Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť teraz v druhom čítaní a nadviažem na tie veci a niektoré aj zopakujem, o ktorých som hovoril už v prvom čítaní o prerokovaní tohto, tohto zákona.
Naozaj tých 237 pozmeňovákov prekvapilo aj, prekvapilo aj mňa a dúfam, že, ste sa bavili aj s pánom poslancom Beluským (povedané so smiechom), že ak to chceme trošku predĺžiť, že by dal niekto procedurálny návrh, že by sme o každom hlasovali zvlášť, ale to, dúfam, že nikto v pléne nechce a nikto to, nikto to nenavrhne.
Ja začnem asi tým stanoviskom a postojom zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja, kde teda naozaj budú dotknuté aj nemocnice touto, touto veľkou zmenou, touto veľkou reformou v Trenčianskom kraji, a musím povedať, že zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja prijalo dve uznesenia.
To prvé bolo, že treba začať podobne, ako aj stanoviská SK8, čiže ôsmich samosprávnych krajov, treba začať posilnením všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti, pretože tá naozaj by mala odbremeniť čo najviac aj tieto nemocnice, a vidíme to nielen v našom kraji, že nám chýbajú všeobecní lekári, lekári špecialisti, na Hornej Nitre napríklad teraz ďalší onkologický lekár, ktorý vážne ochorel, tak tá onkológia na Hornej Nitre máme úplne, úplne vybuchnutú. Čiže tým treba začať a nezačať stavať ten dom, ako vravel kolega Raši, niekde, niekde od strechy, ale od silných základov. A myslím, že práve tá všeobecná a špecializovaná ambulantná starostlivosť je veľkým problémom nielen v našom kraji, ale aj na celom Slovensku. To bolo, to bolo, to bolo také to prvé uznesenie zastupiteľstva.
To druhé uznesenie zastupiteľstva, vrátili sme sa k tomu na ďalších, na ďalších rokovaniach, bolo to, že odmietame úplne tento, tento zákon takýmto spôsobom ho predkladať, a tie veci, ktoré sú v tomto zákone, teda zastupiteľstvo odmietlo. Chcem povedať, že sú to, to odmietnutie aj to uznesenie zastupiteľstva bolo odmietnuté veľkými, veľkým počtom hlasov teraz nielen nejakých opozičných poslancov, ale aj koaličných poslancov, myslím, keď sa delíme na koalíciu a opozíciu v rámci tejto vlády a tohto parlamentu, čiže neboli to len nejakí opoziční poslanci, ale hlasovalo za to veľa poslancov aj tých, ktorí tvoria súčasnú, súčasnú koalíciu. Čiže to sme, to sme odmietli.
A keď som teraz v Trenčianskom kraji, tak chcem povedať, že podľa tých zverejnených, resp. uniknutých máp, ktoré, ktoré sa objavili na verejnosti, a pred tým, teda než poviem, ktorých nemocníc sa to týka u nás v Trenčianskom kraji, tak poviem tú skladbu tých nemocníc, ktorú máme. U nás je to Fakultná nemocnica Trenčín, ktorá patrí pod rezort zdravotníctva, pod zdravotníctvo cez neziskovú organizáciu patria ďalšie dve nemocnice, pod rezort zdravotníctva, to je špecializovaná nemocnica v Novom meste nad Váhom, kde je, teda okrem ODCH je tam to interné oddelenie a táto nemocnica napríklad celý minulý rok bola čisto stanovená ministerstvom zdravotníctva ako červená, červená nemocnica, ďalej je tam Nemocnica s poliklinikou Ilava, ktorá je tiež neziskovou organizáciou, ktorú má teda ministerstvo zdravotníctva založenú, a potom tam máme vúckarské nemocnice, to je nemocnica v Bojniciach, ktorá je našou najväčšou nemocnicou, Nemocnica Považská Bystrica, tiež porovnateľná, o niečo, o niečo menšia a potom je tam najmenšia naša nemocnica, Nemocnica s poliklinikou na Myjave, čiže na odľahlých kopaniciach. Ešte tam máme bývalé dve mestské nemocnice, ktoré sa volajú stále ako nemocnice, aj keď sú tam už len ambulancie a LDCH, to sú nemocnice v Bánovciach a v Handlovej, tie teraz prevádzkuje spoločnosť AGEL, a Nemocnica s poliklinikou Partizánske, tú prevádzkuje Svet zdravia. Je tam ešte aj väzenská nemocnica, ktorá je v Trenčíne, ale to je osobitná, osobitná kapitola.
Čiže z týchto nemocníc, reálne keď si to zoberieme, funguje Fakultná nemocnica v Trenčíne ako nemocnica, potom tri vúckarské nemocnice: Myjava, Považská a Bojnice. A tie sú pekne rozdelené v rámci celého kraja, považská zabezpečuje sever kraja, Bojnice zabezpečuje a sú porovnateľné s fakultnou nemocnicou, veľkosťou s Fakultnou nemocnicou v Trenčíne, zabezpečuje Hornú Nitru a myjavská, najmenšia nemocnica, zabezpečuje vlastne ten kopaničiarsky, celý kopaničiarsky región kvôli zlej dostupnosti do krajského mesta Trenčín. Tie ďalšie nemocnice, ktoré som spomínal, naozaj oni už majú len tie, tie ODCH-áčka, tie oddelenia dlhodobej starostlivosti, tých sa to nedotkne. Ale z tej mapy, ktorú sme videli, sa to dotkne teda našej najmenšej nemocnice župnej, Nemocnice s poliklinikou na Myjave, do ktorej župa investovala, teda nielen do tejto, ale do banskobystrickej nemocnice aj do bojnickej nemocnice nemalé finančné prostriedky, máme tam napríklad nové oddelenie multidisciplinárnej intenzívnej starostlivosti, kde sme teda spojili dve jisky s árom, a myslím, že je to veľmi moderné, moderné oddelenie, ktoré momentálne je využité na covidových pacientov s dýchačmi, s umelými pľúcnymi ventiláciami aj hore z Kysúc a z Oravy. Je to nemocnica, ktorá je naozaj na okraji kraja, zabezpečuje zdravotnú starostlivosť pre všetkých tých ľudí, ktorí v tých lazoch na tých kopaniciach, kopaniciach, ja si neviem naozaj predstaviť, ak by táto nemocnica tam nefungovala a bola by zrušená, ako by tí ľudia s tými sanitkami chodili do krajského mesta Trenčín. Je to naozaj veľmi ďaleko.
Čo sa týka Nemocnice s poliklinikou Partizánske, tá bola tiež na tom zozname, že sa stane komunitnou nemocnicou, podobne ako myjavská nemocnica, tú prevádzkuje Svet zdravia a táto nemocnica tiež, si myslím, že robí celkom zaujímavé výsledky aj zaujímavé, zaujímavé čísla a myslím si, že je veľmi potrebná tiež pre okres, pre okres Partizánske. Čiže to sú, to sú, všetko nemocnie, ktoré nejakým spôsobom zabezpečujú tú zdravotnú
starostlivosť, ústavnú zdravotnú starostlivosť v Trenčianskom kraji, aj keď gro tých výkonov robí fakultná nemocnica, tri župné nemocnice a ešte teda tá Nemocnica s poliklinikou, s poliklinikou Partizánske.
Čo sa týka samotného stanoviska SK8 a tých desať bodov, ktoré sa vlastne ešte nejakým spôsobom predstavili prednedávnom, tak naozaj tá prvá požiadavka je, a s ktorou sa stretávame v týchto regiónoch viac, viac zabezpečiť, samozrejme, to je dlhodobý problém, to neni problém dvoch, troch rokov, desiatich rokov, pätnástich rokov, ale viac, pretože naozaj tí lekári, či už v tej všeobecnej sfére ambulantnej, ale aj tí špecializovaní, nám títo lekári naozaj v kraji, ale aj na celom Slovensku, Slovensku chýbajú, sú prestárli. Čiže poďme začať nejakú tú optimalizáciu alebo tie nové veci, podporu poskytovania zdravotnej starostlivosti práve týmto riešením a posilnením všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti v jednotlivých regiónoch, v jednotlivých dolinách, v jednotlivých strediskových obciach, pretože tí ľudia to tam naozaj, naozaj potrebujú.
Nerobme teraz, načo by sme, načo pôjdeme my teraz upratovať, upratovať tie lôžka, podľa mňa aj ten Plán obnovy vám ponúka teda niekoľko stoviek miliónov, možno vyše miliardy, miliardy euro na výstavbu, rekonštrukcie nemocníc. Asi viete, že ktoré asi nemocnice už máte vytypované, ktoré by to mali byť, a ja mám tiež obavu, že či vôbec do roku 2026 sa nejaká úplne nová nemocnica vystavia tu v hlavnom meste Bratislava. Ja si myslím že nie, že máme na to päť rokov, je koniec roka 2021 a do roku 2026 všetko zbehnúť, myslím si, že to bude, to bude nemožné.
Skôr tie finančné prostriedky sa mali použiť aj do, aj do regiónov, a nielen teda na štátne nemocnice, ale aj, aj nemocnice iných zriaďovateľov a s tými, ktorými počítate.
Viete, hovorí sa veľakrát sa hovorilo, argumentovalo, že tento zákon musíme teraz prijať z toho dôvodu, že chceme zbierať dáta, údaje a tak ďalej najskôr, tak potom, ak tie dáta nemáme, tak načo ten zákon teraz prijímame, my tie dáta môžeme zbierať aj bez prijatia tohto zákona. A som... skôr je to pravda, že my tie dáta máme. Tie dáta majú poisťovne, má ich ministerstvo zdravotníctva, majú ich všetci, kde boli aké reoperácie, kde sa zbabrali operácie, kde je aká kvalita a tak ďalej, tým myslím, že aj tie ukazovatele sú už dávnejšie a dávno stanovené, takže neobstojí ten dôvod, že ten zákon musíme prijať preto, aby sme teraz začali zbierať, zbierať dáta o zdravotnej, o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jej kvalite v rámci celého, celého Slovenska. Je to naozaj zákon, ktorý dá veľmi silnú kompetenciu pre rezort ministerstva zdravotníctva, O. K., ale naozaj prečo ten zákon prijímame teraz, poďme naozaj sa venovať investičnej výstavbe, poďme do tých nemocníc, nemocníc zainvestovať, poďme to, poďme to urobiť teraz a potom riešme nejaký presun akútnych lôžok na chronické, resp., dlhodobé, lôžka dlhodobej starostlivosti. Ja by som, ja by som, ja by som takto išiel, takúto, takúto postupnosť by som, by som robil, robil ja.
Čiže poďme vystavať, rekonštruovať, modernizovať tieto nemocnice, poďme riešiť všeobecnú a špecializovanú ambulantnú starostlivosť a potom upratujme tie lôžka naprieč celým Slovenskom, ktoré lôžka kde akým spôsobom majú byť, a myslím, že aj tie lôžka v rámci aj tých oddelení sa dajú urobiť tzv. tie plávajúce lôžka, my to chceme tiež urobiť v jednej z našich nemocníc takýmto spôsobom a viem, že to umožňuje aj nejaké obdobie, aj tie sestry, ktoré sú, aj ten zdravotný personál, že už môžu byť použité nielen na jednom oddelení, kedysi to bolo úplne striktné, teraz je to uvoľnenejšie, tie sestry môžu byť aj na tých plávajúcich lôžkach a použité na rôznych, na rôznych oddeleniach, záleží na tom, ktorých chorôb v ktorom čase je, v ktorom čase je viac. Ale myslím si, že teraz schvaľovať takýto zákon je podľa mňa, podľa mňa zbytočné a je to naozaj taká bianko zmenka pre rezort zdravotníctva.
