praxe.
Pokiaľ ide o ďalšie kapitoly, riešime tam informácie o tom, koľko bolo poskytnutých poradenstiev, aké aktivity sme mali v oblasti legislatívy, čo sme urobili v rámci monitorovacej činnosti a v rámci spolupráce.
Poslednou kapitolou je informácia o tom, ako funguje úrad, a súčasne teda aj výstupy v grafických dátach.
Za také nóvum v porovnaní s minuloročnou správou považujem, a som si teda dala záväzok, že aj v priebehu tohto roka už budeme zobrazovať grafické informácie o tom, ako funguje úrad, koľko máme podnetov, aké podnety riešime, aké aktivity robíme. Čiže my už dnes vlastne na portáli Komisár pre zdravotne postihnutých zverejňujeme správu za rok 2018 priebežne z týchto jednotlivých grafických prehľadov.
Pokiaľ ide o našu vnútornú prácu, máme za sebou náročný rok, pretože okrem prešetrovania podnetov sme vytvárali také vnútorné know-how, ako jednotlivé podnety riešiť, ako sa vysporiadať s množstvom informácií a dát, ktoré prichádzajú zvonku a ktoré sa generujú vo vnútri úradu pri riešení podnetov. Vyhodnocujeme tieto informácie, vyjasňujeme si čísla, štruktúry, vznikli nové entity a v zásade môžem povedať, že v celom našom systéme máme vyše stotisíc vzťahov, ktoré sú vzájomne prepojené. Do systému vkladáme teda rôzne druhy identifikátorov o osobách, ale aj o predmete podnetov, ale aj vyhodnocujeme z hľadiska geografie počty podnetov, orgány verejnej správy, aby sme čo najvierohodnejšie predstavili tento obraz vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím. Meníme teda zabehnuté procesy v snahe neustále inovovať výkon práce, aby sme mohli reagovať na požiadavky ľudí so zdravotným postihnutím komplexnejšie a spoľahlivejšie.
Rozsah vecného zamerania podnetov je veľmi rôznorodý, čomu nasvedčuje aj grafické zobrazenie pri jednotlivých podkapitolách v kapitole dva.
Navrhnutým rozdelením práce medzi zamestnancov vieme zabezpečiť výkon pôsobnosti úradu komisára aj na všetky garantované články dohovoru, čiže transformujeme všetkých 30 článkov dohovoru, ktoré garantujú práva ľuďom so zdravotným postihnutím.
Cieľom správy je teda poskytnúť čo najkomplexnejší prehľad kľúčových zistení z údajov evidovaných úradom komisára a tiež objasniť aj právne súvislosti jednotlivých zistení a vyhodnotenia relevantných článkov Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré neboli konaním orgánov verejnej správy podľa jednotlivých záverov porušené.
Keďže považujem za kľúčovú informáciu smerom k verejnosti zverejňovanie opatrení na nápravu, ktoré ukladám jednotlivým orgánom verejnej správy zasahujúcim do práv chránených Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím podľa § 10 ods. 2 písm. a) bod 4 zákona o komisárovi, tieto opatrenia zverejňujem a na strane 174 sú zverejnené opatrenia. Tieto opatrenia sa rozdeľujú na úlohy. Za rok 2017 až ’16 sme prijali 56 opatrení, uložili 56 opatrení so 69 úlohami. Podľa tejto štatistiky 31 úloh bolo splnených a 38 úloh sa rieši a sleduje a podľa týchto úloh aj percentuálne vyhodnocujeme prijaté opatrenia.
Správa tiež obsahuje aj odporúčania na systémové zmeny. Upriamujeme pozornosť na právnu úpravu, kde je možné zmeniť tieto právne postupy. Základné členenie podnetov, ktoré máme na úrade, pozostáva z podnetov na preskúmanie, podnety na poskytnutie poradenstva a podnety na zmenu legislatívy. Každý okruh týchto podnetov samostatne vyhodnocujeme. Napríklad podnety na zmenu právnej úpravy sledujeme a vyhodnocujeme aj ako vlastnú legislatívnu činnosť, aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Správa je rozdelená teda aj na štatistické výstupy, a ako som už uviedla, tie samostatné príbehy ľudí so zdravotným postihnutím.
V roku 2017 bolo doručených na úrad komisára 468 podnetov. K 31. 12. 2017 bolo na úrade šetrených celkom 934 podnetov, z toho bolo vybavených v roku 2017 721 podnetov. Do roku 2018 sa presunulo 213 podnetov. Podnety rozdeľujeme do troch kategórií, ako som uviedla. Podnety na prešetrenie, poradenstvo a zmenu legislatívy. Podľa typov podnetov v roku 2017 prišlo 345 podnetov na preskúmanie, 107 podnetov na poradenstvo a 16 podnetov návrhov na zmenu legislatívy.
Pokiaľ ide o spôsob podania, keďže zákon o komisárovi hovorí o tom, že podanie možno urobiť rôznymi formami, jednak osobne, elektronicky alebo poštou, alebo telefaxom, čiže z tých podaní, ktoré boli doručené v roku 2017, z tých 468 bolo 199 doručených mailom, 98 osobne, bolo podaných 91 poštou, 67 elektronickým formulárom cez webový portál a v 13 prípadoch som začala konať z vlastnej iniciatívy. Takéto konanie začínam v prípade, že sa dozviem z nejakých informácií, či už z rôznych druhov médií, alebo aj inak, nepriamo, začínam konania z vlastnej iniciatívy a v tomto prípade aj kontaktujem hneď osobu, ktorá, ktorej sa teda toto konanie má týkať, že či má záujem, aby som v tejto veci konala.
Podnety, ktoré boli prijaté v roku 2017, z tých 468 bolo ukončených 317 a neukončených 151. Osobitne sledujeme ukončenie podnetov na podnety v sledovaní, ktorými sú podnety ukončené vyjadrením, že došlo k porušeniu dohovoru, a bol navrhnutý prostriedok na nápravu. Týchto bolo v roku 2017 podnetov prijatých, v roku 2017, 72 podnetov ukončených so sledovaním. To znamená, že to sú podnety, ktoré sú neustále živé. My s nimi pracujeme. Sú to podnety, ktoré znamenajú, že došlo k vstupu do súdneho konania z našej strany, alebo tieto podnety boli podané na prokuratúru, alebo podnety, ktoré my sledujeme z hľadiska uložených opatrení, prípadne aj keď žiadame o nejaké substanovisko a postúpenie podnetu, aj takéto podnety sledujeme, stále s nimi pracujeme. Pri..., veľmi dôležité je vyhodnocovať aj v koľkátych prípadoch bolo porušené právo podľa dohovoru. Zo 466 ukončených podnetov v 185 prípadoch bolo konštatované porušovanie dohovoru.
