Videokanál poslanca

Dobrý deň všetkým, ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda, ďakujem za otázku, vážený pán poslanec. Odpoveď je nasledovná. V prvom rade je potrebné uviesť, že vlka dravého na Slovensku možno loviť. Táto možnosť vyplýva zo Smernice Rady 9243EHS o ochrany biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. Slovenskej republike bola udelená výnimka z celoročnej ochrany vlka dravého, na základe čoho ho za prísne stanovených podmienok možno loviť, a to v čase od 1. novembra do 15. januára na základe ročnej kvóty vlka dravého.
Ročnú kvótu vlka dravého podľa všeobecne záväzných právnych predpisov najmä zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Ministerstvo určuje ročnú kvótu vlka dravého veľmi starostlivo podľa zásad stanovených v programe starostlivosti o vlka dravého, ktorý bol spracovaný v rámci projektu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky Výskum a monitoring populácie veľkých šeliem a mačky divej na Slovensku. Na jeho príprave a realizácii sa podieľali nasledovné subjekty: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Technická univerzita vo Zvolene, Slovenská poľovnícka komora, Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, Národné lesnícke centrum vo Zvolene, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Združenie miest a obcí Slovenska, Spoločnosť pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou a Lesoochranárske zoskúpenie VLK.
Ministerstvo kvótu lovu vlka dravého určuje po prerokovaní v pracovnej skupine zriadenej s týmto cieľom. Sú v nej zástupcovia ministerstva životného prostredia, Štátnej ochrany prírody, Národného lesníckeho centra, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a vlastne všetkých týchto vymenovaných a ešte navyše aj vojenských lesov a majetkov.
Podľa zákona o poľovníctve návrh kvóty vlka dravého predkladajú ministerstvu okresné úrady v sídle kraja na základe návrhu poradných zborov v jednotlivých poľovných oblastiach. Na základe prezentovaných výsledkov monitoringu reprodukčných párov vlka dravého na Slovensku zrealizovaného Národným lesníckym centrom a výsledkom monitoringu realizovaného spoločnosťou Slovak Wildlife Society v oblasti Liptova, ako aj údajov o chove hospodárskych zvierat a o škodách na hospodárskych zvieratách spôsobených vlkom dravým bola po vypočutí a zvážení všetkých argumentov členom pracovnej skupiny určená kvóta lovu vlka dravého v poľovníckej sezóne ´20 - ´21 v počet 50 jedincov.
Určenie kvóty lovu vlka dravého nie je záväzným plánom lovu a jej cieľom nie je uloviť stanovený počet vlka dravého. Účelom kvóty je stanoviť maximálne počet jedincov, ktoré je možné uloviť bez toho, aby došlo k ohrozeniu populácie vlka dravého na Slovensku.
Ďakujem, skončil som.

Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyni, vážení páni poslanci, návrh, ktorý vám predkladám s požiadavkou, aby sme ho schválili kvôli tomu, aby došlo k zmene termínu platnosti s posunom o jeden rok, má takúto štvorbodovú chronológiu.
Nariadením národného, nariadením Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie z roku 2018 bolo prijaté uznesenie o ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Na základe toho sme tu v sieni zákonnosti prijali tohto roku v septembri zákon 828 o tejto ekologickej poľnohospodárskej výrobe s tým, že jeho platnosť bude od 1. januára 2021. Ale medzitým došlo k zásadnej zmene práve na pôde Európskeho parlamentu, keď 11. novembra tohto roka došlo k posunu platnosti zákona, o alebo teda nariadenia Európskeho parlamentu o ekologickej poľnohospodárskej výrobe o jeden rok. To znamená z 1. 1. 2021 na 1. 1. 2022.
To nás dostalo do situácie, keď neostáva nič iné, ak teda máme vedieť správne aplikovať nariadenie Európskej únie, nemôžeme predbiehať platnosťou túto legislatívu našou domácou legislatívou, že sme postavení pred úlohu zmeniť už účinnosť platnosti zákona 828 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe tak, že jeho platnosť bude sa začínať až 1. januára 2022. To je podstata tohto návrhu zákona, o ktorého schválenie vás týmto prosím.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážený pán poslanec, odpovedám v tom slova zmysle, že naozaj sme v tom relatívne nevinne, pretože práve Európsky parlament svojím nariadením z 11. novembra 2020, to znamená až potom, keď bol v septembri tohto roku schválený zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, vydal usmernenie, ktorým sa teda tento termín presúva o rok neskôr. Tým pádom nás dostal do časovej tiesne, toto nariadenie Európskeho parlamentu a Rady vzhľadom, ako sa tu píše, na trvanie legislatívneho procesu návrhu zákona a z dôvodu ohrozenia základných ľudských práv.
Takže je to vec, ktorú sme nedokázali predvídať. Ja vám nedokážem povedať, prečo v Bruseli vznikol takýto odklad, takže jednoznačne nevedeli sme to a museli sme reagovať týmto spôsobom, ktorý bol jedine možný, aby sme to stihli ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona od 1. januára 2021.
A čo sa týka otázky na ostatné krajiny, neviem vám na to odpovedať, naozaj nepoznám situáciu, ako postupovali v iných krajinách, poznám len situáciu, ako sme postupovali my a myslím, že sme sa tu nedopustili žiadnej chyby. Naopak, robíme to, čo je nevyhnutné, aby sme vykonávateľov zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe nevystavili rizikám, za ktoré by určite nemohli.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v tejto sieni bol schválený 17. septembra tohto roku zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe s tým, že účinnosť tohto zákona započne 1. januára 2021.
Medzitým vstúpilo do hry nariadenie Európskeho parlamentu, ktoré odkladá účinnosť nariadenia o ekologickej poľnohospodárskej výrobe s tým, že od 1. januára 2021 sa ustupuje a zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe bude platiť až od 1. januára 2022. Týmto sme sa dostali do situácie, keď schválený zákon v Národnej rade Slovenskej republiky bude platiť skôr, ako samotné nariadenie Európskeho parlamentu a tým by sme vytvorili precedens, ktorý by podľa toho, ako to právnici posúdili, a tak ako som si to aj ja osvojil, vznikla situácia, ktorá by teda ohrozila vykonávateľov tohto zákona v tom slova zmysle, že by boli vystavení sankciám, ktoré by vyplývali z toho, že neplnia uznesenie tohto zákona, ktorý však nemá oporu v nariadení Európskej komisie. Tým pádom vznikla potreba, aby náš platný zákon 282 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe s platnosťou schválenou v tejto chvíli od 1. januára 2021 bol pozmenený v tom zmysle, že na tomto zákone ostáva všetko zachované, okrem nadobudnutia účinnosti jeho platnosti, ktorá sa návrhom tohto zákona presúva na 1. január 2022.
To je všetko. Prosím vás o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Dobrý deň. Vážený pán podpredseda Národnej rady, ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh na skrátené legislatívne konanie vo veci zákona, ktorý sme v tejto sieni, ktorý ste v tejto sieni schválili pred dvomi mesiacmi, a to bol zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Tento zákon je schválený, je vlastne v tejto chvíli platný, a musím aj povedať so všetkou vážnosťou, že je aj potrebný.
Medzitým sa však udiali veci, ktoré vytvorili nevyhnutnosť požiadať vás o to, aby sme urobili zmenu, ktorá vyplýva z toho, že pred niekoľkými dňami 20. novembra tohto roku Európska komisia schválila nariadenie, ktorým sa odkladá účinnosť zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe o jeden rok, a to z 1. januára 2021 na 1. január 2022. Táto, toto rozhodnutie v Bruseli nás dostalo do situácie, že pokiaľ by sme neurobili zmenu v našom zákone, ktorý má platiť od 1. januára 2021, nastala by paradoxná situácia, že náš zákon, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskej únie, sa dostáva do platnosti skôr ako samotné nariadenie a právnici k tomu teda vyjadrili stanovisko, že v takomto prípade by došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd, pretože zákon by im ukladal povinnosti a prípadne aj sankcie na základe zákona, ktorý nemá oporu v právne záväznom akte Európskej únie.
To je stručné zdôvodnenie toho, prečo sme vlastne nútení urobiť ten krok, že zákon, ktorý je schválený, teda zákon č. 282 z tohto roku o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, je potrebné jeho účinnosť preniesť o jeden rok, aby platil v súlade s bruselským nariadením od 1. januára 2022.
Toto je základné vysvetlenie a ja si dovolím teda tento zákon, ktorý má za cieľ túto jednu jedinú zmenu termínu, vám predložiť s prosbou, aby ste ho schválili, za čo vopred ďakujem.
Ďakujem. Skončil som.

Áno, rád. Ďakujem pekne za slovo.
No, pán poslanec, ty si vlastne odpovedal aj v rámci tejto otázky, že na jednej strane si povedal, že netreba robiť žiadne opatrenia, že predsa všade musí viesť cesta, a na druhej strane hovoríš, že je to katastrofa, ako je to tam všetko suché a bez života.
Ja chcem povedať, že ROEP je ROEP, a my hovoríme o komplexných pozemkových úpravách, čo je niečo celkom iné. Komplexné pozemkové úpravy umožňujú práve to, čo nie je len tá komasácia ako nevyhnutý prístup k sceľovaniu tých miliónov drobných pozemkov, ale to je otázka práve tých spoločných zariadení, ktoré musia obsahovať aj cesty, prístup k jednotlivým pozemkom, ale aj tie ďalšie veci, ktoré som spomínal, ktoré často vyvolávajú úsmev, ale naozaj sú extrémne potrebné. Ja to zopakujem na tejto pôde, v sále zákonnosti, ešte raz. My sme urobili z 3 500 katastrálnych území doposiaľ asi 457 komasácií, ale katastrálne územie, na ktorom by sme mali dotiahnutý plán, projekt spoločných zariadení má veľmi ľahko zapamätateľné číslo - nula.
My nemáme na Slovensku jediný kataster, kde by sme mali dokončený spôsob pozemkových úprav do komplexnosti, teda aj s realizáciou plánu, alebo projektu spoločných zariadení. Takže tu hovoriť o tom, že, že to nemôžeš počúvať, je, pán poslanec, nie celkom namieste, pretože to treba nie počúvať, to treba konečne začať robiť.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za otázku, vážený pán poslanec. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. No, tých opatrení bude, pán poslanec, veľa a v tejto chvíli možno je, aby sme boli aktuálni, treba zdôrazniť, že prebieha práve v rámci podopatrenia 4.1 pre podporu rastlinnej a živočíšnej výroby otvorená výzva, do ktorej sa môžu zapájať mladí poľnohospodári s tým, že ich úspešná účasť je bonifikovaná, to znamená, že môžu využiť vyššiu intenzitu podpory v rámci tejto 4.1.
Keďže sa spytujete na Fond obnovy, vítam to a musím zdôrazniť, že aj keď tu ani ešte zďaleka nie sme v procese tak ďaleko, že by sme mohli povedať, že aká časť pôjde na podporu mladých a začínajúcich farmárov, mimochodom, musíme ešte v zákone o poľnohospodárstve tieto kategórie veľmi presne špecifikovať, lebo nejde len o slová, ale ide o presné ohraničenie takto pomenovaných farmárov. Takže má náš rezort záujem veľmi úprimný a veľký, aby v rámci možností, ktoré sú v tomto jedinečnom fondu, Fonde obnovy, uviesť sa, umiestnil v tom istom pevnom súboji o podiel na takmer 6 mld. eur čo najúspešnejšie, a preto sme nasadili do boja také štyri kategórie.
Prvá je otázka vodozádržných opatrení, závlah, kde by sme veľmi radi dokázali na našich poliach urobiť to, čo je potrebné v prípade veľkých zrážok hroziacich povodňami, zabrániť povodniam a umožniť prečistením a údržbou týchto totálne zanedbaných kanálov odvod zrážkovej extrémnej vody. Na druhej strane vo chvíli, keď je sucho, čo sú ďalšie bežné dopady klimatických zmien, v týchto kanalizačných, alebo kanálových zariadeniach, v týchto nádržiach zachytávajú čo najviac vody, aby sme umožnili, čo najmenšie vysychanie krajiny.
Druhá dôležitá vec je otázka pozemkových úprav, kde tiež nepochybne množstvo mladých farmárov bude mať svoj podiel, pretože chcem zdôrazniť, čo je veľmi podstatné pre túto oblasť. Ani zďaleka nejde len o komasácie, ktoré by mali scelovať pozemky, aj keď vieme, že táto oblasť je katastrofálne zanedbaná a vyžaduje si naozaj ešte mnohoročné úsilie, ale tu vidíme aj veľký cieľ, ktorý je úplne súbežný - nechcem povedať nadradený - komasáciám, a to je otázka vytvárania spoločných zariadení, v našej krajine vidíme obyčajne od jedného kostola po druhý. Nemáme remízky, nemáme medze, nemáme vetrolamy, nemáme aleje, a práve súčasť pozemkových úprav, komplexných pozemkových úprav je aj to tá, je táto tvorba spoločných zariadení. Som presvedčený, že v tomto sektore v prípade, že budeme úspešní, bude možné v rámci Fondu obnovy tiež podporiť obrovské množstvo alebo vysoký podiel mladých a začínajúcich farmárov.
Tretia oblasť, aj keď sa netýka farmárov, je otázka prírode blízkeho hospodárenia v lesoch, ktoré je základnou odpoveďou na klimatické výzvy doby. Okrem tých známych prínosov, ktoré sa tak často spomínajú s týmto špičkovým hospodárením v lesoch, treba zdôrazniť aj to, čo sa možno spomína menej, a to je otázka ukladania uhlíka. Je známe, že proti klimatickým zmenám a v zápase za minimalizáciu skleníkového efektu je najúčinnejším valom práve zalesnená krajina, a tu treba povedať, že nie prales, ale práve les obhospodarovaný prírode blízkym spôsobom je schopný zadržiavať najväčšie množstvo uhlíka, samozrejme, za ďalšou fázou pre tento životne dôležitý cieľ je otázka využitia drevnej hmoty potom tak, aby to bolo používané na výrobky, ktoré majú niekoľkodesaťročnú alebo aj stáročnú životnosť, a tým pádom uhlík je ukladaný v tejto podobe na dlhé obdobie, verme, že na obdobie, v ktorom zase bude vedecký pokrok tak ďaleko, že umožní nové prístupy v boji so skleníkovým efektom.
Toto sú také zásadné možnosti, ktoré vo Fonde obnovy vidíme, a kde teda budeme uplatňovať veľmi jasne prioritizáciu a podporu práve mladých farmárov.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážená pani poslankyňa, v mene pána ministra ďakujem za položenú otázku a dovoľujem si vám sprostredkovať jeho odpoveď.
„Správne ste poukázali na pálčivý problém plánovania excesívnej výstavby na území národných parkov alebo v ich ochranných pásmach. Od môjho nástupu do funkcie sa aktívne venujem aj tomuto doteraz zanedbávanému problému, napríklad v prípade Štrbského plesa, či ako ste spomenuli, výstavby krytej haly na Donovaloch.
Pri mnohých vizualizáciách plánovanej výstavby sa mi vybavujú slová Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý sa v rozsudku o podobnom pláne vo Vysokých Tatrách pýtal, či chceme na tomto území národný park pre prírodu a ľudí, alebo lunapark, ktorým sa národné parky stávajú.
Vo veciach ochrany životného prostredia, ako aj predmetnej veci musíme mať na zreteli vyšší záujem na ochrane nášho prírodného bohatstva a každý, čo i len minimálny zásah do nášho najväčšieho prírodného bohatstva, do nedotknutej prírody, musí byť dostatočne odôvodnený. Je povinnosťou nás všetkých - o to viac dotknutých obcí a orgánov ochrany prírody a krajiny - myslieť na budúce generácie a snažiť sa o zachovanie priaznivého stavu životného prostredia pre nasledujúce pokolenia, ktoré v dôsledku stále väčších zásahov do prírody a odkrojovania z prírodného bohatstva budú mať možnosť vidieť namiesto nedotknutej prírody - aj flóry a fauny - vylesnené, zastavané územia, lyžiarske strediská a hotely.
Bohužiaľ, najsilnejšiu kompetenciu, ktorou sa môžu presadzovať záujmy vyváženého rozvoja územia a záujmy životného prostredia, t. j. územné plánovanie, nemá ministerstvo v pôsobnosti. V konkrétnom prípade aktuálne pripravovanej úpravy v Demänovskej doline v súčasnosti prebieha obstarávanie územno-plánovacej dokumentácie, ktorej obstarávateľom je obec. V procese územného plánovania sa vyjadrujú orgány starostlivosti o životné prostredie, v tomto prípade okresný úrad. Územný plán taktiež podlieha strategickému environmentálnemu posudzovaniu, ktoré však nie je záväzné. Všetky orgány vychádzajú z odborných vyjadrení Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v dôsledku zániku špecializovanej štátnej správy ministerstvo nemá priamy dosah na rozhodovanie okresných úradov, čo považujem za veľkú chybu. Ministerstvo však vždy dôsledne vykonáva kontrolu v rozhodovacej činnosti orgánov starostlivosti o životné prostredie, tak aby sa presadzovali záujmy ochrany prírody a krajiny.
V prípade Demänovskej doliny usmerňuje ministerstvo všetky zainteresované orgány ochrany prírody tak, aby maximalizovali v procese schvaľovania zmien územného plánu dôraz na zachovanie prírodných hodnôt, čím, ako verím, zvrátime snahy o devastáciu tohto citlivého územia. Taktiež oceňujem a podporujem občianske iniciatívy, ktoré sa snažia (ruch v sále a zaznievanie gongu) o záchranu územia.
Mojím úsilím do budúcna je zabezpečiť posilnenie ochrany prírody v národných parkoch, ich racionálne využívanie a v súvislosti s tým aj posilnenie kompetencií štátnej ochrany prírody, a to tak, aby prírodné hodnoty týchto území zostali zachované aj pre ďalšie generácie.“
Ďakujem, skončil som.