Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja nebudem osobný, lebo teda naozaj táto téma sa tu už vlečie od včera, a nejakým spôsobom sú tu osobné útoky na to, kto, kde a ako študuje.
Treba povedať jeden dôležitý fakt a ten je naozaj, že na Slovensku máme veľmi zlý systém v tomto zdravotníctve, a to z toho dôvodu, že tu funguje nejaký hybrid. My sme neni ani nejaký švajčiarsky vzor, my sme neni ani nejakým spôsobom sociálny vzor v tomto zdravotníctve. My tu máme dve súkromné zdravotné poisťovne a jednu štátnu. A de facto každý zamestnanec má povinnosť odvody dávať do zdravotnej poisťovne. To znamená, ako keby sme tu prirovnali nejaký daňový úrad, keby tu niekto vytvoril paralelný daňový úrad, a na základe toho, že teda my sme povinní tieto odvody do zdravotnej poisťovne dávať, si tu tie súkromné chcú vyťahovať väčší zisk. Toto je veľmi zlý spôsob, a preto naozaj to zdravotníctvo, aj preto teda funguje tak, ako funguje, žiaľbohu.
Takže ak sa tu chceme baviť o nejaké zlepšenie zdravotnej situácie, zlepšenie zdravotnej služby, tak naozaj by sme sa mali začať o tom baviť úplne komplexne, a nielen útržkovito, lebo teda to tu nikdy nezmeníme.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Suja, ja by som ťa na začiatok chcel veľmi pekne poprosiť do budúcna, ak budeš v rozprave, trošku slušnejšie k dáme pristupovať, lebo naozaj bolo to veľmi nepríjemné, jak si nad ňou stál a dosť si tam na ňu vykrikoval, nebolo to vôbec džentlmenské.
Ale rozumiem, rozumiem tvojmu hnevu, viackrát sme sa tu o tom bavili, ako títo aktivisti bežných občanov doslova terorizujú a šikanujú, aby sme nemohli chodiť do lesov. Nielen tým, že tu vytvárajú rôzne bezzásahové územia, kde stromy padajú ľuďom na hlavu, sa tu stali rôzne nešťastia, kde naozaj bol zabitý aj konárom chlapec na bratislavskej Kolibe, alebo na druhej strane stredné a východné Slovensko, kde ľudia sa boja chodiť kvôli napadnutím medveďmi, ktoré tuto títo aktivisti velice chránia, no na druhej strane vidieť ich farizejstvo, keď v srdci Národného parku Nízke Tatry v Demänovskej doline schválili na protest rôznych naozaj aktivistov, tých správnych, deväťposchodový hotel, kde naozaj všetci aktivisti bijú na poplach, že tu je ohrozený zdroj pitnej vody a ochranné územie, a toto si pán Budaj dovolil napriek tomuto všetkému schváliť a tvári sa, že je to absolútne v poriadku.

Pán kolega Budaj, nazval ste tu mnohých ruskými agentami. Prepáčte, ale ja s mojimi kolegami sme nejedenkrát ukázali odpor voči ruskému režimu. Takýmto podlým spôsobom ste zaútočili len preto, že sme vás tu naozaj legitimizovali z klamstva a zavádzania a demagógie, ktorá vám je naozaj tá pravá. Fakt je ten, že výbor pre európske záležitosti vás zaviazal alebo zaviazal zástupcu ministerstva životného prostredia, aby nehlasoval za zákaz spaľovacích motorov. Tak ako bolo povedané už niekoľkokrát, obišli ste toto stanovisko naozaj podlým spôsobom, kedy pán Kiča niekedy 00.18 h v ranných hodinách, večerných, to neviem ani vyhodnotiť poriadne, žiadal o stanovisko, keď vedel, že výbor ani nezasadá. Teraz sa tu postavíte a krútite tu absolútne faktami a naozaj tu útočíte na každého, kto má iný názor. Konali ste absolútne v rozpore s Národnou radou, v rozpore so záujmami Slovenskej republiky. Vy sa naozaj pozrite, akú skazu ste napáchali na ministerstve životného prostredia, kde na jednej strane tu šikanujete občanov, aby nechodili do lesov len preto, že tam vytvárate bezzásahové územia, padajú im stromy na hlavy a je to životu nebezpečné. A na druhej strane schválite spätne v rozpore s čímkoľvek deväťposchodový hotel v srdci Národného parku Nízke Tatry, kde všetci ochranári bijú na poplach. Toto ste vy, pán Budaj. Takto sme vás legitimizovali z klamstva a zavádzania.

Ďakujem pekne za slovo.