V prípade porušenia dohovoru vyhodnocujeme iba kľúčové články, aj keď k mnohým podnetom sa vzťahujú viaceré články, my vyhodnocujeme ten kľúčový a je teda na nás, aby sme ešte toto, samozrejme, dopracovali, ale najviac sme vyhodnotili ako zasahujúce právo do čl. 20 - osobná mobilita, kde bolo vyhodnotených 27 podnetov. Vlastne tento článok garantuje ľudom so zdravotným postihnutím s najväčšou možnou nezávislosťou existovať v spoločenskom živote, právo na pomôcky, zariadenia, rôzne druhy technológií, aby im uľahčili ich nezávislý život. Najviac týchto podnetov bolo na referáte, ktorý má pôsobnosť na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia.
Potom druhým v poradí je čl. 19 - právo na nezávislý spôsob života, kde bolo konštatovanie porušenie v 14 prípadoch. Je to vlastne prístup k službám, ktoré zabránia segregácii, izolácii, začlenenia do spoločnosti, právo na osobnú asistenciu, bývanie, podporné služby, domáce pobytové komunitné služby, teda určitá garancia nezávislého spôsobu života a tieto podnety boli najviac šetrené na referáte zamestnanosti a kompenzácií a na referáte sociálnych služieb a vzdelávania.
Ďalším v poradí, tretím, je čo do počtu čl. 28 - práva na primeranú životnú úroveň a sociálnu ochranu, kde bolo konštatované porušenie v 12 prípadoch. Je to právo ľudí so zdravotným postihnutím na dostatočnú výživu, oblečenie, upratova..., ubytovanie a rovnaký prístup k cenovo dostupným službám, finančná pomoc, dôchodky, verejná bytová výstavba. Tieto podnety boli prevažne šetrené na referáte zdravotníctva a sociálneho poistenia a bezbariérovej prístupnosti.
A ešte by som rada zvýraznila 2 články. Je to čl. 9 - prístupnosť. Máme tu na mysli bezbariérovú prístupnosť, kde bolo konštatované porušenie z tých podnetov doručených v roku 2017 v 11 prípadoch, ktoré teda boli ukončené, a je to vlastne prístupnosť do budov, do, prístupnosť dopravy, zdravotníckych zariadení, ale aj informačných technológií, právo na prístupnosť aj v jednom príbehu. V správe je uvedené, že podnet týkajúci sa neumožnenia vstupu s vodiacim psíkom do zariadenia. Tieto, tieto podnety sú teda riešené v celom rozsahu na referáte bezbariérovosti.
A posledným, ktorým by som sa, ktorému som sa, by som sa chcela venovať podrobnejšie, teda všetky informácie sú zverejnené na portáli Komisár pre zdravotne postihnutých, je to čl. 12 - rovnosť pred zákonom, kde bolo konštatované porušenie alebo ohrozenie práva v 7 prípadoch. Je to, je to kľúčový článok dohovoru, čl. 12 je srdce celého Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a je to právo na uznanie svojej osoby ako subjektu právnych vzťahov spolu s plnou spôsobilosťou na právne úkony a právo na to, aby človek so zdravotným postihnutím, ktorý má obmedzenú schopnosť komunikácie, rozpoznávania rôznych významných súvislostí, má právo na podporované rozhodovanie. Čiže tento článok garantuje určité záruky proti zneužitiu týchto ľudí a problematika týkajúca sa čl. 12 bola a je riešená na referáte občianskoprávnej a rodinnej agendy.
Ja by som touto cestou chcela poprosiť podávateľov podnetov, ktorí sa na nás obracajú, aby svoje podnety doplnili o prílohy a o všetky rozhodnutia, ktoré potrebujeme k tomu, aby sme s podnetom mohli pracovať, pretože je pre mňa veľmi smutné, keď podľa zákona, podľa § 22 zákona o komisárovi musíme podnet odložiť, ak my nevieme ďalej v tej veci konať a nemáme žiadne indície vôbec, že proti akému úradu máme konať. Preto by som rada oboznámila o tom, že až v 19 prípadoch sme v tých podnetoch ukončených v roku 2017 museli podnety odložiť pre nedoplnenie. Napriek tomu, že posielame niekoľkokrát výzvy aj doporučenou poštou, stane sa teda, že tieto podnety nie sú doplnené, a napriek dostatočnému časovému priestoru, lebo sme uvažovali, teda môže sa stať, že ten človek je v nemocnici, čiže dávame tam dostatok priestoru na to, aby podnety boli doplnené. Žiaľ, nie je to, teda v 19 prípadoch sme takéto podnety odložili.
Pokiaľ ide o podnety doručené v roku 2017 podľa referátov, najviac podnetov aj v roku 2016, aj v roku 2017 bolo doručených týkajúcich sa služieb zamestnanosti a kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia, kde bolo doručených 185 podnetov, v oblasti občianskoprávnej a rodinnej agendy 69 podnetov, v oblasti zdravotníctva, sociálneho poistenia 90 podnetov, v oblasti bezbariérových prístupností 64 a v oblasti sociálnych služieb a vzdelávania 60 podnetov. Z podnetov, ktoré boli na úrade komisára prešetrené, sme vypracovali, vybrali 41 príbehov, ktoré sme opísali v správe. Pre oblasť kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia sme sa zaoberali v tejto správe neprimeraným popieraním existencie zdravotného postihnutia podľa nášho pohľadu u žiadateľov o kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Verím tomu, že v tomto roku budú počet týchto podnetov oveľa nižší, pretože, teda chcela by som aj touto cestou podporiť a poďakovať aj za to, že zákon o kompenzáciách doznal výrazných zmien, a teším sa, že aj my sme k tomu mohli prispieť. Vlastne aj pokiaľ ide o odporúčania v tomto návrhu, boli nie všetky, ale boli teda vo veľkej miere prijaté.
Ďalšou oblasťou, ktorá sa týkala kompenzácií, sme upozorňovali na, už na notoricky známu posudkovú činnosť, na trojaké posudzovanie zdravotného stavu. Ľudia so zdravotným postihnutím nerozumejú tomu, že prečo je pre účely invalidného dôchodku posúdený nad 70 % a pre účely kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia je miera funkčnej poruchy nejakým spôsobom percentuálne úplne odlišná a značne odlišná. Súčasne aj teda nastal takáto, takáto konfrontácia celej posudkovej činnosti v prípadoch, keď občan žiadal sociálnu službu obec, tiež obracal sa na nás s podnetom, že ako je to možné, že teda tie rozdiely sú takéto rôzne. Čiže my, samozrejme, aj v roku 2016, aj tento za rok 2017 sme dali odporúčania, a teda už bolo verejnosti predstavená informácia, že je záujem o zjednotenie tejto posudkovej činnosti.
Takou kľúčovou problematikou v oblasti kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia považujem osobnú asistenciu. Ja, ja osobne veľmi presadzujem osobnú asistenciu a možnosť túto osobnú asistenciu dostať, pretože si myslím, že jednak tomu človeku so zdravotným postihnutím sa poskytuje obrovský priestor na to, aby mohol čo najviac existovať nezávisle od svojej rodiny, a, samozrejme, to odľahčuje aj značne rodinu. Pokiaľ je to možné, ja aj podávateľom podnetov odporúčam, aby sa zamerali radšej na osobnú asistenciu, pretože sú rodiny, ktoré podporujú svoje dieťa a chcú, aby navštevovalo rôzne zariadenia, rôzne podujatia, školu, aby nebola všetka tá starostlivosť na rodine, aby tá rodina mohla fungovať nezávisle od toho svojho príbuzného, od svojho dieťaťa, ale aby aj to dieťa malo tie sociálne väzby, lebo to je cesta, ako zabezpečiť nezávislý spôsob života pre ľudí so zdravotným postihnutím.
Preto ma veľakrát aj zaujalo to, že prečo teda je krátený príspevok na osobnú asistenciu aj v prípade dovŕšenia 65. roku veku, keďže vieme, že je tam hranica od 6 do 65 rokov, tak ma proste veľmi znepokojovalo to, že môže sa človeku stať, že po 65. roku zostane na invalidnom vozíku a alebo bude mať v dôsledku nejakej náhlej udalosti zdravotné postihnutie, kde bude potrebovať osobnú asistenciu, a jednoducho zákon toto vylučuje. V tejto súvislosti som teda vyhodnotila toto ustanovenie za rozporné z čl. 5 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a za diskriminačné, a preto som koncom roka podala podnet na verejnú ochrankyňu práv a na Generálnu prokuratúru, aby podali podnet na Ústavný súd na rozpor zákona s ústavou a medzinárodným Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím. Tento podnet týkajúci sa vekovej diskriminácie sa týka aj príspevkov na kúpu osobného motorového vozidla. Včera som hovorila s pani verejnou ochrankyňou práv, tak máme teda pripravené tento podnet na Ústavný súd, ešte si ho teda preberieme spolu. Tiež toto vekové obmedzenie som sa snažila vyriešiť, ale keďže sa to v rámci pripomienkového konania nepodarilo, tak som zvolila túto cestu.
Rovnako aj pri príspevkoch na opatrovanie som upozorňovala na to, že 20 hodín, ktoré dieťa trávi v škole týždenne, že má dva dopady. Má dopady na to, že to dieťa nie je vzdelávané dostatočne, a môže mať teda dopad na to, že rodičia jednoducho aby neprišli o časť tohto príspevku na opatrovanie, tak dieťatko nechávajú naozaj iba 20 hodín týždenne, ale má aj druhý dopad, že tá, vlastne tá rodina nevie sa nejakým spôsobom zariadiť k tomu, aby mohla fungovať čo najviac samostatne, a prekvapujúce je napríklad to, že tých 20 hodín malo byť a je teda krátených aj cez školské prázdniny. Vďaka teda poslednej iniciatíve, ktorá tu bola v rámci tejto schôdze a v rámci prvého čítania je teda verejný prísľub, že toto obmedzenie bude zrušené, rovnako aj v prípade osobnej asistencie, že sa nebude posudzovať príjem ľudí, ktorí dosahujú, a že bude navýšená hodinová sadzba osobnej asistencie, ktorá vlastne sa veľmi ťažko zháňa. Na nás sa ľudia obracajú, že pomôžte nám, potrebujeme zohnať osobného asistenta, neevidujete databázu osobných asistentov, pretože za tú mzdu, ktorá bola, za tú odmenu, ktorá bola vyplácaná, tých osobných asistentov, sa nedá nejakým spôsobom motivovať na to, aby túto náročnú prácu robili, a preto teda som aj povedala, že od 1. júla predpokladám, že podnety týkajúce sa tohto problému nebudú doručované.
Zisťujeme teda mnohokrát, že konaním prvostupňového orgánu úradu práce dochádza teda k nesprávnym rozhodnutiam vďaka odvolaniam a aj podpore, ktorú dávame týmto ľuďom aj vyjadreniam do súdnych konaní. Evidujeme teda, že je možné tieto rozhodnutia zmeniť, čo nás veľmi teší, ak v rámci odvolacieho konania sa toto rozhodnutie zmení.
Pre mňa, ešte by som chcela povedať, je ťažko prijateľné, že sa neakceptujú súdne rozhodnutia vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré rušia rozhodnutie ústredie práce. Samozrejme, chápem aj to, že ústredia, ústredie práce využíva tú možnosť a je to zákonná možnosť, podať kasačnú sťažnosť, potom následne o tomto prípade rozhoduje Najvyšší súd. Je to hrozne dlho. Je to hrozne dlhé konanie a naozaj po dvoch-troch rokoch jednoducho už pre toho človeka ani nemusí byť dôležitý ten príspevok, pretože sa ho nemusí ani dožiť. A keďže tie príspevky majú slúžiť na okamžitú pomoc, myslím si, že je dôležité v tejto súvislosti povedať, aby sme to celé nekomplikovali, aby, samozrejme, to právo má každý, podať žalobu, podať kasačnú sťažnosť, nemôžem ho upreť, ale v niektorých prípadoch možnože by bolo vhodnejšie vyhodnotiť celkový stav, či ideme za každú cenu teda podávať odvolania vo forme tých kasačných sťažností. Čiže v tomto smere som aj zaujala také stanovisko, že, že, si myslím, že je potrebné individuálne vyhodnotiť tieto jednotlivé prípady.
Veľmi sa snažíme pomôcť aj tým ľuďom, ktorí majú rozhodnutie, ktoré, kde už neplynie lehota na podanie odvolania, a v takýchto prípadoch, keď vyhodnotíme, že je konanie a rozhodnutie v rozpore s dohovorom a v rozpore so zákonom, podávame podnety na prokuratúru a podali sme aj šesť opakovaných podnetov, kde nám krajská prokuratúra nevyhovela, nášmu podnetu, tak sme sa s tým neuspokojili a v šiestich prípadoch sme podali podnet na Generálnu prokuratúru, a z tých šiestich nám Generálna prokuratúra v štyroch prípadoch vyhovela a celý ten proces sa naozaj, sa naozaj proste zvrátil a to rozhodnutie bolo zrušené, takže sa teším v tomto prípade, že reakcia bola teda na základe týchto podnetov pozitívna. Čiže vždy za každou oblasťou píšem aj rôzne druhy odporúčaní, kde je možné zmeniť tieto právne predpisy. Neviem, či sa tomu až teraz takto podrobne budem venovať, je to presne špecifikované v správe.
Pre oblasť občianskoprávnej, rodinnej agendy toto vlastne, ako som uviedla, kľúčové sú tie konania o spôsobilosti, nápravné úkony, kde vstupujeme do konaní, a aj v správe sú zverejnené také zaujímavé príbehy, kde sa naozaj takou veľmi intenzívnou prácou podarilo ľuďom pomôcť. V tejto súvislosti aj upozorňujem na to, že dochádza k veľkému zneužívaniu právomoci opatrovníkov, hlavne opatrovníkov verejných, teda hovorím o opatrovníkoch prevažne v zariadeniach sociálnych služieb, ktorí si neplnia svoje povinnosti, posielajú tie hlásenia na súd o nakladaní s majetkom v takej formálnej podobe a v tejto oblasti teda už som avizovala aj, že podávam podnet na úpravu tejto problematiky na presné, špecifikáciu správy opatrovníka súdu, pretože tá správa neobsahuje príkazy trvalé. Opatrovník zadal, aké zmluvy uzavrel, aké životné poistky pre týchto klientov uzavrel. Čiže v tomto smere považujem za veľmi dôležité upresniť a som dohodnutá teda aj s ministerstvom spravodlivosti, že tento podnet týkajúci sa takejto právnej úpravy v najbližších dňoch doručíme.
Súčasne teda je veľmi významná práca na opatrovníckej reforme, ktorá začala v júni v roku 2017. My sme tu aj odporúčali a dávali sme obrovské množstvo podkladov na to, akoby celá tá reforma opatrovníctva mala vyzerať. Tak dúfam, že teda dokončíme túto opatrovnícku reformu tak, aby bola v súlade s čl. 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Pre oblasť zdravotníctva a sociálneho poistenia - tu boli riešené podnety o nepriznaní invalidného dôchodku alebo priznanie v nižšej percentuálnej výške, neschválenie zdravotníckej pomôcky. Jeden taký prípad, ktorý je v príbehu 20, je podmieňovanie priznania zdravotníckej pomôcky vrátením iných zdravotníckych pomôcok, pritom každá táto pomôcka slúži na niečo iné, ale nepodarilo sa to vyriešiť. Zdravotná poisťovňa neprijala opatrenia a to, že vlastne dcéra podávateľky potrebovala nevyhnutne invalidný vozík, aby mohla navštevovať školu a pohybovať sa v škole, tak museli vrátiť ďalšie zdravotnícke pomôcky, ako je polohovateľná posteľ, kočík aj trojkolka.
V tomto smere v oblasti zdravotníctva máme na tento rok rôzne priority, ale tak aby sme mohli teda tú činnosť vykonávať, ktorú sme si na tento rok stanovili, a to je monitoring psychiatrií a psychiatrických oddelení. Ja som už, hej, už v roku 2016 žiadala ministerstvo zdravotníctva, aby nám umožnilo vstúpiť do zdravotnej dokumentácie, do § 24, 25 zákona o zdravotnej starostlivosti len pre účely výkonu dohľadu a prešetrenia podnetov v tejto oblasti, pretože máme podnet, ktorým sme z vlastnej iniciatívy začali prešetrovanie postupu zdravotníckeho zariadenia v prípade zastavenia laktácie matke, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, a my by sme si to vedeli veľmi rýchlo vyriešiť, aby sme len zistili, že kto tento súhlas dal, a keďže tento súhlas sa zakladá do zdravotnej dokumentácie, nevieme sa k nemu dostať, lebo zdravotnú dokumentáciu nemôžeme mať k dispozícii, jedine so súhlasom tej konkrétnej osoby. Ale v prípade, že chceme robiť monitoring v psychiatrii, tak nie je reálne, aby nám všetci pacienti psychiatrickej liečebne dali individuálne súhlasy na vstup do zdravotnej dokumentácie, a pričom tento podpis musí byť ešte aj úradne overený. A v tejto súvislosti teda som navrhla a rokujeme momentálne s ministerstvom zdravotníctva o zmene tohto zákona v tomto období. Súčasne teda som aj upozornila na určité možnosti zabezpečiť primeranú starostlivosť osobám, ktoré nenaplnili tú zákonnú potrebu odpracovaných rokov, aby aspoň čiastočne im bolo, bol priznaný dôchodok starobný alebo invalidný z hľadiska aj čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o oblasť bezbariérovej prístupnosti, tu je prevažná väčšina teda podnetov týkajúce sa architektonických bariér. Z vlastnej iniciatívy som začala konanie v 7 prípadoch proti Slovenskej pošte. Tu tiež rokujeme o tom, ako je možné sprístupniť vstup do budovy pošty, pretože tieto budovy sú väčšinou pamiatkovo chránené, sú v prenájme, čiže vlastníctvo nie je na, teda pre Slovenskú poštu, ale je tam aj problém v prístupových komunikáciách, ktoré sú vo vlastníctve iných subjektov, miest, obcí, a v tomto smere teda je to veľmi zdĺhavé a, samozrejme, aj, aj finančne náročné, ale riešime to stále. Teda tie naše opatrenia kontrolujeme, vyjednávame s tými subjektami, aby tie opatrenia prijali nie ako určitú represiu proti nim, ale ako to, že môžu pomôcť ľuďom so zdravotným postihnutím, aby to prijali ako samozrejmosť. V správe sú uvedené ďalšie problematiky týkajúce sa bezbariérovosti a to sa týka vlastníctva bytov, nebytových priestorov, komunikačných bariér, týkajúce sa vodiacich psíkov, neprístupnosť samoobslužných automatov, vyhradené parkovania v mestách. Tam sme teda neriešili podnety vo vzťahu k všeobecne záväzným nariadeniam miest a obcí, ľudia považujú takéto spoplatňovania ako vysokú daň. Napriek tomu, že v minulosti boli takéto parkovacie miesta bezplatné, a rovnako aj teda opisujeme taký veľmi problematický spôsob vybavovania vyhradeného parkovania. To sú príbehy č. 30, 31 na strane 108.
Do tejto problematiky patrí aj trestné konanie, aj také neprimerané zaobchádzanie a tu som teda potrebovala zverejniť príbeh 33 na strane 116 a tento príbeh sme riešili z vlastnej iniciatívy v spolupráci s Fórom pre pomoc starším, s pani Gálisovou. V tomto podnete sme urobili 88 úkonov. Po roku sme tomuto človeku pomohli, ale, žiaľ, po dvoch týždňoch zomrel, takže si veľmi neužil tú pohodu. (Povedané s plačom.) Pardon.
Čiže v tomto smere tie odporúčania, ktoré sú uvedené, sa týkajú prevažne stavebného zákona a zabezpečenia kontrolného mechanizmu odborného posudzovania univerzálneho navrhovania, ale aj dodržiavania vyhlášky o všeobecne technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, pričom táto vyhláška je veľmi kvalitná, ale zisťujeme, teda že nebýva dodržiavaná v celom rozsahu v stavebných konaniach.
Posledným referátom, ktorý u nás pracuje na úrade, je referát sociálnych služieb a vzdelávania, kde, ktorý má na starosti zabezpečovanie a pomoc pri sociálnej službe pre ľudí so zdravotným postihnutím, sociálne služby podľa zákona č. 448/2008 Z. z., ale aj podľa jednotlivých kompetencií obcí, vyšších územných celkov. Je tu opísaný prípad, ktorý je veľmi ťažký a má slúžiť na odľahčenie rodiny s dvoma deťmi so zdravotným postihnutím, je to príbeh 35, ale aj zásah do súkromia a zverejňovania osobných údajov klientov v zariadení sociálnych služieb, kde tie poistky, ktoré boli uzatvárané zo strany opatrovníka, sú absolútne nepotrebné, na 45 rokov životné poistky alebo poistenie nákladov na pohreb, pritom ten klient má našetrené peniaze, že nie je potrebné vôbec, aby takúto poistku opatrovník za neho uzavrel.
Riešili sme tu aj prípady zodpovednosti poskytovateľa za škodu na veciach, ktoré sú vnesené v zariadeniach sociálnych služieb, ale aj individuálny prístup ku klientom s autizmom. Tu vidíme veľký priestor na to, aby ľudia s autizmom mali vytvorené špecifické podmienky na svoju existenciu jednak v školách, kde deti nie sú prijímané na vzdelávanie, ale aj v zariadeniach sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou. Neriešili sme tu vylučovanie detí z povinnej školskej dochádzky, nezabezpečenie služby pomoci škole, tu sme tiež iniciovali vytvorenie pracovnej skupiny na to, aby deti v školách mali zabezpečenú jednak sociálnu pomoci pri sebaobsluhe, jednak zdravotnú pomoc a, samozrejme, aj pomoc pedagógov, asistentov učiteľa. Čiže sme, tento rok sa aktivizujeme, a teda už sme aj vytvorili pracovnú skupinu na riešenie tejto problematiky, aby sme nezostali pred dverami novely zákona s tým, že naše pripomienky idú nad rámec novely, preto chceme toto všetko pripraviť, aby táto pripomienka potom následne bola zabezpečená, a teda vôbec aby nemusela byť pripomienkovaná, aby sa dostala do zákona. Čiže tu dávame rôzne odporúčania týkajúce sa asistencie na školách inkluzívneho vzdelávania, ale aj deinštitucionalizácie, ktorá nám teraz momentálne nejako pokuľháva.
Ako ďalšou agendou, ktorú na úrade riešime a ktorú považujem teda za, za svoju, je poradenstvo. Zo 468 podnetov bolo doručených 107 žiadostí o poradenstvo. Jednalo sa o poradenstvo základné, právne, ale aj také rôzne špecifické problémy, kde naozaj v mnohých prípadoch dávame niekoľkostranové poradenstvo v tomto smere. Je podľa mňa potrebné aj požiadať orgány verejnej správy, aby tie svoje základné poradenstvá, ktoré im vyplývajú zo zákona, plnili dôsledne, aby teda ľudia mali istotu, že nemusia hľadať tieto informácie po internete alebo podávať podnety. Svojím spôsobom zákon o komisárovi hovorí, že pôsobnosť komisára je v prešetrovaní podnetov, ale v tomto smere teda vykonávame aj toto poradenstvo.
Ďalšou aktivitou, ktorú robíme, je teda aktivity v oblasti legislatívy, je tam, vlastne táto kapitola je popísaná, v ktorých legislatívnych aktivitách sme, do ktorých sme sa zapojili. Teším sa, ak sa nám podarí, samozrejme, presadiť zmeny zákonov, a spolupracujeme, samozrejme, s Národnou radou občanov so zdravotne postihnutím aj so všetkými mimovládnymi organizáciami, ktorí, ktoré aj teraz pred dvoma týždňami aktívne sa zapojili do zmeny zákona o kompenzáciách, a vlastne oni ju iniciovali.
Ďalšou téma, témou, ktorej sa venujeme, sú monitoringy. My sme v roku 2016 rozposlali interaktívne dotazníky na 366 subjektov cez webový portál a v rámci týchto vyplnených dotazníkov sme si v roku 2017 vytypovali miesta, ktoré sme osobne navštívili. V rámci monitoringu dodržiavania práv ľudí so zdravotným postihnutím v takých zariadeniach, ktoré sú celoročnými zariadeniami alebo zariadeniami, ktoré tomu človeku so zdravotným postihnutím určité obdobie v úvodzovkách nahradzujú domov, pokiaľ napríklad ide o väznice, to nehovorím o domovoch sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou, takže z 18 ústavov pre výkon trestu odňatia slobody, ktoré sme monitorovali, sme navštívili 11, kde sme mali nahlásené, že sú tam ľudia so zdravotným postihnutím. Priamo sme hovorili s väzňami, dali sme im vypĺňať dotazník, konfrontujeme teraz odpovede týchto väzňov s odpoveďami vedenia. Čiže komunikovali sme s týmito ľuďmi so zdravotne postihnutím, pýtali sme sa na ich rôzne oblasti života vo väznici, ale súčasne aj zariadenia sociálnych služieb, kde sme navštívili 20 zariadení.
Ja som osobne aj s riaditeľkou úradu bola v 18 zariadeniach. Je to veľmi náročný monitoring, vždy berieme zo sebou aj veľké množstvo dokumentácie, ktorú potom vyhodnocujeme. Správy z tohto monitoringu sú zatiaľ, by som povedala, čiastočne anonymné. My sme zverejnili zariadenia, v ktorých sme boli, a zhrnuli sme tie problémy, ktoré sme tam identifikovali, ale vzhľadom na to, že potrebujeme tieto správy odkomunikovať ešte s riaditeľmi týchto zariadení, chystáme preto mimoriadnu správu do parlamentu, ktorú teda plánujeme, že ju predložíme v auguste, aby bola na septembrové rokovanie.
Súčasne teda je tam obrovské množstvo informácií, v správe, o spolupráci, vymysleli sme, teda ma tak napadlo, že by bolo dobré priblížiť sa ľuďom aj mimo krajských miest, a teda sa ospravedlňujem krajským mestám, že sme u nich neboli, ale sme to považovali za potrebné, dať vedieť aj o úrade a o pôsobnosti úradu v úplne v odľahlých mestách, takže v roku 2017 sme navštívili 7 miest. A teraz, tento rok pokračujeme a stretávame sa naozaj s veľmi srdečným prijatím. Celé tie výjazdové dni prebiehajú tak, že ráno sa stretneme s primátorom, s primátorkou, s vedením mesta, následne urobím prezentáciu organizáciám, subjektom verejnej správy, ktoré v tom-danom okrese pôsobia. Potom si, máme na programe prehliadku rôznych buď zariadení sociálnych služieb, alebo chránenej dielne, alebo školy, kde sa vzdelávajú deti so zdravotným postihnutím, a poobede sme k dispozícii občanom na poradenstvo a osobné prijatie podnetov. Takže odchádzame väčšinou o 17.00 hod. a tých podnetov je hrozne veľa, ale tých zážitkov je hrozne veľa. A teším sa, že môžeme dať ľuďom so zdravotným postihnutím informáciu o tom, že sme tu pre nich, aby sme im pomohli, a, a že dávame o sebe vedieť.
Rovnako sú to spolupráce, samozrejme, s akademickou obcou, robíme rôzne okrúhle stoly, zúčastňujeme sa konferencií. Mimovládne organizácie považujem za kľúčového partnera, pretože podľa môjho názoru mimovládne organizácie, združenia, ktoré obhajujú práva svojich členov, sú tým prvým nositeľom, tá vstupná brána, ktorá dáva pomoc ľuďom so zdravotne postihnutím podľa jednotlivých svojich, podľa jednotlivej svojej členskej základne.
A asi by som skončila. (Povedané so smiechom.) Rozpočet je tiež presne špecifikovaný v správe na str. 178. Oboznámila som vás aj s mojím tímom, na úrade nás pracuje desať spolu so mnou, s riaditeľkou úradu, s dvomi asistentskými miestami, máme päť právničiek a jednu kolegyňu, ktorá má na starosti monitoring. To obrovské množstvo práce je naozaj veľmi náročné zabezpečiť, pretože aj právničky, my sme samé ženy, a aj právničky musia chodiť na monitoringy, nie je pre nás, by som povedala, dôležité, aby sedeli v kancelárii a z kancelárie vybavovali podnety, preto je dôležité a ja aj teda vítam ochotu mojich kolegýň chodiť aj na rôzne výročné konferencie, na rôzne výročné podujatia, ale, samozrejme, aj monitoringy a výjazdové dni komisárky v jednotlivých mestách.
Tak ďakujem vám veľmi pekne za vašu pozornosť a som pripravená odpovedať na vaše otázky.
Ďakujem. (Potlesk.)

Prepáčte, ja len musím reagovať. Naozaj, keď nás pozerajú občania, ktorí nemôžu spať, alebo zo záznamu, ja vysielam signál, aby sa bez problémov obracali na mňa, nájdete nás na webovej stránke komisarprezdravotnepostihnutych.sk alebo na Račianskej 154 v Bratislave. Je to pre mňa veľmi dôležité, zhromažďovať tie informácie, ktoré môžem vyriešiť a môžem pomôcť, pretože zmyslom tejto práce nie je len definovať, že došlo k porušeniu, ale nájsť riešenie, ako to porušenie odstrániť. A preto aj môžem sama konať z vlastnej iniciatívy a preto aj keď sa dozviem napríklad v nejakých správach alebo v novinách o prípadoch, kde dochádza k zasahovaniu do práv ľudí so zdravotným postihnutím, tak naozaj ako naštartujem a proste idem a moji kolegovia sú už na to zvyknutí, že všetci musia byť v plnej zbroji, ako sa hovorí.
