Videokanál poslanca

Ak dovolíte, ja mám procedurálnu otázku na pána predsedu Národnej rady. Pán predseda Národnej rady, buďte taký láskavý, úplne, teda na rovinu nám povedzte, máme mať tie rúška alebo nemáme mať tie rúška? Ako to vlastne je? Preto lebo polovica tu s tými rúškami chodíme, aby sme teda nešaškovali zbytočne, mne to naozaj nie je jasné. Máme alebo nemáme? Povedzte!

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V prvom rade absolútne súhlasím s tým, čo povedal pán Petrák. Dokonca sa ma, pán minister, dotklo, keď ste povedali, že ten, kto nepodporí tento návrh zákona, ako keby bol proti športu. No, nie je to pravda a ja si to naozaj vyprosím takéto konštatovanie, preto lebo je to demagógia najhrubšieho zrna. A ak ste si mysleli, že týmto niekoho presvedčíte o opaku, ako chce hlasovať, tak si myslím, že sa veľmi mýlite.
Druhá vec je a budem teraz úplne natvrdo hovoriť. Výnimočný stav bude treba vyhlásiť, pán minister, kvôli tejto vláde a nie kvôli tomu, čo v spoločnosti existuje. To, čo táto vláda spôsobuje spoločnosti, a budeme sa o tom určite ešte baviť a ja budem toto pripomínať, čo som dnes povedal. Skutočne v tejto chvíli tá situácia, a vy to za chvíľu budete cítiť na vlastnej koži, lebo vy ste spravili v súčasnosti z povinnej školskej dochádzky dobrovoľnú školskú dochádzku aj so svojimi dôsledkami, ktoré opäť pocítime onedlho. Čiže ja by som bol skromnejší vo vašich absolútnych vyjadreniach a určite by som sa vyvaroval toho hlavného a podstatného, čo ste povedali, že ten, kto nepodporí tento návrh zákona, je proti športu. Nie je to pravda a vyprosím si to od vás, pán minister!

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len v náväznosti na to, čo povedal pán poslanec Maťo Borguľa, by som sa chcel znovu spýtať, znovu by som chcel položiť tú otázku, takto nemám problém s týmto návrhom zákona, aby sme si teda rozumeli, určite budem hlasovať za, ale chcel by som sa spýtať a práve v náväznosti o tom, čo hovoril Maťo Borguľa o tých, o tých jednotlivých skupinách, obrátil sa na vás, pán minister, ja sa tiež obraciam v tejto chvíli na vás, kde ste zobrali tú hranicu 70 rokov. Prečo nie 69, prečo nie 71, prečo, či sú tam nejaké štatistiky, alebo, alebo, prepánajána, prečo tých 70 rokov? Obchody, 65 rokov, to ma tiež tak napadlo vtedy, odkiaľ vy beriete tieto hranice pre tento seniorský vek, veď predsa musíte vedieť, že máme 80-ročných pánov a dámy, ktoré sú čiperky, a máme 40-ročných, ktorí pozerajú a vyzerajú tak, ako keby sa v tom dôchodku už narodili.
Ja sa naozaj chcem spýtať, kde ste zobrali tú hranicu tých 70 rokov, lebo to ma skutočne zaujíma, či to je na základe nejakých štatistík, kde sa vzala tá 70. A takisto kde sa vzala tá 65, tak to si zhruba viem zdôvodniť, ale tá 70, to, skutočne to mi v tejto chvíli pripadá, no neviem, pýtam sa na to, možno mi odpoviete.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa nebudem vyjadrovať k tým faktom, o ktorých hovoril pán poslanec Pročko, lebo naozaj ich nepoznám. Mňa len zarazila jedna veta, ktorú povedal a povedal to, verím, že úprimne. Hovoril o istej apolitičnosti volieb v parlamente, a to je jedno akých. No viete, drahí kolegovia, apolitická voľba, pokiaľ sa deje v parlamente, neexistuje, lebo vždy o nej rozhodne nejaká parlamentná väčšina. Dokazujete to aj vy za tých málo dní, ktoré ste vo vláde, že jednoducho to nie je. Tiež vy potrebujete nejakú väčšinu mať na to, aby ste niekoho zvolili a len čas ukáže, či ste sa ako trafili alebo netrafili. To sa týka rád, to sa týka riaditeľa, to sa týka rôznych funkcií, ktoré sú volené v tomto parlamente. Hovoriť o apolitickej voľbe je blbosť. Tú apolitickú voľbu si jednoducho tou politickou voľbou musíte zaslúžiť alebo nezaslúžiť. Alebo obhájite ten mandát alebo neobhájite ten mandát, alebo teda viete dokázať isté veci profesne, alebo neviete dokázať isté veci profesne. Ale hovoriť v parlamente o apolitickej voľbe, prosím vás pekne, to je taký nezmysel, taký neuveriteľný nezmysel, že to nemá obdoby. Práve na tej politickej väčšine je založená tá voľba. A tú apolitičnosť si potom každý nejakým spôsobom zaslúži alebo nezaslúži, dokáže alebo nedokáže. Preto ako trošku vážme slová a v tomto prípade naozaj dovolím si s nejakým politizovaním alebo apolitizovaním polemizovať.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa opäť k tomu vyjadrím tak trošku iným spôsobom, ako to vníma človek, ktorý touto problematikou nežije a iba počúva a má pred ňou veľkú úctu, preto lebo skutočne nezávidím ani pani komisárke, že musí tieto veci riešiť, ktoré naozaj sú niekedy neriešiteľné, ale nezávidím ani tým, ktorí sa s touto problematikou stretávajú z tej druhej strany a ktorí čakajú tie najlepšie riešenia preto, lebo v mnohých prípadoch, sami to dobre viete vy, vy viete, že akékoľvek rozhodnutie nie je dobré. Vy v podstate robíte rozhodnutie len zlé alebo ešte horšie. A to sa niekedy stáva, no len viete, ako v tejto chvíli tieto veci riešiť s krvavými očami asi by nebolo dobré. Nehovorím tuná o pánovi Dostálovi, ktorý jednoznačne hovoril isté skúsenosti, ale hovorím to všeobecne, že pred touto problematikou treba mať asi veľkú úctu z hľadiska toho, čo sa vlastne v rámci tejto problematiky na Slovensku deje a čo sa nedeje rok, dva roky, ale ix desiatok rokov dozadu, preto lebo tento problém a tieto problémy nevznikli ani včera, ani predvčerom. Je tu istý vývoj, ako vo všetkom, no a viete, to sa dá riešiť, ale určite nie s krvavými očami. Preto ešte raz veľká úcta a ja len hovorím, môžem apelovať na tolerantnosť u všetkých, ktorí s touto problematikou prichádzajú do kontaktu.

Ďakujem pekne. Ja nepriamo nadviažem na to, o čom hovoril pán kolega Petrák, ale v prvom rade chcem oceniť u pani poslankyne Hatrákovej ten taký konštruktívny, konštruktívny spôsob pýtania sa, resp. konštruktívny spôsob kladenia otázok, bez takej tej nejakej zloby a toho červeného súkna, ktorý majú mnohí pred očami. Proste padli tuná nejaké otázky normálne, padnú, predpokladám, aj normálne odpovede.
Ja sa len chcem spýtať jednu vec pani poslankyne a bol by som veľmi rád, aby mi na to úprimne odpovedala, či vôbec má zmysel z jej strany sa pýtať, či dopredu nechce prejudikovať nejaké odpovede, o ktorých si myslí, že tie odpovede, či budú také, alebo onaké, jej myslenie sa v tomto smere nezmení, či vôbec tento dialóg má zmysel. Hej, či naozaj očakávate nejaké odpovede, ktoré by mohli z vašej strany poopraviť isté domienky, domnienky, či existuje, a verím, že existuje z vašej strany istá, istá normálna reakcia na tie veci, ktoré sú vám neznáme, a či to vlastne toto všetko nie je zbytočné ako mnoho tých rozpráv, ktoré tuná prebehli, či nemáte dopredu pripravené odpovede na to, čo budete počuť.
To je všetko, ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja myslím, že ako boli tuná pomenované isté veci, na ktoré ani predrečník nedal nejaké zvláštne odpovede, jednoducho otázky, ktoré sa týkajú súčasnej koalície. A tých otázok bude stále viac a viac, ako ten politický život bude bežať. Vy si nemyslite, že takto skončíte ako nepopísaný papier. Už o malú chvíľu budete popísaní – a až-až. A budeme sa na to, pochopiteľne, pýtať, presne tak, ako nám to vyplýva z našeho mandátu, tak sa na to ani nehnevajte.
A ja čo by som chcel v tejto chvíli zdôrazniť, je to, že pán poslanec Tomáš tiež hovoril o tom, že mu chýbajú vystúpenia ministrov preto, lebo programové vyhlásenie vlády, tak ako ho máme pred sebou, je naozaj bianko šek. A ja som si dokonca ani neni istý, či ste ho všetci čítali, vážení koaliční poslanci, preto lebo reagujete niekedy skutočne tak, ako keby ste ho nečítali. A my sme si ho teda prečítali pozorne. Možno pozornejšie, ako keď sme predkladali to naše programové vyhlásenie vlády.
Pýtam sa, prečo ministri, o čo by možno viacej vystúpili ministri, o to by sme možno menej vystupovali my, lebo to je naozaj bianko šek, hovorím to, ja neviem, desiaty raz. Ja by som veľmi chcel rád vedieť, ako v oblasti kultúry alebo v oblasti školstva, to je jedno, sa bude napĺňať programové vyhlásenie konkrétnymi návrhmi zákonov, tak ako to myslia tematicky jednotliví ministri, ktorí tie návrhy zákonov budú predkladať. Tuná nič takého neexistuje. Tu je napísaných niekoľko strán, ktoré sa dajú vykladať tak či onak, preto vznikajú tieto otázky, preto tu už tak dlho sedíme, jednoducho na to nedostávame odpoveď. Keby vystúpili konkrétni ministri a zdôvodňovali by konkrétne kapitoly, určite by to takto nebolo a my by sme si hlavne ušetrili čas a možno aj vaše nervy.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem veľmi pekne za slová, ktoré predniesol pán poslanec Petrák, len by som ho chcel ešte doplniť o jednu kapitolu, o ktorej sme vlastne tuná ešte nepočuli ani slovo, keď hovoríme o vysokom školstve, a to je špecifikum umeleckých vysokých škôl, ktoré sú na Slovensku tri, ktoré majú jeden obrovský význam, ktorý je do dnešného dňa, dovolím si tvrdiť, stále nedocenený. Hlavne teda najmladšej vysokej školy, Akadémie umení v Banskej Bystrici a jej troch fakúlt – výtvarnej, hudobnej a divadelnej. Proste akonáhle táto škola začala mať prvé výsledky, neuveriteľným spôsobom sa zmenil kultúrny život v celej oblasti Banskej Bystrice a ďalej, samozrejme. Nebudem sa o tom konkrétne vyjadrovať, lebo nie je tu na to priestor.
Chcel by som len poprosiť, aby sa pohľad na vysoké umelecké školstvo aj tuná trošku zmenil, aj vplyvom ministerstva školstva, lebo tieto školy sú často finančne podvyživené a často idú na doraz, a pritom tie výsledky či výtvarníkov, či divadelníkov, či hudobníkov sú skutočne obrovské aj v medzinárodnom kontexte. Čiže toľko na doplnenie a len prosba na pána ministra, aby aj toto zobral do úvahy a špeciálne sa venoval vysokému umeleckému školstvu preto, lebo tie kritériá jeho existencie v súčasnosti sú, povedzme si to úplne otvorene, stále nedocenené a dovolím si tvrdiť, že aj nedostatočné.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa chcem tiež poďakovať svojmu kolegovi Jurajovi Blanárovi, pánovi poslancovi, ktorý nepovedal nič viac a nič menej iba to, čo všetko v tom programovom vyhlásení vlády chýba. Že tam chýbajú isté konkrétne veci, že tam nie je ani slovo o, ja neviem, migrácii, o migrantoch, že tam nie je ani slovo o korone, pritom tieto veci sú veľmi dôležité a stretnú nás počas tohto volebného obdobia určite. Presne tak ako, zopakujem to, čo som ja povedal vo svojom vystúpení, škoda, že tu nebola pani ministerka kultúry, ako mi v tom chýba zmienka o TASR-i, napríklad. To sú veci všetky, ktoré, ktoré by nás navádzali na isté konkretizovanie toho, čo by sme veľmi radi počuli.
No a, samozrejme, tá výtka, mne tak ani nevadí to, že tu nie je vláda, veď celá vláda tu nemusí sedieť, má svoje povinnosti a tak ďalej a tak ďalej, ale mne vadí aspoň jedno jediné vystúpenie akéhokoľvek ministra tejto vlády, aby sme ho mohli oponovať s konkrétnymi vecami, kde by sme sa dozvedeli, ako ten dotyčný minister chce napĺňať toto programové vyhlásenie vlády. Akými konkrétnymi zákonmi. Čo nás môže očakávať, čo nás môže čakať v tých najbližších iks rokoch alebo mesiacoch, alebo, ja neviem, koľko budete vládnuť.
Proste toto nám tuná chýba, preto toto vyhlásenie vlády je bez naplnenia zákonov a bez istej filozofie tých zákonov, ktoré chcete predložiť, čosi, čo, nehnevajte sa, to sa nedá, keď je niekto zodpovedný, tak to sa nedá podporiť, lebo ten bianco šek je príliš veľký pre túto vládu.

Dobre. Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom.
Pani Kozelová, veľmi v krátkosti, áno, má pravdu, detská relácia patrí do Slovenskej televízie, určite je chybou, že tam nie je.
Pán Čekovský, tie politické floskule si nechajte na nejaké iné fórum, ja teraz hovorím o kultúre a hovorím o vzťahu ku kultúre a na čom by sme sa teda mohli dohodnúť.
Ja sa teda budem pýtať inak. Viete, každé programové vyhlásenie vlády v oblasti kultúra, nemá zmysel, keď ten vzťah ku kultúre neexistuje. A preto sa pýtam svojich ctených kolegov, aký máte vzťah, vzťah ku kultúre? Kedy ste poslednýkrát, a ruku na srdce, boli v divadle na nejakom baletnom predstavení? Kedy ste poslednýkrát boli, ja neviem, v Redute na nejakom symfonickom orchestri sa pozrieť, na nejakom symfonickom koncerte? Koľkí z vás tam neboli, ja viem, že mnohí boli, koľkí z vás tam neboli?
Ja som si robil prieskum kedysi dávno. Vyše sto poslancov Národnej rady nebolo nikdy v živote v divadle, dámy a páni. Taká je pravda. Ja neviem, ako by to vyzeralo teraz, keby som položil tú istú otázku, ktorú som položil vtedy cteným poslancom, a som bol šokovaný. Nehovoriac o menšinových žánroch. Kto z vás vie, aký je rozdiel medzi operou a operetou? Kto z vás vie, čo je komorná opera? Lebo tieto žánre u nás jednoducho neexistujú.
O tom ja hovorím, nie o politických nejakých floskulách. Ja hovorím o vzťahu ku kultúre, ktorý by mal mať každý z vás a na základe toho by sme mohli napĺňať toto programové vyhlásenie vlády, ktoré vy tu máte. Preto, lebo to programové vyhlásenie vlády sa dá aj naplniť, aj nenaplniť, aj úplne zošrotovať. Z tohto tuná napísané nič nie je. O tom hovorím.
A na záver. Koľko divadiel zavriete? O toľko viacej väzníc, dámy a páni, budete musieť postaviť. To povedal alebo pán Jaroš, spisovateľ, alebo pán Jurík, spisovateľ, už si to presne nepamätám, ale je to presne tak.
A ďakujem za pozornosť všetkým tým, ktorí to s tou kultúrou myslia naozaj vážne. (Potlesk.)