Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán podpredseda Blanár, vo svojom vystúpení si spomenul zneužitie nadkvalifikácie skutkov v uznesení obvinenia Roberta Fica a Robert Kaliňáka. Áno, nadkvalifikácia skutkov znamená, že skutok je posudzovaný podľa prísnejšej skutkovej podstaty trestného činu, čo spravidla umožňuje pri vyšetrovaní použiť tvrdšie postupy, ako sú napr. odpočúvanie, použitie agenta, využívaní inštitútu tzv. kajúcnikov, ktorí zároveň spolupracujú a sú obvinení.
A chcel by som tu ešte a jasne pomenovať, že ak je časť verejnosti, médií a politikov dopredu presvedčená, že je niekto zločinec, budú tlieskať akémukoľvek obvineniu, a preto sa takéto obvinenie ľahšie vyprodukuje, manipuluje, tak ako je to aj v uznesení obvinenia na Roberta Fica a Roberta Kaliňáka.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Kolega Blaha, vo svojom vystúpení si viackrát spochybnil uznesenie o obvinení Roberta Fica a tvojim tvrdeniam, s tvojimi tvrdeniami sa zhodujú aj viacerí odborníci z trestného práva. Tí tvrdia, že pokiaľ ide o trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ten v danom kontexte považujú za nezmyselne vykonštruovaný, pričom ak by pripustili politickú motiváciu daného obvinenia, povedzme si, že práve názov tohto trestného činu vyzerá v titulkoch, v článkoch nach... najšokujúcejšie, takže celé toto uznesenie je účelovo vykonštruované.
Kolegovia, toto je realita. Vládnym politikom sa podriaďujú tie najdôležitejšie inštitúcie v štáte. Zamyslite sa, kto teda rozhodne najbližšie o osudoch trestnoprávnych veciach, politici alebo kvalifikovaní sudcovia.
Ďakujem.

Pán minister, však áno, tieto vedomosti mám aj ja. Len narážal som ešte aj na to, že myslím, že na niektoré podniky, ktoré spadajú pod vás, sa vám podarilo dosadiť schopných manažérov a výsledky sa dostavili. Myslím PPA-čka, myslím, ÚPSÚP, veľmi dobre pracujú. Myslel som, či ste stotožnený aj tuto s týmto riaditeľom, že či to teda rozbehol podľa vašich predstáv, alebo teda nechávate mu nejaký čas a potom vyhodnotíte jeho prácu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 840). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyňa a kolegovia, základným cieľom a záujmom agropotravinárskeho rezortu, ak má tento konať vo verejnom záujme, je zabezpečiť dostatok zdravých, čerstvých a ekonomicky dostupných potravín. Na tom sa zhodneme, pán minister. Vláda k tomu pridala aj cieľ zvýšenia podielu domácich potravín, keď vo svojom programovom vyhlásení deklaruje, že jej cieľom je domácou produkciou zabezpečiť pre našich občanov kvalitné a bezpečné potraviny.
Po prečítaní predloženého návrhu zákona som ale nevedel nájsť prienik medzi ním a vyššie uvedenými nesporne správnymi cieľmi. V predloženom návrhu novely zákona o potravinách v stanovisku predkladateľa som si prečítal, že týmto návrhom sa plní úloha, ktorá vôbec nevyplýva z programového vyhlásenia vlády, ale sa ňou realizuje jej uznesenie z 24. júna 2020, ktoré spustilo liberalizáciu podnikateľského prostredia, čo znamená uvoľnenie rúk obchodným reťazcom, a nie posilnenie potravinovej bezpečnosti a posilnenie podielu Slovenských potravín na trhu, ktoré by mali byť hlavným cieľom predloženého návrhu.
Dovolím si poukázať na niekoľko možných rizík predloženého návrhu zákona z hľadiska bezpečnosti potravín, z hľadiska jeho dopadov na domácich producentov, poľnohospodárskych výrobkov a z hľadiska dopadov na sociálne odkázané osoby. Zachovanie bezpečnosti potravín v zmysle predloženého návrhu vidím ako otázne, a to nielen z hľadiska toho, že po jeho schválení sa umožní predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, ale aj z hľadiska toho, ako je v predloženom návrhu upravená nepochybne správna možnosť umožniť výrobu a následný predaj poľnohospodárskych výrobkov a potravín v rámci pridomového hospodárstva. Ako som už povedal, tento trend je správny, pretože nielen môže zvýšiť objem uvádzaných lokálnych potravín na náš trh, ale zároveň pomôže odstrániť doterajšiu nevýhodu našich malých lokálnych výrobcov oproti obdobným výrobcom zo susedných krajín.
Avšak to, ako je táto problematika upravená v predloženom návrhu, považujem za nedostatočné. V prvom rade mi tu chýba konkrétnejšie zákonné prepojenie povinnosti pridomovej výroby, potravín živočíšneho pôvodu s nariadením Európskeho parlamentu o hygiene potravín v plnom znení a z toho vyplývajú i otázky vo vzťahu k našim slovenským nariadeniam vlády upravujúcim tzv. predaj malých množstiev potravín z dvora. To, že návrh predpokladá, že všetky podmienky a bezpečnosť týchto pridomových poľnohospodárskych výrobkov a potravín upraví ministerstvo vyhláškou, považujem za nedostatočné, veď je to bianko šek, s ktorým predsa nemôžeme súhlasiť.
Z hľadiska bezpečnosti potravín sú veľmi rizikové i tie novelizačné body, ktorých prijatím by sa umožnil predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Toto riziko a z neho vyplývajúce dôsledky nemôžu byť v žiadnom prípade vykompenzované predkladateľom deklarovaným pozitívnym efektom na produkciu, skládkovanie a následne likvidáciu potravinového odpadu. Aj prvovýrobcovia a potravinári upozornili na to, že bezpečnosť potravín po uplynutí dátumu minimálne trvanlivosti nemôže nikto garantovať, a už vôbec nie prevádzkar, ktorý tieto potraviny predáva, ako to chcú upraviť v tejto novele zákona. Každý výrobca totiž stanovuje dátum minimálnej trvanlivosti práve z hľadiska garantovania bezpečnosti príslušnej potraviny, ako aj z hľadiska zachovania jej kvalitatívnych a výživových vlastností.
Nielen umožnenie predaja potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, ale aj vypustenie povinného dodržiavania najmenej 50 % podielu potravín vyrobených na Slovensku pri listinnej alebo elektronickej propagácii a nahradenie tejto povinnosti iba uvedením percentuálneho podielu potravín vyrobených v Slovenskej republike neprospeje domácim prvovýrobcom a potravinárom, nevyhnutne to povedie k zníženiu odbytu ich produkcie. V porovnaní s týmto negatívom neobstojí ani argumentácia, že to posilní postavene spotrebiteľa, ktorý si v dobe rastúcich cien potravín bude môcť vybrať z ponuky cenovo zvýhodneného sortimentu potravín.
Je nesporné, že v dôsledku prebiehajúcej pandémie narastá počet sociálne odkázaných ľudí na darované potraviny, ktoré sú distribuované prostredníctvom charitatívnych organizácií. Tento návrh pritom namiesto toho, aby sa pokúsil o zdokonalenie, resp. zjednodušenie mechanizmov darovania potravín, tak ako je to vo vyspelom svete bežné, dnes sa snažia zaviesť stimulačné mechanizmy pre obchodníkov s cieľom širšieho využitia inštitútu darovania potravín, a nie ako u nás chceme zaviesť možnosť komerčného predaja potravín, ktoré by ináč mohli byť predmetom darovania. Charitatívne organizácie, ktoré v rámci medzirezortného pripomienkového konania s predloženým návrhom vyjadrili zásadný nesúhlas, pritom avizujú, že prísun potravín na účely darovania je nedostatočný a že treba potra... a potreba potravín pre ľudí v núdzi je ďaleko väčšia.
Týmto predloženým návrhom ešte viac ustupujeme obchodným reťazcom, a to nielen na úkor zachovania bezpečnosti potravín, ale aj na úkor ľudí v núdzi. Kolegyne, kolegovia, verím, že pred druhým čítaním si ešte nájdeme priestor, aby sme moje pripomienky a poznatky zapracovali do predloženého návrhu zákona.
Ďakujem vám pekne za slovo.

Len v krátkosti. Ďakujem pekne, že si sa stotožnil s mojím vystúpením, a verím tomu, že sa tá debata ešte rozprúdi a že sa nám to podarí dostať do druhého čítania a tam budeme môcť potom nejakými pozmeňujúcimi návrhmi aj vyjsť v ústrety kolegom, aby sme došli k volakému spoločnému riešeniu tohto problému na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v návrhu predmetného zákona potreby ochrany poľnohospodárskej pôdy pred jej skupovaním kapitálovo silnejšími subjektami, ako sú slovenskí poľnohospodári, si na ministerstve pôdohospodárstva uvedomovali už v roku 2013, kedy sa blížil koniec tzv. prechodného obdobia, počas ktorého bol zakázaný nákup poľnohospodárskej pôdy cudzincami po našom vstupe do Európskej únie.
Tomuto problému sa venovali seriózne, analyzovali skúsenosti s právnou úpravou tzv. starých členských štátov Európskej únie, bol pripravený a vládou schválený legislatívny zámer zákona, ktorý mal regulovať nákup poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike. Ten bol následne prijatý a publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Niekto môže namietať, že tento zákon na ochranu slovenskej poľnohospodárskej pôdy a tým aj na ochranu slovenských poľnohospodárov skrachoval preto, lebo bol v rozpore s legislatívou Európskej únie a Ústavou Slovenskej republiky. Ja si trúfnem povedať, že tomu tak nebolo a nie je a že za štyri roky svojej účinnosti tento zákon slovenským poľnohospodárom výrazne pomohol.
