Ďakujem pekne, pán predseda, za korekciu a myslím si, že by to malo byť navzájom, či opozičný, alebo koaličný, takže asi v takom duchu. Ďakujem veľmi pekne.
Takže, vážení, síce ja som aj predkladateľom, takže mohol by som vystúpiť viac-menej, kedy by som považoval za vhodné, ale myslím si, že takto som to, tých 20 minút, myslím, že mi bude stačiť.
Takže, vážení kolegovia, kolegyne, vážení občania Slovenskej republiky, berte na...
Ďakujem pekne, pán predseda, za korekciu a myslím si, že by to malo byť navzájom, či opozičný, alebo koaličný, takže asi v takom duchu. Ďakujem veľmi pekne.
Takže, vážení, síce ja som aj predkladateľom, takže mohol by som vystúpiť viac-menej, kedy by som považoval za vhodné, ale myslím si, že takto som to, tých 20 minút, myslím, že mi bude stačiť.
Takže, vážení kolegovia, kolegyne, vážení občania Slovenskej republiky, berte na vedomie, že pozemkové úpravy, o ktorých stále tu hovoríme, každé volebné obdobie, a ktoré prakticky riešim od roku ´91, kedy bol zákon 330/91 Zb. o pozemkových úpravách schválený v auguste ´91. roku, prakticky sme stále a stále nejak nedobehli, aby sme minimálne polovicu katastrálnych území na Slovensku mali urobených po pozemkových úpravách.
Ako spomínal kolega Mičovský, pozemkové úpravy sú komasačná časť a krajinotvorba. A tá krajinotvorba je momentálne zanedbávaná. Áno, boli vykonané projekty, máme zhruba 430 projektov už ukončených. Všetky vlády doteraz sa chválili, aké sme urobili komplexné pozemkové úpravy, všetci ministri si to dávali na kadejaké facebookové stránky, kadejaké tlačovky, ale prax je taká, že realizácia 100-percentných navrhnutých spoločných zariadení a opatrení aj verejných ani v jednom katastrálnom území neni na 100 % ukončená.
Musím povedať z vlastnej praxe, keďže som pracovník pozemkového úradu, uvoľnený na výkon mandátu poslanca Národnej rady, že tieto projekty boli v 90. rokoch, v dveti... po roku 2000 až do roku nejakého 2005, 2008 boli naprojektované, ale, žiaľ, nedostalo sa na finančnú realizáciu, a tým pádom sme dlžní udržateľnej krajine Slovenska tento veľký deficit, ktorý spôsobil nedostatok finančných prostriedkov. A preto som veľmi rád, že môžeme predostrieť plénu takýto návrh, aby sme 40 % z týchto prostriedkov, ktoré idú na pozemkové úpravy, realizovali na spoločné zariadenia a opatrenia, ktoré si vám dovolím prečítať zo znenia zákona, kde je to v § 12, aby bolo jasné každému, kto teraz počúva, čo vlastne sú tie spoločné zariadenia a opatrenia, lebo niektorí si to mýlia s verejnými zariadeniami, čo je niečo iné.
Takže spoločné zariadenia a opatrenia, o ktorých sa teraz tu hovorí, tých 40 %, aby sme na nich mali minúť z rozpočtu, sú:
a) cestné komunikácie, poľné a lesné cesty, ktoré slúžia na sprístupnenie pozemkov a súvisiace stavby. To znamená, máme tam mosty, priepusty, železničné priecestia a ďalšie. Toto sa považuje za spoločné zariadenia, ktoré sa môže urobiť, ak je potrebné v tom území robiť;
b) protierózne opatrenia slúžiace na ochranu pôdy pred veternou eróziou a vodnou eróziou a súvisiace stavby, a to pod týmto rozumieme: zatrávnenia, zalesnenia, vetrolamy, vsakovacie pásy, terasy, prehrádzky a prieľahy.
Tieto definície sú v poľnohospodárskej literatúre odbornej zadefinované, to znamená, každý projektant, ktorý príde robiť projekty pozemkových úprav, si to vie nájsť, vie, aký to má mať rozmer, aké to má mať zloženie, neni problém. Ako spomínal kolega Mičovský, Slovenská poľnohospodárska univerzita krajinárov vychovala v tomto režime a to je vlastne ich budúcnosť. To je, by som povedal, odbornosť, ktorá má ďalších 50 rokov na Slovensku jednoznačne mať, mať zelenú. Žiaľ, týchto projektantov sa nám ako šafranu, by som povedal, vytráca z reálnej praxe, pretože, žiaľ, aj pozemkové odbory a lesné momentálne preferujú iný typ vo výberovom konaní ako týchto krajinárov. A myslím si, že toto by trebalo zmeniť.
