Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pani kolegyne, kolegovia, chcel by som vás pozvať teraz o dvanástej hodine do kinosály, kde budeme rozprávať na diskusnom fóre s našimi agropodnikateľmi, ktorí sú malí, mladí, začínajúci a rodiny, a verím, že podnetné námety budú aj nám slúžiť ku dobrej legislatíve. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, že ste sa prihlásil do, teda prihlásil si sa do rozpravy ešte ako pred ukončením. Takže pozemkové, tam si spomínal že komasácie, takže berme tak, že chceme robiť komplexné pozemkové úpravy aj komasácie, aj krajinotvorbu, lebo však vieš, 430 území neukončených, tá krajinotvorba, a sa hrdíme v každom, v nejakej správe bolo, že komplexné pozemkové úpravy máme urobené, nemáme ich urobené, takže tam ešte máme ten deficit, tak to je jedna vec.
Čo sa týka tých nezistených vlastníkov, áno, máš pravdu, že je s nimi problém, našou filozofiou bolo, jak si povedal, že niektorí nededia, lebo vedia, že to neni, ešte bude dedičské drahšie ako to dedenie, je otázka, či by, keďže nezistených vlastníkov sme nespôsobili my ľudia, tá rodina, aj ten režim, ktorý tu bol tých 40 rokov, že keď niekto nepodedil role, lesy, tak nešiel do basy, nechali ho tak. A štátny podnik gazdoval, pretože už sme viackrát debatovali, že keby sme dali nejakú úľavu že napríklad, ja neviem, do niekoľko, ja neviem, ... (rýchlo vyslovené) do hektára, by dedičské nestálo nič, lebo odčiňujeme krivdu socializmu, ktorú ti povedal, že si nezistený vlastník a viac-menej tá rodina prišla o majetok. Takže možno, že touto cestou by sa nedalo vybrať, ako aj tú tvoju filozofiu, že kto má, starší ľudia ako sto rokov pozemok v knižnej vložke, tak, samozrejme, tam uvažovať, že či to nepôjde na obec, na štát, alebo neviem kde proste, lebo tri generácie, keď berieme tridsať rokov jedna generácia, sa o to nikto ako keby neuchádzal, ale to nemôže byť rok 1950 daný, hej, to je blbosť, lebo vtedy to ešte iba začínalo. Takte myslím, že takto.
No a či dáme ten zákon, takto ešte jedno som sa zabudol, že bol by som rád, keby na obci visel zoznam nezistených vlastníkov na ich nástenke, tak jak na cintorínoch máme, že ktoré hroby sú zaplatené a ktoré nie sú, tak to isté bude aj na obci visieť, aby si ľudia vedeli tam nájsť, že to je môj dedič, ja som dedič a urobím si náhradnícke konanie. Toto myslím tiež, že by malo svoj zmysel. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa, pán kolega, takže poďme na to.
Pani kolegyňa, áno, istota poľnohospodárov, len Slovenský pozemkový fond spravuje plus-mínus šesťstoosemdesiattisíc hektárov, z dva a pol milióna hektárov to neni väčšina. To neni väčšina. To znamená, ja teraz, respektíve 1,9 máme pod dotáciami, dobre, ok, to znamená že je to menšina, takže prakticky to, že musíš mať uzavreté zmluvy aj s fyzickými, aj inými osobami, nie iba s fondom a nemôžeš iba na ňom stavať, lebo to neni iba o fonde, je to aj o iných zmluvách, ktoré tam musíš mať, a dokonca musím povedať, že tieto zmluvy, ktoré by mali ťa oprávňovať, že môžeš s fondom si urobiť zmluvu, keď nemáš s inými subjektami a nemáš väčšinu v tom, čo sa vôbec nerobí, teraz poviem otvorene, vôbec sa to nerobí, lebo to je taká agenda spletitá, keď tam nie sú pozemkové úpravy, takže viac-menej toto myslím si, že nemalo by to rušiť, keby sme aj pri fonde mali rovnaký meter ako pri iných právnických a fyzických osobách.
Čo sa týka pána Suju, pán Suja, poviem otvorene takto, zdedili sme veci, ktoré boli napadnuté na protimonopolnom úrade, kde bolo rozbehnutých 120 území. Ani to by sa nedalo dokončiť, keby sme, osobne som sa do toho vložil, na protimonopolnom a na ÚVO som si podával kľučky a prakticky sme dotiahli veci, ktoré pani Matečná našla ešte dva roky pred tým. A nedotiahla to do konca. Tak ja som dokončil to, čo ona začala. A dokončili sme to, 21. 09. ´21 sme podpisovali tieto veci, ´20 sme podpisovali tieto veci, a musím povedať, že geodeti, momentálne máme iba jednu vec, máme k dispozícii nejakých 250 geodetov. 150 území sa robí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Zdar pán minister, ahoj. (Podanie ruky s ministrom.) Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, áno, ideme znovu do problematiky, ktorá, hovorím, že je pre každý štát, ktorý funguje na zemi, je veľmi dôležitá, a myslím si, že zákon o pozemkových úpravách je jeden, jedna vlajková loď, ktorá by do budúcna mala vytvoriť podmienky na zdravý život ľudí v každej oblasti, ktorí potrebujú zaberať nejakú pôdu, respektíve ju nejako zveľaďovať. A myslím si, že zmyslom aj štátnych úradníkov do budúcna bude, aby sa venovali zákonu o pozemkových úpravách, pretože tento zasahuje do každej obce, na každý meter štvorcový.
Asi ste, trošku by som zabrdol do minulosti, asi ste zaregistrovali, že táto novela 330/1991 bola na konci volebného obdobia minulého tiež v parlamente, keď pani Matečná dala, v októbri myslím a novembri, dala tento zákon do parlamentu. V prvom, druhom čítaní im to prešlo. Vyzerá, že stopku dala pani prezidentka, ktorá povedala, že sú tam určité nedostatky ohľadom ústavného práva a zachovania vlastníckeho práva a ďalších vecí. Takže potom sa to už do ďalšieho kola nedostalo, pretože išli voľby. Takže v roku 2020 sa to stoplo a odvtedy prakticky sa snažíme nejakým spôsobom to znovelizovať a pripraviť.
Musím konštatovať, že z 91 bodov pani prezidentky 83 sa prebrali, ktoré sú v tomto, v tejto novele zákona, z celkových bodov, myslím, že tam máme okolo nejakých 130 alebo 125 bodov. Takže prakticky boli tam aj nové veci pričlenené. Som rád, že to bolo. Musím povedať, že veľa vecí, samozrejme, aj za pani Matečnej bolo logických a uvážených, hlavne jak pán minister hovoril teraz o tom vzdelaní, aký to musí mať tí jednotliví pracovníci vzdelanie, akým spôsobom sa musia etablovať.
Ale hneď na úvod vám, pán minister, musím povedať jednu vec. Že pokiaľ chceme robiť pozemkové úpravy a chceme spravovať majetok štátu, hovorím o Slovenskom pozemkovom fonde a hovorím aj o katastri, ktorý je ako evidenčná zložka, tak musia mať príslušní pracovníci vy-ba-ve-nie. A budem to stále opakovať, pretože momentálne, keďže ja som vzišiel, však asi viete, z pozemkového úradu z Prešova, prakticky súčasné vybavenie pod ministerstvom vnútra, keď ideme robiť pozemkové úpravy a nie iba veľké a jednoduché pozemkové úpravy, pretože pán minister ako bývalý štátny tajomník vie, že sme rozbehli aj pozemkové úpravy v 130 katastrálnych územiach a v ďalších 20 územiach sa platí z štátneho rozpočtu, hovoríme o Tokaji aj ďalších oblastiach, takže máme zhruba 150 území už teraz rozbehnutých a nedokončených 2 900 plus-mínus katastrálnych území.
Takže úradníci, ktorí majú garantovať zákonnosť postupov v tomto procese a ktorí majú kontrolovať geodetov, dodávateľov služieb, pretože nerobíme to s našimi zložkami, robíme to s dodávateľskými firmami, ktorými sú geodetické firmy, ktoré majú na to právne aj to oprávnenie, ktoré teraz sme hovorili, aké tam musia mať, aj tí naši pracovníci, aj tí geodeti nemajú to technické vybavenie. Žiaľ, musím konštatovať, že ministerstvo vnútra nepodporuje našich pozemkových a lesné odbory, aby mali príslušnú technickú vybavenosť a aby sme boli spôsobilí kontrolovať programy v ktorých nás, nám jednotliví projektanti dodávajú tieto pozemkové úpravy. Preto, pán minister, verím, že budeme sa snažiť, aby sme ľudí zbytočne nešokovali v tom reálnom výkone, že prakticky sa potom budú musieť dopytovať tých geodetov, že: prosím vás, pán geodet, vysvetlite mi to jak to bolo alebo čo, lebo ja neviem si to tam dať dokopy. Pretože to potom neni kontrola. To je potom nejaká držba, ktorá prakticky nemá zmysel a prakticky vyzerá tak, že sme v područí nejakých tých firiem geodetických, ktoré tie programy GIS-ové a ďalšie majú, a vedia si to pekne spracovať a riešiť ďalej.
Bol som na dvadsiatich piatich našich pozemkových odboroch za môjho štátno-tajomníckeho pôsobenia a musím povedať, že áno, na každom som sa stretol, že slabé vybavenie, ktoré musíme zlepšiť. Či sa nám to páči, alebo nepáči. Keďže v programovom vyhlásení vlády máme aj, že buď urobíme špecializovanú štátnu správu, tak poďme do toho. Urobme to, to som ti už apeloval, pán minister, pretože nech tu bude nejaké, ja neviem, nejaké pozemkové centrum, kde by sme možno že mohli dať aj fond, aj kataster, aj pozemkové lesné odbory dokopy, a tým pádom občan by na jednom mieste mal všetko, čo by potreboval mať ku, týkajúce sa pozemkov.
Takže v takomto duchu to ja teraz akože čítam, ale poďme ďalej. Takže prakticky je tu ten pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím nejakým spôsobom aj skomentovať, a v druhom čítaní, samozrejme, potom, pán minister, dám pozmeňujúci návrh, ktorý bude, by som povedal, vychádzať z týchto nejakých mojich postrehov, ktoré som teraz tu akože získal, keď som čítal, akým spôsobom sa ten pozmeňovák tu tvoril.
Takže nehovoríme o novom zákone, hovoríme o pozmeňovacom, o novele, novele a o pozmeňovacom, pozmeňovacom zákone, ktorý novelizuje zákon z 330/1991, ktorý bol účinný od augusta 1991 a prakticky založil Slovenský pozemkový fond. To je vlastne rodný list Slovenského pozemkového fondu.
Takže, pán minister, musím povedať, že hneď v prvom bode tejto novely sa trošku, by som sa tuná zháčil, pretože hovoríme o tom, aké sú dôvody pozemkových úprav. Aby bolo jasné pre celú verejnosť Slovenska aj občanov, ktorí nás počúvajú, žiaľ, v tejto sále je, no dobre, už je dvojciferný počet účastníkov, ale dobre. Tak berte na vedomie, vážení občania, že pozemkové úpravy buď sa nariaďujú, alebo sa povoľujú. Keď sa nariaďujú, všetko, samozrejme, podľa určitých kritérií, kedy sa môže nariadiť, keď sa nariaďujú, tak štát to platí. Z akých peňazí, to už je vec štátu akým spôsobom zabezpečí či eurofondy, nejaké iné fondy alebo štátny rozpočet. Keď sa povoľujú, tak platí ten, kto ich žiada. To znamená VÚC-ka, fyzická osoba, právnická osoba, obce a neviem kto, cirkev a proste iný. Štát keby žiadal, tak dobre, tak platí si to sám štát, keby žiadal sám štát. A teraz hovoríme, že stále je to iba o tých peniazoch, a keďže my máme 2 900 ešte neukončených pozemkových úprav, pozemkové úpravy nebudeme robiť v území každý piaty rok. Raz za dvesto rokov príde. Raz za dvesto rokov, hovorím ja, príde do územia, alebo za sto rokov príde do územia podľa súčasných finančných možností našich, našej Slovenskej republiky. Neverím, že do budúcna budeme mať, že každý rok budeme mať miliardy na pozemkové úpravy, tomu neverím.
Tak prakticky my v hneď v prvom bode hovoríme o tom, že pozemkové úpravy budeme nariaďovať aj v územiach, ktoré už pozemkové úpravy majú spracované, už majú spracované a má tam dôjsť alebo došlo k podstatnej zmene v užívacích a vlastníckych vzťahoch. Ešte raz, má dôjsť alebo došlo k podstatným užívacím a vlastníckym vzťahom v danom území. Veď ľudia stále zomierajú. Veď agropodnikatelia stále sa môžu tam meniť rôzni. Veď to je, a toto my máme hradiť zo štátnych peňazí alebo z eurofondov? No nehnevajte sa, pán minister, toto neberiem, pretože je to peniaze na peniaze a je to možnosť korupcie, pretože ide iba o to ako presvedčíš toho ministra alebo tých pracovníkov, aby povedali, že áno, so súhlasom ministerstva to je. Áno, pán minister, je to tak. Súhlas ministerstva tam musí byť. Aby si presvedčil, že počúvaj, už mi tam umrelo 200 ľudí, majú dedičov, to znamená mení sa tam vlastnícky vzťah, urobme ďalšie komasácie v území, ktoré prakticky už boli robené pred desiatimi rokmi alebo piatimi, alebo koľkými. Veď to je nonsens, aby sme takto peniaze vyhadzovali a ďalšie obce budú čakať, že sa ho ani nedožijú, kedy pôjdu. Konkrétne môžem povedať, napríklad taká Dubovica pri Lipanoch, keď tu vidím Joža, nového nášho kolegu poslanca, Dubovica bude ešte čakať neviem koľko rokov, aby sa vôbec dostalo do toho, a Lipany už idú, dobre, v poriadku, idú. Konečne sme sa dostali do nejakej fázy, že už niečo sme to aj rozbehli po desiatich rokoch, a hovorím, a som veľmi rád, že som mal tú česť podpísať 130 území, ktoré sa rozbehli a idú z eurofondov.
Takže vážení, tento bod, že má dôjsť alebo došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch, pre mňa, aby boli verejné pozemkové úpravy a znovu tam boli platené peniaze, keď už raz tam boli platené peniaze, neberiem a nechcem s tým mať nič spoločné, poviem otvorene, pretože budeme tam mať veľký tlak na lobing na ministerstve, aby to tam prešlo, lebo to nebudú hradiť tí, ktorí tam to chcú, ale tí špekulanti, hovorím otvorene, ja nemám rád poza chrbty reči. Takže to je jedna veľká výhrada, ktorú mám v tomto, v tejto veci.
Ďalšia vec. Pokiaľ my chceme ísť do toho územia na tie pozemkové úpravy, tak mi teda nehovorte, že budeme robiť prípravné konania a urobíme všetko možné a až potom oznámime, že ideme do pozemkových úprav. Viete ako. To znamená, keď ten občan má ešte nepodedený majetok a nezistených vlastníkov, môže byť, áno, však máme 455-tisíc hektárov nezistených vlastníkov. To znamená, keď potrebujeme urobiť náhradné dedičské konanie a idú tam pozemkové úpravy a chceme, aby tých nezistených bolo po pozemkových úpravách čo najmenej, tak predsa má to svoju logiku, že hneď keď vysúťažím to územie, že bude mať pozemkové úpravy a budú splnené kritériá, ktoré tam majú byť, že 50 % ľudí už o tom vie, že chce ísť do pozemkových úprav v tom území, tak predsa hneď to im oznámim nejakým doručením listu, že ty si známy vlastník a počúvaj z oznámení, čo sú pozemkové úpravy. Lebo, pán minister a pani navrhovateľka, teda spravodajkyňa, hovorím, že keď som absolvoval 44 obcí vo volebnom boji, keď sme išli do tohto, tak som sa pýtal ľudí, čo o tom vedia. Nevedia o tom nič, nič a ešte raz nič.
Tak, vážení, tam by som bol veľmi rád, keby sme každému napísali taký, také desatoro pozemkových úprav, čo vlastne, na čo sa má pripraviť, čo má doložiť, keď tie pozemkové úpravy tam začnú cez tých úradníkov, Slovenský pozemkový fond, cez spracovateľov, tak bude veľké haló na tej obci, áno, má byť veľké haló, aby si tí vlastníci uvedomili, že sa jedná o ich majetky. A nemôžme tam hovoriť, že tam príde nejaký lobista a povie, že nie, nie, úradník povedal tak, tak to bude tak. No nebude to tak, vážení. Vlastníci, berte na vedomie, vy ste prví hráči pri pozemkových úpravách. Nie užívatelia, vlastníci pozemkov. A musia vaše názory, ako tam chcete usporiadať svoje majetky pre svojich dedičov, akceptovať aj Slovenský pozemkový fond, aj úradníci, aj spracovatelia, aj kataster. Vy ste rozhodujúci v tom danom území.
Takže bol by som veľmi rád, keby sa tam poslalo každému tomu žijúcemu známemu vlastníkovi a aby si za ten čas, lebo dokiaľ sa začnú tie pozemkové úpravy tu prebehne nejakých pol roka alebo koľko, tam je dosť veľa tých úkonov, aby si ten vlastník vedel podediť svoj majetok, respektíve pripraviť nezistené náhradné dedičské konanie, keď zistil, že má tam nezistených nejakých svojich predkov, ktorí momentálne už nie sú medzi živými.
Ďalej. Chcem povedať, že veľmi ma trošku tak zaskočila aj ďalšia vec, že niektoré veci sa tu vyhadzujú, niektoré veci sa ponechávajú. Jeden, v jednom takom, jedna taká tá kategória je tam aj to, kde sme prakticky povedali, že budeme sa pýtať nejakých lesných a poľnohospodárskych podnikov a hospodárskych subjektov sa pýtať nebudeme, v jednej pasáži sa takto ako spomína. A tie hospodárske subjekty sme vyhodili. No musím povedať, že áno, aj niektorí, nejaké možno že výrobné podniky, ja som mal napríklad ZŤS, poviem pokojne, Sabinov, ktoré malo 2,5 hektára, ktoré vedľa si obhospodarovalo, a nebol to poľnohospodársky ani lesný podnik. A nemalo na svojom liste vlastníctva. Tak sa to stalo, to už je druhá vec, a bol to hospodársky subjekt. Takže beriem proste, že aj takéto môžme mať aj teraz, ja neviem, aký, ako sa pohýna doba, ale neverím, že všecky sú už iba na poľnohospodárskych a lesných podnikoch v užívaní tieto pozemky. Ten si prijíma vlastník, nejakému si prenajímal a tento tam je. Takže aj ten hospodársky subjekt mi tam trošku nesedí, že by mal byť vyhodený z tejto hry.
Ďalej. Zostavujeme tu register porastov. Trvalých. Áno. Vlastník pozemku, vlastník porastov kto je, ako je, dobre, chvalabohu, robíme poriadok v tom. Ďakujem, pán minister, rieši sa to. Bolo to prebraté od pani ministerky Matečnej, takže dobre, okej. Pýtam sa, zavádzame nový, nové názvoslovie register trvalých porastov alebo ktoré sú tam. Bude tam aj uvedená cena? Lebo v mnohých prípadoch sa potom tá cena nemusí vypočítavať toho porastu, za ktorý sa budú dávať ďalšie porasty alebo nejak tak. A v niektorých pasážach, teraz nebudem konkretizovať, lebo to by sme tu sedeli do noci, aby sme vedeli, či tá cena porastov bude v tom registri tých trvalých porastov, ktoré tam dávame a ktoré tam máme.
Ďalšie. Keď budeme dávať nejaké lehoty, keďže už sme rozšírili aj teraz, aj týmto zákonom vlastne rozširujeme jednoduché pozemkové úpravy, kde hovoríme o nejakom, by som povedal, vhodnom zákone, hovoríme o nejakých tých veciach týkajúcich sa vysporiadania pozemkov cez šesťdesiat šestku, to znamená vyššie územné celky a obce, na ktoré prešli určité stavby a vysporiadania pozemkov pod nimi, tak sa pýtam a bol by som veľmi rád, keby sme aj poriešili možno že na niektorých pozemkových odboroch aj personálne veci, lebo oni to nezvládnu, tí ľudia. Hovorím otvorene, pán minister, že mnoho ľudí keď dostane, že má tam piatich ľudí alebo siedmich ľudí a (rečník hlasno prehltol), pardon, a keď mu tam príde tridsať jednoduchých pozemkových úprav a má to zvládnuť za nejaké dva roky alebo rok a pol, alebo koľko, a každý bude, by som povedal, že urgovať, tak tie lehoty tridsať správneho poriadku nebudú dodržané. Dostaneme sa do sklzu, aký je aj pri reštitúciách, kde prakticky už po tridsiatich rokoch nemáme reštitúcie vybavené, ale, žiaľ, toto bude asi realita, pokiaľ sa neposilní aj ten personálny nejaký počet na tom najnižšom stupni územia, tí referenti, ktorí tam pracujú. Musím povedať, že po mojich skúsenostiach a debatách na týchto, tí, čo ma počúvajú, vedúci odborov pozemkových a lesných okresoch, kde som bol, tak som sa stretol so všeckými zamestnancami, ktorí vtedy boli na tomto pracovisku, a musím povedať, že chcú robiť. Ľudia chcú robiť, len v mnohých prípadoch ich nemá kto naučiť, lebo starí odišli a mladí sa musia učiť z knižky alebo z nejakých rozsudkov, alebo z čoho. Takže tam by som bol veľmi rád, keby sme aj trošku tú personálnu výmenu aj odborných znalostí trošku zvýraznili a aby sme s ministerstvom vnútra, pokiaľ nebude mať tú špecializovanú štátnu správu, zabezpečili, aby starší pracovníci odchádzali do dôchodku, ale aby svoje know-how odovzdali tomu mladšiemu, lebo to je najväčší poklad, ktorý môže ten pracovník zdediť po ňom.
Ďalej. Chcel by som sa opýtať, že prakticky, čo je opodstatnená námietka, lebo toto sa často aj mňa niekto pýta a ja neviem posúdiť z takejto, z takéhoto slovného spojenia, že opodstatnená námietka, keď príde ku nejakým pozemkovým úpravám a nejakej tej v štádiu sa robí, čo znamená opodstatnená námietka, ktorá vlastne vylúči nejaké ďalšie konanie o tomto podnete, ktorý tam je. Takže opodstatnená námietka musí byť jasne zadefinovaná a kto vlastne o nej môže rozhodovať a kto nie. Pretože najlepšie je všecko zamietnuť a ničomu sa nevenovať, pretože nikto nemá pravdu, iba ten, kto je tam, ten najvyšší, či už úradník, alebo iný. Nechcem nikomu vstupovať do svedomia, ale, žiaľ, v mnohých prípadoch je to tak, že po pozemkových úpravách máme ešte väčší, väčšie problémy, ako pred nimi.
Ďalej. Chcel by som sa opýtať, že prečo sme v § 8c dali do názvu, že tam sa uvádza termín, že na žiadosť sa budú robiť tie pozemkové úpravy, keď v ostatných, by som povedal že, podnetoch pri § 8 sa uvádza iba, že nie na žiadosť, ale normálne sa uvádza, že bude sa tam robiť nejaké, ja neviem, osídlenie pod marginalizovanými skupinami a stále sa to dáva na žiadosť. A tu sme v tomto písmene povedali, aj v názve, že na žiadosť, hej? Takže neviem, prečo je to takto ako vyšpecifikované, keď v každých ďalších na žiadosť sme neuvádzali, viete ako. A stále sa to dáva na tú žiadosť, však predsa to má logiku svoju, však nemôže to byť neviem na čo, hej? Na niečo iné.
Ďalej. Musím povedať, že jeden veľký problém je, a to sú verejné a spoločné zariadenia, pán minister. Trošku zalistujem v pamäti. Verejné zariadenia sú tie zariadenia, ktoré slúžia všeckým ľuďom, ktorí sa v tom území nachádzajú. To je jedno, či to vlastníš, alebo nevlastníš, ale máme vyšpecifikované, ktoré, aké sú to. A v prvom rade, samozrejme, pri tých verejných aj spoločných zariadeniach sa stále hovorí o cestách. Takže pri verejných zariadeniach sú to cesty už tej kategórie, ktoré neslúžia na poľnohospodárske a lesné účely, na iné. Napríklad na bytovú výstavbu alebo nejakú prístupku ČOV-ky, alebo neviem ku čomu, proste to je už iná cesta, ktorá má svoju nejakú kategóriu. A tam prakticky, žiaľ, mnoho geodetov hovorí, že aj pri tých spoločných zariadeniach, medzi nimi sú aj tie cesty, aj nepoľné a lesné, hovorím ale iné cesty, prakticky sa to berie, že toto príde na obec. Ukážte mi to v zákone, kde to máme. Tam to môže byť súkromná cesta týchto, ktorí tam budú to ako vlastniť, tých pätnásť domov, čo tam bude postavených, viete ako, a bude mať súkromnú cestu, lebo z verejných, oni do toho takisto tam mali akože sa robili tie pozemkové úpravy, pokiaľ nemal tam človek ďalšie veci. Toto neni automaticky, že prechádza na obec. To môže ísť na niekoho celkom iného. Pri spoločných zariadeniach je to tak, že prechádza, spoločné zariadenia slúžia iba, a to sú lesné a poľné cesty, jedna z kategórií, ktorá je, ďalší, a tam je to tak, že prakticky tie slúžia všetkým vlastníkom, ktorí tam vložili a mali tam tie pozemky v tomto. Takže prakticky, aby geodeti nezavádzali, že to automaticky prejde aj tento, verejná cesta prejde na obec. No neprejde na obec, pokiaľ si to vlastníci nebudú žiadať. A áno, dali ste možnosť, že môžu tam niečo dávať, a to som musel povedať, pretože toto musíme učiť aj geodetov, lebo to nevedia, pán minister, viete ako, a ja som za to, aby sme tie informácie šírili aj cez tento mikrofón, aby to bolo. Takže dali ste to tam, áno, chvalabohu, ale hovorím, že toto je bežná prax, takže to je jeden z dôvodov, prečo prakticky sa má novelizovať zákon, hej? Aby sme to nejakým spôsobom udržali pod mierou, ktorá by tu mala byť.
Pýtam sa ďalej, pokiaľ budeme robiť pod 8i paragrafom, týkajúce sa tie VÚC-ky a tieto veci, tie stavby, ako sa tam budú brať pozemky, na ktorých je uplatnená reštitúcia? Dúfam, že tieto pozemky nebudú dané nejakým spôsobom inde, keď tam ešte reštitúcia neni vykonaná. A beriem aj tú reštitúciu, keď bude tam Slovenský pozemkový fond potrebovať dať pozemok. Pozemok, ktorý je náhradný pozemok, nechce peniaze väčšinou ten reštituent, ale dostane náhradný pozemok. Takže tam by som apeloval na to, že nechcem vidieť do budúcna, že zrazu bude mať žalobu nejakého vlastníka, ktorý nemal reštitúciu poriešenú, a to je jedno, či v prvom kole na pozemkovom úrade, alebo v druhom kole na Slovenskom pozemkovom fonde, a mu bolo povedané, že už tam pozemky nemáme alebo vám nemôže byť vydaný, lebo tam už je nejaká cesta, má tam VÚC-ka postavenú neviem čo alebo obec má tam postavený nejaký tam pavilón, alebo neviem čo, a zrazu ten reštituent proste bude ťahať za kratší koniec. No, vážení, reštituent mal byť už dávno ukončený, že neni to je, žiaľ, zdedili sme to tak, ako sme zdedili, vieme, čo to máme, takže chcem veriť, že reštitúcia pri tom 8i bude plnohodnotne robená a braná do úvahy, aby sme to zvládli tak, ako sa to má zvládnuť, demokraticky, spravodlivo a čestne. Jasné? Takže v takomto duchu, pán minister, nechcem (povedané so smiechom) prikazovať, ale hovorím z praxe, aby to bolo jasné, že nerád by som sa, chcem sa vyhnúť problémom, ktoré môžu priniesť aj ďalšie veci.
Ďalej. Pýtam sa, ako sa majú dostať k pôde mladí farmári. To sa budem pýtať, pretože v prechodných ustanoveniach máme aj to, že mladí farmári a ten, kto preukáže, že plnil všecky svoje veci, a to je prechodných splnení v nejakom tomto, v prechodných ustanoveniach je to, že má právo žiadať, aby to pokračovalo ďalej. Takže, vážení, keď teraz niekto bude mať po pozemkových, hovorím po pozemkových úpravách, áno, aby bolo jasné, nehovoríme o všeobecných územiach, kde sú teda pozemkové úpravy, má sa ukončiť nájomné vzťahy na, ku starým pozemkom. Lebo pozemkové úpravy, vážení, to neni, že maľujeme z modrého na bieleho, ale hovoríme, že či je to farba vodorozpustná alebo riedidlom rozpustná. Doslova takto. A vy budete posúvaní pri pozemkových úpravách, váš majetok, a budete mať nový stav. A v tom novom stave predsa nemôžu platiť pravidlá starej hry, ktorú ste mali na staré pozemky, pretože tam ten užívateľ si bude uzurpovať, že však ja, ja chcem pokračovať, ja mám ešte tam sedem rokov, mám ešte päť rokov.
Vážení, pozemkové úpravy veľké sa robia tri až sedem rokov. Tento užívateľ, ktorý vie, že tam idú pozemkové úpravy už si za tých sedem rokov, dúfam, že vie vysporiadať svoje majetkoprávne veci, aby mohol buď pokračovať v nájme s tým istým subjektom, ktorý vznikne, alebo s novým, ktorý tam bude, pretože to my ho do tohoto stavu nedostaneme za mesiac. Pozemkové úpravy sa robia na roky. Takže to by som bol veľmi rád, keby sme aj túto vec vedeli zvládnuť a tento, by som povedal, že to prednostné nájomné, aby sme z toho vypustili úplne. Vypustené to už bolo pri fyzických osobách aj právnických osobách, tak prečo nie aj pri Slovenskom pozemkovom fonde? Sa pýtam ja, obyčajný človek. Takže by sme to mali tiež ukončiť a povedať že, áno, keď tak žiadne také, že sa budú predlžovať staré veci. Je to nový subjekt, nové pravidlá hry, nová parcela, nová výmera, nová kultúra, aj nový vlastník, to je tam v celosti, a malo by to takto byť.
Samozrejme, že musím pochváliť jednu vec, a to je, mimo iných, samozrejme, sú tam aj ďalšie veci, ktoré sú dobré, nechcem všecko iba haniť, urbariát. Problém urbariátov poznáme. Niektoré urbariáty sú aktívne, niektoré sú pasívne, niektoré lepšie, druhé horšie, niektoré gazdujú tak, že nedajú ani podiel, niektorí bačujú iba cez výbor, ale dobre.
Takže, vážení občania Slovenskej republiky, pokiaľ bude vo vašom území prebiehať pozemková úprava, to znamená to veľké sceľovanie a krajinotvorba, ktorá sa skladá tiež z tých pozemkových úprav, tak vtedy môže urbársky majetok sa oddeliť. Keď vy poviete, že chcem, hovorím zatiaľ o poľnohospodárskej pôde, nehovorím o lesnej pôde, keď chcem poľnohospodársku pôdu si dať ku svojmu majetku, tak môžem, áno, rozhodnutím o pozemkových úpravách, samozrejme, toho urbariátu, môžem sa odčleniť a tento môj podiel z urbariátu prejde do môjho súkromného vlastníctva ku mojim majetkom, ktoré mi pri pozemkových úpravách budú scelené do jednej, jedného celku a budem vlastníkom jedna k jednej. Takže myslím, že toto je veľký posun. Chcel by som sa opýtať, že prečo iba pri poľnohospodárskych, prečo nie pri lesných? Áno.
Možno že viem aj odpoveď na to a možno že ju aj dám si sám, pretože pri lesných porastoch tam hovoríme o hodnote majetku, ktorý sa rokmi zveľaďuje. Pri poľnohospodárskej pôde je to o ročnom cykle. Pri lesnom pozemku je to o storočnom cykle. No, ale väčšinou je to tak, lebo tam už tie porasty musia byť a každý rok tam tá hrúbka stroma pribúda a musíme to potom, áno, pri poľnohospodárskych jasné (reakcia z pléna), áno, môže byť, lebo je, áno, trvalé porasty, dobre, jasné. Áno, pani kolegyňa, jasné. Ale hovorím, že proste chcem vedieť, že či sa to bude uvažovať, lebo väčšinou tých urbariátov, máme, samozrejme, že lesné, akože pozemky, v poľnohospodárskej dobe môže aj tretina, aj s poľnohospodárskymi kombinované, takže berte tak to, že bol by som rád, keby sme aj na to povedali ľuďom odpoveď, že prečo by to tak malo byť.
Keď som kritizoval, že prečo dávame tam tie isté, tak oni vlastne tie isté pozemky na tú istú, by som povedal, nejakú nepoľnohospodársku činnosť, tak my to už tam máme v jednoduchých pozemkových úpravách, že môže byť akože povolená. Povolené tie jednoduché pozemkové úpravy, pokiaľ si o to požiadajú, takže už teraz nemusíme tam ani nariaďovať, stačia, že si to povolia. A ten, kto je investor, si to bude platiť a hotovo. Takže máme už na to recept. Teraz v tomto zákone nepotrebujeme to zdupľovať ešte, aby to išlo na trovy štátu. Takže asi tak.
Jedna takáto, no možno že taká nepodstatná, ale dobre. Zadefinované je, že máme menší počet vlastníkov ako desať v jednom štádiu, proste ako sa má doručovať a všetko možné, a to znamená, vyplýva, že keď je menšie ako desať, takže iba deväť, hej, už desať nemôže byť. Tak či by nebolo lepšie povedať tam, že dať najviac desať. Hej? Viete ako, takže neviem, prečo taká baťovská cena tam vyskočila doslova, ale dobre. Tak to je zadefinované, takže beriem, tak že trošku ma to tak ako pobavilo, ale dobre. Neni problém.
Dobre. Samozrejme, že novelizujeme tu aj ďalšie zákony, ktoré hovoria o drobení pozemkov. Hovorím o 180-ke, máme tam aj ďalšie, 560-ka to síce neni, ani 140-ka, ale máme tu 180-ku. A tu by som si dovolil sa opýtať, pretože na prvé čítanie mi nebolo jasné, pritom som, samozrejme, si to prešiel, takže takto. Chcem sa opýtať. Hovoríme o extravilánových pozemkoch, to znamená hovoríme o zákaze drobenia. Áno, súhlasiť nemôžme, aby sme pozemok po pozemkových úpravách už vôbec nie, žiadne drobenie, a tu myslím zo zákazu jednoznačne sa nemôže drobiť, a teda sa pýtam a budem to citovať.
Ak tento zákon, § 23 zákona 180/1995, ak tento záklon neustanovuje inak, tak zakazuje sa rozdelením jestvujúcich poľnohospodárskych a lesných pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce vznik pozemku menší ako 3 000 m². Tento zákaz sa vzťahuje podľa prvej vety aj na zostatkovú časť existujúceho pozemku. To znamená, 3 000 m² máme zadefinovaných nejako. A potom ten odstavec 1, v odstavci 5, odstavci 3 k tomu máme: Postup podľa odseku 1 a 2 sa vzťahuje aj na rozdelenie jestvujúcich poľnohospodárskych a lesných pozemkov po vykonaní pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, pričom zakazuje sa vznik pozemku menší ako 5 000 m². To znamená, mám to teraz takto chápať, že v územiach, kde sa nerobia pozemkové úpravy, tak máme iba 3 000 a tam, kde už je urobená pozemková úprava, tak 5 000 a viacej. Nedáme to tak, takto, áno? Máme to chápať? Hej? Dobre. Takže beriem, že v takomto duchu s tým, že potom pri tom dedičskom, § 24 hovorí o tom dedičskom konaní, tam hovoríme proste, že by sa mali, súd rozhodne, ak bude veľký problém s vysporiadaním, tak myslím si, že je to dosť hlboký zásah, tak by som povedal, uvidíme, že ako to príjme verejnosť aj, samozrejme, súhlasím, aby sme ich zaviazali, aby ten podiel sa už nedelil, hej, na drobné, lebo to je najväčší problém. Takže pokiaľ sa nám podarí aj, neviem, či aj sankčne nejako vymôcť, lebo teraz neviem, v prípade, že tam síce má, má sa to vysporiadať, súd musí rozhodnúť aj s dedičmi ako tí ustupujúci čo tam budú, ale keď sa náhodou tie požiadavky dedičov po nejakých rokoch znovu objavia, no neviem, ako to bude v reálnom živote, ale vyzerá, že bude tam dosť ako povyku aj okolo toho, ale dobre, myslím si, že má to svoj zmysel, má to svoju logiku, takže 5 000 a 3 000, dobre, beriem.
Chválim, že ste dali možnosť dostať náhradný pozemok pri reštitučných konaniach, hovorím o Slovenskom pozemkovom fonde, kde momentálne môžte dostávať z fondu pozemok, v prvom rade dostanete tri ponuky. Prvá ponuka je v tom katastrálnom území, kde ste pozemok mali, ak to neni možné vám vydať, druhá ponuka, máte to v susedných katastrálnych územiach, ktoré s tým územím susedia pôvodným a tretia ponuka je v okrese. Keďže Bratislava a Košice sú mestá, ktoré proste sú už veľmi vychytané, tak, samozrejme, rozširujeme možnosť reštituentov o náhradné pozemky v Bratislave a Košiciach na okres Bratislava a okres alebo dokonca kraj, tak sa mi vidí kraj, keď som... (reakcia z pléna), áno, kraj. Takže prakticky, myslím si, že áno, má to svoj zmysel a myslím si, že mnoho ľudí si vydýchne že, chvalabohu, že nebudem myslieť na finančnými nejakými tokmi. Takže toto je k tomuto.
A myslím si, že, takto, ešte sa chcem opýtať ku 66-ke, že vlastne sme tam ju trošku vykuchali, lebo v niečom sme dodali pod tú osmičku, tak sa pýtam, že či tam to ešte, ten zákon či náhodou neuvažujeme ho zrušiť alebo nejak tak, lebo keď chce niekto vysporiadať pozemok pod týmto, tak viac-menej to bolo také ako keby náhrada, hej, za to, že sme to nemali v zákone o pozemkových úpravách, a pokiaľ sme ho takto už ako vykuchali, tak prakticky že aj Občiansky zákonník hovorí, že keď chceš niečo vysporiadať, tak musíš to vysporiadať s tým vlastníkom v prvom rade, hej, nie že mu to ešte v zákone prikážeme, že máš takúto možnosť. To by malo byť akože logické, ale nechcem sa súdiť s právnikmi z rezortu, takže nech mi vysvetlia, či ešte tá 66-ka proste má svoje opodstatnenie. Pokiaľ má, dobre, samozrejme, beriem, ale zatiaľ neviem, nevedel som si to takto nejako hneď vo svojej hlave usporiadať, vôbec ešte tú 66-ku máme v našom legislatívnom nejakom rámci evidovať a či ju náhodou nezrušíme v tých nejakých ustanoveniach, ktoré by tam mali byť.
Takže vážení, čas sa mi kráti, takže nebudem ďalšie rozoberať, mám tu ešte nejaké ďalšie veci, pán minister, ja sa ešte s vami, samozrejme, spojím, aj s vašimi kolegami, a pozmeňovací návrh z mojej strany príde, mám tu aj ďalšie nejaké veci, ktoré mi posielali naši agropodnikatelia, rodinní farmári, súkromní vlastníci lesov a neštátnych lesov a kadekoho, takže prakticky urobíme nejaký ďalší pozmeňovák, ktorý ešte vycibrí a myslím, že zlepší, už teraz by som povedal že, zákon, ktorý bude zákonom budúcnosti, a pokiaľ ľuďom pomôžeme, je to iba dobre. A myslím, že potom tá legislatíva má zmysel. Takže končím, stále naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby sme mali aj neba, aj chleba. Ďakujem veľmi pekne.

Takže ja iba krátko, hlasovanie dneska o jedenástej. Ďakujem veľmi pekne.

Laurenčík Milan, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníkom.) O jedenástej nestihneme, ale dnes bude.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) 11.15 hod., dobre.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte mi predniesť spravodajskú správu.
Podľa § 35a zákona Slovenskej Národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov činnosť a hospodárenie Slovenského pozemkového fondu kontroluje 13-členná rada. Členov rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, a to ôsmich členov na návrh vlády Slovenskej republiky a piatich členov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady na návrh výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Funkčné obdobie členov rady je tri roky a príslušný člen rady nastupuje, jeho funkčné obdobie, na nasledujúci deň po zvolení.
Vláda Slovenskej republiky predložila dňa 18. marca 2022 návrh na voľbu troch členov Rady Slovenského pozemkového fondu a to: Darinu Kalabusovú, Martina Tomana a Dagmar Valuchovú. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na svojej 80. schôdzi dňa 22. marca 2022 prerokoval návrh vlády na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu a vo svojom uznesením č. 207 konštatoval, že predložené návrhy spĺňajú ustanovené podmienky a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 330/1991 Zb. Zároveň odporučil Národnej rade, aby zvolila podľa § 35a zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách na návrh vlády troch členov Rady Slovenského pozemkového fondu, a to Darinu Kalabusovú, Martina Tomana, Dagmar Valuchovú.
Výbor odporučil voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu na návrh vlády uskutočniť verejným hlasovaním spoločne. Voľba sa uskutoční pomocou technického zariadenia.
Vzhľadom na to, že aj pri opakovanej voľbe zo dňa 17. februára 2022 nebol zvolený potrebný počet členov Rady Slovenského pozemkového fondu v súlade s čl. 2 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov, požiadal predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie listom politické strany a politické hnutia, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady o zaslanie návrhov na kandidátov členov Rady Slovenského pozemkového fondu.
Výbor dostal nasledujúce návrhy kandidátov na radu, členov Rady Slovenského pozemkového fondu, a to Martina Lukačoviča a Michaelu Rakovickú. Bližšie charakteristiky kandidátov sú uvedené v prílohe č. 1 predloženého materiálu, ktorý máte pred sebou.
Výbor prerokoval predložené návrhy a konštatoval, že kandidáti spĺňajú všetky podmienky a predložené návrhy sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 330/1991 Zb.
Výbor vo svojom uznesení č. 208 z 22. marca 2022 odporučil Národnej rade, aby na návrh výboru zvolila jedného člena Rady Slovenského pozemkového fondu z navrhnutých kandidátov; zároveň aby vykonala opakovanú voľbu na schôdzi Národnej rady v prípade, že vo voľbe nebude zvolený kandidát s tým, že do opakovanej voľby postupujú všetci navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení. Výbor odporučil voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu na návrh výboru uskutočniť verejným hlasovaním. Voľba členov Rady Slovenského pozemkového fondu na návrh výboru formou hlasovacieho lístka.
Výbor ma poveril vo svojom uznesení č. 209 z 22. marca 2022 vystúpiť na schôdzi Národnej rady a predniesť na nej návrh výboru, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady, ktoré je prílohou predmetnej tlače.
Pán predsedajúci, skončil. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem pekne.
Takže ešte raz. Nie som rád, že sa to zvrhlo iba na Žehru, pretože môj zákon momentálne tento problém nerieši. Áno, momentálne ho neriešim, ale nehovorím o tom, že ak plénum bude chcieť, nech sa páči, môže prísť.
Feckov zákon hovorí o tom, že sprísňujeme ešte podmienky na to, aby sa mohlo niečo odčleniť. A za všetky kritériá, ktoré sú v súčasnosti v platnom zákone 369/1990, plne stojím, to znamená, aj tých 3-tisíc obyvateľov, ktoré sú tam a ďalšie. A tí, čo ste neboli na rozprave, tak berte na vedomie, že iba sprísňujem a snažím sa krivdu socializmu v tých obciach, ktoré sa nemohli odčleniť v 90. rokoch, lebo to nestihli, odčiniť tým, že budú mať možnosť v referende, ktoré bude iba v tej nespokojnej časti, lebo tak ja vnímam demokraciu, si budú môcť odčleniť obec, ktorá už mala svoje historické korene a mala svoju históriu. Nebude sa vznikať žiadne nové územie, takže v takomto duchu sme to aj teraz v rozprave, viacerí ste tu neboli, sme to rozoberali. Takže chcem veriť, že vaše svedomie nebude mať dôvod zahlasovať proti, pretože musíme krivdy socializmu odstraňovať aj v terajšej demokracii.
Ďakujem. Takže žime tak, aby sme, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, kolegovia, že ste na mňa reagovali. Tak idem po rade.
Pán Kočiš, áno, Žehru, problém poznám. Bol som tam osobne. Pôvodná alternatíva bola, že budeme riešiť aj to. Žiaľ, vyzerá, že neprešlo by to v momentálnej podobe. Tak preto proste som tento spôsob neriešil a znížiť číslo tritisíc, myslím si, že tiež asi v momentálnej konštelácii, som tu už desiaty rok, viete ako, asi by sme nedosiahli, pretože hovorím, ísť na tristo alebo na dvesto, to je, to je nonsens, to proste, nehnevajte sa, zatiaľ, tak by som povedal, že máme dve, dva prsty máme, jedno veľkostnú, druhý referendmi sa má robiť. Máme, to sú najdôležitejšie problémy. Aspoň ten jeden odstráňme a do budúcnosti môžme hovoriť aj o možnože tom počte, ale v tomto pléne, zdá sa mi, že pri súčasnej konštelácii toto nebude priechodné, hovorím otvorene, lebo som sa aj o to pokúšal a neni to priechodné. Takže asi tak k vašej tejto. Ale rozumiem, bol som tam, strávil som tam niekoľko hodín, aj Hodkovce, aj Žehru, aj tú obec, kde proste sú tí Rómovia, v tej časti proste viem, ako to tam vyzerá. Žiaľ, toto, toto mojím pozmeňovákom teraz nebudeme riešiť, iba aspoň to referendum aby tam bolo. Takže asi tak, aby to bolo jasné.
A, pán Faič, áno. Ja hovorím, že komunálnu reformu musíme robiť, áno. Súhlasím. Dobre. Poďme. Hovorím, nie som proti, však ešte pritvrdzujem, že musíme aj tú históriu obce, to znamená, tam musí byť už nejaká tá evidencia tej samosprávy, ktorá fungovala, a socializmus ju iba zlikvidoval. Takže berte takto, že áno, som za tú reformu, aby sme aj tie, decentralizáciu, resp. tie funkčné veci, ktoré obec má a nezvláda, aby sme dali do nejakých tých väčších blokov, ktoré budú, a nebudeme tam mať na každej obci piatich úradníkov na to, štyroch na to a každá obec to musí mať. Takže áno, súhlasím s tým, nemám s tým problém. Len hovorím, chcem túto dielčiu časť poriešiť, tých obcí, ktorých možnože bude deväť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Takže budem hlasom v tomto pléne tých poškodených občanov socializmom a nedám si za túto vieru, že demokracia im má tie krivdy odčiniť.
Takže poďme na to. Táto sieň zákonnosti, ako hovorí môj kolega Mičovský, túto novelu zákona už mala tú česť počuť z mojich úst v apríli 2013, v januári 2014, v decembri, v novembri 2014, v auguste 2015, v máji 2017 a v januári 2018. Keďže sme bol, keďže som bol opozičný poslanec, samozrejme, demokratická vtedajšia vlád... verchuška povedala, že toto neni s jej zmýšľaním a nemal som šancu. Takže dneska to dávam po siedmykrát a verím, že v súčasnosti zloženie tohto parlamentu bude sa správať demokraticky a povie, že áno, dáte mi šancu, aby som mohol občanom, ktorí takto boli, by som povedal, doteraz a sú doteraz utláčaní, by som povedal, alebo lynčovaní zákonom, ktorý im nedovoľuje sa odčleniť, aby sme im to umožnili.
Aj súčasný zákon 369/1990 umožňuje, ako zlučovať, tak aj rozlučovať obce. A musím povedať, že plne s tým súhlasím, s podmienkami, ktoré dáva tento zákon, ako sa môžu obce rozdeľovať. Hovorí to § 2a a budem ho citovať, aby bolo každému jasné aj slovenským občanom, akým spôsobom sa môže teraz odčleniť obec: "Obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriacich súvislý územný celok, najmenej 3 000 obyvateľov, ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja odčleňovanej časti obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec." Koniec citácie § 20, § 2a ods. 5.
Plne s tým súhlasím, kolegyne a kolegovia, aby ste si nemysleli, že idem toto nabúravať. Súhlasím, aby takto nevznikali u nás menšie komunity ako pod 3 000 obyvateľov. Zároveň však v súčasnom platnom zákone hovoríme v § 11, že referendum, respektíve petícia predtým, aby referendum vôbec mohlo byť, lebo musí sa to riešiť referendom, sa musí robiť v celej obci. Týmto pádom hovorím, že tento zákon v tejto časti spôsobuje, respektíve vyzýva ľudí, aby boli v buričskej nálade, pretože kedy sa oddelí miestna časť, ktorá má dajme tomu 3 500 obyvateľov od 70-tisícovej obce, keď bude sa robiť referendum a petícia v tej veľkej obci? No v živote sa neodčlení, pretože väčšinou sú to okrajové časti týchto okresných a krajských miest, a prakticky tento zákon hovorí o rebélii občanov. Lebo musíte liezť tak na nervy tej väčšine, aby povedali, že konečne bude referendum, aby od nás odišli, pretože už ich mám plné zuby. Ospravedlňujem sa za tento expresívny výraz, len musím takto povedať. Pretože toto ja vnímam, že je momentálne k dispozícii pre občanov, ktorí v takýchto častiach žijú a nemajú právo alebo možnosť sa odčleniť.
Keď si pozrieme do histórie, ako zhruba po revolúcii sa naše, naša samospráva vyvíjala, respektíve akým spôsobom sme zdedili obce, tak áno, je pravda, že z tých 2 891 obcí, ktoré teraz máme mimo Bratislavy a Košíc, je 70 % do 1 000 obyvateľov, 40 % do 500 obyvateľov. Áno, všetko beriem. Hovorím to, táto možnosť odčlenenia hovorí Slovenskej republike, že životaschopná časť je 3 000. Beriem, uznávam, nemám s tým žiadnu pochybnosť.
Koľko si myslíte, že je obcí a miest, ktoré spĺňajú kritérium toto, že musí to byť teda minimálne 6 000, lebo aj tá odčleňovaná časť, ktorá sa odčleňuje, aj tá, čo ostáva, musí mať minimálne 3 000 obyvateľov? Tak z tých 2 891 obcí, viete, koľko je takých, čo má nad 6 000 obyvateľov? 112. Stodvanásť. Hovorím aj o okresných mestách, krajských mestách aj obciach. Stodvanásť takýchto samospráv máme. Keď si začnete jednotlivé selektovať tieto obce podľa kritérií, ktoré hovoria, jak som teraz čítal ten § 2a, ktorý hovorí, aké musí spĺňať podmienky, tak vám poviem iba jedno. Že pokiaľ to budeme brať podľa počtu obyvateľov, hovorím, nehovorím o Bratislave a Košiciach, lebo stále mi to vyhadzujú na oči, že odtrhne sa Rusovce, Devínska Nová Ves a odtrhne sa nejaká, možnože Luník IX. No nie. Mojím pozmeňovákom sa to neodtrhne, lebo vôbec ho neriešim.
Takže v prípade, že vezmeme kritérium počet obyvateľov, tak z tých 114 obcí, ktoré máme, a miest na Slovensku, ktoré spĺňajú kritérium nad 6 000, tak iba 35 obcí môže spĺňať toto kritérium. Keď k tomuto kritériu dáme ďalšie, lebo to musí platiť súbežne, to nemôže byť alebo. Tieto podmienky platia a, a, a, a. Tak keď pridám ďalšie, ktoré hovorí, že musí existovať katastrálne územie historicky, to nemôže byť, že teraz sa tam odčlení nejaká nová časť, ktorá v živote nefungovala. Takže hovoríme o katastrálnom území alebo súbore katastrálnych území, tak z tých stodvanástich dostaneme iba 22. A z tridsiatich piatich, ktoré som uviedol na prvé. A keď dáme ešte k tomu, že nemôže byť, teda musí, keď zrástla alebo je pevne zrastené urbanisticky, tak že nemôže sa odtrhnúť, tak dostávame sa na cifru zhruba do deväť takýchto obcí, ktoré by sa mohli odtrhnúť.
A keďže áno, po roku 1990 sa mohli obce odtrhnúť a ktoré to stihli, stihli, ale, žiaľ, nie všetky sa to podarilo a v roku 2002 vlastne bola prijatá tá novela, ktorá hovorila o tom, akým spôsobom sa obce, by som povedal, teraz môžu odčleňovať.
Myslím si, že čo môžte mať lepšie, ako keď môžte vy ako samospráva s vlastnými ľuďmi, máte vlastné územie, máte vlastné financie, máte vlastné talenty vašich obyvateľov, lebo každý človek má nejaký talent, je jedno, jednoznačný. Čo môžete mať lepšie, keď môžte spravovať takúto komunitu v prospech cieľa, za ktorý tú komunitu presvedčíte, že za tým cieľom pôjdeme? Tak sa pýtam, prečo by sme nemali dať šancu týmto ľuďom, ktorí boli za socializmu pričlenení iba rozhodnutím ministerstva vnútra napríklad Slovenskej republiky, ktorým, mám tu úradný vestník, ktorým sa napríklad vyhlásili územné zmeny uskutočnené v okresoch Senica, Martin a Prešov, kde jednoznačne sa povedalo, že ONV a ministerstvo vnútra dnešným dňom pričleňuje tieto obce a ste zabetónovaní.
Takže, vážení, myslím si, že dozrel čas, aby sme dali šancu aj týmto občanom, a myslím si, že je to naša psia povinnosť, aby sme povedali, že nie sme v socializme ani v komunizme, ale budujeme demokraciu. A keďže mňa najviac vytáča ten spôsob robenia toho referenda, kde to je, pretože sa pýtam, keď sa Veľká Británia necítila komfortne v Únii, kde bolo referendum? Veď to ich ani nenapadlo, že by to malo byť v Európskej únii. Veď predsa ona sa cíti nekomfortne. Predsa vo Veľkej Británii musí byť referendum. Veď to je princíp demokracie u mňa. Keď Škótsko sa necíti komfortne vo Veľkej Británii, tak kde budeme mať referendum? Vo Veľkej Británii alebo v Škótsku? No v Škótsku. Veď to je ten základný princíp demokracie, že aj ten malý má svoje práva. A preto dávam, že nechcem, aby sa vyčlenili nové obce, ale tie, ktoré už mali svoju históriu, ktoré boli, žiaľ, socializmom alebo iným režimom, ktorý tu bol, môžem ho nazvať, ako chceme, boli takto zlikvidované a ich identita prakticky ostala iba niekde v archívoch, že tak sme niekedy fungovali.
A musím povedať, že áno, bol som aj v takýchto častiach, a musím povedať, že mnohé dokonca nemajú už ani ihrisko, nemajú kanál, nemajú určité vymoženosti, pretože predsa len tie financie idú skôr do toho centra mesta a tie okrajové časti v mnohých prípadoch, žiaľ, ťahajú za kratší koniec. Ale hovorím opäť, neni to o Bratislave a Košiciach, o tých ostatných mestách, kde prakticky nemajú samostatný rozpočet tie časti. Proste tam to je tak, že máte v tridsaťčlennom parlamente jedného za tú oblasť. Tak mi povedzte, čo on vydobyje v tejto, v tomto parlamente mestskom.
Takže myslím si, vážení, že pokiaľ si dáme na misku váh, či sme demokratickí, alebo ostávame v socialistickom myslení, tak myslím si, že každý by mal mať v svojom svedomí odpoveď jasnú.
A teraz ešte prirovnám, aby bolo jasné, že to, čo nastavili kolegovia v roku 2002, áno, nastavovali to kvôli tomu, aby sa nedrobili na menšie obce. Súhlasím, nič s tým nemeňme, ešte to pritvrdzujem, hovorím. Hovorím, že musela to byť obec, ktorá už mala nejaký ten štatút a má svoju históriu, tak potvrdilo sa to, že áno, nebolo drobenie. Súhlasím. Súhlasím, nemám s tým problém. A teraz poďme si to porovnať, ako to majú inde v Európskej únii. Pri našom počte 5,4 milióna obyvateľov, 5,5, keď to zaokrúhlime, tak musím povedať, že máme jeden z najprísnejších režimov, čo sa týka veľkostného objemu, tých 3-tisíc obyvateľov, ale dobre, beriem, tak sme to postavili, nemám s tým problém. Takže berte na vedomie, vážení, kolegyne a kolegovia, že Taliansko, ktoré má 60 miliónov obyvateľov, hovorí o tom, že sa môže odčleniť iba nad 10-tisíc. Pri šesťdesiatich miliónoch obyvateľov nad desaťtisíc. Samozrejme, referendum v miestnej časti, nie v celej. Nemecko, ktoré má 83 miliónov, takisto minimálne 10-tisíc. Okej, beriem. Česi, naši kolegovia, bratia, s ktorými sme ešte pred tridsiatimi-štyridsiatimi rokmi boli spolu, ktorí majú teraz 10,7 milióna obyvateľov plus-mínus, si povedali, že minimálna obec musí mať komunitu o počte tisíc obyvateľov. O počte tisíc obyvateľov, Česi. Maďari, ktorí sú naši tu najbližší, ktorí majú 9,7 milióna obyvateľov, si povedali, že iba 300 im stačí. Iba tristo. Samozrejme, referendum sa robí v tej nespokojnej časti. Veď to je demokracia, ľudia boží! Veď sa preberme z toho šoku! Takže berte tak to normálne, že mňa to, hovorím, že my sme dali, pri našom 5,5-miliónovom sme dali tritisíc. Dobre, beriem, nenapadám to, tak to malo alebo má byť.
Takže, vážení kolegovia a kolegovia, kolegyne, toto ma, by som povedal, tak trošku akože znervózňuje, že prečo by sme nemali dať šancu tým ľuďom, ktorí, áno, v 90. rokoch, hlavne tí, čo ste tu mladší a ste možnože v desiatom roku mali päť rokov, desať rokov, dvanásť rokov, tak, samozrejme, neviete, ako to prebiehalo. Ja som mal tú česť byť pol života v socializme, pol života v demokracii, takže prakticky vtedy som už bol akože nejaký tridsaťročný, resp. dvadsaťosemročný, takže berte tak to, že áno, už som to vnímal, čo sa deje na tomto slovenskom území, a musím povedať, že mnohí ani nevedeli, by som povedal, sa dlho spamätovať, že áno, máme tu už demokraciu a sme sa už zas učili žiť slobodnejšie v tých 90. rokoch a prakticky tí, ktorí, hovorím, jak som deklaroval, že hovorím o nejakých, do deviatich obcí, ktorých by sa to týkalo, že by sa mohli odtrhnúť.
Myslím si, že sme to dlžní našim občanom, aby sme im umožnili dobehnúť, by som povedal, tú dobu, kedy ešte neboli až tak rozhľadení, nevedeli, akým spôsobom sa môžu/nemôžu etablovať. A hovorím, že som za sprísnenie týchto podmienok, ktorý, aj mojím zákonom tieto podmienky sprísňujeme. Takže verím, že keď sa každý zamyslí, občania Slovenskej republiky, verím, že vaši zástupcovia, ktorých ste v tomto volebnom období namiešali do parlamentu, jednotlivé strany, tak verím, že vám budú dávať dobrý odpočet, ako sa k tomuto zákonu postavili, a chcem veriť, že týmto nieže znevážime demokraciu, ale posilníme demokratické zmýšľanie slovenského parlamentu aj v tejto otázke týkajúcej sa odčleňovania obcí a možnosti dania tých podmienok, ktoré máme v zákone. A ja ich nespochybňujem, aby sme im dali, občanom, nie iba de iure, ale aj de facto, lebo o tom to je, lebo ináč, hovorím, že sme nepochopili, čo je demokracia, a ja sa budem veľmi hanbiť, že sme nezvládli proces, ktorý hovorí o tom, že tá samospráva, ktorá, hovorím, že chcem, aby sme aj to spájanie zrealizovali, takže kľudne môžte dávať rôzne pozmeňovacie návrhy, ja budem veľmi rád, keď sa dajú a zrealizujú, nemám s tým problém, ale hovorím, dajme šancu tým, ktorí to nestihli za tých desať rokov v 90. rokoch prevažne, kedy vyslovene sme žili v chaose, však viete, boli aj kadejaké nebankovky, všecko možné, a ľudia nevedeli pomaly, sa ako volajú, takže dajme ešte šancu, aby sme mohli demokraticky aj tento, by som povedal, takýto biľag a prenos socializmu v našom zákone demokratickom odstrániť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, úvodom chcem povedať, že nechcem, aby na Slovensku vznikali stočlenné, tristočlenné, päťstočlenné, tisícčlenné komunity, obce, a táto novela nespôsobí chaos a vzburu v veľkostnom objeme našich obcí, ktoré máme na Slovensku, iba zdemokratizuvávam proces v zákone o obecnom zriadení, akým spôsobom sa môže realizovať odčlenenie alebo pričlenenie obcí. Ja sa budem venovať iba tomu odčleneniu, pretože žijeme už v demokracii a verím, že socialistické princípy už máme za sebou a máme povinnosť všetky krivdy, ktoré boli v socializme spáchané a občania sa cítia byť ukrivdení, v demokracii Slovenskej republiky teraz odčiniť.
V kocke musím povedať, že mnoho obcí v socializme bolo pričlenených hlavne ku bližším mestám z titulu, aby mali mestá viacej občanov. Nie tým, že zvýšim pôrodnosť, ale tým, že pričlením susedné obce a mesto bude mať príslušný počet obyvateľov. Takže keď sa chceli oddeliť, tak do roku 2002 to ešte bolo možné, po roku 2002 to už nebolo možné. To viac vysvetlím v rozprave.
A v súčasnosti môj pozmeňujúci návrh, ktorý máte pred sebou, v prvom rade bude riešiť a sprísňovať podmienky odčleňovania obce, pretože v mojom pozmeňujúcom návrhu ešte dávam do podmienok na odčlenenie históriu obce. Nemôže to byť, že by to bola časť územia, ktorá v živote nefungovala, obec tam nebola a zrazu chceme, aby tam obec bola. No nedá sa v mojom pozmeňujúcom návrhu.
Za ďalšie, petíciu na rozdelenie obce, ktorú musia, musí sa, samozrejme, urobiť, musia podporiť minimálne 70 % oprávnených voličov v odčleňovanej časti obce. Miestne referendum sa bude robiť v tej nespokojnej odčleňovanej časti obce.
A po ďalšie, všetkých štyridsiatich piatich poslancov z Košíc a šiestich, teda štyridsiatich piatich poslancov z Bratislavy a šiestich z Košíc a poslankýň, ktorých tu máme v našom pléne, hovorím, že táto moja novela sa netýka Bratislavy a Košíc, nakoľko tieto mestá majú samostatné zákony a idú svojou legislatívnou filozofiou. Takže mimo týchto miest, Bratislavčania a Košičania, nebojte sa, ani Rusovce, ani Devínska Nová Ves sa v mojom, mojím, mojou pozmeňovacím návrhom nebudú môcť odčleniť.
Toľko zatiaľ z mojej strany a viac vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, pán predsedajúci.
Ďakujem veľmi pekne.