Ja som sa pýtal aj v debate v prvom čítaní, že či je ešte nejaká iná krajina, členská krajina Európskej únie, ktorá si dala do Plánu obnovy takéto, takéto záväzky proste, zmeniť tú ústavnú starostlivosť, zmeniť tú sieť celú v rámci celého Slovenska, že či je nejaká takáto krajina ešte, a druhá vec, ak aj je nejaká taká, takáto krajina, alebo teda je to len Slovensko, tak sa pýtam, prečo nejakým spôsobom neoslovíme znovu Ursulu von der Leyen: „A, počúvajte, tieto peniaze chceme použiť takto teraz a budeme tú ústavnú, budeme tú lôžkovú starostlivosť, tú ústavnú zdravotnú riešiť, riešiť neskôr, budeme ju riešiť následne.“ A to z toho dôvodu, pretože ten argument je naozaj veľmi dôležitý teraz, a myslím, že by ho aj Brusel pochopil, keď sa robil aj Plán obnovy, nevedelo sa, akým spôsobom bude zaťažený systém zdravotnícky nielen u nás na Slovensku, ale v ďalších členských krajinách EÚ, z dôvodu tohto korona-, koronavírusu, ja si myslím, že by to Európska komisia naozaj, naozaj pochopila, a robiť teraz takéto výrazné a závažné zmeny do systému poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti v tomto období, si myslím, že nie je dobré, je to samovražda.
Ten zákon prejde, ale potom tie vykonávacie predpisy, tie kroky, ktoré sa budú následne robiť, podľa mňa to až zdvihne ľudí zo stoličiek. Len pokiaľ sa tu debatuje o tomto v parlamente, je to len na papieri, schváli sa zákon, ktorý vyjde v Zbierke zákonov, to ešte ľudia tak necítia, ale až potom, keď sa bude siahať na jednotlivé oddelenia, že v tej nemocnici, v tej, v tej, skončia takéto oddelenia, takéto, tak podľa mňa potom budú ľudia, potom sa ľudia až z tých regiónov, regiónov ukážu.
My sme navrhovali aj iný zákon, ale teraz ako strana, že bolo by dobré nejakým spôsobom zastabilizovať ten zdravotný personál a zvýšiť tie mzdy alebo prispieť tými mzdami zo štátneho rozpočtu okolo 300 mil. eur, ja si myslím, že to, aj Laco Kamenický tu je, že to budeme navrhovať asi až v zákone o štátnom rozpočte, že vyčleniť finančné prostriedky práve na stabilizáciu tohto zdravotného personálu a dorovnať tie mzdy aspoň na tie okolité, okolité krajiny V4, resp. Rakúska, tam, kde nám toho zdravotníckeho personálu najviac, najviac odchádza.
A, samozrejme, je to aj to pracovné prostredie. Čiže tie finančné prostriedky, ktoré máme získať z Plánu obnovy, poďme riešiť jednotlivé projekty, územné rozhodnutia, projektové dokumentácie, rozhodnutia, povolenia, poďme riešiť realizačné projekty, realizačné projektové dokumentácie a tak ďalej, aby sa to naozaj do toho roku 2026 stihlo.
Ja si myslím, že už aj takto je na ministerstve zdravotníctva dávno nakreslené, aká bude tá sieť tých nemocníc, a toto je len proste zákon, ktorý sa teraz príjme a podľa ktorého sa to vlastne celé, celé zbehne, preto hovorím aj niektorí ďalší ľudia hovoria, že, vy, pán minister, hovoríte, že nejde sa žiadna nemocnica rušiť, aj tie toho, tie komunitné nemocnice, ten piaty stupeň že je tiež teda komunitná nemocnica, hej. Podľa mňa je nemocnica vtedy nemocnica, ak má poriadne operačné sály, má ARO, má jednotky intenzívnej starostlivosti a má aj svoj urgentný príjem. Teraz v legislatíve je to urgent prvého, resp. druhého, druhého typu. To tieto komunitné nemocnice asi nebudú všetko obsahovať, čiže mohli sme to rovno nazvať zariadenia sociálnej starostlivosti alebo zariadenia, ktoré sa starajú o dlhodobo chorých. Ja to chápem, podľa mňa to aj takto skončí a takto to, a takto to aj, takto to aj bude.
Vieme, že tú dlhodobú starostlivosť, je problém s ňou, teda s poskytovaním keď sú ľudia napríklad aj na, na tých doliečovákoch a tak ďalej, sú tam možno 21 dní, je tam nejaká platba, potom sa to nejako predĺži, ale potom tie rodiny nevedia tých ľudí, ktorí majú nejakú mozgovú príhodu alebo proste vyžadujú túto dlhodobú starostlivosť, nevieme tých ľudí nejakým spôsobom umiestniť. A tu by ste mali skôr možno viac spolupracovať a to je ten veľký medzirezortizmus, ktorý tu je dlhé roky na tomto Slovensku nejakým spôsobom zachovávaný a ktorý tu naozaj je medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí, rodiny a ministerstvom zdravotníctva.
V programovom vyhlásení máte krásne napísané v tej jednej stati na toto obdobie 2020 - 2024, že práve toto chcete nejakým spôsobom, spôsobom riešiť. To poskytovanie tej zdravotnej starostlivosti nejakým spôsobom skombinovať s tou sociálnou starostlivosťou. Čiže ja by som normálne povedal, že nie je komunitná nemocnica, to už je také zariadenie a skôr zariadenie sociálnych, sociálnych služieb.
Takže ja vám držím palce, potom pri tej realizácii, ten zákon keď vám, keď vám prejde, to bude veľmi ťažké asi, chodiť do tých regiónov a hovoriť, že toto oddelenie rušíme tu, toto oddelenie rušíme tam. A poďme, ak chceme niečo zmeniť, začnime tou všeobecnou a špecializovanou ambulantnou starostlivosťou. To je podľa mňa teraz najväčší otlak, najväčšia boľačka zdravotníctva a toto najviac pociťujú, pociťujú tí občania. Keď sa naozaj skvalitní poskytovanie tej všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti, nebude ani tlak, taký tlak na ústavnú zdravotnú starostlivosť, nebude taký tlak na nemocnice. A potom, keď sa to, keď sa to celé usadí, keď sa toto vyrieši, tak potom si môžme povedať, aha, však tu máme zbytočne toľkoto lôžok, tu máme toľkoto lôžok, tu môžeme dať chronické, akútne, dlhodobé a tak ďalej, takže takto by sa to malo, malo riešiť a to bolo aj stanovisko nielen z toho prvého uznesenia zastupiteľstva v Trenčíne, ale aj stanovisko SK8, jeden z tých bodov, že riešiť túto všeobecnú novú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú ambulantnú starostlivosť ako prvé.
Čiže ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Richard, správne si povedal, že by sme mali viac pri rôznych zmenách, a obzvlášť pri takýchto veľkých zmenách, ktoré sa chystajú v zdravotníctve, a práve v tomto zlom čase komunikovať viac s tými regiónmi, s mestami, kde sú tieto nemocnice, pretože oni najlepšie vedia, čo v týchto nemocniciach, v týchto regiónoch potrebujú, a nie je to len naozaj zobrať kružítko na ministerstve zdravotníctva a urobiť nejaké, nejaké kružnice dostupnosti, časovo to rátať a tak ďalej, pretože to nie je nejaká reforma, ale proste skôr oddialenie poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti pre občanov, ktorí žijú v týchto, v týchto regiónoch. Tiež mám tie informácie, keď sa dozvedeli mladí lekári, ktorí chcú si robiť atestáciu v tých nemocniciach, ktoré už v týchto zoznamoch boli, tak tú atestáciu si tam ani nezačali robiť, ani tam nenastúpili, pretože nevedia alebo boja sa o to, že tieto nemocnice skončia a on tú atestáciu v tej danej nemocnici neurobí.
Tiež si hovoril správne, že začali sme ten dom stavať niekde naopak, od strechy, a potvrdzuje to aj stanovisko samosprávnych krajov, SK8, že mali sme začať zlepšením všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti a až potom riešiť nejaké presuny lôžok v ústavnej zdravotnej starostlivosti, takže to je, to je tiež pravda, a proste mali by sme to začať úplne, úplne niekde, niekde inde.
A posledná vec, ktorú chcem povedať v tejto krátkej faktickej, že, Richard, presne tak to bolo, načo robíme ten zákon teraz. Načo? Ja by som potreboval tiež na to, na to odpoveď, že načo ten zákon teraz robíme takýmto spôsobom.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pani poslankyňa Cigániková, ja som nehovoril čakať a vydržať, ja som hovoril poďme najskôr zmeniť ten ambulantný sektor, či už sú to všeobecní lekári pre dospelých, pre deti, pre deti a dorast alebo tieto špecializované ambulancie, poďme najskôr to podporiť, pretože tam je naozaj veľký problém, ktorý tu je.
Ja nehovorím čakať a vydržať, ale vy začínate úplne od konca. Začínate rušením nemocníc a ja to musím povedať, že to je rušenie nemocníc, teda poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti. To je pekné, že hovoríte, že však ony majú ešte finančnú garanciu, tie komunitné nemocnice, ešte ďalšie dva roky. A tie dva roky, už počas tých dvoch rokov, uvidíte, že keď sa to stane, že to bude komunitná nemocnica, tí lekári, tí, ktorí majú držať a udržať tú nemocnicu, oni odtiaľ odídu. Oni pôjdu, oni pôjdu inde, oni nebudú čakať na to, kým sa to stane, teda tá komunitná nemocnica, a kým teda dva roky ešte budú udržovať ten stav zdravotné poisťovne, ktoré tam budú dávať na tie oddelenia peniaze. To je podľa mňa nezmysel.
A ja si stojím za svojím, komunitná nemocnica nie je nemocnica, je to zariadenie sociálnych služieb plus ďalšie ambulancie, ktoré sú tam. Hovorili ste malá interná, malý urgent a tak ďalej, to je všetko proste ambulancia, lekár, ktorý tam je nejaký chirurg, ktorý zašije prst alebo niečo takéto urobí, nejaké hlavné veci, a potom pošle zasa tou sanitkou do inej nemocnice toho pacienta. A budú to naozaj len pre dlhodobo chorých, rehabilitácie a ďalšie takéto úkony, ktoré tam budú, ale tam tých lekárov, tých, ktorých tam naozaj potrebuje, čo, to, čo robí...
Čo robí nemocnicu nemocnicou? Nemocnicu nemocnicou robí to, že má urgent, má JIS-ku, prípadne ÁRO, alebo prípadne ten OMIS, má operačné sály a vykonáva tam operácie. To je podľa mňa nemocnica a nieže komunitná nemocnica je komunitnou nemocni... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Miro, budem reagovať na teba ako prvého. Čo je na tom zlé, keď primátor mesta Partizánskeho chráni nemocnicu, ktorú tam má? Nemocnicu na okraji mesta. Tá nemocnica robí naozaj dobré výkony, slúži tým ľuďom, ktorí sú tam v tom okrese Partizánske a ktorí potrebujú túto zdravotnú starostlivosť. Myslím si, že to je povinnosť každého, nielen jeho, ale aj ďalších, aby tieto nemocnice naozaj, naozaj chránili, aby tieto nemocnice nejakým spôsobom nepadli.
A keď, ja som ešte v rozprave zabudol povedať o kapacitnej priepustnosti nemocníc. Veď aj teraz sa stáva, že si jednotlivé nemocnice aj u nás v kraji prehadzujú tých pacientov. Povedia, že tam tohoto pacienta my vám nezoberieme, zoberte si ho vy, alebo my ho zoberieme na chvíľku, dajte si ho tam. Proste ten pacient koluje, behá, behá krížom-krážom a teraz je už problém proste s tou mapou toho pacienta. A keď vy ešte zrušíte niektoré tieto nemocnice, tak potom bude ešte väčší problém. Proste týmto sa treba zaoberať, kde ten pacient nakoniec pôjde a kde mu bude poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť, a nie teraz ešte rušiť nemocnice.
Miro, neviem, čo si myslel tým, že my sme proti očkovaniu a že neumožňujeme nejaké, nejaké ďalšie miestnosti. Však si z Prievidze. Päť mesiacov tam bolo na zimnom štadióne zriadené veľkokapacitné očkovacie centrum, to sa teraz, to skončilo koncom augusta. To isté v EXPO výstavisku v Trenčíne a máme fungujúcich ďalších jedenásť očkovacích centier v celom Trenčianskom kraji, ich je jedenásť. Aj u vás, aj v Prievidzi, v našej bojnickej nemocnici. Tak keď bude záujem väčší o to, keď to nebude stíhať, tak vtedy môžeme o tom hovoriť. Ale veď normálne fungujú, aj v bojnickej nemocnici funguje aj takéto očkovacie centrum proste neprestajne. Čiže ľudia sa majú kde dať zaočkovať. A veď aj ja som vyzýval ľudí zaočkovať. Ja som sám zaočkovaný aj s mojou celou rodinou. Takže neviem teraz, aké populistické veci, do obchodného centra! Niekto to vymyslel, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážení kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť nielen z postu a z pozície poslanca Národnej rady, ale aj z pozície predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja, v ktorého zriaďovateľskej pôsobnosti sú tri nemocnice. Sme takéto dva kraje, tým ďalším je Žilinský samosprávny kraj, ktorý má tuším štyri nemocnice ešte vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.
My sme sa zaoberali týmto zákonom aj na zastupiteľstve Trenčianskeho samosprávneho kraja, dokonca to bolo dvakrát, kde prvýkrát sme prijali podobné stanovisko ako neskôr združenie samosprávnych krajov SK8, kde teda sme sa zhodli na tom, že ak chceme robiť nejaké zmeny v zdravotníctve u poskytovateľov zdravot... či už ústavnej, resp. ambulantnej zdravotnej starostlivosti, tak v prvom rade by sme mali začať s ambulantnou starostlivosťou a túto sieť ambulantnej zdravotnej starostlivosti, či už sú to všeobecní lekári pre dospelých, všeobecní lekári pre deti a dorast, resp. špecializované ambulancie, čiže tam by sme mali začať ako prví. Nemali by sme začínať s rušením lôžok a celých nemocníc, ktoré poskytujú ústavnú zdravotnú starostlivosť.
Koniec koncov peknú analýzu mal aj pán doktor Visolajský, ktorý je prezidentom LOZ-ky, Lekárskeho odborového združenia, kde jasne povedal, kde koľko finančných prostriedkov ide, čo je slabšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti, kde máme naozaj veľmi-veľmi veľké medzery, a to je v prvom rade ambulantná, ambulantná starostlivosť. Toto, takéto uznesenia sme prijali aj na prvom zastupiteľstve a takéto uznesenie a takýto materiál prijala, prijali aj samosprávne kraje vo svojom stanovisku.
Trenčiansky samosprávny kraj a zastupiteľstvo zasadalo druhýkrát k tejto novele, k tomuto zákonu, kde tento zákon odmietlo ako celok.
Čiže to sú dve, to sú prvé veci, o ktorých vás chcem informovať, ako sa na to pozerajú jednak poslanci zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja, jednak župani združení v združení SK8. Toto uznesenie prijali poslanci viac-menej jednohlasne. Zdržal sa asi len jeden poslanec, nezávislý poslanec, a naprieč politickým spektrom títo poslanci nesúhlasili s týmto zákonom, o ktorom dnes diskutujeme v Národnej rade Slovenskej republiky, lebo si myslia, a myslím si, že to je pravda, dôjde k zníženiu poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov Trenčianskeho kraja.
Čo by sme mali riešiť? Čiže v prvom rade tú ambulantnú starostlivosť, ktorú som spomínal. Máme nedostatok lekárov, títo lekári sú všetci v dôchodkovom, v dôchodkovom veku. Viem, že ste teraz prijali na vláde nejaký zákon alebo nariadenie, že budete z Ukrajiny, Charkova nejakým spôsobom financovať lekárov už od tretieho ročníka týchto lekárskych škôl na Ukrajine. Okej, kľudne to urobte, nanáborujte čo najviac týchto lekárov. A myslíme si, že nielen teda treba posilniť túto ambulantnú, tú prvotnú primárnu zdravotnú starostlivosť, ale treba tiež riešiť záchrannú zdravotnú službu, čiže ROP-čky a RZP-čky. My si myslíme, že tento zákon, týmto zákonom začíname úplne niekde, niekde odzadu.
Veľakrát tu zaznelo v diskusii, že chceme zvyšovať kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti, pretože nemáme dostatok informácií, musíme si tieto informácie ešte pozberať a tak ďalej, kde sú reoperácie, akým spôsobom sa nepodarili, nepodarili niektoré zákroky a tak ďalej. Tieto databázy, tieto údaje máme už roky. Má ich ministerstvo zdravotníctva, tieto údaje, má ich Všeobecná zdravotná poisťovňa štátna, ale aj tie ďalšie dve súkromné zdravotné poisťovne majú presne, jasne stanovené, kde a aká kvalita zdravotnej starostlivosti sa poskytuje. Takže toto nie je dôvodom prijať tento zákon teraz, aby sme my zistili, aká kvalita sa poskytuje teda ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorých ústavných zdravotných, ako zdravotných zariadeniach. Tieto dáta tu už máme naozaj, naozaj roky.
Čo sa týka samotného zákona, podľa mňa by bolo korektné prísť po dlhých debatách už s normálnou sieťou, že ktoré nemocnice vieme počítať, ktoré nemocnice aké budú, čo budú zabezpečovať, ktoré oddelenia a tak ďalej. A nielen prísť s takýmto zák... prísť s takýmto zákonom, ktorý dáva strašne veľkú silu rezortu zdravotníctva, ministerstvu zdravotníctva, ktoré si bude môcť tú sieť upratať spôsobom, akým len ministerstvo zdravotníctva chce. A my nevieme, a hovoril to aj pán poslanec Blcháč, mal pravdu, že aj napriek tomu, že teda teraz zakrývame tú mapu, ktoré nemocnice padnú, ktoré nemocnice budú aké, ktoré budú komunitné. Keď je komunitná nemocnica, to nemusím ani nazývať komunitná nemocnica. To je proste zariadenie sociálnych služieb plus nejaká budova, kde sú teda prevádzkované ambulancie, možno aj nejaká jednodňovka a tak ďalej.
Dobre to spomínal minule pán poslanec Urban, ktorý jasne povedal, že skúste mi zohnať alebo, zohnať nejakého anestéziológa, ktorý bude v tejto komunitnej nemocnici robiť, keď ostatné oddelenia budú zrušené. No toho anestéziológa nenájdete. Proste ten anestéziológ tam nebude. Proste to bude nič iné, len zariadenie sociálnych služieb s ODCH s dlhodobou starostlivosťou plus budú tam priestory pre ambulancie. Takéto priestory máme, máme v rôznych mestách na rôznych miestach už teraz, kde sú ambulancie. Prevádzkujú to buď súkromní, súkromníci alebo niekto iný proste im tam platí nájom. Čiže komunitná nemocnica rovná sa zariadenie sociálnych služieb plus budova, kde budú umiestnené nejaké ambulancie, ak tam teda vôbec nejaké ambulancie budú.
Takže my vám dávame, pán minister, teraz takú blankozmenku v podobe tohto zákona, keďže bude nejaká komisia odborníkov, ktorá bude hodnotiť tie jednotlivé výkony, bude ich zaraďovať do tých piatich kategórií, ktoré tu definujete teraz v tomto zákone, a že potom na konci teda aj tak to ministerstvo zdravotníctva rozhodne. Zasa sa bude rozhodovať tak, ako je bližšia košeľa a nie kabát.
Čo som chcel povedať ešte k jednej veci a to sú také praktické, ktoré sú aj v súčasnosti a v tomto covidovom období veľmi-veľmi zaujímavé a treba ich tu povedať. Zoberme si našu najmenšiu župnú nemocnicu Myjava. Je to nemocnica, ktorá nerobí dlhy, do ktorej sme veľa investovali, je na myjavských kopaniciach, kde tá dostupnosť naozaj z tých kopaníc k zdravotnej starostlivosti je viac ako 30 minút. Ak ju zrušíte, neviem, kde pôjdu, kde pôjdu tí ľudia, či pôjdu do Skalice až ďaleko, alebo pôjdu do fakultnej nemocnice v Trenčíne, čo je tiež ešte, podľa mňa ešte ďalej. My sme tam vybudovali a hovorilo sa o tom aj minule v rozprave, oddelenie multidisciplinárnej intenzívnej starostlivosti, a pán poslanec, tuším Lehotský to bol, ktorý hovoril, že však to treba vybudovať len v nových nemocniciach, to je, to sa nedá ani v starých. No tak dá sa to, ja ho pozývam znova prísť do tej našej nemocnice pozrieť si ten OMIS, kde je 6 plus 2 lôžok s prístrojmi, s dýchačmi, so všetkým, a dokonca, a k tomu sa dostanem na konci môjho vystúpenia, sú tam aj pacienti hore z Kysúc teraz, ktorí sú covidoví, ktorí potrebujú tieto dýchacie zariadenia. Tak mi povedzte, keď túto nemocnicu zrušíte, kde tí pacienti z tých Kysúc potom pôjdu, to by ma zaujímalo, ktorí sú tam na umelej pľúcnej ventilácii. Je to úplne novozriadené takéto oddelenie, kde sme spojili dve JIS-ky a spojili sme jedno áristické oddelenie do takéhoto nádherného oddelenia, ktoré pomáha teda covidovým ľuďom aj z Kysúc, zo Žilinského kraja. Keď zrušíte túto nemocnicu alebo ju reprofilizujete na komunitnú nemocnicu, vám garantujem, že toto OMIS oddelenie tam nebude, nebudú tam žiadne áristické sestry, nebude tam žiadny áristický lekár, ale ostanú tam možno nejakí ambulantní lekári, ktorí budú poskytovať ambulantnú starostlivosť pre ľudí z kopaníc.
