Vystúpenie v rozprave
25.11.2021 17:58 - 18:04 hod.
Anton Stredák
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v návrhu predmetného zákona potreby ochrany poľnohospodárskej pôdy pred jej skupovaním kapitálovo silnejšími subjektami, ako sú slovenskí poľnohospodári, si na ministerstve pôdohospodárstva uvedomovali už v roku 2013, kedy sa blížil koniec tzv. prechodného obdobia, počas ktorého bol zakázaný nákup poľnohospodárskej pôdy cudzincami po našom vstupe do Európskej únie.
Tomuto...
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v návrhu predmetného zákona potreby ochrany poľnohospodárskej pôdy pred jej skupovaním kapitálovo silnejšími subjektami, ako sú slovenskí poľnohospodári, si na ministerstve pôdohospodárstva uvedomovali už v roku 2013, kedy sa blížil koniec tzv. prechodného obdobia, počas ktorého bol zakázaný nákup poľnohospodárskej pôdy cudzincami po našom vstupe do Európskej únie.
Tomuto problému sa venovali seriózne, analyzovali skúsenosti s právnou úpravou tzv. starých členských štátov Európskej únie, bol pripravený a vládou schválený legislatívny zámer zákona, ktorý mal regulovať nákup poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike. Ten bol následne prijatý a publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Niekto môže namietať, že tento zákon na ochranu slovenskej poľnohospodárskej pôdy a tým aj na ochranu slovenských poľnohospodárov skrachoval preto, lebo bol v rozpore s legislatívou Európskej únie a Ústavou Slovenskej republiky. Ja si trúfnem povedať, že tomu tak nebolo a nie je a že za štyri roky svojej účinnosti tento zákon slovenským poľnohospodárom výrazne pomohol.
Čo sa týka politického dokumentu Európskeho parlamentu, ktorý bol citovaný v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona, nám dal jasne za pravdu, že eurobyrokratickí úradníci, ktorí voči Slovenskej republike spustili mašinériu tzv. infringementu, majú výrazne dvojaký meter na regulačné nástroje trhu s poľnohospodárskou pôdou, ktoré sú bežne využívané v starých členských štátoch, ale v nových členských štátoch ich považujú za rozporné s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy, ktorá upravuje voľný pohyb tovaru a kapitálu. Taktiež príslušný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky možno považovať za výsledok výrazného nepochopenia špecifík poľnohospodárskej pôdy, a preto som veľmi rád, že následne sa ústavnoprávna akceptácia týchto špecifík premietla do novely Ústavy Slovenskej republiky prostredníctvom ústavného zákona č. 137/2017 Z. z.
Chcem sa ale vrátiť k nepochopeniu špecifík poľnohospodárskej pôdy, kde si myslím, že tak úradníci Európskej komisie, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky vychádzali z mylnej domnienky, že poľnohospodárska pôda je tovar ako každý iný bežný tovar a že je teda automaticky predmetom voľného pohybu tovaru, respektíve kapitálu so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami. Na ministerstve pri príprave zákona rešpektovali, tak ako aj my teraz rešpektujeme, jedinečnosť poľnohospodárskej pôdy. Tá okrem toho, že je základom zabezpečenia výživy obyvateľstva a tým aj nástrojom potravinovej bezpečnosti, je neprenosná, neobnoviteľná a nenahraditeľná súčasť životného prostredia. Objem poľnohospodárskej pôdy je limitovaný. Jej množstvo sa nezväčšuje, ale, naopak, dochádza ku kvantitatívnemu úbytku jej výmery a vzniku takého negatívneho javu, akým je narúšanie rovnomernej distribúcie vlastníctva poľnohospodárskej pozemkov. To vyúsťuje do nemožnosti prevažnej väčšine slovenských poľnohospodárov, najmä mladých a malých, získať vlastníctvo poľnohospodárskych pozemkov. V desiatkach obcí, kde v dôsledku skúpenia poľnohospodárskych pozemkov veľkými poľnohospodárskymi podnikmi, za ktorými spravidla stoja zahraniční, stojí zahraničný kapitál, prišlo k výraznej redukcii, ba až zániku miestnych poľnohospodárov, ktorí predtým boli nielen rozhodujúcimi producentami lokálnych potravín, ale najmä základom komplexného rozvoja vidieka.
Predloženým návrhom preto chceme riešiť také negatívne javy, akými sú odliv vlastníctva poľnohospodárskej pôdy mimo územia Slovenskej republiky a nadmerná koncentrácia vlastníctva poľnohospodárskej pôdy jej špekulatívnymi nákupmi. Vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy v rukách jedného vlastníka, či už ide o osobu fyzickú alebo právnickú, je na Slovensku dlhodobou tendenciou, pretože nemá žiadne legislatívne bariéry. Dôsledkom toho je, že desaťtisíce hektárov poľnohospodárskej pôdy vlastní niekoľko desiatok vlastníkov, ktorí sú často majetkovo prepojení. Až 80 % poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike obhospodaruje 20 % subjektov, čo má veľmi negatívny dopad na rozdelenie podporných prostriedkov, na zamestnanosť a celkovú situáciu na vidieku. To je základný dôvod, prečo navrhujeme horné limity vlastníctva poľnohospodárskej pôdy a to až na konečného užívateľa výhod. Takáto limitácia je zakotvená aj v právnom poriadku viacerých členských štátov Európskej únie. Takisto takýmto neželaným nákupom má napomôcť aj navrhovaný systém predkupných práv, pri ktorom sa opierame o uvádzaný politický dokument Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o súčasnom stave koncentrácie poľnohospodárskej pôdy v Európskej únii.
Odliv vlastníctva poľnohospodárskej pôdy mimo Slovenskú republiku je jav, ktorý má dlhodobú tendenciu. Ide o to, že slovenský právny poriadok považuje za slovenský subjekt i právnické osoby, ktoré sú rezidentami iných štátov, ale vznikli podľa slovenského práva a sú zapísané v našom obchodnom registri. Takéto právnické osoby nielen skúpili niekoľko desiatok slovenských poľnohospodárskych firiem, ale vlastnia podľa môjho odhadu viac ako 30-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Pre vašu informovanosť uvediem, že tri obchodné spoločnosti, ktoré sú najväčšími vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, sú všetko obchodné spoločnosti zo zahraničných kapitálov a vlastnia takmer 10-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy.
Kolegyne, kolegovia, a práve pre takéto negatívne poznatky vás chcem všetkých požiadať sa touto problematikou začať seriózne zaoberať v prospech slovenských poľnohospodárov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis