Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne tu nevidím, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2124 z 22. marca 2023 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu, Filipa Kuffu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 1507, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určitej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor predmetný návrh zákona prerokoval, avšak do začiatku konania schôdze gestorského výboru o návrhu uznesenia nehlasoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 530/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor k návrhu spoločnej správy neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.
Predseda výboru ma určil za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, ktorým predkladám predmetnú informáciu na schôdzi Národnej rady. Budem informovať o výsledku rokovania výboru a budem navrhovať ďalší postup. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Hlasovanie k predmetnému návrhu zákona bude vo štvrtok o jedenástej hodine. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu zákona č. 1630. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vo svojom vystúpení si zdôraznil, že každý, kto je v oblasti poľovníctva považovaný za odborníka, podpísal petíciu Poľovníctvo má zmysel za zachovanie organizovaného poľovníctva, ktorou sme sa zaoberali nielen na výbore poľnohospodárskom, ale aj v pléne Národnej rady. Pripomínam, že túto petíciu podpísalo 153-tisíc občanov.
Povinné členstvo v stavovskej poľovníckej organizácii zakotvuje legislatíva väčšiny európskych krajín. Ako vieme, aj Ústavný súd Slovenskej republiky v roku 2016 skonštatoval, že právna úprava postavenia SPK a povinné členstvo nie je, nie je ústavne komfortné a že je vo verejnom záujme regulovať poľovnícke činnosti prostredníctvom samosprávneho subjektu. Je preto jasné, že predkladatelia týmto návrhom vôbec nereflektujú na požiadavky relevantnej časti odbornej a laickej verejnosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyňa, kolegovia, na začiatok začnem pozitívne, pán minister, takže tento návrh zákona asi budem v prvom čítaní navrhovať podporiť. Bude to však len preto, lebo som si vedomý, že bez prijatia takéhoto zákona by bolo ohrozené financovanie činnosti vo verejnom záujme v rezorte pôdohospodárstva, ako aj podpora verejnoprospešných činností v poľnohospodárstve, v potravinárstve, v poľovníctve a v rybnom hospodárstve.
Zároveň sa však pýtam, prečo ministerstvo pôdohospodárstva predkladá takýto návrh až teraz, prečo doteraz poskytovalo takéto dotácie na základe výnosov ako právnych predpisov najvyššej právnej sily, keď v zmysle záväzku, ktorý ministerstvo dalo pri prijímaní zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácií v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka účinnom od 1. 1. 2018, mali byť tieto výnosy do konca roka 2020 nahradené novými predpismi. Ak by sa tak stalo, nemuseli by sme dnes v časovej tiesni narýchlo prijímať takýto závažný zákon.
Taktiež sa pýtam, ako to bude s dotovaním verejných služieb v oblasti zachovania genofondu niektorých plemien koní. V predloženom návrhu je to upravené tak, a ja to plne podporujem, že dotáciu na túto činnosť vo verejnom záujme bude môcť dostať štátny podnik v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. V odbornej verejnosti sa šepká, že Národný žrebčín Topoľčianky ako štátny podnik sa zruší a pretransformuje sa na príspevkovú organizáciu, čo je vo svetle toho návrhu... by nemalo asi žiadnu logiku.
Taktiež mi nie je jasné, či sa na základe predloženého návrhu bude môcť dotovať chov norika muránskeho. Mne vychádza, že asi nie, dúfam, že mi k tomu vysvetlíte, keď ste spomínali vo vašom príhovore, že by sa mal dotovať, a preto ak návrh prejde do druhého čítania, budem dôsledne žiadať odpovedať na tieto moje otázky.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Osobne si myslím, že na základe neúnosného zvyšovania potravín na Slovensku, ktoré nás trápi minimálne dva roky, je predkladaný návrh zákona veľmi dôležitý pre zníženie vstupných nákladov prvovýrobcov potravín. Vieme, že rapídne potravinárom stúpli pri cenotvorbe náklady z dôvodu zvyšovania energií, ale aj, samozrejme, zo zvýšenia cien surovín. Preto dočasné odpustenie časti odvodov do fondu Sociálnej poisťovne zamestnancov znížia náklady pri cenotvorbe výrobcov potravín a to je účel predkladaného návrhu zákona.
Dôležité je, ako si spomenul, kolega, že pri tejto novele ste mali dva okrúhle stoly so všetkými zainteresovanými zástupcami z potravinárskeho sektoru a že ste sa zhodli na tomto spôsobe predkladanie tohto zákonu, ktorý ja osobne vítam.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za vysvetlenie. Však poukázal som v mojom vystúpení na viacero problémov, ale si myslím, že tie najväčšie problémy na tom Slovenskom pozemkovom fonde sú hlavne, že nájomné zmluvy sú neni vypodpisované pre poľnohospodárov, áno? Ďalší problém je tam reštitučné nároky, čiže mohli sme možno v tejto novele sa tomuto viacej venovať, pretože vy máte v programovom vyhlásení vlády, že do konca vášho volebného obdobia vyriešite všetky reštitučné nároky, a nakoniec tu predložíte novelu, ktorá rieši len v podstate personálne záležitosti, a mne z toho vychádza, že snažíte sa tam v podstate len zakonzervovať týchto ľudí, ktorí sú teraz tam.
Takže viete dobre, že robili ste poslanecký prieskum, ktorého ste sa aj vy zúčastnili, a tento poslanecký prieskum bol na základe sťažnosti odborárov zo Slovenského pozemkového fondu, ktorí sa sťažovali na súčasné vedenie. No a teraz jak im to vysvetlíme teraz? Zistíme tam pochybenia a teraz povieme, že dobre, a ešte ich zablokujeme na šesť rokov? Tak jak to potom budeme vysvetľovať tým odborárom?
Ďakujem pekne.

Takže ďakujem ešte raz pekne za slovo.
Ja už len v krátkosti dokončím poslednú problematiku k novele zákona a... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Kolegovia, prosím, buď opustite sálu, alebo sa utíšte, aby sme nevyrušovali pána poslanca Stredáka.

Stredák, Anton, poslanec NR SR
To je hlavne teda k navrhovanému prechodnému ustanoveniu, v zmysle ktorého osoby, ktoré budú ku koncu roka v rade fondu vo funkcii generálneho riaditeľa a jeho námestníka, majú v týchto funkciách zotrvať až do 30. júna 2028. Verím, že na tieto moje poznámky, ktoré som vám predložil, mi rozumne odpoviete a poviete mi teda vaše názory k tomu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, podľa môjho názoru predložený návrh vôbec nerieši (ruch v sále, zaznievanie gongu) kritickú situáciu na Slovenskom pozemkovom fonde a nevenuje sa podstatným stránkam činnosti fondu, ale iba výberu jeho funkcionárov a podľa môjho názoru aj to zle.
Ak si predkladateľka napríklad myslí, že prekážkou pre členstvo v rade fondu je štátnozamestnanecký pomer k Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, tak sa veľmi mýli. Ako potom môže byť rezortný minister braný na politickú zodpovednosť za prešľapy na fonde, keď jeho ministerstvo je vylúčené z možnosti mať vo vrcholovom fonde svojho zástupcu?
Ďalší problém vidím pri výpočte vzdelaní, ktoré musí mať osoba, aby sa mohla uchádzať o členstvo v rade fondu. Medzi týmito kritériami je aj poľnohospodárske vzdelanie, ale je to napísané tak, že musí ísť o vzdelanie v oblasti poľnohospodárstva a krajinného inžinierstva, a keďže je to kumulatívne, pretože je tam tá spojka "a", mohli by sa o členstvo v rade fondu uchádzať výlučne absolventi Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU Nitra alebo obdobnej vysokej školy v zahraničí. Tým by boli z tejto možnosti vylúčení ostatní poľnohospodári, ktorých je drvivá väčšina.
V novele takisto vzniká podozrenie, že ľudia na fonde budú zakonzervovaní, aby svojou neodbornosťou naďalej presadzovali svoje zlé predstavy pri správe z verejného, zverejneného štátneho majetku, ktoré majú zároveň negatívne dopady hlavne na poľnohospodárske podniky. Veď ako inak si možno vysvetliť navrhované prechodné ustanovenie... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, na začiatku môjho vystúpenia musím skonštatovať, že predložený návrh v plnom rozsahu zodpovedá úrovni poznania problematiky a potrieb na úseku usporiadania pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike jeho predkladateľmi. Pritom vôbec nemám v úmysle spochybňovať nevyhnutnosť komplexného prístupu k procesu pozemkových úprav, ktoré aj podľa mňa musia popri svojej komasačnej časti zahŕňať aj budovanie spoločných zariadení a opatrení. To, čo však navrhujú predkladatelia tejto novely, je podľa mňa nevykonateľné. Neviem si totiž predstaviť, ako sa bude každoročne pri schvaľovaní štátneho rozpočtu garantovať navrhovaný percentuálny podiel výdavkov na spoločné zariadenia a opatrenia, keď sa pozemkové úpravy verejne obstarávajú na obdobie nasledovných piatich rokov.
Mimo toho by bolo asi aj vhodné, keby nám predkladatelia vysvetlili, akou metódou výpočtu prišli k číslam uvedeným v dôvodovej správe. Mám na mysli osobne, že v žiadnom prípade si neviem predstaviť, náklady na budovanie spoločných zariadení by tvorili, ako navrhujete, 40 % a postupne by sa mali zvyšovať až na tých 77 %, ako uvádzate v dôvodovej správe, z nákladov pozemkových úprav, keď občania ako soľ čakajú na usporiadanie pozemkového vlastníctva.
Viem, že Európska komisia presadzuje, a to dlhodobo, že ak sa z európskych prostriedkov majú pozemkové úpravy financovať, majú sa prednostne použiť na spoločné zariadenia a opatrenia zamerané na elimináciu dopadov klimatických zmien, a preto sa pýtam, ako to bude a z čoho bude financovanie usporiadania pozemkového vlastníctva. Preto si myslím, že ak by návrh bol prijatý tak, ako ho predkladáte, tak proces usporiadania pozemkového vlastníctva na Slovensku nebude trvať predpokladaných 30 rokov, počnúc od roku 2019, ale neskončí sa ani za sto.
Ďakujem pekne za slovo.