Na záver čo chcem povedať, myslím si, že je to zlé manažérske rozhodnutie, čo sa teraz ide diať s nemocnicami a práve v tomto čase. A je to zlé manažérske rozhodnutie celej vlády. Súčet neviem, ospravedlňujem sa, ak v tých recommendations, odporúčaniach, aj do plánu obnovy dostali aj iné krajiny nejakú povinnosť, že musia zreformovať systém ústavnej zdravotnej starostlivosti, a či to náhodou nie je naozaj len Slovenská republika, to by ma naozaj zaujímalo. Ak to robíme len my, tak to robíme sami proti sebe. Pretože prišiel COVID, rok 2020, 2021, pozrite sa, aké sú problémy. Hrozia nám tu štrajkami aj lekári a tak ďalej. Tí, ten personál je vyčerpaný, a vy tu idete robiť teraz takúto veľkú, pompéznu reformu. Vy to máte teraz udržovať, ten systém zdravotnícky, ktorý je naozaj veľmi krehký, ktorý ledva funguje, a tie, a takéto reformy a takéto veľké reformy si nechať naozaj do dobrého počasia. To je podľa mňa manažérska chyba, veľká manažérska chyba a je to manažérska chyba celej vlády, nielen ministerstva zdravotníctva.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec Beluský, nieko... (rečník si odkašľal) v krátkosti.
Čo sa týka vašej poznámky tvorby siete odbornou komisiou, áno, nejaká odborná komisia vznikne po schválení tohto zákona, vždy to konečné slovo bude mať ministerstvo zdravotníctva a urobí si to, ako chce, ako chce, na konci dňa.
Čo sa týka pána exministra Zajaca, máte pravdu. Podľa mňa do zdravotníctva v tom roku 2005, resp. 2006 pustil veľmi veľa podnikania. Malo to byť viac okresané, malo to byť viac kontrolované po tých reformných šiestich zákonoch, ktoré sa schválili v parlamente v tom období. A je veľmi ťažké to teraz aj po rokoch vracať nejakým spôsobom naspäť. Nebolo to dobré. Možno myšlienka bola zaujímavá, ale proste v tej realite, v tej praxi to skončilo úplne zle.
Čo sa týka budovania nových nemocníc, resp. rekonštrukcie súčasných nemocníc, poviem určité príklady. V Zlínskom kraji, program vybudovania novej veľkej nemocnice v Zlíne stálo kreslo bývalého hejtmana. Všetci sa proti tomu spojili a povedali, že my chceme zrekonštruovať radšej, radšej nemocnicu, ktorá je súčasná v Zlínskom kraji. Naopak, na druhej strane chcem povedať, ako sa dajú rekonštruovať nemocnice a nestavať nové. Bolo tu spomínané oddelenie multidisciplinárnej intenzívnej starostlivosti zo strany pána Lehotského, tak ho pozývam, aj vás, pán poslanec Beluský, do našej nemocnice župnej na Myjavu, kde sme takéto OAIMIS oddelenie urobili, ušetrili sme jedno ARO, ušetrili sme dve JIS-ky a je to jediné takéto OAIMIS oddelenie v Trenčianskom kraji a podľa mňa aj široko-ďaleko.
Takže ja chcem povedať, že dá sa to urobiť, a zhodou okolností táto nemocnica myjavská na kopaniciach, vzdialených kopaniciach, je v tom návrhu, aby táto nemocnica skončila, aby bola len nejakou tou lokálnou nemocnicou, a neviem si predstaviť, ako to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa vyjadrím len k niektorým veciam, ktoré spomínala pani poslankyňa Cigániková, potom by som sa podrobnejšie vyjadril v rozprave aj zaujal stanovisko, ktoré, ktorým ma poverilo vlastne zastupiteľstvo Trenčianskej župy.
Pani poslankyňa Cigániková hovorila o tom, že tí primátori nejakým spôsobom nechcú, nechcú súhlasiť s touto reformou a tak ďalej, že potom nebudú zvolení, a takéto veci rozprávala, keď nemocnica skončí v tom ich danom meste. No ale podľa mňa by bolo úplne korektné začať tú zmenu a povedať na rovinu, s ktorými nemocnicami sa počíta, s ktorými sa nepočíta. Namiesto toho teraz sa tu bavíme o zákone, iba samotnom zákone, a nehovoríme o tej mape, ktorých konkrétne nemocníc sa to bude dotýkať. Veď tu my potom klameme vlastne aj tých primátorov a ďalších v tých mestách, kde tieto nemocnice fungujú.
Takže poďme sa baviť o zákone, ale aj s prílohou, o ktoré nemocnice konkrétne sa bude, bude jednať. A neschvaľujeme nejaký bianco, nejakú bianco zmenku v podobe tohto zákona, ktorý, o ktorom sa tu bavíme. Či lôžka, či majú byť takéto lôžka, akútne, chronické, psychiatrické, toľkoto a toľkoto, čo spomínala pani poslankyňa Cigániková, to neni, myslím si, že táto reforma nie je o tom, a dajú sa robiť pohyblivé lôžka a tak ďalej v tých nemocniciach. To o tomto nie je. Hovorila, že v ktorých nemocniciach to, sa vlastne tá optimalizácia dotýka. No hlavne sa to dotýka teda asi súkromných nemocníc. Súkromných nemocníc, ktoré boli v jednotlivých krajoch a ostali len nemocnice v Žilinskom kraji alebo Trenčianskom kraji, kde je zriaďovateľ teda župa. Ale hlavne sa to bude týkať nemocníc, či už Sveta zdravia, resp. AGEL-u. A oni podľa mňa za túto, za túto reformu určite ešte zatlieskajú, pretože sami nevládzu tieto nemocnice ťahať.
A čo sa týka kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti, o tom sa môžeme baviť potom v rozprave ďalej.

Ďakujem pekne za slovo. Jozef, naviažem hneď na tie tvoje prvé slová. Presne, môžete veci meniť, ale musíte potom sa pozreť, v akom prostredí a akú máte silu na tieto zmeny, a určite Alexander Dubček po roku ’68 bol naozaj veľmi perzekvovaný a veľmi dlho, až potom keď prišla revolúcia v ’89., bol znova, znova zviditeľnený a bojoval za demokraciu tejto krajiny. Preto aj Trenčianska župa pripravila také slávnostné zhromaždenie, ktoré sa konala, konalo v jeho rodnej obci Uhrovec 28. augusta spoločne s poslancami zastupiteľstva TSK, kde sme pripravili deklaráciu zastupiteľstva Trenčianskej župy pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia, a túto budeme schvaľovať na nasledujúcom zastupiteľstve v pondelok.
Som veľmi rád, že aj toto námestie, kde sídli Národná rada Slovenskej republiky, sa volá po jeho mene, po Alexandrovi Dubčekovi, a som rád, že aj Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka nesie jeho názov. Bol to človek, ktorý bojoval aj proti... aj napriek teda tej presile, a ktorá tu bola naozaj veľmi veľká po tom roku 1968, ale napriek tomu sa nikdy nejakým spôsobom nezradil tie jeho ideály, ktoré, ktoré mal.
Som rád, že Alexander Dubček sa tiež narodil v tom istom dome ako Ľudovít Štúr, tiež v Uhrovci, a som veľmi rád, že takýmto spôsobom sme si mohli pripomenúť a budeme si pripomínať ešte celý tento rok meno Alexandra Dubčeka.
A tiež nesúhlasím s tým, teda súhlasím s tým, že a je to ľúto, že vláda nevyhlásila tento rok za rok Alexandra Dubčeka.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec, dovoľte aj mne pridať sa k tým pozitívnym veciam, ktoré ste povedali, aj k tej petícii, ktorá sa dnes prejednáva v Národnej rade Slovenskej republiky, Klíma ťa potrebuje.
V prvom rade každý človek na tejto zemeguli by mal začať od seba, pretože je to človek, a každý človek, ktorý za sebou nesie nejakú uhlíkovú stopu, niekto väčšiu, niekto menšiu, a čím viac takýchto rôznych petícií a materiálov bude a čím viac budeme hovoriť o tejto klíme, o klimatickej zmene, tak tým lepšie.
Trenčiansky samosprávny kraj má projekt tzv. Zelená župa, kde máme schválenú environmentálnu koncepciu. V kraji máme zaujímavé dotačné schémy, ktoré poskytujeme rôznym organizáciám v rámci Trenčianskej župy, ktoré riešia a podporujú, samozrejme, všetky zelené, zelené veci, ktoré sú, ktoré sú možné.
Som rád, že Slovenská republika podpísala ten tzv. Green Deal, a tu chcem aj na pôde parlamentu povedať, že slovenská krajina je malou krajinou a bodaj by aj tie veľké svetové veľmoci, a som rád, že sa k tomu znova Spojené štáty americké zapojili po novej voľbe a po zvolení nového, nového prezidenta, pretože ak tu nebudú a nepridajú sa k tomu veľké krajiny, tak Slovensko alebo podobne malé krajiny s tým nič moc nemôžu, nezmôžu.
Ja som sa aj dnes zúčastnil už druhého vodíkového workshopu, ktorý, ktorý organizovala Národná vodíková asociácia Slovenska, a ten tiež je zameraný a riešili sme rôzne zaujímavé projekty aj ohľadom vodíka, čo sa týka transformácie hornouhoľnej, uhoľného regiónu Hornej Nitry, takže poďme do toho, poďme do tej ochrany klímy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Hneď na začiatku chcem povedať, aby nám bolo všetkým jasné, že nie som ani z Moskvy, ani z Washingtonu, ale som Jaro Baška od Trenčína a chcem reagovať na niektoré veci, ktoré odzneli v rozprave.
Tak prvé - medzinárodný krízový manažment. Je našou povinnosťou do tohto medzinárodného krízového manažmentu prispievať, či je to v Afrike, či je to v iných krajinách, či je to inde vo svete a pred chvíľou sme mali jeden bod, kde sme menili vlastne počet príslušníkov operácie EUFOR Althea. Pamätám si v roku 2006, kde som bol štátny na obrane, vtedy bol Miro Lajčák high representative vlastne Európskej únie v Bosne a Hercegovine, naozaj sme urobili kus dobrej práce aj na poli diplomacie, ale aj na tom poli vojenskom a som rád, že spoločne či už s krajinami EÚ, OSN, resp. s krajinami NATO takýmto spôsobom fungujeme a pomáhame.
V spôsobilosti sme malá krajina, 5,5-miliónová krajina s tabuľkovými počtami armády okolo 15-tisíc. Nemôžeme robiť všetko. To môžu robiť veľké armády ako Francúzsko, Nemecko, Amerika, možno Turecko, ktoré má druhú najväčšiu armádu v rámci NATO po Spojených štátoch amerických. My máme robiť tie spôsobilosti, na ktoré sme dobrí a takýmto spôsobom prispievať do tej spoločnej kolektívnej obrany. Nemôžeme naozaj robiť všetko.
Čo sa týka slovenského zbrojárskeho priemyslu, tak naozaj najviac zatiaľ ešte stále ostáva v trenčianskom kraji a pevne verím, že tento rok alebo budúci rok prídu aj ďalšie možnosti a ďalšie zvýšenie pracovných príležitostí práve v slovenskom obrannom priemysle. Máme napríklad teraz Zuzany, však armáda objednala tie Zuzany za neviem koľko 120 alebo koľko to je miliónov eur, potom vybavila výstroj jednotlivca, to sú všetko podľa mňa slovenské firmy, ktoré robia, šijú maskáče a tak ďalej, obuv, aj na východe, na východe Slovenska a tak ďalej. Takže tá profi a základná vojenská služba, som za profesionálnu armádu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)