Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, tomuto dneska čelíme, krajne pravicovému populizmu, náboženskému fundamentalizmu. A keď pán kolega používal predo mnou analógie s filmami, tak mne napadá film Kladivo na čarodejnice. Návrat do stredoveku, toto reprezentuje dnešná opozícia aj vo vzťahu k Európskej únii. Návrat k vojnám stredovekých panovníkov, kde bude každý európsky národ bojovať s tým druhým, každý bude ako Pecivál sedieť vo svojom...
Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, tomuto dneska čelíme, krajne pravicovému populizmu, náboženskému fundamentalizmu. A keď pán kolega používal predo mnou analógie s filmami, tak mne napadá film Kladivo na čarodejnice. Návrat do stredoveku, toto reprezentuje dnešná opozícia aj vo vzťahu k Európskej únii. Návrat k vojnám stredovekých panovníkov, kde bude každý európsky národ bojovať s tým druhým, každý bude ako Pecivál sedieť vo svojom údolí, nepozerať sa ďalej do zahraničia, kde bude každý bojovať s každým.
Toto nám hovorí pán kresťan. Náboženský fundamentalista, s ktorým by si nikdy nesadol do jednej miestnosti pápež František, pretože ten hovorí úplný opak. Ten hovorí úplný opak, keď hovorí o tom, že Európa musí byť jednotná, sociálna, zelená. A nie plná nenávisti, akú predvádza pán náboženský fundamentalista. Je tam veľmi veľa podobností, veľmi veľa podobností s inými náboženskými fundamentalistami, ktorých poznáme z iných kútov sveta a ktorých sa mnohí ľudia na Slovensku právom boja.
Chcel by som práve preto oceniť, že táto vláda stojí na myšlienke Európy. Ak je tu nejaká myšlienka, na ktorej naozaj stojí táto vláda, tak je to myšlienka proeurópska, európska. Chceme byť súčasťou Európskej únie a to je základom aj tejto koalície.
To neznamená, že máme Európsku úniu milovať vo všetkom, čo povie. To je demagógia, čo hovorí pán kolega. Sme veľmi kritickí voči mnohým veciam Európskej únie. A ja hádam osobne nemusím predstavovať, koľko som toto povedal vo vzťahu k Bruselu kritického, veľmi, veľmi kritického. Ale to neznamená, že teraz chcem vystupovať z Európskej únie, ako tu pán kolega Krajniak, že tu teraz budem nadávať ako malé dieťa európskym lídrom. Toto je infantilné, nebezpečné pre Slovensko.
Slovensko, a opakujem to, stojí na ekonomike Európskej únie z 80 percent. Je závislé na peniazoch z Európskej únie v sociálnej politike a investičnej politike. Bez Európy tu bude čierna diera.
Nie je alternatíva, nie je alternatíva. Sme obklopení krajinami, ktoré sú rovnako závislé na Európskej únii. Kde hľadáte tú alternatívu? Je to číry populizmus. A pokiaľ niektoré krajne pravicové strany tento populizmus šíria, je to v poriadku, je to ich mentálna výbava, je to ich nenávisť, nech sa páči. Ale treba jasne povedať, že táto vláda je proeurópska a stojí práve voči takýmto pravicovým extrémistom. Toto tu nechceme.
Nechceme tu mať to, čo dneska rastie aj v iných európskych štátoch, a to je fašizmus. Nechceme tu mať naozaj to, čo rastie všade v Európe a aj vo svete, a to je rast nenávisti, xenofóbie a všetkých foriem neznášanlivosti. Toto nechceme. Ale zároveň, samozrejme, budeme hájiť naše národné záujmy veľmi presvedčivo.
Príklad migračných kvót. Ktorá krajina podala žalobu na Európsky súdny dvor voči Rade v Európskej únii? Slovensko. Nie preto, že je neeurópske. Práve naopak, pretože je európske a chce mať lepšiu, inú Európu, ktorá bude rešpektovať členské štáty. To samozrejme áno. Ale toto spájať s fašizmom, ktorý tu predvádzajú niektorí kolegovia, určite nie. Treba rozlišovať, buď ste milovníkom Európskej únie, kde predvádzate akúsi opičiu lásku. Áno, aj toto tu bolo. Niektorí kolegovia z opozície, ktorú už dneska nie sú medzi nami, mali tento pocit, že treba sa predháňať v tom, ako milujeme Európsku úniu. To odmietame. Ale zároveň odmietame nenávisť voči Európskej únii. Nenávisť, ktorú predviedol aj kolega, ktorý hovoril predo mnou. Zlatá stredná cesta – hájiť si svoje národné záujmy veľmi, veľmi tvrdo. Vlastné národné záujmy. Ale zároveň chápať, že Slovensko je bez Európskej únie stratené, izolované a skončí, ako kynula Kórejská ľudovodemokratická republika, ktorá je očividne skrytým ideálom pána Krajniaka, keby bola náboženská, samozrejme.
Čiže nechcel som začať takto politicky, chcel som hovoriť o slovenskom predsedníctve na pôde národného parlamentu, čiže na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Pretože aj my budeme hostiť niekoľko veľmi dôležitých podujatí. Ale nedalo mi, pretože Európska únia je dneska, poviem to tak, v revolučných časoch. V revolučných časoch, to znamená, nadchádzajú obrovské zmeny. A ľudia sa právom búria proti mnohým bruselským inštitúciám, ktoré sa odtrhli od ľudí, ktoré sú v mnohom nedemokratické, elitárske a naozaj zastupujú v mnohých veciach záujmy nadnárodných korporácií skôr ako bežných ľudí. Toto treba pomenovať. A treba tú Európu meniť, aby bola lepšia.
O tom tam sa vedie diskusia. Ale nie vystupovať, preboha, a nie vracať sa do stredoveku do nejakých náboženských tmárstiev, zakladať tu nejaké farské republiky, kde každý, kto si nebude myslieť to, čo pán Krajniak, toho upálime na hranici. Že áno? Toto naozaj nie je ani kresťanské a ani európske. Skúsme viacej počúvať pápeža Františka, aspoň tí kolegovia, ktorí veria v Boha, a zistíme, že Európa by mala byť iná, pretože by mala byť viac demokratická a viac sociálna. Ale nie žiadna, nie Európa bojov a nenávisti.
Na slovenskej pôde budeme otvárať hlavné témy, ktoré spomenul pán minister zahraničných vecí, a budú to témy, ktoré súvisia aj s tým, čo hovoril pán kolega Krajniak, ktoré dneska hýbu Európskou úniou.
Prvá téma júlového COSAC-u – COSAC, pre kolegov, ktorí nevedia, je stretnutie európskych výborov všetkých členských parlamentov Európskej únie – bude hlavnou témou Sociálna dimenzia Európskej únie. Podotýkam, presne tá sociálna dimenzia, o ktorej hovoril aj pápež a o ktorej hovoria aj všetci ľavicoví lídri, ale aj mnohí kresťanskodemokratickí politici v Európe. Nie na Slovensku, samozrejme. Na Slovensku sa hovorí iba o voľnom trhu a o zlej, zlej Európe. Sociálna Európa je hlavná idea júlového COSAC-u a budeme riešiť také veci, ktoré súvisia s národným záujmom Slovenskej republiky, ako sú napríklad kohézne fondy, aby sme ochránili to, že nás chce niekto trestať za naše rozhodnutia v Európskej únii. To samozrejme odmietame a budeme veľmi tvrdo bojovať, ale nie takýmto primitívnym spôsobom, ale diplomaticky a takticky. Aby nám nikto nesiahal na peniaze, ktoré si zaslúžime, pretože to je nejaká politika Európskej únie, regionálna a kohézna politika, ktorá má pomáhať chudobnejším oblastiam, aby vyrovnávali svoju životnú úroveň s bohatšími. Toto je plán Európskej únie od nepamäti. Ak Európa prestane byť sociálna, prestane byť Európou. A musíme práve preto podporovať túto tému a budeme ju otvárať aj na slovenskom COSAC-u, na konferencii v národnom parlamente.
Budeme hovoriť o jednej z hlavných priorít aj programového vyhlásenia vlády vo vzťahu k Európe, a to je Spoločné európske poistenie v nezamestnanosti. Musíme o tom hovoriť, pretože kríza, ktorá tu prešla Európou od roku 2008 až pomaly podnes, musí byť riešená aj do budúcnosti. Ak sú tu výkyvy v ekonomike, je nevyhnutné, aby Európa mala páky na to, aby ich dokázala zvládať. A európske poistenie v nezamestnanosti je jednou z tých pák. V cyklických procesoch svetovej ekonomiky je nevyhnutné, aby ak dôjde ku kríze, Európa mohla túto krízu zvládať tým, že bude mať fondy, poistné fondy na to, aby dokázala pomáhať tým, ktorí sú v problémoch. Čiže poistenie v nezamestnanosti je istým predpokladom k tomu, aby sme zvládali krízy. Áno, je to keynesiánsky nástroj, je to nástroj politiky proticyklickej, čiže môžu byť rozdielne názory medzi ľavičiarmi a pravičiarmi. Ja som veľmi rád, že sociálna demokracia tento problém otvára a cítim aj podporu mnohých kresťanskodemokratických aj sociálnodemokratických politikov v Európe. Pretože ak by sa nám toto podarilo, bolo by to niečo nové. Slovensko nie často prichádza s návrhmi, ktoré by boli prelomové alebo nové v Európskej únii. Toto by bolo také, pretože nikto predtým s takýmto návrhom neprišiel a nepoložil ho na stôl. Ak sa toto Slovensku podarí, bude to obrovský úspech a prvý krok aj k tomu, čo nazývame sociálna Únia alebo sociálna Európa.
Chcel by som na konferenciu, alebo chcel, už som aj pozval na konferenciu v júli ľudí, ktorí môžu ponúknuť nielen technické riešenia, ale aj vízie budúcej Európy. Preto som zavolal pána profesora Jána Kellera, českého sociológa, veľmi známeho, ktorý sa netají kritikou neoliberálnych trendov v Európskej únii a zároveň ponúka víziu, ktorá bude sociálnejšia, ktorá bude ekologickejšia a aj demokratickejšia. Bude hovoriť v júli na COSAC-u, ľuďom, ktorí potrebujú počuť aj túto stránku veci. Ale, samozrejme, zavoláme nielen predstaviteľa európskej sociálnej demokracie, pretože pán Keller je zároveň poslancom Európskeho parlamentu za frakciu sociálnej demokracie, ale budeme, zavoláme sem aj predsedu luxemburského parlamentu, jedného z tvorcov myšlienky sociálnej Únie, ale aj zástupcu Komisie, ktorý sa zaoberá sociálnou politikou v Európskej únii. Čiže jedna z hlavných tém júlového COSAC-u, pre kolegov ako informáciu, bude sociálna dimenzia v Európskej únii.
Novembrový COSAC je COSAC, ktorý bude rozhodujúci pre naše predsedníctvo. Niet viac väčších akcií, ako je práve COSAC, tzv. veľký COSAC v novembri, pretože na Slovensko príde okolo 300, 350 až 400 politikov z Európskej únie a Slovensko sa stane naozaj hlavným mestom európskeho parlamentarizmu. Pripravte sa na túto akciu a nepodceňujme to. Naozaj, nesnažme sa mentálne žiť v akomsi údolí, kde nás nezaujíma okolitý svet. Toto bude obrovská akcia. Obrovská akcia, kde bude naozaj zástupca z každého národného parlamentu Európskej únie.
A pripomeniem pánovi kolegovi Krajniakovi a ďalším populistom, že práve národné parlamenty sú tie inštitúcie, ktoré bránia suverenitu členských štátov. Preto ich musíme podporovať a podporovať ich akcie. Rovnako bránia suverenitu aj členské vlády alebo vlády členských štátov na Rade Európskej únie. To sú práve tie intergovernmentálne inštitúcie na rozdiel, povedzme, od Komisie alebo Európskeho parlamentu, alebo Európskeho súdneho dvora. Takže áno, toto sú tie akcie, ktoré by ho mali zaujímať. Ale všimnite si, ani slovko o COSAC-u. On ani netuší, že Európska prokuratúra, ako je zadefinovaná v Lisabonskej zmluve. On netuší, že existuje nejaký COSAC. On netuší, že existuje nejaká Rada Európskej únie. On si len vymyslí nejakú báchorku o Európskej únii a slameného panáka, do ktorého potom bije. Primitívne. Primitívne a detinské. Takto to robia malé deti, nie dospelí ľudia a nie dospelí inteligentní ľudia.
Témy novembrového COSAC-u budú štyri. Prvá sa týka samozrejme toho, čo je asi najväčšou témou dneska v Európskej únii, a to je možný odchod Veľkej Británie z Európskej únie, ktorý majú v rukách iba britskí občania. Slovensko si neželá, aby Veľká Británia odišla z Európskej únie, ale keby k tomu náhodou došlo, veľmi silne to ovplyvní aj predsedníctvo Slovenska v Európskej únii. Sami dobre viete, že to tak je. Preto na novembrovom COSAC-u, bez ohľadu na to, ako dopadne britské referendum, budeme diskutovať o požiadavke Veľkej Británie. Medzi jej požiadavkami sa našlo aj posilnenie úlohy národných parlamentov. To je opäť to, čo chceme chrániť. To potrebujeme, aby národné parlamenty mali možnosť povedať Európskej komisii: pozor, tu už prekračujete čiaru. Existujú rôzne nástroje národných parlamentov ako zabrániť Európskej komisii, aby prekračovala svoj mandát.
Jedným z nich je tzv. žltá karta. Vysvetlím aj kolegom, ktorí sa nevyznajú v tých európskych veciach. Žltá karta, to znamená, pokiaľ podá Európska komisia nejaký legislatívny návrh, my ako európsky výbor môžme, ak sa nás nazbiera dosť, zastaviť alebo minimálne vrátiť ten návrh Komisii, aby ho opätovne diskutovala. Potom existuje možnosť červenej karty, ale tá je veľmi, veľmi málo využívaná, ale červená karta podľa britského návrhu by mala byť oveľa silnejšia, že národné parlamenty majú možnosť zastaviť nejaký návrh Európskej komisie. To by bol veľký posun vpred. Ale potom tu ešte existuje zelená karta, ktorá hovorí o tom, že národné parlamenty, resp. ich európske výbory by mohli iniciatívne predkladať návrhy, resp. nápady v Európskej komisii, aby sa riešili nejaké oblasti, ktoré zaujímajú našich občanov. Opäť niečo, čo môže pomôcť zapojiť národné parlamenty do procesu európskej legislatívy. A Európska komisia mimoriadne silne podporuje projekt zelenej karty, pretože nie je deštruktívny, ale konštruktívny. Snaží sa urobiť Európu lepšou. A o toto nám musí ísť.
Čiže diskusia o úlohe národných parlamentov bude jednou z kľúčových aj na novembrovom COSAC-u. Pozval som jedného z najvýznamnejších rečníkov na túto tému, a to je britský poslanec lord Boswell, ktorý dlhodobo obhajuje záujmy národných parlamentov v Európskej únii, ale bude hovoriť aj podpredseda Európskej komisie pán Timmermans, ktorý je mimoriadnym zástancom dosť silného federalizmu v Európskej únii. Čiže ponúknem priestor jednej aj druhej strane, pretože tak to má byť v civilizovanej diskusii.
Ďalšou veľmi významnou témou novembrového COSAC-u bude pochopiteľne TTIP, Transatlantické partnerstvo medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými, kde nemusím sa tajiť tým, že dlhé roky prednášam veľmi silnú kritiku tejto dohody, aj napriek tomu, že vláda má možno iný názor, a európsky výbor viackrát aj v minulosti ukázal, že vie byť veľmi, veľmi kritický, pokiaľ ide o naše národné záujmy. Poslali sme na Európsku komisiu naše stanovisko, že máme pochybnosti o tom, či je možné pri TTIP-e udržať náš sociálny, zelený model, ochranu našich potravín alebo demokraciu, na akú sme v Európskej únii zvyknutí. Táto téma bude naozaj jedna z tých najhorúcejších asi aj v budúcich rokoch. Chvalabohu, hovorím to ako kritik TTIP, chvalabohu, tohto roku takmer s istotou nepríde k podpisu Transatlantickej dohody. Bolo to potvrdené z viacerých zdrojov, z tých najvyšších v Bruseli, ktorý vyjednáva túto dohodu, a je to dobré. Nešime horúcou ihlou niečo, čo môže naveky ohroziť európske, sociálne, zelené a demokratické štandardy. Stihnúť do Obamovej administratívy, ktorá končí koncom tohto roku, niečo, čo sa musí vyjednávať roky, ak nie desaťročia, ak to má byť správne a dobré, naozaj nebol dobrý plán.
Zoberme si príklad CETA, spomínaná dohoda s Kanadou, medzi Európskou úniou a Kanadou. Tá sa vyjednávala sedem rokov. Kanada má niekoľko miliónov obyvateľov. To je neporovnateľné so Spojenými štátmi americkými. A vyjednávala sa sedem rokov. Tu sa chcelo za tri, štyri rôčiky vyjednať dohodu s USA, ktorá mohla byť do veľkej miery nebezpečná pre malých a stredných podnikateľov, zamestnancov aj spotrebiteľov v Európskej únii. A práve preto musíme veľmi jasne povedať a pomenovať, ale zase nie populisticky, demagogicky, ale veľmi korektne a vecne, kde sú problémy s TTIP-om. Že lacnejšie americké výrobky môžu kolonizovať európsky priestor a že sú lacnejšie preto, že tam sú nižšie sociálne a zelené štandardy. A potom ten výrobok je pochopiteľne lacnejší, pokiaľ nemusí dodržiavať tie isté štandardy ako európsky podnik. A chceme tieto štandardy znižovať? Nechceme. Chceme, aby tu bola naozaj ochrana potravín, chceme, aby tu bola ochrana životného prostredia a ochrana zamestnanca. To chceme viac než Američania, zrejme. Ale nemôžete teraz dovoliť túto konkurenciu, ktorá je neférová.
To platí aj pre ochranu našich potravín. V USA platí princíp, ktorý nie je preventívny ako v Európskej únii. To znamená, pokiaľ nejaký výrobok, chemický, lekárenský a podobne, ide na trh, tak štát musí preukázať, že škodí, nie ten podnikateľ. V Európe, pokiaľ ste podnikateľ a vyrábate takýto výrobok, vy musíte preukázať, že neškodí. Pôsobí to možno ako technická formálna na vec. V Amerike zakážu 12 výrobkov chemických za rok, v Európe 1 200 za tú istú dobu. Dramatický rozdiel. A tieto výrobky teraz chceme vpúšťať na Európsky trh?
Samozrejme, povedia kolegovia z Európskej komisie, nie, my to sem nechceme vpustiť, máme mandát, aby sme chránili náš sociálny a zelený a ochranársky model. Neviem si predstaviť, ako tomuto zabránia, keď raz podpíšu TTIP, pretože americké záujmy sú jasné. A boli nedávno veľmi jasne preukázané v úniku informácií, ktoré priniesol holandský Greenpeace. Američania chcú menej regulácie, chcú sa postarať o svojich výrobcov GMO-potravín, chcú naozaj tlačiť veľmi silne Európu do veľmi nevýhodnej dohody. Nesmieme to dopustiť, pretože si musíme chrániť aj ochranu našich potravín. A to je jedna veľká téma v Rakúsku, v Nemecku, vo Francúzsku a v ďalších krajinách, kde je, desaťtisíce ľudí v uliciach. A Slovensko tu rieši náboženského fundamentalistu. Toto riešme! Toto sú veci, ktoré zaujímajú Slovákov alebo zaujímajú našu kvalitu života, TTIP, a nie to, či tu nejaký nacionalista búši do toho, že nespadnime do bruselskej jamy, preboha. Rozprávky.
TTIP je téma, ktorou sa musíme vážne zaoberať. Vážne. Nie preto, že odmietame Európsku úniu. Práve preto, že chceme ostať Európanmi. A chceme zachrániť európsky sociálny a zelený model. Nie je predsa možné, aby Európska únia netransparentne vyjednávala dohodu, ktorá ovplyvní ďalšie generácie. A ona to robila netransparentne, až pokým tlak verejnosti ju neprinútil zverejniť mandát a pripustiť aj poslancov, najskôr Európskeho parlamentu a potom národných parlamentov, k tejto dohode.
Čiže už aj vy, páni kolegovia, aby ste vedeli, máte možnosť ísť sa pozrieť to tzv. čitárne, ktorá je na ministerstve hospodárstva, a nahliadnuť, bez mobilu, bez foťáku, bez všetkého, nahliadnuť, aby sa náhodou niečo nevyzradilo, na to, čo bolo doteraz dojednané. Využil som ako prvý túto možnosť. Našťastie, ešte tri dni predtým bol spomínaný link z Holandska zverejnený, čiže prakticky všetko, čo som videl, už bolo zverejnené na internete a môže si to pozrieť každý. Pravdou je, že toto tajenie, táto netransparentnosť Európskej komisie iba vytvára obavy ľudí, ktoré sú do veľkej miery oprávnené, a do veľkej miery dáva možnosť Európskej komisii povedať, to sú iba konšpirácie, však vlastne nikto nevie, čo tam je. A potom nám predložia dva týždne pred podpisom materiál a vtedy sa hádajme, za tie dva týždne. Takto to má vyzerať? Asi nie. Tak buď to stransparentníme, alebo sa potom nevyhovárajme na európsku verejnosť, že o tom nič nevie. Lebo o tom nič nevie preto, lebo jej nič nechceme povedať. Kvadratúra kruhu. Proste je to nezmysel, čo ponúka dneska Európska komisia vo vzťahu k TTIP-u a k obhajobe netransparentnosti tejto dohody. Musíme na to poukazovať, lebo sme poslancami národného parlamentu a my máme zodpovednosť za občanov a za to, či bude táto dohoda výhodná.
Formálne je to dohoda, ktorú vyjednáva Európska komisia. Pán minister má absolútnu pravdu. Podpredsedníčka, resp. komisárka Európskej komisie pre obchod pani Malmstromová vyjednáva túto dohodu. Predtým to bol pán Van de Gucht z Holandska. Roky som ho volal do európskeho výboru. Neprišiel. Pani Malmstromovú volám už druhý rok, odkedy tam je. Zatiaľ neprišla. Konečne príde a ja sa naozaj teším, otváram šampanské, budú fanfáry, verím, keď 1. júla príde spolu s ďalšími kolegami z Európskej komisie a budú tu hovoriť o všetkých témach, ktoré sú kľúčové pre Európsku úniu. A položme jej otázky, ktoré sú aj nepríjemné, je na to zvyknutá. Nemusíme byť v predklone, pretože tá kritika zo Slovenska voči TTIP-u zďaleka nie je, nevidíme v uliciach desaťtisíce ľudí, ktorí by protestovali proti TTIP-u. Sa pozrite do Berlína, 300-tisíc ľudí len pred pár mesiacmi. Rakúsko vo všeobecnosti odmieta, verejná mienka odmieta TTIP. Francúzsky prezident sa minule vyjadril, že má veľmi vážny problém s TTIP-om. Nemecký minister hospodárstva Gabriel, ktorý do veľkej miery obhajoval TTIP, odrazu vidí, že je tam veľmi vážny problém. Tá dohoda nebude do konca roka určite a ja verím tomu, že za novej konštelácie síl v USA ani potom. Tak prečo obhajujeme niečo, čo nemá podporu už v samotnej Európskej únii? Ja budem veľmi kritický, ale samozrejme, konštruktívne. Budeme sa baviť o tom, ako tú dohodu spraviť tak, aby vyhovovala našim záujmom. Ale opakujem, nie preto, že by som bol proti Európskej únii, ale práve naopak, lebo chcem zachrániť európsky sociálny model a národné záujmy Slovenskej republiky.
Je tam, samozrejme, aj klauzula v TTIP-e, ISDS, o ktorej sa veľa hovorilo, a kolegovia, ktorí poznajú tú tému, poznajú tú klauzulu. Je to riešenie sporov medzi investorom a štátom, kde treba objektívne povedať, že Slovensko nie je, nepatrí medzi najväčších kritikov práve preto, že my so Spojenými štátmi americkými máme ešte nevýhodnejšiu dohodu, ako je toto ISDS, ešte z roku ´91 – 2, kedy sa dohodla tzv. bilaterálna dohoda ešte za divokých klausovských časov, kedy naozaj investor dostal akúkoľvek možnosť poraziť štát na arbitrážnych súdoch. Uvedomme si, že na arbitrážnych súdoch, ktoré chce zriadiť TTIP, nikdy Amerika v histórii neprehrala žiaden spor. Nikdy. Takže Európska únia by bola mimoriadne oslabená, čo sa týka ISDS.
Ale zasa treba pre úplnosť povedať, že Európska komisia prišla pod tlakom verejnosti s novým návrhom, ktorý prináša istý verejný tribunál, kde nebude naozaj čisto súkromno-korporátna arbitráž na dohodách, ale môže tu mať verejný záujem naozaj miesto. Takéto návrhy treba podporovať, ktoré posúvajú tú diskusiu ďalej, a naozaj nie tie prvoplánové návrhy – otvorme sa Amerike, však oni nás neskolonizujú. No, je to dosť možné, že áno. Práve preto, že majú nižšie štandardy a môžu byť veľmi, veľmi vážnym problémom, a to bude posledná poznámka k TTIP-u, aj pre podnikateľské prostredie. Nielen pre sociálny model, ktorý je ohrozený nepriamo tým, že sa lacnejšie výrobky dostanú sem a bude to tlak na sociálne štandardy a zelené štandardy v Európskej únii, ale samotní malí a strední podnikatelia odrazu budú musieť konkurovať obrovským americkým korporáciám s týmito nižšími, lacnejšími výrobkami. No čo myslíte, kto vyhrá?
Viete, obhajcovia liberalizácie a voľného trhu často hovoria: však súťaž, voľná súťaž, otvorená súťaž. No skúste si vy predstaviť súťaž, že dôjde FC Barcelona do Mozambiku a zahrá si otvorenú, férovú súťaž, futbalový zápas s najlepším tímom Mozambiku. No kto vyhrá, čo myslíte? Ale veď však súťaž. Všetci majú jedenástich hráčov, jeden rozhodca, tie isté pravidlá. Liberalizácia a voľný trh znamená toto, že väčší pes žerie. A to tu nesmieme dopustiť v prípade, že máme naozaj podniky, ktoré my musíme chrániť, pretože áno, nie sú to také obrovské giganty, aby boli konkurencieschopné s obrovskými nadnárodnými korporáciami sídliacimi v Spojených štátoch amerických. Práve preto si myslím, že nie naše osemchlapové firmy budú do Ameriky kolonizovať americký trh. Tam sú radi, že sú radi. Ale obrovské americké korporácie pôjdu kolonizovať náš trh. A to je problém pre malých a stredných podnikateľov. Vypočujte si ľudí z poľnohospodárstva, vypočujte si ľudí, ktorí sú z malého a stredného podnikania. Myslíte, že nadšenie sprevádza TTIP? Nie. Sú veľmi, veľmi skeptickí a veľmi, veľmi kritickí.
Nehovoriac o tom, že áno, Slovensko je exportne orientovaná, otvorená ekonomika. Všetci to vieme, potrebujeme liberalizáciu, ale v Európe. Osemdesiat percent nášho exportu ide do Európy. Do Ameriky idú dve percentá. Dve percentá. Kvôli tomuto sa bavíme o TTIP-e. Kvôli dvom percentám. Buďme naozaj veľmi ostražití a veľmi kritickí. Európsky výbor ponúkne možnosť všetkým predstaviteľom, ktorých sa dotkne TTIP, odborom, zamestnávateľom, predstaviteľom automobilového priemyslu, poľnohospodárom, ochranárom, spotrebiteľom, ochranárom životného prostredia, všetkým ponúkneme priestor, aby došli ich reprezentanti a povedali svoj názor na európskom výbore. A diskutujme o tom. A nebudem teraz otvárať tému GMO, ktorá je veľmi citlivá, a kde naozaj môže takisto dôjsť k ohrozeniu. Všetky tieto témy diskutujme, ale férovo a slušne. Férovo a slušne, bez toho, aby sme tu ponúkali nejakú mieru populizmu, akú predviedol kolega predo mnou.
