Príjemný, dobrý večer, dámy a páni, ktorí ešte ste zostali v Národnej rade aj v tejto pokročilej hodine.
Dámy a páni, na úvod by som chcel povedať, že tak ako počúvam tú debatu skutočne poctivo ten druhý deň, tak toto nie je debata o programovom vyhlásení vlády, toto je debata o odpočte jednotlivých ministrov, ktorí vystupujú a robia si nejaký odpočet za rok. Pritom sú to starí noví ministri a hovoria o sebe ako noví o starých. Proste je to tak ako veselé. Je to taká skutočne, je to taká veselá schôdza. Človek niekedy skutočne nevie, kde je, preto aj tie reakcie, samozrejme, koaličných poslancov sú raz také, raz onaké.
Tak vlastne dovoľte, aby som teda tiež prispel čímsi do tejto, do tejto zaujímavej schôdzi a zaujímavej debaty aj trošku nejakými vecami, čo sa udialo na poli ministerstva kultúry, resp. čo sa vôbec udialo v tej kultúre, hoci najradšej by som povedal, že nič, nič.
Aspoň v živej kultúre sa neudialo nič. Predstavenia divadiel nie sú, činohry nefungujú, operné domy sú zavreté, muzikálové domy sú takisto zavreté, koncerty nie sú, výstavy sa nekonajú, no čo vlastne hodnotiť, hej, v tejto chvíli, čo vlastne hodnotiť. Ale toto ani nie je tak chyba ministerky kultúry, ktorá, samozrejme, tieto veci má pod palcom, toto je chyba celkove tej strašnej situácie, ktorá je na Slovensku, ale paradoxne nikto z tých tribúnov, na ktorých sme zvyknutí, sa nesťažuje. Nič neexistuje a predsa sú všetci spokojní. Paradox (povedané so smiechom), paradox, ale nie veselý, lebo toto sa nám všetko raz vypomstí, a obávam sa, že už čoskoro, keď tie všetky opatrenia, o ktorých teraz hovoríme, už nebudú, lebo ak si niekto myslí, že divadlá sa otvoria a v tej chvíli budú natrieskané alebo koncerty začnú a v tej chvíli budú natrieskané koncerty, proste nie je to pravda. To všetko zase sa musí dostať do nejakého toho kolobehu činností, na ktorý sme zvyknutí. Ľudia musia, budú musieť mať prestať strach chodiť do divadla, že im niekto bude dýchať na temeno a dostanú pandémiu. Proste toto všetko sa musí dostať do normálnych koľají a nebude to teda trvať krátko.
Ale poďme k tým peniazom. No v prvom rade treba povedať, Plán obnovy, nielen pôdohospodárstvo, ako to tu bolo už niekoľkokrát povedané, ale aj kultúra dostala veľkú nulu. A za to je tiež niekto zodpovedný. A zase by som povedal, že nie ministerka kultúry, ale celá tá situácia, ktorá vie v tej vláde, a ministerka kultúry len ich nevedela presvedčiť, že teda kultúra nesmie byť na konci, preto, lebo nie ona jediná zodpovedná za ten stav, ktorý tuná je, ale by som takto išiel od premiéra dole, dole, dole, dole, všetkých by som vymenoval tých, ktorí aspoň raz boli, poviem to tak, aby tomu každý rozumel, v divadle alebo na koncerte. Ale to si nikto neuvedomuje, a pritom, dámy a páni, ktosi múdry povedal, že koľko divadiel sa vám podarí zavrieť, o toľko väzníc budete musieť viacej postaviť. A to je veľká pravda.
No a viete, aby som teda bol úplne konkrétny, stačí, aby som tuná, stačí, aby som menoval niektoré veci, o ktorých hovoril pán poslanec Valášek, ktorý ale má úplne životnú filozofiu, úplne iný názor a tak ďalej a tak ďalej, ale veci, o ktorých hovoril, čo sa dejú v Európe z hľadiska istej akceptácie a z hľadiska mediálnej kultúry jednoducho sú pravda. Pán poslanec Valášek ako, ja ho stále beriem ako opozičného poslanca, pán poslanec Valášek ako opozičný poslanec tieto veci povedal úplne na rovinu a sú pravdou.
Ministerstvo kultúry v programovom vyhlásení Slovenskej republiky vyjadrilo ambíciu uskutočniť postupnú inštitucionálnu, obsahovú, legislatívnu a ekonomickú reformu kultúry. Citujem: „Napriek tomu, že uplynulý rok výrazne ovplyvnila pandemická kríza, očakávali sme, že rezort kultúry konkretizuje svoje reformné zámery do podoby istých strategických materiálov, koncepcií, legislatívnych nástrojov a vecných riešení vrátane časového harmonogramu a ekonomického zabezpečenia ich realizácie v rámci vymedzenia funkčného obdobia.“
Výstupy činnosti ministerstva kultúry za ostatný rok v podobe materiálov predkladaných na rokovanie vlády Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky však zďaleka nezodpovedajú týmto oprávneným očakávaniam. Takmer všetky významné právne predpisy zaradené do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2020 požiadalo ministerstvo ešte v septembri 2020 zrušiť napriek tomu, že medzi nimi boli i návrhy zákonov, ktorými sa Slovenská republika zaviazala transponovať do národného zákonodarstva právne normy Európskej únie, napr. smernicu Európskeho parlamentu a Rady EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách mali členské štáty Európskej únie premietnuť do svojej legislatívy do 19. septembra 2020, ale príslušný zákon nebol na Slovensku dodnes predložený ani do medzirezortného pripomienkového konania. Brusel už viackrát dôrazne upozorňoval na nevyhnutnosť urýchlene zabezpečiť túto povinnosť, lebo Slovensko zostalo v tejto oblasti na chvoste všetkých členských krajín Európskej únie a reálne mu hrozia finančné sankcie.
Rezort sa však namiesto systematickej práce nad novým legislatívnym rámcom audiovizuálnych mediálnych služieb venoval viac vlastným či poslaneckým účelovým novelám platných zákonných predpisov v oblasti vysielania. Napríklad zákonom č. 394/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, vypustil obmedzenie na počet licencií pre súkromných rozhlasových vysielateľov a odôvodnil to údajnou nevyhnutnosťou transformácie a konsolidácie rozhlasového trhu pri zachovaní plurality vysielania. V podmienkach súčasného trhu rozhlasového vysielania na Slovensku to však bude znamenať jeho monopolizáciu zo strany dvoch-troch najsilnejších súkromných vysielateľov. Oprávnenosť týchto obáv potvrdzuje aj skutočnosť, že novelou zákona sa umožnil prevod existujúcich licencií, ktorý otvára najsilnejším trhovým hráčom priestor na vstup do redakčných štruktúr ekonomicky slabších regionálnych a lokálnych vysielateľov. Po akej pluralite vysielania pri takejto perspektíve koncentrácie a monopolizácie rozhlasového trhu možno hovoriť? Nechám na úvahu.
V programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky si ministerstvo vytýčilo ambiciózny cieľ dosiahnuť výrazné navýšenie financovania kultúry z verejných zdrojov a súčasne podstatne zvýšiť podporu kultúry od súkromných zdrojov. Rozpočet kapitoly ministerstva kultúry na roky 2021 až 2023 nielenže negarantuje navýšenie rozpočtových prostriedkov, ale svojimi základnými parametrami len konzervuje kritickú finančnú situáciu, do ktorej sa dostal rezort kultúry a kreatívneho priemyslu v dôsledku koronakrízy a prijatých protiepidemiologických opatrení.
Ministerka kultúry po ročnom, pri ročnom rozpočte svojej činnosti uviedla, že subjektom v kultúre bolo prostredníctvom mimoriadnych výziev, ktoré pripravilo samostatné min... samotné ministerstvo, Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia a Fond na podporu kultúry národnostných menšín, prerozdelených viac ako 51 mil. euro. Ide o nemalú sumu. Oveľa väčšiu výpovednú lehotu by však mala čiastka, ktorá reálne skončila na účtoch kultúrnych inštitúcii a jednotlivcov ako fundamentu a hybnej sily kultúrno-kreatívnych odvetví. Zo strany ich predstaviteľov sa totiž dlhodobo ozývajú hlasy o pomalosti, neadekvátnom rozsahu, administratívnej náročnosti a neefektívnosti podporných zdrojov na kompenzovanie dosahov protiepidemiologických opatrení na kultúru a kreatívny priemysel.
Vážnym problémom je aj nedostatočná inštitucionálna podpora štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií. Mnohé z nich zápasia s veľkými finančnými problémami v dôsledku výpadku plánovaných príjmov.
Príkladom istého manažérského zlyhania a v jeho dôsledku neúčelného vynakladania finančných prostriedkov rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry je ukončenie podpory projektu Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Prostredníctvom tohto projektu, na ktorom ministerstvo už takmer 10 rokov úspešne spolupracovalo s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny sa každoročne, sa okolo 600 nezamestnaných zapájalo do opráv hradov a hradných objektov, získavalo a rozvíjalo odborné remeselné zručnosti a za výkonnú prácu im ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vyplácalo odmenu a odvádzalo za nich odvody. Bolo všeobecne známe, že prostriedky Európskeho sociálneho fondu sa v roku 2020 vyčerpali. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky sa však nedokázalo dohodnúť so svojimi partnermi na pokračovaní projektu a nevyužilo ani opakované výzvy podpredsedníčky vlády pani Remišovej, aby presunulo svoje nevyužité prostriedky z eurofondov do Európskeho sociálneho fondu. Stačilo alokovať okolo 3,5 mil. euro, napr. z výzvy na budovanie kreatívnych centier, a projekt zapojenia nezamestnaných obnovy do kultúrneho dedičstva mohol úspešne pokračovať.
Až keď začiatkom tohto roku zdvihli svoj hlas zástupcovia občianskych združení a samospráv márne sa domáhajúci financovania rozbehnutých projektov, začalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky horlivo hľadať náhradné riešenia. Jedným z nich je aj najnovšie uvoľnenie na tento účel 1 mil. eur z rozpočtových prostriedkov rezortu, ktoré by bolo napochybne efekt... nepochybne efektívnejšie vynaložené na zabezpečenie činnosti svojich rozpočtových a príspevkových organizácií, a dlhoročný projekt financovať tak ako doteraz prostredníctvom eurofondov.
Veľkým sklamaním kultúrnej verejnosti sa stala aj skutočnosť, že ministerstvo kultúry nedokázalo v procese prípravy Plánu obnovy a odolnosti presadiť kultúru ako jednu z priorít tohto dokumentu. Je to o to zarážajúcejšie, že Európsky parlament svojím uznesením zo dňa 17. septembra 2020 zaviazal členské štáty vyčleniť 2 % z prostriedkov alokovaných v národných plánoch obnovy a odolnosti na podporu kultúry a kreatívnych odvetví. Toto stanovisko podporil svojím uznesením zo dňa 23. 9. 2020 aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. So žiadosťou, aby ministerstvo financií prehodnotilo priority Plánu obnovy a odolnosti SR a vyčlenilo 2 % z celkového objemu prostriedkov do osobitne novej kapitoly venovanej obnove kultúry a kreatívnych sektorov prostredníctvom reforiem a investícií v tejto oblasti, sa v rámci medzirezortného pripomienkového konania hromadnou pripomienkou obrátila početná skupina predstaviteľov kultúrneho a kreatívneho priemyslu - neúspešne. Slovný prísľub Ministerstva financií Slovenskej republiky, že potreby kultúry sa budú zabezpečovať z iných zdrojov, ignoruje negatívne dosahy pandemických opatrení na kultúru a kreatívne odvetvia. Prehliada ich nezastupiteľnú úlohu a význam pri obnove sociálno-ekonomického a spoločenského života.
Problém však nespočíva len istým, s istým, v istom slova zmysle v necitlivom prístupe ministerstva financií a vlády Slovenskej republiky ako celku k potrebám kultúry. Ministerstvo kultúry totiž nedokázalo predložiť fundované argumenty, ktoré by presvedčivo odôvodnili oprávnenosť požiadavky na prioritné zaradenie kultúry do Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Rezort síce začiatkom marca prezentoval dokument pod ambicióznym názvom Reformy pre udržateľný rozvoj kultúry a kreatívneho priemyslu, ten však svojou filozofiou a obsahom zjavne nezodpovedá európskym kritériám na obnovu infraštruktúry kultúry a kreatívneho odvetvia.
Napriek tomu, že ministerstvo hovorí o piatich reformných zámeroch, na realizáciu ktorých vyčíslili investičné náklady do výšky 246,5 mil. eur, ide väčšinou len o administratívne opatrenia s minimálnym reformným potenciálom. Navrhuje sa napríklad vytvoriť strešnú organizáciu kultúrno-kreatívneho priemyslu namiesto existujúcich umeleckých fondov, hoci na videokonferencii pracovnej skupiny, ktorá mala na základe doterajšej činnosti fondov navrhnúť formu ich ďalšej existencie, sa drvivá väčšina prítomných expertov vyslovila za zachovanie ich samotného pôsobenia.
Na zriadenie novej strešnej organizácie sa plánuje vynaložiť 13 mil. eur, na vznik Agentúry pre rozvoj kultúrno-kreatívneho priemyslu 25 mil. eur a založenie Platformy na odbyt výrobkov tradičných remesiel 0,5 mil. eur. Súčasne sa počíta so vznikom nového Fondu na podporu kultúrneho dedičstva a transformáciu Fondu na podpory, na podporu národnostných menšín na Fond na podporu kultúry a menšinových skupín 2,5 mil. eur. Cieľom týchto tzv. reforiem je delimitovať prostriedky z fungujúcich grantových schém ministerstva Obnovme si svoj dom, Podpora kultúry znevýhodnených skupín na neštátne inštitúcie. Je to evidentná snaha demontovať nástroje štátnej kultúrnej politiky a oslabiť postavenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky ako jej garanta. Administratívno-byrokratický prístup autorov dokumentu možno ilustrovať aj na príklade návrhu reformy štruktúry a kvality knižničnej siete, na ktorú sa má vyčleniť 101 mil. eur. O úrovni pripravenosti reformy svedčí skutočnosť, že jej prvým krokom sa má stať založenie reformného tímu na pôde ministerstva kultúry, ktoré by malo začať pripravovať legislatívne normy a nové knižničné štandardy.
Reforma starostlivosti o zbierkové fondy pamäťových inštitúcií podľa autora dokumentov mala zahŕňať vybudovanie zdieľaných depozitárov pre múzeá, galérie a knižnice, ako aj centrálneho depozitára Rozhlasu a televízie Slovenska, na čo by sa malo vynaložiť 70 mil. eur. Cieľom reformy starostlivosti o pamiatkový fond by sa podľa dokumentu malo stať zvýšenie transparentnosti a zefektívnenie rozhodnutí Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktorého činnosť by sa už nemala primárne riadiť príslušnými zákonmi, ale novými metodickými pokynmi. Na príprave troch metodických dokumentov by malo v rokoch 2022 - 2023 pracovať 30 metodikov. V rovnakom časovom období by malo 50 odborníkov uskutočniť pasportizáciu národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu. Na uvedené činnosti sa predpokladá vynaložiť 6,5 mil. eur.
Veľké otázniky vyvoláva tzv. reforma plurality a dôveryhodnosti médií zavedením koregulačného mechanizmu. Navrhuje sa zakúpenie licencií na informačný systém dohľadu nad dodržiavaním štandardu ochrany detí a mladistvých pred obsahmi ohrozujúcimi ich telesný, psychický a morálny vývoj v oblasti audiovizuálnych a mediálnych služieb. Takýto koregulačný systém sa uplatňuje v Holandsku. Ako možno takýto špecifický zameraný informačný systém uplatniť na, citujem, „vyrovnávanie trhových podmienok všetkých poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb, autori dokumentu neobjasňujú.“ Inšpiráciu na úvahy o obnove a transformácii mediálneho systému by mohli nájsť v aktuálnych dokumentoch orgánov Európskej únie, ako je napríklad: Závery Rady Európskej únie z 27. novembra 2020 o ochrane slobodného a pluralitného mediálneho systému a oznámenie komisie Európskemu parlamentu a Rade, Európskemu hospodárskemu sociálnemu výboru a výboru regiónov zo 4. decembra 2020 pod názvom Európske média v digitálnej dekáde, akčný plán na podporu obnovy a transformácie.
Dámy a páni, toto je realita. Takto by to malo vyzerať. No a ako to bude vyzerať, to si možno povieme onedlho. V každom prípade netreba vymýšľať koleso a treba sa venovať tým inštitúciám v rámci ministerstva kultúry a teraz mám napríklad na mysli fondy existujúce, ktoré tam sú, a využiť ich aj istým spôsobom finančnými dotáciami tak, aby si mohli vykonávať tú činnosť, ktorú si vykonávať zo zákona môžu a vlastne majú. Pokiaľ fondom nedáte peniaze, fondy jednoducho si takúto činnosť vykonávať jednoducho nebudú môcť dovoliť. A zasa na druhej strane, tí, ktorí mali dať peniaze, ich budú potom kritizovať, že si neplnia svoju funkciu, Takže uvidíme.
V každom prípade ešte raz chcem povedať, Plán obnovy pre kultúru - nula euro.
Ďakujem za pozornosť.
