Videokanál poslanca

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, na záver vášho vystúpenia ma zaujala veta, že vláda Slovenskej republiky sa bude aj naďalej správať tak, ako jej v podstate určí alebo akým spôsobom sa rozhodne plénum Národnej rady Slovenskej republiky, pretože stále ešte platí, že vláda je podriadená parlamentu. Chcem vám len pripomenúť hlasovanie pána ministra vnútra Šimka, ktorý aj napriek jednoznačnému vyjadreniu Národnej rady Slovenskej republiky nezahlasoval kvôli kvótam, ale jednoducho sa až po brutálnom tlaku čelných predstaviteľov Národnej rady zdržal. Čiže nie je to celkom tak, ako ste vo svojej rozprave povedali a to, že výbor pre európske záležitosti komunikuje s ministerstvo, to je všetko fajn, ale nemyslím si, aby tá procedúra, ktorá v niektorých veciach pretrváva, bola až natoľko korektná. Čiže naozaj ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí by malo aj naďalej trvať na suverenite Slovenskej republiky, na suverénnych rozhodnutiach Slovenskej republiky a naozaj sa nepridávať k štátom, ktoré chcú vytvoriť z Európskej únie jeden veľký megalomanský super štát.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak ako povedal vo svojej rozprave kolega Milan Mazurek, naozaj Európa nemôže byť postavená na tom, aby bola nejakým žalárom národov a na jej pružnosti a funkčnosti naozaj nestojí to, aby bola nejakým super štátom. Naozaj iba suverénne a národne hrdé štáty môžu riadiť celú Európu, celú Európsku úniu a byť súčasťou Európskej komisie tak, ako je tomu doteraz. Nie odovzdanie moci Bruselu, ale naozaj ponechanie si všetkých kompetencií tak, ako je to momentálne aj ústavne zakotvené.
To, že progresívna vláda našej milovanej Zuzany Čaputovej sa napriek všetkým nedokonalostiam, ktoré túto vládu až od jej vymenovania až do dnešných dní sprevádzajú deň za dňom, či už pri predkladaní vládnych zákonov, kedy sa tu všetci zákonodarcovia naozaj chytajú za hlavu, svedkom sme toho boli minulý týždeň pri troch skrátených legislatívnych konaniach, ktoré tuná boli v rámci ministerstva životného prostredia, kde pán minister životného prostredia nemal ani toľko úcty, chochmesu a toľko nejakej osobnej statočnosti, aby tu prišiel tieto tri hlúposti predložiť, ale poslal za seba podpredsedníčku vlády, ktorá si tu všetku tú kritiku jednoducho musela vypočuť.
Kolega je súčasťou európskeho výboru tuná v Národnej rade Slovenskej republiky a veľmi pozorne sleduje všetky tieto európske procesy a všetky tieto európske jednoducho nezmysly. A tak ako sa táto vláda správa voči parlamentu, ktorému je ešte stále podriadená, tak jednoducho nesmieme nikdy dopustiť, aby sa Slovensko zbavovalo svojej suverenity a Slovensko naozaj musí zostať naďalej štátom suverénnym, štátom národným a štátom pre Slovákov, nie pre európskych občanov, ako sa táto vláda vyjadruje.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Táto rozprava kolegu Mazureka sa naozaj niesla vo vecnej rovine, nebolo v nej nič vymyslené, bolo iba apelované na veci, ktoré sa k nám pretláčajú zo západnej Európy, ale, žiaľbohu, tieto veci sa už nachádzajú aj na území Slovenskej republiky. Dejú sa, diali sa a mám taký pocit, že budú sa diať aj naďalej, pretože rôzne mimovládne organizácie, ktoré sú podporované ďalšími mimovládnymi organizáciami a dotované aj zo zdrojov Európskej únie, ale aj priamo nacucané a naparazitované na štátny rozpočet ponúkajú, niektoré predávajú rôzne publikácie, ktoré sú určené pre deti od troch do šiestich rokov, pre prvý stupeň základnej školy, pre druhý stupeň základnej školy a rôzne publikácie, ktorými chcú zaobaliť, že vlastne chcú iba predchádzať neplánovanému rodičovstvu pre našich v podstate adolescentov na stredných školách. Ale ja som mal naozaj možnosť niektoré tieto publikácie vidieť a to, čo tam bolo popísané alebo to, čo tam bolo skôr nakreslené alebo odfotené nemá naozaj nič spoločné s biológiou, s výučbou a vlastne s normálnym priebehom či už ľudskej sexuality alebo vývoja dieťaťa, čo je úplne prirodzené. Jednoducho tieto veci boli iba propagáciou naozaj zvrátených ideológií, úchylných zvráteností a mnohých iných vecí. Jednoducho tam je popísané, pokreslené kadečo a ak tieto veci budú naďalej pretláčané, ako pevne verím, že nikdy k tomu nedôjde, ako možná metodická pomôcka pre výučbu biológie alebo nejakej sexuálnej orientácie, tak potom Pánboh ochraňuj Slovensko.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Lehotský, vy ste vo svojej rozprave naozaj pospomínali všetko možné aj nemožné, len k meritu veci a k predmetu zákona ste povedali len veľmi málo alebo veľmi stroho. Naozaj tu ide iba o informovaný súhlas rodiča, aby rodič vedel v prípade nejakej mimoškolskej aktivity alebo aktivity, ktorá nesúvisí priamo so školským vzdelávacím programom, že sa ide diať niečo, čo možno nie je v priamom kontexte alebo v priamom súvise z toho, v čo daný rodič vychováva alebo v čom daný rodič vychováva v rodine svoje dieťa. To je úplne celé. Vy hľadáte naozaj v tomto zákone nejaké zvláštne zákulisné ťahy alebo zvláštne nejaké pochybenia, ktoré ste tu zakomponoval do nejakých vychýrených filozofických smerov. No naozaj to nie pravda. Informovaný súhlas rodiča tu máme a tento informovaný súhlas rodiča chceme len posunúť naozaj na trošku vyšší level. Nič iné za tým nie je, nič iné za tým nie je schované. Naozaj tento zákon, ak prejde, ja pevne dúfam, že prejde, umožní iba to, aby škola v spolupráci s rodičom mohla to dieťa lepšie a viac chrániť pred kadejakým iným, naozaj iným smerovaním, ktoré nie je zakomponované priamo v školskom vzdelávacom programe a aj škola, aj vyučujúci si môže svoje vyučovacie hodiny občas a v určitom smere prispôsobiť. Ale to, aby sa počas vyučovacieho procesu dostávali naozaj do tried určité mimovládne organizácie, ktoré chcú propagovať chcú čokoľvek a naozaj tých ponúk chodia desiatky, tak tento informovaný súhlas rodiča voči dieťaťu týmto veciam naozaj môže zabrániť. To je celé.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Naozaj tento zákon vôbec nehovorí o nejakom porušovaní štátneho vzdelávacieho programu. Tento zákon vôbec nehovorí o porušovaní školského vzdelávacieho programu alebo o interných a vnútorných smerniciach škôl, predškolských zariadení alebo nejakých iných školských zariadení, ktorých na Slovensku máme naozaj dosť. Tento zákon naozaj hovorí iba o tom, aby rodič mal dostatočné informácie o tom, čo sa s jeho dieťaťom deje, bude diať alebo v budúcnosti môže diať v rámci vzdelávacieho procesu. To, že mnohí kolegovia, ktorí naozaj neprišli nikdy do styku naozaj s vyučovacím procesom, maximálne tak na úrovni žiaka, nie na úrovni učiteľa, pedagóga, budú naďalej naivne tvrdiť a naivne pretláčať svoju myšlienku, že žiak, ktorý na základe informovaného súhlasu rodiča nebude v danej hodine na vyučovacom procese, bude môcť vykonávať akúkoľvek inú činnosť, nie pod dozorom pedagogického zamestnanca. No je to kardinálna hlúposť, pretože žiaden žiak či už základnej, alebo strednej školy nesmie zostať počas vyučovacieho procesu, nesmie byť jednoducho sám niekde na chodbe alebo niekde inde mimo školského zariadenia, vždy musí byť pod dozorom pedagogického zamestnanca. To znamená buď sa presunie do vedľajšej triedy, alebo bude pod dozorom pedagogického zamestnanca, ktorý má v danom čase voľnú hodinu a nevykonáva pedagogickú činnosť. Čiže to bývalý pán minister Gröhling by mal troška vedieť alebo aspoň troška ovládať. Takže naozaj nie je žiadna dôvodná obava tento zákon nepodporiť, práve naopak. Týmto zákonom dávame väčšie právomoci aj rodičom, dávame zároveň väčšie právomoci aj učiteľom zbaviť sa akejkoľvek možnej zodpovednosti alebo po prípade nejakého možného obvinenia z niečoho nekalého. Čiže naozaj, kolegyne, kolegovia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za reakciu, kolega. Naozaj osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má nárok na zakúpenie alebo pridelenie osobného motorového vozidla iba za splnenia troch podmienok, to znamená, že buď je žiakom základnej školy, buď dochádza do zamestnania, alebo je poberateľom sociálnej služby. To znamená, je buď klientom Domova sociálnych služieb, denného stacionára buď celoročnou pobytovou formou, alebo s ambulantnou formou starostlivosti. Ad jedna.
Ad dva. Smiešny šesťtisícový príspevok po šiestich rokoch užívania motorového vozidla pre takéhoto klienta alebo žiadateľa je naozaj úplne nedostatočný, ale preto hovorím, že musíme riešiť vek toho dotyčného vozidla, pretože doplatiť si šesťtisíc euro za päťročné auto, ktoré by spĺňalo všetky kritériá na prevoz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, to je ozaj kvapka v mori, preto musíme zmeniť formu, musíme zmeniť spôsob, musíme zmeniť podmienky.
To, že navýšime sumu, naozaj nevyriešime nieže gro problému, ten problém vôbec nevyriešime, len sme zmenili čísla z nižších na vyššie. Ja naozaj chápem a rozumiem vášmu dobrému zámeru a je to ozaj ušľachtilý úmysel a budeme na ňom určite aj v budúcom volebnom období intenzívne pracovať, za seba to môžem sľúbiť, ale hlavne musíme pozerať na to, že 95 % poberateľov invalidného dôchodku z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nemá naozaj našetrené skoro žiadne finančné prostriedky, aby si mohlo doplatiť túto sumu za motorové vozidlo. Čiže ak tam nepomôže rodina, ten žiadateľ potencionálny tú žiadosť ani nedá.
Čiže naozaj zmeňme formu, zmeňme do budúcna legislatívu, pretože zámer je dobrý, a určite ho treba podporovať.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade chcem povedať, že nikdy som nehlasoval za niečo, čo by malo znekvalitniť alebo spôsobiť škodu osobám s ťažko zdravotným... s ťažkým zdravotným postihnutím, teda osobám s hendikepom. Keďže celý život ozaj pracuje v sociálnych službách, tak o tejto problematike niečo viem a myslím si, že v hnutí REPUBLIKA máme vysoko kvalitne obsadený odborný tím pre sociálne veci a rodinu a zároveň je tam aj veľmi významná zložka, ktorá zastrešuje výsostne a výlučne ťažké zdravotné postihnutie, teda občanov s ťažkým zdravotným postihnutím.
Prečo vnímam tento pozmeňujúci návrh zákona troška populisticky? Pretože v prvom rade rieši to, na čo poukazujem celé dlhé roky. Tento návrh zákona, tento pozmeňovák, ktorý tu bol prečítaný, je v podstate opäť len to, že sa tu stále ide riešiť to, čo nie je systematické. A systematické je to, že sa tu ide zvyšovať iba suma. Ale v tomto zákone nie je vôbec dané to, že akým spôsobom chceme zlepšiť podmienky získania daného príspevku. Toto sa tam vôbec nerieši.
To, že ste, pán kolega, navýšili sumu aj výšky majetku, ktorú musí vlastniť osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, z tých 33-tisíc na 50-tisíc, to, že ste tam navýšili sumu, akú, akou môže manipulovať úrad práce alebo môže priznať úrad práce osobe s ťažkým zdravotným postihnutím na prerobenie kúpeľne alebo bezbariérovosti, to všetko kvitujem. Ale hovorím, nerieši sa tam spôsob, nerieši sa tam adekvátna forma, riešia sa tam výlučne sumy. Čiže o 10-tisíc euro navýšenie majetku, dobre, dá sa o tom polemizovať, prečo nie o 20-, hej? Čiže bavíme sa stále iba o sume, ale nie o spôsobe, ako to urobiť inak. Je tam zdvojnásobenie terajších súm peňažných príspevkov pri kúpe osobného motorového vozidla. Zdvojnásobenie terajšej sumy peňažného príspevku na úpravu bytu a rodinného domu. Zdvojnásobenie. Dobre, dali ste to tak, je to tak. Ale podľa mňa samotný predkladateľ, teda kolega Drdul, aj keď hovorí, že je to v podstate na prospech celej veci a na prospech občanov s ťažkým zdravotným postihnutím a že to zohľadňuje nejaký sociálny aspekt, no podľa mňa nie veľmi a skúsim to tak v krátkosti vysvetliť.
Samotné navýšenie hodnoty majetku, ako aj zdvojnásobenie peňažnej sumy samotných príspevkov na kompenzáciu v konečnom dôsledku nepomáha tým najzraniteľnejším a najchudobnejším občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. A to naozaj dávam s troma výkričníkmi. Sú to práve tieto súčasne ťažké a súčasne veľmi zložité nastavené podmienky, ktoré na získanie týchto troch vyššie menovaných a vo vašom pozmeňujúcom návrhu zákona uvedených príspevkov nemajú dostatočný sociálny rozmer. Vysvetlím opäť prečo, pretože získanie daného príspevku napríklad na kúpu osobného motorového vozidla zahŕňa celý rad podmienok, určite o nich viete aj vy. Napríklad je tam nutnosť zdokladovania samotného zamestnania pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo resp. pre samotného žiadateľa. A je tam ďalšia podmienka, že zakúpený osobný automobil nesmie byť starší ako päť rokov. Vo všeobecnosti však platí, a myslím si, že takýto úzus je naďalej aj spoločensky neakceptovateľný, ak sa budeme baviť o sociálnom rozmere tohto zákona, kde je jednoducho nastavené, že čím mladší automobil, tým je, samozrejme, drahší. A teda pokiaľ osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nemá dostatočné finančné rezervy, čo, si myslím, že osoba s ťažkým zdravotným postihnutím pri poberaní takých nízkych dôchodkov ŤZP, aké máme nastavené, tak jednoducho tie finančné rezervy tam nie sú a nemyslím si, že by rodina mala ďalej doplácať osobe s ťažkým zdravotným postihnutím aj na takéto účely, tak... alebo pokiaľ nemá dostatočne kvalitne platené zamestnanie, aby nejakú finančnú rezervu si vedel odkladať. Čiže tam vzniká prvý problém. A v tomto reálnom dôsledku získa tento päť, najviac päť rokov starý automobil len veľmi malá skupina ZŤP-čkárov. Čiže to je naozaj holý fakt, to sú zistenia z dlhoročnej a dlhodobej praxe, a či sa to niekomu bude páčiť, alebo nebude páčiť, je to, je to jednoducho tak.
A tuná by som naozaj do značnej miery videl úsporu aj finančných prostriedkov z rozpočtu Slovenskej republiky a bolo by možné zamyslieť sa nad tým, či by nebolo vhodné znížiť alebo zmeniť vek samotného automobilu, ktorý si môže alebo chcela by kúpiť osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, z terajších piatich rokov povedzme na desať rokov. Tie náklady by boli omnoho-omnoho nižšie pre samotného žiadateľa, pre samotného poberateľa.
Navrhujem sa ďalej sústrediť predovšetkým na samotné prehodnotenie podmienok získania tohto príspevku alebo všetkých príspevkov a taká v podstate benevolencia by tam mala byť alebo mohla byť zachovaná a nezvyšovať ich takto neúmerne, pretože naozaj bavíme sa len o zvýšení sumy, nie o spôsobe a o forme. Takže toto naozaj nevedie k žiadnemu širokospektrálnemu uspokojeniu potrieb občanov s ťažkým zdravotným postihnutím a naozaj prispieva to iba k tomu, že iba osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá naozaj na to doplatenie tie finančné prostriedky má, si to bude môcť dovoliť. Zároveň kolegovi ďakujem, že pracuje a dlhodobo sa venuje problémom občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, v tomto sme úplne zajedno a na jednej lodi, len hovorím, hľadajme hlavne spôsob, hľadajme hlavne formu a zlepšenie života ŤZP-čkarov naozaj nikdy nedosiahneme zvýšením týchto príspevkov, pretože niekomu to pomôže, ale to je strašne mizivé percento z celkového počtu obyvateľov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré na Slovensku máme.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, nebolo jednoduchšie určiť presnú časovú dĺžku poberania príspevku? Pretože ak to necháme naozaj na posúdenie posudkového lekára, ktorý sa vôbec nemusí riadiť odporúčaním ošetrujúceho lekára, čiže naozaj to môže byť od jedného po dvanásť mesiacov. Absolútne ten príspevok nie je v takej výške, aby to štátna pokladnica neutiahla. Čiže dajme tam striktne dvanásť mesiacov a je to vybavené. Samozrejme, v tom prípade, ak rodič alebo jeden z rodičov zostane počas rekonvalescencie dieťaťa, samozrejme, doma a nebude vykonávať zárobkovú činnosť. S tým úplne súhlasím.
A čo sa týka pozmeňujúceho návrhu zákona kolegu Drdula, ktorý ste čítali vo svojej rozprave, tak s tým absolútne nemôžem súhlasiť, pretože venujem sa sociálnej problematike štátu a sociálnym veciam a rodine naozaj celý profesionálny život. A aj pred, predtým ako som vstúpil do, do pracovnoprávnych vzťahov a naozaj tento pozmeňujúci návrh zákona je značne populistický. Nerieši proces, nerieši spôsob, akým by sa osoba ťažko zdravotne postihnutá vedela dopracovať k danému príspevku. Rieši iba sumy. Čiže skúsim sa potom k tomu vyjadriť v rozprave, ale naozaj tento návrh zákona, ktorý ste čítali v zastúpení alebo v poverení skôr, naozaj nepovažujem za šťastný a skôr je to taký obkec niečoho, čo by možno fungovalo, ale v skutočnosti to zníži alebo zhorší možnosť čerpania finančných prostriedkov určitým skupinám obyvateľstva, ktoré naozaj vykazujú známky ťažkého zdravotného postihnutia.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, je absolútne jedno, koľko ľudí bude študovať vysoké školy, odbor ošetrovateľstva, opatrovateľstva, dôležité je, koľko ľudí zostane pracovať v systéme. Iba toto je základná premisa, iba toto je základná jednotka, pretože je absolútne jedno, že nám na fakultách ošetrovateľstva a opatrovateľstva bude študovať 10-tisíc študentov, keď 9 008 z toho odíde do zahraničia a bude vykonávať najpodradnejšie práce, ktoré v západných krajinách v zdravotníckych zariadeniach alebo zariadeniach sociálnych služieb sa vykonávajú, takže to je úplne jedno.
Ak chceme na Slovensku zabezpečiť dostatočne kvalitný prísun zdravotníckych pracovníkov, či už od toho nižšieho zdravotníckeho personálu, ako sú opatrovateľky, ošetrovateľky, sanitárky a vyššieho troška zdravotníckeho personálu, ako sú zdravotné sestry alebo zdravotnícki asistenti, tak v prvom rade musíme navýšiť počet tried na stredných zdravotníckych školách, musíme navýšiť adekvátnym spôsobom plat vyučujúcich na tých stredných zdravotníckych školách, pretože nie je možné, aby na jednej nemenovanej strednej zdravotníckej škole učila odbor ošetrovateľstvo alebo ošetrovateľské techniky jedna pani doktorka a tá by už aj odišla do dôchodku, ale žiadna iná namiesto jej... namiesto nej na to miesto nie je, pretože nemá patričnú kvalifikáciu. Čiže nad tým treba rozmýšľať, nad tým sa treba zaoberať.
A či pani kolegyňa Cigániková študuje svoj odbor diaľkovo, alebo dennou formou, v podstate mi je to lauter jedno. Ale ak ho študuje diaľkovo... (rečník si odkašlal), pardon, tak porušuje zákon o vysokých školách aj ona, aj škola, kde študuje. Čiže tu je taká odpoveď jednoduchá na vašu otázku, že musí to študovať dennou formou, pretože tak ako ste správne poznamenali, ako nezdravotník nesmie a nemá nárok študovať diaľkovou formou.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Áno, aj ja som za unitárny systém, teda za jeden systém zdravotného poistenia, to znamená jednu silnú zdravotnú poisťovňu. To, že niektorí kolegovia majú iný názor, že trh všetko vyrieši alebo konkurencia, je fajn, ale ja sa pýtam, ako pacient, ako zdravotnícky personál, či už vyšší, či už nižší, pocítili adekvátne, a hlavne nie kvantitou, ale hlavne tou kvalitou, to, že na Slovensku je trhové hospodárstvo v rámci zdravotného systému. Ja si myslím, že nijako.
Prvým základným problémom sú naozaj financie a plat, finančné ohodnotenie zdravotníckych pracovníkov a zdravotníckeho personálu, či už sa budeme baviť od toho najnižšieho, teda od opatrovateľov, ošetrovateliek, sanitárov cez zdravotné sestry až po lekársky personál, ale druhým najväčším problémom, ktorý je tu nie dvanásť rokov, nie pätnásť, ale cez dvadsať rokov neriešený, je problém nedostatočného a veľmi zle nastaveného vzdelávania v rámci stredného zdravotníckeho školstva. Na Slovensku máme momentálne tridsať stredných zdravotníckych škôl.
Ja naozaj dlhé mesiace veľmi intenzívne komunikujem s Asociáciou stredných zdravotníckych škôl a musím naozaj veľmi pekne poďakovať všetkým riaditeľom a všetkým riaditeľkám, s ktorými sa naozaj komunikuje skvelo, a pevne verím, že od októbra začneme možno niečo, čo bude takou malou revolúciou v rámci vzdelávania stredného zdravotníckeho školstva a stredného zdravotníckeho personálu.
Čiže navýšiť počet zdravotníckych pracovníkov je priorita, ktorej sa musíme venovať, pretože v priamom systéme nám chýba cez 5-tisíc zdravotných sestier a pôrodných asistentiek a tie nenaberieme ani z Ukrajiny, ani z Bieloruska, ani odnikiaľ, musíme si doma vychovať.