Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán spravodajca, predseda výboru, som celkom rád, že táto diskusia prebieha tak, ako prebieha, dokonca mám pocit, že jeden z takých dávnych návrhov poslancov OĽANO, aby sme, tak ako hovorí napokon aj ústava, viacej prihliadali na to, kto hovorí a čo hovorí, než na to, z ktorej politickej strany je, sa mi zdá, že ako keby v tejto chvíli v tejto sieni zákonnosti nadobúdalo určité potvrdenie toho, že naozaj by to malo byť predovšetkým tak, lebo počúval som pozorne, chvíľu som mal pocit, že súhlasím viacej jednou stranou, potom som tam nachádzal niečo, s čím súhlasiť nemôžem, ale to isté sa mi dialo aj na druhej strane, veľa vecí, ktoré zaznievali logicky, hodné zváženia a zase niektoré sa mi nepozdávali, nuž napokon ako ináč by to v tejto sieni malo byť, aj keď niekedy sme bývali svedkami, a to zase patrí na tú časť sieni, ktorú mám teraz po ľavici, kde sme videli vždy skalopevnú jednotu, nech sa dialo čokoľvek. Nuž, vážení občania, možno aj toto je prejav istej zásadnej zmeny, ktorá nastala v našej krajine, a verím, že je to zmena nezvratná, že sa diskutuje vecne, v záujme občana, a nie v záujme toho, že sme dostali ako ten pokyn, a nech sa deje čokoľvek, hlasujeme tak, ako nám bolo povedané, aj keď svedomie a rozum nám hovorí niečo iné.
Tak ja naozaj oceňujem, možno vás neuspokojím všetkými reakciami, tie niektoré, ktoré nesúvisia priamo s predmetom tohto zákona, si nechám na záver, ale tá podstata, to by som navrhoval, aby sme sa tak hýbali v takých logických nejakých horizontoch, by som si dovolil navrhnúť, aby sme teda to rozdelili do takých troch oblastí, a v týchto troch oblastiach by sme mohli rozprúdiť diskusiu, som, som v rozprave, budete reagovať, a tak to aj má byť.
Tak predovšetkým, keď by som povedal taký lajtmotív úvodný, že čo je kľúčovým slovom nášho rezortu, tak to je slovo miera. Ja mám to slovo rád, ja ho používam často aj v iných súvislostiach, naozaj nastaviť správnu mieru a v tomto prípade, tak ako aj hovoril pán predseda Karahuta, že treba si ctiť všetky časti toho reťazca, toho prúdu potravín z poľa cez spracovateľa, cez obchod až na naše stoly, to je naozaj potrebné, nie je to ľahké a my sme dnes svedkami toho, že sa o tú správnu mieru pokúšame zabojovať. To je taký len, dá sa povedať, politický úvod a teraz už poďme na tie konkrétne veci.
Prvú časť venujme tomu, k čomu nás vlastne zaväzuje smernica Európskej únie, lebo tu sa často spomínalo, že sme nejaký servilní a že sa snažíme veľmi rýchlo vykonať to, čo ešte ani nebolo dopovedané, v druhej časti, ktorá je naozaj našou iniciatívou, hovoríme o niektorých a budem hovoriť a vy ste mi hovorili a teraz si vymeníme názory o niektorých častiach tohto zákona, ktoré považujeme za neobhájiteľné, nelogické, ktoré odporujú istému náhľadu na samotnú vec bez ohľadu na to, aby som sa dopredu snažil stavať na jednu alebo na druhú stranu, naozaj sa snažíme byť na ministerstve objektívni a nebyť za každú cenu jednostranní, ja sa pridám aj k tomu, že aj s tými obchodnými reťazcami, tak ako aj s pôdohospodármi rokujeme často, verte tomu, nie sú to rokovania o to, aby sme urobili nejaké nekalé obchody, ale o to, aby sme našli najlepší spôsob, takže to bude tá druhá časť, keď dávame pri tejto príležitosti do zákona o neprimeraných obchodných podmienkach aj to, čo považujeme za neobhájiteľné, čo sa tam v minulosti dostalo neuvážene, možno z nejakého silného politického akcentu, možno kvôli tomu, že sme chceli kohosi trestať.
My nechceme trestať, my v tejto krajine chceme, aby zavládol systém, ktorý podporuje statočných bez ohľadu na ich veľkosť, bezo ohľadu na ich vyznanie, bez ohľadu na čokoľvek iné a ktorý tých, ktorí majú aj nekalé praktiky vyraďuje zo systému von. Je to jednoduché, ale je zjavné, že aj tejto vládnej koalícií sa to darí, nie je to ľahký proces, všetky zásadné zmeny, o tom hovorí história ľudstva, vždy vyvolávajú veľké kontroverzie, odpor, až by bolo divné, keby tomu tak nebolo, takže aj toto je jeden z dôkazov.
