Videokanál poslanca

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, vo vašej rozprave ste spomenuli najmä dve dôležité roviny. A tou prvou dôležitou rovinou je to, že naozaj vôľa ľudí je tou deliacou čiarou, ktorá rozdeľuje to, čo si ich volený zástupca môže dovoliť, a to, čo si už dovoliť nemôže. Každý jeden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tuná vykonáva svoj mandát, vzišiel z vôle ľudí. A ak títo ľudia nám dali túto možnosť sedieť tuná v zákonodarnom zbore Slovenskej republiky ako jeden zo stopäťdesiatich, tak títo ľudia majú právo kedykoľvek nás tohto mandátu zbaviť. A je iba na nich, ako sa rozhodnú.
Mne je úplne jasné, že 99 % poslancov poslaneckého klubu OĽANO sa trasie o tú svoju stoličku a budú robiť všetko pre to, aby k niečomu takému, ako je demokratický inštitút referenda, nikdy neprišlo, pretože toto je ich prvá a zároveň posledná príležitosť využívať všetky výhody, ktoré súvisia s výkonom poslaneckého mandátu. Môžu sa tu niektorí kolegovia oduševnene utiekať k nejakej predstave, ja sa mám kde vrátiť, ja mám kam ísť. Každý sa máme kde vrátiť, každý sa máme kam ísť. Ale to, že vykonávate poslanecký mandát a vlastne ste iba takou nesvojprávnou schránkou, ktorá plní príkazy jedného duševného mrzáka, to vás ešte neoprávňuje k tomu, aby ste robili to, čo robia poniektorí vaši čelní predstavitelia tejto vládnej koalície. A to znamená, že ignorujete na čele s prezidentkou Slovenskej republiky vôľu 600-tisíc občanov, ktorí vás chcú jed-no-znač-ne tohto poslaneckého mandátu zbaviť, pretože pohár trpezlivosti už ozaj pretiekol. A to ste už mohli vidieť niektorí včera.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Mazurek, vo svojej rozprave si poznamenal, že áno, táto zmena ústavy predpokladá účinnosť tohto ústavného zákona až od roku 2024. Čiže tu vyčnieva takáto otázka, že prečo sa chceme baviť o účinnosti ústavného zákona od budúceho volebného obdobia, keď problém, ktorý vznikol, sa týka tohto volebného obdobia.
Ak sa bavíme o znižovaní kvóra z 50 % na 30, a príklad tu bol spomenutý aj od kolegu Svrčeka ako Švajčiarsko, kde to majú veľmi dobre zakomponované, tak ja si dovolím povedať, že pri terajšom stave doslova a do písmena nenávisti tejto vlády zo strany občanov Slovenskej republiky, aj keby bolo kvórum potrebné na dosiahnutie platnosti tohto referenda 70 %, tak som si naozaj istý, že toto kvórum by sa dosiahlo, pretože ešte v histórii Slovenskej republiky nebola vláda, ktorá by bola tak medzi občanmi a medzi samotnými voličmi, ktorí jej odovzdali hlas vo voľbách v roku 2020, tak neobľúbená, až nenávidená. Čiže títo občania naozaj majú právo vládu položiť, keď už raz do tejto vlády dali svoju dôveru. Mnohí to oľutovali, mnohí to ľutujú a verím, že mnohí už podobnú chybu nikdy neurobia, pretože takúto kombináciu, ktorú vytvorili, aj keď nevedome a možno aj umelo, tak nebolo nič horšie ako tento stav, ktorý vznikol. Jednoducho narcistické osobnosti čelných predstaviteľov strán, ktorí sa spojili do takého nekompatibilného balíka a neustále opakujú, že referendum je najvyššia forma demokracie, tak zároveň túto najvyššiu formu demokracie popierajú a týmto ľuďom, ktorí naozaj demokraticky uvažujú, ukázali iba prostredník.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Tomáš, ako ste správne poznamenali vo svojej rozprave, tak referendum je ozaj najvyššia forma demokracie a tento predkladaný návrh zákona na zmenu ústavy je takým dosť značným a viac ako silným pošliapaním inštitútu priamej demokracie, čiže samotného referenda. Žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky nemá toto kreslo v pléne Národnej rady Slovenskej republiky v dlhodobom prenájme. Má ho len zapožičané na určitý čas, a to od svojich voličov, resp. od všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa zúčastnili na predchádzajúcich parlamentných voľbách a buď v nevedomosti, alebo zo slabej vôle tohto človeka do pléna Národnej rady Slovenskej republiky posunuli. Tento človek nie je nadčlovek a nie je nad zákonom. Čiže nemá vôbec právo tuná sedieť proti vôli občanov a hladkať si takýmto spôsobom svoje ego.
Hnutie SME RODINA týmto predkladaným návrhom zákona ide jednoznačne proti svojim bývalým vysoko morálnym zásadám a častokrát zdržanlivý, ale prevažne alibisticky konajúci a prevažne OĽANO pozitívny Boris Kollár sa teraz ukázal a predviedol v pravom svetle. Rozprávať v júli 2021 o najvyššej forme demokracie, že každý občan Slovenskej republiky na ňu má právo, a zároveň vo februári prísť do pléna Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že áno, máte síce právo na najvyššiu formu demokracie, a tou je referendum, ale až od budúceho volebného obdobia. Čiže toto volebné obdobie sa ešte bavme v demokracii, ktorá nám vyhovuje, ale budúce volebné obdobie už sa budeme baviť o demokracii, ktorá vyhovuje všetkým.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa Kozelová, títo mladí ľudia, o ktorých stále rozprávate, že si užívaním týchto drog vedome ničia život, áno, súhlasím. Oni si ho ničia vedome, nikto ich k tomu nenúti.
Čiže v žiadnom prípade by som ich nedával do pozície nejakých obetí, ale za tento svoj životný krok si môžu sami. To je tak v kocke všetko. Naozaj, ak by človeka mladého niekto nútil ku konzumácii drog poprípade neskoršej distribúcii, môžme sa o tom baviť, ale toto nie je o nútení mladého človeka. Tento mladý človek naozaj koná vedome, slobodne a vie dobre, aká sankcia, poprípade aká konzekvencia za to hrozí. Čiže naozaj nerobme z nich obete, sú to jednoducho ľudia, ktorí sú svojprávni a konajú tak, ako v danom čase a na danom mieste považujú za to najsprávnejšie.
Chcete zaviesť nejakú prohibíciu aj voči alkoholu, tak ste sa vyjadrila vo svojom príspevku. Úplne súhlasím, ja ako abstinent, nefajčiar je mi to sedem, úplne jedno, tak ako považujem za škodlivé používanie alkoholických nápojov, to že sa tu bavíme o mäkkých drogách v čase, kedy naozaj Slovensko trápia úplne iné veci a na podnose by mali byť úplne iné a dôležitejšie opatrenia vlády, tak naozaj pochybujem o príčetnosti niektorých predkladateľov tohto návrhu zákona, že práve teraz sa ideme baviť o tom, kedy naozaj slovenská ekonomika je v takom stave, v akom je.
A čo sa týka výroby masti alebo nejakých tinktúr z konope, to ste mohli možno dať na nejaké samostatné hlasovanie alebo zakomponovať to do nejakého samostatného zákona. Nemiešal by som hrušky s jablkami, čiže asi toľko.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Čekovský, moja tolerancia ku konzumentom, či už mäkkých, alebo ľahkých drog sa rovná nule. A vy naozaj týmto svojím návrhom zákona idete chrániť doslova a do písmena konzumentov drog, ktorí sú často aj dílermi. Odôvodňujete to tým, že drakonické sadzby trestných postihnutí za nie len konzumáciu, ale aj za distribúciu drog sú drakonické, vysoké, príliš a jednoducho tieto drastické tresty a vysoké tresty zničia mladým ľuďom život.
