Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, drahé kolegyne, drahí kolegovia, ja si sám neviem ani predstaviť lepšie miesto, kde debatovať o klimatickej kríze, ako plénum Národnej rady Slovenskej republiky. Napriek tomu, že momentálne sme ako krajina zahalená veľkým čiernym pandemickým mrakom, aj keď to slnko je tam trošku za kopcom. Čaká nás kríza, ktorej dopady môžu byť oveľa horšie a oveľa dlhodobejšie, ako je epidémia COVID-u. Je to teda téma, ktorú nebudeme riešiť len my, ale budú ju riešiť hlavne budúce generácie. A o čo menej spravíme my, o to viac budú musieť všetky svoje sily vynaložiť oni.
Veľa už bolo povedané predrečníkmi, veľmi dobre hovoril pán minister a nemá už zmysel opakovať všetky tieto fakty, pretože my sa nebavíme o nejako alarme alebo o nejakom novom kolese, my len hovoríme o tom, čo sa deje. Hovoríme o faktoch, hovoríme o vedeckom, ale aj politickom konsenze. Napriek tomu je klimatická kríza, klimatická núdza, zmena klímy, to sú také abstraktné pojmy a podľa mňa je dobré hovoriť o tých praktických dopadoch, akými sú extrémne suchá, nedostatok vody, zmeny, čo sa týka teploty a extrémne búrky, ktoré sme veľmi dlho nevideli. A tá zmena, ktorá prišla za 150 rokov industriálnej revolúcie, je totálne bezprecedentná v histórii našej Zeme.
Ale ďalšie problémy sú napríklad migračná kríza, ktorá nás čaká a pri ktorej bude to, čo sme zažili pred pár rokmi, len akýmsi slabým bubákom, ktorým bývalý premiér strašil neposlušné deti. Bavíme sa o stovkách miliónov ľudí, ktorí kvôli klimatickej kríze stratia svoje domovy a stratia svoju obživu.
Veľa sa tu hovorilo o Číne a o USA, teda že oni musia robiť, takže my by sme mohli trošku možno aj spomaliť a nechajme to na nich. A je, samozrejme, pravda, že pokiaľ nebudeme spolupracovať všetci, tak to veľký zmysel nemá, pretože v tejto hre sme všetci spolu. A tiež zdieľam obavy pána Osuského, ktorý tu už nie je, o sľuboch čínskeho režimu, napriek tomu, že Čína sľúbila, že bude klimaticky neutrálna do roku 2060, tak stále je veľkým spotrebiteľom uhlia. Ale treba povedať, aby sme boli trochu fér, že keď sa pozrieme na Londýn Charlesa Dickensa, tak uhlie bolo hnacím motorom aj našej civilizácie. A vďaka tomu máme blahobyt, aký máme, a aj vďaka tomu môžme mať dnes technológie, ktoré nám umožňujú sa od pasce fosílnych palív oslobodiť.
Okrem toho Čina je na svete lídrom v oblasti investícií do zelenej energie. Investuje viacej ako Spojené štáty. A keď už neveríme záväzkom Číny a neveríme dohodám, tak verme samotným Číňanom, pretože podľa nich až 73 % obyvateľov Číny považuje klimatické zmeny za obrovský problém. A to je viac, teda väčšie percento ako v USA alebo Európe. Tak už vďaka tomuto vnútornému tlaku je Čína nútená robiť zmeny. A sami si uvedomujú, aký obrovský efekt na životné prostredie a zdravie občanov má uhlie a fosílne palivá, a preto robia kroky k tomu, aby sa od toho čo najskôr oslobodili.
Nehovorme tiež o boji proti klimatickým zmenám, len o akýchsi peniazoch, ktoré vyhadzujeme do vetra a ktoré sa už nikdy nevrátia, pretože už dnes je jasné, že ekonomika 21. storočia nebude ekonomikou fosílnych palív. Dnes som si prečítal, že Volkswagen plánuje svoje meno v Amerike zmeniť Voltswagen, pretože celú svoju stratégiu mení na elektronické autá. A čoraz viacej tradičných veľkých firiem mení stratégiu, aby produkovali autá, ktoré už nebudú fungovať na benzín. To je jednoducho fakt. A preto je potrebné, aby Európska únia bola lídrom v obnoviteľných energiách a v zelených technológiách, pretože na nich bude záležať konkurencieschopnosť našej ekonomiky. Bavme sa teda o boji proti klimatickým zmenám ako príležitosti na lepšiu, zdravšiu, zelenšiu a prosperujúcejšiu budúcnosť.
Veľakrát tu bolo počuť o tom, ako sa bagatelizovala celá táto online petícia, že tých 129-tisíc podpisov nebolo reálne fyzicky, ale iba cez internet. Treba povedať, že tieto podpisy zbierali v čase pandémie a nie každý má prostriedky na to, aby každému človeku poslali poštou nejaký petičný hárok. A nie každý má prostriedky na to, aby to robili vo veľkom. Treba povedať, že naozaj skupina mladých ľudí plných nadšenia túto petíciu robili sami bez akejkoľvek podpory politických strán alebo veľkého financovania. Takže preto treba oceniť, že niečo takéto sa vôbec podarilo.
A, pán Suja, vy ste hovorili, že prezentujme tých 129-tisíc podpisov. No, prezentujte vy tie falošné podpisy, o ktorých ste hovorili, ak máte dôkazy, tak ich, samozrejme, môžte predložiť. Neverím, že 129-tisíc podpisov bolo falošných. (Reakcia z pléna.) Samozrejme. Takže v kľude to predložte, ale neviem si predstaviť, že 30-40-tisíc podpisov bolo falošných, ale, samozrejme, som zvedavý na vaše dôkazy. Takže naozaj nebagatelizujme to a to, že to výbor posunul do pléna, svedčí o tom, že to je naozaj téma, ktorá je relevantná.
Hovorilo sa o tom, že stav klimatickej núdze, to je akési vágne heslo, je to deklaratórne a nevieme si pod tým nič konkrétne predstaviť a to je pravda. Táto kritika je oprávnená. No, naša spoločnosť často založená na gestách a sľuboch, ktoré možno nie sú konkretizované, no napriek tomu zaväzujú aktérov k tomu, aby ich napĺňali. A ja verím, že takéto gesto bude napl..., bude zaväzovať či už nás, alebo ďalšie vlády k tomu, aby brali ohľad pri politikách pri investíciách na životné prostredie a na boj proti klimatickej zmene.
Na záver by som sa veľmi rád poďakoval všetkým signatárom, všetkým mladým ľuďom, ktorí svoj voľný čas zdarma bez nároku na odmenu venovali, venovali tomu, aby vyzbierali týchto 129-tisíc online podpisov. A rád by som sa poďakoval pánovi ministrovi za jeho iniciatívu, vďaka ktorej sa aj dnes môžme o tejto téme baviť.
A verím, že tento parlament sa rozhodne správne a uznesenie, ktoré bolo výsledkom politického konsenzu v obmedzení politickej reality, schválime, pretože nejde iba o nás, ide o našu budúcnosť, ktorá môže byť zelenšia, ktorá môže byť zdravšia a ktorá môže byť bohatšia.
Ďakujem veľmi pekne.