No a v tretej časti budem hovoriť zase aj o tých prvkoch, ktoré napriek tomu, že zaznela tam voči ním aj istá výhrada, ktoré považujeme za správne, aby tam ostali, aby chránili tých, ktorých chrániť majú. Takže poďme postupne do týchto troch častí, a ak by som zabudol, na záver potom ešte tie niektoré veci dopovedať, ktoré zazneli vo vašich faktických poznámkach aj vstúpeniach a ktoré priamo nesúviseli s predmetom rokovania.
Tak čo sa týka tej Európskej smernice, ona jednoznačne nám ukladá mnoho vecí, kde sme my oveľa, oveľa prísnejší. Je to napodiv, pani poslankyňa Halgašová to spomenula, my máme tam desiatky vecí, ktoré sú prikázané smernicou, ale my sme tvrdší vo vzťahu k obchodným reťazcom, viacej chránime nášho dodávateľa, nášho pôdohospodára, nášho spracovateľa, ako to od nás chce Európska únia, takže tu by sme mohli povedať, aká servilnosť, my sme tí, ktorí viac nad rámec Európskej únie sa stavajú na stranu slabšieho, menšieho, ktorý naozaj veľmi často je producent, človek poľa a spracovateľ.
Ale sú tu tri, doslova tri veci, ktoré jednoducho sú v tomto prípade Európskou úniou postavené na silnejší piedestál, a my sme povinní a robíme to bez problémov, lebo vôbec nejde o nejaké významné momenty, ktoré je povinný zapracovať do nášho právneho systému, pretože, prosím, ak tu niekedy zaznieva otázka (ruch v sále a zaznievanie gongu), že čo tá Európska únia, tak ja musím povedať, že som človek, ktorý si ctí toto spoločenstvo, ktorý je hrdý na to, že sme jeho súčasťou, a ktorý si myslí, že slušnou spoločnosťou vždy hýbu aj také motívy, ako je rešpektovanie spoločných dohodnutých demokratických zásad, takže smernice Európskej únie nie sú diktátom, nie sú nejakým nezmyselným príkazom, ale sú vecou, na ktorých sa dohodli predstavitelia štátov, a ja budem vždy ich rozhodnutia rešpektovať a v tomto prípade sa to deje veľmi jednoduchým, bezbolestným spôsobom, keď tie tri body, ktoré ideme zapracovať, pokiaľ sa rozhodnete schváliť tento návrh novely, sú tie, že rozširuje sa tu oblasť ochrany medzi... a vzťahom medzi dodávateľom a odberateľom aj o združenia, pretože doteraz nám niektoré obchodné jednotky, a konkrétne to bola COOP Jednota, unikali práve spod tej prísnosti našej ochrany dodávateľa tým, že nebolo potrebné vzťahovať podmienky neprimerané na obchodné združenia, takže opäť len potvrdenie v prospech toho, aby náš dodávateľ mal rovnaké právo nielen proti mono postavenému nejakému reťazcu, ale aj voči obchodnému združeniu, nepáči sa im to, ale nachádzame v tom logiku, nevidíme dôvod na to, aby, aby medzi Tescom a COOP bol nejaký rozdiel z hľadiska prísnosti podmienok, ktoré dávame do tohto zákona. Takže úplne otvorene aj s pomenovaním konkrétnych reťazcov je to presne to, čo poslúchame tú zlú Európsku úniu (povedané so smiechom), aby sme ešte zvýšili ochranu našich dodávateľov. To je prvá vec.
Druhá vec, ktorá tam je, je taká vec ako obchodné tajomstvo, tu sa jednoznačne hovorí, že porušenie obchodného tajomstva je neprípustné. Jednoducho že sa nemôže vo vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom vstupovať do obchodného tajomstva, pretože Európska únia ctí trh, ctí jeho zásady, jeho voľnosť, a toto je záležitosť, ktorú proste nechceme pripustiť, aby sme porušením obchodného tajomstva umožnili jednej alebo druhej strane zneužívať takéto informácie na v tomto prípade nekalú obchodnú súťaž, takže to je druhý bod, kde teda ideme vyhovieť Európskej únii, pretože to nielen musíme, ale aj cítime, že má to svoju logiku.
A tretí bod je ten, kde zase chránime, že neprimeranou podmienkou teda chránime toho dodávateľa, toho slabšieho, že neprimeranou podmienkou, ktorá by mohla zavládnuť na tomto zmluvnom trhu, je aj to, aby odberateľ, teda ten obchodník nemohol tlačiť na dodávateľa, aby mu nejakým spôsobom zakazoval privolať kontrolu na obchod. Úplne logické, dialo sa to, zrejme sme na to nepomysleli, takže aj v tomto prípade je to vyslovene na strane ochrany nášho menšieho, slabšieho často dodávateľa potravín, že ho chránime voči tomu, aby takáto jeho požiadavka na kontrolu nemohla byť považovaná za niečo legálne, aby bola požadovaná za neprimerané, a takisto je v tejto istej časti zohľadnená aj požiadavka, aby náklady, ktoré vyplynú kontrolovanému obchodu, nemohli byť akýmkoľvek spôsobom prenášané na dodávateľa.
Takže to sú tri momenty, ktoré dávame do tejto novely, a zdôvodnil som ich nielen azda tým, že sú smernice Európskej únie, ale aj tým, že sú nanajvýš primerané a najmä chránia toho slabého. No poďme teraz k tej druhej, ťažšej časti tejto diskusie, kde teda moja pozícia bude trocha možno slabšia, kde budete vo väčšine, ale veď napokon vy ste v sieni zákonnosti poslanci, vy ste tvorcovia zákonov a ja som len predkladateľ spolu s mojím odborným kolektívom, to je otázka tak často teraz, dnes diskutovaných ekonomicky oprávnených nákladov.
Je úplne prirodzené, že táto otázka vzbudzuje takúto veľkú diskusiu, len chcem tu zdôrazniť to, čo mám tu aj v poznámkach napísané, že toto nie je len názor nášho ministerstva, že ekonomicky oprávnené náklady a vypustenie teda tohto zákazu by bolo protiprávne alebo nelogické, pretože takéto niečo, mám tu v poznámkach napísané, rozhodne zastáva aj Protimonopolný úrad vo svojich dokumentoch, ministerstvo hospodárstva a najmä Európska komisia v týchto v troch bodoch, to si vyhodnocujem ja osobne ako taký pomerne závažný indikátor neodvôvodniteľnosti takéhoto zákazu, že by sme teda ekonomicky oprávnené náklady mali považovať, teda predaj, zákaz predaju pod tieto náklady mali považovať za niečo, čo je absolútne neprípustné, tak ako ste často povedali.
Máme tu, ja som si tu poznačil, že nevyvrátiteľné argumenty, ktoré, lebo tu je aj kopu ďalších, ale tie, ktoré naozaj by mali spevňovať argumentačnú bázu ministerstva pôdohospodárstva, tak predovšetkým je to otázka práve toho obchodného tajomstva, že sa považuje, a to som už zmieňoval v tej inej súvislosti pred chvíľočkou, za nelogické, nesprávne a vlastne protiprávne, aby odberateľ poznal ekonomické, oprávnené náklady svojho dodávateľa. To je niečo, čo odporuje možnosti trhu, a nemá to podľa nášho názoru oprávnenie v slobodnej obchodnej súťaži. A ono to v podstate je dôverná informácia, takže odberateľ sa, v takomto prípade, ak by sme uplatňovali zákaz takéhoto nákupu, sa môže dostať do situácie, že bude musieť zaplatiť pokutu, alebo teda bude vystavený sankciám, ktoré vyplynú z porušenia tohto zákona, a pritom bude pokutovaný za to, že porušuje práve ďalšie ustanovenie, ktoré mu zakazuje poznať ekonomicky oprávnené náklady, takže dve veci proti sebe pôsobiace, ako pokutovať niekoho za niečo, čo vlastne vykonať nesmie. Ekonomicky oprávnené náklady sú obchodným tajomstvom, dôvernou informáciou každého dodávateľa, a tak by sme to mali aj ctiť.
Druhá poznámka, ktorú mám v tejto polemickej záležitosti, je otázka toho, že, že transpozíciou smernice sa tam dokonca v inej súvislosti z Bruselu zavádza neprimeraná podmienka, že získanie, využitie alebo alebo sprístupnenie obchodného tajomstva účastníkov obchodného vzťahu je teda neprimeranou podmienkou. Ak by sme transpozíciu tejto neprimeranej podmienky dali, nebolo by možné dodržať jednu neprimeranú podmienku bez toho, aby nedošlo k porušeniu tej inej, teda získaniu obchodného tajomstva, resp. jeho podstaty.
