Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, je taká jedna zásada, že najviac si zapamätáme obyčajne, keď počúvame nejakého rečníka, to, čo sa povie na začiatku a potom na konci. Dovolím si teda využiť tieto dve také pasáže každého prejavu, lebo každý má začiatok aj koniec, aby som začal takým možno mierne odľahčeným tónom, ktorý je spojený s tým šoférom, ktorý sedí v aute v dlhej kolóne a nadáva na tú kolónu. A taký tichý hlas, keď hovorí on, aká je tá kolóna veľká, mu šepká: "Ale veď kolóna, to si vlastne ty!"
Takže ak teda tak dneska máme dosť často v našich rečiach zmienku o tom, aké sú tie reťazce zlé, ako nás oberajú o našu poľnohospodársku produkciu, ako ju znevažujú, ako dávajú prednosť tomu zahraničnému tovaru, tak vlastne tak trocha tie reťazce, vážení poslanci aj vážení občania, tie reťazce sme tak trocha my. My predsi chodíme do nich, robíme tam tie veľké rady, tlačíme sa tam. Nevravím, že to nemá svoju logiku, samozrejme, že má. Ale predsi len, ak by sme tak ozaj zásadne sa chceli správať, ako teraz ohnivo tu rečníme, nuž, možno by sme si mohli zrátať, koľkokrát sme navštívili tie reťazce a koľkokrát sme vyhľadali obchodík; uznávam, nie je ich tak veľa; aby sme podporili nie slovom, ale činom tú konkrétnu slovenskú produkciu. Lebo to je presne to, čo môže urobiť každý, kto sedí a má tú česť sedieť v tejto sieni zákonnosti a vlastne aj každý občan Slovenska. Je to funkčné, je to jednoduché a je to aj potrebné.
Ale na tie reťazce, dovolím si tak trocha zaprorokovať, by som vedel povedať aj niečo krajšie, niečo v ich prospech. Lebo dnes tie reťazce dostali z každej strany zabrať a bude to paradox, že minister pôdohospodárstva, ktorý má hájiť, a ja si myslím, že je to úplne jasné, že aj musí hájiť záujmy poľnohospodárov, povie hneď v úvode niečo veľmi zase konkrétne a prospešné a respektíve niečo v ich prospech. Ja s radosťou vnímam, že v reťazcoch veľmi efektívne pribúda slovenský tovar. Naozaj to neviem kvantifikovať, to je ešte zavčasu, ale všímajte si to množstvo slovenských zástaviek, rôznych textov, možno nie celkom vždy presných, možno nie vždy reprezentatívnych, ale ony naozaj pribúdajú. Neviem, či sa môže robiť reklama z tohto miesta, nemôže, ale stačí sa pozreť do niektorých reťazcov, aké relatívne veľké množstvá kvalitného slovenského tovaru tam pribúdajú práve s tými slovenskými srdiečkami, kolieskami, letáčikmi. Je to reálny prejav toho, že tie reťazce, aby som sa tak trocha postavil prekvapivo na ich obranu, ony nehovoria, že nechcú slovenský tovar, že uprednostňujú ten zahraničný. Ony len hovoria, že potrebujú mať isté podmienky, a teraz vôbec nehovorím o tých negatívnych podmienkach, ale isté množstevné a kvalitatívne parametre, a ono to zafunguje.
Skúsili ste ovoňať slovenské jahody, ktorými sú zaplavené v týchto dňoch slovenské reťazce? Skúsili ste si kúpiť jahňacinu, ktorá je tak krásne povykladaná v takých efektívnych obaloch s tým zlatým jahňaťom? Skúste to, vážení poslanci, vážení občania, a urobíte niečo nesmierne dôležité, možno oveľa dôležitejšie, ako je zákon, ktorý predkladáme, na to, aby sme tie slová vzletné a krásne, kritické a rozšafné premenili na jeden obyčajný drobný čin. Úplne jedno, či to bude zo SMER-u, zo stredu alebo z OĽANO, alebo to bude niekto v okolí Uliča, alebo to bude v Bratislave. Ja viem, nie je to jednoduché, ale je to funkčné.
Dovoľte, aby som teraz povedal niečo na konto tých rozhovorov, ktoré sa tu už pretraktovali a ktoré boli naozaj veľmi zložité. Viete, neboli vždy úplne férové, neboli vždy úplne jasné, lebo mnohokrát som sa stretol s tým, že to, čo platilo dneska, zajtra bolo verejne popreté. Napriek tomu, že stretnutia boli reprezentatívne, napriek tomu, že tam boli naozaj reči aj zápalisté, niekedy aj trošinka neprimerané, ale určite každý hájil svoje. To viete, niekedy sa veľmi ťažko pracuje pri takomto zákone s takýmto kolokviom, ktoré dokáže sem-tam veľmi prekvapivo zmeniť svoju rétoriku a povedať niečo úplne iné, ako povedal ešte včera. Dobre, možno je to politika, možno to patrí k presadzovaniu záujmov. To je len na vysvetlenie k tomu, že nebolo jednoduché obhájiť taký text zákona, ktorý by vyhovoval čo najviac.
A ja úprimne ďakujem všetkým obchodníkom, veľkým dodávateľom, producentom, komorám za to, že bojovali za tie svoje záujmy, a môžem povedať len úplne jednoznačne, že sme možno neurobili ten najlepší návrh, aký by sa patrilo urobiť, ale môžem zároveň v tej istej vete povedať, že sme urobili všetko pre to, aby takým najlepším bol. Ak sa nepodarilo, samozrejme, zodpovedá minister, tomu sa nebránim. Len ten košatý strom jednaní má naozaj veľa vetiev a veľakrát sa strácate v tej húštine.
Veľmi často ste tu spomínali fond obnovy. Nech to zaznie úplne úprimne aj z tohto miesta: Áno, neuspel som. Nie my sme neuspeli, nie ministerstvo, nie oni, minister Mičovský neuspel. Je to fakt, nikdy som ho netajil a aj tu v sieni zákonnosti ho nieže priznávam, vy ho poznáte, ale úprimne hovorím, že je to tak. Viete, ale je také jedno pravidlo, jedna taká zásada, ktorú asi tiež dobre poznáte, že cieľ je dôležitý, ale ešte dôležitejšia v našich životoch je cesta k nemu. A ja musím povedať s hrdosťou, nie na seba, ale na mojich kolegov, ktorí od júla minulého roku, keď sa parametre fondu obnovy stali známymi a keď sme vedeli, že do apríla 2021 musíme predložiť najlepší z najlepších, tak ako to dokážeme, návrh na podiel z fondu obnovy pre pôdohospodárstvo, že sme na tom tvrdo pracovali. Na tej ceste sa vystriedali mnohí pracovníci z ministerstva pôdohospodárstva a verte, že ani o jednom neviem, že by fixloval, že by na tej ceste sa ulieval alebo že by tú cestu nejakým spôsobom podcenil.
Tie návrhy, ktoré sme robili, tá cesta k tomu cieľu bola poctivá a dovolím si ešte raz z tohto miesta všetkým, ktorí pracovali tie mesiace na fonde obnovy, vytvárali alternatívy a poukazovali na nesmiernu dôležitosť nie tak pre pôdohospodárstvo, lebo to naozaj my máme šesť miliárd k dispozícii, často to bolo pripomínané, pre krajinu. Cítili sme obrovskú možnosť pri týchto prostriedkoch, ktoré prišli do istej miery nečakane pre celú Európsku úniu aj pre Slovensko, že máme možnosť urobiť to, čo bolo dlhé roky zanedbané. Preto sme hovorili o biodiverzite, preto sme hovorili o krajinných prvkoch, preto sme hovorili o ochrane krajiny pred rôznymi vplyvmi, lebo druhotne to všetko vplýva na kvalitu produkcie, lebo ak chceme mať kvalitnú produkciu, musíme mať kvalitnú zem, ak chceme mať kvalitnú zem, tak ju nesmie odviať vietor ani odplaviť povodeň.
Takže áno, fond obnovy je nulový a je to teda moja zodpovednosť, že som to nedotiahol do takého konca, ako bolo potrebné. Často mi to pripomínate a vôbec sa s vami v tejto veci nesporím, lebo fakty sú faktami a treba vedieť priznať v živote aj prehry. Ja len tvrdím, že tá cesta k tomu cieľu bola poctivá.
No, ale často sa tu spomína a ja som aj za to vďačný, čo všetko sa udialo v minulosti. Veľmi radi opakujete, hlavne kolegovia zo SMER-u, že už s tým prestaňte. A máte pravdu, treba s tým prestať, akurát tie miliardy, ktoré natiekli alebo mali natiecť do nášho pôdohospodárstva, naozaj netiekli tam, kde mali, a keby tam boli tiekli, tak možno dnes táto diskusia o tomto zákone by bola skoro zbytočná, lebo to naozaj neboli okrajové úniky, to bol hlboký úpadok a ten úpadok, a na to budem vždycky hrdý, a preto aj hovorím, že budem vždy hrdý na to, že som bol súčasťou Matovičovej vlády. Áno, sme rôzni, ale tak ako vnímam dneska koalíciu, a hlavne svojich kolegov z OĽANO, môžem porovnávať a povedať, že nevidím do nikoho, nikto nemáme röntgenové oči, ale hráme fér. Tu nie sú tie prvky, ktoré keď som vyčítal pánovi Ficovi, keď som mu hovoril 1. júla 2009, ako sa štátny podnik Lesy Slovenskej republiky mal okradnúť o dve miliardy korún, vtedy boli ešte koruny. Všetko bolo v poriadku. A mohli by sme teraz pokračovať v tejto rétorike a našli by sme veľa tých vecí, ktoré si myslím, že nikdy táto vláda neurobí, lebo jednoducho to nemá naozaj vo svojom vnútri.
A túto vládu, túto koalíciu aj tieto problémy, ktoré dopadajú na pôdohospodárstvo, tie ste vyrobili, vážení kolegovia z tejto strany, nevravím, že vy osobne, ale veľmi ste sa na tom podieľali a to história nezabudne. Tieto reči sa budú viesť, ako sa patrí hovoriť v parlamente, ale historici budú spravodliví alebo história bude spravodlivá a bude si pamätať hlavne to dôležité, že tu prišli ľudia, ktorí aj v pôdohospodárstve, aj na ministerstve, za ktoré zodpovedám, hrajú fér. Ja naozaj na tých ľudí som hrdý a naozaj si myslím, aj keď do nikoho nevidím, že tá partia, ktorá dneska na ministerstve pôdohospodárstva pod tým mizerným Mičovským je, je dobrou partiou a vie, čo chce dosiahnuť, a myslím si, že je veľká šanca, aby to aj dosiahla.
A aby som od tých roztratených miliárd prešiel aj k tým konkrétnym, nebude to jednoduché, lebo vy ste nám zanechali veľmi zlé dedičstvo aj v podobe vybavenosti. PPA-čka je malý pekelný stroj, kde sú výborní ľudia, ale tiež sa boria s množstvom starostí. Teraz v máji potravinárstvo bolo často spomínané, ide výzva 330 miliónov, ešte raz 330 miliónov pre investície do potravinárstva a poľnohospodárstva. Ja vám garantujem, že pôjdu do potravinárstva, poľnohospodárstva, nepôjdu ani na letiská, ani na bazény, ani na rozšafné penzióny. Iste to neni čiastka, ktorá by zachránila slovenské pôdohospodárstvo, len prosím, aby sme vnímali aj pri tomto zákone daný fakt, že tu sa hrá fér. A opäť je to cesta k prosperujúcemu Slovensku, je to cesta k bohatému Slovensku, ktoré bude mať vlastné potraviny.
Táto vládna loď bude mať aj súdené dohrať svoju volebnú epochu do tej štvorročnice alebo trojročnice, keď chceme ju rozdeliť. Určite nedotiahne všetky veci do konca, ale vytvára sa tu míľnik, za ktorý sa už nikdy nevrátime. To môžem potvrdiť na základe nie svojho pocitu, ale na základe poznania ľudí, ktorí dnes zodpovedajú za túto krajinu s obrovskou vlnou kritiky. Áno, aj zaslúženej, ale opäť by som vnímal na váhe spravodlivosti historickej, čo robia to podstatné, alebo budeme čítať facebooky, alebo budeme zamýšľať sa nad tým, že sú tu ľudia, ktorí spojili s čestnou budúcnosťou tejto krajiny kus svojho života. Takže tie milióny, ktoré idú teraz aj do potravinárstva, budú opäť, a to si píšte, určite to vytiahnete podrobené paľbe kritiky. Viete, koľko bude nespokojných? Alebo koľko je? Malý, veľký, stredný, začínajúci, tí, čo dostávali, tí, čo nedostávali, tí, čo chcú niečo veľké, tí, čo chcú niečo malé...
Nedá sa vyhovieť všetkým, a preto veľmi často hovorím tú škaredú vetu, ktorú mi potravinári, ale aj poľnohospodári nevedia odpustiť, že nie som tu prioritne pre nich, aby som rozmýšľal, koho potešiť, že sme tu pre krajinu, aby sme vytvorili symbiózu ľudí, ktorí tú krajinu vedia spravovať, ktorí ju vedia obhospodarovať, ktorí nám vedia vyrobiť potraviny. To je cieľ. Nemôžete hľadať pre každého jedného dobrú odpoveď, aby bol spokojný. Musíme nájsť maximálnu symbiózu možností, ktoré máme obrovské. Áno, v rezorte pôdohospodárstva aj bez fondu obnovy. Využiť ich bude veľké umenie, a preto som zdôrazňoval, že okolo mňa sú ľudia, ktorí vedia ako na to. Možno nemajú také veľké skúsenosti, ako mali tí predchádzajúci, ale majú veľkú chuť. A ja som vždy veril, že veľká chuť niečo urobiť a dokázať je viacej, ako o tom krásne rozprávať. A nevravím, že som z tých ľudí, ktorí niečo dokážu a dokázali, ale veľmi si vážim, že mám takých ľudí okolo seba.
No a poďme ešte niektoré konkrétnosti. Pozreť sa aj na to, že sa tu tak trocha spomínali niektoré komodity, zemiaky. To som si len tak povedal, tá klasická slovenská potravina, ktorá nám tak chýba, je všade v tých našich obchodoch len kdesi zo sveta. Robíme úplne konkrétne kroky pre budúcu spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá sa len teraz nastavuje. Zatiaľ tá naša loď ide podľa pravidiel, tak ako sme ich zdedili, až od roku ´23 budeme mať plnú zodpovednosť za jej smerovanie. Viete, to poľnohospodárstvo si predstavte ako obrovský krížnik alebo skôr lietadlovú loď, ktorá musí robiť manéver, musí prejsť veľký kus mora rozbúreného, aby ten manéver bol dotiahnutý do finále. Takže to neni prosenie o čas, to je poukazovanie na nevyhnutnosť času, ktorý potrebujeme na tento manéver, a či sa vydarí, nuž, žiadny kapitán nevie, či naozaj, len by mal byť presvedčený, že robí všetko pre to, aby sa vydaril.
Spomínali sa tu niektoré konkrétnosti a ja som rád, že sa tu jasne pomenovala jedna z vecí, ktorá práve v tejto novele zaznieva, a to je konečné vyriešenie aj mojej osobnej dilemy, čo s tými faktúrami. Nevedel som sa logicky, nie som síce špecialista účtovník, zmieriť s tým, že máme tú požiadavku a tá požiadavka zaznievala aj na našom ministerstve, je to fakt, požiadavku na to, že stačí dodací list na to, aby sa preplácali dodané produkty. Som vďačný, vidím v tom teda hlavný jeden z bodov, lebo sú tu aj detaily, ktoré sa dobrusovali a ktoré nebudem ani sa o nich zmieňovať, a že konečne sme našli takú primeranú a celkom vyváženú cestu k tomu, ako platiť za tovar. Ako platiť spôsobom, že do desiatich dní tá faktúra musí byť, dodací list nestačí a po faktúre ostáva 20 dní na jej preplatenie. Konečne jasné, zrozumiteľné a vyvážené riešenie.
Bol problém aj s pekármi, boli tam dokonca aj osobné motívy, boli tam aj debaty o tom kde, komu a prečo. Sme si vedomí toho, že pekári ako dodávatelia relatívne výnimočného výrobku alebo vybraného produktu, ako je to tuším pomenované v zákone, majú nárok na isté zohľadnenie svojej každodennej rannej produkcie, ktorú už ráno o šiestej, o siedmej nachádzame v obchodoch, a práve preto som rád, že sa vyriešila aj istým spôsobom. Tiež to bola vec kompromisu, ale ja si myslím, že dobrého kompromisu. V politike kompromisy sú nevyhnutné, že dostávajú možnosť po 15 dňoch odo dňa faktúry, keď ju dodajú právoplatnú, mať zaplatené. To znamená, nie 30 ako ostatní summa summarum dní, ale polovicu z toho, pätnásť.
Mohli by sme rozprávať o ekonomických oprávnených nákladoch, až som prekvapený, že neboli predmetom nejakej vášnivejšej diskusie, lebo práve túto vec sme vypustili v prospech obchodníkov. Opäť budem vypadať možno tak mierne divný, že to zdôrazňujem, lebo mi poviete, že no tak to tým obchodníkom zase ten Mičovský alebo to ministerstvo vyhovelo. Viete, musíme dávať prednosť a zvažovať vždy to, čo je logické, nie to, čo za každú cenu máme znásilniť, aby sme niečo dosiahli. Tie ekonomicky oprávnené náklady, ich odchod z tohto zákona bol nielen požadovaný tým infringementom, keď už mám použiť toto nádherné slovenské slovo, ale bol požadovaný logikou veci. Takže opäť, nie hra pre veľkých, nie hra, aby sme sa s nejakými agro- a obchodobarónmi spojili, ale hra pre spravodlivosť a rozumné nájdenie kompromisov, ktoré potrebujú tak dodávatelia, ako aj odberatelia.
