Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Boris, ty si sa dotkol v tej prvej časti tvojho vystúpenia tej tlačovky premiéra súčasného. Už len tá samotná tlačovka bola dôvod na mimoriadnu schôdzu a na jeho odvolanie. Ja skutočne sa k tomu už vracať nebudem, ale bez ohľadu na to, či som v opozícii alebo v koalícii ja som sa skutočne hanbil počúvať pri tom televízore. Na mňa to pôsobilo tak otrasne, toľko pýchy, drzosti a nepokory, to ja som v živote nevidel. A okrem toho, čo on si spravil z tých svojich poslancov, on ich v podstate ponížil na použiteľný alebo nepoužiteľný materiál, proste ktorý mu ešte dokonca musí byť vďačný za to, že je v parlamente. To, to je čosi neslýchané, to, čo odznelo na, na tej tlačovke, akým spôsobom to odznelo, aj forma, aj obsah totálne neprijateľné.
Ešte raz. Toto je dôvod, toto by mohol byť dôvod, len tá samotná tlačovka na schôdzu, ktorá by riešila odvolanie takéhoto premiéra. To sa proste nesmie.

Ďakujem pekne za poznámky kolegov. Pán kolega, to, že vy ste neidentifikovali niečo, o čom hovorila pani Bihariová, to neznamená, že to tam ešte nebolo. A ja som to na rozdiel od vás cítil veľmi a považoval som za potrebné tento list prečítať, lebo si myslím, že je vhodný na to, aby sa prečítal na tejto schôdzi, aby sme si vypočuli aj iný názor, ako názor oficiálnej opozície v parlamente. A opäť môžem len zopakovať, čo je pre mňa najdôležitejšie. Primá..., primitív s diktátorskými sklonmi je to najhoršie, čo môže postretnúť akúkoľvek spoločnosť. Ešte raz hovorím, primitív s diktátorskými sklonmi.
Ďakujem za pozornosť. (Reakcie z pléna.)

Príjemné dobré ráno. Dámy a páni, rozmýšľal som, ako o 2:15 hod. osloviť polospiacich ministrov a polospiacich poslancov. Nič iného ma nenapadá, iba ako drahí pozostalí, ale o tom potom.
Rokujeme tuná o veľmi vážnej veci a to je odvolanie premiéra vlády. Rokujeme v podstate o ňom, o..., po štyroch mesiacoch jeho tzv. vládnutia. Ja by som hľadal korene aj v tomto rokovacom dni, kde teda toho premiéra odvolávame, možno ešte dva mesiace dopredu, kde ešte vtedy spoločenský prokramovaný, pro..., proklamovaný budúci premiér na istotu skoro stopercentnú pán Kiska zvolával rôzne raňajky, rôzne obedy, rôzne stretnutia a vynechával nášho súčasného pána premiéra z týchto spoločenských aktivít, vynechával súčasného pána predsedu Národnej rady z týchto spoločenských aktivít, dokonca ktorého pomenoval ako za nežiaduceho, a o Matovičovi hovoril, že teda možno. To všetko ale zmenili voľby. Tie voľby rozdali karty úplne inak, Matovič sa stal premiérom a musel zostaviť vládu.
Samozrejme, nebol na to pripravený, netušil, že získa také veľké percentá, a, prirodzene, dostali sa aj do vlády ministri, ktorí s tým vôbec nerátali, poniektorí viac, poniektorí menej, premiér Matovič sa chová tak, ako sa chová, jednoducho keby som chcel byť veľmi tvrdý, mohol by som povedať, že je to zatiaľ spolok nekompetentných. Tak to vychádza skutočne skoro vo všetkých sférach s malými výnimkami. Čuduje sa celé Slovensko pomaly, čudujú sa aj voliči Matoviča, čudujú sa ľudia, ktorí mali o tom tzv. inom vládnutí úplne iné predstavy. Stalo sa.
My tu dnes stojíme pred odvolávaním premiéra, ktorému sa neuveriteľne rýchlo podarilo spôsobiť to, že je odvolávaný. To sa ešte v histórii parlamentarizmu od roku 1993 nestalo.
Keď tak človek bruslí po tom internete a po Facebooku, čo teda robí skoro každý z nás, ja som si tam našiel jeden otvorený list, ktorý poslala, poslala jedna dáma, jedna významná dáma, premiérovi Matovičovi. Hovorí tam o argumentoch, ktoré som si osvojil, ja vám na záver toho listu poviem, o koho sa jedná, samozrejme. Ale dovoľte, aby som vás, aby som vám ten otvorený list Matovičovi prečítal preto, lebo ja sa s ňou absolútne stotožňujem. A tá pani určite vedela, o čom hovorí. Tak teda dovoľte, aby som zacitoval. Hovorím, nie je to môj list, je to list panej, dámy, ktorú som, ktorý som si našiel na Facebooku, a všetky citácie sú jej. Ani jedna nie je moja. Tak teda.
„Vážený pán premiér, tak vám povím, ako my v Trnave zvykneme: mna tá vaša diplomovka z hentoho šeckého, čo vás 10 rokov sledujem, asi aj najmenej trápi. Lebo ja som od začátku dúfala, že raz sa na šecky tie podfuky a tiátra, kerýma ste nás tahali za nos, porádnejšie sa posvíci. Ale aby nám aj ostatní ľudia rozumeli, zhrňme si to radšej v kodifikovanej slovenčine.
Vždy som mala pocit, že ste v politike privilegovaný a že vám bolo odpustené viac než ktorémukoľvek inému politikovi. Tak napríklad ľudia vám záhadne prepáčili absurdnú výhovorku o písaní diplomovky na dovolenke. Pritom každý, kto niekedy v živote sedel kdesi pri mori, vie, že napísať rukou 60 strán za dva týždne nedokáže ani Chuck Norris. Ale ľudia vám to kúpili. Nikto nekričal a nikto neniesol transparenty pod vaše okná. Žiadne meméčka, žiadne uťahovačky, žiadne frky o lekvári na polici.
Záhadne sa vám prepiekla aj tá absurdná argumentácia, ktorou ste vysvetľovali nezrovnalosti vo vašom účtovníctve. Vraj vaša mama (ktorú si inak mimoriadne vážim, a viem, že je to čestná pani) denne prejazdila 600 kilometrov. Ešte aj tú ste do toho zatiahli. Ale ľuďom aj táto báchorka záhadne dávala zmysel a kúpili vám to. A zase žiadne protesty ani výtvarné pomôcky v parlamente, ani bojkoty vašich tlačoviek.
Najväčšia drzosť bola vaša teatrálna horlivosť za zavedenie hmotnej zodpovednosti politikov. Vy ste totiž všetkých tých ľudí právom naštvaných na zlovôľu mocných len ťahali za nos a robili ste si z nich bláznov, lebo ak o hmotnej zodpovednosti vykrikuje niekto, kto si majetky prepísal na manželku, potom mi rozum neberie, ako sa môže pasovať na apoštola spravodlivosti.
A keby len to. Keď sa vás pani Monika Tódová spýtala, či je toto v poriadku, vy ste normálne so serióznym výrazom v tvári ponúkli argument, že toto je znak lásky voči manželke. Normálne som čakala, že z publika vyletí vajíčko alebo rajčina. Ale nič. Aj to, ako kreatívne dokážete ospravedlniť svoje nekalé kroky, vám verejnosť dokázala prepáčiť. Naozaj vám ľudia toho veľa naprepačovali, lenže ja im rozumiem. Podarilo sa vám chytiť ich do manipulátorskej pasce: kto nekope so mnou, kope za Fica. Akonáhle vás chcel ktosi kritizovať, čelil obvineniu, že je buď priamo spriahnutý s Ficom, alebo je skrátka hlupák, ktorý si neuvedomuje naliehavosť odstrániť Ficovu vládu. Bola to dlhoročne účinná páska, ktorou ste lepili ústa vašim kritikom.
Celá vaša politická existencia bola a musela byť nevyhnutné spätá s existenciou nepriateľa.
Keď už nemohlo fungovať strašenie Ficom, tak zaberal argument „ad hnusoba“. A keď dnes nefunguje ani hnusoba, našli ste si „bývalého premiérka s jamkami v lícach“, ako ste nazvali Petra Pellegriniho. Od teraz bude on vašim alibi a legitimizačným dôvodom pre čokoľvek. Kto útočí na úspešnú vládu, zaručene paktuje s Pellem. Áno, toto tu budeme najbližšie roky počúvať ako snahu o umlčanie kritiky.
Lenže viete, za čo mám v skutočnosti na vás najťažšie srdce? Že ste to boli zrovna vy, kto ste urobili z politiky kabaret a vniesli ste do nej klanovú kultúru, ktorá neukazuje ľuďom to, čo všetko môžu, dokážu a na čo Slovensko má. Vy ste ich zblbli do plytkého pudového honu na nepriateľov. Rozumiem, že sa vám páčila rola „hrdinu, ktorý si to rozdá s mafiou“. No mňa úprimne desila, totiž keď politik začne hovoriť o tom, koho posadí do basy, komu zhabe majetky a ako bude čeliť, čistiť chliev, vtedy treba okamžite zbystriť pozornosť, lebo na nič z toho nemá v právnom štáte právomoc.
Mrzí ma, že ste premenili politickú súťaž na zápasnícky ring, kde krik, zloba, strašenie zverejnením nahrávok či vydieranie detektorom lži sa stali symbolom úpadku slovenskej politickej kultúry. Pochovali ste debaty o ideáloch, o hodnotách, vízií o smerovaní krajiny, pretože ich prekričalo vaše politické gladiátorstvo. Cieľom politiky sa stalo púhe ničenie nepriateľov. Toto vôbec nie je žiadne hrdinstvo, toto je skaza, s ktorou nás, s ktorou sa slovenská politická scéna bude musieť dlho vysporiadavať.
Vaša diplomovka je napokon len ukážkou toho, ako škaredo ste ťahali ľudí za nos. Ako ste im ponúkli falošný obraz Igora Matoviča, ktorý si mali pestovať ako svätý obrázok. Politik, čo všetkým ostatným smietky z oka ťahal, len brvná vo svojom oku nevidel.
Irena Bihariová, Progresívne Slovensko.“ (Ruch v sále.)
Takže aby ste tomu rozumeli, viete veľmi dobre, že toto mal byť váš koaličný partner. Môžete sa čudovať (povedané so smiechom), koľko chcete, teraz vám to už nevyhovuje, pochopiteľne, ale situácia je taká, že táto dáma to s vami, na rozdiel od nás myslela vážne.
Viete, no a najhoršie zo všetkého je, keď sa nájde primitív s diktátorskými tendenciami alebo s diktátorskými sklonmi. To vždy v histórii viedlo k jednej katastrofe a k tragédiám. Ja by som vás veľmi pekne poprosil, aby ste si na týchto hajzlíkov a diktátorov dávali pozor. Je to vo vašich rukách.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Kamenický, milý Laci, ja ti chcem naozaj veľmi pekne poďakovať za to, že konečne po dlhom čase zavial v tomto parlamente jeden normálny, čerstvý vzduch, ktorý pomenoval všetko to, čo sa tuná v tejto spoločnosti deje, a vystriedal ten zamatovičovaný puch, ktorý tuná už teda, už sa tu pomaly nedá dýchať preto, lebo toľko nepravdy, toľko hlúpostí, toľko nekompetentnosti, čo sme si tu mohli vypočuť, na ktoré si teda absolútne správne a veľmi, veľmi aj citlivo upozornil, jednoducho toto videli sme to napríklad na vystúpení niektorých ministrov, to je naozaj spolok nekompetentných. Ale ja to teraz nehovorím s výsmechom, to sú ľudia, ktorí ešte pred, pred zhruba pol rokom nevedeli, že budú ministrami. Rátalo sa v rámci spoločenskej opozície úplne s iným osadenstvom a títo ľudia k tom prišli ako slepé kura k zrnu. Preto sa tak chovajú, ako sa chovajú.
Ale najväčšie posolstvo z tvojho prejavu, ktorý si odnášam, je vlastne to, že skutočne ten 13. dôchodok pre seniorov táto koalícia darovala bankám. A najstrašnejšie na tom je, že doteraz o tom nevie. To je, to je ten znak tej totálnej nekompetentnosti, tej, skutočne toho, toho, čo nám na Slovensku hrozí, že títo ľudia rozhodujú o čomsi, o čom nemajú ani šajnu v mnohých prípadoch. Česť výnimkám. Toto je to, toto je to nebezpečie, že Slovensko sa dostane za chvíľu do neriešiteľných situácií a už s tým nepohne žiadna vláda, ktorá príde po týchto nekompetentných.
Takže skutočne posolstvo absolútne: trinásty dôchodok táto koalícia darovala bankám.

Ďakujem za slovo. Pani ministerka kultúry, tak splnili ste si svoju úlohu domácu, ktorú ste dostali, to znamená, vidieť svet čierny a absolútne teda spraviť z celej tej oblasti kultúra jednu čiernu škvrnu. Proste to tak nie je a vy to veľmi dobre viete. Toto nie je o tom, že všetko je v tej kultúre zlé, zlé, zlé, zlé a bolo za tých dvanásť rokov zlé a totálne to nikto neriešil.
A keby som vás nepoznal a nemal s vami dobré skúsenosti ako teda v rámci spolupráce výboru v tom minulom volebnom období, tak by som sa možno čudoval, že tuná proste sa, tu predstúpil pred mikrofón úplne iný človek.
Ja vám ďakujem za tú električku a dúfam, že vydržíte v tomto vašom snažení preto, lebo naozaj to nie je jednoduché. Ale hovoriť o kultúre takýmto spôsobom všeobecne, že je všetko čierne, to nie je pravda. Zabudli ste, keby to tak naozaj bolo, nemohli by tak vynikajúce fungovať inštitúcie, interpretačné inštitúcie, ako je Slovenská filharmónia, ako je Slovenské národné divadlo, ako je Banská Bystrica, ako sú Košice, a predsa títo ľudia robia za minimálne platy. Ale toto nie je otázka posledných rokov, toto je otázka vzťahu ku kultúre od roku ´93 a vy ste sa znovu dostali do tej situácie, že aj vo vašom programovom vyhlásení je tá kultúra absolútne na konci.
Takže ja si budem veľmi dobre pamätať to, čo ste povedali teraz, a spravíme si také prvé hodnotenie po roku vašej činnosti alebo po dvoch rokoch vašej činnosti, čo všetko sa tam zmenilo vzhľadom na tú kritiku čiernu, ktorú ste teraz povedali, čo všetko my vám budeme môcť povedať po tých dvoch rokoch, že, áno, toto ste povedali a toto už neexistuje.
Nie čiernobie.., nie čierne, pani ministerka, minimálne čiernobiele.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, všetci ministri, ktorí sú tu, môžu robiť politiku, ale vy ju nesmiete robiť. Vy ste minister vnútra, vy ju nesmiete robiť. Vy sa o ňu nesmiete ani obtrieť, ak vám máme dôverovať. A ja vám chcem dôverovať, lebo vy ste určite slušný človek a myslíte to dobre.
Ale prečo napríklad v prípade Kočnera, prečo sa zase vyhrážate opozícii bez toho, aby ste mali jeden jediný dôvod? Vy si len čosi myslíte, že by to tak malo byť, lebo ste dostali nejaký manuál, všetci ministri, že všetko je čierne. Našli ste aj niečo, čo nie je čierne na tom vašom ministerstve? Vedeli by ste to povedať alebo pomenovať?
A okrem toho nezabudnite, že vy nie ste posledný minister vnútra, po vás príde ďalší. A čo keď sa bude chovať k vám tak, ako vy sa teraz chováte k súčasnej opozícii len preto, že ste boli ministrom za tejto vlády? Veď si to uvedomte, čo rozprávate, vy nesmiete robiť politiku.
Kočner? A keď sa chcete spýtať na Kočnera, nepozerajte sa na nás, pán minister vnútra, spýtajte sa vašeho Matoviča, ak máte odvahu, ten ho pozná oveľa viacej ako hocikto z nás.
Ja som s ním v živote nebol na káve a možno som ho videl dvakrát v živote, ani neviem, a nevedel som dlho, kto to je nejaký Kočner.
Tak si to láskavo odpustite, nerobte politiku, pán minister, a ak ste slušný človek a verím, že ste.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, vyhrážate sa poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Ja si to od vás vyprosím. Ja si to skutočne od vás vyprosím. Ste veľmi slabý minister na to, aby ste niečo takéhoto mohli povedať. Máte veľmi málo skúseností, aby ste mohli takto absolútne robiť vyhrážky voči ľuďom, ktorí absolútne nevedia, o čom hovoríte, a drvivá väčšina z nich sú slušní ľudia v tejto spoločnosti a v parlamente takisto.
Ešte raz, vyprosím si od vás tieto vyhrážky, pribrzdite! Robíte ramená, ako chcete pôsobiť chlapsky ako minister národnej obrany, to môžete v kasárňach. Každé takéto vyhrážanie, pán minister, je prejav slabosti.
A ešte ste povedali jednu, prepáčte, hlúposť v tom svojom prejave. Hovorili ste o diplomovke Matovičovej a zároveň ste povedali, že za stav školstva môže predchádzajúca vládna garnitúra. Prosím vás pekne, uvedomte si, čo ste povedali. Čo má táto, teda predchádzajúca garnitúra, ktorá teda podľa vás a je teda zodpovedná za školstvo a školský systém, a čo má spoločného s diplomovkou Matoviča, ktorý ju obhajuje tak, ako ju obhajuje? Čo s tým má spoločné ten systém, ktorý je v súčasnosti? Veď si uvedomte, čo ste povedali.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Grendel, ja vám to poviem trošku inak. Ja vám kašlem na tieto diplomovky a takéto veci, to vôbec nie je predsa dôležité v tejto chvíli a v takomto, o takomto probléme, keď sa bavíme.
Vy ste v jednej televíznej relácii na TA3 dávno, dávno, dávno kedysi povedali jednu vetu: "Ten, kto kryje zlodejovi chrbát, sám je zlodej."
Tak ja to trošku otočím a poviem to tak, aby ste tomu rozumeli, čo vám chcem povedať. Ten, kto kryje chrbát primitívovi, sám je primitív. A vy ako inteligentný človek určite viete, o čom hovorím.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedujúci, predsedajúci. Dámy a páni, opäť len taký krátky pohľad do minulosti a pamätám si tuná v tom bývalom parlamente, keď tuná bola veľmi ostrá dibata, debata o kandidátoch na funkciu ústavného sudcu. Dlhé hodiny sme sa tuná bavili o špecifikácii kandidátov na ústavného sudcu, kde súčasná koalícia, vtedy opozícia, tvrdo trvala na tej špecifikácii, tvrdo trvala, ja sa pamätám, v prípade istých ľudí, kde nebolo jasné, či sú len notári, alebo aj niečo iné, kde ste mali obrovské výhrady a kde dokonca to zaváňalo aj daním na Ústavný súd, dnes ako keby to neplatili. Dnes hovoríte niečo úplne iného v rámci špecifikácie a v podstate by sa mohol stať kandidátom, alebo dokonca teda aj generálnym prokurátorom, alebo teda špeciálnym prokurátorom akýkoľvek absolvent právnickej fakulty. V tejto chvíli vám to je úplne jedno. Na tú špecifikáciu vôbec nehladíte. Práve naopak, otvárate dokorán v rámci demokracie ponímanej vami, otvárate dvere dokorán všetkým, proste prihláste sa, ak sa chcete prihlásiť, a pri tom Ústavnom súde vám to vadilo. Presne ste hovorili opak a tiež ste hovorili o tej tzv. demokracii presne takisto, ako o tom hovoríte teraz. Tak čo vlastne chcete? Kde sú tie pravidlá hry, ktoré vy chcete dodržiavať, vážení právnici?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa vôbec nechcem montovať do tejto výsostne odbornej debaty, moja odbornosť je niekde úplne inde, mňa skôr zaujíma ten pod..., ten, ten problém, ktorý tuná už bol niekoľkokrát pretraktovaný, a to je ten problém verejnej a tajnej voľby. Hovorili sme o tom aj v iných prípadoch, samozrejme, preto sa znovu pýtam, pýtal sa niekto kandidátov na generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora, či by uprednostnili v rámci svojej funkcie a v rámci svojho života v tejto funkcii skôr tajnú voľbu alebo verejnú voľbu? Ide mi, samozrejme, o istý pocit zaväzujúcej vďačnosti, v úvodzovkách, prosím vás, takto to berte, voči tým, ktorí ma volili, resp., ktorí ma nevolili, čo sa dá teda v budúcnosti určite zneužiť.
Bavili sme sa o tom niekoľkokrát, čo je demokratickejšie, čo nie je demokratickejšie, čo teda vie, únosnejšie, neúnosnejšie aj pri iných voľbách, ale nikto sa nepýtal tých, ktorých sa to priamo týka, čo by ozaj uprednostnili, či tajnú voľbu, alebo verejnú voľbu. Ja viem, tie argumenty poznám, ktoré ako budú hovoriť, a chceme..., ale tu nejde o poslancov. Tu ide o samotných kandidátov, ktorí sa stanú tým teda generálnym prokurátorom, resp. špeciálnym prokurátorom, či ho takáto voľba verejná nebude do budúcnosti zaväzovať.
A naozaj sa na to pýtam, mňa to ako problém skutočne zaujíma preto, lebo sme sa o tom bavili niekoľkokrát z hľadiska ústavných sudcov, kandidátov, ktorých som sa na to niekoľkých pýtal, určite hovorili o tajnej voľbe práve preto, aby neboli s nikým v budúcnosti konfrontovaní. Aj politicky.