Dobré popoludnie.
Vážená poslanecká snemovňa, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážení občania, je taká náhoda, že asi pred 6 dňami uplynulo rovných 100 rokov, odkedy Howard Carter urobil asi najslávnejší archeologický objav v histórii ľudstva dobre známeho Tutanchamona, 4. novembra 1922 objavil a keď nahliadli do tej komory, asi tretej v poradí, tak vtedy zaznela tá veta, ktorá sa často cituje v historických análoch, že vidím...
Dobré popoludnie.
Vážená poslanecká snemovňa, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážení občania, je taká náhoda, že asi pred 6 dňami uplynulo rovných 100 rokov, odkedy Howard Carter urobil asi najslávnejší archeologický objav v histórii ľudstva dobre známeho Tutanchamona, 4. novembra 1922 objavil a keď nahliadli do tej komory, asi tretej v poradí, tak vtedy zaznela tá veta, ktorá sa často cituje v historických análoch, že vidím úžasné veci. Oni tam boli ozaj úžasné, však asi mnohí ste mali možnosť vidieť tie putovné výstavy.
Prečo som si dovolil takýto úvod k tejto interpelácii? No preto, lebo som tiež videl úžasné veci. Ale neboli to žiadne Tutanchamonové insígnie, ale boli to hrozné stovky sudov porozlievané v Chemku Strážske, v bývalom areáli. Keď som pred zhruba 3 rokmi s Gabom Kaňukom, miestnym aktivistom, popreskakoval 3 ploty, pravda, bolo to nie celkom legitímne, k tomu som sa už dávno priznal, a nahliadol som do lokalít, ktoré sa nazývajú Ošipáreň, Tepláreň a potom neskôr aj Prameň. A bola to naozaj hrôza a tá hrôza našťastie prestala byť hrôzou. K tomu budem smerovať prvú časť tejto interpelácie a potom v tej druhej poviem niečo, čo je taký istý apel, prosba a návrh.
Som vďačný vláde Slovenskej republiky, tejto vláde, a jej programovému vyhláseniu, že je to prvá vláda, ktorá po 38 rokoch, odkedy skončila výroba polychrómovaných bifenylov v Chemko Strážske, začala nielen rozprávať o tomto probléme, ale reálne aj konať. A nielen konať, ale aj vykonať, pretože k dnešnému dňu vďaka tomu, že z programového vyhlásenia vlády sa nestala len nejaká deklarácia, ale reálny návod na prácu, dnešným ľuďom môžme povedať, že sa vykonal už veľký kus práce v tej lokalite, ktorá sa nazýva Ošipáreň. Je prázdna, tie stovky sudov sú umiestnené v kontajneri, v kontajneroch, ktoré dal vyrobiť pán Mikulec, minister vnútra, že je už stabilizovaná Tepláreň a že sú, je prikročené k veľmi reálnym a účinným krokom v lokalite Prameň, kde sa nasadzujú technológie, ktoré tú kontamináciu neutralizujú. A ešte čo je veľmi dôležité, umožnia tieto chemické postupy kontamináciu neutralizovať, použiť aj na široké okolie, na pôdy, ktoré sú v okolí Chemka, v tom známom, smutne známom trojuholníku smrti medzi Vranovom, Humenným a Michalovcami, koncentrácia, ktorá z hľadiska PCB-čiek je, žiaľ, najvyššia na svete alebo donedávna bola, netvrdím, že je to tak v tejto chvíli, ale tie dôsledky sú desivé, výskyt vážnych ochorení nadpriemerný.
