Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade chcem povedať, že nikdy som nehlasoval za niečo, čo by malo znekvalitniť alebo spôsobiť škodu osobám s ťažko zdravotným... s ťažkým zdravotným postihnutím, teda osobám s hendikepom. Keďže celý život ozaj pracuje v sociálnych službách, tak o tejto problematike niečo viem a myslím si, že v hnutí REPUBLIKA máme vysoko kvalitne obsadený odborný tím pre sociálne veci a rodinu a zároveň je tam aj veľmi významná zložka, ktorá zastrešuje výsostne a výlučne ťažké zdravotné postihnutie, teda občanov s ťažkým zdravotným postihnutím.
Prečo vnímam tento pozmeňujúci návrh zákona troška populisticky? Pretože v prvom rade rieši to, na čo poukazujem celé dlhé roky. Tento návrh zákona, tento pozmeňovák, ktorý tu bol prečítaný, je v podstate opäť len to, že sa tu stále ide riešiť to, čo nie je systematické. A systematické je to, že sa tu ide zvyšovať iba suma. Ale v tomto zákone nie je vôbec dané to, že akým spôsobom chceme zlepšiť podmienky získania daného príspevku. Toto sa tam vôbec nerieši.
To, že ste, pán kolega, navýšili sumu aj výšky majetku, ktorú musí vlastniť osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, z tých 33-tisíc na 50-tisíc, to, že ste tam navýšili sumu, akú, akou môže manipulovať úrad práce alebo môže priznať úrad práce osobe s ťažkým zdravotným postihnutím na prerobenie kúpeľne alebo bezbariérovosti, to všetko kvitujem. Ale hovorím, nerieši sa tam spôsob, nerieši sa tam adekvátna forma, riešia sa tam výlučne sumy. Čiže o 10-tisíc euro navýšenie majetku, dobre, dá sa o tom polemizovať, prečo nie o 20-, hej? Čiže bavíme sa stále iba o sume, ale nie o spôsobe, ako to urobiť inak. Je tam zdvojnásobenie terajších súm peňažných príspevkov pri kúpe osobného motorového vozidla. Zdvojnásobenie terajšej sumy peňažného príspevku na úpravu bytu a rodinného domu. Zdvojnásobenie. Dobre, dali ste to tak, je to tak. Ale podľa mňa samotný predkladateľ, teda kolega Drdul, aj keď hovorí, že je to v podstate na prospech celej veci a na prospech občanov s ťažkým zdravotným postihnutím a že to zohľadňuje nejaký sociálny aspekt, no podľa mňa nie veľmi a skúsim to tak v krátkosti vysvetliť.
Samotné navýšenie hodnoty majetku, ako aj zdvojnásobenie peňažnej sumy samotných príspevkov na kompenzáciu v konečnom dôsledku nepomáha tým najzraniteľnejším a najchudobnejším občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. A to naozaj dávam s troma výkričníkmi. Sú to práve tieto súčasne ťažké a súčasne veľmi zložité nastavené podmienky, ktoré na získanie týchto troch vyššie menovaných a vo vašom pozmeňujúcom návrhu zákona uvedených príspevkov nemajú dostatočný sociálny rozmer. Vysvetlím opäť prečo, pretože získanie daného príspevku napríklad na kúpu osobného motorového vozidla zahŕňa celý rad podmienok, určite o nich viete aj vy. Napríklad je tam nutnosť zdokladovania samotného zamestnania pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo resp. pre samotného žiadateľa. A je tam ďalšia podmienka, že zakúpený osobný automobil nesmie byť starší ako päť rokov. Vo všeobecnosti však platí, a myslím si, že takýto úzus je naďalej aj spoločensky neakceptovateľný, ak sa budeme baviť o sociálnom rozmere tohto zákona, kde je jednoducho nastavené, že čím mladší automobil, tým je, samozrejme, drahší. A teda pokiaľ osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nemá dostatočné finančné rezervy, čo, si myslím, že osoba s ťažkým zdravotným postihnutím pri poberaní takých nízkych dôchodkov ŤZP, aké máme nastavené, tak jednoducho tie finančné rezervy tam nie sú a nemyslím si, že by rodina mala ďalej doplácať osobe s ťažkým zdravotným postihnutím aj na takéto účely, tak... alebo pokiaľ nemá dostatočne kvalitne platené zamestnanie, aby nejakú finančnú rezervu si vedel odkladať. Čiže tam vzniká prvý problém. A v tomto reálnom dôsledku získa tento päť, najviac päť rokov starý automobil len veľmi malá skupina ZŤP-čkárov. Čiže to je naozaj holý fakt, to sú zistenia z dlhoročnej a dlhodobej praxe, a či sa to niekomu bude páčiť, alebo nebude páčiť, je to, je to jednoducho tak.
A tuná by som naozaj do značnej miery videl úsporu aj finančných prostriedkov z rozpočtu Slovenskej republiky a bolo by možné zamyslieť sa nad tým, či by nebolo vhodné znížiť alebo zmeniť vek samotného automobilu, ktorý si môže alebo chcela by kúpiť osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, z terajších piatich rokov povedzme na desať rokov. Tie náklady by boli omnoho-omnoho nižšie pre samotného žiadateľa, pre samotného poberateľa.
Navrhujem sa ďalej sústrediť predovšetkým na samotné prehodnotenie podmienok získania tohto príspevku alebo všetkých príspevkov a taká v podstate benevolencia by tam mala byť alebo mohla byť zachovaná a nezvyšovať ich takto neúmerne, pretože naozaj bavíme sa len o zvýšení sumy, nie o spôsobe a o forme. Takže toto naozaj nevedie k žiadnemu širokospektrálnemu uspokojeniu potrieb občanov s ťažkým zdravotným postihnutím a naozaj prispieva to iba k tomu, že iba osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá naozaj na to doplatenie tie finančné prostriedky má, si to bude môcť dovoliť. Zároveň kolegovi ďakujem, že pracuje a dlhodobo sa venuje problémom občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, v tomto sme úplne zajedno a na jednej lodi, len hovorím, hľadajme hlavne spôsob, hľadajme hlavne formu a zlepšenie života ŤZP-čkarov naozaj nikdy nedosiahneme zvýšením týchto príspevkov, pretože niekomu to pomôže, ale to je strašne mizivé percento z celkového počtu obyvateľov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré na Slovensku máme.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
