Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán navrhovateľ, chcel by som sa opýtať, že vyhodili sme tam odsek 8, že ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch meniť výšku percentuálnej distribúcie použiteľného výnosu z dražieb kvót podľa odseku 4. Bolo to asi to, že boli nejaké skúsenosti, nejaké neblahé alebo nekalé, alebo nejaké iné akcie. Pretože aj ten pozmeňovák vyzerá, že reaguje na tie odseky, ktoré sa odsek 8 vypadol. Takže chcel by som ešte prípadne sa opýtať, že čo bolo dôvodom, že ministerstvo nebude môcť tieto sadzby akože v odôvodnených prípadoch, teda jak je tam spomínané, meniť. Keby sa dalo odpovedať. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som sa tiež vyjadril k tomuto zákonu, pretože okrem toho, že som poľnohospodársky inžinier, som aj ornitológ a ochranca prírody, takže myslím si, že k tomuto zákonu mám tiež čo povedať a myslím, že to, čo povedal aj predkladateľ, že čo vlastne bolo zámerom, aby vlastníci, ktorých sa dotkne ochrana prírody, myslím vlastníkov pozemkov, aby vedeli povedať v pravý čas, ako to myslia.
Musím povedať otvorene, že ako bolo citované, pozmeňujúci návrh, ktorý bol prijatý na výbore, dosť podstatným spôsobom zmenil, by som povedal, tieto veci, ale po diskusii sme, myslím, že prispeli ku zdarnému koncu, ktorý by mal byť asi ten, že budeme sa snažiť maximálne urobiť v ďalšom kole, pretože momentálne ten pozmeňujúci návrh časť vypúšťa, časť necháva, a tým pádom jedna časť je pre mňa neprijateľná, druhá zase prijateľná. Takže je to dosť technicky nezvládnuteľné, aby sme hlasovali podľa jednotlivých bodov. Tým pádom dohoda, respektíve tých, ktorí sú zainteresovaní, či už ministerstvo životného prostredia, navrhovateľ a ostatní sme došli k záveru, že dopracuje sa, vznikne hneď na druhý týždeň určitá skupina, ktorá bude sa tomu venovať, aby sme vlastníkov, ktorí musia vedieť, čo sa deje s ich majetkom, riadne a včas a všetkých upovedomili.
Keď máme pozemkové úpravy, tak v pozemkových úpravách platí pravidlo, že s pozemkovými úpravami nemá súhlasiť, teda nemusí súhlasiť 100-percentné vlastnícke nejaké to portfólium vlastníkov, ktoré tam je. Hovorí sa, ževraj to je demokratické pravidlo, že dve tretiny plus jeden meter štvorcový znamená tú väčšinu, ktorá môže v tom území tie pozemkové úpravy schváliť. To znamená, jedna tretina mínus jeden meter štvorcový vlastníkov je, dá sa povedať, nemôže byť protizákonne riešený, ale viac-menej je v takejto nejakej bernej jednotke, kde sa musí podriadiť tej väčšinovej. Aj tu v pôvodnom návrhu bolo, že žiadať od vlastníka súhlasy všetkých vlastníkov. Neviem si to v živom tomto ani predstaviť, pretože stále sa nájde niekto, ktorý povie, že nie, áno, chcem, nechcem a veľa potom je z toho bolenie hlavy, aj možno že legislatívnych nejakých nesúladov, ktoré by som nerád, aby sme aj týmto pozmeňujúcim návrhom vnášali do tejto problematiky.
Prakticky hneď v prvom bode sa hovorilo o tom, že trošku skočím na tú prvú tému, aby sa trojky chránené ochranou prírody v stupni III, aby sa tam vypustilo, že môže sa tam pohybovať iba po chodníkoch turistických a nejakých náučných chodníkoch. Ja s tým problém nemám, ale myslím si, že keďže III sa v prvom rade týka všetkých našich národných parkov, národné parky sú ten najvyšší top, ktorý proste máme tu v tejto republike, takže myslím si, že v týchto územiach, ktorých je na Slovensku máme 317-tisíc hektárov, prakticky ja by som bol za to, aby sme to tam ponechali aj v tom ďalšom konaní, pretože mne sa zdá, že chodiť v národnom parku hala-bala, otvorene vám poviem, to mne sa veľmi akože nepozdáva. Zdá sa mi, že keď v iných napríklad chránených krajinných oblastiach, respektíve v chránených vtáčích územiach nejakých areálov chránených, tam sa dá chodiť viac-menej celé územie jednotka, dvojka je zvyšné územie, ktoré prakticky je prístupné občanom Slovenska. To nie, že máme štyri pätiny územia zavreté touto ochranou prírody. Tam myslím si, že na tom sa ešte budeme musieť nejakým spôsobom dojednať, ale ja by som bol aj za to, aby sme to tam nechali.
Čo sa týka tých vlastníkov, tak samozrejme, že musia to dostať včas ten nejaký zámer, ktorý tam bude. Práve to chceme doprecizovať v tej nejakej mini skupinke, ktorá vznikne na druhý týždeň, ako som už teraz tlmočil, a verím, že to nebudú len prázdne slová. Ministerstvo životného prostredia dalo záväzok, že, áno, tak si to bude predstavovať, aj navrhovateľ s nimi konzultoval. Takže budeme to riešiť okamžite, aby sme na ďalšiu schôdzu mohli priniesť pozmeňujúci návrh, ktorý bude riešiť toto, čo sme tu teraz mali riešiť, ale hovorím, tu to bolo spojené tak, že technicky sa to nedalo zvládnuť, aby sme hlasovali o každom osobitne. Takže v takomto duchu.
Takže, samozrejme, vlastníci, nebojte sa, nezradím vás. Tak ako som doteraz hájil vlastnícke práva, budem aj naďalej hájiť vlastnícke práva, a to je jedno, či budeme v poľnohospodárstve, životnom prostredí, v jadrovej energetike alebo neviem kde, pretože vlastník pozemkov rozhoduje o tom, čo na tom pozemku má byť alebo ako sa to má vysporiadať.
Veľká polemika bola aj v, to musím povedať, aby aj navrhovateľ sa s tým ako vedel nejakým spôsobom zosúladiť, aj spravodajca, keď Boh dá, že to všetko na budúci týždeň by sme mali zvládať, aby sme, keď hodnotíme určité kritériové druhy alebo druhy ohrozené, chránené alebo zraniteľné, alebo kriticky ohrozené, aby sme popri tom, že ich skúmame v rámci regiónu a v rámci možno že nejakého väčšieho celku alebo menšieho celku, aby sme ich skúmali aj v rámci celého Slovenska. Lebo môžeme mať také druhy, ktoré v Európe sú bežné a u nás už vymreli alebo sme ich vykynožili, a tým pádom prakticky hovoríme, že tento druh je pre nás zaujímavý, aby sme tú biodiverzitu rozširovali, nie zužovali.
Takže aj na toto, ktoré teraz momentálne vypadá, budeme sa tomu tiež venovať, aby sme aj tieto chránené druhy, ktoré v našej republike už nie sú, aby sme ich spätne nejakým spôsobom zadefinovali a snažili sa pri tých nejakých pasportizáciách a skúmania ich biotopov, či je to vhodné, alebo neni, aby sme ich tiež nejakým spôsobom zadefinovali aj ku celku, ku územiu Slovenskej republiky.
Samozrejme, to, čo kolega Karahuta dal ako predkladateľ, že kto môže nastupovať po určitom tom prevode majetku v chránených územiach, samozrejme, s tým sa 100-percentne stotožňujem. Je to v čl. 2 spoločnej správy, kde sa hovorí, že ideme vlastne až do štvrtého kolena toho dedičského nejakého práva, ktoré tu máme v Slovenskej republike. Tak myslím si, že áno, nemôžme čakať predsa na smrť svojho nejakého príbuzného, aby sme mohli dediť, lebo predkupné právo štátu predsa by malo byť nie až tak vyhrotené a myslím si, že to je správna cesta, aby aj tá rodina, ktorá má v tom chránenom území niečo, aby aj počas života mohla s tým nejakým spôsobom naložiť, ako sa má.
Takže toľko zatiaľ z mojej strany. Verím, že aj týmto, touto novelou zákona o ochrane prírody dospejeme k tomu, že vlastníci sa budú snažiť pochopiť aj tú ochranu prírody, lebo nie všetci to chápu a že to, že ich nezradíme, to vám tu aj pán navrhovateľ dúfam že potvrdí, že aj spravodajca, že budeme ich hájiť a urobíme tak, aby sa dozvedeli včas za čo to bude kompenzované, aké sú tam možnosti, aby to nebolo iba na rýchlo a potom zistíme, že aha, niečo sme prešvihli a vlastníctvo je niekde v celkom inom aute a nie je na hracej ploche, ktorá sa volá životné prostredie.
Takže ďakujem veľmi pekne a chcel by som poprosiť o schválenie tohto, tejto novely a verím, že sa nebudeme hanbiť raz tam hore, keď si tu budeme hovoriť, že ako sme tu tento zákon prijali a ako sme ho teda posunuli ďalej, ako má byť riešenie. Takže naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Nebudem to naťahovať zbytočne, akurát zacitujem, čo vlastne pod týmito ostatnými poľnohospodárskymi pozemkami mienime nejako podchytiť.
Takže ostatnými poľnohospodárskymi plochami poľnohospodársky nevyužívaná... je poľnohospodársky nevyužívaná pôda, ktorá nezodpovedá charakteru poľnohospodárskej pôdy a ktorá je evidovaná v katastri ako ostatné plochy, ak slúži na zabezpečenie poľnohospodárskeho využívania pôdy, ako poľné cesty, silážne jamy, hnojiská, pozemky so zariadením dôležitým pre poľné závlahy, hrádze slúžiace na ochranu pred zamokrením, záplavou alebo ochranné terasy proti erózii a iné. V pochybnostiach o tom, či pozemky patria medzi ostatné poľnohospodárske plochy, rozhodne orgán ochrany pôdy.
Myslím si, že je to jasne zadefinované, čo by tam malo byť, a prakticky hovoríme, samozrejme, aj teda väčšinou o extraviláne, kde takéto pozemky budú. Hovorím, že ešte pracujem na nejakom tom technickom dopracovaní s katastrom, možnože sa to potom prehodí do toho užívania pôdy, takže uvidíme, aký bude v druhom čítaní pozmeňujúci návrh. Pokiaľ mi to, pani poslankyne, páni poslanci, do druhého čítania posuniete, tak budem veľmi rád a myslím si, že odstránime jednu krivdu v praxi, ktorú bolo robené pre pozemkové spoločenstvá.
Ďakujem pekne.

Pán predseda, ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia, vážení hostia, vážení občania Slovenskej republiky, asi pred rokom, rokom a pol som dostal tiež jeden podnet, pretože ako poslanec Národnej rady, samozrejme, všetci dostávame podnety, tak ja ich nezvyknem hádzať do koša, ale minimálne posuniem tomu, keď to neviem ja riešiť, tak niekomu inému, alebo sa to snažím riešiť. Samozrejme, osobne uznávam, že všetky podnety som neporiešil, pretože je toho kvantum, však to asi každý vie.
A jeden z nich bolo aj to, že sa sťažovali urbariáty, akým spôsobom sú zdaňované ich majetky, ktoré ony momentálne, keď sa oživil urbár, začínajú nejakým spôsobom pracovať. A hlavne hovorím o urbariátoch, ktoré nemajú 800 hektárov, 1 200 hektárov, ale ktoré majú 80, 40, 50 hektárov, ktoré prakticky sa oživili cez zákon jednak 180, 181 a zákon 97 a prakticky vyzerá, že boli tak zdanení, že prakticky niektoré urbariáty boli na pokraji zániku. Dôvod: Daňové zaťaženie z ich majetku, ktoré deklarovali, že užívajú. A konkrétne to bolo o tom, že mali určité v poľnohospodárskej krajine rokliny, kde prakticky tá pôda bola, aká bola, a bola v kultúre ostatná plocha. A obecný úrad, samozrejme, môže lavírovať, akým spôsobom zdaní určitý druh pozemku, a vtedy to bral, keďže... Takto vtedy, aj teraz to ešte máme, že ostatná plocha je iba jeden druh pozemku, ktorý hovorí o tom, že či je to ostatná plocha na poľnohospodárske využitie, alebo ostatná plocha na iné využitie, nedeklaruje ani spôsob využívania tejto plochy, tým pádom boli zdanení ako ostatná plocha, parkovisko napríklad.
A zistili, že majú takú vysokú daň, ktorá ich, dá sa povedať, likviduje. Tak preto som si povedal, že áno, treba aj toto riešiť, tak preto pred vami je momentálne návrh zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, pretože tam by to malo byť. A samozrejme, musíme opraviť aj daňový, resp. musíme aj katastrálny zákon, kde navrhujem nový druh pozemku kategórie ostatné poľnohospodárske plochy.
Musím povedať, že asi v druhom čítaní dáme aj nejakú novelu k tomu, pretože ešte riešime aj technické, by som povedal, vysporiadanie tohto druhu pozemku, pokiaľ kataster ešte povedal, že aj nejakú inú formu by sme mohli zvoliť, tak vtedy by som potom dal nejaký ten pozmeňovák v druhom čítaní, resp. všetky ostatné pozmeňováky, ktoré by boli, samozrejme, že vítam, aby sme túto anomáliu u tých ostatných plôch z nášho praktického života odstránili. A myslím si, že toto je zmysel môjho pozmeňujúceho návrhu, žiadne nejaké iné veci.
Toľko asi na úvod, potom ešte prípadne v rozprave, do ktorej sa hlásim, rozoberiem ďalej.
Ďakujem pekne, pán predseda, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne.
Áno, pán predseda výboru, tak ako si spomínal českú zem, českú krajinu, pred 30 rokmi sme boli spoločne a opýtam sa, kam nám ušli aj v pozemkových úpravách a nie iba v pozemkových úpravách aj v ďalších možno, sú v stave krok-dva pred nami a my stále iba niečo dobiehame. A ja mám tiež takýto živý príklad, kde, keď som ženil syna v Brne a, samozrejme, som sa išiel pozrieť do krajiny, tak som našiel jednu poľnú cestu po pozemkových úpravách, kde bolo 248, 250 čerešní vysadených pozdĺž tej cesty. Ukážte mi u nás na Slovensku, kde máme takúto novú nejakú štruktúru poľných ciest, ktoré budú lemované alejami a stromami.
A, vážení, uvedomme si to, mnoho ľudí a hlavne ovocinárov, resp. vinohradníkov sa nám hovorí, škorce nám zaberajú úrodu. Prečo? Lebo sme v hospodárskych lesoch povedali, že čerešňa je plevel, povedali sme, že nebudeme slivky, nebudeme ďalšie, veď prakticky to je ono. My musíme dať bobuľoviny do extravilánu, aby tieto živočíchy išli tam. Keď sme boli na Ukrajine a nám, ja som sa ich pýtal, že akým spôsobom, boli sme z výboru našeho a som sa ich pýtal, že ako plašia škorcov, lebo tam boli veľké vinice takisto. Ukrajina od roku ´96 začala vinice, lebo dovtedy mali prohibíciu, každý, kto mal vinohrad, išiel do basy, tak normálne si predstavte, nám ukázali a povedali, že oni nemajú problém so škorcami, viete kvôli čomu? Ja som neveril vlastným očiam. A to je tá biologická ochrana. Povedali, že oni v zime na tých viniciach začali prikrmovať jastraby, tie jastraby tam zahniezdili a už nemajú problém so škorcami.
Takže, vážení, učme sa od tých, ktorí už niečo vymysleli. A myslím si, že krajina si, keď si ju takto budeme vážiť a dáme šancu, aby v krajine sa nie iba človek uživil, ale aj to ostatné, ktoré nám, môže nám robiť sem-tam škodu, tak vtedy myslím, že to bude biodiverzita, budúcnosť udržateľná aj Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda, za korekciu a myslím si, že by to malo byť navzájom, či opozičný, alebo koaličný, takže asi v takom duchu. Ďakujem veľmi pekne.
Takže, vážení, síce ja som aj predkladateľom, takže mohol by som vystúpiť viac-menej, kedy by som považoval za vhodné, ale myslím si, že takto som to, tých 20 minút, myslím, že mi bude stačiť.
Takže, vážení kolegovia, kolegyne, vážení občania Slovenskej republiky, berte na vedomie, že pozemkové úpravy, o ktorých stále tu hovoríme, každé volebné obdobie, a ktoré prakticky riešim od roku ´91, kedy bol zákon 330/91 Zb. o pozemkových úpravách schválený v auguste ´91. roku, prakticky sme stále a stále nejak nedobehli, aby sme minimálne polovicu katastrálnych území na Slovensku mali urobených po pozemkových úpravách.
Ako spomínal kolega Mičovský, pozemkové úpravy sú komasačná časť a krajinotvorba. A tá krajinotvorba je momentálne zanedbávaná. Áno, boli vykonané projekty, máme zhruba 430 projektov už ukončených. Všetky vlády doteraz sa chválili, aké sme urobili komplexné pozemkové úpravy, všetci ministri si to dávali na kadejaké facebookové stránky, kadejaké tlačovky, ale prax je taká, že realizácia 100-percentných navrhnutých spoločných zariadení a opatrení aj verejných ani v jednom katastrálnom území neni na 100 % ukončená.
Musím povedať z vlastnej praxe, keďže som pracovník pozemkového úradu, uvoľnený na výkon mandátu poslanca Národnej rady, že tieto projekty boli v 90. rokoch, v dveti... po roku 2000 až do roku nejakého 2005, 2008 boli naprojektované, ale, žiaľ, nedostalo sa na finančnú realizáciu, a tým pádom sme dlžní udržateľnej krajine Slovenska tento veľký deficit, ktorý spôsobil nedostatok finančných prostriedkov. A preto som veľmi rád, že môžeme predostrieť plénu takýto návrh, aby sme 40 % z týchto prostriedkov, ktoré idú na pozemkové úpravy, realizovali na spoločné zariadenia a opatrenia, ktoré si vám dovolím prečítať zo znenia zákona, kde je to v § 12, aby bolo jasné každému, kto teraz počúva, čo vlastne sú tie spoločné zariadenia a opatrenia, lebo niektorí si to mýlia s verejnými zariadeniami, čo je niečo iné.
Takže spoločné zariadenia a opatrenia, o ktorých sa teraz tu hovorí, tých 40 %, aby sme na nich mali minúť z rozpočtu, sú:
a) cestné komunikácie, poľné a lesné cesty, ktoré slúžia na sprístupnenie pozemkov a súvisiace stavby. To znamená, máme tam mosty, priepusty, železničné priecestia a ďalšie. Toto sa považuje za spoločné zariadenia, ktoré sa môže urobiť, ak je potrebné v tom území robiť;
b) protierózne opatrenia slúžiace na ochranu pôdy pred veternou eróziou a vodnou eróziou a súvisiace stavby, a to pod týmto rozumieme: zatrávnenia, zalesnenia, vetrolamy, vsakovacie pásy, terasy, prehrádzky a prieľahy.
Tieto definície sú v poľnohospodárskej literatúre odbornej zadefinované, to znamená, každý projektant, ktorý príde robiť projekty pozemkových úprav, si to vie nájsť, vie, aký to má mať rozmer, aké to má mať zloženie, neni problém. Ako spomínal kolega Mičovský, Slovenská poľnohospodárska univerzita krajinárov vychovala v tomto režime a to je vlastne ich budúcnosť. To je, by som povedal, odbornosť, ktorá má ďalších 50 rokov na Slovensku jednoznačne mať, mať zelenú. Žiaľ, týchto projektantov sa nám ako šafranu, by som povedal, vytráca z reálnej praxe, pretože, žiaľ, aj pozemkové odbory a lesné momentálne preferujú iný typ vo výberovom konaní ako týchto krajinárov. A myslím si, že toto by trebalo zmeniť.
c), čo sú spoločné zariadenia a opatrenia, sú opatrenia na ochranu životného prostredia, spočívajúce hlavne vo vytvorení ekologickej stability a podmienok biodiverzity krajiny, to znamená biokoridory, biocentrá, interakčné prvky a sprievodná zeleň. Takisto je to zadefinované v odbornej literatúre týkajúcej sa životného prostredia, čo to jednotlivé tieto mená a pojmy znamenajú.
d) vodohospodárske opatrenia, ktoré zabezpečujú krajinu pred prívalovými vodami a podmáčaním a zabezpečujú zdroj vody na krytie vlahového deficitu, a to sú nádrže, poldre, odvodnenia a závlahy, konkrétne vymenované.
Pod tým odvodnením musím povedať, že budeme to chápať, nieže budeme teraz celoplošne odvodňovať, ako sa robilo v socializme a hlavne v 70., 80. rokoch, kde sme celoplošne odvodňovali východoslovenskú, západoslovenskú a ďalšie nížiny, kde prakticky vlahový deficit bol minimálny a prakticky sa bralo, že voda je nepriateľ. No, žiaľ, čas sa zmenil a pri súčasnej klimatickej, ja hovorím, núdze, ktorú máme, a klimatických podmienkach, ktoré sme vytvorili, áno, my ľudia, máme vlastne spôsobené to, že to, čo niekedy sa, by som povedal, pretváralo tisícročia, teraz hovoríme o stovkách, resp. desiatkach rokov a ten náš pokrok, ktorý sme tu urobili v našich technológiách, tak rýchlo drancuje naše životné prostredie aj prostredie, ktoré máme na našej zemi, že prakticky niektoré, by som povedal, tie zásadné zásahy do krajinotvorby sú neskutočné a nezvrátiteľné v mnohých prípadoch.
A dám ešte po e) ďalšie spoločné zariadenia a opatrenia.
To znamená, navrhovateľ tohto zákona 330 o pozemkových úpravách už vtedy v roku ´91 vedel, že aj občania môžu mať nejaké ďalšie nápady v tom konaní, ktoré by tam ešte mohli byť, spoločné zariadenia a opatrenia. Pretože v tomto konaní o pozemkových úpravách na tieto zariadenia, samozrejme, treba pozemky určité a tu budú sa brať v prvom rade od týchto účastníkov pozemkových úprav. Obec a účastníci pozemkových úprav, ktorí sú tam ako vlastníci, tak oni musia prispieť, pokiaľ štát nebude mať tam dostatočné množstvo pozemkov na tieto spoločné zariadenia a opatrenia. Potom následne po realizácii by tieto spoločné zariadenia a opatrenia prešli do vlastníctva, resp. správy obce, resp. organizáciám, ktoré budú udržiavať tú funkčnosť tých jednotlivých zariadení, ktoré urobíme, ktoré som teraz menoval. Samozrejme, že tá údržba niekedy bude lacnejšia, niekedy bude drahšia, ale musíme to robiť, pretože to je tá prevencia. Už sanovať škody, hovorím, je po funuse, takže práve pozemkové úpravy, ktoré prídu do územia raz za dvesto rokov a prakticky idú do každého metra štvorcového extravilánu, hovorím o extraviláne, nehovorím o intraviláne, intravilán má samostatné konania, ale hovorím o extraviláne. Tam sa môžme teraz v dobrom vyšantiť na udržateľnosť krajiny, kde tieto jednotlivé, by som povedal, spoločné zariadenia a opatrenia osadíme, aby slúžili ďalším generáciám a aby život v danej obci a v danom katastrálnom území bol udržateľný aj do budúcna.
Budem veľmi rád, keď mnohí geodeti, ktorí budú to robiť, prijmú aj túto, by som povedal, že našu výzvu na tie spoločné zariadenia a opatrenia, aby si prizvali k konaniam, momentálne, za našej éry s kolegom Mičovským, keď sme boli na ministerstve, sme popísali 130 katastrálnych území, ktoré pripravovala pani Matečná. Áno, nestihla to doprocesovať, tak sme to ukončili za ňu. V auguste 2020 sme podpisovali tých 130 katastrálnych území a geodeti momentálne teraz sú na celom území Slovenska s touto, by som povedal, ťarchou pozemkových úprav, by som povedal, že zásobení a môžu robiť. To, že nemáme dostatok možnože aj týchto kvalifikovaných geodetov, je fakt, pretože od roku 2010 sa pozemkové úpravy veľmi u nás na Slovensku neniesli. My nehovoríme o spoločných zariadeniach, tie vôbec neboli, tie boli akože mimo hry. Takže nechceme uberať na vážnosti geodetov, ale to je iba teória. A prax, to je to, čo tam vysadíme, čo tam postavíme, čo tam urobíme, aby sme tú krajinu udržali.
Samozrejme, musím ešte teraz upozorniť aj starostov obcí, aby si nezamieňali verejné a spoločné zariadenia, pretože verejné zariadenia je niečo iné a do verejných zariadení, môžem aj to zacitovať, aby sme to mali komplet: Verejné zariadenia sú zariadenia, ktoré slúžia obyvateľom obce. To znamená, nemusí byť majiteľ pozemkov, ale prakticky býva v tej obci, nemá tam ani meter štvorcový, ale to verejné zariadenie môže v rámci pozemkových úprav navrhnúť. A čo môže byť v tých verejných zariadeniach, takisto odcitujem, aby sme mali jasno v národe slovenskom, v tých hlavne územiach, kde tie pozemkové úpravy pôjdu.
Takže verejné zariadenia, ktoré slúžia obyvateľom obce riešeného územia sú: zariadenia na rekreáciu, športové zariadenia, zariadenia na dodávku pitnej vody, na čistenie odpadových vôd zariadenia, skládky tuhého komunálneho odpadu, cestné komunikácie okrem poľných ciest a lesných ciest a ďalšie verejné zariadenia a opatrenia. To znamená, to sú verejné zariadenia, na ktoré, samozrejme, prispieva ten, kto má o to záujem, resp. nejde to z tých vlastníckych, ale ten, kto bude potom nakoniec vlastníkom, tak ten by mal k tomu prispieť, kto viac-menej chce toto zrealizovať. Tam by Slovenský pozemkový fond nemal veľmi zasahovať, resp. mala by to mať či už obec, alebo kto to požaduje zo svojich pozemkov do týchto verejných zariadení dávať.
Vážení, myslím si, že to, čo teraz navrhujem, aby tie spoločné zariadenia a opatrenia boli, potvrdia tie tisíc raz opakované, že máme komplexné pozemkové úpravy ukončené, tak toto, že to aj zrealizujú, aby financie tam boli kryté, dávame týmto naším pozmeňujúcim návrhom, aby tí geodeti sa nemuseli, alebo tí starostovia sa nemuseli triasť, a koľko desaťročí ešte budeme čakať, kedy nám tie spoločné zariadenia a opatrenia tam budú zrealizované? Myslím si, že dokonca je aj takáto, svojho času bola filozofia, aby boli prijímaní, samozrejme, tam potrebujeme nejaký ten technický dozor, keď budeme robiť nejaké tam tie či už nejaké priepusty, mosty a kadečo, tak, samozrejme, tam sa uplatnia aj tí stavbári nejakí, ktorí budú môcť byť na tých pozemkových odboroch a lesných prijímaní, aby robili tak ako keby nejaký dozor nad tým, aby to malo hlavu a pätu, pretože keď tam bude, nehnevajte sa, ale animátor voľného času alebo pracovník, ktorý vyštudoval sociálne veci, tak myslím si, že nemá tam čo robiť.
Takže, samozrejme, je to veľmi špecifikované, by som povedal, že pracoviská našich pozemkových a lesných odboroch a to sa nedá určite robiť za dva dni. Tam musíte mať minimálne, ja hovorím, dvojročnú prax a musí vás niekto aj zaškoliť. Pokiaľ to neviete, máte problém veľký. Takže berte takto, že to je zase už vec ministerstva vnútra verzus ministerstvo pôdohospodárstva.
A keď už mám slovo, tak ešte poviem jednu vec, že prakticky momentálne to metodické riadenie z rezortu pôdohospodárstva na pracovníkov pozemkových a lesných odborov je podľa mňa momentálne akože polofunkčné a prakticky tie potreby, ktoré potrebujú naši pracovníci na pozemkových odboroch, to znamená hlavne počítačové vybavenie a softvér, ktorý bude môcť kontrolovať tých geodetov, ktorí tie pozemkové úpravy robia, lebo štátny zamestnanec ručí za to, aby tie verejné financie boli zmysluplne vynaložené a tým pádom musí ísť kontrolovať, či náhodou tam nerobia nejaké podfuky na týchto pozemkoch, tak prakticky toto sa, žiaľ, našim mnohým okresným odborom nedostáva a tým pádom sú poddimenzovaní aj, by som povedal, technickým zabezpečením.
Apelujem aj z tohto miesta na ministra vnútra, ako aj na ministra pôdohospodárstva, aby našim pracovníkom, ktorí chcú robiť, absolvoval som 25 týchto pozemkových odborov zo 49 na Slovensku, osobne som si ich navštívil a chcú robiť. Dajú svoje know-how aj svoju životnú nejakú, by som povedal, časť svojho života pracovnú do našich služieb, ale dajme im podmienky. Vytvorme im podmienky také, aby sme ich mohli, dá sa povedať, zdarne ukončiť aj cez tie pozemkové úpravy.
Poviem otvorene, pozemkové odbory do budúcna, pokiaľ ukončíme reštitúcie a záhradkárske osady, ROEP-y máme už iba nejaké štyri-päť, to by sa malo ukončiť, ostatné verím, že sa ukončí tiež. Prakticky náplň práce sa určitým pracovníkom akože otočí a bude to hlavne na tie pozemkové úpravy. Tam je ten zmysel. Budeme robiť vydania o ochrane pôdy, odňatia dočasné alebo trvalé, resp. vyjadrovačky ku nejakým stavbám, čo sa týka poľnohospodárskych pozemkov, alebo k nejakým stavebným činnostiam, ale ostatné veci prakticky budú smerovať ku pozemkovým úpravám.
Takže verím, že aj týmto počinom, zákonom budeme garantovať, aby tie pozemkové úpravy aj spoločné zariadenia realizovali a takto by sme tú krajinu pripravili na udržateľný rozvoj pre ďalšie generácie a aby sme hlavne ten vlahový deficit, ktorý momentálne poľnohospodári naši začínajú pociťovať v tomto roku extrémne vážne a už sú tu aj prvé nejaké dopady, že musíme 50 mil. na sucho z ministerstva pôdohospodárstva vyčleniť, aby sme sanovali tieto škody, tak myslím si, že touto, by som povedal, prevenciou, že tam zabezpečíme tie spoločné zariadenia a opatrenia, predídeme tomuto suchu. Pretože ja tvrdím jedno a tvrdí aj, myslím, kolega Mičovský a myslím, že každý rozumný človek Slovenskej republiky dá za pravdu, že voda sa má udržať tam, kde padne. Tam, kde padne, a nieže budeme napriamovať toky, ale budeme robiť meandre, aby mohla vsiaknuť, aby nám mohla zvyšovať hladinu podzemných vôd, hladinu vody v studniach, kde prakticky mnoho našich obcí má problém v súčasnosti s vodou pri tomto extrémnom suchu.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, je to v prvom čítaní. Samozrejme, sme pripravení konzultovať, brať aj pozmeňujúce návrhy, debatovať odborne o tejto téme. A myslím si, že to, čo sme navrhli, má svoju hlavu a pätu, a verím, že všetci rozumne zmýšľajúci poslanci Národnej rady to podporia.
Vážení občania Slovenskej republiky, keď pôjdete do pozemkových úprav, tak vy ako vlastníci hájte si svoje záujmy, nedajte sa nejakým spôsobom oklamať určitým úradníkom, pracovníkmi, neberte to teraz osobne, aj Slovenského pozemkového fondu, pracovníkov našich úradov, katastra. Vy ste tí, ktorí majú rozhodovať pri pozemkových úpravách, ako bude váš chotár vyzerať pre ďalšiu generáciu, ktorá príde po vás. Takže vaše právo je nedotknuteľné, máme ho aj v ústave a verím, že postavíte sa za rozumné veci, pretože vy tam budete bývať, vás to bude ovplyvňovať, vy budete vedieť, či vás bude brať voda, alebo nebude brať voda, alebo budete mať sucho, alebo nebudete mať sucho, či budete mať vodu v studni, alebo nebudete mať vodu v studni. Takže v takomto duchu sa snažte ovplyvniť pozemkové úpravy, ktoré pôjdu.
Ako viete, občania Slovenska, ďalších 240 území bolo vládou schválených na roky ´22/´23, to znamená, tie pozemkové úpravy idú, financie na to sú pripravené. Aj s kolegom Mičovským sme už za našej éry mali tam ten badžet pripravený z tej spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré teraz momentálne u nás tiež sa finišuje na ministerstve, takže pozemkové úpravy pôjdu. A verím, že pôjdu aj so spoločnými zariadeniami a opatreniami, a vtedy si poviem, že sme urobili robotu, ktorý zákon 330 o pozemkových úpravách, keď vznikal, povedal, ako tá robota má byť ukonaná aj v teréne.
Ďakujem veľmi pekne a chcem vás pekne poprosiť o podporu tohto zákona. A naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem veľmi pekne.

Uhm. Ďakujem pekne. Pán kolega, ja zareagujem iba na jednu vec. Samozrejme, aj ja si ho naštudujem podrobne, ako to je, nie som z toho nejaký veľký odborník, ale vidím v rodinných firmách a farmách našu budúcnosť. Lebo keď si pozriem na môj rezort pôdohospodárstva a pozrieme si, že koľko nám tu potravín prichádza cez hranice z Rakúska, z Nemecka, z Francúzska, pýtam sa, bolo to dopestované na družstvách, štátnych majetkoch alebo na rodinných farmách? A žiaľ, my to nemáme zadefinované. To znamená, vítam každú iniciatívu, ktorá zadefinuje tento typ podnikania do budúcnosti, pretože keď máš vlastnú firmu, tak nedáš jej padnúť. Tam je 24 hodín, celá rodina sa za to postaví, pretože vie, že ďalšia generácia môže na tom stavať. My sme to mali socializmom seknuté a teraz máme veľký problém, pretože my máme teraz tu iba pod-ni-kav-cov, nie pod-ni-ka-te-ľov. A práve tento rodinný systém, myslím, že je budúcnosť.
Ďakujem.