Takže snažím sa naozaj aj zapojiť do pracovných skupín, na ministerstve práce som v pracovných skupinách, aj ku kompenzáciám, aj k službám, sociálnym službám, máme teda obrovské množstvo informácií, ktoré sa snažíme pretaviť aj do zmeny právnej úpravy.
Ďakujem veľmi pekne naozaj z celého srdca aj v mene mojich kolegov na úrade za podporu a budem rada, ak budete informácie šíriť takým spôsobom, že je tu tento úrad, myslím si, že sme postavili pevné základy tomuto úradu a že sme úrad, ktorý sa špecializuje na komunikáciu a pomoc s ľuďmi so zdravotným postihnutím.
Tak a že sme tu dnes, tak ja to len tak odľahčím, hovorí sa, že piatok - zlý začiatok, takže sme tu dnes vo štvrtok ešte do polnoci. Tak repríza bude nabudúce iná. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem. (Potlesk.)

Dobrý večer. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som sa úvodom poďakovala, že som dostala priestor na to, aby som vás mohla oboznámiť s výsledkami správy, ktorú som spolu s mojimi kolegami na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím spracovala za obdobie od 1. marca 2016 do 31. 12. 2016, to je za obdobie 10 mesiacov.
Úrad vznikol naozaj až 1. marca, hoci som bola zvolená za komisárku 2. decembra 2015, ale začala mi plynúť od voľby polročná lehota na to, aby som vytvorila úrad, pretože je to historicky prvá funkcia komisára, a bolo treba všetko zabezpečiť aj z hľadiska materiálno-technického zabezpečenia, personálneho. Tak toto sa mi našťastie podarilo do troch mesiacov, takže 1. marca úrad začal fungovať.
Cieľom tejto správy je objasniť aj právne súvislosti jednotlivých zistení, preto sú v správe obsiahnuté v prílohách aj úplné znenia jednotlivých článkov Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu. Považujem takto spracovanú správu aj trošku ako školiaci materiál, pretože povedzme si pravdu, že veľa ľudí ani o Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím nevie, nevedia, s akými podnetmi sa môžu obrátiť a ja by som bola naozaj veľmi rada, keby tento materiál slúžil nám všetkým na to, aby sme vedeli ľuďom pomôcť.
Správa teda obsahuje odporúčania aj systémové zmeny v jednotlivých oblastiach, v ktorých Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím odhalil pochybenia. Kľúčovým pre prácu komisárky je Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý ratifikovala Slovenská republika a je pre ňu záväzný od 25. júna 2010 a tým, že bol vytvorený Úrad komisára a zvolený komisár pre osoby so zdravotným postihnutím, Slovenská republika splnila svoj záväzok vyplývajúci z dohovoru.
Za 10 mesiacov činnosti úradu a výkonu pôsobnosti komisárky bolo prijatých 466 podnetov, z toho bolo vybavených v roku 2016 212 a z nich bolo konštatované porušenie Dohovoru o právach osôb so zdravotných postihnutím v 49 prípadoch. Tieto prípady som sa snažila opísať v správe kvôli tomu naozaj, aby som prezentovala, že v akých podmienkach ľudia so zdravotným postihnutím existujú. Pre mňa je naozaj veľmi zaujímavá informácia, ako vlastne tento dohovor vznikol, ako boli tieto články formulované. Písali si tento dohovor samotní ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí presne definovali, že v ktorých oblastiach života sú im, pociťujú prekážky tak, aby sa mohli plnohodnotne zapojiť, tak ako ľudia bez zdravotného postihnutia.
Pôsobnosť komisára sa vzťahuje na orgány verejnej správy, nie na súkromné osoby, ale na orgány verejnej správy, ktorými sú pre účely tohto zákona 176/2015 Z. z. orgány štátnej správy, územnej samosprávy, právnické, ako aj fyzické osoby, ktoré podľa osobitného predpisu zasahujú do práv a povinností osôb fyzických, právnických v oblasti verejnej správy, ale aj právnické, fyzické osoby podnikatelia.
Za tých 10 mesiacov som využila všetky právomoci, ktoré mi zákon o komisárovi dáva, a skutočne som prešetrovala podnety, robila monitoring, prijímala opatrenia, ukladala prostriedky na nápravu. Využila som možnosť podať podnety na prokuratúru v takých konaniach, kde už nebolo možné podať odvolanie. Svojím spôsobom pri každom jednom prípade, aj keď bolo potrebné podľa zákona, žiaľ, podnet odložiť, všetci podávatelia podnetu dostali kompletné právne poradenstvo, akým spôsobom ďalej pokračovať v riešení ich zložitej situácie.
Dovoľte ešte, aby som vás oboznámila s tým, akým spôsobom úrad funguje. Snažili sme sa zabezpečiť v rámci činnosti úradu všetky oblasti Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, preto sme organizačne rozčlenili úrad na odbor oblasť služieb zamestnanosti, jej kompenzácií, sociálneho poistenia, zdravotníctva, oblasť občianskoprávnej a rodinnej agendy, oblasť bezbariérovej prístupnosti a oblasť sociálnych služieb a vzdelávania. Na základe takéhoto členenia je aj štruktúrovaná správa. Je štruktúrovaná do šiestich kapitol a opisuje tie zistenia, ktoré moji kolegovia v rámci svojich pracovných činností definovali. V správe je uvedených skutočne podľa jednotlivých oblastí, koľko je porušení v oblasti zamestnávania, napríklad neplatná výpoveď alebo zamestnávanie v chránených dielňach. Zo správy je jasné, že najväčší problém, pokiaľ ide o existenciu ľudí so zdravotným postihnutím, je možno začleniť sa do spoločnosti a využiť prostriedky, ktoré im štát ponúka ako možnosť zníženia ich situácie ťažkého zdravotného postihnutia, a to sú peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Z tých 466 podnetov bolo 144 podnetov len týkajúcich sa kompenzácií, v ktorých som konštatovala pri 93 vybavených podnetoch, som skonštatovala 29 prípadov porušenia dohovoru.
