Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny uvádzam správu výboru k voľbe Správnej rady, k voľbe člena Správnej rady Ústavu pamäti národa a k voľbe dvoch členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa, tlač 462.
Uplynutím šesťročného funkčného obdobia 31. apríla 2021 zaniká členstvo jedného člena Správnej rady a dvoch členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa zvolených Národnou radou. V súlade s § 12 zákona č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa po zániku členstva člena Správnej rady volí nového člena ten orgán, ktorý volil predchádzajúceho.
Podľa § 14 ods. 1 citovaného, dvoch členov Dozornej rady na návrh určeného výboru volí Národná rada Slovenskej republiky.
V súlade s uznesením Národnej rady č. 96 vyzval podpredseda výboru Peter Pollák poslancov Národnej rady, aby do 3. marca 2021 podali gestorskému výboru návrhy na kandidátov na uvoľnené miesta.
Do určenej lehoty bol výboru podaný jeden návrh na kandidáta do voľby člena Správnej rady a päť návrhov do voľby členov Dozornej rady. Ich zoznam máte uvedený v tlači 462.
Gestorský výbor návrhy prerokoval na svojej 17. schôdzi 9. marca 2021 za účasti kandidátov a svojím uznesením č. 45 konštatoval, že všetci navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky uvedené v zákone o pamäti národa.
Gestorský výbor preto odporúča Národnej rade zvoliť člena Správnej rady Ústavu pamäti národa a dvoch členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa z kandidátov uvedených v správe výboru, tlač 462.
Ako spravodajkyňa navrhujem, aby člena Správnej rady Ústavu pamäti národa volila Národná rada použitím technického zariadenia a dvoch členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa použitím hlasovacích lístkov.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Pán Mazurek, každý váš prejav je silne emotívnym a je to doslovne zážitok, len škoda, že ten obsah je taký, s ktorým ja nemôžem súhlasiť. A keď už ste v tzv. tranze, prosím vás, chcem sa spýtať, keď ukazujete prstom na mňa, že ľudia majú byť odsúdení a zavretí, chcem sa spýtať, prečo ja? Ja si každého z vás tu vážim, ku každému pristupujem rovnako, nemám tu nepriateľov a ak chcete na niekoho ukázať, kto má špinu za rukami a za nechtami, tak, prosím, nie na tých ľudí, ktorí tu teraz sedia, lebo to sú čestní ľudia.
Ďakujem.

Počúvam vás a rozmýšľam nad tým, prečo sa tak bojíte cudzích ľudí. Nikto nám nechce ublížiť. Každý naopak chce nám pomôcť. Práve naopak ja vidím, že nepriateľom sme si my sami. Namiesto toho, aby sme navzájom tiahli za jeden povraz, teraz, keď už je nastúpená cesta k lepšiemu, tak využívate situáciu a robíte rozbroje medzi ľuďmi a vzniká tu veľká nenávisť. Preto ja mám výhrady voči tomu, aby ktokoľvek kto nám chce pomôcť, tak som za to, aby nám pomohol. Takisto nie sme hrozba pre nikoho iného.
Pokým budú na Slovensku vybuchovať autá, pokým budú vraždení ľudia a všetko toto budú robiť slovenskí politici, tak nemusíte čakať nejakú hrozbu zo západu alebo z východu.
Ja som za to, aby sme žili v takom štáte, ktorý, na ktorý budeme pyšní a kde ľudia budú žiť konečne v mieri a v pokoji. Takže snažte sa o to, aby ľudia zažili túto krásnu republiku v šťastí a v pokoji. (Potlesk.)

Som veľmi rada, že som sa konečne dožila aj toho, že práve títo ľudia, ktorí mali najväčšiu moc v oblasti práva skončili. Generálny prokurátor je veľmi dôležitá voľba. Prežila som generálnych prokurátorov, ktorí absolútne zlyhali. Namiesto čestného plnenia si svojich povinností, boli prisluhovačmi skorumpovanej vlády, mafie a rôznych kriminálnych živlov. Preto je veľmi dôležité, aby novozvolený generálny prokurátor mal okrem odborných znalostí i čistý morálny kredit. Je najvyšší čas, aby sa z bezprávneho Slovenska stal konečne právny štát.

Tak len pár slov na to, čo som bola nútená, si tu vypočuť. Som veľmi rada, že mal rúško, rečník, pretože tie jedovaté sliny, ktoré púšťal, tak tie ozaj boli strašne silné. Chcela som mu niečo povedať, ale vzhľadom na to, že utiekol, tak dokážem povedať asi len toľko. Pripomenul mi Mečiara, ktorý predo mnou utekal tri roky a aj tak som ho dobehla.
Ak si myslí, že Igor a táto vláda a my všetci slušní ľudia, ktorí sa k sebe správame s úctou a s rešpektom, budeme tolerovať, keď nám taká nula bude tu vykrikovať, že sme nikto, tak sa veľmi mýli. Ja som niekto. To je za druhé.
A za tretie, myslím si, že COVID síce nám skrížil plány, pretože už tie lavice by boli dávno preriedené, ale vyrovnáme sa s tým. Zvládneme ho, pretože COVID je síce vírus, ale nie je až tak silne zažratý v Slovákoch, ako bol komunizmus. A to je oveľa horší vírus. A je mi ľúto, že tí paraziti a pohrobkovia minulého režimu, ktorí tak strašne ublížili ľuďom vtedy, v tom období žijúcim, a ja a Vlado Zajačik sme dôkazmi, my sme to prežili. Tak nech mi tu nevyskakuje niekto jako pajác a robí hrdinu zo seba a o nás bude hovoriť, že sme nikto. To nech si hovorí u nich na klube. (Potlesk.) A že ja mám problém hovoriť, pretože mám poškodené hlasivky, aj to majú na vine, sú za to zodpovední práve predchádzajúca vláda.
Takže, chcela som vlastne vám všetkým poďakovať, ktorí ste vydržali so mnou počúvať tie hrozné reči, tie, tie drísty, ja nemám námietky voči jeho názoru, ale aby tu niekoho urážal, na to nemá právo. Pretože ja si vás všetkých veľmi vážim. (Potlesk.) Ďakujem.
Pán predsedajúci, chcela by som vás požiadať o hlasovanie v najbližšom termíne, to znamená zajtra.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
To znamená, zajtra o jedenástej?

Remiášová, Anna, poslankyňa NR SR
Zajtra o jedenástej.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Dobre, beriem na vedomie, pani spravodajkyňa.

Remiášová, Anna, poslankyňa NR SR
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako spoločnej spravodajkyni výborov informovať vás o výsledku prerokovania predmetného poslaneckého návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní.
Národná rada svojím uznesením pridelila návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Určené výbory návrh prerokovali a zhodne ho odporúčali schváliť s pripomienkami.
Poslanci, ktorí nie sú členmi určených výborov neoznámili gestorskému výboru žiadne stanoviská. Pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z uznesení výborov sú uvedené v IV časti spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch spoločne a tieto schváliť. Na základe rokovania výborov a rozpravy v gestorskom výbore, gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené dámy, vážení páni, najprv sa vám chcem ospravedlniť, že trošku som (povedané s úsmevom) popustila pár slov, takže ideme.
Vážené dámy, vážení páni, ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky spoločne s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky Milanom Vetrákom, Jaromírom Šíblom, Monikou Kozelovou a Gáborom Grendelom predkladáme návrh zákona, ktorým sa dopĺňa a mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dní v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 224.
Cieľom predloženého návrhu zákona je doplnenie zoznamu pamätných dní o dva nové dni, a to 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk Sovietskej armády z Československa v roku 1991 a 21. august ako Deň obetí okupácie Československa v roku 1968. Dôvodom je pripomenutie si týchto významných dní, ktoré ovplyvnili vývoj a dejiny slovenského národa v čase tzv. normalizácie počas komunistického režimu a vymedzujú tým 23 rokov okupácie Československa.
V podstate ide o to, aby sme si uctili v prvom rade ľudí, ktorí vďaka okupácii, ktorá začala z 20. na 21. augusta 1968, títo ľudia, ktorí prišli o život a následne v priebehu tých 23 rokov ich bolo okolo 400. Okupácia mala, samozrejme, aj výraznú emigračnú vlnu. V rokoch ´68, ´69 utieklo z Československa viac ako 70-tisíc občanov a v následnej dobe utekalo priemerne 5-tisíc občanov denne. Za celé obdobie komunistického režimu odišlo z Československa viac ako 200-tisíc občanov. Neboli to iba zásahy do ľudských osudov, ale boli to i veľké majetkové a environmentálne škody, ktorých následky máme dodnes. Celková výška materiálnych škôd spôsobených sovietskou armádou na území Československa bola odhadnutá na 6 miliárd Kčs. Samozrejme morálne škody boli oveľa ťažšie a spôsobené práve sovietskou okupáciou, dve desaťročia trvajúcou, sú nevyčísliteľné. Dokonca v roku 1983 bola na území Československa rozmiestnená sovietska raketová brigáda, vyzbrojená nosičmi jadrových zbraní. Do týchto priestorov nemalo prístup velenie Československej armády. Niet teda divu, že odchod sovietskych vojsk patril medzi prvé požiadavky verejnosti v novembri 1989 a preto Federálne zhromaždenie vyhlásilo v decembri 1989 zmluvu o pobyte sovietskych vojsk za neplatnú a štát požadoval ich urýchlený odchod. Posledný transport so sovietskymi vojakmi prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991.
Predpokladaný (predkladaný, pozn. red.) návrh zákona nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nezakladá žiadne sociálne vplyvy a nemá žiaden vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predpokladaný (predkladaný, pozn. red.) návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
A na záver. Sovietska okupácia tvrdo zasiahla do osudov ľudí tejto krajiny. Ľudia, ktorí boli nútení prežiť to obdobie, ich životy boli oklieštené, čo sa týkalo vzdelania, vycestovania, zamestnania, proste boli postihnutí po tejto stránke za každú cenu. Takže okupácia neniesla a nepriniesla nielen existenčné, ale zároveň i likvidačné problémy. A toto všetko podporoval bývalý totalitný režim. A práve preto, aby sme si uctili všetkých, ktorí v tom období prišli o život, aby sme si uctili ich rodiny, aby sme si uctili všetkých, ktorí prišli o existenciu, a zároveň aby mladá generácia sa poučila, že niečo podobné sa už nikdy nesmie zopakovať.
Prosím, podporte.