Nuž, tých poznámok som si urobil tu viacero, ale aby bola možnosť... aha, iba dve faktické poznámky, ja reku bude tu ešte tvrdá výmena, preto som sa prihlásil do tejto rozpravy. Takže ja nezdržujem, lebo mám aj ja povinnosti teraz ešte pomerne veľké, takže pokúsim sa radšej počúvať to, čo zaznie vo faktických, a budem verný tomu, čo som povedal na úvod, že si to ľudia teraz zapamätajú, keď sa to povie na úvod aj na záver.
Vážení občania Slovenska, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, máme všetci jedinečnú možnosť pomôcť slovenskému potravinárstvu a pôdohospodárstvu. Naozaj to, čo produkujeme, nie je zanedbateľné a nie je toho málo a vonia to, chutí to a je to zdravé. Poprosím vás, skúste týmto jednoduchým spôsobom pomôcť nám, ministerstvu, ktoré je zodpovedné za to, aby to fungovalo. Som presvedčený, že je to jedna z ciest, ktorá je viac efektívna, ako sa môžme ktokoľvek z nás domnievať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Dobré popoludnie, ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, dovoľte, aby som úvodné slovo k tomuto zákonu predniesol v tomto znení.
Cieľom predloženého návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci. Smernica zavádza na úrovni Európskej únie minimálny štandard ochrany pred nekalými obchodnými praktikami v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch s potravinami a členské štáty Európskej únie sú povinné ju transponovať do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov do 1. mája 2021.
Platný zákon o neprimeraných podmienkach, jeho navrhovaná novela, ako aj uvedená smernica Európskej únie majú základný cieľ, ktorým je zabezpečiť rovnováhu v obchodných vzťahoch medzi odberateľmi potravín a dodávateľmi potravín, čiže medzi silnejším subjektom a slabším subjektom tohto obchodného vzťahu. Tento cieľ sa dosahuje zákazom určitých zmluvných podmienok, ktoré túto rovnováhu narúšajú a ktoré sú preto neprimerané.
Dohodnutie neprimeranej podmienky v zmluve ohľadom potravín je správnym deliktom, za ktorý sa v správnom konaní ukladá sankcia tomu účastníkovi obchodného vzťahu, ktorého táto neprimeraná podmienka zvýhodňuje na úkor zmluvného partnera. Tento princíp ostáva nedotknutý aj v predloženom návrhu zákona.
Ako bolo povedané, predloženým návrhom sa preberá európska smernica, ktorá ustanovuje určitý minimálny štandard, aký má byť v rámci dotknutých zmluvných vzťahov dodržaný v celej Európskej únii. Smernica však dovoľuje členským štátom, aby si ponechal aj prísnejšiu zákonnú úpravu, ak to považuje za potrebné.
Toto právo využíva Slovenská republika. Náš platný zákon obsahuje niektoré opatrenia, ktoré vytýčený cieľ zabezpečujú prísnejšími nástrojmi v porovnaní so smernicou. V niektorých aspektoch je však náš platný zákon menej prísny ako európska smernica, a preto je našou povinnosťou takéto ustanovenie smernice prevziať. Navrhované zmeny sa dotýkajú predovšetkým úpravy definícií pojmov, rozšírenia okruhu skutkových podstát neprimeraných podmienok a zakotvenia cezhraničnej spolupráce ministerstva pôdohospodárstva s orgánmi ostatných členských štátov Európskej únie, ako aj s Európskou komisiou.
Úprava definície sa týka napríklad pojmu odberateľa. Pojem odberateľ sa rozširuje aj o združenie alebo skupinu odberateľov. Znamená to, že za odberateľa sa bude považovať nielen tá právnická osoba, ktorá potravinu od dodávateľa kupuje, ale aj skupina takých právnických osôb, pretože aj takéto združenie uzatvára dohody o dodaní potravín dodávateľmi. Túto širšiu definíciu ustanovuje priamo smernica, a preto náš zákon musí túto definíciu prevziať, nakoľko ju v súčasnom období v takomto širokom znení neobsahuje.
Nová úprava sa týka aj niektorých neprimeraných podmienok. Ide napríklad o jednostranný postup zmluvnej strany, ktorým by zmenila platobné podmienky, napríklad kúpnu cenu, množstevné, miestne a časové podmienky dodania potraviny alebo kvalitu potraviny. Je teda cieľom zabezpečiť, že tieto zmluvné podmienky sa budú plniť tak, ako si ich strany v zmluve dohodli a ani jedna zo zmluvných strán nemôže mať právo tieto podmienky svojvoľne a jednostranne zmeniť a to ani vtedy, ak by si takúto možnosť v zmluve dohodli.
Ďalšou novou neprimeranou podmienkou je prenášanie zodpovednosti za pokazenie alebo stratu potraviny na dodávateľa, ak táto vada nastala u odberateľa po prevzatí potraviny. Nebude teda možné, aby odberateľ požadoval od dodávateľa peňažnú náhradu alebo iné plnenie za také znehodnotenie potraviny, za ktoré dodávateľ objektívne nemôže niesť zodpovednosť.
Neprimeranou podmienkou bude aj porušenie obchodného tajomstva, to znamená, že pri porušení obchodného tajomstva jedného zmluvného partnera druhým zmluvným partnerom už nepôjde len o porušenie súkromnoprávneho záujmu účastníka vzťahu, ale pôjde o správny delikt, za ktorý hrozí uloženie pokuty.
Okrem transpozičných úprav obsahuje návrh zákona aj úpravy vyplývajúce z poznatkov aplikačnej praxe a reaguje na pripomienky Európskej komisie uvedené vo formálnej výzve 2020/4004, zaslanej Slovenskej republike pre nesúlad zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami s právom Európskej únie. Takými úpravami je napríklad vypustenie neprimeraných podmienok, ktoré nie je možné v praxi kontrolovať a ktorých obsah navyše odporuje ochrane hospodárskej súťaže. Ide o kúpu potraviny odberateľom za nižšiu kúpnu cenu, ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa. Tieto ekonomicky oprávnené náklady nie sú upravené, takže je nereálne poukazovať a preverovať skutočné výrobné a iné náklady dodávateľa.
Ďalej ide o zníženie kúpnej ceny okrem zníženia, ktoré sa vzťahuje na potraviny predávané počas predajnej akcie odberateľa.
Na záver je potrebné sa vyjadriť k prerokovaniu návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Diskusia bola bohatá a rozhodne zaujímavá. Odznelo mnoho návrhov a podnetov, často protichodných, ako aj takých, s ktorými ako predkladateľ nemôžem súhlasiť. Chcem však napriek tomu poďakovať za záujem a za snahu o vylepšenie návrhu zákona a za jeho doplnenie o ďalšie potrebné ustanovenia, ktoré sú v prospech sledovaného cieľa návrhu zákona.
Verím, že, vážené plénum, sa rozhodnete tento návrh zákona podporiť, a vopred za to ďakujem. Nebude to zrejme úplne jednoduchá diskusia, očakávam, že aj tu sa ešte prejavia vlastne tie súvislosti, ktoré sa prejavovali počas obdobia medzi prvým a týmto druhým čítaním. Naozaj bolo veľa rokovaní, na ktorých sa zúčastnilo množstvo ľudí z jednej aj z druhej strany. Nájsť mieru a vyváženosť v tomto zákone bolo veľmi potrebné, nie ľahké, ale chcem veriť, že práve týmto znením zákona vďaka všetkým účastníkom v rokovaní sa to podarilo nájsť, a verím, že sa to teda prejaví nielen tu pri súhlasnom odhlasovaní v sieni zákonnosti, ale hlavne v podmienkach praxe, kde veľmi často dochádza k veľmi zložitým vzťahom medzi tou slabšou stránkou tohto vzťahu, teda našimi poľnohospodármi a potravinármi, prvovýrobcami a obchodníkmi.
Sme si vedomí toho, že majú oprávnené záujmy obidve strany tohto vzťahu, a sme presvedčení, že po tej bohatej diskusii, ktorá naozaj prebiehala veľmi intenzívne do posledných chvíľ, sa podarilo nájsť riešenie, ktoré je možné považovať za spravodlivé a hodné vášho súhlasu.
Vážený pán podpredseda, ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Ako istá spoločná téma, leitmotív vašich faktických poznámok sa zjavoval fond obnovy a odolnosti, že som nebojoval a že som to vlastne prehral. No, je to vec pohľadu.
Toto, čo mi tu takto elegantne posunul pán poslanec Linhart, veľmi dobre poznám a veľmi jasne som to aj na záznam vo vláde povedal a povedal som to aj včera v TA3. Nie je to pravda. Nie je pravda, že som čokoľvek ja alebo moji ľudia na ministerstve stiahol. Takže to je ako na to. Viete, ten boj mal deväť mesiacov. Z desiatich bodov sme išli na štyri, zo štyroch na dva a vždy sme mali pripravené argumenty, ktoré jednoznačne obhajovali to najzákladnejšie, vodu v krajine, biodiverzitu. Pretože my máme 6,2 miliardy na poľnohospodárov, ale ja im ich stadiaľ nesmiem zobrať ani nechcem. Toto je reforma krajiny, zanedbanej krajiny, ktorá potrebuje to, čo sa kedysi zrovnalo, zase vyrásť, fragmentovať, vysadiť, doplniť.
Čo sa týka pána poslanca, ktorý spomínal tú repku, že som teda nič nezmenil. Opäť pravda. A viete prečo? Pretože jednoducho to nedokážete zmeniť, pretože sme v systéme, ktorý dožíva sedem rokov. Nedokážem nastaviť pravidlá. Práve to som zdôraznil vo svojom prejave. Vytvárame nové pravidlá, ktoré budú platiť od roku 2023. Tam môžte povedať, že sme niečo nedodržali. Toto je dedičstvo, ktoré nezmeníte. Áno, možno som si naivne myslel, že to pôjde z roka na rok. Aj som prosil, aby sa osevné postupy zmenili. Aj som hľadal riešenie, ako zvýšiť finančné prídely.
Ale aby som teraz, lebo času je málo, vlastne čo sa týka toho zákona, pán Pellegrini, poviem vám to teda asi mimo tohto pléna, určite nedopustím. Väčší problém je, ako to čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobré popoludnie, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, dovolím si urobiť taký rýchly, možno nie celkom presný prehľad toho, čo v programovom vyhlásení vlády Eduarda Hegera sa nachádza. A poviem dopredu, nachádza sa to v podobe, ktorá určite ešte len čaká v mnohých smeroch na naplnenie. Nie je možné predložiť teraz odpočet všetkého, čo sme urobili, a všetkého, čo chystáme. Ale tých vecí, o ktorých chcem rozprávať je pomerne veľa.
Ale začal by som asi tým, čo som povedal na poslednej vláde, jej zasadnutí pod vedením premiéra vtedajšieho Igora Matoviča. Povedal som to vtedy s hrdosťou a rád a poviem to aj tu na tomto pléne veľmi rád. Ja som v podstate lesník, ktorý sa náhodou, hrou osudu stal politikom. Vážim si túto pozíciu a chcem povedať, že som za ňu vďačný. A som vďačný za to a som na to hrdý, že som mohol byť členom vlády Igora Matoviča. Človeka, ktorý mal jasnú, ale veľmi vzdialenú víziu, ktorej možno málokto veril. Ja som ho na tej vláde prirovnal k takému slovenskému Havlovi. Možno sa to niekomu nezdalo, ale prezident Česko-Slovenska niekdajší Havel bol tiež človek, ktorý asi nikdy nemohol tušiť, že sa raz posadí na prezidentskú stoličku, a napriek tomu bojoval za svoje životné presvedčenie. Takíto ľudia sú svetlom v našich životoch a ja som presvedčený , že ani Igor Matovič nemohol tušiť, kde ho to až zanesie, napriek tomu išiel za svojím cieľom. A ja som veľmi hrdý na to, že som chvíľku tej cesty, keď putoval za týmto cieľom, mohol byť pri tom.
No a teraz už poďme na slovenskú pôdu, poľnohospodárstvo, lesníctvo, potravinárstvo. Pri vstupe do budovy ministerstva pôdohospodárstva človek nemá veľmi pocit, že je to práve ministerstvo pôdohospodárstva. Je tam taká šedá atmosféra, ktorú som tam našiel a ktorú meníme, ale to nie je také dôležité. Dôležité je to, že tú budovu vytvára nie tá atmosféra šedých múrov, ktorú, verím, zmeníme, ale vytvárajú ju ľudia. A tí ľudia, ktorí tam sú, ktorí postupne prichádzali, alebo aj tých, ktorých sme tam našli, bolo tam aj mnoho výborných ľudí, ani zďaleka nie všetci takí, ktorí by mali byť určení na výmenu. Ale bolo tam veľa ľudí, ktorí na výmenu určení boli, dnes sú nahradení. A máme ľudí vo vedení ministerstva, na ktorých som tiež hrdý, ktorých považujem za isté bohatstvo, pretože môžme akokoľvek obracať listy, príkazné listy, písať a podpisovať, pokiaľ nemáme ľudí vo svojej blízkosti, ktorí do roboty nechodia len kvôli mzde, ale pre ktorých je istou odmenou práve pocit, že môžu robiť niečo zmysluplné, niečo, čo napĺňa ich životy, v takom prípade, ak by to bolo tak, bez týchto ľudí by sme nemohli urobiť nič, čo by mohlo byť hodnotené ako poctivá služba pre túto krajinu, čo by mal každý, kto vstúpi do budovy ministerstva považovať za hlavný cieľ.
Je pravda, že s tým vstupom do tejto budovy boli spojené aj momenty, ktoré neboli radostné a ktoré sme v podstate čakali. Jeden z nových útvarov, ktorý musel vzniknúť, je útvar protikorupčný. Tento útvar má jednu požiadavku, veľmi často opakovanú, je ich málo, chcelo by ich viacej, majú veľa roboty. Nie, nechcem o tom rozprávať, že tej roboty je veľa, že je ťažká, nepekná, že jej výsledkom sú trestné oznámenia a poznanie, že to, čo sme žili tu v minulosti, bola naozaj doba temna. Určite nebolo všetko zlé, určite nebude všetko výborné ani v našej dobe, ale som presvedčený, že ten nepomer medzi tým a tými, ktorí si túto krajinu chceli privlastniť ako svoju súkromnú firmu, a tými, ktorí túto krajinu považujú za miesto, kde musia slúžiť, je obrovský so všetkými chybami, ktoré sa do toho vkladajú, a so všetkou poctivosťou, ktorú ľudia slúžiaci dnes na ministerstvách aj tu v sieni zákonnosti na strane víťaznej koalície sú jednoznačne niečím, čo vstúpi do histórie slovenskej politiky ako nečakaný a veľmi pozitívny zlom. Ako zlom, ktorému sme možno neverili. Ľudia, ktorí mali nálepku "naši ľudia", nedotknuteľní, tí ľudia sa dnes podrobujú zákonu a je to tak aj v našom rezorte.
Možno to najdôležitejšie, čo by sme mali povedať, čo spája vlastne tú časť programového vyhlásenia vlády, ktorá uplynula za jednoročné obdobie, a tú, ktorá plynie teraz, to najdôležitejšie je spoločná poľnohospodárska politika. Máme úžasnú možnosť a zároveň aj obrovskú zodpovednosť, že sme vstúpili do služby tejto krajiny v období, keď sa na sedem rokov nastavujú nové pravidlá ako správne, zmysluplne, s cieľom zabezpečiť potravinovú bezpečnosť krajiny, rozdeliť obrovské zdroje, ktoré k dispozícii dáva jednak Európska únia a jednak štátny rozpočet, ktorý je zdrojom spolufinancovania jednotlivých pilierov, tak ako sa zvyknú lakonicky nazývať v pôdohospodárskej praxi.
Tých peňazí nie je málo. Asi ste dosť často počuli, že sme vlastne najbohatší rezort. Áno aj nie. Bohatý sme tým, že máme zodpovednosť za 88 % územia krajiny, za lesy, lúky, polia. A je to naozaj veľký podiel, takže tých peňazí, ktoré sú tu určené vo výške 6,2 mld. eur, ktoré máme na roky ´21 až ´27, sú naozaj obrovským zdrojom možností, zodpovednosti a dosiahnutia cieľov, ktoré sú pred nami.
Potravinová sebestačnosť je cieľom, ktorý preverila pandémia. Úkaz, s ktorým sme nepočítali, na ktorý sa nemožno sťažovať, ktorý treba len prijať ako istý zásah osudu a vysporiadať sa s ním čo najčestnejšie. Práve pandémia však ukázala, že naše polia sú chudobné produkciou, že máme málo toho, čo potrebujeme mať na našich stoloch, a že nedokážeme využiť potenciál tak, aby sme v prípade, pretože história neskončila, boli opäť podrobení takýmto skúškam, mali istotu blížiacu sa k sto percentám, že dokážeme prežiť aj v období, keď takéto príkoria, udalosti, vírusové nákazy alebo akékoľvek iné katastrofy sa vkradnú do našich životov.
Tá spoločná poľnohospodárska politika je dnes rozpracovávaná v 25 pracovných skupinách, ktoré veľmi tvrdo pracujú na jednotlivých témach, na jednotlivých oblastiach poľnohospodárskej výroby, tak aby sme našli ten najsprávnejší motív rozdelenia prostriedkov pre krajinu, pre ľudí, pre produkciu. Lebo ak by sme chceli použiť nejaké slovíčko, ktoré by vystihovalo náš rezort, tak by som si dovolil ponúknuť slovo miera. Extrémy, ako je známe aj zo štatistiky, sa vždy škrtajú a my musíme nájsť tú správnu mieru medzi ochranou krajiny, medzi chránením životného prostredia, ktoré je naozaj základom, a medzi produkciou potravín, bez ktorej žiť nevieme, nechceme a nemôžeme.
Tú mieru musíme nastaviť tak, aby sme dokázali zabezpečiť základné potreby krajiny aj ľudí. Je to niekedy veľmi zložité a použijem napríklad takýto vzor. Potrebujeme, aby krajina bola vľúdna, aby bola bohatá na rastliny a živočíchov a zároveň aj na produkciu potravín. Existuje niečo také ako biopás, niečo, po čom som tu, keď som tu pred rokom stál, volal, že toto je jedna zo základných vecí, ktorú musíme vniesť do krajiny, aby sme tie niekoľko stohektárové lány rozčlenili biopásmi, aby sme dokázali vniesť do krajiny prvky, ktoré sú priaznivé pre včelstvo, pre drobné živočíchy, pre bohaté rastliny.