c), čo sú spoločné zariadenia a opatrenia, sú opatrenia na ochranu životného prostredia, spočívajúce hlavne vo vytvorení ekologickej stability a podmienok biodiverzity krajiny, to znamená biokoridory, biocentrá, interakčné prvky a sprievodná zeleň. Takisto je to zadefinované v odbornej literatúre týkajúcej sa životného prostredia, čo to jednotlivé tieto mená a pojmy znamenajú.
d) vodohospodárske opatrenia, ktoré zabezpečujú krajinu pred prívalovými vodami a podmáčaním a zabezpečujú zdroj vody na krytie vlahového deficitu, a to sú nádrže, poldre, odvodnenia a závlahy, konkrétne vymenované.
Pod tým odvodnením musím povedať, že budeme to chápať, nieže budeme teraz celoplošne odvodňovať, ako sa robilo v socializme a hlavne v 70., 80. rokoch, kde sme celoplošne odvodňovali východoslovenskú, západoslovenskú a ďalšie nížiny, kde prakticky vlahový deficit bol minimálny a prakticky sa bralo, že voda je nepriateľ. No, žiaľ, čas sa zmenil a pri súčasnej klimatickej, ja hovorím, núdze, ktorú máme, a klimatických podmienkach, ktoré sme vytvorili, áno, my ľudia, máme vlastne spôsobené to, že to, čo niekedy sa, by som povedal, pretváralo tisícročia, teraz hovoríme o stovkách, resp. desiatkach rokov a ten náš pokrok, ktorý sme tu urobili v našich technológiách, tak rýchlo drancuje naše životné prostredie aj prostredie, ktoré máme na našej zemi, že prakticky niektoré, by som povedal, tie zásadné zásahy do krajinotvorby sú neskutočné a nezvrátiteľné v mnohých prípadoch.
A dám ešte po e) ďalšie spoločné zariadenia a opatrenia.
To znamená, navrhovateľ tohto zákona 330 o pozemkových úpravách už vtedy v roku ´91 vedel, že aj občania môžu mať nejaké ďalšie nápady v tom konaní, ktoré by tam ešte mohli byť, spoločné zariadenia a opatrenia. Pretože v tomto konaní o pozemkových úpravách na tieto zariadenia, samozrejme, treba pozemky určité a tu budú sa brať v prvom rade od týchto účastníkov pozemkových úprav. Obec a účastníci pozemkových úprav, ktorí sú tam ako vlastníci, tak oni musia prispieť, pokiaľ štát nebude mať tam dostatočné množstvo pozemkov na tieto spoločné zariadenia a opatrenia. Potom následne po realizácii by tieto spoločné zariadenia a opatrenia prešli do vlastníctva, resp. správy obce, resp. organizáciám, ktoré budú udržiavať tú funkčnosť tých jednotlivých zariadení, ktoré urobíme, ktoré som teraz menoval. Samozrejme, že tá údržba niekedy bude lacnejšia, niekedy bude drahšia, ale musíme to robiť, pretože to je tá prevencia. Už sanovať škody, hovorím, je po funuse, takže práve pozemkové úpravy, ktoré prídu do územia raz za dvesto rokov a prakticky idú do každého metra štvorcového extravilánu, hovorím o extraviláne, nehovorím o intraviláne, intravilán má samostatné konania, ale hovorím o extraviláne. Tam sa môžme teraz v dobrom vyšantiť na udržateľnosť krajiny, kde tieto jednotlivé, by som povedal, spoločné zariadenia a opatrenia osadíme, aby slúžili ďalším generáciám a aby život v danej obci a v danom katastrálnom území bol udržateľný aj do budúcna.
Budem veľmi rád, keď mnohí geodeti, ktorí budú to robiť, prijmú aj túto, by som povedal, že našu výzvu na tie spoločné zariadenia a opatrenia, aby si prizvali k konaniam, momentálne, za našej éry s kolegom Mičovským, keď sme boli na ministerstve, sme popísali 130 katastrálnych území, ktoré pripravovala pani Matečná. Áno, nestihla to doprocesovať, tak sme to ukončili za ňu. V auguste 2020 sme podpisovali tých 130 katastrálnych území a geodeti momentálne teraz sú na celom území Slovenska s touto, by som povedal, ťarchou pozemkových úprav, by som povedal, že zásobení a môžu robiť. To, že nemáme dostatok možnože aj týchto kvalifikovaných geodetov, je fakt, pretože od roku 2010 sa pozemkové úpravy veľmi u nás na Slovensku neniesli. My nehovoríme o spoločných zariadeniach, tie vôbec neboli, tie boli akože mimo hry. Takže nechceme uberať na vážnosti geodetov, ale to je iba teória. A prax, to je to, čo tam vysadíme, čo tam postavíme, čo tam urobíme, aby sme tú krajinu udržali.
Samozrejme, musím ešte teraz upozorniť aj starostov obcí, aby si nezamieňali verejné a spoločné zariadenia, pretože verejné zariadenia je niečo iné a do verejných zariadení, môžem aj to zacitovať, aby sme to mali komplet: Verejné zariadenia sú zariadenia, ktoré slúžia obyvateľom obce. To znamená, nemusí byť majiteľ pozemkov, ale prakticky býva v tej obci, nemá tam ani meter štvorcový, ale to verejné zariadenie môže v rámci pozemkových úprav navrhnúť. A čo môže byť v tých verejných zariadeniach, takisto odcitujem, aby sme mali jasno v národe slovenskom, v tých hlavne územiach, kde tie pozemkové úpravy pôjdu.
Takže verejné zariadenia, ktoré slúžia obyvateľom obce riešeného územia sú: zariadenia na rekreáciu, športové zariadenia, zariadenia na dodávku pitnej vody, na čistenie odpadových vôd zariadenia, skládky tuhého komunálneho odpadu, cestné komunikácie okrem poľných ciest a lesných ciest a ďalšie verejné zariadenia a opatrenia. To znamená, to sú verejné zariadenia, na ktoré, samozrejme, prispieva ten, kto má o to záujem, resp. nejde to z tých vlastníckych, ale ten, kto bude potom nakoniec vlastníkom, tak ten by mal k tomu prispieť, kto viac-menej chce toto zrealizovať. Tam by Slovenský pozemkový fond nemal veľmi zasahovať, resp. mala by to mať či už obec, alebo kto to požaduje zo svojich pozemkov do týchto verejných zariadení dávať.
Vážení, myslím si, že to, čo teraz navrhujem, aby tie spoločné zariadenia a opatrenia boli, potvrdia tie tisíc raz opakované, že máme komplexné pozemkové úpravy ukončené, tak toto, že to aj zrealizujú, aby financie tam boli kryté, dávame týmto naším pozmeňujúcim návrhom, aby tí geodeti sa nemuseli, alebo tí starostovia sa nemuseli triasť, a koľko desaťročí ešte budeme čakať, kedy nám tie spoločné zariadenia a opatrenia tam budú zrealizované? Myslím si, že dokonca je aj takáto, svojho času bola filozofia, aby boli prijímaní, samozrejme, tam potrebujeme nejaký ten technický dozor, keď budeme robiť nejaké tam tie či už nejaké priepusty, mosty a kadečo, tak, samozrejme, tam sa uplatnia aj tí stavbári nejakí, ktorí budú môcť byť na tých pozemkových odboroch a lesných prijímaní, aby robili tak ako keby nejaký dozor nad tým, aby to malo hlavu a pätu, pretože keď tam bude, nehnevajte sa, ale animátor voľného času alebo pracovník, ktorý vyštudoval sociálne veci, tak myslím si, že nemá tam čo robiť.
Takže, samozrejme, je to veľmi špecifikované, by som povedal, že pracoviská našich pozemkových a lesných odboroch a to sa nedá určite robiť za dva dni. Tam musíte mať minimálne, ja hovorím, dvojročnú prax a musí vás niekto aj zaškoliť. Pokiaľ to neviete, máte problém veľký. Takže berte takto, že to je zase už vec ministerstva vnútra verzus ministerstvo pôdohospodárstva.
A keď už mám slovo, tak ešte poviem jednu vec, že prakticky momentálne to metodické riadenie z rezortu pôdohospodárstva na pracovníkov pozemkových a lesných odborov je podľa mňa momentálne akože polofunkčné a prakticky tie potreby, ktoré potrebujú naši pracovníci na pozemkových odboroch, to znamená hlavne počítačové vybavenie a softvér, ktorý bude môcť kontrolovať tých geodetov, ktorí tie pozemkové úpravy robia, lebo štátny zamestnanec ručí za to, aby tie verejné financie boli zmysluplne vynaložené a tým pádom musí ísť kontrolovať, či náhodou tam nerobia nejaké podfuky na týchto pozemkoch, tak prakticky toto sa, žiaľ, našim mnohým okresným odborom nedostáva a tým pádom sú poddimenzovaní aj, by som povedal, technickým zabezpečením.
