Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán kolega, za váš relatívne korektný príhovor a musím potvrdiť, že určite tam je istá motivácia útočiť aj na symboly kapitalizmu, na tie obchodné domy, aj keď nemyslím si, že práve toto je symbol toho kapitalizmu, o ktorom hovorili liberáli ešte v 19. storočí, kde ešte takéto obchodné reťazce, domy a obrovské korporácie neexistovali. Vtedy sa hovorilo o tej voľnej súťaži, tých relatívne rovných podnikateľoch, čo bol celkom pekný obrázok, lebo išlo naozaj o súťaž. Ale akonáhle máte do tej súťaže narvané obchodné koncerny, obchodné mamuty, obchodné korporácie, tak v tej chvíli áno, tá súťaž sama o sebe trpí, lebo ten malý živnostník, o ktorom by sme mali hovoriť, o tom malom podnikateľovi, trpí v takejto konkurencii, keď na sídlisku, kde máte malé večierky, sa postaví jeden obrovský mamut, no tak áno, môže to obmedziť práve tých živnostníkov a práve tých malých podnikateľov, ktorí tam majú tie večierky.
Čiže ja si myslím, že ako správny liberál by ste mali stáť na strane skôr týchto malých podnikateľov a nie tu teraz obhajovať tieto koncerny, ktoré zneužívajú svoju obrovskú ekonomickú moc. A vy stále zužujete pojem moci iba na politickú moc, ale, preboha, tu je aj obrovská ekonomická moc. Keď je raz niekto v postavení, že má ekonomickú silu, tak môže veľmi ľahko vykorisťovať - a o tom to je - tých ľudí, ktorí nemajú tú ekonomickú silu a sú životnými okolnosťami donútení naozaj chodiť aj pracovať cez sviatky a podobne. Vy tomu hovoríte, že predavačka má slobodu, keď je naozaj sociálnymi podmienkami donútená k tomu, aby zobrala čokoľvek, lebo sa bojí, že ju vyhodia? Viete, skúste trošku empaticky sa zamýšľať aj nad tými zamestnancami, keď stále hovoríte o tej slobode. Viete, keby naozaj toto bol symbol neslobody, že chceme počas sviatkov zakázať maloobchodný predaj, tak Rakúsko je dneska podľa vás totalitný štát, keď je tam zakázané aj v nedeľu, aby boli obchody otvorené? A Somálsko je potom vrcholom slobody, lebo v Somálsku štát nefunguje? Toto je to, čo si snažíte si predstaviť? Viete, mám pocit, že tie vaše ódy na trh nemajú nič spoločné nielen so zdravým rozumom, ale ani s liberalizmom ako takým. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Mením miesta, aby som sa mohol vyjadriť aj vo faktických aj v rozprave, aby som získal čas, keďže je dneska čas vzácny.
Čiže z tohto hľadiska alebo z tohto miesta by som, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel už naozaj nehovoriť o tom, čo sme riešili počas minulej schôdze, počas prvého čítania a teda o filozofii zákona. Naozaj som veľmi rád a to jediné, čo chcem povedať, že sme našli zhodu naprieč politickým spektrom či už medzi socialistami, konzervatívcami a verím tomu, že aj časťou liberálov o tom, že tento návrh je správny, pretože reguluje podnikanie v tých oblastiach, kde by mohlo ubližovať pracujúcim ľuďom a o to ide predovšetkým, aby sme pomáhali zamestnancom, aby nikto nemohol nútiť predavačky ísť počas sviatkov drieť za kasu. Toto je veľmi dôležité a ja by som rád predložil aj pozmeňujúci návrh, ktorý na konci prečítam a ktorý by som teraz rád odôvodnil, avizoval som to už v prvom čítaní, že s takýmto niečím prídeme. Aj v snahe vyjsť v ústrety zamestnávateľom sme sa snažili ten náš pôvodný návrh navrhovateľov nejakým spôsobom zmierniť a preto sme tam dali výnimku pre Veľkonočný pondelok, že by platil zákaz maloobchodného predaja iba dopoludnia, resp. do 14.00 hodiny, ale prišla potom požiadavka veľmi striktná od odborového zväzu, dostali ste ten list všetci poslanci, ja som sa, samozrejme, stotožňoval s argumentáciou odborárov, pretože o ich záujmy mi ide predovšetkým, ale aj požiadavka zamestnávateľov potom prišla, že by bolo naozaj aj z logistického dôvodu, z logistických dôvodov veľmi komplikované zabezpečovať predaj po 14.00 hodine počas Veľkonočného pondelka. Čiže nakoniec predkladatelia po dohode, a to je veľmi dôležité, dohode celej tripartity, to znamená, že aj zamestnancov aj zamestnávateľov, dospeli ku kompromisu, ktorý je vyhovujúci, myslím si, že pre všetkých, ktorí chápu filozofiu tohto zákona.
