Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k tej časti úpravy ústavy, ktorá sa týka fixovania pomerného volebného systému s jedným volebným obvodom pre celé Slovensko. Nemusíme si nahovárať, že takéto fixovanie jedného volebného obvodu je zafixovanie jedného z neblahých dedičstiev Vladimíra Mečiara.
Okrem tohto dedičstva nám tu zanechal aj iné zlé dedičstvo, a to nezmyselné administratívne členenie na umelo vytvorené kraje a okresy a jedno dedičstvo, ktoré nepriamo z toho jedného volebného obvodu vyplynulo. Nebezpečenstvo, kvôli ktorému meníme ústavu, ktoré tu bolo načrtnuté, by mohlo byť reálne, lebo vyjadruje spojenie administratívneho členenia a volebného systému. V drvivej väčšine prípadov sú totiž volebné obvody kreované podľa administratívnych hraníc celkov, aj v našej histórii tradične boli. Zriedkakedy sú vytvorené špeciálne volebné obvody, ktoré nekorešpondujú s administratívnymi celkami. My namiesto toho, aby sme odstránili všetky neblahé dedičstvá po Mečiarovi, tak popri administratívnom členení ideme upevniť aj jeden volebný obvod pre celé Slovensko. Nebudem zachádzať o administratívnom členení do podrobností, načrtnem len pár základných faktov.
Mečiarovo členenie na osem krajov pre štátnu správu, ktorá, ktoré likviduje a rozdeľuje prirodzené historické regióny, ako napríklad Gemer a Spiš, sme konvertovali na samosprávne kraje. Zaviedli sme samosprávu do umelo vytvorených regiónov, krajov, ktoré boli pôvodne vytvorené pre štátnu správu. K týmto celkom ľudia nemajú žiadny vzťah. Považujem to za úplný nezmysel, pretože samospráva má zmysel práve v prirodzených celkoch a má vychádzať od občanov. Voliči viacnásobne vyjadrili svoj vzťah k týmto umelým regiónom vo voľbách do VÚC, kde sa účasť pohybovala zhruba od 20 do 30 %, ešte keď boli voľby samostatné. Možno aj preto sme zachraňovali reputáciu vyšších územných celkov spojením volieb s komunálnymi voľbami.
Ešte nezmyselnejšie než delenie na osem krajov je delenie na okresy, ktoré sme zachovali ako štátnu správu, hoci riadiť štát podľa týchto vzájomne neporovnateľných celkov je neefektívne. Uvediem príklad. Počas pandémie covidu sme veselo prijímali opatrenia a rozhodovali sme rovnako, porovnávali sme situáciu v okresoch, ktoré majú okolo 100-tisíc obyvateľov s viac ako stovkou obcí, s okresmi, ktoré majú cca 20-tisíc obyvateľov a s dvadsiatimi obcami.
Tento problém desaťročia nikoho netrápil? A v týchto dňoch, keď sme objavili hrozbu, ktorá by mohla byť reálna, keby sa väčšinovo volilo podľa takýchto nerovnakých jednotiek do parlamentu? Som rád, že to pána Mečiara v roku 1998 nenapadlo zaviesť do volebného systému. Jeden volebný obvod vyhovoval Mečiarovi, ktorý chcel byť na celom, na celom Slovensku lídrom. Politickú stranu HZDS budoval ako stranu jedného muža, ktorá vzniká a zaniká so svojím lídrom. Trúfam si povedať, že tento Mečiarov volebný systém s jedným volebným obvodom mal veľký vplyv aj na formovanie politických strán a to je najhoršie, to nepriame dedičstvo po Mečiarovi.
V súčasnom parlamente sú zastúpené len strany, ktoré vznikli práve po roku 1998, po tejto reforme. Ani jedna zo strán zo súčasného parlamentu ešte neprešla testom výmeny svojho lídra. Z relevantných mimoparlamentných strán azda len Kresťanskodemokratické hnutie, ale ako vieme, aj tam to prinášalo turbulencie. Súčasný systém jedného volebného obvodu, prirodzene, kreuje strany s jedným lídrom a nie je dostatočne motivujúcim pre vytváranie silných regionálnych štruktúr. Naopak, vytvára nebezpečenstvo, kedy sa jeden líder môže stavať do pozície falošného mesiáša, ktorý zachraňuje Slovensko.
Na rozdiel od starých demokracií, napríklad Veľkej Británie, kde Konzervatívna strana, ako sme videli, vymení za krátku dobu aj niekoľko svojich lídrov, keď uznajú, že je to dobré pre stranu, na Slovensku je skôr tendencia vymeniť členov alebo voličov strany, keď nevyhovujú lídrovi. Aj ľuďom v pozadí sa lepšie manipuluje so stranami, ktoré majú jedného silného lídra, ako s tými, kde je kolektívne vedenie.
Áno, nebezpečenstvo spojenia Mečiarovho administratívneho členenia s väčšinovým volebným systémom v týchto celkoch existuje a mohlo by priniesť neblahé následky pre demokraciu na Slovensku. Riešenie je vytvoriť iné (ruch v sále a zaznievanie gongu) územné jednotky, ktoré by boli samosprávne a prípadne aj volebné, podľa historických regiónov so zachovaním ich súčasnej funkcionality, kde by si volili ľudia samosprávu a zároveň aj svojich regionálnych zástupcov do národného parlamentu. V podmienkach Slovenska by bolo efektívne mať približne 30 takýchto regiónov.
Budem hlasovať, hoci s ťažkým srdcom, za zakotvenie súčasného volebného systému do Ústavy Slovenskej republiky len s jedným volebným obvodom, aj keď to nie je optimálne, ako som uviedol v mojom príhovore, lebo hrozbu deformovania demokracie pri existujúcom administratívnom členení na nerovnaké okresy z hľadiska počtu obyvateľov, ktoré by sa mohli zmeniť na volebné obvody, vidím ako reálnu. A je dobré, aby sme deväťdesiatimi hlasmi rozhodovali o takýchto dôležitých zmenách.
Ako vraj končieval starorímsky politik Marcus Cato v senáte každý svoj prejav vetou Kartágo musí byť zničené, lebo to považoval za existenciálne dôležité pre Rím, ja hovorím, že súčasné územné a administratívne členenie musí byť nie zničené, ale zmenené a nahradené lepším, lebo je to životne dôležité pre Slovensko.
Ďakujem za pozornosť.