Požiadal som nedávno pána ministra Lengvarského o odpočet nádorových ochorení v tomto trojuholníku smrti. Je to niečo, čo bolo veľmi zlé a ja som veľmi rád, že môžem v tomto úvode vyjadriť poďakovanie, že sa začalo konať. Začalo sa konať vďaka hasičskému zboru, vďaka uvoľneným prostriedkom vo výške 480-tisíc. Ešte zďaleka nie sú všetky minuté, vidíte o žiadne miliardy, milióny tu nejde, veľká časť išla na tie kontajnery, na 22 kontajnerov. Nejaká časť išla na výskum a na použitie tých technológií. Ja si to všetko ani nepamätám, som si to kdesi aj napísal, ale je to hodné toho, že teda môžme povedať, že postupy, ktoré sa použili, boli účinné a ich ďalšie využitie pre dekontamináciu pôdy bude veľmi prospešné. No ako je možné, že sa podarilo tento problém tejto zázračnej vláde vyriešiť? Naozaj tie ostatné boli také slabé a táto je taká vynikajúca? Je to, samozrejme, rečnícka otázka, nechcem tu v žiadnom prípade nikoho zhadzovať ani nespravodlivo povyšovať, ale fakt je ten, že nepomohli ani samotné peniaze, lebo tie ako tak sa vždy nájdu. Nepomohlo ani to, že som mal tú možnosť iniciovať stretnutie ministra vnútra a ministra životného prostredia, aby sme sa na to pozreli a tie stretnutia začali sa vykonávať.
Nepomohlo ani to, že som oslovil ÚKSÚP, ktorý patril vtedy do, teda patrí stále, ale vtedy som bol na ministerstve. Začali sme robiť sondy a zisťovali sme, aká je, aký je rozsah kontaminácie. Pomohlo niečo, čo pomôže vždy, pokiaľ sa obrátime tam, kde sa obrátiť treba, a to je na vedcov. Naozaj základná vec, základná hybná sila ľudstva už od čias toho Tutanchamóna, keď som už spomenul, je veda a je veľmi dobre, že táto vláda a kompetentní ľudia sa nehrali navzájom medzi sebou, ktorý minister je šikovnejší, ale urobilo sa to, čo bolo potrebné. Obrátili sme sa na vedcov, a tí dali riešenia, ktoré sú veľmi, veľmi účinné. Ja chcem v tejto chvíli nahlas oceniť, poďakovať sa a pripomenúť, že po tých 38 rokoch, ďakujem ja osobne za to, že som sa zoznámil na tých rokovaniach ministerských s pánom doc. Ladislavom Štibrányim z tunajšej fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a s jeho obetavým kolektívom, ktorí zobrali túto výzvu vážne a našli postupy, ktoré som spomínal, v úvode viedli k tomu účinnému odstráneniu obrovskej ekologickej záťaže známej pod tými tromi písmenkami PCB.
Takže pán Ladislav Štibrányi a vaši ľudia takisto aj z laboratórií, hasičského zboru z Jasova a ďalší, ktorí ste v tých ťažkých odevoch niekoľko týždňov pracovali tam tvrdo a pod odborným vedeckým dohľadom, veľká vďaka, že tie stovky ton tých hnusne podozrievaných sudov, neoveriteľne lajdácky, zvláštne, že až keď človek popreskakoval tie ploty, tak našiel niečo, čo vlastne mohol nájsť každý a kto by to našiel, tak by nemohol kľudne ostať spávať, že sa trojuholník smrti zbavil tejto prvej fáze, tej koncentrácie záťaže ekologickej a ostáva nie len v úvodzovkách, ostáva ešte dočisťovať pôdu. Tie sondy, ktoré sme urobili aj na ministerstve pôdohospodárstva svedčia o tom, že tá záťaž tam je, určite to nepôjde z roka na rok, ale použitie huminových kyselín a použitie možno aj zeolitu, ale hlavne huminových kyselín, umožní pôdu zbaviť tejto záťaže a následne ten reťazec smerom ako z krmiva do zvierat a zo zvierat do ľudí a z ľudí aj do materského mlieka, z materského mlieka aj do našich dojčiat a kojencov, teda sa zastaví. To je dobrá správa nielen pre celý trojuholník smrti, to je dobrá správa pre celé Slovensko. To je dobrá správa pre voličov aj nevoličov tejto vlády, pretože sa dokazuje, opakujem, že po 36 rokoch sa podarilo to, čo každý možno v minulosti sľuboval, začať reálne premieňať na zdravé prostredie, na ktoré máme právo podľa zákonov prírodných, Božích aj podľa Ústavy Slovenskej republiky.
No, takže toto je možno tá časť, kde ďakujem, oceňujem a teším sa na ďalšiu spoluprácu, veľmi si vážim prístup týchto vedcov, chodievam na fakultu, sú to úžasní ľudia a ospravedlňujem sa všetkým, ktorých som nemenoval, lebo naozaj nie je to len pán doc. Štibrányi, je to partia ľudí, ktorá - dali ste nám úlohu a my ju zvládneme.
Vážení vedci, a teda nielen tejto fakulty, ale, vážená vedecká obec, treba oceniť, že možno nie ste tak často na televíznych obrazovkách, futbalistov a hercov poznáme dôsledne, vás veľmi nie, ale naša vďaka je o to väčšia.
Poďme k tej druhej časti a v druhej časti chcem nadviazať na túto záležitosť vedeckú jednou prosbou, kde by bolo potrebné, aby, toto je interpelácia smerovaná na pána premiéra, to som zabudol povedať, kde by bolo potrebné, aby sme urobili jeden dôležitý krok. Každý deň vznikajú desiatky nových chemických zlúčenín, na svete je ich niekoľko sto mil. tých zlúčenín. Bez ich znalosti, bez ich ovládania, bez poznania ich vlastností nie je možný žiadny seriózny výskum. Existuje jedna databáza, volá sa, neviem, či to poviem dobre, SciFinder, americká databáza, ktorá je datovaná od roku 1800, to znamená, má 222 rokov, obsahuje stovky miliónov informácií, zlúčenín a týchto vlastností, a tá je absolútne nevyhnutná pre to, aby vedci mohli pracovať na svojich vedeckých dielach. K tejto databáze sme mali prístup celé roky, až kým neprišla pani ministerka Lubyová, ktorá povedala, že 280-tisíc eur ročne je príliš veľa na to, aby sme takúto databázu si kupovali. Nemám právo hodnotiť pani ministerku Lubyovú z hľadiska jej výkonov, ale toto bol osudný krok pre Slovensko, pre slovenských vedcov a je tak nešťastný, že už v tejto chvíli poviem, že prosím pána premiéra Hegera, aby tento osudovo zlý krok napravil a neviem, teda cez pána ministra školstva, aby bolo možné obnoviť to, čo majú všetky krajiny Európskej únie a má to aj Ukrajina, len Slovensko nie.
Nuž, milé Slovensko, možno nebudeš mať tak skoro nositeľa Nobelovej ceny za chémiu a možno budeš, ale pokiaľ táto databáza sa ozaj nesprístupní Slovenskej vedeckej obci, tak máme istotu, že nebudeš. Nevravím, že máme naháňať nositeľov Nobelovej ceny, ale musíme mať úctu k vede, musíme mať úctu k vedcom a musíme mať úctu k ich dielu a musíme im dať pracovné nástroje. Baník bez zbíjačky nám nič nevyťaží a vedec bez informácií nám nič nevynájde, neobjaví, nevylepší.
Budem menovať ešte jedného pána, a to je pán profesor Milata, Viktor Milata, čestný predseda Slovenskej chemickej spoločnosti, ktorý mi poskytol dokumenty, samozrejme, neťahal som ich teraz sem, kde sú možno asi 50 alebo 70 odrážok, na koho všetkého sa už obrátili v snahe nájsť riešenie, aby tá databáza chemická, ten SciFinder bol opätovne k dispozícii našim vedcom. Boli aj nejaké prísľuby, ale výsledok je taký k dnešnému dňu, k 10. novembru 2022, že Slovensko je stále bez tejto doslova život dávajúcej miazge Slovenskej vedeckej obci. Oni to viete, čo robia? No obrátia sa na kolegov z Ukrajiny alebo z Maďarska, alebo z Poľska a potichučky ich prosia, aby im pozreli, lebo myslím, že keď sme to mali ešte k dispozícii, mali sme ročne 33-tisíc vstupov do tejto databázy. Jeden vstup, keby sme si to podelili, tak tuším to vychádza necelých 9 eur. Už dneska tri piva za jeden vstup. Dobre, je viem takéto prerátanie nemá vždycky veľkú úroveň, ani to nie je asi správne, ale rozhodne by som navrhoval, aby sme sa zamysleli nad, ako to zvyknú hovoriť, hodnotou a cenou, že či do akej miery je takáto databáza, ktorú ja naozaj neovládam, ale tlmočím to, čo tí ľudia s plnou vážnosťou mi hovoria. Opakujem, čestný predseda Slovenskej chemickej spoločnosti profesor Milata a jeho ľudia prosia, navrhujú, žiadajú a keďže to zatiaľ išlo len listami, tak používajú v tejto chvíli moje ústa. Ja pokorne to teda používam voči vám, vážení poslanci, vážené poslankyne, vážení členovia vlády, zastavme tento nedostatok!