Migračná kríza. Migračná kríza, musím povedať niekoľko poznámok k utečeneckej kríze, pretože takisto to bude jedna z hlavných tém novembrovej konferencie a takisto ponúkneme priestor pre jeden uhol pohľadu, aj pre druhý uhol pohľadu. Uhol pohľadu Európskej komisie ponúkne komisár Avramopulos z Grécka. Uhol pohľadu strednej Európy by mal ponúknuť pán minister vnútra Robert Kaliňák. A zároveň zavoláme kolegu, riaditeľa Frontexu, ktorý sa stará o ochranu hraníc. Pretože, a toto je kľúčové, dneska Európa potrebuje praktické riešenia zvládania utečeneckej krízy. A to pán minister povedal veľmi presne a hovorí to veľmi často aj pán minister vnútra, my musíme chrániť naše hranice. To je kľúčom, to je alfou a omegou, ochrana našich hraníc. Kým tu nebude reálna ochrana našich hraníc, nikdy nedokážete európsku verejnosť presvedčiť, že tu máme vítať milióny utečencov. Pretože za prvé, nevedia, kto sem ide a boja sa, že to môžu byť aj teroristi. A za druhé, je tu naozaj reálna hrozba, že bez ochrany hraníc nie je udržateľný a zvládnuteľný tento prúd migrácie. Čiže pokiaľ nedokážeme ochrániť naše hranice, európske, schengenské hranice, tak nemá zmysel vôbec otvárať akúkoľvek myšlienku kvót a akékoľvek ďalšie sociálne inžinierstva zo strany Európskej komisie. Nie, nemá to zmysel, pokiaľ nevyriešime ten hlavný problém.
A preto som presvedčený, že hlavnou agendou nášho predsedníctva v Európskej únii musí byť ochrana hraníc a riešenie práve príčin, o ktorých hovoril pán minister Lajčák. Deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú prijali všetky zúčastnené strany vo vtedajšom parlamente pred rokom, hovorí jasnou rečou, a bola ešte raz potvrdená, že musíme riešiť príčiny. To znamená, všetky tie nepríjemné vojny, ktoré do veľkej miery, žiaľ, spustili aj západné veľmoci, či už v Sýrii, v Iraku alebo v Líbyi, aby sme zastavili ten prúd. To je samozrejmé. Chrániť hranice a, áno, dohodnúť aj s krajinami, ako je Turecko, aby sme dokázali vracať utečencov, ktorí prichádzajú do Európy, a aby ich tá krajina prijala. Pretože jedna vec je chcieť a nadávať na Turecko, aké zlé veci robí, ale to nie je praktické riešenie. My musíme riešiť praktické veci a my musíme nejakým spôsobom presvedčiť Turkov, aby tých ľudí brali naspäť. Preto je dneska tá veľká diskusia o dohode s Tureckom, kde sa nám stokrát nemusí páčiť, čo robí Turecko, ale stále musíme nájsť dohodu. Žiaľ, Európska únia sa vmanévrovala do takejto nevýhodnej pozície, čo je takisto chyba diplomacie za posledný rok, dva. Ale dneska jednoducho nemáme inú možnosť, ako nájsť nejaký spôsob, kompromis s Tureckom, aby sme ochránili nás samých pred miliónmi utečencov.
A pamätáte si na tie odhady? Tri milióny tento rok to malo byť. Nebyť toho, že zastavíme a dohodneme sa, tak tu tie tri milióny naozaj prídu. A bude ďalej rásť fašizmus v ďalších európskych štátoch. Pretože to vidíte dneska v Rakúsku, včera v Rakúsku, no, o chlp vyhral zástanca ľavice rakúske prezidentské voľby. O chlp. Krajná pravica mohla mať prezidenta v Rakúsku. Le Penenová vo Francúzsku ďalej vedie rebríčky popularity. Vo Švédsku rastú Švédski demokrati, takisto krajne pravicová strana. V Nemecku rastie AFD, nehovoriac o MPD, neonacistickej strane. Jobbik v Maďarsku, Zlatý úsvit v Grécku. Všetko strany, ktoré sú pravicovo extrémistické a ktoré rastú. Aj v Holandsku, aj v Belgicku, aj v Dánsku.
Kolegovia, toto musíme zastaviť. Ale nie nejakým hipies idealizmom poďme všetkých vítať. Toto nefunguje, očividne. Ľudia majú strach. Tvrdím, že musíme byť realistickí, pomáhať ľuďom. A to bola práve jedna z náplni aj tej deklarácie, o ktorej sme hovorili v Národnej rade. Solidarita áno. Každý tak, ako dokáže. Slovensko dokáže pomáhať finančne, materiálne, personálne. Nemáme históriu a kultúru na to, aby sme teraz prijali nejaké obrovské počty migrantov. Nie. Ale chceme pomáhať. A európski partneri by si mali uvedomiť, že šokové doktríny, ktoré dneska ponúkajú, môžu, naopak, pomôcť jedine fašistom a takýmto populistom náboženským, ktorí tu predvádzajú svoju šou, pretože môžu. Pretože sme im dali náboje v Európskej únii.
Jedna vec, ktorá zaznela aj zo strany pána ministra a ktorá je veľmi dôležitá. My sme mali od počiatku pravdu. Slovensko a stredná Európa mala od počiatku pravdu. Ešte raz to zopakujem, mali sme pravdu. Ono to v Európe zle zaznieva a málokedy zaznieva, pretože je tam istá miera možno aj ješitnosti, istá miera egoizmu a istá miera politickej logiky: no tak nepriznám si pravdu, že? Ale mali sme pravdu, od počiatku sme hovorili, pokiaľ nebude ochrana hraníc, pokiaľ nebudeme chrániť schengenskú hranicu, pokiaľ nebudeme riešiť príčiny, tak nijaké kvóty nepomôžu. A ukázalo sa, že to tak je. Nielen tým, že to dneska hovorí každý. Ale aj tým, že kvóty nefungujú. My sa teraz nebavíme o nejakej abstrakcii v knihách. Ony už reálne majú fungovať a už reálne nefungujú. Tisíc ľudí, myslím, tisíc ľudí dokázali cez kvótny systém prerozdeliť do niektorých krajín Európskej únie z tých 200-tisíc. Alebo nebudem teraz hovoriť presné čísla. No úplne nič, fazuľky. A bavíme sa, že týmto spôsobom chceme vyriešiť miliónové počty migrantov? Neexistuje. Pretože za prvé, tí ľudia nechcú ísť tam, kam ich pošle európsky úradník. Nechce ísť do Tallinu, nechce ísť do Viľňusu. Chce ísť do Nemecka, do Holandska, do Švédska, do Veľkej Británie. A to nie je tak, že my tam posielame do Holandska, do Švédska, do Veľkej Británie tých ľudí. Oni tam sami idú. Takže argumenty typu "vy, zlá, stredná Európa, chcete všetko bremeno nechať na nás", no ono to bremeno prichádza samo a oni ho chcú umelo prerozdeliť. A tu musíme povedať jasné nie. Áno, chceme pomôcť v tej miere kapacity, ako dokážeme. Pomáhame humanitárnymi transfermi. Zobrali sme 150 ľudí z Iraku ohrozených Islamským štátom priamo. Pomohli sme potravinovou pomocou, pomohli sme finančne, pomohli sme materiálne, personálne. Posielame policajtov do Grécka. To všetko chceme robiť a chceme to robiť ešte viac. Ale, preboha, nemôže nás nikto nútiť, aby sme sem prijímali ľudí, ktorí sem ísť jednoducho nechcú. Takéto riešenia naozaj pomáhajú jedine krajným pravičiarom a populistom.
A riešenia, ktoré vytvárajú v Európe víťazov a porazených, lúzrov, to sú riešenia, ktoré neprospejú v konečnom dôsledku nikomu. Pretože ak stredná Európa prehrá boj o kvóty a ďalšie čiastkové zápasy, ktoré sa dneska vedú pod názvom fragmentácia v Európskej únii, tak v tomto prípade bude veľmi ťažké aj pre nás obhajovať myšlienku o Európskej únii. A potom naozaj vytvoríme krásny priestor pre takýchto. A to tu bude stredovek. To tu bude takáto stredoveká diskusia detinská, kde sa tu bude vymýšľať o Európskej prokuratúre niečo, čo nie je v Lisabonskej zmluve, a hecovať ľudí. No ľudia nemajú čas čítať Lisabonskú zmluvu, tak nejaký takýto človek im tu naklame a povie: vidíte, aká je zlá Európska únia? A toto tu bude naďalej. A keď si ľudia povedia a budú mať emóciu, že áno, Brusel nerešpektuje Slovensko, napríklad v prípade kvót, no tak tá emócia bude rásť. Bude negatívna a opäť tu bude militarizmus, opäť tu budú vojny a opäť tu bude nenávisť. Toto chceme? Ja teda rozhodne nie.
Poslednou témou novembrového COSAC-u bude energetická únia. O tej už nebudem hovoriť dlho. Je v našom národnom záujme, aby sme boli energeticky bezpeční. Ale predsa len si neodpustím jednu tému, ktorá súvisí, Nord Stream 2. Téma, ktorá nádherne preukazuje tú mieru, poviem to, falošnosti, ktorú niekedy cítiť aj od našich západných kolegov bez ohľadu na to, že chceme mať s nimi dobré vzťahy, chceme rozvíjať partnerstvo a chceme byť naozaj veľmi, veľmi úprimní. Tak voči Rusku tu vedú ideologickú vojnu už niekoľko rokov, kde sa na Slovensku politici snažia povedať, Rusko nie je náš nepriateľ a ja to hovorím veľmi nahlas. A snažíme sa s ním nájsť nejakú dohodu práve preto, že s Ruskom sa dá jedine dohodnúť, nikdy nemôžte ísť do vojny, lebo ju nikdy nevyhráte. Toto tu hovoríme na Slovensku viacerí už dlho, dlho. A sme ruskí agenti, vraj sme ruskí agenti. Ale potom, keď naši západní kolegovia povedia, chceme Nord Stream 2 s Ruskom, s ruským Gazpromom, to znamená, plynovod, ktorý bude viesť po tej istej trase ako Nord Stream 1, tam už je to v poriadku. Tam sa s Ruskom dá spolupracovať. Tam už je jedno, že tu prijímame nejaké sankcie. Tam už je jedno, že sa snažíme nejakým spôsobom podporovať Ukrajinu. Toto rozhodnutie ublíži najmä Ukrajine a Slovensku, mimochodom. Tam to už je úplne jedno. Lebo dôležité bolo, niekde pri takomto prejave zanadávať si na Rusko, kopať do Rusov, ale potom niekde v zákulisí robiť dohody s Ruskom.
Tak toto teda nie! Toto nie. A práve tu sa jasne ukazuje, že Slovensko na jednej strane má veľmi realistický postoj aj voči Rusku. Opäť, to nie je boj zla, dobra, čiernobiely zápas, kde jeden je zlý, jeden dobrý. Je to geopolitický súboj. To sme vždy hovorili. A Slovensko si chránilo vlastné národné záujmy. Nikdy nebolo na strane jednej alebo druhej. To nebol futbalový zápas. Chránili sme si naše národné záujmy a keď bolo treba, pomohli sme Ukrajine či už reverzným tokom, alebo teraz pri agende Nord Stream 2. Na druhej strane niektorí naši západní kolegovia dokázali toľko natárať o tom, aké je zlé Rusko, až v pomaly rozprávkových, legendárnych interpretáciách, kde je tu zlý sedemhlavý drak a dobrá víla, ale keď ide do tuhého, keď treba pomôcť Ukrajine, tak ju zradia jedna radosť. A toto nesmieme podporovať.
Národné záujmy, realizmus, to je to, čo vždy zdobilo slovenskú zahraničnú politiku. A ak sa v niečom dohodneme alebo zhodneme aj naprieč politickým spektrom alebo naprieč touto vládnou koalíciou, kľúčovom vo vzťahu k zahraničnej politike, to je medzinárodnopolitický realizmus. Sme realisti v tom, že hľadíme na národné záujmy. Sme realisti v tom, že interpretujeme zahraničné vzťahy nie cez prizmu nejakého boja dobra so zlom, alebo veľkého boja za slobodu a demokraciu, ako to bolo obľúbené v prípade niektorých imperialistov, keď bombardovali Irak, ale snažíme sa to vidieť cez ekonomické a mocenské záujmy. Zdravý rozum, to Slováci vždy mali a to si chráňme. Že napriek tomu, že nám budú veľa rozprávať, propagandu o tom, ako všetko je to boj o idey, hodnoty, demokraciu, slobodu, ľudské práva, tak tam je vždy to tuhé realistické jadro – záujmy. Záujmy. A mnohokrát sú to záujmy mocenské, veľmocenské niektorých veľkých veľmocí.
Nebudem ďalej rozvíjať ani tento druh argumentácie, pretože na to sme mali aj diskusiu na výbore. Iba na záver spomeniem. Slovenské predsedníctvo chce byť mostom, chce byť mostom medzi Európou, západnou Európou a strednou a východnou Európou, pretože tieto dve časti sa do veľkej miery rozhádali na niektorých témach. Neznamená to žiadnu katastrofu, ale je pravdou, že musíme si jasne povedať, že tento vývoj a trend je nebezpečný. A nie je v záujme Slovenskej republiky, aby sa prehlbovala priepasť medzi Západom a strednou a východnou Európou. Preto buďme mostom. Napokon tá pozícia honest brokera, pozícia zmierovateľa, nás k tomu predurčuje. Slovenská republika musí byť v pozícii predsedajúcej krajiny neutrálna. Alebo mala by byť, ak chce dodržiavať isté diplomatické pravidlá a nesprávať sa ako buran. Musíme byť do veľkej miery diplomatickí a taktickí. Čiže to neznamená, že teraz budeme menej obhajovať svoje národné záujmy. Bude len menej kriku a možno viac diplomacie. A to je dobré aj pre upokojenie slovenskej politickej scény. Pretože dneska musíme hľadať praktické riešenia a nielen populisticky kričať ako niektorí kolegovia z opozície.
Čiže posledná myšlienka. Bez ohľadu na to, že ma poznáte ako veľkého kritika Európskej únie a bez ohľadu na to, že som mnohokrát veľmi tvrdo kritizoval aj Brusel za to, že je nedemokratický, neoliberálny, elitársky, netransparentný a málo ambiciózny v mnohých veciach a napokon sa ukázalo, že aj v agende, ktorú máme dneska na stole, valcuje, tak napriek tomu som presvedčený, že iné miesto pre Slovenskú republiku, ako je miesto v Európskej únii, ako suverénneho do veľkej miery a rovnocenného partnera, neexistuje. A už som to spomínal, sme tak závislí na zdrojoch z Európskej únie a na sile Európskej únie v ekonomike, sociálnej oblasti, ale aj v ďalších bezpečnostných témach, že jednoducho tu nemôžeme viesť dialóg, či áno alebo nie Európska únia. No jednoducho áno. Ale môžeme viesť dialóg, aká má byť Európska únia. A tam sa ja prikláňam k sociálnejšej Európskej únii, k demokratickejšej sociálnej Európskej únii a k Európskej únii, ktorá rešpektuje rozdiely. Rešpektuje rozdiely.
Bol tu spomínaný príklad Spojených štátov amerických. To už iba na záver. Všetci vieme, že existujú aj v jednotlivých členských štátoch USA mimoriadne silné kultúrne rozdiely. Na juhu to je naozaj skoro až stredovek mnohokrát, ťažký náboženský fundamentalizmus, kde ešte ani Darwina neuznávajú. Na severe alebo na severovýchode, v krajinách, ako je Massachusetts alebo Vermont, to je skoro Škandinávia, alebo taký, by som povedal, škandinávsky spôsob rozmýšľania, veľmi sociálny, liberálny, a tak ďalej. Úplný rozdiel v jednej krajine, ako je USA. No v Texase, to je niečo takéto, čo tu predviedol pán kolega. V Massachusetts, to je niečo, čo predvádzajú možno niektorí kolegovia v Bruseli, ale rešpektujú sa navzájom, nikto nevnucuje tomu druhému ani v USA, čo je federálnym štátom, na rozdiel Európskej únie. Ani tam nevnucujú tú svoju mieru kultúrnej exkluzivity iným štátom. Tak sa skúsme poučiť aspoň v tomto, že nebudeme tu predstierať, že sme všetci rovnakí, no rešpektujeme sa vzájomne.
Áno, stredná Európa je možno tradičnejšia, aj keď možno ja nie som nadšencom tradičných spôsobov, ale je možno tradičnejšia ako liberálna severná a západná Európa. Ale nie je možné, preboha, meniť tento spôsob kultúr a rozmýšľania v Európe tým, že sa rozhodne úradník pri zelenom stole v Bruseli. To naozaj nie je možné. A aby teda Európa mala šancu prežiť, musíme sa vzájomne rešpektovať. A myslím si, že toto bude takým headlinom aj nášho predsedníctva.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