A tretia poznámka, zákaz predaja pod ekonomicky oprávnené náklady je upravený v zákone o cenách. My to vlastne, takúto zákonnú normu máme. A nie je možné, tak ako zhodli sa aj naši právnici, aby jeden inštitút upravovali dva rôzne zákony, a touto novelou teda by bola potom, keby sme toto neponechali naďalej, bola pripustené dvojkoľajnosť, ktorá je tu nenáležitá. Takže toľko k tomu, že ekonomicky oprávnené náklady by mali ostať v rovine obchodného tajomstva a ich zverejnenie by vlastne mohlo veľmi poškodiť samotného dodávateľa. Ktorý dodávateľ by bol za to, aby jeho konkurencia poznala náklady, za ktoré vyrába, ktoré sú hraničné a ktoré, pokiaľ sa pôjde pod ne, znamenajú zlikvidovanie jeho pozície na trhu?
Ďalšou otázkou, ktorá sa tu diskutuje, je vypustenie zákazu predaja pod nákupnú cenu. Keď sa na to pozrieme z pohľadu samotného zákazníka, nuž preňho je to výhoda. Môže sa dostať k nákupu položky, ktorá je preňho cenová výhodná. To by sme možno s ohľadom na situáciu aj v istej vitalite nákupnej slovenského občana mohli považovať za správne. Ale čo viac v tejto súvislosti hodnotíme ako naozaj neobhájiteľné (ruch v sále a zaznievanie gongu), dávať takýto zákaz, je skutočnosť, že by sme nemohli akceptovať takú vec, ako je, sú akciové výpredaje. My by sme jednoducho nútili obchodníka, odberateľa, že musí za každú cenu ten tovar predať za nákupnú cenu, pretože nemá inú zákonnú možnosť, a tým pádom nejaké výpredaje, zľavy, akékoľvek akcie - tak obľúbené medzi občanmi - by sa dostali mimo zákonného rámca.
A tretia vec logická, ktorá by mala asi poslúžiť na to, aby sme sa vedeli zhodnúť na tom, že toto by naozaj malo byť vypustené zo zákona, je otázka tá, že takýto nákup je svojím spôsobom - a predaj následne za nižšiu cenu - je likvidačný pre samotného obchodníka. Ktorý obchodník by uplatňoval túto taktiku široko, dlhodobo a systémovo, kupovať za euro a predávať za 50 centov? Takže nevstupujme, podľa nášho názoru, do oprávneného, legitímneho nároku obchodníka, aby cenovú politiku si viedol sám a aby sme mu nediktovali, že keď to kúpil za to euro, takže to musí aj za to euro minimálne predať. Chránime tým záujem zákazníka, ale zároveň sa staviame aj na stranu logiky, a napokon aj z hľadiska toho základného pohľadu obchodníka uznávame, že by bol obchodne sebevrahom, keby pripustil, že bude toto uplatňovať ako nejaký princíp.
Ja viem, výhľady sú, ktoré tak zaznievali veľmi husto v tom, že a čo tí ostatní, že keď ten veľký obchodník predáva takúto položku tak lacno, takže ako keby nútil aj iných partnerov v iných obchodných reťazcoch uplatňovať rovnakú taktiku. No, prosím pekne, ale rešpektujme slobodu nielen trhu medzi obchodníkom a jeho dodávateľom, ale rešpektujme aj slobodu ľudí kupovať tam, kde je to pre nich výhodné. A myslím si, že práve v tomto ohľade by sme kľudne mohli povedať, že samotný trh, samotný zákazník dokáže rozhodnúť o tom, aká má byť cenová politika, taktika jednotlivých obchodníkov. To bol druhý moment. (Ruch v sále.)
A teraz ešte k tomu, čo zase, naopak, sa domnievame napriek tomu, že zazneli z obidvoch strán návrhy na to, aby to bolo vypustené, čo sa domnievame, aby to ostalo zachované a prípadne ešte upravené, upresnené, čo je jeden z cieľov tejto novely, to sú tie logistické poplatky, tie bonusy. Sme presvedčení, že keď raz dodávateľ dodal svoj tovar do toho logického centra, alebo priamo teda do toho skladu odberateľa, nemôže ho už odberateľ, obchodník nútiť v žiadnom prípade, aby sa podieľal na nejakých ďalších nákladoch, keď raz bola dohodnutá cena, ktorá obsahovala aj dodávku tovaru na konkrétne miesto. Voľakedy sme tomu hovorili frankostat odberateľa (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu), aby sa zvyšovala ďalšia cena, pretože v takomto prípade naozaj by to mohlo zaváňať tým, že sa na dodávateľa prenášajú neoprávnené náklady. Dodávateľ, ak tieto náklady pociťuje ako hodné zreteľa, nuž nech si, teda odberateľ, obchodník, ako hodné zreteľa, nuž nech si ich premietne do ceny. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán minister...
Mičovský, Ján, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
78
Je 11.00 hod., budem musieť prerušiť.