Ja nevravím, že 270-tisíc eur je málo, ale je to, je to naozaj málo oproti tomu, čo môžme dostať, lebo možno, že ak by tí naši vedci nemali tú odvahu, tých kamarátov na tej Ukrajine a v Poľsku a v Rakúsku, ktorí im pomáhajú, keďže Slovensko je bez tohto zdroja, nuž možno by sme ani tie PCB-čka, ani tie huminové kyseliny a čert vie, čo všetko možné v tých chemických zlúčeninách, nikdy som ja vzorcom nerozumel chemickým, čo všetko oni z toho vedia vyčítať v rámci tých zložitých chemických reakcií. Keď sa pohybuje človek pomedzi tie banky a Petriho misky a všetky možné rúrky a hadičky, tak vtedy si uvedomuje, že ako málo vie, ale napokon všetci nemáme vedieť všetko. Dôležité je, že máme ľudí, ktorí to teda vedia.
Takže nečítam to tu, je to tak napísané, keby som to čítal, bolo by to krajšie, ale zhruba som povedal to, čo bolo potrebné povedať a spájam dohromady teda otázku chvályhodného vyriešenia PCB-čiek v Strážskom za pouhých 300-, 350-tisíc, ktoré sa doteraz minuli. Iste bude treba ďalšie prostriedky, ale stále je to nič, s prosbou, s požiadavkou a s návrhom, aby pán premiér, tu síce v neprítomnosti, verím, že teda vo Fínsku, napokon veď je vo Fínsku v tejto chvíli, ak sa nemýlim, je tak? Tak myslím, že áno, takže Fínsko, no vidíte celkom dobrá prihrávka, teraz ma to napadlo, však Finsko patrí medzi najvyspelejšie krajiny z hľadiska vedy a výskumu, tak pevne verím, že ak by ste niekto chceli mu chceli zavolať, on asi volať nebude, možno by bolo dobré, keby sa spýtal priateľov z Fínska, ako využívajú túto databázu a že či náhodou to nie je trocha škoda, že ju nemáme k dispozícii. Fakt by to stálo za to, verím, že Eduard Heger by tento krok urobil, ale to je možno len taký impulzný nápad. Nie je potrebné, aby sa bavilo o tom vo Fínsku, je potrebné, aby sa bavilo o tom s pánom ministrom školstva, lebo myslím, keď sa to tam zastavilo pani Lubyovou, tak sa to tam dá opäť aj obnoviť a aby v dobrej viere, že sú to nie vyhodené peniaze, aby sme prestali šetriť na nesprávnom mieste, lebo to neni šetrenie, to je bohapusté prerábanie a míňanie kapitálu, ktorý máme v podobe úžasných ľudí, úžasnej vedeckej obce.
V tejto chvíli pozdravujem aj vedátorov, keď už tu stojím, aj z Národného lesníckeho centra vo Zvolene, lebo tiež, keď si uvedomujem, že koľko úžasných vecí robia, ako málo o tom vieme, pomaličky budeme vedieť o futbalistoch na majstrovstvách sveta všetko, aj podľa toho, aké majú farby trenírky, ale to, čo robia títo úžasní ľudia, nevieme.
Takže asi, asi toľko, vážený pán premiér v zastúpení, nejde o databázu. Poslednú vetu si prečítam, to som ako napísal?
Vážený pán premiér, oceňujem vaše nedávne vyhlásenie o podpore vedy na Slovensku, ktoré zaznelo na stretnutí ESET Award aj v duchu tohto vášho vyhlásenia vás prosím, pomôžte v tejto veci relatívne jednoduchým rozhodnutím. Tváre týchto vedcov síce z farbistých médií na vás obvykle nepozerajú, lebo ich práca je pre nás veľmi dôležitá. Nejde totiž o databázu, ide o naše životy. PCB v Strážskom sú toho jasným dôkazom.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis