Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť teraz v druhom čítaní a nadviažem na tie veci a niektoré aj zopakujem, o ktorých som hovoril už v prvom čítaní o prerokovaní tohto, tohto zákona.
Naozaj tých 237 pozmeňovákov prekvapilo aj, prekvapilo aj mňa a dúfam, že, ste sa bavili aj s pánom poslancom Beluským (povedané so smiechom), že ak to chceme trošku predĺžiť, že by dal niekto procedurálny návrh, že by sme o každom hlasovali zvlášť, ale to, dúfam, že nikto v pléne nechce a nikto to, nikto to nenavrhne.
Ja začnem asi tým stanoviskom a postojom zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja, kde teda naozaj budú dotknuté aj nemocnice touto, touto veľkou zmenou, touto veľkou reformou v Trenčianskom kraji, a musím povedať, že zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja prijalo dve uznesenia.
To prvé bolo, že treba začať podobne, ako aj stanoviská SK8, čiže ôsmich samosprávnych krajov, treba začať posilnením všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti, pretože tá naozaj by mala odbremeniť čo najviac aj tieto nemocnice, a vidíme to nielen v našom kraji, že nám chýbajú všeobecní lekári, lekári špecialisti, na Hornej Nitre napríklad teraz ďalší onkologický lekár, ktorý vážne ochorel, tak tá onkológia na Hornej Nitre máme úplne, úplne vybuchnutú. Čiže tým treba začať a nezačať stavať ten dom, ako vravel kolega Raši, niekde, niekde od strechy, ale od silných základov. A myslím, že práve tá všeobecná a špecializovaná ambulantná starostlivosť je veľkým problémom nielen v našom kraji, ale aj na celom Slovensku. To bolo, to bolo, to bolo také to prvé uznesenie zastupiteľstva.
To druhé uznesenie zastupiteľstva, vrátili sme sa k tomu na ďalších, na ďalších rokovaniach, bolo to, že odmietame úplne tento, tento zákon takýmto spôsobom ho predkladať, a tie veci, ktoré sú v tomto zákone, teda zastupiteľstvo odmietlo. Chcem povedať, že sú to, to odmietnutie aj to uznesenie zastupiteľstva bolo odmietnuté veľkými, veľkým počtom hlasov teraz nielen nejakých opozičných poslancov, ale aj koaličných poslancov, myslím, keď sa delíme na koalíciu a opozíciu v rámci tejto vlády a tohto parlamentu, čiže neboli to len nejakí opoziční poslanci, ale hlasovalo za to veľa poslancov aj tých, ktorí tvoria súčasnú, súčasnú koalíciu. Čiže to sme, to sme odmietli.
A keď som teraz v Trenčianskom kraji, tak chcem povedať, že podľa tých zverejnených, resp. uniknutých máp, ktoré, ktoré sa objavili na verejnosti, a pred tým, teda než poviem, ktorých nemocníc sa to týka u nás v Trenčianskom kraji, tak poviem tú skladbu tých nemocníc, ktorú máme. U nás je to Fakultná nemocnica Trenčín, ktorá patrí pod rezort zdravotníctva, pod zdravotníctvo cez neziskovú organizáciu patria ďalšie dve nemocnice, pod rezort zdravotníctva, to je špecializovaná nemocnica v Novom meste nad Váhom, kde je, teda okrem ODCH je tam to interné oddelenie a táto nemocnica napríklad celý minulý rok bola čisto stanovená ministerstvom zdravotníctva ako červená, červená nemocnica, ďalej je tam Nemocnica s poliklinikou Ilava, ktorá je tiež neziskovou organizáciou, ktorú má teda ministerstvo zdravotníctva založenú, a potom tam máme vúckarské nemocnice, to je nemocnica v Bojniciach, ktorá je našou najväčšou nemocnicou, Nemocnica Považská Bystrica, tiež porovnateľná, o niečo, o niečo menšia a potom je tam najmenšia naša nemocnica, Nemocnica s poliklinikou na Myjave, čiže na odľahlých kopaniciach. Ešte tam máme bývalé dve mestské nemocnice, ktoré sa volajú stále ako nemocnice, aj keď sú tam už len ambulancie a LDCH, to sú nemocnice v Bánovciach a v Handlovej, tie teraz prevádzkuje spoločnosť AGEL, a Nemocnica s poliklinikou Partizánske, tú prevádzkuje Svet zdravia. Je tam ešte aj väzenská nemocnica, ktorá je v Trenčíne, ale to je osobitná, osobitná kapitola.
Čiže z týchto nemocníc, reálne keď si to zoberieme, funguje Fakultná nemocnica v Trenčíne ako nemocnica, potom tri vúckarské nemocnice: Myjava, Považská a Bojnice. A tie sú pekne rozdelené v rámci celého kraja, považská zabezpečuje sever kraja, Bojnice zabezpečuje a sú porovnateľné s fakultnou nemocnicou, veľkosťou s Fakultnou nemocnicou v Trenčíne, zabezpečuje Hornú Nitru a myjavská, najmenšia nemocnica, zabezpečuje vlastne ten kopaničiarsky, celý kopaničiarsky región kvôli zlej dostupnosti do krajského mesta Trenčín. Tie ďalšie nemocnice, ktoré som spomínal, naozaj oni už majú len tie, tie ODCH-áčka, tie oddelenia dlhodobej starostlivosti, tých sa to nedotkne. Ale z tej mapy, ktorú sme videli, sa to dotkne teda našej najmenšej nemocnice župnej, Nemocnice s poliklinikou na Myjave, do ktorej župa investovala, teda nielen do tejto, ale do banskobystrickej nemocnice aj do bojnickej nemocnice nemalé finančné prostriedky, máme tam napríklad nové oddelenie multidisciplinárnej intenzívnej starostlivosti, kde sme teda spojili dve jisky s árom, a myslím, že je to veľmi moderné, moderné oddelenie, ktoré momentálne je využité na covidových pacientov s dýchačmi, s umelými pľúcnymi ventiláciami aj hore z Kysúc a z Oravy. Je to nemocnica, ktorá je naozaj na okraji kraja, zabezpečuje zdravotnú starostlivosť pre všetkých tých ľudí, ktorí v tých lazoch na tých kopaniciach, kopaniciach, ja si neviem naozaj predstaviť, ak by táto nemocnica tam nefungovala a bola by zrušená, ako by tí ľudia s tými sanitkami chodili do krajského mesta Trenčín. Je to naozaj veľmi ďaleko.
Čo sa týka Nemocnice s poliklinikou Partizánske, tá bola tiež na tom zozname, že sa stane komunitnou nemocnicou, podobne ako myjavská nemocnica, tú prevádzkuje Svet zdravia a táto nemocnica tiež, si myslím, že robí celkom zaujímavé výsledky aj zaujímavé, zaujímavé čísla a myslím si, že je veľmi potrebná tiež pre okres, pre okres Partizánske. Čiže to sú, to sú, všetko nemocnie, ktoré nejakým spôsobom zabezpečujú tú zdravotnú
starostlivosť, ústavnú zdravotnú starostlivosť v Trenčianskom kraji, aj keď gro tých výkonov robí fakultná nemocnica, tri župné nemocnice a ešte teda tá Nemocnica s poliklinikou, s poliklinikou Partizánske.
Čo sa týka samotného stanoviska SK8 a tých desať bodov, ktoré sa vlastne ešte nejakým spôsobom predstavili prednedávnom, tak naozaj tá prvá požiadavka je, a s ktorou sa stretávame v týchto regiónoch viac, viac zabezpečiť, samozrejme, to je dlhodobý problém, to neni problém dvoch, troch rokov, desiatich rokov, pätnástich rokov, ale viac, pretože naozaj tí lekári, či už v tej všeobecnej sfére ambulantnej, ale aj tí špecializovaní, nám títo lekári naozaj v kraji, ale aj na celom Slovensku, Slovensku chýbajú, sú prestárli. Čiže poďme začať nejakú tú optimalizáciu alebo tie nové veci, podporu poskytovania zdravotnej starostlivosti práve týmto riešením a posilnením všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti v jednotlivých regiónoch, v jednotlivých dolinách, v jednotlivých strediskových obciach, pretože tí ľudia to tam naozaj, naozaj potrebujú.
Nerobme teraz, načo by sme, načo pôjdeme my teraz upratovať, upratovať tie lôžka, podľa mňa aj ten Plán obnovy vám ponúka teda niekoľko stoviek miliónov, možno vyše miliardy, miliardy euro na výstavbu, rekonštrukcie nemocníc. Asi viete, že ktoré asi nemocnice už máte vytypované, ktoré by to mali byť, a ja mám tiež obavu, že či vôbec do roku 2026 sa nejaká úplne nová nemocnica vystavia tu v hlavnom meste Bratislava. Ja si myslím že nie, že máme na to päť rokov, je koniec roka 2021 a do roku 2026 všetko zbehnúť, myslím si, že to bude, to bude nemožné.
Skôr tie finančné prostriedky sa mali použiť aj do, aj do regiónov, a nielen teda na štátne nemocnice, ale aj, aj nemocnice iných zriaďovateľov a s tými, ktorými počítate.
Viete, hovorí sa veľakrát sa hovorilo, argumentovalo, že tento zákon musíme teraz prijať z toho dôvodu, že chceme zbierať dáta, údaje a tak ďalej najskôr, tak potom, ak tie dáta nemáme, tak načo ten zákon teraz prijímame, my tie dáta môžeme zbierať aj bez prijatia tohto zákona. A som... skôr je to pravda, že my tie dáta máme. Tie dáta majú poisťovne, má ich ministerstvo zdravotníctva, majú ich všetci, kde boli aké reoperácie, kde sa zbabrali operácie, kde je aká kvalita a tak ďalej, tým myslím, že aj tie ukazovatele sú už dávnejšie a dávno stanovené, takže neobstojí ten dôvod, že ten zákon musíme prijať preto, aby sme teraz začali zbierať, zbierať dáta o zdravotnej, o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jej kvalite v rámci celého, celého Slovenska. Je to naozaj zákon, ktorý dá veľmi silnú kompetenciu pre rezort ministerstva zdravotníctva, O. K., ale naozaj prečo ten zákon prijímame teraz, poďme naozaj sa venovať investičnej výstavbe, poďme do tých nemocníc, nemocníc zainvestovať, poďme to, poďme to urobiť teraz a potom riešme nejaký presun akútnych lôžok na chronické, resp., dlhodobé, lôžka dlhodobej starostlivosti. Ja by som, ja by som, ja by som takto išiel, takúto, takúto postupnosť by som, by som robil, robil ja.
Čiže poďme vystavať, rekonštruovať, modernizovať tieto nemocnice, poďme riešiť všeobecnú a špecializovanú ambulantnú starostlivosť a potom upratujme tie lôžka naprieč celým Slovenskom, ktoré lôžka kde akým spôsobom majú byť, a myslím, že aj tie lôžka v rámci aj tých oddelení sa dajú urobiť tzv. tie plávajúce lôžka, my to chceme tiež urobiť v jednej z našich nemocníc takýmto spôsobom a viem, že to umožňuje aj nejaké obdobie, aj tie sestry, ktoré sú, aj ten zdravotný personál, že už môžu byť použité nielen na jednom oddelení, kedysi to bolo úplne striktné, teraz je to uvoľnenejšie, tie sestry môžu byť aj na tých plávajúcich lôžkach a použité na rôznych, na rôznych oddeleniach, záleží na tom, ktorých chorôb v ktorom čase je, v ktorom čase je viac. Ale myslím si, že teraz schvaľovať takýto zákon je podľa mňa, podľa mňa zbytočné a je to naozaj taká bianko zmenka pre rezort zdravotníctva.
Ja som sa pýtal aj v debate v prvom čítaní, že či je ešte nejaká iná krajina, členská krajina Európskej únie, ktorá si dala do Plánu obnovy takéto, takéto záväzky proste, zmeniť tú ústavnú starostlivosť, zmeniť tú sieť celú v rámci celého Slovenska, že či je nejaká takáto krajina ešte, a druhá vec, ak aj je nejaká taká, takáto krajina, alebo teda je to len Slovensko, tak sa pýtam, prečo nejakým spôsobom neoslovíme znovu Ursulu von der Leyen: „A, počúvajte, tieto peniaze chceme použiť takto teraz a budeme tú ústavnú, budeme tú lôžkovú starostlivosť, tú ústavnú zdravotnú riešiť, riešiť neskôr, budeme ju riešiť následne.“ A to z toho dôvodu, pretože ten argument je naozaj veľmi dôležitý teraz, a myslím, že by ho aj Brusel pochopil, keď sa robil aj Plán obnovy, nevedelo sa, akým spôsobom bude zaťažený systém zdravotnícky nielen u nás na Slovensku, ale v ďalších členských krajinách EÚ, z dôvodu tohto korona-, koronavírusu, ja si myslím, že by to Európska komisia naozaj, naozaj pochopila, a robiť teraz takéto výrazné a závažné zmeny do systému poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti v tomto období, si myslím, že nie je dobré, je to samovražda.
Ten zákon prejde, ale potom tie vykonávacie predpisy, tie kroky, ktoré sa budú následne robiť, podľa mňa to až zdvihne ľudí zo stoličiek. Len pokiaľ sa tu debatuje o tomto v parlamente, je to len na papieri, schváli sa zákon, ktorý vyjde v Zbierke zákonov, to ešte ľudia tak necítia, ale až potom, keď sa bude siahať na jednotlivé oddelenia, že v tej nemocnici, v tej, v tej, skončia takéto oddelenia, takéto, tak podľa mňa potom budú ľudia, potom sa ľudia až z tých regiónov, regiónov ukážu.
My sme navrhovali aj iný zákon, ale teraz ako strana, že bolo by dobré nejakým spôsobom zastabilizovať ten zdravotný personál a zvýšiť tie mzdy alebo prispieť tými mzdami zo štátneho rozpočtu okolo 300 mil. eur, ja si myslím, že to, aj Laco Kamenický tu je, že to budeme navrhovať asi až v zákone o štátnom rozpočte, že vyčleniť finančné prostriedky práve na stabilizáciu tohto zdravotného personálu a dorovnať tie mzdy aspoň na tie okolité, okolité krajiny V4, resp. Rakúska, tam, kde nám toho zdravotníckeho personálu najviac, najviac odchádza.
A, samozrejme, je to aj to pracovné prostredie. Čiže tie finančné prostriedky, ktoré máme získať z Plánu obnovy, poďme riešiť jednotlivé projekty, územné rozhodnutia, projektové dokumentácie, rozhodnutia, povolenia, poďme riešiť realizačné projekty, realizačné projektové dokumentácie a tak ďalej, aby sa to naozaj do toho roku 2026 stihlo.
Ja si myslím, že už aj takto je na ministerstve zdravotníctva dávno nakreslené, aká bude tá sieť tých nemocníc, a toto je len proste zákon, ktorý sa teraz príjme a podľa ktorého sa to vlastne celé, celé zbehne, preto hovorím aj niektorí ďalší ľudia hovoria, že, vy, pán minister, hovoríte, že nejde sa žiadna nemocnica rušiť, aj tie toho, tie komunitné nemocnice, ten piaty stupeň že je tiež teda komunitná nemocnica, hej. Podľa mňa je nemocnica vtedy nemocnica, ak má poriadne operačné sály, má ARO, má jednotky intenzívnej starostlivosti a má aj svoj urgentný príjem. Teraz v legislatíve je to urgent prvého, resp. druhého, druhého typu. To tieto komunitné nemocnice asi nebudú všetko obsahovať, čiže mohli sme to rovno nazvať zariadenia sociálnej starostlivosti alebo zariadenia, ktoré sa starajú o dlhodobo chorých. Ja to chápem, podľa mňa to aj takto skončí a takto to, a takto to aj, takto to aj bude.
Vieme, že tú dlhodobú starostlivosť, je problém s ňou, teda s poskytovaním keď sú ľudia napríklad aj na, na tých doliečovákoch a tak ďalej, sú tam možno 21 dní, je tam nejaká platba, potom sa to nejako predĺži, ale potom tie rodiny nevedia tých ľudí, ktorí majú nejakú mozgovú príhodu alebo proste vyžadujú túto dlhodobú starostlivosť, nevieme tých ľudí nejakým spôsobom umiestniť. A tu by ste mali skôr možno viac spolupracovať a to je ten veľký medzirezortizmus, ktorý tu je dlhé roky na tomto Slovensku nejakým spôsobom zachovávaný a ktorý tu naozaj je medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí, rodiny a ministerstvom zdravotníctva.
V programovom vyhlásení máte krásne napísané v tej jednej stati na toto obdobie 2020 - 2024, že práve toto chcete nejakým spôsobom, spôsobom riešiť. To poskytovanie tej zdravotnej starostlivosti nejakým spôsobom skombinovať s tou sociálnou starostlivosťou. Čiže ja by som normálne povedal, že nie je komunitná nemocnica, to už je také zariadenie a skôr zariadenie sociálnych, sociálnych služieb.
Takže ja vám držím palce, potom pri tej realizácii, ten zákon keď vám, keď vám prejde, to bude veľmi ťažké asi, chodiť do tých regiónov a hovoriť, že toto oddelenie rušíme tu, toto oddelenie rušíme tam. A poďme, ak chceme niečo zmeniť, začnime tou všeobecnou a špecializovanou ambulantnou starostlivosťou. To je podľa mňa teraz najväčší otlak, najväčšia boľačka zdravotníctva a toto najviac pociťujú, pociťujú tí občania. Keď sa naozaj skvalitní poskytovanie tej všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti, nebude ani tlak, taký tlak na ústavnú zdravotnú starostlivosť, nebude taký tlak na nemocnice. A potom, keď sa to, keď sa to celé usadí, keď sa toto vyrieši, tak potom si môžme povedať, aha, však tu máme zbytočne toľkoto lôžok, tu máme toľkoto lôžok, tu môžeme dať chronické, akútne, dlhodobé a tak ďalej, takže takto by sa to malo, malo riešiť a to bolo aj stanovisko nielen z toho prvého uznesenia zastupiteľstva v Trenčíne, ale aj stanovisko SK8, jeden z tých bodov, že riešiť túto všeobecnú novú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú ambulantnú starostlivosť ako prvé.
Čiže ďakujem veľmi pekne za pozornosť.