Pán kolega Čekovský, ja sa chcem spýtať, mladého človeka vychováva v prvom rade rodina. A ak tento mladý človek má dokonalý príklad v rodine, tak k ničomu takému nedôjde nikdy. Ja som rodič a viem, že ja o svoje dieťa sa naozaj báť nemusím. Čiže v prvom rade je rozhodujúcim faktorom rodina a správna výchova v rodine. To, že vy idete znižovať tresty na konzumáciu týchto ľahkých drog, to nerieši absolútne nič. Vy len jednoducho otvárate dvere, ktoré sú už otvorené, ale pootvorili ste ich ešte o hodný kus ďalej. Pán kolega Čekovský, žiadneho konzumenta týchto ľahkých drog nikto nenúti, aby to robil. On to koná sám z vlastnej vôle a z vlastnej iniciatívy. Čiže za svoje správanie, za svoje konanie je zodpovedný sám. Čiže nerobme z neho obetného baránka, že tento chudáčik jednoducho spravil chybu. On vedome vedel, čo koná. Vedel, aké tresty sú za túto konzumáciu, poprípade dílerstvo a to, že on sa slobodne rozhodol, tak slobodne má znášať aj výšku trestu. Títo mladí ľudia určite nebudú mať problém so zamestnaním sa, ak budú mať takúto čiarku v registri trestov, nakoľko počet pracovných príležitostí na Slovensku je ďaleko vyšší, ako je počet ľudí, ktorí pracovať chcú.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem kolegom za faktické poznámky na moju rozpravu.
Pani kolegyňa Cigániková, ak som to poplietol, ten názov, troška kompetencie v rámci praktickej sestry a v rámci sestry, tak sa ospravedlňujem, ale nemyslel som to v zlom. Jasne sú tam iné kompetencie, sú tam iné právomoci. To je, to je jasné, len stále budem zastávať ten názor, že aj študent strednej zdravotníckej školy, ktorý študuje odbor praktická sestra a má naozaj kopec praktických skúseností už zo svojej praxe, ale ohromné množstvo tých teoretických vedomostí. Čiže tí študenti, ktorí sú naozaj šikovní, nikto im nebráni, aby naozaj šli na tú vysokú školu, na tú fakultu ošetrovateľstva alebo katedru ošetrovateľstva a pokračovali vo svojom štúdiu, rozširovali si obzory, pretože naozaj potrebujeme aj kvalifikovaný vyšší zdravotnícky personál, ale väčšina tých študentov ozaj má o tej svojej budúcej práce takú mylnú predstavu, že postavíte ho ako absolventa už vysokej školy ošetrovateľstva ku inkontinentnému pacientovi k lôžku a on má doslova ostych ho prebaliť alebo urobiť základné úkony, ktoré nemá problém urobiť absolvent strednej zdravotníckej školy. Čiže toto mi príde také, že niektorí to študujú ozaj iba preto, aby tú vysokú školu mali, nie preto, aby chceli pracovať a boli naozaj pre to zdravotníctvo prínosom. Čiže toto by som naozaj nejakým spôsobom chcel riešiť, možno redukovať, tak ako povedal kolega Urban. Bolo by určite minimálne na zamyslenie, aby sme nevytvárali možno aj toľko umelých súkromných vysokých škôl s týmto odborom, pretože minie sa to naozaj účinkom.
Ďakujem pekne. A ostatným kolegom, ktorí reagovali, tak ďakujem ešte raz.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pani predkladateľka, pán minister, pani spravodajkyňa, pán minister a pani predkladateľka zároveň, bavíme sa tuná o zákone, ktorý je podľa môjho skromného názoru ako človeka, ktorý síce celý život pracuje v sociálnom prostredí, ale ani tá zdravotnícka časť mi nie je cudzia, nakoľko v podstate celý svoj život do tejto problematiky, či už priamo, alebo nepriamo vidím, pretože moja mamička je zdravotná sestra so 44-ročnou praxou. A celý život vlastne v tomto odvetví pracuje a prešla si všetkými možnými oddeleniami a všetkými možnými funkciami, ktoré len zdravotnícky systém poskytuje.
Ale na čo chcem najmä poukázať, je nie príliš mnou pochopené nejaké také, bratia Česi tomu hovoria, že pozdvižení, z dôvodu toho, že ideme meniť terajší názov zdravotníckeho asistenta na niečo, čo sa bude volať praktická sestra - cez pomlčku - asistent. Keď moje dvojčatá nastupovali na strednú zdravotnícku školu, teda keď boli prijaté v roku 2000 a nastupovali naozaj na zdravotnícky odbor praktická sestra, všetky riaditeľky, pretože väčšina riaditeľok je naozaj na týchto 29 stredných zdravotníckych školách, žasli nad tým, aký záujem to vyvolalo u rodičov a u samotných detí. Len jednoduchý spôsob, teda zmena názvu, pretože aj predtým, ešte rok predtým bol v systéme zakomponovaný názov zdravotný asistent, ale v tomto roku 2000 sa to prekomponovalo na praktickú sestru, 2020, pardon. A jednoducho ten, ten nárast, ten záujem žiakov a samotných rodičov bol, bol enormný. Kdežto o rok, keď sa už prijímali študenti na študijný odbor zdravotnícky asistent, ten záujem klesol o viac ako 30 %. Čiže jednoduchým, jednoduchou zmenou názvu sme dopracovali sa k tomu, že ten záujem klesol. Pretože aj za bývalého režimu, aj za údajnej demokracie, keď niekto povie, že je zdravotná sestra alebo zdravotný brat, ako sa to hovorí väčšinou tomu mužského pokoleniu, tak je to taký hovor. Je to také, nejaká výsostná práca, nejaké výsostné postavenie, aj keď náročné, aj keď veľmi neocenené, ale určite výsostné.
