Videokanál poslanca

(Vymazať rámček.)

(vymazať rámček.)

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Kolegyne, kolegovia, ja v tejto ústnej rozprave prednesiem ešte jeden pozmeňujúci návrh poslancov Vetráka a Mičovského, ale skôr ako sa tak stane, chcem ešte vlastne dopovedať to, čo som nestihol v písomnej rozprave. Ja som tam práve začal tú úvahu z dnešnej rannej tlače, že vyskytli tam sa, vyskytli sa tam veľmi zaujímavé informácie ohľadom tragédie študenta Daniela Tupého, že vlastne už dlhé roky sme pravdu poznali alebo boli tu ľudia, ktorí poznali pravdu, minimálne tušili vážnosť tejto situácie, ale práve možno aj spoločenská atmosféra a – povedzme si úprimne – aj v Policajnom zbore, aj tam, kde by teda možno to malo byť medzi pracovnými povinnosťami na prvom mieste, odvaha a statočnosť, možno aj tam došlo k nejakému zaváhaniu. Samozrejme, netrúfam si posudzovať, len chcem upozorniť na ten aspekt, že si veľmi vážim ten ranný rozhovor, ktorý bol uverejnený v tejto tlači, že, že sme vlastne skrývali sa pred pravdou v takejto strašnej závažnej veci, ktorá sa netýkala len ľudského života mladého človeka, ale atmosféry spoločnosti. Veď dať otázku, kto by chcel, aby naše deti zabíjali za odvahu hovoriť pravdu alebo za odvahu ísť niekde na prechádzku, však to je nemysliteľné. Takže to je na toto konto.
A potom ešte na konto tých konkrétnych príkladov. Ja som naozaj bol tak trocha zosmutnený, aj keď možno tam bol aj podtón veselosti, že keď bola tá prestrelka, že kto toho pána Vlčana dotiahol do tej politiky, že ja som teda povedal áno, formálne ja, keď som dostal tú otázku, že hľadáš štátneho tajomníka, od Ľuba Šťastného. Nuž, hľadám. Tak som sa stretol s ním a naozaj oslovili ma jeho vedomosti aj schopnosť argumentovať, ale stalo sa potom to, čo sa stalo. Ja keď som zistil pravdu, tak tiež som mohol komfortne, hej, povedať, že radšej pomlčím a nebudem sa púšťať do boja, ale ja som tohto pána poslal preč po istom upozornení. A to, čo sa potom dialo, viete, to je len taká ukážka, že dokonca aj my, čo máme byť príkladom, máme oči a nevidíme, máme uši a nepočujeme a tvárime sa, že všetko je v poriadku. Koľkí prišli v posledných dňoch za mnou – a ja si to aj vážim –, že netušili sme, že máš takú pravdu. A ja som hovoril, že toto už je len posledná kvapka. A nechcem hovoriť teda o sebe.
Práve som hovoril o tom pánovi itečkárovi, ktorý milióny nám zachránil, bojuje za ne a za to dostal výpoveď. Protikorupčné oddelenie, odchod. Toto je príklad boja proti korupcii v štátnej službe? Mrzí ma to a mrzia ma aj tie niektoré súvislosti s tým. Ale moja stará mama hovorila takú krásnu vetu, že každému času dosť, a myslím, že sa to potvrdí, aj keď niekedy tie božie mlyny melú trocha v takom spomalenom rytme, ale väčšinou sa k tej pravde dostaneme, aj keď nehovorím, že poznáme v tejto chvíli absolútnu. Všetko je otvorené a zápas o slušnú demokratickú krajinu nebude končiť ani s týmto zasadnutím, ani s týmto parlamentom, ani s týmto volebným obdobím. Takže toľko.
A teraz ešte na dovysvetlenie k tým pozmeňovákom, ktoré som prečítal a ktoré som možno nestihol okomentovať. Je tam tá cena štátna navrhnutá Rad Ďurka Langsfelda. Áno, ono je to spojené s tým, ja to aj stadiaľto poviem, ale bol by som rád, keby sme prejavili istý stupeň veľkorysosti, že túto cenu som si vymyslel voľakedy ešte ako poslanec OĽANO, zobral som si príklad z toho bojovníka z rokov meruôsmych, ktorý nebol tak možno známy ako Alexander Dubček alebo ako Hurban, ale ktorý napriek tomu môže byť ako svetlým bodom v slovenskej histórii, bodom, keď mladý učiteľ Juraj Langsfeld, rodák zo Sučian, keď stál pred dilemou absolútne najväčšou, či si zachrániť život, alebo bojovať za pravdu, prejaviť odvahu, tak povedal tú historickú vetu, ktorú slovenskí literáti zaznamenali veľmi pekne. Tá veta znela: Teraz ma súdi nepriateľ, ale raz ma budú súdiť moji Slováci a pred tými by som nechcel prepadnúť, ale obstáť.
Je to silná veta, ktorá možno má opäť ten nános, budete mi vytýkať, nejakého pátosu, ale by mala zasiahnuť naše svedomie a stotožniť sa zároveň s tým by sme sa mohli na tomto príklade tohto človeka, že stojí za to, aby sme za osobnú, občiansku statočnosť prejavenú, vždy to tak bude v istom nekonformnom režime, nikdy to nebude pohodové, nikdy to nebude, nikdy nebudete mať väčšinu za sebou, že keby takáto štátna cena bola zaradená do systému posudzovania občianskej spoločnosti a odmeňovania tých, ktorí by boli uznaní za vhodných jej nositeľa, považoval by som to za veľmi pekný moment.
Priznám sa aj taký svoj osobný, že už neplánujem kandidovať a bol by som rád, keď som voľakedy začal s protikorupčným bojom, keby práve táto z môjho pohľadu bodka za touto snahou bola daná. Ale ani moja snaha neni dôležitá, ani moja bodka, ani moje úmysly, sme tu všetci len slúžiaci na chvíľočku, niekto dlhšiu, niekto kratšiu chvíľu, ale príklad Juraja Langsfelda by sme mohli zakomponovať do historickej pamäte našej krajiny aj práve touto štátnou cenou.
Budem veľmi vďačný, ak sa na to pozriete týmto pohľadom a ak sa pozriete na to aj tým pohľadom, že budem v tom pozmeňováku hovoriť o, aj o finančných odmenách. Sú spojené s týmto návrhom a veľmi rád zdôrazním, že nikto z ľudí, ktorí v minulosti sa prejavili týmto spôsobom, ani tí, čo sa v budúcnosti prejavia, dajbože, nikto nebude uvažovať s tým, že chcem si zarobiť nejaké peniaze. Proste s týmito krokmi je taký úzus, sú spojené aj nejaké finančné odmeny aj pri tej štátnej cene, aj pri tom zákone samotnom. Nuž bol by som nerád, ak by to niekto vnímal tak, že naozaj ideme si zaplatiť občiansku odvahu, pretože občianska odvaha sa zaplatiť jednoducho nedá. A ak niekto dostane od štátu vyznamenanie a s tým aj nejaké peniaze, to neni zaplatená odvaha, to je len vzdanie úcty možno aj týmto spôsobom, však žijeme aj za peniaze a poctivo zarobené peniaze predsi by nikoho nemali stavať do role nejakého nehodného človeka.
A aby som aj pánovi poslancovi Dostálovi odpovedal aj na tú otázku, čo som, ozaj sa ospravedlňujem, pán poslanec, že som nestihol to vysvetliť, čo sa týka toho nároku na tých šesť platov. Je to chápané tak, že ak niekto prejavil odvahu a poukázal na konanie, ktoré má charakter korupčného a za to bol pozastavená, bola pozastavená jeho pracovná zmluva, resp. bola mu daná výpoveď, ale túto výpoveď úrad pre ochranu oznamovateľov korupcie zastavil, to znamená jej účinnosť, a obrátil sa dotyčný na súd a súd dal za pravdu, že tá príčinná súvislosť medzi výpoveďou a tým protikorupčným konaním tohto zamestnanca je preukázaná a zároveň aj nadobudla, nadobudlo toto rozhodnutie právoplatnosť, to znamená, je tam pomerne veľa blokačných momentov, takže až potom, keď nastanú všetky tieto tri okolnosti, tak má tento oznamovateľ, zamestnanec alebo budúci bývalý zamestnanec právo dať výpoveď a požiadať o tých, dostať za to, nieže požiadať, dostať za to šesť platov odstupného, čo je mizivá čiastka.