V týchto ustanoveniach jednotlivých kapitol sú popísané aj subjekty, ktoré sú porušiteľmi alebo ktoré svojimi rozhodnutiami zasahujú do práv chránených dohovorom. Takým ako ďalším najkľúčovejším prípadom týkajúci sa kompenzácií je príspevok na opatrovanie. Tu by som rada zvýraznila to, že je možné tento príspevok na opatrovanie retroaktívne odobrať a dokonca až po dobu spätne troch rokov, je to veľký problém naozaj pri deťoch, ktoré navštevujú školu, kde rodičia vlastne nedostávajú tento peňažný príspevok za obdobie školských prázdnin. A v tomto smere som aj upozornil na to, že považujem to v skutočnosti za ustanovenie, ktoré je v rozpore s dohovorom. Veľmi si cením naozaj tie rozhodnutia, ktoré ľuďom pomáhajú prekonávať tieto bariéry.
Ospravedlňujem sa, ak som v správe upozorňovala na tie, ktoré porušujú, ale pravdou je, že väčšina týchto podnetov, ktoré boli doručené na úrad, sa týkajú podnetov, ktoré ľudia so zdravotným postihnutím alebo ich príbuzní označujú ako zasahujúce. Rada budem naozaj zverejňovať príklady dobrej praxe. Sú aj zverejnené v správe.
Tých kompenzácií je neskutočne naozaj veľa. Boli by sme tu dosť dlho. Čiže v prípade, že máte záujem, som pripravená sa k týmto jednotlivým prípadom podrobnejšie venovať na osobných stretnutiach.
Ale možnože by som ešte rada zvýraznila aj to, že veľkým problémom sú posudkoví lekári, na ktorých sa sťažujú aj ľudia so zdravotným postihnutím, je tu naozaj taká situácia, že mnohí títo ľudia nerozumejú, že prečo je tu toľko posudkových lekárov, či pre posudzovanie miery funkčnej poruchy, alebo posudzovanie nároku na invalidný dôchodok. Ja som len v správe zvýraznila diskriminačné ustanovenia podľa môjho názoru v hranici 65. roku veku pre uplatnenie príspevkov na kompenzáciu.
Dovoľte, aby som prešla rovno na agendu, ktorá je srdcom dohovoru, a to je čl. 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý definuje, že ľudia so zdravotným postihnutím majú právo na plnú spôsobilosť na právne úkony. Táto problematika je skutočne rozsiahla a v zásade v tých konaniach, kde dochádza k obmedzovaniu spôsobilosti na právne úkony, alebo v konaniach, kde je návrh na vrátenie spôsobilosti, do týchto konaní všetkých vstupujem, aby som mohla ľuďom poskytnúť naozaj pomoc v obhajobe ich práv na súde.
Dovoľte naozaj veľmi v krátkosti ešte upozorniť na bezbariérovosť, s ktorou sa bortíme. Každý ju vnímame, je to naozaj asi tak najviac viditeľné zasahovanie do práv ľudí so zdravotným postihnutím. Bariéry máme všade, nielen architektonické, ale aj komunikačné. Máme bariéry skutočne v bytových domoch, máme bariéry v úradoch. Ja by som naozaj tu veľmi rada upozornila na ťažký prípad, ktorý riešime už od augusta minulého roku a vyjednávame so spoločenstvom vlastníkov bytov, aby prijali opatrenia, ktoré som ako komisárka uložila na odstránenie toho, že človek na vozíku sa nevie dostať vyše roka zo svojho bytu, pretože vlastníci bytov neodsúhlasili montáž schodiskovej plošiny, na ktorú úrad práce dal peniaze. Čiže tento človek musel potom po pol roku tie peniaze vrátiť a riešime to naozaj veľmi intenzívne. Je to len jeden prípad vypichnutý, ktorý, všetky tieto prípady prežívame skutočne veľmi emotívne. A ja aj mojim kolegom hovorím, že je veľmi významné, aby sme chodili do terénu, aby sme nepracovali priamo len z kancelárie, pretože to, čo prežijeme s ľuďmi so zdravotným postihnutím, tie príbehy sú pre nás naozaj školou na to, ako im pomôcť. Preto aj hneď od začatia výkonu funkcie komisárky som kontaktovala veľké množstvo občianskych združení, pretože ony až do funkcie komisárky v zásade najväčšmi obhajovali práva ľudí týchto svojich členov. Je to pre mňa obrovský, obrovský prínos, tieto skúsenosti.
V správe je uvedené naozaj množstvo stretnutí, ktoré som absolvovala buď sama, alebo s kolegami na výročných stretnutiach, nadviazali sme spoluprácu s verejnou správou, s verejnou ochrankyňou práv, úradmi práce, s ministerstvami. Myslím, že mojou úlohou je naozaj to, a tak to vnímam, spájať všetky subjekty, ktoré môžu pomôcť ľuďom so zdravotným postihnutím k tomu, aby došlo k pozitívnej zmene. A tak si myslím, že v tomto smere je aj ladená správa a naozaj je priestor, tu vidím priestor naozaj, aby sme túto spoluprácu mohli ďalej rozvíjať. Ten základ už bol daný.
Ešte dovoľte k monitoringom, správa obsahuje informácie o monitoringoch. Keď si zoberieme to, že vlastne za desať mesiacov sme prešetrili 212, ukončili 212 podnetov, definovali porušenia, museli sme vybaviť úrad materiálno-technickým zabezpečením, urobiť všetky vnútorné procesy a k tomu sme si ešte dali teda ďalší cieľ, že budeme robiť monitoringy. Tieto monitoringy sme robili formou interaktívnych otázok, ktoré sme distribuovali cez náš webový portál. A tu by som vás veľmi rada poprosila, aby ste šírili tie informácie, ktoré sú na webovom portáli, pretože toto je naše zrkadlo našej práce a to je vlastne, tam sú tie príbehy ľudí, ktorí sa na nás obracajú. Veľmi rada, veľmi rada prezentujem na tomto portáli činnosť úradu, pretože si myslím, že úrad má fungovať transparentne a na to teda bude slúžiť tento náš web a budeme ho ďalej rozširovať.
Ešte by som mohla teda o tej správe hovoriť naozaj veľmi dlho, ale, ale (zasmiatie sa rečníčky), ale prenechám teda vám priestor radšej, môžem odpovedať na konkrétne otázky. A ďakujem vám veľmi pekne, že ste ma vypočuli, a som pripravená na vaše otázky.
Ďakujem. (Potlesk.)