Chcela by som nahlásiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga Juraj, podpredseda NR SR
Do mikrofónu, pani, pani poslankyňa.

Remiášová, Anna, poslankyňa NR SR
Chcela by som nahlásiť, že pri tlači 158 som evidovaná, akože som nehlasovala, ale hlasovala som za.

Šeliga Juraj, podpredseda NR SR
V poriadku, ďakujeme. Páni technici to uvedú do zápisu.

Remiášová, Anna, poslankyňa NR SR
6.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 rokovacieho poriadku predkladám informáciu k uvedenému poslaneckému návrhu zákona (tlač 225).
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. K návrhu je priložené stanovisko ministerstva financií, ktoré predpokladá, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 215 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v lehote do 30, resp. v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu zákona je doplnenie zoznamu pamätných dní o dva nové dni, a to 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991 a 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968.
Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie v Česko-Slovensku. Okupácia začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Šlo o násilné vojenské potlačenie vtedajšieho pokusu o demokratizačné politické zmeny v Česko-Slovensku a začiatok procesu tzv. normalizácie, ktorej dôsledky sa prejavujú doteraz. Súhrnné počty vojsk sa odhadujú na viac ako pol milióna vojakov, približne 6 300 tankov a obrnených transportérov, 2 000 diel a 950 lietadiel. Pozemný sled okupačných vojsk tvorilo 30 divízií Sovietskej armády, 3 divízie poľskej armády, 1 motostrelecká divízia maďarskej armády a 1 bulharský motostrelecký pluk a niekoľko desiatok špecialistov z NDR.
Vojenské jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR opustili naše územie už do 4. novembra 1968, sovietske však zostali zhruba v počte 150-tisíc osôb. Sovieti si ešte pred inváziou zabezpečili tzv. pozývací list od niekoľkých dogmatis... dogmatistic..., pardon, dogmatických komunistov, avšak samotné vedenie KSČ vo svojom stanovisku odvysielanom v rozhlase počas hodín invázie demaskovalo túto akciu ako vojenskú okupáciu a porušenie medzinárodného práva.
Hoci komunistické vedenie štátu odmietalo možnosť ozbrojeného odporu, na mnohých miestach našej krajiny sa neozbrojení občania postavili do cesty okupačným tankom, prebiehali početné demonštrácie a vzbury. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej dôsledkom boli obete na ľudských životoch. V prvých týždňoch okupácie v dôsledku streľby do bezbranných ľudí, dopravných nehôd spôsobených bezohľadnosťou sovietskych vodičov a kriminálnych činov pripravili okupačné jednotky o život najmenej 135 občanov. Z toho nasledovných 40 občanov zahynulo na Slovensku alebo pochádzalo zo Slovenska. Myslím, že si zaslúžia, aby som ich vymenovala.
Je to Jozef Bonk, Štefan Ciberaj, Milan Fulier, Rudolf Gavorník, Michal Hamrák, Ján Hatala, Pavol Hlaváč, Ján Holík, Bartolomej Horváth, Jozef Kadura, Jozef Kolesár, Michal Korenko, Margita Dana Košanová, Milan Lamper, Ján Lászlo, Peter Legner, Jozef Levák, Ladislav Martoník, Helena Miťková, František Moštenický, Mária Očovanová, Jaroslav Ondrejko, Ladislav Pařízek, Milan Paulík, Ján Petrucha, Viktória Rybárová, Štefan Sabol, Mária Sabová, Ján Sekel, Ivan Schmiedt, Stanislav Sivák, Miroslav Stachura, Ignác Šablatúra, Ladislav Štúň, Dominik Teplan, Karol Tóth, Anna Ulická, Štefan Zdechovan, Ing. Boris Zinovjev, Alojz Zsigrády.
Následne v období od 1. januára 1969 do júna 1991 pripravila okupácia o život najmenej 267 Čechov a Slovákov. Ďalšie tisíce našich občanov utrpeli pri nehodách zranenia. Každý rok okupácie sa sovietski vojaci dopustili rádovo desiatok prípadov znásilnení.
Okupácia vyvolala aj výraznú emigračnú vlnu. V roku 1968 a ´69 utieklo z Česko-Slovenska viac ako 70-tisíc občanov a v období následnej tzv. normalizácie utekalo z Česko-Slovenska priemerne 5-tisíc občanov ročne. Za celú dobu existencie komunistického režimu ušlo z Česko-Slovenska viac ako 200-tisíc občanov.
Význam dátumu 21. august si veľmi dobre uvedomoval aj totalitný komunistický režim, ktorý počas každého výročia začiatku okupácie mobilizoval svoj represívny aparát, aby potlačil demonštrácie občanov, ktorí si pripomínali tento deň. Počas prvého výročia okupácie v roku 1969 boli občianske protesty dokonca potlačené krvavo. Nie už rukou okupantov, ale ich domácich pomáhačov.
Obrovské boli majetkové a environmentálne škody, niektoré staré environmentálne záťaže neboli odstránené doteraz. Celková výška materiálnych škôd spôsobených Sovietskou armádou na území Česko-Slovenska bola odhadnutá na 6 mld. korún československých.
Morálne škody spôsobené viac ako dve desaťročia trvajúcou okupáciou, neslobodou a normalizáciou sú nevyčísliteľné.
Jednotky Strednej skupiny vojsk Sovietskej armády sa nachádzali v piatich divíznych rajónoch, z toho jeden sa nachádzal na strednom Slovensku, a na štyroch letiskách, z toho jedno sa nachádzalo vo Zvolene. V roku 1983 bola na území Česko-Slovenska rozmiestnená sovietska raketová brigáda vyzbrojená nosičmi jadrových zbraní OTR-22, Temp-S, známymi tiež ako SS12. Velenie Česko-Slovenskej armády ani nemalo prístup do priestorov rozmiestňovania, a teda ani informácie o prípadných jadrových hlaviciach. Niet teda divu, že odchod sovietskych vojsk patril medzi prvé požiadavky verejnosti v novembri 1989.
Federálne zhromaždenie vyhlásilo v decembri 1989 zmluvu o pobyte sovietskych vojsk za neplatnú a štát požadoval urýchlený odchod vojsk. Dňa 26. februára 1990 bola v Moskve ministrami zahraničných vecí podpísaná zmluva medzi vládami Česko-Slovenska a Sovietskeho zväzu o odchode sovietskych vojsk z územia ČSSR. Následne naše územie opustilo 73 500 vojakov, 39 000 ich rodinných príslušníkov, 1 220 tankov, 2 500 bojových vozidiel pechoty a obrnených transportérov, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a 95 000 ton munície. Posledný transport so sovietskymi vojakmi bol vypravený 19. júna 1991 z Milovíc a o dva dni neskôr, teda 21. júna, prekročil tento posledný vojenský transport východnú hranicu Slovenska.
Proces odsunu okupačných vojsk bol formálne ukončený podpisom protokolu o ukončení odsunu 25. júna 1991. O dva dni neskôr naše územie opustil aj posledný zástupca okupačnej Sovietskej armády, veliteľ Strednej skupiny vojsk generálplukovník Eduard Vorobjov.
K návrhu pomenovania pamätných dní sa používa aktuálne platný názov Česko-Slovensko. Tak ako je to v roku, tak ako je to od roku 1990 zakotvené v kodivika... kodivicha... v kodifikačných, pardon, Pravidlách slovenského pravopisu a v Krátkom slovníku slovenského jazyka.
Predkladaný návrh zákona nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nezakladá žiadne sociálne vplyvy a nemá žiadny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem.