Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem kolegom za spätnú väzbu. Možno budem reagovať asi len na pána Šudíka, aby som vysvetlila veci, ktoré sa tu dejú.
Pán Šudík, 7,30 dostala samospráva náhradu za stravnú jednotku, 7,30. A ja sa pýtam, prečo cateringová firma dostala 12 eur. Mali o jedlo viacej? Alebo tam bolo viacej zamestnancov? Alebo mali väčší dezert? Alebo čo sa stalo? To je ten hlavný princíp. Keď ste dali 12 euro cateringovej firme, mali ste 12 euro dať aj samospráve. To je ten celý princíp, ktorý ste nepochopili.
A ideme k Rohovciam. K Rohovciam v súvislosti s tým, čo ste hovorili, 15,40 stravná jednotka. Keďže sme tu nemali krízu od roku 2016-´17 migračnú, tak Rohovce boli obsadzované sporadicky podľa toho, koľko žiadateľov o azyl sme tam mali, prípadne koľko sme mali nelegálnych migrantov. Boli sme niekoľkokrát, sme súťažili túto stravnú jednotku, viete z akého dôvodu? Pretože ju tam nikto nechcel dodávať. Nemali sme dodávateľa a potom sme zobrali najlacnejšiu ponuku, ktorého, ktorú dodávateľ bol ochotný dodať, za 15,40. Nemali sme iné východisko. Pretože my sme nemali tisícky stravníkov v Rohovciach. Tam sa ten počet menil z týždňa na týždeň a niekedy tam boli štyri stravné jednotky, ktoré bolo treba dodať a niekedy nula. A jednoducho najlepšia možná cena a najlepší partner, ktorý tam, nieže najlepší, ktorý tam vedel niečo dodať, nám dal túto cenu a nemali sme iné východisko. Ale keby ste boli vy bývali z Michaloviec alebo ktokoľvek od vás schopný dodať za 12 euro alebo za 7,30, určite by nebol problém.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, členovia Národnej rady Slovenskej republiky, už dva roky sme svedkami mimoriadnych udalostí na Slovensku a už dva roky Slovensko pociťuje nielen následky pandémie, ale Slovensko pociťuje aj následky vládnutia tejto vlády. A, žiaľ, musím to povedať hneď v úvode, táto vláda sa spreneverila svojim sľubom. Odráža sa to v jej rekordnej nepopularite a zároveň musím povedať, že sa to odráža aj v hneve ľudí v uliciach na Slovensku a presne v hneve, ktorý ste vy tak radi rozsýpali a rozsievali, keď boli vaše strany v opozícii.
Ako bývalá ministerka vnútra, ako človek, ktorý má dlhoročné skúsenosti na ministerstve vnútra, dlhodobo upozorňujem na zlyhania tejto vlády a hlavne dlhodobo upozorňujem na zlyhania nominanta, pána ministra Mikulca, ktorý vedie rezort ministerstva vnútra. A tých káuz bolo už toľko, že pán minister mal odstúpiť niekoľkokrát a nie ešte to, že za všetky spolu.
Žiaľ, pán minister nemá sebareflexiu a nemá ju úplne žiadnu a nikdy nevidel ani nevidí dôvody na svoje odstúpenie. Ibaže tieto dôvody vidíme všetci my, vidí ich Slovensko, vidia tieto dôvody jeho podriadení. A legitimitu úplne tohto všetkého, keď sa budeme baviť aj o podozrivom úmrtí zadržaných a vyšetrujúcich osôb, keď sa budeme baviť aj o vojne v polícii alebo o kajúcnikoch, ktorí nám vypovedajú presne na zákazku, na ktorého vládna koalícia ukáže prstom a až po bezprecedentné zadržanie riaditeľ SIS pred očami jeho dcéry a pred očami jeho manželky, našej kolegyne, s kukláčmi a ostrými zbraňami. Áno, legitimitu tohto všetkého nesiete vy, nesie ju takmer celá koalícia. Pretože toto všetko ste vy posvätili v mene očisty Slovenska.
Ale toto už všetko odznelo a nepohlo to skoro s nikým z vás. Dnes sme sa tu opäť zišli a opäť raz odvolávame pána ministra Mikulca. A odvolávame ho z tragických dôvodov. A to tých, ktoré nezasiahli Slovensko, nezasiahli slovenský národ, ale zasiahli nášho východného suseda. A každý normálny človek na Slovensku odsúdil to, čo sa za hranicami, za východnou hranicou našej republiky deje, odsúdil každý jeden z nás vojnový útok na Ukrajinu.
A nech má každý na Slovensku akýkoľvek názor na to či ono a na to, čoho sme svedkami, všetci si želáme, aby tento vojnový konflikt a toto vojenské šialenstvo skončilo. Aj keď Slovensko je malou krajinou v srdci Európy, napriek tomu nesie veľkú zodpovednosť, nesie veľkú zodpovednosť pomôcť obyvateľom Ukrajiny, nesie veľkú zodpovednosť voči obetiam vojny, nesie veľkú zodpovednosť voči rodinám s deťmi a nesie veľkú zodpovednosť voči ľuďom, ktorých postihlo to najhoršie, ktorých postihla vojna. A práve táto zodpovednosť nielen voči Slovensku a jeho obyvateľom, ale aj voči iným ľuďom, žiaľ, opäť raz tragicky ukázala, ako zlyhávajú niektorí predstavitelia vlády. A práve preto ako zareagovalo ministerstvo vnútra, lepšie by sme povedali, ako nezareagovalo ministerstvo vnútra na situáciu na našich, na našej východnej hranici, je presne odrazom toho, ako sa tento rezort riadi za posledné dva roky. Týždne zachraňovali ľudí, ktorí utekali pred vojnou, dobrovoľnícke, humanitárne, kresťanské organizácie a, samozrejme, tisíce iných dobrovoľníkov. V tom čase sa, samozrejme, ešte ospravedlňovala neaktivita ministerstva vnútra s tým, že nepočítalo s takouto mimoriadnou situáciou a nebolo na ňu pripravené.
No po pár týždňoch už každý videl, vrátane nás, mnohých poslancov a vrátane aj mnohých poslancov koalície, že toto nebude problém mimoriadnej situácie. Toto je problém, toto je systémový problém riadenia ministerstva vnútra. A keď sa konečne po tom chaose, zmätku a nečinnosti rozhýbalo ministerstvo vnútra, tak to dopadlo ešte horšie, ako keď s nejakou aktivitou neprekypovalo. Po týždňoch neriadenia a nemanažovania situácie na východnej hranici, napriek tomu, že ministerstvo vnútra má 10-tisíce svojich zamestnancov, minister vnútra v časovej tiesni, bez výberového konania, netransparentne a skutočne, musím povedať, na hulváta a okato zazmluvnilo gastrofirmy a eventové firmy, ktoré sa zaoberajú organizáciou svadieb, koncertov a iných kultúrnych podujatí a dokonca sa podieľali aj na ozvučení volebnej noci politickej strany OĽANO.
Firma, s ktorou ministerstvo vnútra na priamo podpísalo zmluvu, si vyfakturovala za dokument, citujem názov dokumentu: „Stratégie a schémy procesov, ako sa postarať o ľudí utekajúcich pred vojnou“, si vyfakturovala 29-tisíc eur. Na tomto dokumente vraj pracovalo desať ľudí, 12 hodín denne, celý týždeň a ich hodinová mzda sa pohybovala na úrovni 40 eur. Netuším, ako to bolo možné, ale to možno ani nie je ani dôležité. Úplne kľúčové na tomto celom probléme je, že takýto dokument malo vypracovať ministerstvo vnútra, nie súkromná spoločnosť. A ešte nie súkromná spoločnosť, ktorá absolútne nemala žiadne skúsenosti s manažovaním mimoriadnej situácie, s krízovou situáciou a nemala žiadne skúsenosti, aj čo sa týka takého veľkého počtu manažovania síl a prostriedkov. A ešte to bola aj firma, ktorá mala známosti na koaličných nominantov.
A výhovorka pána ministra vnútra, že vraj túto firmu mu poradili dobrovoľné združenia, ktoré pôsobia na východnej hranici, skutočne, keď obletela médiá, stala sa vyslovene trápnou výhovorkou pána ministra, pretože tieto dobrovoľnícke združenia, ako sú Maltézski rytieri a slovenskí skauti, toto absolútne popreli a namiesto toho, že pán minister sa mal postaviť na tlačovku a poďakovať všetkým charitatívnym a dobrovoľníckym združeniam, ktoré na východnej hranici pôsobili, tak sa postavil, nezaďakoval im a ešte jednotliví zamestnanci nových firiem im povedali, zbaľte sa a choďte preč.
A možno aby som trochu dostala do obrazu aj vás, koaliční kolegovia, ktorí tu sedíte, aby ste vedeli, aký organizačný aparát má pod sebou minister vnútra. Nejde tu len o sekciu krízového riadenia, ktorá má 190 ľudí, ministerstvo vnútra má desaťtisíce zamestnancov. Približne 50-tisíc. Keď z toho odrátame školských pracovníkov a iných pracovníkov, ktorí pôsobia v podporných organizáciách, v školských podporných organizáciách je približne zamestnancov 40-tisíc. Dvadsaťtri tisíc policajtov, približne 5-tisíc hasičov, 5-tisíc ľudí na okresných úradoch, kde sú aj odbory krízového riadenia, navyše tu máme armádu Slovenskej republiky, ktorá má okolo 16-tisíc vojakov, a máme tu 80-tisíc členov dobrovoľných hasičských zborov, pričom 35-tisíc takýchto dobrovoľných hasičov je pripravených k okamžitému zásahu.
Tieto sily a prostriedky, toto všetko má k dispozícii minister vnútra, a preto sa pýtam úplne jednoducho a pýtam sa úplne priamo, prečo sa nezvládol manažment a pomoc ľuďom utekajúcich pred vojnou s týmito desiatkami tisíc zamestnancov celého ministerstva vnútra a verejnej správy. Prečo? Prečo sa nenašli desiati ľudia alebo dvadsiati ľudia, ktorí by napísali strategický dokument, ako pomáhajú, ako pomáhame utekajúcim ľuďom, prečo sa nenašli aspoň desiati manažéri, ktorí by organizovali tieto sily a prostriedky.
Pýtam sa vás to ja, vážení koaliční poslanci, pýta sa vás to celé Slovensko, pýtajú sa vás to novinári, pýtajú sa vás to bežní ľudia. A to vážne chcete ešte stále obhajovať pána ministra vnútra po týchto zlyhaniach, že za to môže niekto iný a nebodaj, že za toto môže bývalá vláda, ktorá nič nespravila za posledné roky vládnutia? Táto výhovorka po dvoch rokoch vášho vládnutia je úplne smiešna.
No a absolútne tragikomicky v celom tomto deji vyznieva to, že štátny tajomník ministerstva vnútra, ktorý má na starosti sekciu krízového riadenia, bol na dovolenke na Maurície a ani sa z tej dovolenky neponáhľal naspäť. A úplne najkrajšia mediálna vložka v celom tomto predstavení je, že zodpovednosť za nezvládnutú migračnú krízu musel niesť generálny riaditeľ sekcie krízového manažmentu. Tomu už sa skutočne nedá čo dodať.
Mohla by som teraz rozprávať dlho a veľa o tom, ako ministerstvo vnútra dlhé roky spolupracuje s medzinárodnými organizáciami, ako je napríklad Medzinárodná organizácia IOM, ktorá pomáha utečencom a je takmer v každej krajine činná. Ministerstvo vnútra má viaceré zmluvy so spoločnosťami, ktoré dodávajú záchranárske práce, ktoré dodávajú záchranárov, zdravotníkov, ktorí pomáhali utečencom a ktorí majú skutočne veľké skúsenosti a boli pozitívne hodnotení v krajinách V4 a dokonca majú aj bilaterálne zmluvy s Ukrajinou. Nie. Tieto spoločnosti neboli vôbec vhodné na to, aby s nimi ministerstvo vnútra spolupracovalo. A taktiež by sme mohli diskutovať aj o tom, prečo cateringová firma, ktorá vítala utečencov nugetkami, hranolkami, ako švédske stoly to mala rozprestrené na hranici, prečo táto firma mala 12 eur za stravnú jednotku dennú a samosprávy dostali 7,30. A poviem vám, že ako bývalá ministerka vnútra, aj ako bývalá štátna tajomníčka, aj ako bývalá vedúca služobného úradu som niekoľkokrát prešla hranice, som videla niekoľko utečeneckých táborov, ale skutočne sa nepamätám na to, že by utečencov vítala cateringová firma so švédskymi stolmi.
Ešte raz zopakujem. Zásadným problémom pri tejto kauze ministra vnútra je, že štát sa vzdal manažovania migračných tokov na svojej hranici, že stratégiu a schémy procesov, ako sa postarať o ľudí utekajúcich pred vojnou, musela vypracovať súkromná firma a je úplne jedno, koľko to stálo. Štát tu prestal fungovať.
Vážení kolegovia, nebudem sa opakovať, ale poprosím, aby si hlavne koaliční poslanci dali ruku na srdce a zamysleli sa nad tým, predtým ako stlačia hlasovacie tlačídka, či skutočne minister vnútra manažérsky, ľudsky a krízovo zvláda svoju situáciu. Pretože dnes nejde už len o nás, už nejde tu o Slovensko, už slovenskí obyvatelia si na to zvykli, že táto vláda tu nič nerobila, dnes tu ide o pomoc ľuďom, ktorí tú pomoc potrebujú, pretože utekajú pred vojnou a ministra vnútra nekritizujem len ja, kritizujú ho humanitárne organizácie, kritizujú ho kresťanské charity, dobrovoľníci z hraníc, kritizuje ho verejnosť, kritizujú ho aj jeho vlastní podriadení a dokonca ho kritizujú aj jeho vlastní kolegovia a spochybňujú ho aj koaliční partneri.
Žiaľ, musím to tu povedať dnes zas a opäť, pán minister vnútra Mikulec zlyhal znova a myslím si, že už sám by mal pochopiť, že stoličku ministra vnútra by mal opustiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom za faktické poznámky. Ja by som len doplnila kolegu pána poslanca Saloňa, že áno, tých tabuliek bolo, ako som spomínala, zhruba tisíc, ktoré sa odovzdali naspäť ministerstvu financií, a boli kryté aj finančným prostriedkami a bolo to na základe analýz Útvaru hodnoty za peniaze, s ktorými sme dlhé roky bojovali a sme sa ich snažili presvedčiť, že ten stav Policajného zboru, alebo resp. počet tabuľkových miest nie je taký, ako oni hovorili, že je veľký v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie, pretože veľakrát porovnávali čiste štátnu políciu s naším Policajným zborom, ale zabudli porovnať polície, ako je to napríklad v Čechách, je tam Polícia hlavného mesta Prahy, máme ozbrojené zložky armády, ktoré sú napríklad v Taliansku ako carabinieri alebo gendarmerie, a takéto veci neporovnávali a potom došlo k takýmto skresleným údajom a, žiaľ, o tieto tabuľky Policajný zbor prišiel.
Ja len dúfam, keď pozeráme na súčasnú situáciu, čo sa nám deje na východnej hranici, pozeráme na to, že už náš Policajný zbor musel žiadať o pomoc Českú republiku, a je tam delegovaných 500 policajtov z Českej republiky, a keď pozriem na to, čo vláda schválila včera, že vlastne dočasné útočisko ideme poskytovať aj osobám, ktoré dostali medzinárodnú ochranu z tretích krajín na Ukrajine ešte pred 24. februárom, ja len pevne dúfam, že bezpečnostnú situáciu, ktorá nás čaká v budúcich mesiacoch vzhľadom na tieto rozhodnutia vlády, bude Policajný zbor zvládať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení poslaneckí kolegovia, vážení členovia vlády, vážený pán minister, pred sebou máme ďalší z vládnych návrhov zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 71/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
Musím povedať, že nebudem sa tu dnes a na tomto mieste vyjadrovať o zlyhaniach a kauzách, ktoré sme za posledné mesiace počuli, čo sa udialo na ministerstve vnútra, nebudem sa tu vyjadrovať o podozrivých úmrtiach vyšetrovaných osôb, informáciách o univerzálnych kajúcnikoch, ktorí nám vypovedajú na objednávku, nebudem sa tu vyjadrovať o tom, ako sa zaobchádza s vyšetrovateľkou Santusovou či ako sa narábalo so špeciálnou správou Slovenskej informačnej služby. Za toto všetko sme mohli v minulých mesiacoch vystaviť vysvedčenie ministrovi vnútra už niekoľkokrát a naposledy to bolo vo februári tohto roku. Tých podozrení aj informácií o zlyhaní sme mali toľko, že pán minister by už mohol odstúpiť a mohol by podať demisiu za každý z týchto dôvodov, a nieto za všetky dôvody naraz. A musíme povedať, že takisto asi nežijeme v demokratickom štáte a v normálnom demokratickom štáte, pretože táto vláda sa drží zubami nechtami moci a je jej úplne jedno, ako jej nominanti zvládajú úlohy, ktoré sa vyžaduje riadenie Slovenska v prospech jeho občanov. Prejdem k predmetnému legislatívnemu návrhu spomínaného zákona, ktorý máme pred sebou, a budeme o ňom hlasovať v pléne Národnej rady.
V predmetnom návrhu zákona je uvedené, že sa majú odstraňovať niektoré nedostatky z praxe, aby sa zefektívnila činnosť Policajného zboru. Tento návrh už bol daný do medzirezortného pripomienkového konania v auguste tohto roku a označoval sa ako reformný zákon o Policajnom zbore. Bolo k tomuto zákonu zaslaných približne 120 pripomienok a z toho 44 bolo zásadných a dokonca Generálna prokuratúra uviedla, že po zapracovaní týchto zásadných pripomienok požaduje, aby pripravovaný návrh zákona jej bol zaslaný opätovne na kontrolu, ako tieto zásadné pripomienky boli zapracované. Dnes musím konštatovať, že tento zákon, tento návrh zákona absolútne nie je reformný, a môžem povedať, že z neho bolo asi vyškrtané všetko to, čo bolo problematické, a rieši sa len to, čo je nutné z pohľadu transpozície európ... transpozície smerníc Európskej únie.
A zastavím sa pri jednom paragrafe, ktorý aj pán minister vnútra opisoval, že je to paragraf č. 4, ktorý pojednáva o organizácii Policajného zboru a pojednáva o tom, že Policajný zbor sa člení na jednotlivé služby, či je to služba kriminálnej polície, finančnej polície, dopravnej, poriadkovej a tak ďalej. Áno, s týmto absolútne súhlasím a nemám s tým problém, že sa legislatívne podporila definícia služieb, ktorú vykonáva Policajný zbor. Áno, ďalej sa aj v § 4 v ods. 3 hovorí, že útvarmi Policajného zboru sú Prezídium Policajného zboru, útvary s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky aj útvary s miestnou pôsobnosťou.
A tu by som sa zastavila pri tomto bode, pretože súčasné znenie zákona hovorí o tom, a bolo to tu už dneska pánom ministrom spomenuté, že organizačné zložky celej organizačnej štruktúry Policajného zboru na nižších úrovniach naďalej zostávajú v kompetencii policajného prezidenta a následne ministra vnútra, ktorý ich schvaľuje na jeho návrh. A musím povedať, že za posledné mesiace mám troška problém s tvorbou nových prezidiálnych útvarov a iných zložiek Policajného zboru, a najmä v súvislosti s tým, že dané zložky a nové organizačné štruktúry potrebujeme personálne obsadiť v Policajnom zbore, a keďže sme minulý rok vrátili asi zhruba tisíc tabuliek policajtov naspäť ministerstvu financií, tieto nové útvary zrejme policajný prezident a pán minister vnútra musia personálne obsadzovať tabuľkami, ktoré sa objavia ako voľné tabuľky v rezorte.
A najjednoduchšie to vysvetlím na príklade. Okresný riaditeľ ku koncu roka sa mu uvoľní, alebo resp. odíde mu desať príslušníkov Policajného zboru do výsluhy a uvoľní sa mu desať tabuliek, týchto 10 tabuliek na návrh alebo na rozkaz prezidenta Policajného zboru mu je odňatých a tieto tabuľky sú dané na nové prezidiálne útvary. Bez akýchkoľvek posúdení, bez akýchkoľvek štatistík, bez akýchkoľvek štatistík, čo sa týka nápadu trestnej činnosti, alebo bez toho, koľko hliadok treba postaviť. Ja rozumiem, že prezidiálne útvary ako NAKA majú vyšetrovať korupciu a pri dnešnej politickej objednávke majú hlavne sa sústrediť na opozíciu, ale musím pripomenúť, že na Slovensku nám existuje aj iná trestná činnosť, ktorú treba vyšetrovať, a za všetky prípady možno spomeniem prípad, ktorý sme mali aj na branno-bezpečnostnom výbore ohľadne šikany a útoku na dievčatko v Miloslavove. A preto sa pýtam, keď posilňujeme NAKU vyšetrovateľmi a tabuľkami z krajov a okresov, kto nám v budúcnosti bude vyhľadávať takúto latentnú trestnú činnosť a kto bude nám zodpovedať za bezpečnosť a za bezpečnú situáciu. Ja si nemyslím, že na úrovni okresu a kraja to bude NAKA. Vždy to bude krajský riaditeľ alebo okresný riaditeľ. A tí bez dostatočného počtu tabuliek asi spravia veľmi ťažko len svoju prácu.
Už dnes máme na Slovensku okresy, kde vyšetrovateľ namiesto desiatich až dvanástich spisov má svojich 30 až 40 spisov, a veľakrát nám toto vyšetrovanie trvá niekoľko rokov, a nie niekoľko mesiacov. A touto novelou sa tu nezlepší nič.
Dám vám ešte jeden príklad, vážení poslaneckí kolegovia, ktorý sa týka ďalšieho prezidiálneho útvaru, a ten prezidiálny útvar je envirokriminalita. Kedysi envirokriminalita bola prezidiálny útvar, ktorý len metodicky riadil kraje a okresy. Neskôr za môjho pôsobenia sme už na krajských riaditeľstvách vyčlenili vyšetrovateľov, ktorí sa špeciálne venovali envirokriminalite, ale pokiaľ nemali dostatok alebo nebol dostatočný nápad tejto trestnej činnosti, venovali sa aj vyšetrovaniu inej trestnej činnosti. To znamená, že ich kapacity boli efektívne využité. Teraz envirokriminalita kopíruje štruktúru NAKA s celoslovenskou pôsobnosťou.
A zase vám poviem príklad. Predstavme si, že máme tu trestný čin vraždy. Tam vyšetrovanie vedie vyšetrovateľ krajského riaditeľstva. Predstavme si, že tu máme uhynutého vlka. Na miesto nálezu uhynutého vlka posielame vyšetrovateľa z prezidiálneho útvaru. A teraz sa pýtam a žiadam vás, porovnajme si hodnotu života človeka a porovnajme si ju s hodnotou života vlka. Aký by to bol veľký rozdiel, keby na miesto nálezu vlka, uhynutého vlka, išiel vyšetrovateľ z okresného riaditeľstva alebo z krajského riaditeľstva, prečo musíme čakať na vyšetrovateľa prezidiálneho útvaru?
Vážení poslaneckí kolegovia, vážený pán minister, z takýchto dôvodov musím povedať, že ja ani klub, do ktorého patrím, nebudeme hlasovať za tento vládny legislatívny návrh o Policajnom zbore, pretože nepomáha riešiť situáciu, zlú personálnu situáciu a podstav, ktorý v Policajnom zbore je, a zároveň ani nepomáha k efektívnejšej práci, k efektívnejšiemu napĺňaniu úloh, ktoré vyplývajú zo služobnej činnosti jednotlivým príslušníkom Policajného zboru.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Všetkým kolegom ďakujem za faktické poznámky a možno asi len dva také postrehy.
Áno, rozpustenie tímu Oblúk, ktorého sme boli svedkami pred dvoma týždňami približne, tak ako povedal pán poslanec Pčolinský, bolo pod zaujímavým rúškom, pretože, tajomstva, pretože dokonca ešte pán policajný prezident na to, aby túto svoju, toto svoje rozhodnutie zdôvodnil, tak povedal, že sú slabé personálne kapacity na inšpekcii a po druhé nevedeli nadriadení, čo tím Oblúk robí.
Takže on v podstate len priznal, o čo im išlo a čo my nieže sa tu dohadujeme, ale čo my tu už dávno všetci vieme, pre istotu niečo rozpustili, aby na tím vyšetrovateľov nemohli niečo mať a nemohli na ňom pracovať. A tak ako to bolo spomenuté, takisto aj tím Kuciak bol rozpustený, ale s jedným veľkým rozdielom, tam už bola podaná obžaloba, a hlavne všetci vyšetrovatelia z tímu Kuciak išli do iných vyšetrovacích tímov, kde sa ďalej vyšetrovala Threema a všetko, čo v Threeeme bolo napísané. A bolo jasne deklarované, že pokiaľ na súde bude potrebné znova priložiť nejaké iné dôkazy, vyšetrovatelia do tohto tímu Kuciak budú prinavrátení.
A, pán Hus, pokiaľ vy tu hovoríte o nejakej trestnej činnosti páchanej na krajskom alebo okresnom riaditeľstve, ja si myslím, že je povinnosťou pána poslanca dať trestné oznámenie a nie to tu prečítať z PC-čka.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení poslaneckí kolegovia, a chcela som povedať aj vážení zástupcovia vlády, na jeseň minulého roku sme tu sedeli v týchto parlamentných laviciach a po mnohých kauzách na ministerstve vnútra, po podozrivých úmrtiach vyšetrovaných osôb a po informáciách o univerzálnych kajúcnikoch, ktorí vypovedajú na želanie, po ére vzájomného zatýkania a vojny v polícii a aj po správe SIS, ktorá pojednávala o nezákonnostiach pri vyšetrovaní a následnom bezprecedentnom zásahu voči riaditeľovi SIS, sme mohli vystaviť vysvedčenie ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi za to, čo sa všetko v jeho rezorte dialo a za čo on zodpovedá. A tých podozrení a informácií bolo toľko, že v každej normálnej krajine pán minister vnútra by mal podať demisiu za už len jednu z tých činností, ktoré som spomínala, a nie za všetky dôvody spolu. Žiaľ, my nežijeme v normálnej demokratickej spoločnosti a táto vláda a vládna koalícia sa zubami-nechtami drží moci a pritom je jej úplne jedno, čo sa deje a či jej nominanti zvládajú úlohy, ktoré si vyžaduje riadenie Slovenska ku prospechu jeho občanov.
Minister vnútra Roman Mikulec odvolaný nebol, podržala ho väčšia časť koalície a na svoje odstúpenie nevidel ani žiadne dôvody a argumentoval tým, že on nezasahuje do práce polície a necháva jej voľné ruky. Ako sme poukázali z opozície, ako sme poukázali aj my zo strany HLAS – sociálna demokracia, je veľmi veľký rozdiel medzi voľnými rukami pre políciu a policajnou svojvôľou niektorých policajných funkcionárov, prokurátorov, ktorí vykonávajú nielen nadprácu pri plnení si svojich všetkých povinností a hlavne pri plnení všetkých politických objednávok, ale podľa medializovaných informácií neštítia sa ísť ani za hranu a opakujem, nie na hranu, ale za hranu zákona.
Od roku 2007 som pôsobila na ministerstve vnútra na rôznych pozíciách a nakoniec ako ministerka vnútra. A musím povedať, že tento rezort má svoje špecifiká a tie špecifiká sú oveľa náročnejšie, ako je to v mnohých iných rezortoch, a to z jediného jedného dôvodu. Tento rezort vnútra riadi donucovaciu moc štátu voči svojim občanom. Čiže zasahuje priamo do ich práv a slobôd. A preto si táto práca v tomto rezorte vyžaduje ľudí, ktorí sú profesionálne, profesne a morálne zdatní, ale najmä tých ľudí, ktorí vždy majú na zreteli, že v ich práci sú chyby neprípustné a ich činy musia byť zákonné. Pretože na tieto chyby môžu ľudia doplatiť svojimi slobodami, svojimi právami a niekedy aj svojím životom. A to je tá najdôležitejšia skúsenosť, ktorú nadobudnete pri práci v tak špecifickom rezorte, ako je ministerstvo vnútra.
Preto by som vás rada aj poprosila upriamiť pozornosť na otázku, či sme dnes svedkami stavu v polícii a na ministerstve vnútra, s ktorými môžeme byť spokojní, a či zvláda svoju úlohu a s tým spojené povinnosti aj pán minister vnútra Roman Mikulec. Pretože on je ten najvyšší orgán, ktorý zodpovedá za to, ako polícia koná a s akými výsledkami.
Kým som ešte v septembri tu v pléne Národnej rady verila a verejne povedala, že možno nepopieram dobrý úmysel pána Mikulca, žiaľ, dnes už nemôžme povedať ani to. Nielen výsledky práce pána Mikulca sú tragické, ale zjavne jeho úmysly vždy neboli také, ako by si táto náročná funkcia vyžadovala. A dovolím si povedať, že stav a obraz tohto rezortu vo verejnosti a v médiách je asi najtragickejší za posledných 30 rokov. A čoraz častejšie sa k tomu pridávajú slová ako chaos a anarchia. Ja by som dodala ešte, že aj pánovi Mikulcovi sa rozpadá rezort pod rukami. A tu si treba položiť aj otázku, aký podiel on sám na tomto rozpade má.
Už vo februári 2021 sme dosta... pardon, dostali viacerí vládni predstavitelia správu SIS. Podľa vyjadrení pána ministra obrany Naďa, tých správ dokonca bolo niekoľko. Nominant dnešnej vlády exriaditeľ SIS pán Pčolinský v nej upozorňoval, podľa medializovaných informácií, že tu dochádza k hrubému ovplyvňovaniu svedkov falošnými obvineniami viacerých univerzálnych kajúcnikov voči vybraným osobám, ale aj voči vybraným predstaviteľom a funkcionárom polície a prokuratúry. A o tom, či po týchto správach pán Mikulec konal, alebo nekonal, sme sa od neho nedozvedeli ani ex post. Čoho sme však boli svedkami, bol nočný prepad a zatýkanie exriaditeľa SIS pred očami jeho manželky, našej kolegyne, pred očami jeho dcéry. Následne, ako po týchto skutočnostiach začali prenikať informácie na verejnosť, sme boli svedkami vykopávania dverí u ďalších ľudí a, ako sme sa neskôr dozvedeli, všetko na základe svedectiev tých, ktorí sami páchali ohavnú trestnú činnosť, a s posvätením tých istých policajtov a s posvätením prokurátorov, pred ktorými práve varovala správa SIS.
A medzitým sme boli svedkami ešte ďalších okolností, stretnutia na pôde SIS najvyšších predstaviteľov štátu práve ku situácii, ktorá sa na Slovensku odohrávala. A ani tí sa nevedeli zhodnúť, k čomu vlastne sedeli a ako to majú komunikovať. Neskôr tzv. vojna policajtov, ako ju nazvali médiá, zasiahla aj inšpekčnú službu ministerstva vnútra. A práve inšpekčná služba ministerstva vnútra je orgán, ktorý je poverený vyšetrovateľom, vyšetrovaním všetkých postupov policajtov a následne kde bol aj tím, ktorý vyšetroval postupy polície, ktoré sa tu odohrávali a aj momentálne odohrávajú. Následne sme ešte boli svedkami ďalších podozrivých a účelových konaní, aby inšpekčná služba nekonala tak, ako jej prikladá zákon. A opäť sme počuli od pána ministra vnútra len účelové lži, a dnes to už môžeme povedať, on nijako nezasahuje do práce policajtov ani do ich konania ako takého.
No posledné dni a týždne tieto skutočnosti vygradovali zverejnením odposluchov niektorých príslušníkov Policajného zboru, zákonne získanými práve inšpekčnou službou ministerstva vnútra, pokiaľ nebola uprataná novým policajným prezidentom. A informácie, ktoré z nich odzneli, usvedčili ich zo všetkého, čo som tu spomenula, a usvedčili nielen príslušníkov Policajného zboru, ale usvedčili aj ich prepojenie a komunikáciu s vedením rezortu ministerstva vnútra. A len na dôvažok obhajoba zo strany ministerstva vnútra a koaličných poslancov k tejto komunikácii je nasledovná: Išlo len o súkromné rozhovory alebo o bežnú komunikáciu vyšetrovateľov.
Ja rozumiem, že nie úplne všetci sme si sympatickí a každý má vysloviť, právo vysloviť svoj názor. Ale tu páni vyšetrovatelia okrem svojho názoru a vyslovenia svojich myšlienok – a aj nadávok – začali konať. Veď oni začali písať vymyslené úradné záznamy, začali si zabezpečovať kamerové záznamy, ku ktorým pridávali svoje príbehy. A čo je vrchol, všetko toto konali pod dozorom prokurátora a pod dozorom prokurátora začali trestné stíhanie. Tak mi povedzte, o akú súkromnú debatu išlo? V tomto prípade už išlo o prípravu z ich strany. A pýtam sa, kde by toto všetko skončilo, keby inšpekcia ministerstva vnútra nekonala. Koľko nevinných ľudí by dnes ešte bolo vo väzbe? A pýtam sa, či skutočne takto v 21. storočí my ideme vyšetrovať.
Ako odvetu v posledných dňoch politický nominant pána ministra vnútra a policajný prezident zrušil vyšetrovací tím inšpekcie, ktorý mal názov Oblúk a ktorý prešetroval túto nezákonnú činnosť policajtov namočených do všetkých týchto káuz a zjavne konajúcich aj s posvätením ministra vnútra. Ako hovorí slovenské príslovie: Každá pravda raz vypláva na povrch.
Dnes sme sa tu stretli z jediného dôvodu, vážení poslaneckí kolegovia, a tým je odvolávanie pána ministra Mikulca. Poprosím vás, ctení kolegovia, prv než dostanete stranícky príkaz, ako máte hlasovať, veľmi zvážte, aké sú dôvody na jeho odvolanie. Zvážte, čo tu dnes odznelo a čo tu dnes ešte odzneje. To, čo sa deje na Slovensku, či je tu chaos, že je tu anarchia, sú tu podozrenia, ktoré keby len z čo i najmenšej časti sú potvrdené, tak sú tragédiou a pošliapaním práv občanov tým najodpornejším a najhorším spôsobom.
Zvážte to, o čom počujeme dennodenne z médií a od verejnosti a čoho sme so železnou pravidelnosťou svedkami každý týždeň v polícii. A zvážte ešte viac, či je to možné len odbiť zvyčajnou frázou o vine bývalých vlád.
Pán Mikulec riadi rezort, ktorí nerozhoduje o peniazoch ani o funkciách, ale o ľudských životoch. A majte to na zreteli prv, než sa rozhodnete o tom hlasovať, či vo svojej práci robí všetko pre to, aby sa nediali chyby, a skutočne koná v prospech spravodlivosti na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pôjdem tak poporade.
Vážený pán poslanec Dostál aj poslanec Lehotský, ja som hovorila, resp. takto, ja som citovala vášho člena vlády, bývalého premiéra. To bolo všetko, čo som povedala. Ostatné korupčné veci ohľadne pani ministerky Kolíkovej, ktoré sa preberali v médiách, som ani náhodou nespomenula, takže to si priložte ruku na srdce.
Ďalej, pán Dostál, mohli ste si prečítať tú celú správu NKÚ, pretože k tej správe NKÚ sme dali pripomienky ako ministerstvo vnútra a škoda, že ste sa dotkli len tej časti ohľadom jednotlivých budov a jednotlivého investičného majetku, pretože poviem vám také tajomstvo. V rámci reformy ESO sa pod krídla okresný úradov zintegrovalo ďalších 10-tisíc zamestnancov štátnej a verejnej správy, ktoré pod ministerstvo vnútra vtedy nepatrili, a je rozumné a je pochopiteľné, že asi sedeli v nejakých budovách, ktoré potom prešli na ministerstvo vnútra. Žiaľ, nechceli sme ich odtiaľ vyhodiť a nemali sme ich kam vyhodiť. A keď už sa bavíme o tých úsporách, čo bola jedna miliarda eur, pán bývalý minister financií Kažimír vám ich presne ukáže a povie vám, že veľmi veľká časť z nich išla na platov prokurátorov a na platov sudcov, čo sa ušetrilo.
A čo sa týka ešte jednej poznámky. Pán Lehotský, viete, ja som sedela s pani ministerkou v jednej relácii, kde povedala, že koľko bude mať sudcov na ktorom súde, tak to si potom prebere s predsedom súdu a sa rozhodnú, koľko sudcov tam zostáva a koľko nie. A práve v mojom príhovore, keby ste počuli, som hovorila o tom, že sa možno spraví, nieže možno, mala sa spraviť analýza, tak ako sa spravila v rámci ESO, ako, koľko spisov má každý sudca, ako dlho trvajú dané jeho spisy, aká história vplýva na počet týchto spisov a potom by sa nemusela pani ministerka baviť s každým predsedom súdu, koľko sudcov bude mať na novom súde a koľko ich nebude mať.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení pán predsedajúci, vážená pani ministerka spravodlivosti, táto vláda na čele s Eduardom Hegerom si dala svoj vlastný prívlastok a dala si prívlastok reformná. Nie, nedostala ho od odborníkov, nedostala ho od verejnosti, ale sama seba definovala ako vládu, ktorá chce prinášať reformy, ktorá chce prinášať zmeny v štátnej a verejnej správe a pretvárať pomery na Slovensku. Za dva roky tejto koalície, čiže v polovici jej fungovania, ako sa to v športovej terminológii nazýva, v polčase hry, už možno hodnotiť, ako svoje sľuby napĺňa do konkrétnych činov pre jej občanov.
Dnes máme v pléne Národnej rady jednu z jej reforiem, o ktorej vláda a ministerka spravodlivosti už rozpráva od jej nástupu a rozpráva o nej celé dva roky. Práve súdna reforma je príkladom toho, ako vyzerajú všetky reformy pod vedením tejto vlády. Pani ministerka Kolíková ju pripravuje, ako som spomínala, od svojho nástupu, pričom ju rokuje alebo nerokuje, alebo ju definuje, diskutuje alebo ju nediskutuje, ako sa dozvedáme z médií, tuto už odborári alebo odborárske združenia spomedzi sudcov, či sú to stavovské organizácie sudcov a hlavne tých, čo sa to bude týkať najviac, nespokojní sú sami občania.
Samozrejme, popri tom všetkom sme sa dozvedeli ešte z úst bývalého premiéra Igora Matoviča, že pani ministerka spravodlivosti bola zapletená do korupcie, keďže pri známej kauze obchodovania jej brata s ministerstvom spravodlivosti povedal nasledovné: "Som presvedčený, že je toto podvod pri kúpe a predaji, teda podvod v hodnote 30 mil. eur a je to aj podvod v prospech dlhoročného spoločníka jej brata a myslím si, že Kolíková o tom dobre vedela." Čiže najväčší bojovník proti korupcii Igor Matovič priznáva a sám hodnotí, že ministerka v jeho vláde, v tej jeho antikorupčnej vláde a terajšej reformnej vláde, je sama zapojená do korupcie. Čiže súdnu reformu nám predstavuje ministerka spravodlivosti, ktorá podľa kolegu, z úst jej kolegu, člena vlády, hovorí, že je zapletená do korupcie a pritom sama popiera samotný význam slova spravodlivosť a presne takto, ako nám vyzerajú vzťahy vo vláde, nám vyzerajú aj jej reformy a toho času sa bavíme o súdnej reforme.
Ako vedúca služobného úradu, neskôr ako štátna tajomníčka a potom ako ministerka vnútra som mala osobnú pracovnú skúsenosť pri zavádzaní reformy ESO. Mnohí z vás vedia, o akú reformu ide, mnohí z vás možno nevedia, a preto len pre krátkosť času a pre efektivitu spomeniem, že to bola najväčšia plánovaná reforma štátnej správy a hlavne služieb, ktoré ponúka štátna správa pre občanov od roku ´89. Jej náplňou bolo zefektívniť fungovanie, skvalitniť všetky služby, ktoré štátna správa poskytuje občanom, ďalej skrátiť čas, za ktorý poskytuje tieto služby, zvýšiť transparentnosť a hlavne zvýšiť dostupnosť štátnej správy pre občanov. V záverečnej správe Implementácia programu ESO Najvyšší kontrolný úrad skonštatoval nasledovné: Program ESO sa v oblasti služieb poskytovaných občanovi javí ako zásadný krok štátnej správy k zlepšeniu podmienok občanov v oblasti vybavovania vecí verejných. A sama viem, vzhľadom na to, že som bola účastná tej reformy a že som tú reformu viedla, aké náročné je pripravovať reformu a podieľať sa aj na jej realizácii naprieč celým Slovenskom. Pred tým, ako sme sa však s touto reformou rozhodli vystúpiť pred verejnosť a aj pred odbornú verejnosť, sme komplexne vyhodnocovali všetky opatrenia, ktoré sme v rámci reformy chceli zaviesť. A sme vážili, či dané reformy, či dané opatrenia pomôžu zlepšiť fungovanie štátnej správy a ako pomôžu občanovi v živote.
Sledovali sme a vyhodnocovali sme napríklad počet spisov, ktorí jednotliví úradníci na okresných úradoch majú pridelené. Sledovali sme ich trvanie, sledovali sme miestne špecifiká, ktoré nám vplývajú na vybavovanie týchto spisov, sledovali sme aj historické záležitosti, ktoré ovplyvňujú vybavovanie týchto spisov, sledovali sme všetko, čo má vplyv na fungovanie štátnej správy a na kvalitu služieb, ktoré štátna správa poskytuje.
Tento prístup ocenil aj samotný Útvar hodnoty za peniaze a presne tento náš prístup odporučil pre všetky orgány štátnej správy, aby ho používali ako jednotnú štandardnú metodiku pri zavádzaní akýchkoľvek reforiem. A ako štátna tajomníčka som aj iniciovala na základe týchto odporúčaní nezávislého úradu stretnutie na pôde ministerstva spravodlivosti, kde ešte vtedajšia pani ministerka Žitňanská a aj vtedajšia jej pravá ruka, štátna tajomníčka, pani ministerka, terajšia pani ministerka Kolíková, boli prítomné. A na moje prekvapenie sme na ponúkanú metodiku, akým spôsobom má byť začatá súdna reforma alebo reforma v súdnictve, nedostali takmer žiadnu odpoveď.
Snažili sme sa, aby dôkladne, systematicky a odborne sa pristúpilo aj k súdnej reforme, pretože na ministerstve vnútra sme mali pod gesciou program, ktorý bol financovaný zo štrukturálnych európskych fondov efektívna verejná správa, kde patrila aj reforma súdnictva. Vtedajšie vedenie ministerstva spravodlivosti aj s dnešnou pani ministerkou na našu podanú ruku nijako nereagovalo. A keď som si prečítala programové vyhlásenie vlády z roku 2020, tak som bola rada, že aj pani ministerka Kolíková sa poučila a ako ministerka pri súdnej reforme bude pokračovať a bude dôslednejšia pri spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze.
Na strane dva programového vyhlásenia vlády sa uvádza: V riadení verejných výdavkov budeme dôsledne presadzovať princípy hodnoty za peniaze, aby sme z vybratých daní a odvodov dosiahli maximálny úžitok pre občanov. Na strane sedem sa v programovom vyhlásení vlády uvádza: Vláda Slovenskej republiky zavedie zverejňovanie štúdií analytických materiálov vyhotovených za verejné zdroje v maximálne možnej miere s prihliadnutím na oprávnené záujmy štátu a iných verejných subjektov. Ďalej na strane deväť sa píše: Vláda Slovenskej republiky v záujme obnovy dôvery v právny štát a s cieľom očisty justície presadí reformu justície, ktorej kľúčovým opatrením je nová súdna mapa. Reforma súdnej mapy bude jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívnej justície a pretrhnutie korupčných väzieb v justícii, ako aj na špecializáciu sudcov na hlavné agendy na úrovni okresných aj krajských súdov. Na vytvorenie nových súdnych obvodov vrátane krajských súdov pri súčasnom znížení počtu súdov s možnosťou nanovo spustiť výberové konania na predsedov súdov pre nové súdne obvody. Všetky tieto pekné slová boli cieľom, pričom na vláde a pani ministerke Kolíkovej bola ich realizácia.
Dnes po dvoch rokoch marazmu vidíme ten výsledok, ktorý máme pred sebou. Výsledkom je súdna mapa, ktorá nedáva vôbec žiadnu logiku. Nehovorí vôbec o tom, na základe akých parametrov bola tvorená a mám dojem, že je to iba snaha vyjsť v ústrety úzkej skupine ľudí z okolia pani ministerky.
A vlastne jediným parametrom sú asi vzťahy s pani ministerkou, iba to dáva logiku, prečo aj z celej mapy vypadol banskobystrický krajský súd. A ako sa už v kuolároch parlamentu teraz šepká, mal by byť pozmeňujúci návrh, ktorý vráti tento banskobystrický krajský súd na úroveň alebo naspäť do súdnej mapy.
Poprosila by som kolegov z koalície, aby si dobre rozmysleli a zamysleli sa nad reformou, aby si uvedomili, ako budú hlasovať, pretože vo viacerých prípadoch budú hlasovať proti svojim regiónom, lebo po schválení tejto reformy spravodlivosť pre bežného človeka, a to ešte pripomínam, že sa nám zvyšujú ceny pohonných hmôt, sa stane oveľa vzdialenejšou ako kedykoľvek predtým.
Ďakujem za pozornosť.

Áno, ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán poslanec Kazda, viete, ono inštitút referenda nikdy spochybnený nebol. Takže teraz my sa darmo budeme baviť o tom, že prečo sme ho vtedy nepodporovali a teraz ho podporujeme. Treba sa pozrieť do histórie, že tá otázka, ktorá bola nastolená v referende, tu už bola v referende použitá niekoľkokrát, ibaže to referendum nebolo úspešné a nedalo sa na Ústavný súd. A otázka potom nebola spochybnená a bola spochybnená prvýkrát v histórii Slovenska teraz.
Pán poslanec Šefčík, čo vám na to povedať? Vy samotného predsedu strany ste tu mali v 2010., kedy kandidoval na kandidátke SaS, a zrazu tu máte, zrazu tu máte novú stranu, sedí v nej, dokonca je to eseročka, štyria ľudia. A pokiaľ viem, tiež sa nevzdal svojho mandátu po roku 2010. A ešte si povedzme jednu vec (výkriky z pléna), keby to bolo refe... (zaznievanie gongu), neprerušujte ma, neni som na vás zvedavá, pán Šefčík, mali ste dve minúty a ja som vás neprerušovala.
A keby sa dnes konalo referendum, tak si položme otázku, kto z nás by tu sedel? Nemyslím konkrétne mňa, ale kto z nás stopäťdesiatich by tu znova sedel aj po referende a po predčasných voľbách a kto by tu nesedel?
Pán poslanec Svrček, ďakujem veľmi pekne za príspevok. Ja možno mám len jednu takú poznámku, keď sa bavíme o tom návrhu pána poslanca Tarabu, ktorý tu bol, asi si skúsime všetci pozrieť, ako sme my prítomní, kedy bolo hlasovanie, o tomto návrhu tu hlasovali a pozrieme si teda všetkých stopäťdesiatich poslancov.
No a čo sa týka tohto návrhu zákona, určite my ho do druhého čítania ako opozícia veľmi radi posunieme a budeme sa baviť o účinnosti tohto zákona. A všetkým ostatným kolegom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia z opozície, vážení kolegovia z koalície, demokracia je založená na vôli ľudí a to je základný spôsob a princípy jej fungovania. A to ju práve odlišuje aj od spôsobu vlád, ktoré tu vládli v 20. storočí a ktoré priniesli Európe tak tragické následky. Pretože ľud je v demokracii nositeľom moci, ktorú presne za stanovených podmienok deleguje na nás, na zástupcov ľudu cestou volieb. A to sme my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.
A už samotné slovo demokracia vystihuje vo svojom obsahu nasledovné: démos – ľud, krátos – vláda. A som presvedčená, že v tomto sa zhodneme všetci naprieč celému politickému spektru, že okrem volieb, ktoré sú základným princípom a nástrojom demokracie, poznáme ešte priamejšiu účasť ľudu na svojej moci, kde ľud konkrétne vyjadruje svoju vôľu a nie prostredníctvom svojich volených zástupcov, a tou je referendum. Referendum či už na celoštátnej, alebo miestnej úrovni.
Najdôležitejšie však je, v čom sa zhodneme, ako sa demokracia, vôľa ľudu, prejavuje v konkrétnej praxi, v konkrétnom spôsobe vládnutia a konania nás všetkých, ktorí máme konať pre ľudí a za ľudí. A veľakrát, a povedzme si to úprimne, sú najdôležitejšie skutky a nielen úmysly.
V júli minulého roka plénum Ústavného súdu vydalo tak dlho očakávaný nález, v ktorom rozhodlo, že referendová otázka v znení Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo ôsme volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda? nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Napriek tomu, že väčšina z nás má troška zmiešané pocity z tohto rozhodnutia, Ústavný súd odôvodnil svoje rozhodnutie a my všetci, či sme tu poslanci, alebo ľudia, občania, ho musíme rešpektovať. Niektoré nedoriešené otázky Ústavný súd vyriešil, no možno povedať, že veľmi veľa otázok nastolil a prípadne niektoré aj nechal otvorené. Ústavný súd uznal, že ústavná úprava referenda je nedostatočná, no na druhej strane povedal, že hranica tohto výkladu, hranicou tohto výkladu a limitom tohto výkladu je znenie samotnej ústavy, preto odstránenie niektorých nedokonalostí alebo chybných charakteristík nášho referenda, ktoré je zakotvené v ústave, je v rukách ústavodarcu. To znamená parlamentu Slovenskej republiky, čiže nás. A je tu viac ako potrebné, a povedzme si to otvorene, aby bol tento priamy nástroj vôle ľudu funkčný a slúžil na to, na čo bol zakotvený v ústave.
Ústavný súd opätovne a jednoznačne potvrdil, že výsledok referenda má právne účinky a je priamo záväzný a návrh prijatý v referende má výlučne právnu silu na úrovni ústavného zákona. Výsledok referenda, ako som povedala, je záväzný, ale zodpovednosť je politická, nie právna. Pretože Ústavný súd svojím rozhodnutím nevyriešil problém, ako môže byť výsledok referenda priamo záväzný, priamo právne záväzný, keď na jeho realizáciu je potrebný ústavný zákon prijatý parlamentom, pričom poslanci nie sú viazaní výsledkom referenda. Zároveň aj Ústavný súd skonštatoval, že konaním referenda by došlo k úplnému naplneniu princípu zvrchovanosti ľudu ako pôvodného nositeľa štátnej moci. To znamená, že referendum je teda najvyšším aktom suverenity ľudu a najdemokratickejším zo všetkých demokratických prejavov. Preto zabrániť referendu z formálnych dôvodov alebo z dôvodov, ktoré nemajú oporu v ústave, je neprístupné, je to tak bez ohľadu na čokoľvek iné.
A preto naša strana HLAS – sociálna demokracia bude vždy trvať na tom, aby sa rešpektovala vôľa viac ako 600-tisíc občanov, ktorí jasne prejavili svoju vôľu rozhodnúť o skrátení volebného obdobia tejto Národnej rady Slovenskej republiky. A povinnosťou nás, zástupcov ľudu, je urobiť všetko bezodkladne preto, aby sa referendum mohlo konať práve úpravou Ústavy Slovenskej republiky, ktorá toto referendum zakotvuje. Touto povinnosťou sme viazaní rovnako ako sľubom poslanca, ktorý jasne hovorí: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov, budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."
Vážení poslaneckí kolegovia, môžeme mať rôzne názory na to, ako spravovať Slovensko ku prospechu jeho občanov. Akokoľvek ale brániť prejavu vôle občanov, ktorí nám dávajú právo konať v ich mene, však nemôžme. A ak tak ktokoľvek robí, spreneveruje sa základným princípom fungovania demokracie a rešpektovania toho, že my sme práve zástupcami nositeľov moci. Preto vás vyzývam, aby sme bezodkladne sfunkčnili inštitút referenda a urobili to, čo nám naše povinnosti poslanca Národnej rady kážu, urobili to, čo nám kážu zákony, ústava a morálka.
Ďakujem veľmi pekne.