Ja to aj dovysvetlím. Opäť musíme chápať, že ten človek, aj keby sa stala ponuka, že sa má vrátiť, že sa môže vrátiť, vráti sa do takéhoto neprajného prostredia, kde vás odsúdil nielen zamestnávateľ, ale veľmi často aj okolie zamestnancov, kde je viac-menej hypotéza, ktorá, ktorú by asi nikto veľmi nepovažoval za reálnu. Takíto ľudia obyčajne odchádzajú natrvalo preč a pomôcť im hľadať si novú, nové pozície pracovné, aby sa uživili tým, že dostávajú odstupné šesť platov, nepovažujem v tejto súvislosti za neprimerané a tobôž, že sa k tomu môžu prepracovať až potom, keď súd potvrdí, že príčinná súvislosť medzi ich odvahou a výpoveďou je potvrdená aj právoplatným rozsudkom.
No a teraz dovoľte, aby som už teraz čas zase nestratil, idem čítať štvrtý pozmeňovací a doplňujúci návrh k tejto novele zákona. Takže čujme.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 1299)
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
„2. V § 1 ods. 1 sa za písm. a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
„b) podmienky poskytovania odmeny osobám v súvislosti s oznamovaním protispoločenskej činnosti,".
Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená c) a d).
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Toto ustanovenie nadobúda účinnosť 1. septembra 2023, čo sa premietne do ustanovení návrhu zákona o nadobudnutí účinnosti.
2. V čl. I sa za bod 10 vkladajú nové body 11 a 12, ktoré znejú:
„11. V § 4 ods. 2 prvej vete sa slová „Oznamovateľ môže namiesto ochrany podľa § 7" sa nahrádzajú slovami „Oznamovateľ namiesto ochrany podľa § 7 a fyzická osoba, ktorá urobila kvalifikované oznámenie v súvislosti so svojou činnosťou^3a) (ďalej len „bojovník proti korupcii") môže".
12. V § 4 ods. 2 druhej vete sa za slovo „oznamovateľ" vkladajú slová „alebo bojovník proti korupcii"."
Poznámka pod čiarou k odkazu 3a) znie:
„3a) Napríklad zákon č. 473/ 2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Toto ustanovenie nadobúda účinnosť 1. septembra 2023, čo sa premietne do ustanovení návrhu zákona o nadobudnutí účinnosti.
3. V čl. I sa za bod 11 vkladajú nové body 12 a 13, ktoré znejú:
„12. V § 6 ods. 2 prvej vete sa slová „Oznamovateľ môže namiesto ochrany podľa § 7" nahrádzajú slovami „Oznamovateľ namiesto ochrany podľa § 7 a bojovník proti korupcii môže".
13. V § 6 ods. 2 druhej vete sa za slovo „oznamovateľ" vkladajú slová „alebo bojovník proti korupcii"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Toto ustanovenie nadobúda účinnosť 1. septembra 2023, čo sa premietne do ustanovení návrhu zákona o nadobudnutí účinnosti.
4. V čl. I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie:
„V čl. I § 9 vrátane nadpisu znie:
㤠9
Odmena
(1) Oznamovateľovi, ktorý urobil kvalifikované oznámenie, sa poskytuje za podmienok uvedených v odsekoch 2 až 12
a) jednorazová paušálna odmena (ďalej len „paušálna odmena"),
b) podielová odmena.
(2) Na poskytnutie odmeny podľa odseku 1 písm. b) oznamovateľovi je právny nárok, ktorý po jeho smrti prechádza na jeho právnych nástupcov. Paušálna odmena sa poskytuje v prípadoch, v ktorých nie je možné poskytnúť podielovú odmenu.
(3) Odmenu poskytuje úrad.
(4) Úrad môže poskytnúť oznamovateľovi, ktorý urobil kvalifikované oznámenie, na základe jeho žiadosti o poskytnutie odmeny paušálnu odmenu až do výšky 50-násobku minimálnej mzdy, ak
a) v trestnom konaní
1. bola podaná obžaloba,
2. bol podaný návrh na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu,
3. bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie alebo
4. trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené, alebo
b) v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o spáchaní správneho deliktu.
(5) Orgán, ktorý oznamovateľovi vydal písomné oznámenie podľa § 4 ods. 1 alebo § 6 ods. 1 alebo písomné potvrdenie podľa § 4 ods. 2 alebo § 6 ods. 2, oznámi oznamovateľovi podanie obžaloby, schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu, schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie trestného stíhania alebo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 4 písm. b) alebo ak sa toto oznámenie nedoručovalo, odo dňa, kedy nastala skutočnosť podľa odseku 4, a to do 30 dní odo dňa, kedy nastane takáto skutočnosť.
(6) Úrad poskytne oznamovateľovi podielovú odmenu až do výšky 50 % z hodnoty majetku vráteného štátu v konaní v súlade s osobitným predpisom,^6a) najviac však vo výške 100 000 eur jednému oznamovateľovi vo vzťahu k jednému kvalifikovanému oznámeniu.
(7) Ak je konanie podľa osobitného predpisu^6a) ukončené, súd v prípade uloženia peňažného trestu alebo orgán, ktorý vo veci vrátenia majetku štátu konal na základe vykonateľného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, oznámi úradu aj hodnotu majetku vráteného štátu. Ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku vráteného štátu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.^6b) Stanovenie všeobecnej hodnoty majetku vráteného štátu zabezpečí orgán, ktorý vykonáva správu majetku vráteného štátu podľa osobitného zákona^6c) ku dňu ukončenia konania a oznámi ju úradu do 30 dní od tohto stanovenia všeobecnej hodnoty majetku. Podrobnosti ustanovia osobitné predpisy. Ukončením konania sa na účely poskytnutia podielovej odmeny rozumie:
a) v trestnom konaní
1. vykonateľný rozsudok súdu týkajúci sa zhabania veci doručený príslušnému orgánu,^6d)
2. vykonateľný rozsudok súdu týkajúci sa zhabania časti majetku doručený príslušnému orgánu,^6e)
3. vykonateľný rozsudok súdu týkajúci sa prepadnutia veci doručený príslušnému orgánu,^6f)
4. vykonateľný rozsudok súdu týkajúci sa prepadnutia majetku doručený príslušnému orgánu,^6g)
5. vykonateľný rozsudok súdu týkajúci sa peňažného trestu doručený príslušnému orgánu,^6h)
b) v správnom konaní vykonateľné rozhodnutie, ktorým sa ukladá sankcia za spáchanie správneho deliktu.
(8) Orgán, ktorý oznamovateľovi vydal písomné oznámenie podľa § 4 ods. 1 alebo § 6 ods. 1 alebo písomné potvrdenie podľa § 4 ods. 2 alebo § 6 ods. 2, oznámi oznamovateľovi ukončenie konania podľa odseku 7 do 30 dní odo dňa, kedy nastane takáto skutočnosť.
(9) Žiadosť o poskytnutie odmeny môže podať oznamovateľ úradu do šiestich mesiacov odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 5 a 8. Na žiadosti o poskytnutie odmeny podané po tejto lehote sa neprihliada.
(10) Žiadosť o poskytnutie odmeny obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia a pobyt oznamovateľa a odôvodnenie žiadosti; k žiadosti oznamovateľ priloží kópiu oznámenia podľa odseku 5 alebo 8.
(11) Úrad pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie odmeny, osobitne vtedy, ak je oznamovateľov vo vzťahu k tomu istému kvalifikovanému oznámeniu viac, zohľadní najmä mieru zásluh každého oznamovateľa na objasnení závažnej protispoločenskej činnosti, zistení jej páchateľa, ušlý zárobok oznamovateľa a v prípade paušálnej odmeny aj rozsah uchráneného majetku, ak ho možno vyčísliť; na ten účel si úrad vyžiada stanovisko prokurátora alebo správneho orgánu, ktorý vo veci konal a je oprávnený nahliadať do príslušných spisov podľa osobitného zákona.⁶ⁱ⁾
12. Úrad rozhodne o žiadosti o poskytnutie paušálnej odmeny do troch mesiacov odo dňa jej doručenia a o žiadosti o poskytnutie podielovej odmeny do jedného roka odo dňa jej doručenia.
13. Preskúmanie rozhodnutia úradu o odmene súdom je vylúčené.
14. Ustanovenie odsekov 1 až 13 sa vzťahuje aj na oznamovateľa v inom obdobnom vzťahu a na bojovníka proti korupcii, ktorý urobil kvalifikované oznámenie a podal žiadosť o poskytnutie odmeny. Ustanovenia odsekov 1 až 11 sa nevzťahujú na blízku osobu oznamovateľa.
Poznámky pod čiarou k odkazom 6a až 6n znejú:
"6a) Napríklad § 423 a § 428 Trestného poriadku.
6b) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.
6c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o stanovení majetku štátu v znení neskorších predpisov.
6d) § 461 odsek 1 Trestného poriadku.
6e) § 461a odsek 1 Trestného poriadku
6f) § 428 odsek 1 Trestného poriadku.
6g) § 423 Trestného poriadku.
6h) § 429 Trestného poriadku.
6i) § 69 ods. 4 Trestného poriadku.
§ 81 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.
§ 23 ods. 2 správneho poriadku.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Toto ustanovenie nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do ustanovení návrhu zákona o nadobudnutí účinnosti.
5. V čl. I sa vypúšťajú body 13 a 16.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
A to je koniec tohto štvrtého pozmeňujúceho návrhu. Teda ten čas mi teraz, ešte mám nejakú sekundu?

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Nie, na záver musíte prečítať pozmeňujúci návrh.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Dobre, takže ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne váženým kolegom za ich reakcie. Vážim si tieto reakcie a mám na mysli takú myšlienku, že niektoré zákony teda sa čítajú, alebo všetky sa čítajú očami a absorbujú rozumom, ale pri niektorých treba možno zapojiť, ja to tak poviem trocha pateticky, odpustite mi to, aj ducha, aj srdce. A práve v tomto zákone a v týchto pozmeňovacích návrhoch je aj trocha práve toho vyššieho princípu, toho zjednotenia sa napriek tým politickým spektrom a napriek celej spoločnosti, že musíme vedieť si vážiť tých, ktorí dávajú v risk svoju osobnú pohodu, a myslím, že o tom to všetkom je. Takže veľmi pekne ďakujem.
A čo sa týka tých pozmeňovákov pre pána poslanca Dostála, mám za to, že sú to všetko pozmeňováky tie, ktoré sú zverejnené s tým dátumom 4. mája, že sú to platné. Som si vedomý, že boli aj predtým dávané, ešte pred minulú schôdzu, tak áno, platné sú tieto.
A čo sa týka tej ceny, tam to ešte dopoviem aj v ústnej rozprave. Som si vedomý tejto chyby, a preto ten bod číslo jedna sa už neopravuje, ale bude vyňatý na osobitné hlasovanie. Asi, asi toľko.
Ešte raz veľmi pekne ďakujem a prosím o podporu zákona a všetkých pozmeňovákov.

Dobrý deň všetkým. Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, kolegyňa, kolegovia, k tomuto zákonu chcem vystúpiť ako k jednej zo zásadných vecí, ktorá zapĺňa už roky túto sieň zákonnosti. Napokon napĺňa do istej miery aj mňa, lebo keď by som chcel urobiť skratku, tak práve ochrana ľudí, ktorí majú odvahu vystúpiť voči korupcii, je témou, ktorá ma pred dvanástimi rokmi do politiky dostala a ktorá ani po dvanástich rokoch neprestala byť, žiaľ, aktuálna a predpoklad je, že tak bude ešte pomerne dlho. Ale to je v poriadku. Všetci sme súčasťou histórie a čas pracuje niekedy aj v prospech nás.
V tejto sieni zákonnosti zaznela pred mnohými rokmi jedna veta, ktorú považujem za kľúčovú a zároveň za jednu z najsmutnejších, akú som tu kedy počul. Vyslovil ju vysoký predstaviteľ strany SMER, nebudem spomínať jeho meno, už je na pravde božej, ale ani to neni podstatné, že to bol on a že to bol práve SMER, pretože myslím si, že táto veta charakterizuje stav spoločnosti všeobecne, nielen v jednej politickej strane. Žiaľbohu. Je to veta, ktorá zaznela ešte predtým, ako vôbec sme mali zákon o ochrane ľudí, ktorí majú odvahu nemlčať pri stretnutí s korupciou. Nebudem citovať presne, ale myslím si, že sa veľmi nepomýlim, keď spomeniem tú vetu asi nasledovnými slovami tohto dnes už nebohého kolegu: Slovensko nepotrebuje zákon pre ochranu ľudí, ktorí bojujú proti korupcii, pretože by to bol zákon pre udavačov. Opakujem, takýto zákon Slovensko nepotrebuje, lebo by to bol zákon, ktorý by podporoval udavačov. Smutná, vážna a znepokojujúca veta.
Dnes sme, samozrejme, ďalej, takýto zákon už dávno máme a on aj funguje, máme aj úrad, aj ten funguje, ale to neznamená, že fungujeme my ako spoločnosť. Lebo zákon tu je, ale vieme, že zákony, aj keď sú tým najvážnejším aktom, ktorý riadi spoločnosť z hľadiska formálneho, ale sú to zákony v nás, ktoré nie vždy sa pridŕžajú týchto zákonov, ktoré sú na papieri, a, žiaľbohu, aj v tomto prípade to tak veľmi často je. Takže nemôžme si dovoliť, aby takýto prístup naďalej pretrvával, a musíme všetko pre to urobiť, aby to nebezpečenstvo, lebo to je problém oveľa širší ako jeden zákon a ako pár oznamovateľov, aby nebezpečenstvo, ktoré existuje reálne nad každou demokratickou spoločnosťou, ktorá vo svojej demokracii býva práve často zraniteľná a slabá, aby toto nebezpečenstvo, tieto chmáry, ktoré aj dnes sa nám nad krajinou aj nad Európou zbiehajú, aby sme ich dokázali rozohnať, aby ten vietor, ktorý rozohnáva temné veci, aby bol čo najprudší.
A to sú práve títo ľudia, ktorí na rozdiel od väčšiny, mlčiacej väčšiny z rôznych dôvodov – z ľahostajnosti, zo strachu, z neochoty prekročiť svoj komfortný kruh, jednoducho mať pokoj –, a týchto pár divných ľudí, udavačov, ako to ktosi povedal, alebo proste ľudí, ktorí urobia krok, ktorý ani sami možno nepredpokladali, že ho urobia; nie, nie sú to žiadni hrdinovia, sú to len ľudia, ktorí bojujú sami so sebou a ktorí v istej chvíli prídu na to, že sa nechcú zmieriť s hanbou, ktorá ich postihuje práve tým, že vidia veci zlé, vidia kruh mlčania okolo seba a v istej chvíli – určite so strachom, určite s obavami – predsi prehovoria. Sú to ľudia, ktorí sú korením každej krajiny, a ľudia, ktorí by mali byť pre nás príkladom. Lebo najlepší spôsob riadenia čohokoľvek – rodiny, podniku, ministerstva i štátu – je osobný príklad. Ak by sme použili túto metódu, aplikovali ju na to, čoho sme často svedkami, nuž museli by sme povedať, že krajinu, a teraz vôbec nemám na mysli konkrétnu dobu, demokracia prináša práve také poryvy, neriadime vždy tým najlepším príkladom, ktorý, žiaľbohu, je naozaj, o tom som hlboko presvedčený, najlepšou metódou, ktorá stojí nad dobami aj nad nami.
Ak budeme hazardovať s týmito ľuďmi, ak budeme hazardovať s krajinou, tak potom prejavíme hlbokú neúctu a veľmi devastačný prístup k hodnotám materiálnym, ktoré máme k dispozícii. Sú to často miliónové hodnoty, však ide len o peniaze. Ale, ale vieme, že o spoločné peniaze. Odskočím len po taký príklad, ktorý som voľakedy sám ešte ako minister dával na Generálnu prokuratúru, požiarne kamery za 22 miliónov, bezuzdné hazardovanie s európskymi peniazmi, úplne nezmyselné, a zároveň ďalšie milióny, ktoré prichádzajú na konto tohto divného aktu, ktorý sa schválil deň pred voľbami dávnejšími; iba peniaze.
Máme tu hazardovanie aj s našou históriou. Ak si dneska dovolí niekto spochybňovať Slovenské národné povstanie a jeho hodnoty a symbolizovať tento deň ako nejaký deň národného smútku, nuž je to hazardovanie s históriou, ktorá nás určite môže veľmi rýchlo poučiť, že sa nepatrí takýto hazard a môže byť z toho veľmi zle.
Alebo hazardovanie so štátnymi symbolmi. S prepáčením, ak dneska niekto prezidentke Slovenskej republiky si dovolí nadávať, ak si dovolí vykladať veci, ktoré sú zjavne za hranicou slušnosti a trestného zákona, ohrozovať tento štátny symbol, hazarduje s budúcnosťou našej krajiny. S budúcnosťou, v ktorej opäť niekto môže zase chodiť po chodníku, po našich mestách a dedinách a hovoriť: aj toho, aj tamtoho, aj toho zoberte. Sú to nedôstojné a hrozné veci. Hovorím o tom takto zoširoka kvôli tomu, aby sme nechápali, že tu hovoríme o jednom zákone, kde nám kázala Európska únia zapracovať niektoré vylepšenia, ktoré, samozrejme, sú potrebné, ale práve považujem za povinnosť zdôrazniť túto obrovskú šírku tejto zákonnej normy, ktorá funguje, ale nefunguje dostatočne v nás ľuďoch, ktorí v tejto sieni zákonnosti prijímajú rozhodnutia a ktorí by mali byť tiež príkladom.
A ja vás chcem upozorniť a poprosiť, ako som tu už aj povedal, to sú nie žiadni hrdinovia. To sú ľudia, ako sme my všetci. Ľudia so svojimi obavami, túžbami, so svojím strachom, čo sa stane, a platia za svoju odvahu prehovoriť proti korupcii, proti zlu, proti znevažovaniu štátu a jeho hodnôt, proti histórii nemalú cenu. Taká tá najmäkšia mena je tá, že ich vyhodia z roboty, čo býva často veľmi zákonitý symbol a dôsledok. Oveľa tvrdšia mena je, že strácajú kontakty, že ľudia od nich bočia, že sa dostanú do situácie, že kolegovia bývalí prestanú byť kolegami alebo dokonca rodinní príslušníci hovoria: Prosím ťa, čo to robíš, veď ohrozuješ naše deti, našu rodinu. Stávajú sa vydedencami často práve vďaka svojej odvahe nemlčať. A nehovoriac, že tá najtvrdšia mena býva aj taká, akú, žiaľ, už naša krajina zažila v posledných rokoch, ľudský život ako cena za odvahu nemlčať.
Ak si neuvedomujeme tieto súvislosti, ak si myslíme, že hovoríme dneska iba o nejakom zákone, ktorý treba vylepšiť, ak necítime, že to je zákon, ktorý presahuje nie politické spektrá, ale všetky parlamentné doby, volebné obdobia a ktorý bude ešte ďalej a dlho pôsobiť, tak potom si neuvedomujeme to, že sme zodpovední za ľudskosť, nielen za zákonnosť a za povinnosť zachovávať hodnoty, ktoré tak často hovoríme, že sme ich zdedili a že chceme peknými rečami ich posúvať do budúcnosti. Ako aj kolega Martin Fecko zakončuje vždy svoj príhovor tým, aby bolo aj chleba, aj neba, nuž kľudne na to rád naviažem, aby bolo dostatok úcty k hodnotám, aby sme sa nebáli hovoriť, keď sa stretneme so zlom.
Keďže hovorím o osobných príkladoch, dovoľte, aby som v tejto súvislosti spomenul konkrétne príklady, ktoré považujem za potrebné spomenúť práve v tejto súvislosti. Spomenúť ľudí, ktorí opustili svoju komfortnú zónu a ktorí na to doplatili aj v nemalej miere. Pripomeniem prípad učiteľa Ota Žarnaya, ktorý poukázal na zlé zmluvy na svojej obchodnej akadémii v Košiciach a roky mal s tým problémy. Nemali problémy tí, ktorí tie zmluvy podpisovali, ale človek, ktorý na to poukázal. Bojoval, svoj boj vybojoval, ale stálo to veľa síl. Aj dávam ho ako za príklad práve tej odvahy, v profesorskom zbore, kde všetci mlčali, jeden divný učiteľ prehovoril a tie zmluvy boli naozaj nečestné.
Hovorím o príklade Ľubice Lapinovej, kontrolórke na Národnom lesníckom centre, ktorá povedala, táto verejná súťaž je nečestná, je podvodná, ohrozuje naše financie, a prehovorila. Stala sa zbytočnou. Dalo by sa rozprávať veľa o jej osude, ale radšej poviem o tom, že práve Ľubica Lapinová, hoci už dávno nerobí, lebo sa tam nechce vrátiť, aj keď mala možno už aj takú možnosť, je osoba, ktorá hovorí, že sa už nemá kam vrátiť, pretože tá atmosféra sa nezmenila. Voľakedy ja som jej ako minister poďakoval, ale vnútorné nastavenie kolegov sa nestotožnilo s jej činom. S jej potrebným a správnym činom.
Máme tu Zuzanu Pechočiakovú, lekárku z Nitry, ktorá povedala, že chorobopis sa nesmie falšovať na škodu dieťaťa, a postavila sa proti vedeniu nemocnice a bojovala za čistotu svojej práce. A doplatila na to, aj keď dokázala sa obhájiť napokon sama.
Máme tu príklad pána Jána Marosza, ktorého dneska často spomíname ako nehodného predstaviteľa Slovenského pozemkového fondu. No, tam odbočím, nehodný nie je, akurát stúpil na otlak tým, ktorí majú dostatok sily, aby sa vedeli vždy postaviť za svoje zištné ciele. Ale ja si ho pamätám ako človeka, ktorý na katastri v Žiline dokázal usvedčiť podvodného pracovníka z vydierania, z úplatkárstva a ten pracovník napokon, samozrejme, odišiel. Bol to proces, ale pán Marosz mal s tým väčšie problémy ako on, lebo okolie opäť radšej mlčalo, ako by povedalo, vďaka, Jano, že si prehovoril, však je to strašné, budeme dávať úplatky za to, že potrebujeme dať niečo zavkladovať?
Máme tu príklad Matúša Hríbika, lesníka zo štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorý povedal nie, podvodné kroky pri zalesňovaní nebudem tolerovať. A sadenice, ktoré majú ísť do zeme a vyhadzujú sa kdesi do jám a zakopávajú, aby ich nikto nevidel, s tým ja nesúhlasím. Koľko mal problémov s vtedajším vedením podniku, ktoré robilo nie všetko pre to, aby chytilo stranu tomuto pracovníkovi, aby povedalo, ďakujeme ti a si vzorom pre všetkých, prosíme, konajte aj vy ostatní tak, ale ktorého znevažovalo a potieralo jeho čin. Musím o týchto menách hovoriť, lebo si musíme uvedomiť cez konkrétne príklady, že tento zákon neni o písmenách, ale o ľuďoch, o nás všetkých. O tom, že vždy budú temné sily, ktoré budú raz väčšie, raz menšie, a preto potrebujeme, aby tie zákony boli aj v nás. Nie, aby boli len na papieri.
Máme tu príklad Vandy Tuchyňovej, redaktorky, ktorá voľakedy v Slovenskej televízii pred mnohými rokmi poukázala na divné kroky v Čičmanoch a v Martine pri nákupe nejakých zdravotníckych zariadení. Musela opustiť svoju televíziu a dnes je protikorupčnou aktivistkou tuším v Žiline.
Máme tu ešte aj horšie veci. Máme tu nielen, nehovorím len o hodnotách, o peniazoch, ale aj o ľudských životoch. Pán Vladimír Tejbus, najvyšší banský inšpektor Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici, ktorý poukázal pomerne nevyvrátiteľnými dôkazmi, že obrovská tragédia, ktorá stála 20 ľudských životov v bani Handlová, je založená na troch na seba naväzujúcich pochybeniach, zjavne dokázaných a dokázateľných, po mnohoročnom boji, ktorý som aj ja sa snažil podporovať aj z titulu svojej dočasnej poslaneckej funkcii, povedal, že už neverí, a išiel radšej pracovať do cudziny, lebo má pocit, že, že tento boj bol silnejší na strane tých druhých ako na strane jeho. A ja hovorím o dvadsiatich ľudských životoch, ktoré už nikto nevráti, ale ktoré potrebujeme tie príčinné súvislosti pomenovať jasne, aby sme zabránili ďalším obetiam a nielen v bani Handlová. Aby nám nepribúdali obete z nevšímavosti, z ľahostajnosti a zo strachu.
Mám tu poznačeného Michala Trubana, IT-čkára, ktorý tak nádherne popísal, ako sa to deje v tomto IT sektore, keď treba nám vyryžovať nejaké peniaze. Jeho algoritmus, ktorý nebudem spomínať do podrobností, bol dokonalou ukážkou toho, ako brandža IT-čkárov dokáže si obhájiť vždycky to, aby okrem nákladov skutočných a primeraného zisku tu bol aj vývar a aby sme si nahrali nejaké peniaze. Áno, dneska možno, hej, pán Truban je kdesi v strane, ktorú ja možno nemusím celkom podporovať, ale tu nejde o to, kto je v akej strane. Tu ide o to, že sme ľudia, ktorí sme povinní, ak to myslíme so svojou rodinou, so svojím krajom, so svojím štátom dobre, povinní zasiahnuť, prehovoriť a snažiť sa o nápravu bez ohľadu na to, že výsledok je často v nedohľadne a že možno na to doplatíme. A týchto ľudí máme mať v úcte. Máme si povedať, ste pre nás príkladom. Ale nie my, ich nadriadení majú povedať všetkým, že takto si predstavujem prácu vo svojej firme, vo svojom štáte, vo svojom podniku. A nie vyhadzovať týchto ľudí a trestať ich alebo znevažovať a hovoriť, že sú udavači.
Musím povedať aj príklad, ktorý je živý. Príklad môjho, v úvodzovkách, ministerstva, kde som rok aj necelý ďalší polrok pôsobil, ministerstva pôdohospodárstva. Áno, započul som zaujímavé vyjadrenie aj včera, keď si, keď sa dvaja premiéri bili o to, že kto je zodpovedný za pána Vlčana, tak som vystúpil a povedal som, že ja. Ja som bol ten, ktorý pána Vlčana našiel a povedal, že na základe odporúčania pána Šťastného, poradcu vtedajšieho, že som ho potiahol za štátneho tajomníka a keď som zistil, že to nie je v poriadku, tak som povedal: Ďakujem, pán štátny tajomník, nebudeme my spolupracovať. A odvtedy sa začali diať veci, ktoré opäť zapadajú do tohto rámca, keď treba nemlčať a nebáť sa povedať pravdu.
Áno, mne ako poslancovi bolo ľahko, hovoril som to ľuďom, ktorí to mali počuť, hovoril som to verejne na tlačovkách. Stupeň nevšímavosti bol vysoký, ale však môj hlas ďaleko nejde. Ale chcem povedať, že aj tam sa našiel človek, ktorý prišiel za mnou a hovorí: Pán minister, pracujem tu 13 rokov, veľa vecí som videl a nechcel som ich vidieť. Ale vám verím, že ste prišli tu ľudia, ktorí to myslia fér, tak vám poviem, ako to tu chodí. A prehovoril o tom, v ktorých tabuľkách, na ktorých stranách tých ministerských šanónov, ktoré sa každému ministrovi zbiehajú každý deň na stole, že v ktorom riadku je zafixlovaných nepoctivých tristo, päťsto, tisíc a takto sa nazbierali milióny. A protikorupčné oddelenie, ktoré som musel zriadiť ako jedno z najdôležitejších na tomto ministerstve pri tom dedičstve, malo čo robiť a chrlilo trestné oznámenia.
Čo sa stalo s pracovníkom, ktorý po trinástich rokoch uveril, že sú tu ľudia, ktorí, ktorí chcú ozaj vniesť čistotu? A verte tomu, že to boli ľudia, ktorí to chceli. Aj Martin Fecko tam sedí a dobre vie, že nemáme jediný moment, aj keď sme dneska možno nie v rovnakom politickom zoskupení, ale kľudne sa môžme pozrieť do očí si navzájom. Ani raz sa nestalo, že by sme si museli povedať: No, Martin, toto by bolo dobré, keby to radšej nešlo na svetlo božie, lebo, lebo vieš... Nie, urobili sme chyby.
A aby som sa vrátil naspäť k tomuto prípadu, tento pán, ktorý prehovoril, bol vyhodený nečestným a divným spôsobom pánom ministrom Vlčanom hneď v prvých dňoch a protikorupčné oddelenie bolo zrušené. Musím o tom hovoriť, lebo je to živé, lebo teraz že pán Vlčan si dovolil urobiť nejaký ťah, ktorý možno v zákone je v poriadku, hej, z hľadiska nároku, len eticky je, samozrejme, absolútne vedľa. Ja som hovoril o veciach, ktoré boli absolútne vedľa dávno predtým.
Takže ale dobre, poslancovi sa ľahko rozpráva, má imunitu, môže povedať a keď to naňho padne, tak niekedy neskôr, ale tu si treba brať do úvahy práve týchto ľudí, ktorí so strachom, s obavami, ktorí so svojimi rodinami musia niekedy zápasiť, aby mohli prehovoriť, musia ich podržať v tomto zápase, aby sa diala spravodlivosť. A oni sa potom stávajú takými, až takými obeťami, už sa dajú do toho boja a ja sa s nimi stretávam a hovorím si, máme zákon, máme úrad, ale, ale vy trpíte a ja sa s tým dosť ťažko zmierujem. A preto vás prosím, aby ste nechápali tento zákon ako zákon o vylepšení niektorých kritérií z hľadiska požiadaviek Európskej únie, ale aby sme ho chápali ako veľmi dôležitý podnet k tomu, aby sme prejavovali odvahu a keď ju nemáme, aby sme aspoň tých, ktorí tú odvahu majú za nás, aby sme si ich ctili nielen potichu, aby sme sa im nebáli podať ruku, aby sme sa neobzerali okolo seba, že či sa môžme vôbec s ním pozdraviť, aby to nevidel nadriadený, lebo s takýmto sa bojovníci proti korupcii, ktorí zastupujú záujmy nás všetkých, stretávajú často.
Ja som len povedal niekoľko prípadov, mohol by som kopu ďalších menovať. Nemá to význam, ale cez prípady chcem, aby sme pochopili, že nestačí zákon, nestačí ani úrad. Máme úrad pre ochranu ľudí, ktorí bojujú proti protispoločenskej činnosti a korupcii. Chvalabohu, že ho máme aj s tým, aj dobre, že máme to zastúpenie, aké tam je. Ja si vážim aj pani Dlugošovú, ale úrad nestačí. Vážené kolegyne, kolegovia, úrad musíme mať tohto typu všetci v sebe, lebo ten úrad to za nás nemôže vybojovať. Takže to je možno to, čo som chcel povedať v tejto súvislosti, a veľmi prosím, aby sme, aby sme vnímali tú povinnosť nemlčať.
Dneska ráno som niekde načítal na SME-čku alebo kde, že, o prípade Daniela Tupého. (Zaznievanie zvukovej signalizácie.) Mne sa končí, a čo nemám dvadsať? To už dvadsať končí, hej? Aha, no dobre. Takže dobre, takže končím, dopoviem to potom v ústnej.
Teraz poprosím, mám tu pozmeňováky, ktoré potrebujem čítať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, pán poslanec... (Reakcia z pléna.). Pán poslanec, pán Mičovský avizoval, že bude mať pozmeňujúci návrh.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
A, pán poslanec Suja, dobre. (Reakcia z pléna.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Tak môže aj v ústnej, ale... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec...
Nech sa páči, pán... (Reakcia z pléna.) Ale no.
Nech sa páči, vypršal vám čas.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ja, ospravedlňujem sa, pán podpredseda.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Nemáte sa za čo ospravedlňovať. Vypršal vám čas určený na prejav, môžete prečítať pozmeňujúci návrh, nech sa páči.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Takže pozmeňovacie návrhy budem mať tri a týkajú sa nasledovných vecí:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 1299).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 200/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 574/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 48/ 2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 233/2013 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 103/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 14/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 351/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 95/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 376/2018 Z. z., zákona č. 307/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 375/2019 Z. z., zákona č. 380/2019 Z. z., zákona č. 63/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 157/2020 Z. z., zákona č. 294/2020 Z. z., zákona č. 326/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 407/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 539/2021 Z. z., zákona č. 82/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 248/2002 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 376/2002 Z. z., zákona č. 1/2023 Z. z. a zákona č. 50/2023 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 76 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné vo výške šesťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak v súvislosti s pozastavením účinnosti pracovnoprávneho úkonu Úradom na ochranu oznamovateľov podľa osobitného predpisu
a) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu o vydaní neodkladného opatrenia,
b) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu vo veci samej a
c) zamestnanec z týchto dôvodov podá výpoveď."
2. Za § 252s sa vkladá § 252t, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠252t
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2023
Ustanovenie § 76 ods. 7 druhej vety sa vzťahuje na prípady, keď zamestnanec pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona ešte nepodal výpoveď."
Doterajšie čl. II a čl. III sa označujú ako čl. III a čl. IV.
Ustanovenie nového čl. III nadobúda účinnosť 1. júla 2023, čo sa premietne aj do ustanovenia zákona o nadobudnutí účinnosti.
V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví aj názov zákona.
To bol prvý pozmeňovací návrh.
Druhý pozmeňovací návrh znie nasledovne:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského a Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 1299)
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. Za doterajší čl. II sa vkladá čl. III, ktorý znie:
„Čl. III
Zákon č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka v znení zákona č. 199/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. Názov zákona znie: „Zákon o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana, štátnej cene Alexandra Dubčeka a štátnej cene Juraja Langsfelda."
2. § 2 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c) štátna cena Juraja Langsfelda."
3. Za § 9 sa vkladajú § 9a až § 9d, ktoré vrátane nadpisu znejú:
Štátna cena Juraja Langsfelda
§ 9a
(1) Udelením štátnej ceny Juraja Langsfelda oceňuje predseda vlády jednotlivca alebo kolektív, ktorý prejavil občiansku statočnosť tým, že ako kvalifikovaný oznamovateľ vo verejnom záujme poukázal na korupciu alebo na inú protispoločenskú činnosť. Štátnu cenu Juraja Langsfelda možno udeliť aj občanovi iného štátu.
(2) Štátna cena Juraja Langsfelda pozostáva z listiny o udelení štátnej ceny Juraja Langsfelda a s vyobrazením Juraja Langsfelda a pamätnej plakety vo forme medaily; na lícnej strane medaily je vyobrazenie Juraja Langsfelda a na rubovej strane medaily je nápis VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY.
(3) Ocenenému patrí čestný titul „Nositeľ štátnej ceny Juraja Langsfelda".
(4) Štátna cena Juraja Langsfelda sa slávnostne odovzdáva pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti korupcii, ktorým je 9. december.
(5) Ak sa udeľuje štátna cena Juraja Langsfelda in memoriam, slávnostne sa odovzdá pozostalému manželovi, prípadne inej blízkej osobe. Medzi príbuznými rozhoduje stupeň príbuzenstva a pri rovnakom stupni príbuzenstva má prednosť vekovo staršia osoba.
§ 9b
(1) Podnet môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba.
(2) Podnet sa podáva vláde prostredníctvom úradu vlády do konca roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa má štátna cena udeliť. Predseda vlády môže cenu udeliť aj bez podnetu na návrh niektorého člena vlády.
(3) Podnet obsahuje
a) meno, priezvisko, akademické tituly a vedecko-pedagogické tituly, dátum narodenia a adresu bydliska toho, v prospech koho sa predkladá podnet; ak ide o kolektív, jeho názov alebo iné označenie a meno, priezvisko, akademické tituly a vedecko-pedagogické tituly, dátum narodenia a adresu bydliska každého jeho člena,
b) zdôvodnenie podnetu.
§9c
(1) Predseda vlády rozhoduje o udelení štátnej ceny Juraja Langsfelda na základe vyjadrenia poradného orgánu, ktorý na tento účel zriadi; štatút poradného orgánu schvaľuje vláda.
(2) Úrad vlády predloží podnet pred rokovaním vlády poradnému orgánu na vyjadrenie.
(3) Úrad vlády môže požiadať o zaujatie stanoviska k podnetu štátny orgán, do ktorého pôsobnosti patrí činnosť, za ktorú sa má udeliť štátna cena Juraja Langsfelda. Štátny orgán je povinný predložiť stanovisko do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti, inak sa na jeho stanovisko nemusí prihliadať."
§ 9d
(1) S udelením štátnej ceny Juraja Langsfelda je spojená finančná odmena vo výške 25-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom sa predloží podnet, zaokrúhlený nahor na celé euro.
(2) Náklady spojené s udelením štátnej ceny Juraja Langsfelda vrátane finančnej odmeny podľa ods. 1 sa uhrádzajú z rozpočtovej kapitoly úradu vlády. Správu vecí štátnej ceny a úlohy spojené s organizačným, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti poradného orgánu vykonáva úrad vlády.
Doterajší čl. III sa označuje ako čl. IV.
Ustanovenie nového čl. III nadobúda účinnosť 1. júla 2023, čo sa premietne aj do ustanovenia zákona o nadobudnutí účinnosti.
V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví aj názov zákona.
Vážená snemovňa, to bol druhý pozmeňujúci návrh, ktorý som predniesol v mene poslanca Vetráka a Mičovského. Boli to dva také kratšie a teraz taký dlhší. Je to návrh, ktorý znie nasledovne... (Rečník sa napil.) Ospravedlňujem sa za prestávku.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 1299)
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 4 znie:
„4. § 1 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:
„(4) Nikto nesmie hroziť odvetným opatrením alebo postihovať odvetným opatrením oznamovateľa alebo
a) blízku osobu oznamovateľa,
b) fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorú oznamovateľ ovláda, v ktorej má účasť, v ktorej vykonáva funkciu člena orgánu právnickej osoby, alebo pre ktorú vykonáva pracovnú činnosť,
c) fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorá ovláda právnickú osobu, v ktorej má oznamovateľ účasť alebo v ktorej vykonáva funkciu člena orgánu právnickej osoby,
d) osobu, ktorá oznamovateľovi poskytla pomoc v súvislosti s oznámením, a
e) zodpovednú osobu alebo osobu, ktorá sa podieľa na plnení úloh zodpovednej osoby.
(5) Oznamovateľ a osoba podľa ods. 4 písm. a) až e) sa nemôže vzdať práva na ochranu pred postihom odvetným opatrením."."
2. V čl. I bod 5 v § 2 písm. a) úvodná veta k bodu 4 znie:
„zverejnila informácie o protispoločenskej činnosti, ktoré sa dozvedela počas výberového konania alebo v rámci predzmluvných vzťahov a jej pracovnoprávny vzťah alebo iný obdobný vzťah ešte nevznikol alebo počas trvania pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu alebo po skončení pracovnoprávneho alebo iného obdobného vzťahu z dôvodu, že".
3. V čl. I bod 10 v § 2 písmeno g) znie:
„g) orgánom príslušným na prijatie oznámenia úrad, prokuratúra alebo správny orgán príslušný na konanie o správnom delikte, ktorý je závažnou protispoločenskou činnosťou podľa § 2 písm. d) bodu 3 a 4 alebo príslušná inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Európskej únie,".
4. V čl. I sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
„11. V § 2 písm. j) bod 3 znie:
„3. právnická osoba s majetkovou účasťou osoby uvedenej v prvom bode alebo v druhom bode,"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
„11. § 2 sa dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
„l) odvetné opatrenie je konanie alebo opomenutie konania v súvislosti s pracovnoprávnym alebo iným obdobným vzťahom oznamovateľa vyvolané oznámením alebo zverejnením informácií o protispoločenskej činnosti a ktoré oznamovateľovi alebo osobe podľa § 1 ods. 4 písm. a) až e) spôsobilo alebo môže spôsobiť neopodstatnenú ujmu; odvetným opatrením podľa predchádzajúcej vety je najmä:
1. výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru,
2. skončenie v skúšobnej dobe alebo nepredĺženie pracovného pomeru na dobu neurčitú,
3. odvolanie, preradenie na nižšiu pozíciu alebo odmietnutia povýšenia,
4. zmena pracovnoprávnych povinností, miesta výkonu práce alebo zmena pracovného času,
5. zníženie mzdy, nepriznanie odmeny alebo osobného príplatku,
6. neposkytnutie odbornej prípravy,
7. disciplinárne opatrenie,
8. nátlak, zastrašovanie alebo obťažovanie,
9. poškodzovanie dobrej povesti,
10. odstúpenie od zmluvy o dodávke tovarov a služieb,
11. zrušenie licencie alebo povolenia."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I bod 19 znie:
„19. V § 10 odsek 3 znie:
„(3) Zamestnávateľ podľa odseku 1, ktorý je orgánom verejnej moci, plní úlohu podľa odseku 9 a prostredníctvom zodpovednej osoby plní úlohy podľa odsekov 5 až 8 a § 11 ods. 1 aj vo vzťahu k rozpočtovej organizácii a príspevkovej organizácii, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, vo vzťahu k štátnemu podniku, ktorého je zakladateľom, vo vzťahu k fondu, ktorý je v jeho správe, a vo vzťahu k akciovej spoločnosti so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ku ktorej vykonáva akcionárske práva, ak táto právnická osoba zamestnáva menej ako 50 zamestnancov."."