Ja sa teda nebudem venovať hĺbke, do hĺbky mojim dôvodom, pre ktoré podporujem tento zákon a iba prednesiem na konci pozmeňovací návrh. Len mi dovoľte ešte raz oceniť, že sa na tomto návrhu zákona dokázali zhodnúť všetci veriaci. Tí, ktorí veria v Boha, aj tí, ako ja, ktorí veria v socializmus.
Takže teraz mi dovoľte predložiť návrh, pozmeňujúci. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľuboša Blahu, Jána Podmanického, Mariána Kéryho a Vladimíra Matejičku k návrhu skupiny poslancov, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 367). Návrh skupiny poslancov sa mení takto:
V čl. I v § 94 ods. 5 sa vypúšťajú slová "do 14.00 hodiny".
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som reagoval na vystúpenie, včerajšie, pani poslankyne Kiššovej, ktorá sa hodnotovo vyhraňovala voči filozofii nášho návrhu s tým, že by som očakával, že takéto niečo prednesie skôr v prvom čítaní, lebo druhé čítanie nie je o tomto. Ale keď sa už venovala politickej filozofii a najmä kategórii sloboda, tak by som ju chcel upozorniť, že vždy sa treba pýtať, koho slobodu zastupujeme. A ona sa vo svojom príhovore veľmi angažovane dotkla slobody podnikateľov, ešte angažovanejšie slobody spotrebiteľov, keď hovorila o tom, že teda možno nejaká slečinka si chce práve počas sviatkov ísť kúpiť topánočky, ale vôbec sa nedotkla slobody zamestnancov. A to je naozaj niečo škandalózne, pretože o tú nám ide. Nám predsa ide slobodu, slobodu tých najzraniteľnejších, slobodu predavačiek a predavačov. Čiže zužovať kategóriu slobody na slobodu podnikania je niečo, čo nieže socialisti alebo konzervatívci, ale aj samotní liberáli opustili už v 19. storočí. Žiaľ, slovenskí liberáli na to stále neprišli ešte ani v 21. storočí, čo je veľmi smutné. 
Keď hovorila pani poslankyňa Kiššová o tom, že sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého, áno, to je slávny výrok alebo to je za Johna Stuarta Milla z polovice 19. storočia, ale toto je učebnicový príklad, kedy sloboda podnikateľa alebo sloboda spotrebiteľa zasahuje do slobody zamestnanca, ktorý je nútený pracovať aj počas sviatkov, pokiaľ chce mať spotrebiteľ slobodu nakupovať.
Čiže z tohto hľadiska je nevyhnutná regulácia a nie, nesúhlasím s pani poslankyňou, že trh vyrieši všetko. Keby sme všetko nechali na trh, tak by tu kľudne existovala ešte aj detská práca, existoval tu obchod s bielym mäsom a aj predaj tvrdých drog. Čiže z tohto hľadiska si myslím, že regulácia je nevyhnutná, aby sme chránili práve slobodu tých najslabších.
Ďakujem.

Ďakujem. Dovoľte iba pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že o jednej máme výbor s predsedom vlády v miestnosti č. 30. Ďakujem.


Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Buček.

Ďakujem pekne. Pán kolega Dostál, ja s vami súhlasím, že je to krok k socializmu, krôčik, takýto malilinký krôčik. Ale áno, čo je malý krôčik pre mňa, to je veľký krok pre neoliberálov. Ale ja netuším, prečo by socializmus nemohol byť inšpiráciou v tom - že dáva ľuďom bývanie, školstvo, zdravotníctvo, prácu? V tom môže byť inšpiráciou. Nemôže byť inšpiráciou v tom, že potláča ľudské práva, pluralizmus, demokraciu. Ale, preboha, socializmu v tom zmysle ekonomickom, v tom zmysle, že dáva ľuďom potreby a napĺňa ich potreby, je aj vo Švédsku, je v Nórsku. A prečo by to nemalo byť, preboha, našou inšpiráciou? To musí byť našou inšpiráciou, napĺňať ľuďom potreby. To len sociopati môžu tvrdiť, že toto nemáme robiť. To je naša úloha demokratov, naša úloha štátu.
Keď hovoríte, že biznis, biznis nie je niečo zlé. Ale nikto netvrdí, že biznis je automaticky niečo zlé. Zlý je ten biznis, ktorý kolonizuje všetky spoločenské hodnoty. Trh nemôže stáť nad demokraciou, trh nemôže stáť nad rodinou, trh nemôže stáť nad sociálnymi právami, trh nemôže stáť nad všetkým. Toto je pointa, ktorú vy neoliberáli neviete pochopiť.
Vaša vízia je svet cudzincov, svet, kde sú čistí atomizovaní individualisti, ktorí myslia iba na seba, veľmi nerovný svet, v ktorom v konečnom dôsledku už vyhrávajú tí najbohatší, tie korporácie. A tie potom diktujú všetkým, čo majú robiť. A, áno, ja súhlasím s tým, čo hovoríte, my máme nieže právo, ale povinnosť diktovať týmto korporáciám a týmto bohatým ľuďom, ako sa majú správať na Slovensku, aby nevykorisťovali našich ľudí. Toto je naša povinnosť. Povinnosť, ktorú vnímajú podľa mňa nielen socialisti a konzervatívci, ale každý normálny človek. Ešte verím tomu, že aj pán Pčolinský, ktorý tak nemá rád všetky tieto ideologické označenia. Všetci okrem fanatických neoliberálov.
A, viete, keď sa oháňate slobodou - koho slobodou? Ja bojujem za slobodu tých predavačiek, za slobodu tých jednoduchých a nižšie zarábajúcich ľudí, tých slabých. To je sloboda, ktorá mňa zaujíma. To, že vy kopete za slobodu tých najsilnejších, to je váš problém.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán Dostál. Mne to ľúto nie je, ja som si popravde ani nevšimol, že už mi dochádza čas, vidíte, stačí to a je to absolútne prirodzené a netreba o tom špekulovať.
Pán kolega Pčolinský, vy máte úžasnú schopnosť akúkoľvek dostať tému do tej najprimitívnejšej krčmovej roviny. Ja som nemal vôbec v úmysle nejakým spôsobom sa vás dotýkať. To, že ste jednoduchší človek a že sa vám nepáčia trošku argumentačne silnejšie tézy, ale z vlastnej banálnosti, prosím vás, nerobte cnosť. To je také strašne trápne. Tak trošku sa tvárte aspoň, že ste intelektuálne zdatnejší, keď už teda s tým máte problém.
Čo sa týka paní kolegýň, ja ďakujem pekne za podporu a, samozrejme, všetky sociálne návrhy na ochranu žien podporujem. A jediný rozdiel je v tom, a to naznačovala aj pani kolegyňa Verešová, no, na jednej strane máte opozíciu, ktorá môže prísť s akýmikoľvek krásnymi, vznešenými návrhmi, na druhej strane máte vládu, ktorá to musí, samozrejme, pretaviť do praxe, baviť sa s ďalšími záujmovými skupinami, snažiť sa nájsť zhodu naprieč politickým spektrom aj naprieč spoločenským spektrom atď. A toto sú dve veci. To je iba rozdiel ani nie cieľov, ale iba nástrojov, aké máme.
Ja v rovine cieľov som obhajcom demokratického socializmu, dobre to o mne viete, to znamená maximálna ochrana žien, maximálna ochrana pracujúcich, čo najviac rovnosti v spoločnosti a čo najmenej toho trhového, predátorského princípu, ale nie je to také jednoduché, ako si myslíte, hlavne nie, keď sme v takom globálnom nastavení, v akom sme. Čiže v tom sa neprieme. Pokiaľ prídu sociálne návrhy, s radosťou ich podporím, pokiaľ budú zrealizovateľné a pokiaľ nájdeme podporu naprieč politickým spektrom.
Ale ja som strašne rád, že tu máme zrazu toľkých ľavičiarov a socialistov aj v radoch opozície, pokiaľ to takto bude pokračovať, tak sa naozaj teším na revolúciu.
Ďakujem pekne. (Smiech v sále.)

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne zopár slovami vyjadriť podporu tomuto zákonu, ktorý spoločne s Janom Podmanickým a ďalšími kolegami predkladáme a predkladáme ho, teda určite ja, ale predkladáme ho, verím, ako ľavičiari. A zaznel tu od Edity Pfundtner, že niekto tu vyznáva konzervatívne hodnoty, a ja súhlasím s tým, že mnohí konzervatívni kolegovia podporujú tento zákon práve kvôli tomu svojmu konzervativizmu, a ja im to neberiem, ale ja osobne podporujem tento zákon nie kvôli konzervativizmu, ja nie som konzervatívec. Ja som ľavičiar a mne ide o ľudí práce. Ide mi o ľudí práce a to je základná ľavicová socialistická hodnota: chrániť ľudí práce, pracujúcich ľudí.
Takisto vadí mi, že sú zneužívané často na práve tieto roboty ženy. Ďalšia veľmi významná socialistická téma, ochrana žien, ktoré by mali byť naozaj, mať možnosť byť so svojimi rodinami alebo inak tráviť čas, ako byť nútené svojimi zamestnávateľmi, aby pracovali aj počas sviatkov v obchodoch. Čiže z tohto hľadiska to by som nepovedal, že to je rozpor konzervatívcov a liberálov v otázkach etiky a kultúry, ale je to rozpor liberálov alebo neoliberálov a socialistov v oblasti ekonomiky. A, áno, socialisti alebo ľavičiari chcú, aby tu bolo viacej ochrany práce, aby tu bolo viacej ochrany žien a aby tu bol zároveň aj istý tlak na to, aby sme nepodliehali tomu komerčnému konzumnému spôsobu života, ktorý ničí nielen naše životy, ale de facto celý spoločenský systém obetúva na piedestál trhovým hodnotám. A to je niečo, čo považujem za nesprávne.
Zazneli tu argumenty, ktoré sú namieste, a ja som rád, že tá debata je kultivovaná a že viac-menej každý tento návrh podporuje, hádam s výnimkou možno fanatických neoliberálov, ktorí tu dnes neprišli, a veľmi sa tomu teším, pretože tá diskusia je naozaj civilizovanejšia. Bavíme sa o tom, ako ešte viac pomôcť ľuďom, a to je niečo, čo, samozrejme, je legitímne, tu vidím iba rozdiel perspektívy medzi vládnymi poslancami alebo vládnymi politikmi a opozičnými. Opoziční, samozrejme, vždy budú kričať, že to chce niečo viac, že to chce niečo radikálnejšie a podobne, lebo nemajú v rukách tie nástroje, a tým pádom nemusia vyjednávať so všetkými záujmovými skupinami, ktoré sú v tej hre.
No choďte sa postaviť na tú tripartitu a povedať, že chcete zákaz nedieľ alebo zákaz práce v nedeľu. No tí zamestnávatelia vás vyženú z tých dverí. A, samozrejme, môžte takýmto spôsobom fungovať dlhodobo, že budete napriek istým požiadavkám presadzovať hlava-nehlava, čo len chcete. Ja som inak jeden z tých, ktorý by tento revolučný prístup niekedy aj uvítal, ale nemám pocit, že by ste to práve vy robili v čase, keď ste tú možnosť mali, ako bol pán poslanec Matovič a Viskupič, keď boli v čase Radičovej vlády poslancami vládnej koalície a mali v rukách veľmi veľa moci, nejako ju moc nevyužili. Čiže trošku skúsme sa zamyslieť nad tým, čo je v možnostiach vládnych poslancov.
Ja som veľmi rád, že na tomto návrhu je dohoda, dohoda tripartity, a to je ďalšia z významných hodnôt sociálnej demokracie, snažiť sa o istý druh korporativizmu, sociálneho korporativizmu, dohodnúť sa naprieč odborármi, zamestnávateľmi a ďalšími záujmovými skupinami, týkajúcich sa ekonomických vecí, a potom s týmto návrhom prísť. Nerobiť to anarchisticky, to znamená, nerobiť to bez toho, aby sme nepoznali názory všetkých záujmových skupín. A ja som veľmi potešený, ja, samozrejme, budem vždy obhajovať záujmy odborárov a ľudí práce, ale som potešený, že aj zamestnávatelia súhlasia s výnimkou možno niektorých reťazcov, ale aj tie reťazce hovoria, že pokiaľ sa to zakáže všetkým, im to bude len vyhovovať, lebo pokiaľ by sa to zakázalo iba niektorým, tí ostatní by túto konkurenčnú výhodu mohli využívať a opäť by sa to celé rozpadlo.
Čiže pokiaľ to zakážeme všetkým reťazcom, a naozaj bavíme sa o reťazcoch, bavíme sa o nadnárodných korporáciách, nebavíme sa tu o nejakých potravinách v dedine, o nejakej rodinnej firme, kde si to tí živnostníci môžu ďalej predávať, bavíme sa o tom, že v ten deň nemôžme dať prácu žiadnemu zamestnancovi, to je ten rozdiel. Ja si nemyslím, že akcionár Tesca teraz pôjde za tú kasu do Tesca v Bratislave, aby si za to sadol a predával, ale keby to chcel spraviť, tak v zásade môže, mám pocit, lebo ide o to, aby sme nedávali prácu, nedávali možnosť pracovať a dať, zadávať prácu zamestnávateľom počas sviatkov. Čiže z tohto hľadiska mám z toho veľmi dobrý pocit.
Viete, ten argument, klasický argument neoliberálov je, že načo to regulovať. Však tí ľudia si môžu slobodne zvoliť, či budú pracovať, alebo nie, môžu si slobodne povedať, či pôjdu do práce na Vianoce, alebo nie, načo to regulovať? To bude argumentom neoliberálov. Takto isto môžme argumentovať aj z hľadiska 8-hodinového pracovného času, aj z hľadiska detskej práce, aj z hľadiska ďalších vymožeností, ktoré sme po ťažkých sociálnych zápasoch vybojovali v civilizovanej Európe a v ďalších civilizovaných častiach sveta. Ja mám pocit, že tohto by sme sa nemali vzdávať, a myslím, že na tom sa zhodneme, že isté hranice musí mať každá dohoda, pretože tá dohoda nie je medzi dvoma rovnocennými partnermi, to si uvedomme. Zamestnávateľ a zamestnanec nie je v tej dohode rovnocenným partnerom. Hlavne pri tých nízkopríjmových zamestnancoch, to sú ľudia, ktorí sú často tak zúfalí, že sú schopní a ochotní zobrať akúkoľvek prácu, aj otrockú prácu. Prečo pracujú deti 4-5-ročné v Bolívii? Lebo inak by pomreli od hladu. A toto sú situácie, ktoré, samozrejme, zamestnávatelia radi využijú, aj na Slovensku, áno, keď sa ti nepáči, choď, tam sú dvere. Vyriešené.
Preto my chceme apelovať na posilňovanie štátnej regulácie práve týchto vecí, na posilňovanie odborov, na posilňovanie minimálnej mzdy, na posilňovanie sociálnych práv zamestnancov a toto je jeden zo spôsobov. Samozrejme, že to nevyrieši všetko a hovoríte správne, na Slovensku sú nízke mzdy. Poďme robiť všetko pre to a snažíme sa, aj keď nemáme zázračnú paličku, snažíme sa, aby tu bol ekonomický rast - a je tu ekonomický rast, aby sme zvyšovali minimálnu mzdu - a zvyšujeme minimálnu mzdu, aby sme pomáhali sociálnymi právami zamestnancov a posilňovali odbory - robíme to ďaleko viac, ako to robila práve tá vláda, v ktorej sedel aj Matovič, resp. ktorú podporoval aj Matovič, aj Viskupič z vášho hnutia.
Čiže tu si všímajme tú úprimnosť tých slov. Ľavica na Slovensku nemôže robiť zázraky, ale snaží sa a robí ďaleko viac, ako robila pravica, ktorá dneska hovorí o tom, ako treba byť sociálnejší. Neverím im. Ja im neverím ani slovo. Oni sociálni sú len, kým sú v opozícii. Akonáhle prídu do vlády, tak koniec všetkého sociálneho.
Z hľadiska európskych modelov, ktoré poznáme a ktoré ako skôr odborník na európsku problematiku poznám, naozaj má viacej láka ten model, aký je v Rakúsku, Nemecku a v týchto kontinentálnych krajinách, ale aj v liberálnom Holandsku, kde je zakázaná práca v nedeľu alebo počas sviatkov. To znamená, toto sú naozaj vzory, ktoré sú mi sympatickejšie ako ten anglosaský štýl alebo tie vzory z tých banánových republík, kde naozaj je možné v tom Karibiku si zrejme ísť kúpiť kedykoľvek čokoľvek kdekoľvek, ale myslím si, že tento druh neoliberalizmu nie je ani súčasťou našich tradícií, ani súčasťou našich sociálnych predstáv o tom, ako majú byť chránené práva našich zamestnancov.
Čo sa týka sviatkov a tu je taká tá otázka, že ako je možné, že sa taký presvedčený ateista, ako som ja, spojí aj s veľmi presvedčenými katolíkmi, kresťanmi a náboženskými ľuďmi s veľmi silnou náboženskou vierou. Viete, preto, lebo je to pre mňa otázka práce, otázka ochrany práce. A sviatky, nech sa na ne pozerám zľava, sprava, ako sú Sviatok práce, Deň oslavy víťazstva na fašizmom alebo Slovenské národné povstanie, nemajú nič spoločné s náboženstvom a myslím si, že nikto tam nejaké náboženstvo necíti, takisto je to vznik Slovenskej republiky, Deň Ústavy a podobne, to sú sviatky, ktoré by sme si mali ctiť. Ja, samozrejme, si ctím aj tie sviatky, ktoré niektorí z vás považujú za náboženské, ale už tu bolo spomenuté Majom Kérym, no, Vianoce sú pre mňa sviatky rodiny, Veľká noc, nechcem nikoho uraziť, je pre mňa šibačka, ale veľmi si ju vážim, je to pre mňa tradícia, národná tradícia, spoločenská tradícia, ktorú naozaj vyznávam bez toho, aby som tam vnášal nejakú metafyziku. No a toto je podľa mňa typické pre mnohých ľudí, ktorí nie sú veriaci, a vôbec by som tu tento rozdiel nevidel medzi veriacimi a neveriacimi, medzi katolíkmi a ateistami. Ja tento zákon podporujem preto, že ochraňujem pracujúcich ľudí, a nie preto, že by som podporoval katolícku cirkev. Katolícka cirkev s týmto nemá čo do činenia.
A aby som tu ešte viac, túto myšlienku ešte viac podporil, tak to poviem na rovinu. Pokiaľ s týmto súhlasia odborári, ktorí sa k tomu vyjadrili veľmi, veľmi pozitívne a dokonca chcú, aby tá malá miera kompromisu, s ktorou sme prišli o tom Veľkonočnom pondelku, bola odstránená, ja som ochotný do toho ísť. Odstráňme to, áno, aby bol aj celý Veľkonočný pondelok zavretý. Toto chcú odborári, to je pre mňa sväté. Pre niekoho je možno sväté to, čo chce katolícka cirkev, nechám to na ňom. Pre mňa je naozaj sväté to, čo chcú odborári, lebo chcem, aby sme pomáhali ľuďom práce a oni najlepšie vedia, čo im pomôže. Oni to najlepšie vedia. Nie nejakí zbohatlíci.
Toľko z mojej strany. Nechcem naozaj predlžovať túto diskusiu, lebo vidím, že až na jedného neoliberála, ktorý pôjde po mne, asi každý s týmto návrhom súhlasí. Čiže ďakujem pekne za pozornosť a verím tomu, že táto vzácna chvíľa, kedy sa dokázala radikálna ľavica spojiť s konzervatívnou pravicou, sa ešte niekedy objaví.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa, za podporu nášho zákona, aj keď na jednej strane súhlasím, že sa môžme baviť aj o nedeliach, lebo ide o ochranu pracujúcich ľudí a to je pre každého ľavičiara a socialistu najvážnejšia téma, a som rád, že sa vieme zhodnúť aj s kresťanskou konzervatívnou pravicou v tejto téme.
Na druhej strane ma trošku zaráža ten prístup, lebo začali ste veľmi pekne, hej, rodina, ochrana rodiny, ochrana pracujúcich, ochrana základných hodnôt, ale potom ste zrazu prišli do toho, že, no dobre, ale poďme tie základné hodnoty vykupovať. Ak priplatíme ako zamestnávatelia, ako biznismeni tomu zamestnancovi, tak potom by už robiť mohol teoreticky. Čiže môžme takéto niečo preniesť aj na Vianoce, povedzme? Že keby priplatili 100 %, tak by aj na Vianoce mohli robiť ľudia a nútiť tie predavačky?
Alebo povedzme, poďme sa teraz baviť o iných regulatívoch Zákonníka práce. Osemhodinový pracovný čas. Čo tak ho zrušiť a poďme hneď k príplatkom. Alebo detskú prácu. Možnože keby sme nejakým deťom dali nejakých 100, 200 %, tak by išli robiť.
Viete, toto je zlý princíp. Pokiaľ chceme naozaj brať vážne niektoré hodnoty, ja verím tomu, že chcete, tak by sme ich nemali podmieňovať biznisom, trhovými princípmi a peniazmi. Peniaze, pani kolegyňa, nemôžu stáť nad rodinou. Tomu hádam veríme všetci, že?
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dovoľte iba pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že o 12.00 máme rokovanie v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Ďakujem. Dovoľte pripomenúť, že európsky výbor zasadá dnes o 12.00 hod. v miestnosti č. 149. Ďakujem.