Čo sa týka samotných odborov týchto zdravotníckych škôl, tak môj názor je taký, keďže tieto moje deťúrence tento odbor študujú, ja niekedy žasnem, koľko informácií a koľko vedomostí vlastne za dva roky dokázali v škole nabrať. A dovolím si povedať, že plnohodnotný absolvent strednej zdravotníckej školy, ktorý nastúpi na vysokú školu na fakultu ošetrovateľstva, tak to má prechádzku ružovou záhradou s tými vedomosťami, ktoré má. Odborné znalosti z odborov, ako sú ošetrovateľské techniky, ošetrovateľstvo, administratíva, zdravotná dokumentácia, psychológia, pedagogika, profesijná komunikácia, jednoducho patológia, prvá pomoc, anatómia, fyziológia zdravia a klinika chorôb, ani som vôbec, pokiaľ to nezačali študovať, že toľko odborných vecí sa študuje na stredných zdravotníckych školách, a naozaj to štúdium je enormne ťažké a enormne náročné. Čiže tieto deťúrence, ktoré naozaj sa podujali na štúdium tohto zdravotného odboru, sú takou lastovičkou toho, že aj stredné zdravotné školy dokážu vychovať a vyprodukovať úžasný pracovný personál, ktorý, ak mu vytvoríme podmienky a vytvoríme mu jednoducho pomoc, aby zostal pracovať v slovenských nemocniciach, v domoch sociálnych služieb alebo domoch dôchodcov, denných stacionárov, tak jednoducho budeme vedieť týmto mladým personálom zaplátať tie najhoršie diery pri odchode zdravotníckeho personálu, ktorý hrozí, ktorý sa permanentne deje, a vidíme to. Najbližšie sme to videli minulý kalendárny rok, potom bol rok 2000 a rok 2022 nebude výnimkou, pretože zdravotných sestier bude aj tak, aj tento rok enormný.
Dôležitým takým poznatkom, ktorý som zistil, je dĺžka a šírka praxe na vtedajšom štúdiu strednej zdravotnej školy a toto je takým najpálčivejším problémom a takou najdôležitejšou vecou, ktorou by sa malo zaoberať najmä ministerstvo školstva. Jednoducho ak dáme prax týmto zdravotníckym študentom zdravotníckych odborov príslušnú, minimálne takú, ako to bolo za toho zlého socializmu, ako mnohí ho nazývate, tak absolútne zaniká dôvod, aby študent strednej zdravotníckej školy alebo nejaká absolventka gymnázia potrebovala študovať na fakulte ošetrovateľstva, pretože toľko praxe, koľko naberie študent, ak by sme mu tú prax dali na strednej zdravotníckej škole, tak na žiadnej vysokej škole nemôže nabrať ani omylom, pretože kopec študentov tieto fakulty študuje diaľkovým spôsobom a tam je prax skoro nulová.
Asociácia stredných zdravotníckych škôl je podľa mňa kľúčovou organizáciou, ktorá sa ešte zaoberá a podujala sa na prípravu študentov, ktorí majú byť takou chrbtovou kosťou nášho zdravotníctva. Čiže naozaj problém, nedostatok sa odstránil jedným, jednou zmenou názvu. A naozaj tá enormná snaha možno aj samotným študentov alebo tých absolventov 9. ročníka základnej školy, ako aj ich rodičov, že môžu študovať niečo, čo má nejaký cveng, nejaký punc, tak to by sme vlastne touto zmenou, ak by, ak by táto zmena neprešla, podľa môjho názoru by sme to zase zastavili, pretože je oveľa zaujímavejšie, ak sa niekoho opýtate, mladého človeka, čo študuješ, tak on vám povie zdravotníckeho asistenta, no tak toto je nie také príliš vábne alebo nie príliš zaujímavé, ale on keď povie, že študuje zdravotnú sestru, tak to je super.
Za minulého režimu, zdravotné sestry keď študovali poctivo a naozaj kvalitne celé štyri roky, ten prvý ročník tam bol bez praxe, to pani kolegyňa asi môže mi potvrdiť, v druhom ročníku bol jeden deň praxe, v treťom ročníku mali dva dni praxe a v štvrtom ročníku mali v kuse mesačnú stáž a ďalšie dva dni praxe. Čiže naozaj tá prax pri tom pacientovi pri tom lôžku bola enormná. Prešli si všetkými možnými oddeleniami, či to bolo interné, chirurgia, detské, gynekológia, ortopédia, naozaj absolvovali desiatky hodín praxe a do hotového systému prišiel hotový zdravotnícky personál, hotový človek. Čiže k tomuto by sme sa mali vrátiť. Je to taký apel aj na ministerstvo školstva a najmä na možno aj na ministerstvo zdravotníctva, aby tlačilo na ministerstvo školstva, pretože stredné zdravotnícke školy nevzdelávajú len zdravotný personál s maturitou ako zdravotných teraz ešte asistentov, po novom dúfam, že to už bude praktická sestra, alebo už to je v podstate aj praktická sestra, len sa to zaknihuje, že to bude to definitívne. Ale študujú sa tam aj odbory ako je sanitár, hej, čiže tiež takýchto odborov máme málo, alebo zdravotnícky záchranár jednoducho, alebo je tam ošetrovateľstvo, alebo opatrovateľstvo v nejakej forme. (Reakcia z pléna.) O to je teraz veľmi minimálny záujem, o tento odbor, tiež neviem prečo.
Čiže ozaj by sme sa mali zaoberať praktickou časťou tohto zákona. Ja tento zákon naozaj chválim, naozaj ho vítam a bude len na dobro veci, ak sa k tomu postavíme naozaj prakticky a budeme dbať na to, aby títo mladí ľudia, ktorí na týchto stredných zdravotníckych školách študujú, boli naozaj hrdí na to, že študujú odbor, ktorý má naozaj ten cveng, pretože zdravotná sestra, to hovorím, aj za bývalého režimu, aj za tohto režimu vždy bude mať nejaký honor a mali by sme to zanechať a to status quo nejakým spôsobom zachovať. Čiže z mojej strany asi toľko.
Ja chcem len pánovi ministrovi a celého je... celému jeho tímu, ktorý naozaj tento zákon pripravil, poďakovať, a aj keď v mnohých veciach nemáme rovnaký názor, tak v tomto, ja si myslím, že sme zajedno.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pani kolegyňa, k tomuto dodať naozaj len to, že základ zdravotníckeho personálu ozaj vždy bude tvoriť zdravotná sestra a nižší ošetrovateľský alebo nižší zdravotný personál, či sa bavíme o opatrovateľoch, ošetrovateľoch, ošetrovateľkách, sanitárkach, sanitároch, jednoducho toto je chrbtica, toto je chrbtová kosť celého slovenského zdravotníctva.
Musíme myslieť a musíme dbať na to, aby aj tejto nižší zdravotnícky personál mohol dostať kvalifikované vzdelanie, a práve toto kvalifikované vzdelanie poskytujú stredné zdravotnícke školy. To, že absolventka gymnázia alebo absolvent gymnázia sa rozhodne, že pôjde na fakultu ošetrovateľstva študovať, to ešte neznamená, že tento človek bude mať aj vzťah k svojej praxi, pretože je taká mylná predstava, že absolvent vysokej školy ošetrovateľstva si myslí, že pojedol všetku múdrosť sveta a postavia ho s obyčajnou opatrovateľkou, ošetrovateľkou, sanitárom k lôžku pacienta, aby nabral nejakú prax, a jednoducho on zistí, že tá robota je úplne o niečom inom, že on mal nejakú svoju inú alebo úplne mylnú predstavu. A práve títo ľudia, ktorí vyštudovajú, je ich 80, možno 90 %, ktorí vyštudujú túto fakultu ošetrovateľstva, absolútne nepracujú v praxi, ale snažia sa nejakým spôsobom dostať na pozíciu, ja neviem, staničnej sestry alebo hlavnej sestry len preto, že majú vysokoškolské vzdelanie z odboru ošetrovateľstva. Nám chýba to mužstvo, tá praktická časť.
To znamená, dbajme na to, aby stredné zdravotnícke školy ozaj vychovávali kvalitný a kvalifikovaný zdravotnícky personál, ktorý nemusí ísť automaticky na vysokú školu. Dajme im možnosť pracovať, dajme im kompetencie, ale skúsme im aj dať adekvátny plat, pretože bez týchto pracovníkov kolabujúci systém úplne zhorí.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pani kolegyňa, tak ako ste správne poznamenali vo svojej rozprave, kolaps zdravotníctva nám nie že hrozí, ale tento kolaps zdravotníctva je tu už dve desaťročia a naozaj iba systematickými a dobre premyslenými krokmi môžme tomuto kolapsu nie že zabrániť, ale oddialiť ho na nejakú dobu, pretože zabrániť sa tomu asi nedá, pretože tak je to dlhodobo poddimenzované a tak je to zle nastavené.
Pokiaľ nám odídu zo systému zdravotné sestry ročníkov ’58, ’59, ’60, ktoré naozaj už majú nárok na dôchodok, a týchto zdravotných sestier tu sú nie desiatky, to sú ešte stovky, tak zrúti sa nám zdravotný systém v rámci zdravotných sestier, podotýkam, plne kvalifikovaných zdravotných sestier, ktoré ešte poctivo vyštudovali za socializmu medzi rokmi ’74 – ’78 alebo ’73 – ’77 vysoko kvalifikovaný a kvalitný odbor zdravotná sestra, tak my nedokážeme ich nahradiť naozaj nikým iným, ani mladými zdravotníckymi persónami, ktoré momentálne študujú na stredných zdravotníckych školách, ktorých naozaj je na Slovensku už iba 29, záujem o štúdium je naozaj veľký, je naozaj enormný. Buď ten záujem je pochádzajúci priamo z rodiny, že prechádza toto povolanie z generácie na generáciu, alebo tieto, tieto mladé slečny, alebo mladí muži prichádzajú k tomuto zamestnaniu z dôvodu toho, že majú k tomu nejaké sociálne cítenie alebo chcú poskytovať zdravotnícku, ošetrovateľskú, opatrovateľskú starostlivosť, a musíme ich podporovať všelijakými možnými aj nemožnými spôsobmi.
A takýmto dôležitým krokom je naozaj premenovanie zdravotníckeho asistenta na praktickú sestru, hoci aj cez tú pomlčku asistent, aby sme tomu povolaniu dali naozaj nejaký punc, nejaké renomé, nejaký zvuk. Čiže toto bude ozaj cesta.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa zdravotná sestra Monika Kavecká, absolútne nerozumiem, prečo a z akého dôvodu idete proti zákonu, ktorý podľa mňa ako človeka, ktorý prichádza so zdravotníckymi pracovníkmi nie dennodenne do styku, ale celé roky do styku, idete nejakým spôsobom dehonestovať premenovanie funkcie alebo povolania zdravotnícky asistent na lepšie sa počúvajúci a hlavne praktickejší názov praktická sestra. Nevidím v tom absolútne žiadny problém a podľa mňa to bude krokom dopredu, nie krokom dozadu a nebudeme stáť, pani kolegyňa, na mieste.
Dokázal by som si úplne predstaviť, že tú pomlčku a slovíčko asistent by sme úplne z tohto zákona vyškrtli, odstránili. Prečo by to malo byť nejakým spôsobom degradované alebo nejakým spôsobom tento, to pomenovanie alebo premenovanie dehonestované? Nevidím v tom absolútne žiaden problém.
Snažili ste sa tu buď dourážať stredné zdravotné školy, ktorých máme na Slovensku už iba 29. A ak títo absolventi stredných zdravotníckych škôl nebudú nastupovať do systému, kto bude pacientov v domovoch sociálnych služieb, na ambulanciách v nemocniciach o desať rokov ošetrovať? Nikto. Je veľký rozdiel nastúpiť na odbor zdravotnícky asistent a obrovský rozdiel na odbor praktická sestra. Ale o tom sa viacej vyjadrím v rozprave, ak bude možnosť.
Ďakujem pekne.