7. V čl. I bod 22 znie:
„22. V § 10 odsek 6 znie:
„(6) Zamestnávateľ podľa odseku 1 potvrdí prijatie oznámenia do 7 dní od jeho prijatia. Za preverenie oznámenia sa považuje aj postúpenie veci na vybavenie podľa Trestného poriadku alebo osobitných predpisov."."
8. V čl. I bod 23 v § 10 ods. 8 sa v prvej vete za slová "je povinný" vkladajú slová „preveriť oznámenie a" a slová „do desiatich dní od preverenia oznámenia" sa nahrádzajú slovami „do 90 dní od potvrdenia prijatia oznámenia alebo, ak sa prijatie oznámenia nepotvrdilo, do 90 dní od uplynutia 7 dní od prijatia oznámenia".
9. V čl. I bod 26 sa slová „odsekom 10, ktorý znie" nahrádzajú slovami "odsekmi 10 a 11, ktoré znejú" a na konci sa pripája odsek 11, ktorý znie:
„(11) Zamestnávateľ podľa odseku 1 má pri výkone kontroly podľa § 13 ods. 6 písm. b) a c) povinnosť predložiť úradu správu o opatreniach prijatých na odstránenie zistených nedostatkov."
10. V čl. I bod 35 znie:
„35. V § 13 odsek 16 znie:
„(16) Ak sa vo vzťahu k osobe podľa § 1 ods. 4 uskutočňujú v súvislosti s výkonom verejnej moci opatrenia, pri ktorých možno predpokladať, že ide o odvetné opatrenia, úrad je oprávnený požiadať orgán verejnej moci, ktorý uskutočnil tieto opatrenia, aby v určenej lehote zaujal stanovisko k oprávnenosti a dôvodnosti týchto opatrení. Orgán verejnej moci preskúma oprávnenosť a dôvodnosť opatrení. Ak je to potrebné, prijme opatrenia na nápravu a výsledok preskúmania a prijaté opatrenia oznámi úradu. Ak orgán verejnej moci nesplní povinnosti podľa druhej vety, úrad predloží informáciu o tejto skutočnosti nadriadenému orgánu; ak orgán verejnej moci nemá nadriadený orgán, úrad predloží túto informáciu na rokovanie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda")."."
11. V čl. I bod 36 úvodná veta znie: „V § 13 odsek 17 znie:" a číslica „18" sa nahrádza číslicou „17".
12. V čl. I bod 38 znie:
„38. V § 18 odsek 1 znie:
„(1) Priestupku sa dopustí ten, kto
a) hrozí postihom, pokúsi sa o postih alebo postihne oznamovateľa v súvislosti s urobením alebo zverejnením oznámenia,
b) poruší povinnosť zachovávať mlčanlivosť o totožnosti oznamovateľa alebo o totožnosti dotknutej osoby, alebo
c) sa pokúsi zabrániť alebo bráni urobeniu alebo zverejneniu oznámenia."."
13. V čl. I bod 40 v § 19 ods. 1 sa slová „§ 10 ods. 8 až 10" nahrádzajú slovami „§ 10 ods. 9 a 10" a v § 19 ods. 2 sa slová „§ 10 ods. 1 až 7" nahrádzajú slovami „§ 10 ods. 1 až 8".
14. V čl. I bod 41 znie:
„41. V § 19 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 až 5, ktoré znejú:
„(3) Úrad môže uložiť pokutu do 100 000 eur zamestnávateľovi, ktorý urobí voči osobe podľa § 1 ods. 4 pracovnoprávny úkon bez súhlasu úradu, ak sa súhlas vyžaduje, hrozí postihom odvetným opatrením alebo sa pokúsi o postih odvetným opatrením osoby podľa § 1 ods. 4, alebo zamestnávateľovi podľa § 10 ods. 1, ktorý zamestnáva najmenej 250 zamestnancov, ktorý porušil niektorú z povinností podľa § 10 ods. 1 až 8."
(4) Úrad môže pri opakovanom porušení povinností podľa § 10 a 11 do dvoch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zvýšiť pokutu až na dvojnásobok.
(5) Úrad pri ukladaní pokuty prihliada závažnosť, spôsob, trvanie a následky protiprávneho konania a prihliadne aj na opakované porušenie povinnosti a na to, že sa týmto konaním alebo opomenutím konania porušili viaceré povinnosti."."
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 6 a 7.
15. V čl. I bod 43 § 22 ods. 4 sa za slovo „bezodkladne" vkladá čiarka a slová „najneskôr do 7 dní od prijatia oznámenia,".
16. V čl. I bod 44 sa slová „odsekom 5, ktorý znie" nahrádzajú slovami „odsekmi 5 a 6, ktoré znejú" a na konci sa pripája odsek 6, ktorý znie:
„(6) Orgán príslušný na prijatie oznámenia každoročne v rámci svojej vecnej pôsobnosti eviduje za predchádzajúci kalendárny rok štatistické údaje o
a) počte oznámení, ktoré prijal orgán príslušný na prijatie oznámenia;
b) počte trestných konaní a konanie o správnom delikte, ktoré sa začali na základe oznámení podľa písm. a) a ich výsledok,
c) odhadovanú škodu, ak sa zistila, a sumy navrátené na základe preverovaní trestných konaní alebo konaní o správnom delikte súvisiace s urobenými trestnými oznámeniami.
17. V čl. I bod 47 § 25a sa v odseku 2 na konci pripája veta „Úrad na ochranu oznamovateľov sa zároveň považuje za ten istý subjekt ako Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti." a § 22a sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Konania o priestupkoch a správnych deliktoch, ktoré úrad začal pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa spravujú doterajšími právnymi predpismi."
18. V čl. III sa slová „1. apríla" nahrádzajú slovami „1. júla".
V tejto súvislosti sa v čl. I bod 47 v nadpise § 25a a v odseku 1 nahrádzajú slová „1. apríla" slovami „1. júla".
Vážený pán podpredseda, to boli všetky tri pozmeňujúce návrhy, ktoré som k tomuto návrhu zmeny zákona predniesol. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vojnoví spravodajcovia boli vždy veľmi dôležitými osobami a ty, Martinka, a tvoje kolegyne ste boli vojnovými spravodajcami, ktorí určite priniesli fakty, o ktorých sme veľa vedeli, čosi tušili, ale to, čo ste k tomu pridali, je nesmierne dôležité. Niekto sa možno spýta, aký to má vlastne význam, čo zmeníme, čím pomôžeme, keď budeme prijímať takúto deklaráciu, nuž moje presvedčenie je veľmi úprimné, je, že je to dôležitý kamienok v mori svetovej snahy o to, aby hrozný zločin, ktorý pácha Ruská federácia na našom susedovi, sa zastavil čím skôr, a preto som presvedčený, že vaša deklarácia, naša deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky bude príspevkom k tomu, aby sa tie hrôzy skončili skôr. A verím, že sa tak vďaka vám, za čom vám teda nesmierne aj ďakujem, stane a že vďaka vám môžme opäť povedať, že Slovensko napriek všetkým marazmom, politickým, ktoré tu zažívame, stojí v tejto dôležitej svetovej otázke na správnej strane histórie a vy ste k tomu prispeli. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti aj za túto pripomienku. Ja sa ospravedlňujem, že som menoval len niekoľko železníc a niekoľko ľudí, bolo to nespravodlivé. Samozrejme, je ich oveľa viacej. Ešte keby som si tak spomenul napríklad ako Zvolenčan na pána Oravca, ktorý roky zachraňuje vozidlá v historickom depe vo Zvolene. Určite je komu poďakovať a ten zoznam by bol oveľa širší, tak je nespravodlivé niektorých vypichnúť. Ale s týmito ľuďmi som sa stretol, tak preto som si ich dovolil menovať a takto svojím spôsobom aj zvýrazniť hodnotu ich práce.
A možno ešte poznámka, ktorú som mal na mysli a ktorá mi unikla. Máme napríklad pancierové vlaky. A tu by som bol trocha kritický. Tu mi chýba pohľad, máme, nedávno sa zmenil správca Múzea Slovenského národného povstania, z pancierových vlakov sa zachránili iba dva pôvodné vagóniky. Toho, čo je vo Zvolene pod zámkom, to je replika filmová. A tie pancierové vagóniky, tu by som aj využil tento priestor, ktoré sú posledné dva originálne neďaleko, v areály Múzea SNP v Banskej Bystrici, sú v žalostnom stave. Bol by som rád, keby ten ich náter, ktorý je teda nedôstojne sa už rozpadajúci a naozaj nezodpovedá hodnote týchto vozidiel, keby sa našli nadšenci v tomto múzeu alebo nech nejakých prizvú a nech sa tie dva vagóny dajú do poriadku. Tak využívam túto faktickú poznámku aj takto netradične. Ešte raz ďakujem za pozornosť.

Dobré predpoludnie. Ďakujem, vážený pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania. Tento zákon zdanlivo je o čiastke 150-tisíc, ktorá by sa mala poskytovať každoročne z rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy pre záchranu historických vozidiel, ktoré sa pohybujú po koľajniciach. Ja si myslím, že je tu ešte aj taký vyšší princíp, lebo táto čiastka, aj keď, samozrejme, nie je malá, ale veď v tejto sále zákonnosti často lietajú oveľa väčšie čiastky, táto čiastka neni podstatná v tomto zákone, aj keď ide o ňu. Ale to, čo chcem vnímať ako istý vyšší princíp tohto návrhu, ktorý oceňujem a som rád, že môžem byť aj jeden zo spolupredkladateľov, je ocenenie ľudí a hlavne ich aktivít, ktorí nám predvídavo zachraňovali dávno pred tým, ako sme prišli s týmto návrhom, veľké hodnoty, ktoré sa nám na Slovensku strácali, žiaľ, stále ešte aj strácajú. A v tomto prípade ide síce o dráhové vozidlá, železničné, ale ak by sme chceli rozšíriť otázku straty historickej pamäte Slovenska v mnohých oblastiach, bol by to veľmi dlhý zoznam vecí, kde sme nepredvídavo nechali veci zruinovať, rozpadnúť, zaniknúť a na veky zmizli v hlbinách času. Našťastie, v prípade mnohých lesných, teda lesných, ide o lesné železničky často, ale mnohých železníc a mnohých dráhových vozidiel sa tak nestalo vďaka obetavým múdrym ľuďom, ktorí nečakali na to, že nejaký zákon raz v sieni zákonnosti im pridá nejaké peniaze, ale ktorí vlastnými aktivitami a vlastným nadšením zachránili množstvo vecí, ktoré dnes môžme smelo z hľadiska železničnej dopravy považovať za veľké rarity.
Len tak námatkovo, už sme to urobili pri prvom čítaní a nebudem preto hovoriť o tom už dopodrobna, ale naozaj existujú ľudia, ktorých mená zaslúžia, aby tu zazneli, keď zobereme Čiernohronskú lesnú železnicu, záchranca Vlado Paško, architekt, ktorý tam nechal kus života, Aleš Bílek. Keď zobereme nádherné vozidlá, ktoré dnes chodia po raritnej ozubnicovej železnici z Tisovca na Zbojskú, Jiří Kubáček a jeho ľudia, v tom múzeu tie vozidlá. My starší si pamätáme niektoré tie vozidlá ešte keď aj premávali, ale vstúpiť do toho kráľovstva starých mašiniek, hľa, veď ktorí chlapci alebo aj dievčatá by si nezaspomínali na časy, keď tie vláčiky naozaj sme považovali za dôležitú hračku. To všade tam je možné nájsť. Mário Brnický. Človek, ktorý tie parné mašiny doslova nie rozpadnuté, nie existujúce poskladal nanovo a dneska tie kolieska, tie piesty, to všetko nádherne funguje vďaka takýmto ľuďom. Takže a mohli by sme pokračovať. Boli to predvídaví ľudia, žiaľ, nemali sme ich dostatok, preto mnoho železníc zaniklo, keď zobereme len tie lesné železnice, ktorých sme mali v čase najväčšej slávy vyše 1 200 kilometrov, dnes ako by sme ich potrebovali, keby z takej Zvolenskej Slatiny na Poľanu, na Kyslinky tá mašinka, ktorú sme v sedemdesiatom treťom zrušili, keby išla.
Okolité štáty, nemusíme ísť ďaleko, Maďarsko, Poľsko, hoci vôbec nepatria medzi nejaké lesnícke veľmoci, ale tie lesné vláčiky, lebo často o ne ide, si zachovali a dnes sú to obrovské rarity. Alebo keby sme chceli ísť veľmi ďaleko, Taiwan, hľa, vzdialená krajina, koľko tam sa najazdia a aké sú to obrovské atrakcie pre celý svet, ktorý prichádza na tento zaujímavý ostrovný štát, tie lesné železnice tam vďaka nadšencom fungujú.
Takže chvalabohu, že tento návrh prišiel, verím, že bude schválený, tá čiastka môže sa pohybovať, ona je v tejto chvíli tam vyčíslená na 150-tisíc, je to symbolika, tí ľudia aj tak musia tieto inštitúcie, ktoré ich ako zamestnávajú alebo ktorí sú tvorcami, musia aj tak prispieť 20-percentnou spoluúčasťou, takže nie je to úplne jednoduché. Sú tam podmienky, s ktorými sa dá súhlasiť, ale ten moment, ktorý som chcel zdôrazniť, nie je otázka tej finančnej čiastky a tých podmienok ako dotáciu získať, ale ocenenie ľudí, ktorí vidia čosi alebo videli dopredu, vedieť dovidieť z hľadiska historickej pamäte Slovenska, je veľmi dôležité.
Veď ak by som teraz odbočil od tých dráhových vozidiel ešte v závere svojho vystúpenia, spomeňme si na národnú kultúrnu pamiatku Panský dom v Polomke. Nie tak dávno, je to len pár rokov, čo sme ju zbúrali kvôli ceste národnú kultúrnu pamiatku. Alebo aby som tak trocha sa pozrel aj kriticky do radov svojich kolegov lesníkov, tiež je to nie tak dávno, keď sme Forgáčovský kaštieľ na Okrúhlom vrchu, nádhernú stavbu s raritným poslaním nad Slancom, zničili, lebo nám vadila, možnože páni poľovníci neďaleko mali pocit, že tam chodí priveľa ľudí.
Takže áno, veľká vďaka za to, že existujú takíto ľudia, ktorí vedia dovidieť, ktorí vedia zachrániť hodnoty, niektoré sa už nevrátia, ale vďaka takýmto ľuďom sú niektoré zachované a myslím si, že by sme mali tento pohľad rozšíriť z dráhových železničných vozidiel aj na množstvo ďalších hodnôt, ktoré stále tu ešte máme, ktoré niekedy pociťujeme že ako keby boli samozrejmosťou, ale keď sa stratia, zrazu zistíme, že je to nenávratne preč.
Takže berme tento návrh sympatického zákona ako istý taký modus vivendi, ako taký príklad toho, čo nám treba použiť pre záchranu historickej pamäte Slovenska aj na mnohých iných poliach, nielen na poli dráhových vozidiel, ktoré sa pohybujú po koľajniciach, ktoré určite majú budúcnosť, lebo myslím si, že tieto naše mestá a cesty prepchaté autami priam volajú po tom, aby sme železnice nepovažovali iba za historické rarity, ale za dopravu budúcnosti.
Asi toľko v stručnosti, ďakujem pekne za pozornosť.

Áno, ďakujem za slovo. Podporu tomuto zákonu plénum bude môcť vyjadriť v utorok 28. marca o jedenástej hodine. Ďakujem.