Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážení kolegovia, zostalo nás tu už pár, ale dovoľte aj mne sa troška vyjadriť k tomuto nášmu predkladanému návrhu zákona.
Začnem úplne vecne a vôbec bez nejakých emócií, alebo bez nejakých osobných útokov, pretože táto debata s týmito osobnými útokmi by absolútne nemusela ani vzniknúť, ani zájsť, ak by pán kolega Šefčík troška emotívne, troška viac ako emotívne nevystúpil a nepourážal tuná všetkých a všetko. Ale má na to právo, ja to rešpektujem, vyjadril sa ako sa vyjadril. Ja skúsim úplne ináč. Nie je absolútne hanbou, aby kandidát na vstup do policajného zboru alebo do ozbrojených síl Slovenskej republiky, ale zboru záchrannej služby, absolvuje pred svojim nástupom povinné psychotesty. Je to úplný štandard, je to úplne holý fakt. A my sa tu ideme teraz baviť, či by nebolo vhodné, aby ústavní činitelia, ktorí majú zodpovednosť za riadenie a za chod štátu absolvovali takého psychoteste tiež. Nevidím na tom absolútne nič zlé, práve naopak takýmito psychotestami by sme dokázali vyfiltrovať ľudí, ktorí majú nejakú rozdvojenú, roztrojenú alebo inú poruchu osobnosti. Jednoducho sú takýto jedinci v našej populácii a stáva sa to. Stáva sa to, tak ako to povedal vo svojej rozprave veľmi odborne a veľmi fundovane kolega Urban. Čiže nie je to naozaj hanbou, nepovažujem to za nejaký zločin, prečin voči ľudskosti, aby takíto občania, ktorí z ničoho z ničoho nič, nejakou úplnou náhodou, budú nominovaní na zaujímajú alebo lukratívnu ústavnú funkciu prešli aj takýmto určitým sitom. Na druhej strane nemal by som žiadny problém, aby sa to týkalo aj poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pretože aj tuná sú jedinci o ktorých duševnom stave mám naozaj veľké pochybnosti.
Tiež nie som odborník ani na psychológiu, ani na psychiatriu ale stačí len z úplného laického pozorovania, hoci sa za úplného laika nepovažujme, nakoľko v každom semestri na vysokej škole, či už jednej alebo druhej som absolvoval skúšku zo psychológie a dosť ťažkú. Takže nebolo by to na škodu to aplikovať aj na parlament. Prečo nie. Tak ako človek má právo voliť, má právo byť aj volený. Ale zároveň má právo vykonávať svoju funkciu pri plnom duševnom zdravý. Ak to niekoho z opozičných lavíc urazilo, tak je nám to veľmi ľúto. Naozaj sme nikoho uraziť nechceli. Chceli sme len vecne argumentovať prečo tento náš návrh zákona predkladáme a prečo ho považujeme za dobrý, správny a dokonca nutný. Takže na záver, vážené dámy, vážení páni, žiadam vás o podporu tohto nášho predkladaného návrhu zákona, pretože si naozaj myslím, že tento zákon nikomu neubližuje, tento zákon je naopak na veľký osoh a na zlepšenie fungovania štátu pretože ak je kamión v rukách vodiča veľmi silnou zbraňou, ktorou môže ublížiť, dokonca zabiť. Tak aj zriadenie a uvedenie človeka, ktorý dostane do rúk v podstate celý štát, celú republiku s 5,5 miliónmi obyvateľov a vyjadruje sa ako sa vyjadruje a vráti sa ako sa tvári, tak tiež dokáže veľmi ublížiť. A tento náš návrh zákona je naozaj vecný, je faktický a skúsme sa o ňom pobaviť. Môžme vaše pripomienky akceptovať alebo prijať v druhom čítaní, ak ho posuniete cez prvé čítanie. Takže ešte raz, skúste sa na to pozrieť nie krvavými očami, nie cez červené súkno, ale naozaj vecne, prakticky a zhodnotiť svoju možno nie príliš tomuto zákonu, tomuto zákonu pridelený úsudok aký máte. Takže ďakujem pekne že som vás okrádal o čas a skúsme sa na to ešte zamyslieť. Ďakujem pekne.