Čo sa týka politického dokumentu Európskeho parlamentu, ktorý bol citovaný v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona, nám dal jasne za pravdu, že eurobyrokratickí úradníci, ktorí voči Slovenskej republike spustili mašinériu tzv. infringementu, majú výrazne dvojaký meter na regulačné nástroje trhu s poľnohospodárskou pôdou, ktoré sú bežne využívané v starých členských štátoch, ale v nových členských štátoch ich považujú za rozporné s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy, ktorá upravuje voľný pohyb tovaru a kapitálu. Taktiež príslušný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky možno považovať za výsledok výrazného nepochopenia špecifík poľnohospodárskej pôdy, a preto som veľmi rád, že následne sa ústavnoprávna akceptácia týchto špecifík premietla do novely Ústavy Slovenskej republiky prostredníctvom ústavného zákona č. 137/2017 Z. z.
Chcem sa ale vrátiť k nepochopeniu špecifík poľnohospodárskej pôdy, kde si myslím, že tak úradníci Európskej komisie, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky vychádzali z mylnej domnienky, že poľnohospodárska pôda je tovar ako každý iný bežný tovar a že je teda automaticky predmetom voľného pohybu tovaru, respektíve kapitálu so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami. Na ministerstve pri príprave zákona rešpektovali, tak ako aj my teraz rešpektujeme, jedinečnosť poľnohospodárskej pôdy. Tá okrem toho, že je základom zabezpečenia výživy obyvateľstva a tým aj nástrojom potravinovej bezpečnosti, je neprenosná, neobnoviteľná a nenahraditeľná súčasť životného prostredia. Objem poľnohospodárskej pôdy je limitovaný. Jej množstvo sa nezväčšuje, ale, naopak, dochádza ku kvantitatívnemu úbytku jej výmery a vzniku takého negatívneho javu, akým je narúšanie rovnomernej distribúcie vlastníctva poľnohospodárskej pozemkov. To vyúsťuje do nemožnosti prevažnej väčšine slovenských poľnohospodárov, najmä mladých a malých, získať vlastníctvo poľnohospodárskych pozemkov. V desiatkach obcí, kde v dôsledku skúpenia poľnohospodárskych pozemkov veľkými poľnohospodárskymi podnikmi, za ktorými spravidla stoja zahraniční, stojí zahraničný kapitál, prišlo k výraznej redukcii, ba až zániku miestnych poľnohospodárov, ktorí predtým boli nielen rozhodujúcimi producentami lokálnych potravín, ale najmä základom komplexného rozvoja vidieka.
Predloženým návrhom preto chceme riešiť také negatívne javy, akými sú odliv vlastníctva poľnohospodárskej pôdy mimo územia Slovenskej republiky a nadmerná koncentrácia vlastníctva poľnohospodárskej pôdy jej špekulatívnymi nákupmi. Vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy v rukách jedného vlastníka, či už ide o osobu fyzickú alebo právnickú, je na Slovensku dlhodobou tendenciou, pretože nemá žiadne legislatívne bariéry. Dôsledkom toho je, že desaťtisíce hektárov poľnohospodárskej pôdy vlastní niekoľko desiatok vlastníkov, ktorí sú často majetkovo prepojení. Až 80 % poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike obhospodaruje 20 % subjektov, čo má veľmi negatívny dopad na rozdelenie podporných prostriedkov, na zamestnanosť a celkovú situáciu na vidieku. To je základný dôvod, prečo navrhujeme horné limity vlastníctva poľnohospodárskej pôdy a to až na konečného užívateľa výhod. Takáto limitácia je zakotvená aj v právnom poriadku viacerých členských štátov Európskej únie. Takisto takýmto neželaným nákupom má napomôcť aj navrhovaný systém predkupných práv, pri ktorom sa opierame o uvádzaný politický dokument Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o súčasnom stave koncentrácie poľnohospodárskej pôdy v Európskej únii.
Odliv vlastníctva poľnohospodárskej pôdy mimo Slovenskú republiku je jav, ktorý má dlhodobú tendenciu. Ide o to, že slovenský právny poriadok považuje za slovenský subjekt i právnické osoby, ktoré sú rezidentami iných štátov, ale vznikli podľa slovenského práva a sú zapísané v našom obchodnom registri. Takéto právnické osoby nielen skúpili niekoľko desiatok slovenských poľnohospodárskych firiem, ale vlastnia podľa môjho odhadu viac ako 30-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Pre vašu informovanosť uvediem, že tri obchodné spoločnosti, ktoré sú najväčšími vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, sú všetko obchodné spoločnosti zo zahraničných kapitálov a vlastnia takmer 10-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy.
Kolegyne, kolegovia, a práve pre takéto negatívne poznatky vás chcem všetkých požiadať sa touto problematikou začať seriózne zaoberať v prospech slovenských poľnohospodárov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu zákonu, číslo, tlač 716. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 545. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, kolega spomenul si vo svojom vystúpení obec Palárikovo, tak by som rád dal do pozornosti, že Slovenské poľovníctvo sa pričinilo o založenie svetovej organizácie, ako je Medzinárodná rada pre poľovníctvo a ochranu zveri. A táto myšlienka založenia tejto organizácie vznikla práve v tejto obci Palárikovo. Len toľko, ďakujem pekne.