No, už tu povedala kolegyňa predo mnou, s ktorou sme tento návrh zákona spoločne predložili. Ja by som upriamil pozornosť zo začiatku, že v podmienkach Slovenskej republiky absentuje absolútne právna úprava stavu, kedy nútená správa neplní svoj účel. Je nevyhnutné, aby sme prijali zákon, aby štát upravil, dôsledne upravil všetky aspekty režimu, ktorý zákon zavádza. Nedôsledná právna úprava môže viesť k dlhodobému stavu, nekončiacemu sa zadlžovaniu bez možnosti ho v reálnej budúcnosti ukončiť. Nakoľko som Bratislavčan, tak ako príklad spomeniem mnohým známe – nielen v Bratislave, ale aj na Slovensku – mnohým známy prípad Devína, ktorý je už 18 rokov v nútenej správe. Do tejto nútenej správy sa Devín dostal ešte v 90. rokoch, samozrejme, keď bol ešte iný legislatívny proces u nás, v akom sa nachádzame dnes, a z toho prípadu alebo resp. z toho prostredia sa naozaj v minulosti veľmi extrémne zadlžil. Zadlžil sa takým spôsobom, že v Devíne sa vtedy poslanci spolu so starostom a s vedením obce rozhodli, že založia stavebnú firmu a budú budovať jednu obytnú zónu. Na tento zámer pôvodne chceli získavať finančné prostriedky emisiou komunálnych obligácií. Nakoľko časom od toho upustili, tak sa rozhodli vydávať zmenky. Samozrejme, neskôr nenakupovali pozemky tak výhodne, ako predpokladali. Nakupovali ich veľmi predražene a postupne takýmto spôsobom dostali Devín do dlhov vo výške až 735 miliónov korún. V minulosti za tento prípad ani k dnešnému dňu nebolo vyvedené žiadne ani trestné oznámenie, ani žiadne obvinenie. To svedčí, žiaľbohu, aj o tom, že ich konanie nebolo vyhodnotené v rozpore so zákonom.
Žiaľbohu ale to, čo sa udialo v minulosti, dnes sa tých 18 rokov stále vlečie s touto obcou. V deväťdesiatom šiestom, kedy začal tento podnikateľský plán, v dvetisícštvrtom išla táto obec do nútenej správy a k dnešnému dňu 18 rokov máme túto obec v nútenej správe. Z 3,5 milióna euro, ktorý bol dlh v prepočte, sa to vyšplhalo k dnešnému dňu na 12,5 milióna euro. Táto obec 18 rokov nemôže investovať do ničoho, čo je viac ako 1 700 euro. To znamená, nemôžu rekonštruovať chodníky, nemôžu plniť služby občanov, nevedia byť konkurencieschopní, čo sa týka v škôlkach. Odchádzajú im v jednom kuse učiteľky, samozrejme, lebo nevedia im dávať žiadne ani odmeny, nevedia čerpať žiadne dotácie, ktoré dáva štát. Dokonca paradoxné je, paradoxom je, že ministerstvo vnútra nariadilo mestským častiam ubytovať ľudí utekajúcich z Ukrajiny. Devín to splnil, ale, žiaľbohu, nebolo mu to možné preplatiť, nakoľko to bolo formou dotácie. 50 % napríklad územia tejto mestskej časti nie je k dnešnému dňu v roku 2023 vôbec ani len odkanalizovaná. Žiaľbohu, táto mestská časť do toho investovať nemôže.
Do roku 2014 nútenú správu vykonávalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, od roku 2014 ju vykonávalo hlavné mesto. Z posledných troch primátorov jediný, kto s týmto stavom sa snažil niečo robiť, to bol nebohý pán bývalý primátor Milan Ftáčnik, ktorý z rozpočtu hlavného mesta aspoň sčasti sa snažil oddlžiť a pomôcť tejto mestskej časti ako dobrý hospodár a vyplatil aspoň všetky fyzické osoby. Dnes dlh, ktorý je tých 12,5 milióna euro, sú už právnické osoby.
Ja by som vás chcel, kolegovia, kolegyne, kolegovia, naozaj poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, nakoľko si myslím, že všetkým je absolútne jasné, že po osemnástich rokoch, keď nútená správa neplní svoj účel a stále sa len prehlbuje ten dlh, ktorú naozaj mestská časť bez pomoci nemá šancu ho dobehnúť, každoročne sa im to navýši niekde o 350-tisíc ešte viac to, čo zaplatia, si myslím, že by sme mohli nazvať exekučnú amnestiu tejto obce, podporiť ho a zbaviť ju týchto dlhov, nakoľko Devín je aj významné pútnické miesto a všetky návštevy, ktoré sem prichádzajú, delegácie väčšinou vždy privedieme do tohto, do tejto mestskej časti.
Ďakujem za podporu.

Ďakujem pekne za slovo. Termín hlasovania bude dnes o sedemnástej hodine.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1446) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1519 z 23. februára 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 726 z 26. apríla 2023, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 451 z 25. apríla 2023 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 434 z 27. apríla 2023.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1446), schváliť v znení pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe, ktorý gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 437 z 2. mája 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, hovorí sa opakovanie je matka múdrosti, ja sa to ešte raz vás skúsim spýtať, keď sa vrátime spätne, čo hovoríte na to, keď rezort životného prostredia, lebo vy ste veľký ochranár, schválil masívny, viac ako 30 metrov vysoký hotel v samotnom jadre Národného parku Nízke Tatry, ktorý je aj zdrojom pitnej vody pre desiatky tisíc obyvateľov a návštevníkov Liptova. Všetci ochranári, všetci doslova tam bijú na poplach, že toto je obrovský problém. Veď tam ideme zdevastovať našu, naše naozaj tie Demänovské jaskyne. Čo na to hovoríte? Lebo vy tu tvrdíte teda, že týmto spôsobom to je zlé, že životné prostredie to malo mať nejakým spôsobom stále v kompetencii, ale veď tu je absolútne na plnej čiare ukázané, ako zlyhalo. Ako nie je k dnešnému dňu, rezort životného prostredia, žiadne kapacity ani prostriedky na zvládnutie integrovaných konaní o EIA, agendy špeciálneho stavebného úradu, nič nie je pripravené, preto moji kolegovia boli nútení pozmeňujúcim návrhom to presunúť na špeciálny stavebný úrad.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som ešte doplnil pána kolegu Vetráka, aby bolo všetkým jasné, hlavné mesto mestským častiam na materské škôlky miesto 100 %, čo im má preposlať, cca 2 800 euro na žiaka, preposiela iba 32 %. Zo zvyšku týchto financií sú hradené rôzne iné rozmery, rozmary na hlavnom meste a takýto nelogický stav naozaj na Slovensku je iba v hlavnom meste Bratislavy.
Ja poprosím o podporu, aby sme naozaj vedeli tieto škôlky dofinancovať a v Bratislave mali všetci rodičia s deťmi, ktoré majú tri roky a viacej, mali plné platné miesto.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vám, kolegovia, ďakujem za faktické. Osobne by som sa poďakoval pánovi Sólymosovi, Szőllősovi, prepáčte. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Solymós bol bývalý minister životného prostredia.

Krajčír, Ľuboš, poslanec NR SR
Ospravedlňujem sa, je to pre mňa komplikovanejšie meno. Som rád, že uznávate, že naozaj a máme sa od toho ale odosobniť. No, mne sa nedá odosobniť od toho, že pán minister Budaj zlyhal a zlyhalo pod vedením jeho celý environrezort, čo sa týka posudzovania vplyvov na životné prostredie, preto my potrebujeme a inú možnosť ani nevidím, aby sa to presunulo na tie stavebné úrady, aby sa naozaj nediali také zvrátenosti, aké sa udiali v tej Demänovskej doline. Ale nebavme sa... (Reakcia z pléna.) Ako iné? Veď to je... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán spravodajca, môžte sa kedykoľvek prihlásiť ako spravodajca.

Krajčír, Ľuboš, poslanec NR SR
Viete, takže som rád, že uznávate, že zlyhal pán Budaj. Žiaľbohu, ale nemôžme sa od toho odosobniť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som začal možno zhurta.
Nečinnosť ministerstva životného prostredia nás naozaj dostalo do tejto situácie, a preto tu stojíme dnes. Žiaľbohu, áno, 14.43 piatok poobede, ako poznamenal pán Šíbl.
V súvislosti s reformou stavebnej legislatívy ministerstvo životného prostredia si vynútilo zásadné zmeny v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V roku 2022, keď bola schvaľovaná reforma stavebnej legislatívy, minister životného prostredia Ján Budaj si presadil, že rezort životného prostredia bude špeciálnym stavebným úradom pre všetky stavby, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Zásadnou zmenou malo prejsť posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ktoré malo byť integrované do jedného konania s rozhodnutím o povolení stavby.
Žiaľ, minister Budaj stále pokračuje ďalej v obštrukciách a v snahe zastaviť celý proces reformy stavebnej legislatívy, dokonca vo februári predĺžil cestou poslancov úplne nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; tam mal vzniknúť nový megarezort, malo sa tam naliať niekoľko desiatok miliónov eur, mali tam vzniknúť pracovné miesta pre vyše 1 200 zamestnancov. Naozaj v čase, kedy potrebujeme plniť plán obnovy, pán už teraz poverený minister Budaj navrhol oveľa komplikovanejší proces schvaľovania investícií do stavieb, než je v platnosti dnes.
Čo je však ešte väčší problém, je, že rezort životného prostredia nemá k dnešnému dňu žiadne nové kapacity ani prostriedky na zvládnutie integrovaných konaní ani agendy špeciálneho stavebného úradu a nerobí žiadne kroky k tomu, aby sa pripravovali na apríl 2024, odkedy má byť v platnosti stavebná reforma po neuveriteľných 47 rokoch. Nakoľko tu nielen môže panovať chaos, ale absolútna nečinnosť, boli moji kolegovia nútení dvomi návrhmi zákonov previesť celé posudzovanie vplyvov na životné prostredie na stavebný úrad.
Ak tu teda pán Šíbl hovorí o nejakej korupcii a podobne, to zaznelo z jeho príspevkov, tak ja by som možno tak na zváženie povedal, čo sa dialo na rezorte ministerstva životného prostredia, keď napríklad pre Bratislavské regionálne ochranárske združenie, však to je absolútne verejná informácia, veľakrát už to tu bolo povedané, to bol absolútne nonsens, ja poviem taký príklad na to. Napríklad ochrana sysľa pasienkového, tam bolo vyčlenených nejakých 5,5 milióna euro, rôzna obnova biotopov pre hraboša severského panónskeho 5,5 milióna euro. Dokopy 55 miliónov euro zo štátneho rozpočtu len pre Bratislavské regionálne ochranárske združenie vyčlenili. Títo ochranári, ktorí naozaj dnes zapríčinili to, že ľudia sa doslova boja chodiť do lesov, nakoľko to začína byť veľmi nebezpečné, lebo vytvárajú bezzásahové zóny, kde naozaj v tých zónach sa nemôže ani len ozdravné orezy robiť stromov, výruby stromov, ktoré sú prehnité, prichádzajú rôzne nešťastia, však iste si spomenieme, aj rok a pol spätne na bratislavskej Kolibe zafúkal vietor, padlo to tam na chlapca, žiaľbohu, zomrel. Nikto nebol absolútne za to zodpovedný, všetci sa len tomu prizerali, dokonca, ba povedali, že tam ľudia nemajú čo robiť, keď fúka. Tak neviem, či sa mali teleportovať v danom momente.
Viete, keď hovoríme o tom, ako sa chceme približovať niekde zahraničným krajinám, treba sa ísť pozrieť, nie je to tak ďaleko, do Rakúska, ako to funguje tam. Tam tiež si extrémne vážia prírodu a chránia, za čo sme, samozrejme, absolútne všetci, nikto tu nehovorí, že poďme ju nejakým spôsobom devastovať, ale s rozumom, aby nebola nebezpečná pre ľudí. Nemusíme hovoriť o tom, čo sa deje s medveďmi, to by nám vedeli ľudia zo stredného a z východného Slovenska porozprávať, ako sa s deťmi boja chodiť, ako sa tam boja chodiť poľovníci, ako sa tam bojí chodiť verejnosť len preto, že nadmieru ich tu rezort životného prostredia chráni. Paradoxne, na druhej strane tu rezort životného prostredia schválil masívny, viac ako 30 metrov vysoký hotel v samotnom jadre Národného parku Nízke Tatry, ktorý je naozaj aj zdrojom pitnej vody pre niekoľko desaťtisíc obyvateľov a návštevníkov regiónu Liptova. Výstavba už naozaj dnes ohrozuje svetovo známe demänovské jaskyne, dokonca Okresný úrad v Žiline zamietol tento projekt a envirorezort koncom marca 2023 zmenil stanovisko na súhlasné. Tu pán Budaj teda sa tváril, že to nie jeho vinou, to niekto predchádzajúci a neviem kde. Nie. Rezort, envirorezort povolil výstavbu sedemposchodového hotela v srdci národného parku. Tak ja sa potom pýtam, kde je tá nejaká miera. Na jednej strane tu ideme naozaj doslova šikanovať ľudí, aby do tých lesov nechodili, a na druhej strane v srdci národného parku povolíme takúto, doslova takéto monštrum vystavať, kde naozaj všetci ochranári bijú na poplach.
Nerozumiem, mrzí ma, že pán minister poverený tu nie je, takže asi z jeho strany k nejakej odpovedi sa nedostanem a je to na pováženie, naozaj absolútne babráctvo na tomto ministerstve a mrzí ma, že teda nesplnia si svoju domácu úlohu. Kolegovia to idú zachraňovať a ešte nejakým spôsobom teda úderka od ministra životného prostredia tu ide nejakým spôsobom kritizovať namiesto toho, aby si priznali, ako to včera spravil pekne pán poverený premiér, že zlyhali.
Ďakujem.