Chcem použiť ten príklad kvôli tomu, aby som poukázal na to, že ak sme nášmu poľnohospodárovi v starej spoločnej poľnohospodárskej politike ponúkli možnosť vybudovať jeden hektár biopásu, ktorý musí mať šírku minimálne šesť metrov a dĺžku minimálne dvesto metrov, ak sme mu ponúkli 482 eur na hektár, tak výsledok za posledné roky je ten, že takýchto biopásov sme do krajiny dostali 104 hektárov. Do krajiny, ktorá má skoro 2 mil. poľnohospodárskej pôdy, sme dokázali takouto, nechcem povedať nepremyslenou, lebo nikto nemá patent na rozum a niekedy je veľmi ťažko odhadnúť, čo pôdohospodár akceptuje a čo nie, lebo on je ten pán, ktorý sa rozhodne, čo prijme a čo nie. A my mu musíme vytvoriť ponuku. My mu musíme odslúžiť. Dávam to ako príklad toho, že minulá intervenčná stratégia napríklad v tejto dôležitej oblasti, ktorá je pre mňa istou srdcovkou, aby sme tú krajinu mali fragmentovanú na políčka a polia, tak ako keď letíme nie ponad územie Slovenska, ale ponad územie Rakúska a vidíme, aký je to obrovský rozdiel, hranicu štátu nájdeme veľmi rýchlo, aby sme takéto polia mali.
Žiaľbohu, nestalo sa tak. Dnes sme v období dvojročného prechodného obdobia, keď sa jednoducho budeme musieť zmieriť s tým, že pravidlá boli dané, Brusel ich nemení ani rád, ani často a ani to veľmi nejde, a práve v tom by som chcel použiť tento príklad na to, aby som poukázal na desiatky a desiatky úloh, ktoré stoja dneska pred nami, aby sme 1. januára 2022 predložili do Bruselu spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá jednoznačne bude slúžiť tejto krajine a bude v súlade s európskymi požiadavkami.
Keď som povedal, že miera medzi životným prostredím a produkciou potravín je tým najzákladnejším, tak chcem povedať, že ako človek, ktorý je často podozrievaný z toho, že je príliš veľký ochranár a potom na druhej strane, že je možno príliš veľký lesník, to podľa toho, kto ma hodnotí, chcem zdôrazniť, že naozaj sú tu niektoré prvky, ktoré hovoria o veľmi zvláštnom využívaní práve týchto momentov.
Bola tu aj taká kritika, keď som sa vrátil z jednej z prvých ciest do Bruselu, že akým spôsobom sme bojovali za ekológiu pôdohospodárstva. A ten spôsob, a to chcem tým priblížiť tak reálny ten život toho ministra, ktorý vstupuje do toho veľkého sálu bruselského, bola taká dohoda dopredu, že viete čo, nebudeme za povinné ekoschémy, to je ten prvok, ktorý má byť vlastne ten vľúdny ku krajine v novom období sedemročnom spoločnej poľnohospodárskej politiky. Povieme, že sme proti, aby sme potom mohli taktizovať a aby sme možno mohli potom niečo vylobovať od predsedníctva.
Priznám sa, nie som možno ani šikovný, veď o tom svedčí viacero momentov, že úspechy sa dosahujú ťažko, ale vtedy som si povedal, a to bolo jedno z prvých vystúpení v Bruseli, že nebudem ten, ktorý bude taktizovať, lebo by to bolo proti môjmu presvedčeniu. A bol som asi druhý z ministrov, ktorý povedal, že je za povinné ekoschémy, žiadna dobrovoľnosť. My musíme do krajiny vniesť aj tento prvok, aj keď viem, že možno v tejto chvíli počúvajúci poľnohospodári povedia, no nie, to my predsi nechceme. Ale áno, oni to budú chcieť, len my musíme správne nastaviť spoločnú poľnohospodársku politiku. V tom je jednoducho čaro, to všetko, bohužiaľ, to je tak veľa. No nič, idem ja rýchlo, ja mám asi 40 poznámok malých.
PPA-čka, veľký problém. Stačila by nám sama osebe na to, aby sme mohli a museli riešiť zložité veci. Máme 20 takýchto inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva. To, čo sa dialo na PPA-čke, vyjadril forenzný audit a pracovná skupina, ktorá bude závery forenzného auditu prenášať do praxe, bude mať prácu možno na dva roky. Bude to veľmi ťažké.
Lesy Slovenskej republiky, za 20 rokov sa dvakrát nevydarila zásadná reforma. Robíme ju tretíkrát, nemáme nárok na reparát. Táto reforma sa musí podariť. Spúšťame ju k 1. júlu tohto roku a bude účinná k 1. januáru budúceho roka.
Slovenský pozemkový fond. Chcem poďakovať aj z tohto miesta, zachraňujú stovky hektárov. Nachádzame obrovské nedorobky po minulosti, keď mnoho rôznych aspektov sa prenáša do toho, že právoplatná štátna pôda sa považuje zrazu za pôdu neštátnych neznámych vlastníkov, teda súkromných neznámych a stáva sa hlavne v súvislosti s autostrádami, s pôdou pod diaľnicami predmetom kšeftov. Objavujú sa zrazu majitelia domnelí a zrazu skutoční šikovní notári a ich pomocníci dokážu urobiť niečo, čo by ochudobňovalo prácu. Preto vďačím napríklad Slovenskému pozemkovému fondu za to, že sa podarilo vniesť do tejto veci poriadok a stovky hektárov sa zachraňuje.
Ďalšia vec, bojovali sme celé minulé obdobie za spravodlivé nájmy od SPF. Jeden poľnohospodár mal za 4 eura hektár a druhý za 70. Koľko bolo s tým kriku. Áno, koľko nepopulárnych opatrení. To vyvolalo koľko kritiky Mičovského a spol. Dneska je vec vyriešená, verím, tak, že aj keď nie je dokonalá, je spravodlivá. Dvojité deklarácie, bitky na poliach. Nenašli sme ešte ten správny kľúč, ale sme našli prístup, ktorý umožňuje, aby sme dvojité deklarácie a ich dôsledky minimalizovali a aby sme, dalo by sa o tom dlho rozprávať, každá z týchto tém je hodná hodinovej rozpravy. Zastavili sme aspoň ten základný problém.
Dobytčie jednotky. Nikdy v živote nebola dobytčia jednotka za ovcu rovná krave. 6,6 ovce sa rovnala jedna kravička, prvýkrát.
Popularizácia domácich výrobkov. Viete, koľko sme jahniat predali pred dvomi rokmi do vlastnej siete? 400 kusov. Viete, koľko je kontrahovaných pre túto chvíľu? 10-tisíc a dopyt narastá. Nestálo to peniaze, len správny marketing, správny prístup a hrdosť na vlastnú, domácu produkciu.
Monitoring o pôde. Pôda živiteľka. Koľko krásnych prívlastkov pôde dávame. 91 % pôdy v našej krajine je v rukách nájomcov. To znamená ľudí, ktorí ju nevlastnia, ktorí ju len užívajú. Dôsledky na tú pôdu, česť všetkým výnimkám, sú často veľmi zlé. Nikoho nenapadlo urobiť základný monitoring, ktorý budú užívať naši potomci, lebo to bude trvať roky. Zakladáme sieť 40 x 40 kilometrov, aby sme celé Slovensko vedeli v ročných intervaloch mapovať z hľadiska živín, chemikálií, aby sme vytvorili časový sled, ktorý pomôže nám zorientovať sa v tom, čo nás živí.
Poľovníctvo, to bude tu osobitný ešte určite veľmi dlhý proces. Zákon je v medzirezortnom pripomienkovom konaní a ja som presvedčený, že naplníme to hlavné, čo sme sledovali, zamedziť tým obrovským škodám a prinavrátiť vlastníkom pôdy prioritne právo poľovníctva.
Hydromeliorácie. Keď som prišiel, tak mi povedali, no, máme 30 miliónov, ktoré sme premárnili. Ako sme ich premárnili? No, máme 5 200 km kanálov zanedbaných na Slovensku odvodňovacích, ktoré by bolo treba vyčistiť, dať do nich stavidlá, aby v prípade sucha sme ich zastavili a urobili z toho nádrže a v prípade povodní aby sme ich otvorili a umožnili krajine zachrániť sa pred povodňou. 30 miliónov? Kde sa stratili? No, nie sú, resp. nevieme ich použiť. Už sa nedá. Šanca je naveky premárnená. Realita je taká, že v týchto chvíľach sa tých 30 miliónov uviedlo do pohybu a verím, že v tých 5 200 km kanálov sa ide urobiť veľký kus roboty aj práve vďaka tomu, že sme tie peniaze dokázali pohnúť.
Výberové konania. Aj o tom by sa dalo dlho rozprávať, lebo aj tu sa stretávame s tým, že dneska tu zaznelo z pléna viackrát, že transparentnosť je falošný pojem. Ja vám garantujem, že ani jedno výberové konanie, a robili sme ich veľa, sme neurobili s cieľom, že by sme ukázali prstom na niekoho, tohto mi, vážená komisia, vyberte, lebo to si želá pán minister alebo niekto z jeho blízkosti. Ani v jednom prípade. Aj keď viem, že diskusie boli vedené na širokú tému. A garantujem, že aj rozhodnutia, ktoré prišli, raz sme sa tu o tom aj bavili, keď bol vybratý niekto, kto nesplnil očakávania, hoc patril medzi ľudí, ktorí sa považovali za mne blízkych, dokonca za priateľa, bola to aj pravda, odišli z funkcie. Minister nie je na to, aby prideľoval kamarátom, známym, priateľom nejaké posty. Práve naopak, tí majú veľkú nevýhodu na to, aby tá čistota, tá transparentnosť nebol pojem pre programové vyhlásenie vlády, ale aby to bol pojem pre naše svedomie.
Predaj po lehote minimálnej trvanlivosti. Na spadnutie, umožníme, je to pripravené. Toľko sa o tom roky rozprávalo a konečne sa to teraz spustí.
Pozemkové úpravy. Musím poďakovať štátnemu tajomníkovi Feckovi. Blíži sa k tomu, že ten svoj veľký sen, že po skončení, daj bože, štvorročného obdobia budú reštitúcie vybavené, je stále reálny. Tento sen žije. Po 30 rokoch je možné, že sa naplní, a ja veľmi za to ďakujem.
Zablúdim trošinka aj do oblasti, ktorá možno nie je celkom moja, ale s pánom kolegom Budajom na tom pracujeme. PCB-čky, obrovská záťaž. ÚKSÚP, náš ústav, urobil tam veľa meraní a zistili sme smutnú pravdu o tom, čo ľudia na okolí Strážskeho majú vo svojej pôde, majú vo svojej hydine, vo svojom dobytku, vo svojej vode. Robia sa opatrenia, za ktoré aj teraz chcem poďakovať, lebo je tu už ozaj kooperácia medzi ministerstvom vnútra, životného prostredia a naším ministerstvom. A ďakujem za to, že sa takýmto spôsobom môžme pozrieť ľuďom, ktorí žijú v trojuholníku smrti medzi Humenným, Strážskym a Vranovom do očí.
Máme tu možnosť hovoriť o tom, že tá redistributívna platba sa prvýkrát uviedla do života vďaka tomu, že sme sa popasovali s niečím, čo nebolo síce dokonalé, ale podarilo sa.
Rizikový fond, o ňom by sme mohli rozprávať.
Veterinárna starostlivosť. Koľko producentov dneska musí klamať, lebo máme problémy vo veterinárnej starostlivosti, musia dať jednoducho oficiálne na papier, že predávajú mlieko, a pritom robia syry a robia ich perfektné, lebo máme tak nastavený systém kontrol, raz z hygieny, raz z veteriny, že toho malého producenta, ktorý by v živote nezaklamal, lebo každý zákazník vidí presne, tu sú ovečky, tu je mliekarnička, tu je obchodík, nevieme mu pomôcť, toto budeme tiež riešiť v súlade s tým.
Ekologické hospodár... (Prerušenie rečníka predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán minister, ja by som to, pri všetkej úcte...

Mičovský, Ján, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) Ja viem, nezvládol som čas, sa ospravedlňujem...

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníkom.) ... pri tých ovečkách ukončil.

Mičovský, Ján, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Ďakujem pekne za pozornosť. Ďalšie a ďalšie problémy, ktoré tu sú, prepáčte, že som ich povedal v takom poradí, nie z hľadiska významnosti, ale rozhodne vám chcem poďakovať za to, že ste si to vypočuli, a poďakovať za to, že budete sa zamýšľať práve nad tým, čo som v úvode naznačil, čo je základom nad mierou. My musíme nájsť mieru, pretože v štatistike sa extrémy škrtajú a my ich musíme škrtnúť aj pri pohľade na našu krajinu. Musí byť krásna, musí byť bohatá, ale musí byť aj úživná.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ak som správne rozumel, pán poslanec, spytujete sa jednoducho na to, že či som s pánom Vigodom priateľ, áno? Či už nie som. Viete, určite som, ja si pána Vigodu vážim. Môžem tu otvorene povedať, že občan Mičovský alebo lesník Mičovský nemá s pánom Vigodom žiadny problém, napokon jeho história osobná ukázala, že vo chvíľach, keď sa rozhoduje o tom, ako dokážeme na križovatke svojho osobného života zareagovať, zareagoval správne. Postavil sa za cenu, za pravdu a spravodlivosť vo svojej funkcii. Len viete, ako minister Mičovský vykonávajúci túto funkciu nemôžem hodnotiť ľudí podľa toho, či sú mi priateľmi, alebo nie sú mi priateľmi, ale podľa toho, či spĺňajú náročné parametre tej služby, do ktorej sme vstúpili. A tu som otvorene povedal aj Maťovi Vigodovi a hovorím to aj tu, však sme tu nie za seba, sme tu za občanov tohto štátu, že tie parametre nespĺňal.
No ale vy ste tam dali aj jednu podotázku, že, že a teraz sa už niečo robí? No robí sa od nástupu nového vedenia. Tie kroky sa vykonávajú a veľmi účinným a vysledovateľným spôsobom, ale to by sme rozprávali už o detailoch, ktoré asi nepatria na túto scénu. Ja zopakujem, že intenzita práce niežeby bola ideálna na tom, aby sa vykonala táto obrovská operácia, keď sa takýto obrovský podnik ide stransformovať z hľadiska nielen organizačnej štruktúry, ktorá sa tak často sleduje, koľko závodov, koľko správ, nielen z hľadiska počtu ľudí, ktorí, samozrejme, všetci nebudú môcť prejsť do novej štruktúry, ale garantujem, že tí, ktorí sú špičkoví a dobrí alebo aspoň priemerní do toho prejdú, ale aj z hľadiska práve vypočutia tej spoločenskej objednávky a požiadavky lesa.
Viete, lesníctvo má sedemstoročnú históriu, a to, že sme teraz pred obrovským kvalitatívnym skokom, keď vstupujeme do éry prírode blízkeho hospodárenia, je niečo, čo bude určite zapísané do histórie lesníctva ako úspešný príbeh, ale treba na ňom ešte veľa vykonať a verím, že sme práve na jeho úspešnom začiatku.
Ďakujem, skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem pekne. Dobré popoludnie. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážený pán poslanec, ďakujem za túto otázku. Odpoviem asi nasledovne. Má to svoju históriu.
Snaha o zásadnú reformu štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky má už takmer osemnásťročnú históriu. Prvýkrát ten pokus nevyšiel v roku 2004, keď bola úprimná snaha zreorganizovať tento najväčší štátny podnik na Slovensku. Vstúpili do toho rôzne politické hry a nepodarilo sa to. Druhýkrát zásadná zmena sa snažila byť presadená vtedajším vedením podniku v roku 2009. Výsledok bol rovnaký. Nepodarilo sa. Uplynulo dvanásť rokov a máme tu stále podnik, ktorý nereagoval správne na spoločenskú objednávku, nereagoval správne na vývoj klimatických zmien, nereagoval správne ani na potreby zamestnancov, ktorí mnohokrát strácali vieru, že ten podnik môže byť vedený iným, kvalitnejším a pre prírodu vľúdnejším spôsobom.
Po nástupe do tejto funkcie som sa naozaj rozhodol spolu s vedením ministerstva, že sa pokúsime o tretí zásadný pokus urobiť reformu, a som presvedčený, že tá reforma bude úspešná. Reforma však vyžaduje ľudí a vy sa ma správne spytujete hneď v úvode, že teda čo sa deje, lebo po odchode pána generálneho riaditeľa Vigodu, ktorého som odvolal, akoby sa nič nedialo.
Musím povedať, že tento pohľad je zásadným spôsobom nesprávny. Ja môžem aj na tomto fóre v sieni zákonnosti povedať v súlade so svojím svedomím, že pán Vigoda bol vybratý tak, ako vyberáme napokon všetkých zamestnancov do vedúcich funkcií, otvoreným výberovým konaním. Netajím dokonca, že to je človek, ktorý mi bol aj osobne veľmi blízky, pretože som prešiel s ním kus cesty o snahe o slušné Slovensko. Ale naozaj ciele, ktoré som si kládol, a požiadavky na ľudí, ktorí tam mali tieto ciele dosahovať v tomto podniku, neboli napĺňané v jeho osobe, a preto som sa rozhodol po istom čase urobiť ten krok, ktorý spomínate.
Dnes je nové vedenie podniku a v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že by sa nič nedialo. Existuje tam v týchto mesiacoch vyše 20 tímov, projektových útvarov, do ktorých sú prizvaní tak zamestnanci z generálneho riaditeľstva, ako z lesných správ, ako z lesných závodov. A tieto projektové tímy veľmi účinným spôsobom nastavujú nové pravidlá fungovania. Pretože tieto tímy sú dôležité nielen kvôli tomu, že sú to odborníci, ktorí rozumejú svojej problematike, ale sú to ľudia, ktorých dosť často kapacity boli nevyužívané. Pretože vždy sa hovorilo, že tá zmena musí prísť s nejakým politickým konsenzom zhora. A o tom som ja osobne presvedčený, že ak ľudia, ktorí sú uprostred diania, nebudú prizvaní do aktívneho výkonu služby, aby sa sami snažili o zásadnú zmenu tohto významného podniku, tak žiadne výmeny ani politika nedokáže tu zmenu presadiť.
Takže odpovedám, že tých vyše 20 tímov a vyše 100 ľudí, ktorí tam sú, vykonávajú svoju prácu tak, aby bolo možné k 30. júnu tohto roka, čo je v podstate už za dverami, blízko, urobiť všetky transformačné kroky tak, aby boli platné, a zároveň urobiť prípravné opatrenia tak, aby platnosť týchto krokov bola účinná od 1. januára 2022. Je to veľká úloha, je to obrovský rozsah prác a ja som hrdý, že sa vykonávajú v súlade s mojimi predstavami, na rozdiel od tých predchádzajúcich krokov, ktoré boli nevýrazné alebo neboli vôbec.
A teda odpovedám na vašu otázku tým, že tento proces bol výrazne zrýchlený, má parametre, ktoré sa sledujú na týždennej báze, a zatiaľ všetky okolnosti plnenia týchto parametrov nasvedčujú, že úspech transformácii v štátnom podniku Slovenskej republiky je možné dosiahnuť. Samozrejme, aj s podporou možno všetkých, ktorí na tento podnik pozerali neraz trocha skrivodlivo. Je to veľký náročný podnik a potrebujeme ho všetci, pretože, ako som v úvode povedal, spoločenská objednávka velí niečo iné než kroky, ktoré sa v minulosti v tomto podniku vykonávali, aj keď zďaleka neboli zlé, ale doba išla dopredu a my musíme s týmto podnikom túto dobu dobehnúť.
Ďakujem pekne, skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Ďakujem aj za túto diskusiu, naozaj si vážim váš záujem aj cítim to racio, ktoré v tom je, takže dovolím si zareagovať nasledovne. Predovšetkým nad všetkými týmito úvahami je naozaj vážna pandemická situácia, to sa dohodneme na tom, že jednoducho to, čo prežívame, je extrémne zlé a ohrozuje to vlastne celú maličkú guličku menom Zem.
Základný rozdiel, teda keď ste zablúdili, pán poslanec, do toho Nemecka, je možno v tom, že jednotlivé krajiny naozaj, veď to vidíme dnes na mnohých príkladoch, pristupujú k riešeniu tejto zložitej a jedinečnej situácie, s ktorou nemá svet skúsenosti, veľmi rôzne. A to, že v Nemecku takýmto spôsobom pracujú, ja nespochybňujem, len si dovolím uviesť z hľadiska princípov prác aj z hľadiska pravidiel bezpečnosti práce v lese jeden základný fakt, ktorý – a to reagujem aj na druhého pána poslanca – zásadným spôsobom odlišuje pohľad na zalesňovanie a ťažbu.
Zalesňovanie sa vykonáva hromadným skupinovým spôsobom, keď skupina pracovníkov v lesnom hospodárstve, ktorá má na to kvalifikáciu alebo je nejakým spôsobom združená v nejakej dodávateľskej firme, naozaj spoločne sa dováža na pracovisko, spoločne to v tesnej blízkosti vykonáva a nie je možné tam zabrániť kontaktom, ktoré sa dajú nazvať z tohto pohľadu napriek tomu, že sa jedná o exteriér, nebezpečný.
Pravidlo o ťažbe zase nám nariaďuje, že vzdialenosť medzi dvomi ťažbovými robotníkmi musí byť, ak sa nemýlim, teraz mi možno odpustia pracovníci bezpečnosti v lesnom hospodárstve, ale na dvojnásobnú výšku stromu. Znamená, že oni doslova nesmú byť v tesnej blízkosti, pretože by ohrozili navzájom sami seba možnými padajúcimi stromami. A je to, ešte to je, myslím, aj doplnené tým, že sú povinní sa raz za čas hlasovými, zvukovými signálmi kontrolovať, či sú v poriadku, či náhodou predsi nedošlo aj k nejakej nebezpečnej udalosti a dotyčný kolega vzdialený na tie dvojnásobné výšky ťaženého porastu je v poriadku, nažive a zdravý.
Takže toto je možno ten dôvod, ktorý používam ako reakciu na vaše logické závery, že prečo sa teraz snažíme povýšiť bezpečnosť ľudí z hľadiska obrany voči pandémii, voči vírusu nad záujmy možno toho pohľadu na lesné hospodárstvo a prečo v tom lesnom hospodárstve zásadným spôsobom odlišujeme ťažbu od pestovnej činnosti na základe bezpečnostných predpisov, ktoré sú platné či v dobe pandémie, alebo v dobe, keď pandémia tu nie je. Takže to je také vysvetlenie, keď si dovolím vás poprosiť, aby ste na to pozreli, naozaj nieže teda chcem použiť to právo, že zákon schválime tak alebo teda schválite tak, ako ho navrhujeme, ale že naozaj tu nie je to nebezpečenstvo, ktoré vy naznačujete tým, že by došlo k nezabezpečeniu a k nezalesneniu týchto plôch.
A opätovne zdôrazňujem, že možno už čoskoro budem tu stáť pred vami a budem presadzovať zákon, ktorý práve umožní tú dvojročnú lehotu, ktorú dodnes ukladá ako povinnosť na zalesnenie, predĺžiť, lebo sa dopúšťame obrovských chýb voči ekonomike lesa aj voči prírode, keď sa snažíme zalesňovať rýchlo. Je to nesprávny postup, ktorý nezodpovedá prírode ani ekonomickým nárokom a potrebám lesného hospodárstva.
Asi toľko na vysvetlenie. V každom prípade ďakujem za možnosť tejto diskusie.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, nepochybujem, že vychádzate teda s dobrým úmyslom a ja budem aj v dobrom odpovedať, lebo naozaj je to vec hodná objasnenia.
Za prvé, berme ako zákonnú povinnosť, že každá holina musí byť zabezpečená, teda zalesnená do dvoch rokov. To je axióma, ktorá je v zákone a ktorej sa určite týmto návrhom zákona pandemickým nedotýkame.
Je zase treba zobrať do úvahy ten prvý základný dôvod, prečo sa vlastne to zalesňovanie dostalo medzi tie momenty, ktoré považujeme v súvislosti s pandémiou za potrebné nejakým spôsobom oddialiť, respektíve tolerovať nesplnenie termínov, ktoré by inak boli v prípade nesplnenia postihované nejakými sankciami. Pri zalesňovaní je to tá okolnosť, že zalesňovanie sa vykonáva skupinovo, je to obyčajne vykonávané pestovnými čatami, pestovnými pracovnými zoskupeniami, ktoré práve z toho titulu, že aj keď sa zalesňovanie vykonáva takpovediac relatívne v zdravom prostredí exteriéru, voľnej prírody, vyžaduje zhromaždenie väčšieho počtu robotníkov, zamestnancov pestovnej činnosti a práve tento skupinový spôsob vykonávania je tou prvotnou príčinou k tomu, aby sme vykonávania zalesňovania považovali v období pandémie za nebezpečné z pohľadu možného rozšírenia vírusu.
Ale ja vnímam to, čo ste povedali, ako naozaj hodné diskusie, a preto chcem objasniť nielen túto prvotnú príčinu, ale vy sa spytujete presne na to, že či je potrebné opakovať takýto verdikt zákona, ktorý hovorí o tom, že sa to vykoná opakovane. Tu by som chcel povedať, že vždy je tá povinnosť zalesniť do dvoch rokov, ostáva týmto zákonom nedotknutá. Len v prípade, ak by pandémia trvala dlhšiu dobu, čo si teda nikto z nás neželá, tak je tu zámer predkladateľa tohto návrhu zákona zabezpečiť to, aby nebolo potrebné ustavične prijímať ďalšiu zákonnú úpravu toho, že sa predlžuje doba na zalesnenie alebo že teda opakovane je možné predĺžiť a aby to určite platilo len do obdobia, pokiaľ máme pandémiu prítomnú v reálnom živote krajiny.
Potrebujem za nevyhnutné aj doplniť takú dôležitú lesnícku okolnosť, že samotné zalesňovanie holín de facto dnes už nie je základným problémom, lebo my holiny, holoruby nerobíme. Tak ako ste spomenuli, že tie holoruby by niekto zneužil na to, že sa drevo vyťaží a následne sa nezabezpečí samotná plocha výsadbou, dnes sme, tak ako ste správne povedali, v období prírode blízkeho hospodárenia, keď dokonca je naším cieľom lesníckym odďaľovať dobu zalesňovania kvôli tomu, že zákonná povinnosť zalesniť do dvoch rokov mnohokrát spôsobí to, že sa vynaložia obrovské náklady na zalesnenie na sadenice, ktoré treba dopestovať v škôlkach, kde sú nemalé náklady, ktoré treba dopraviť na plochu a potom ich zalesniť, vysadiť. Oveľa rozumnejšie, potrebnejšie a z hľadiska moderného lesníckeho nazerania na to, čo chceme považovať za našu dôležitú rozhodujúcu činnosť, je počkať na prirodzené zmladenie. A považujeme za nevyhnutné skôr v tomto ohľade urobiť ďalšiu zákonnú zmenu, ktorá umožní na samotné zalesňovanie a konečné zabezpečenie takejto plochy čakať aj niekoľko rokov, aj viac ako tie dva roky. Je to proste kvôli tomu, že prírode blízke hospodárenie vyžaduje, aby pracovala príroda a nie človek.
Takže dovolím si zdôrazniť, že tento úmysel určite v tomto zákone nemôže viesť k tomu, že by sa dopustili niektoré subjekty toho, že takýto les sa vyťaží a rýchlo niekto zdupká, lebo máme tu predsi odborného lesného hospodára, ktorý je v každom majetku, či je to súkromný, spoločenstvenný, alebo štátny, ktorý zabezpečuje túto činnosť a nemôže pripustiť, aby sa nevykonal zásah v tú chvíľu, keď to jednoducho tá príroda sama ponúka, ale čakanie aj tých päť rokov niekedy je viac ako rozumné oproti tomu rýchlemu zalesňovaniu. Tá veta, že sa to zatiahne černičím a že za chvíľočku bude tam teda ťažké zalesňovanie, mnohokrát práve nezodpovedá tej skutočnosti. Vie, sa deje to, a to už nechcem vás unavovať tými podrobnosťami, ale veľmi často vytýkam aj svojim kolegom, že sa ponáhľajú so zalesňovaním. Máme tam množstvo prirodzeného zmladenia, ktoré sa nepostrehne, ktoré tam je, ktoré matka príroda zadarmo zabezpečí, a dokonca v genetickej kvalite, a my sa kvôli buď naplneniu zákona, to je ten lepší prípad, alebo kvôli tomu, že chceme dať prácu niektorým skupinám, ktoré by inak tú prácu možno nemali, ponáhľame s umelým zalesnením a zistíme, že na jednej ploche vynaložíme naozaj stovky, ak nie tisícky eur nákladov zbytočných. Takže ten pohľad na to zalesňovanie treba chápať aj z tohto aspektu, ale rozumiem, že to som dal trocha tak akože navyše nad tú vašu úvahu, nie je to predmetom vašej otázky.
Predmetom vašej otázky je, či sa to nemôže zneužívať. Hovorím nie, lebo dobrý lesný hospodár nemôže pripustiť, aby sa nevykonala, pokiaľ už nebude trvať nebezpečenstvo pandémie, tá fáza práce v lese, ktorá je tam aktuálne potrebná. Takže práve inštitút odborného lesného hospodára je ten, ktorý je nadriadený vlastníckym právam a ktorý bez ohľadu na vlastníctvo v danom období nariadi vykonať to, čo je vykonať nutné, takže žiadny únik človeka, ktorý vyrúbe alebo teda zištného ťažbára, ktorý vyťaží drevo a už viacej nezalesní, nemôže nastať alebo teda nemôže nastať normálnym, zákonným spôsobom.
Asi toľko na vysvetlenie. Takže niežeby som si nevážil váš názor a vstup do toho, len nevidím dôvod na to, aby sme túto časť zákona zmenili, pretože nie je nebezpečenstvo, že by sa mohla zneužiť v rozsahu alebo spôsobom, aký ste naznačili.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prijmite predovšetkým na úvod moje ospravedlnenie, že meškám, naozaj som mal informáciu, ktorá bola založená na tom, že tento návrh je založený, je preložený až na záver rokovania tejto schôdze, takže je to moja chyba, že som to takto vyhodnotil, prepáčte, prosím.
A teraz už samotný návrh zákona. Predložený návrh zákona reaguje na vyhlásený núdzový stav na postihnutom území Slovenskej republiky v súvislosti s pandémiou.
V čase obmedzenia slobody pohybu a práva uskutočňovať hromadné podujatia nie je možné zabezpečiť niektoré práva a povinnosti skladovateľov, vlastníkov a správcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov, obhospodarovateľov lesov, vyhotovovateľov programov starostlivosti o lesy, orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, orgánov dozoru, kontroly, ako aj samotného ministerstva v potrebnom rozsahu, resp. v lehotách stanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z toho dôvodu sa navrhuje nevykonávať kontrolu verejného skladu a kontrolu množstva tovaru a zároveň v niektorých konaniach prerušiť plynutie lehôt priamo zákonom alebo umožniť správnym orgánom predĺžiť niektoré lehoty.
Nemožnosť zabezpečenia celoživotného vzdelávania odborne spôsobilých osôb v lesnom hospodárstve môže v niektorých prípadoch znamenať stratu ich spôsobilosti a následne aj stratu zamestnania, čo by malo negatívne sociálne dopady na tieto osoby vrátane ich rodín.
Cieľom návrhu zákona je predísť ohrozeniu verejného zdravia, ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd a negatívnym finančným a sociálnym vplyvom na subjekty uvedené v návrhu zákona, ktorých nesplnenie povinností by inak podliehalo sankciám.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toľko oficiálne úvodné slovo. Ďakujem za prerokovanie tohto návrhu a prosím o jeho schválenie.
Pán podpredseda, skončil som.

Vážený pán podpredseda, ďakujem veľmi pekne. Budem len stručný a v podstate zareagujem na pána poslanca Takáča, lebo naozaj, pán poslanec, chcem oceniť istú vecnosť, nemám s tým problém a ja, ja som toho názoru, že treba ozaj diskutovať o veciach. A to, že sa do toho dostáva politika, budiž, ale ak ide o vec, ja, čo sa týka vášho pohľadu na tie nájmy, s tým prvým, čo ste povedali, nesúhlasím, lebo naozaj to je niečo, čo predchodkyňa dnešnej generálnej riaditeľky mala urobiť. Dokonca po ministerstve kolujú aj tie výroky, že čo s tebou urobím, keď si dovolíš túto úpravu urobiť. Bola nepopulárna, bola ťažká, veď som za ňu znášal celý minulý rok ťažké torpédové zásahy.
Ale to druhé, čo ste povedali, s tým súhlasím a je to na svete. To, že sme už zapracovali teraz nový koncept výpočtu týchto cien, ktorý rešpektuje tie bonitopôdne jednotky ekologické, to, že rešpektuje reálie danej lokality, rešpektuje sklon, klimatické pomery, že sa snažíme teda tú cenu priblížiť naozaj reálnym cenám, dokonca sa tam pracuje aj, aj s predajnou cenou pôdy a jej likviditou v rozsahu 25 rokov, za koľko by cena bola schopná zarobiť na seba. To sú veci, kde niekoľko mesiacov odborné tímy pracovali, a tento návrh už uzavretý bude použitý ako podklad pre výpočet tohtoročných cien.
Takže myslím, že tam je to úplne v poriadku. A čo sa týka tých malých, že ma niekde nevideli a niekde videli, máte pravdu, nuž kto z vás bol úplne všade? Áno, s niektorou partiou som prespával aj v maštalkách, keď sme išli v traktoroch, s niektorou nie, niektorí ma kritizujú veľmi, niektorí málo, ale veď o to nejde, nech kritizujú. Len nech sa vždy môžem postaviť pred nich, pred kohokoľvek, aj pred vás, s pocitom, že nech sa čokoľvek rozpráva, nemusím pred nikým klopiť zrak. A pri tom by som v tejto politike chcel ostať. Takže aj teraz pozrite, za chvíľočku možno budú traktory pred ministerstvom. Viete, ako to využijete? Aký je Mičovský nepodarený a čo všetko za tých desať mesiacov dopustil? Áno, máme tu redistribúciu, máme tu podporu tých malých, zaplatia ju trocha tí veľkí, ale zároveň máme tu veľkú snahu všetkým bez rozdielu a máme na to výkonné mechanizmy na našom ministerstve, podporiť všetkých, veľkých, malých, stredných, najväčších aj najmenších, ak pôjdu po produkcii, lebo produkcia je to, v čom sa nezhodneme s Bruselom, keď už ide o to.
Tam nie je, to neni otázka servilnosti, pán poslanec. To je otázka presvedčenia. Brusel naozaj nechce, aby sme produkovali. Neviem, či táto reč ide tak ďaleko, ale možno tam dôjde. Ja aj z osobných kontaktov viem, že neprodukujte, oni budú radi nám platiť. Aj tie priame platby proste, nemali s tým problém, aby išli tak, ako idú. Ale my chceme prestaviť ten mechanizmus tak, že tá redistributívna platba, ktorá bude za chvíľočku predmetom vášnivých diskusií možno aj v uliciach, je prejavom tej základnej spravodlivosti, podpory malých, to vlastne v tejto chvíli využívam tento priestor aj na to, aby som to takto oznámil.
A čo sa týka podpory produkcie, tam rozdiel nebudeme robiť. Možnosti, ktoré má ministerstvo, sú veľké, spôsoby ich nastavenia je z minulosti zdedený, ťažkopádny, niektoré schémy sú nekonečne zdĺhavé, pomalé, budeme ich urýchľovať a najmä ani jedna z nich nebude netransparentná.
Asi toľko som chcel. Ďakujem pekne za túto možnosť pred vami vystúpiť, vážim si to.