Apelujem aj z tohto miesta na ministra vnútra, ako aj na ministra pôdohospodárstva, aby našim pracovníkom, ktorí chcú robiť, absolvoval som 25 týchto pozemkových odborov zo 49 na Slovensku, osobne som si ich navštívil a chcú robiť. Dajú svoje know-how aj svoju životnú nejakú, by som povedal, časť svojho života pracovnú do našich služieb, ale dajme im podmienky. Vytvorme im podmienky také, aby sme ich mohli, dá sa povedať, zdarne ukončiť aj cez tie pozemkové úpravy.
Poviem otvorene, pozemkové odbory do budúcna, pokiaľ ukončíme reštitúcie a záhradkárske osady, ROEP-y máme už iba nejaké štyri-päť, to by sa malo ukončiť, ostatné verím, že sa ukončí tiež. Prakticky náplň práce sa určitým pracovníkom akože otočí a bude to hlavne na tie pozemkové úpravy. Tam je ten zmysel. Budeme robiť vydania o ochrane pôdy, odňatia dočasné alebo trvalé, resp. vyjadrovačky ku nejakým stavbám, čo sa týka poľnohospodárskych pozemkov, alebo k nejakým stavebným činnostiam, ale ostatné veci prakticky budú smerovať ku pozemkovým úpravám.
Takže verím, že aj týmto počinom, zákonom budeme garantovať, aby tie pozemkové úpravy aj spoločné zariadenia realizovali a takto by sme tú krajinu pripravili na udržateľný rozvoj pre ďalšie generácie a aby sme hlavne ten vlahový deficit, ktorý momentálne poľnohospodári naši začínajú pociťovať v tomto roku extrémne vážne a už sú tu aj prvé nejaké dopady, že musíme 50 mil. na sucho z ministerstva pôdohospodárstva vyčleniť, aby sme sanovali tieto škody, tak myslím si, že touto, by som povedal, prevenciou, že tam zabezpečíme tie spoločné zariadenia a opatrenia, predídeme tomuto suchu. Pretože ja tvrdím jedno a tvrdí aj, myslím, kolega Mičovský a myslím, že každý rozumný človek Slovenskej republiky dá za pravdu, že voda sa má udržať tam, kde padne. Tam, kde padne, a nieže budeme napriamovať toky, ale budeme robiť meandre, aby mohla vsiaknuť, aby nám mohla zvyšovať hladinu podzemných vôd, hladinu vody v studniach, kde prakticky mnoho našich obcí má problém v súčasnosti s vodou pri tomto extrémnom suchu.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, je to v prvom čítaní. Samozrejme, sme pripravení konzultovať, brať aj pozmeňujúce návrhy, debatovať odborne o tejto téme. A myslím si, že to, čo sme navrhli, má svoju hlavu a pätu, a verím, že všetci rozumne zmýšľajúci poslanci Národnej rady to podporia.
Vážení občania Slovenskej republiky, keď pôjdete do pozemkových úprav, tak vy ako vlastníci hájte si svoje záujmy, nedajte sa nejakým spôsobom oklamať určitým úradníkom, pracovníkmi, neberte to teraz osobne, aj Slovenského pozemkového fondu, pracovníkov našich úradov, katastra. Vy ste tí, ktorí majú rozhodovať pri pozemkových úpravách, ako bude váš chotár vyzerať pre ďalšiu generáciu, ktorá príde po vás. Takže vaše právo je nedotknuteľné, máme ho aj v ústave a verím, že postavíte sa za rozumné veci, pretože vy tam budete bývať, vás to bude ovplyvňovať, vy budete vedieť, či vás bude brať voda, alebo nebude brať voda, alebo budete mať sucho, alebo nebudete mať sucho, či budete mať vodu v studni, alebo nebudete mať vodu v studni. Takže v takomto duchu sa snažte ovplyvniť pozemkové úpravy, ktoré pôjdu.
Ako viete, občania Slovenska, ďalších 240 území bolo vládou schválených na roky ´22/´23, to znamená, tie pozemkové úpravy idú, financie na to sú pripravené. Aj s kolegom Mičovským sme už za našej éry mali tam ten badžet pripravený z tej spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré teraz momentálne u nás tiež sa finišuje na ministerstve, takže pozemkové úpravy pôjdu. A verím, že pôjdu aj so spoločnými zariadeniami a opatreniami, a vtedy si poviem, že sme urobili robotu, ktorý zákon 330 o pozemkových úpravách, keď vznikal, povedal, ako tá robota má byť ukonaná aj v teréne.
Ďakujem veľmi pekne a chcem vás pekne poprosiť o podporu tohto zákona. A naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis