Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja som bol doteraz naozaj ticho a nereagoval som na tieto tvoje hlúposti, pán kolega Cmorej, ale vyprosím si tieto tvoje slová o tom, že pán minister tu s niekým obchoduje. Čo si to tu vlastne dovoľuješ? Kto si ty, že takéto niečo tu si dovolíš vôbec rozprávať. A obdivujem pána ministra, ktorý tam sedí vedľa teba, že musí toto počúvať. Ak máš nejaký komplex, tak si ho choď riešiť, prosím ťa, niekde inde. Dobre? Okrem toho tu verejne klameš a ty to vieš veľmi dobre. Nikto tu neskracuje dôchodky ani iným spôsobom. Ani iným spôsobom nepoškodzuje dôchodcov. Tak si to, prosím ťa, naštuduj a potom sa k tomu vyjadruj.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja sám som tiež absolvoval množstvo stretnutí na pôde či už ministerstva, Národnej rady, výboru alebo aj na akademickej pôde a musím povedať, že aj naše požiadavky sú v tom, v tejto novele zákona, či už je to napríklad ohľadom voľby rektorov, dekanov, kompetencií správnych rád, akademických senátov, ale aj napríklad nakladanie s majetkom vysokých škôl. A musím potvrdiť naozaj slová niektorých kolegov, že táto debata medzi koalíciou a opozíciou bola ozaj príkladná.
Chcem poďakovať aj kolegovi Habánikovi, ktorý je príkladom konštruktívneho opozičného politika, a veľmi si ho vážim napriek tomu, že nie je súčasťou koalície.
Musím ale poďakovať v prvom rade aj kolegyni Márii Šofranko, ktorá prejavila asi najväčšiu snahu na tom, aby tento zákon bol tu na stole. Ale, ale hlavne, aby tá dohoda medzi jednou aj druhou stranou bola tu a bol určitý nejaký schválený kompromis.
Musím spomenúť, samozrejme, aj kolegyňu Leščákovú, rektorov vysokých škôl, predsedu výboru pána Vašečku, zástupcov akademických obcí, ale aj napríklad zástupcov samotného ministerstva školstva.
A tento celý zákon je nejakým, určitým kompromisom, ktorými, s ktorým asi nebudú spokojní úplne všetci, ale to sa asi nedá a je to úplne prirodzené a verím, že týmto zákonom naozaj je posunieme vysoké školstvo vpred.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja len doplním, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici je 50 sudcov a bolo to vlastne aj je druhý najväčší súd v rámci celého Slovenska, okrem toho, že tu boli dlhé roky aj bolo tu dlhé roky aj sídlo samotného exekučného súdu. A chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorí sa zapojili a ktorí vlastne všetci potvrdili moje slová a verím, že teda nakoniec vyhrá zdravý rozum.
Ďakujem pekne.

Verím a teda som rád, že sme odštartovali možno aj takú snahu ďalších kolegov, a teda hlavne aj z ministerstva, že potom tá komunikácia sa čiastočne zlepšila do tých regiónov. Už aj niektorí ľudia z ministerstva začali chodiť.
Ako som spomínal, niekoľkokrát som navštívil Krajský súd v Banskej Bystrici a vypočuli sme si argumenty nielen zamestnancov súdu, ale zamestnancov aj okresných súdov v rámci regiónu. A som presvedčený o tom, že Banská Bystrica si zaslúži, aby ostala sídlom krajského súdu nielen kvôli svojej histórii, ale aj kvôli svojej polohe, o ktorej budem hovoriť hlavne z toho dôvodu, že je naozaj strategická a dovolím si povedať, že to by bol až veľký nezmysel, aby tento krajský súd stratil svoj štatút a bol by možno len nejakou inou pobočkou iného súdu.
Jaj, na poslaneckom klube aj pani ministerke, aj na ostatných stretnutiach s poslancami spolu s ňou som mal niekoľko argumentov, kedy sme hovorili, že prečo by mal ostať Krajský súd v Banskej Bystrici. Najhlavnejší je asi samotná dostupnosť, o ktorej tu už bola reč. Neviem si predstaviť, že by ľudia z nášho regiónu či z Lučenca, z Rimavskej Soboty, ale aj Brezna, Detvy, Žiaru, Banskej Bystrice chodili na odvolacie konania nie do Banskej Bystrice, ale do Žiliny, čo by znamenalo reálne zabitý takmer celý deň a niekedy možno aj viac.
Ďalším dôvodom je, ktorý súvisí s tým, je predĺženie samotných súdnych konaní a strata, samozrejme, zamestnania niektorých zamestnancov súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici existuje 123 rokov, od roku 1899. Nikdy nemal nejakú korupčnú kauzu, možno na rozdiel aj od nejakých iných krajských súdov, takže aj toto je jeden z hlavných a vážnych teda dôvodov, prečo si myslím, že ten súd by mal ostať. Nehovoriac o tom, že tento súd je spojený s tunelom napríklad aj s väznicou a za posledné roky tam bola vykonaná rekonštrukcia za sumu takmer 10 mil. eur, ktorá, samozrejme, bola potrebná, je vidno, že to bolo naozaj, že to bolo naozaj potrebné už spraviť aj na tomto súde.
Ako som spomínal, naozaj na našom poslaneckom bola veľmi tvrdá, ale myslím si, že veľmi konštruktívna debata o tom. A tu chcem poďakovať všetkým aj kolegom z môjho, nášho hnutia SME RODINA, ktorí ma podporili v tom, aby sme Krajský súd v Banskej Bystrici zachovali a nie len to, ale aby zostali aj zachované pracoviská, čiže vo Veľkom Krtíši, Revúcej alebo Brezne. Musím povedať, že naozaj po tých našich slovách oceňujem aj prístup pani ministerky od vtedy, kedy myslím zvážila aj ona so svojimi kolegami z ministerstva, že vzhľadom, vzhľadom aj na tú polohu je zachovanie krajského súdu v Bystrici naozaj asi nutné a verím, že sme tomu napomohli aj my. A tu chcem poďakovať nie len mojim kolegom z hnutia, ale aj ostatným koaličným, ale aj opozičným kolegom, ktorí vytvorili istým spôsobom nejaký tlak na to, aby, aby to sídlo tu bolo zachované, aby Banskobystrický krajský súd, ktorý si to zaslúži, aby zostal sídlom a mal naďalej svoju právnu subjektivitu.
Chcem povedať, že my sme za reformu. Sme za reformu súdnictva, naozaj sme za to, aby sme opravovali súdy, aby sme, aby sme zrýchlili stavebné konania. To všetko, to všetko si uvedomujeme, že je naozaj potrebné, ale nie a nesmie to byť na úkor samotných regiónov. S tým by sme a nechceme nikdy súhlasiť.
Takže na záver naozaj ďakujem všetkým, ktorí vytvorili ten tlak, o ktorom som hovoril. Verím, že
tak, ako povedala pani ministerka vo svojej úvodnej reči, ale aj počas ďalších príspevkov, ráta už s tým a ráta s tým pozmeňujúcim návrhom a súhlasí s ním, aby Krajský súd v Banskej Bystrici zostal zachovaný, za čo sme viacerí bojovali a všetkým sa za to ešte raz chcem poďakovať.
Ďakujem pekne.

Pani ministerka a pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tí, čo ma poznáte, veľmi dobre viete, že som Bystričan a zastupujem tu celý Banskobystrický kraj, a tak na uľahčenie poviem, že už niekoľko mesiacov zvádzame boj, hlavne teda za zachovanie Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktorý sa chcem v tomto mojom príspevku zamerať.
Ja som niekoľkokrát bol na krajskom súde, ale bol som aj na iných súdoch v rámci banskobystrického regiónu, či je to Brezno, Veľký Krtíš, Revúca alebo Rimavská Sobota. Nebol som tam sám, ale na všetkých týchto súdoch bol aj predseda Národnej rady a nielen tu, ale aj v ďalších krajoch. Je tiež všeobecne známe, že som bol dosť veľkým kritikom súdnej mapy a nielen ja a hovoril som o tom, že som mal často pocit, že táto reforma je robená z Bratislavy od stola bez tých, ktorých sa to najviac týka, a to bola moja veľká výčitka, hlavne teda na začiatku celého tohto procesu súdnej mapy. Verím a teda som rád, že sme odštartovali možno aj takú snahu ďalších kolegov, a teda hlavne aj z ministerstva, že potom tá komunikácia sa čiastočne zlepšila do tých regiónov. Už aj niektorí ľudia z ministerstva začali chodiť.
Ako som spomínal, niekoľkokrát som navštívil Krajský súd v Banskej Bystrici a vypočuli sme si argumenty nielen zamestnancov súdu, ale zamestnancov aj okresných súdov v rámci regiónu. A som presvedčený o tom, že Banská Bystrica si zaslúži, aby ostala sídlom krajského súdu nielen kvôli svojej histórii, ale aj kvôli svojej polohe, o ktorej budem hovoriť hlavne z toho dôvodu, že je naozaj strategická a dovolím si povedať, že to by bol až veľký nezmysel, aby tento krajský súd stratil svoj štatút a bol by možno len nejakou inou pobočkou iného súdu.
Jaj, na poslaneckom klube aj pani ministerke, aj na ostatných stretnutiach s poslancami spolu s ňou som mal niekoľko argumentov, kedy sme hovorili, že prečo by mal ostať Krajský súd v Banskej Bystrici. Najhlavnejší je asi samotná dostupnosť, o ktorej tu už bola reč. Neviem si predstaviť, že by ľudia z nášho regiónu či z Lučenca, z Rimavskej Soboty, ale aj Brezna, Detvy, Žiaru, Banskej Bystrice chodili na odvolacie konania nie do Banskej Bystrice, ale do Žiliny, čo by znamenalo reálne zabitý takmer celý deň a niekedy možno aj viac.
Ďalším dôvodom je, ktorý súvisí s tým, je predĺženie samotných súdnych konaní a strata, samozrejme, zamestnania niektorých zamestnancov súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici existuje 123 rokov, od roku 1899. Nikdy nemal nejakú korupčnú kauzu, možno na rozdiel aj od nejakých iných krajských súdov, takže aj toto je jeden z hlavných a vážnych teda dôvodov, prečo si myslím, že ten súd by mal ostať. Nehovoriac o tom, že tento súd je spojený s tunelom napríklad aj s väznicou a za posledné roky tam bola vykonaná rekonštrukcia za sumu takmer 10 mil. eur, ktorá, samozrejme, bola potrebná, je vidno, že to bolo naozaj, že to bolo naozaj potrebné už spraviť aj na tomto súde.
Ako som spomínal, naozaj na našom poslaneckom bola veľmi tvrdá, ale myslím si, že veľmi konštruktívna debata o tom. A tu chcem poďakovať všetkým aj kolegom z môjho, nášho hnutia SME RODINA, ktorí ma podporili v tom, aby sme Krajský súd v Banskej Bystrici zachovali a nie len to, ale aby zostali aj zachované pracoviská, čiže vo Veľkom Krtíši, Revúcej alebo Brezne. Musím povedať, že naozaj po tých našich slovách oceňujem aj prístup pani ministerky od vtedy, kedy myslím zvážila aj ona so svojimi kolegami z ministerstva, že vzhľadom, vzhľadom aj na tú polohu je zachovanie krajského súdu v Bystrici naozaj asi nutné a verím, že sme tomu napomohli aj my. A tu chcem poďakovať nie len mojim kolegom z hnutia, ale aj ostatným koaličným, ale aj opozičným kolegom, ktorí vytvorili istým spôsobom nejaký tlak na to, aby, aby to sídlo tu bolo zachované, aby Banskobystrický krajský súd, ktorý si to zaslúži, aby zostal sídlom a mal naďalej svoju právnu subjektivitu.
Chcem povedať, že my sme za reformu. Sme za reformu súdnictva, naozaj sme za to, aby sme opravovali súdy, aby sme, aby sme zrýchlili stavebné konania. To všetko, to všetko si uvedomujeme, že je naozaj potrebné, ale nie a nesmie to byť na úkor samotných regiónov. S tým by sme a nechceme nikdy súhlasiť.
Takže na záver naozaj ďakujem všetkým, ktorí vytvorili ten tlak, o ktorom som hovoril. Verím, že
tak, ako povedala pani ministerka vo svojej úvodnej reči, ale aj počas ďalších príspevkov, ráta už s tým a ráta s tým pozmeňujúcim návrhom a súhlasí s ním, aby Krajský súd v Banskej Bystrici zostal zachovaný, za čo sme viacerí bojovali a všetkým sa za to ešte raz chcem poďakovať.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Šíbl, prečo znevažujete tento zákon? Prečo vždy hľadáte niečo, ako sa nedá? Prečo hádžete, hádžete developerov, podnikateľov do jedného vreca? Je to nejaká vaša dogma alebo niečo? Ja poznám aj veľa slušných podnikateľov. Absolvovali ste niekedy proces stavebného konania? Viete, koľko tam je vôbec dní, koľko to mesiacov, takmer rokov trvá každá jedna stavba rodinného domu, každá rekonštrukcia či bytového domu? Ja som ich zažil niekoľko desiatok. A môžem vám o tom rozprávať veľa, veľa príbehov. O akej analýze, o akej chýbajúcej analýze tu hovoríte, keď tento zákon prešiel stovkami stretnutí. Vy ste, ja neviem, mám pocit, že ste fakt opozičný poslanec. A nemám ten pocit len ja, ale už aj opozícia a podľa toho koľko tu máte svojich kolegov, to tiež o niečom vraví.
A ďalej, čierne stavby. Čo niekto lepšie predložil, ako je v tomto zákone? Aký ste dali vy návrh, aby sme sa tých čiernych stavieb, či už v minulosti, alebo v budúcnosti, zlepšili. Nedali ste žiadny. Viete veľmi dobre, že tento zákon je hlavne o tom, že skracujeme stavebné konanie a stavebné... dĺžku stavebných konaní približne z 300 dní, ktorý je u nás priemer hádam najväčší Európskej únii, na 50, že znižujeme počet procesov z 85 na 13. A vy stále, stále si budete húsť len tú svoju pesničku.
Viete, čo je problém? Že vy to jednoducho nechcete. Že vy ste nikdy nič nepredložili, čo by skrátilo tieto stavebné konania. Tento stavebný zákon pomôže všetkým, ale len vy jediný ste asi ten, kto mu, kto ho nepochopil a komu nepomôže.
A ten váš posledný návrh na vrátenie na dopracovanie, tak to je najväčší výsmech asi toho vášho vystúpenia. Zákon, ktorý bol hádam najpodrobnejšie prerokovaný za posledné dva roky zo všetkých zákonov, ktoré tu boli, vy dávate návrh na dopracovanie. Tak vy ste naozaj smiešny, nehnevajte sa.

Pán kolega Tomáš, viete, aký mám ja pocit? Že najväčší problém je, že tento zákon predkladá minister financií Igor Matovič, lebo keby to predkladal hocikto možno iný, tak s tým nemáte taký problém. Veď čo môže byť už na tom zlé, že dôchodcovia dostanú 300 eur? Čo ste vy neboli schopní za dvanásť rokov dať takúto sumu a my už takúto sumu vlastne za posledný rok a podobnú sumu dávame tretíkrát, či už pred Vianocami, alebo formou tohto osobitného príspevku. Aj keď sa priznám, že mne by sa oveľa viac páčila suma 500 + 100, ako bolo pôvodne, pretože tá suma by išla do ekonomiky, išla by do gastra, do reštaurácií, do hotelov, do služieb, do športu, aj keď by to pôvodne stálo možno štátnu pokladnicu viac, ale vrátilo by sa nám to naspäť či už formou daní, zamestnanosti, alebo aj ekonomickým rastom. Tu som, priznám sa, nepochopil trošku postoj strany SaS, od ktorej by som čakal skôr opačný postoj.
Môžete nám vyčítať a kritizovať nás za komunikáciu, to beriem, môžete nás kritizovať za nejaké zákony, tiež to beriem, ste v opozícii, ale nás kritizovať za dôchodky, tak to mi príde naozaj extrémne farizejské, lebo to, čo ste si dovolili vy, si nedovolila žiadna vláda a žiadni poslanci na svete, schváliť 600 mil. na dôchodky, ktoré ste nemali nielenže v rozpočte, ale nemali ste ich nijako kryté. Veď to si nedovolia ani v Burundi, ani na Madagaskare, ani v Burkine Faso, ani nikde inde na svete. V tomto sme naozaj prví. Takže vy nemáte naozaj morálne právo o dôchodkoch povedať vôbec, ale že vôbec nič.
A na záver, vy veľmi ťažko niekedy beriete, keď vás kritizujú, či už poslanci, alebo členovia vlády, o tom, že ste nám tu nechali prázdnu špajzu. A ja tiež s týmto výrokom nesúhlasím, že ste nám nechali prázdnu špajzu, lebo vy ste nám ani tú špajzu nenechali.

Viete, čo je najväčší paradox, pani kolegyňa Cigániková? Keď zobereme napríklad tých päť nemocníc v našom Banskobystrickom kraji, ktorých sa mala najvýraznejšie dotknúť tá optimalizácia, stratifikácia alebo reprofilizácia, alebo neviem už, koľko to má názvov, tak všetky sú v zisku. Každá jedna jediná, paradoxne. A je naozaj zvláštne, že sa to má týkať práve ich.
Neviem, či vy ste ako predsedkyňa zdravotníckeho výboru boli v tých nemocniciach. V niektorých ste boli, to sa veľmi teším. Ja som bol vo všetkých, čo sa týka nášho kraja. Bol som v piatich plus ďalšej, čiže bol som v šiestich. Boris Kollár bol takmer vo všetkých dvadsiatich, ktorých sa to malo najviac týkať, ako predseda Národnej rady a myslím si, že to nebola jeho povinnosť, ale lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť. A ak sme inšpirovali vás alebo pána ministra a ľudí z ministerstva, aby do tých nemocníc konečne chodili, tak som veľmi rád a malo to význam. Ale mali ste chodiť skôr, nie teraz, keď sa tie nemocnice dozvedeli, že akým spôsobom sa ich má dotknúť tá reforma.
Áno, možno, ako ste spomínali, ten, tie urgenty tam ostanú, čo by už, kde by sme už boli, keby tie urgenty tam nezostali v tých nemocniciach. Ale napríklad problém je s pôrodníckymi oddeleniami, tak ako povedali ľudia z ministerstva aj na našom poslaneckom klube, že tam, kde nie je 900 pôrodov ročne, tak to je problém. A v našom kraji by to znamenalo, že by ostalo len pôrodnícke oddelenie v Banskej Bystrici, Zvolene a Rimavskej Sobote a to je všetko. Tak to asi, s týmto asi, samozrejme, nemôže súhlasiť nikto. A opäť ministerstvo zdravotníctva prepočítava výkony bez tých, ktorých sa to týka.
Súhlasím s vami, aby som len nekritizoval, že treba rekonštruovať oddelenia, v tom sme úplne zajedno. Súhlasím, že treba posilniť oddelenia, kde to treba, úplne sme zajedno. Súhlasím, že opravujme, rekonštruujme tie nemocnice. Ale tou zlou komunikáciou ste spôsobili únik mozgov, tých lekárov do Čiech, zahraničia, Bratislavy a toto už nezvráti nikto.
A poslednú informáciu, aj všetkých 49 poslancov v Banskobystrickom kraji bolo proti takejto forme reformy nemocníc, čo tiež hovorí za niečo.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Ja tu musím súhlasiť s pánom kolegom, keď hovoril o tej zlej komunikácii. A nalejme si čistého vína, naozaj je to pravda, že takéto vážne rozhodnutie sa, bohužiaľ, robí z Bratislavy a robí sa bez tých, ktorých sa to najviac týka.
Ja som v tých nemocniciach bol v našom Banskobystrickom kraji. Bol som v Rimavskej Sobote, Zvolene, Brezne, Revúcej aj Veľkom Krtíši. A tam ani jeden jediný lekár, ani jeden riaditeľ, ani jeden zamestnanec nebol, ktorý by reformu v takejto forme podporil. A to je problém. Ja viem, že vy ste mnohí nám vyčítali, že my chodíme do tých regiónov, ale to sme nemali robiť my, ani ja, ani Boris Kollár, to malo robiť skôr ministerstvo a jeho zástupcovia, aby tým ľuďom to tam vysvetlili, že je to dobrá vec.
A ak vy hovoríte, že tie nemocnice nezrušíte, ale zruší sa tam povedzme päť-šesť oddelení z ôsmich a zostane tam nejaký doliečovák, tak, samozrejme, je to problém pre ten celý región. A to nehovorím o napríklad pôrodníckych oddeleniach, ktoré vaši ľudia z ministerstva, verejne dokonca povedať, že tam, kde nebude aspoň 900 pôrodov, tak tie oddelenia sa budú rušiť. No tak to je aký nezmysel, keď napríklad len Rooseveltova nemocnica, ktorá je možno druhá, tretia najväčšia na Slovensku, má tých pôrodov 1 200? To čo, ideme rušiť pôrodnice aj v Brezne, aj v Revúcej, aj v Krtíši a budú chodiť ľudia 150 kilometrov, preboha? To asi nie, asi nie je dobré.
A to nehovorím o tom, čo sa s týmto spôsobilo, tým, že unikol od vás nejaký zoznam, ktoré nemocnice sa majú rušiť alebo obmedziť, že tí mladí lekári, ktorí tam mali nastúpiť do tých nemocníc v tých okresných mestách, tak proste nenastúpili, išli do Bratislavy, do Čiech alebo do zahraničia. A tých už nikto naspäť nedá. A toto nie je chyba ich, ale to je chyba, dovolím si povedať, ministerstva.
My nie sme proti reformám. My sme za to, aby sa rekonštruovali nemocnice, aby sme pomohli napríklad aj Rooseveltovej nemocnici s opravou. Vybavme ich technicky, aby to bolo lepšie, ale nie v takejto forme, keď takmer každý, ktorých sa to týka, je proti a je to zle odkomunikované.

Pán kolega Tomáš, ja rozumiem tomu, že ste v opozícii a že musíte túto vládu napádať a kritizovať, len, prosím vás, už si zoberte naozaj niečo iné ako trináste dôchodky, lebo to ste úplne, ale že úplne mimo. A veľmi dobre viete, že vtedajší poslanci za SME RODINA dva týždne pred voľbami zahlasovali za trináste dôchodky preto, že boli oklamaní a boli zavedení vami, že na to peniaze v rozpočte máte. A tak, ako ste priznali, tých 600 mil. v rozpočte nebolo, čo si nedovolia, ako som už povedal, ani v Mauretánii, ani na Madagaskare, ani v Kongu, že niekto schváli trináste dôchodky, ktoré nie sú kryté v rozpočte. A vy nieže ste nechali na to, na tie trináste dôchodky prázdnu špajzu, ale vy ste ani tú špajzu nenechali.
A čo sa týka minimálnej mzdy, nejako ste ma tu napadli, že naschvál uvádzam roky 2013 a 2014, no samozrejme, že ich uvádzam, lebo vtedy ste vládli sami, a opakujem, že v roku 2013 ste zvýšili minimálnu mzdu o 10 eur, v roku 2014 o 14 eur a môžme pokračovať ďalej, v roku 2015 o 28 eur, v roku 2016 o 25 eur a v roku 2017 o 30 eur. A pripomínam, že vtedy bol ekonomický rast, bola konjunktúra, kedy ste na to mali peniaze. My v roku 2021 sme už zvýšili o 43 eur. Myslím, že každý v tejto sále cíti ten rozdiel a nemusím pripomínať, aká bola ekonomická kríza v roku 2021.