Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, ja ten váš zverinec tých vašich tigrov, ja neviem čo všetko, ja síce to nepoznám, ale jednu vec, jedna vec mi je jasná aj z toho, čo ste povedali. Pán minister vy ste hráte vabank, vy hráte absolútny vabank a vy to viete najlepšie a ja to z tej vašej reči absolútne cítim. Vy proste hráte vabank. Vy hráte ruletu sám so sebou. To je ten, to je, to je to, čo v tejto politike ešte nebolo. Vy hráte ruletu sám so sebou a ja som veľmi zvedavý, ako táto vaša hra dopadne skutočne preto, lebo, len by som vás chcel upozorniť, pán minister, keby ste náhodou vedeli, resp. nevedeli, žiaden minister vnútra nie je posledný, viete. A po vás príde ďalší minister vnútra a ďalší a ďalší a ďalší a tí budú skúmať toto všetko, o čom tu dneska tí ľudia, ktorí o tom vedia podstatne viac ako ja, hovoria. Ale ten pocit je jednoznačný, vy proste hráte vabank a to vám teda nezávidím.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán predseda vlády, ja mám na vás len jednu jedinú otázku, ktorá naozaj, ktorú by ma veľmi zaujímalo, ako si ju zodpoviete. Čo urobíte v nasledujúcom volebnom období, ja neviem, v blízkom alebo v menej blízkom čase, pokiaľ sa ukáže, že všetky tie obvinenia ministra Mikulca sú pravdivé? Čo budete vtedy robiť? Priznáte to? Nepriznáte to? Uveríte tomu? Neuveríte tomu? Ako sa vy, osoba, vy, premiér tejto vlády, k tomuto postavíte? Čo spravíte v rámci seba?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V nadväznosti na slová pána poslanca Habánika, viete, ja nerozumiem jednej veci. Prečo sa my musíme stále samoničiť? Stále sa musíme samoničiť. Tuná máme jedného veľkého Slováka, ktorý skutočne spravil nesmierne veľa pre Slovensko, tak, že to ocenili v zahraničí, a my sa musíme samoničiť skutočne a tuná rozprávať nezmysly, ktoré už vôbec nie sú v tejto chvíli aktuálne. Proste Dubček bol Dubček a Dubček bol jeden. Okrem toho existuje, som pyšný na to, že v tomto parlamente nedávno prešla Dubčekova cena z mojej poslaneckej dielne, len čakám stále na to, komu ju vláda ako prvému udelí. Toto bude pre mňa veľmi podstatné.
Viete, a dôležité je to, že na to, aby sme niekoho my uznali, v úvodzovkách, tak sa musíme pozerať za hranice, či áno, alebo nie. Keby ste vedeli, akým spôsobom vo Viedni sa toto všetko udialo nedávno, kolega Habánik by o tom mohol hovoriť, ja mám o tom informácie takisto, kolega Habánik bol tam prítomný, na tom stretnutí, čo všetko dobrého sa o Dubčekovi porozprávalo, a tuná si vypočujeme dehonestáciu Dubčeka v priamom prenose nejakým Dostálom. No tak toto ma, toto ma... (povedané so smiechom), viete čo, však to už nie je ani smiešne, to je iba blbé.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán, vážený pán predseda, excelencia, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára, Roberta Fica a Ladislava Kamenického na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k stému výročiu narodenia Alexandra Dubčeka (tlač 649).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 681 zo 6. septembra 2021 pridelil návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára, Roberta Fica a Ladislava Kamenického na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k stému výročiu narodenia Alexandra Dubčeka (tlač 649) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre kultúru a médiá o návrhu nerokoval, nakoľko pri hlasovaní o programe 41. schôdze zvolanej na 16. septembra 2021 nebol uznášaniaschopný.
Pán predseda, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som si dovolil vrátiť sa k meritu veci. A dovolil by som si vrátiť sa k tomu výboru, ktorý bol výbor pre kultúru a médiá, ktorého sme boli všetci svedkom.
Dámy a páni, skutočne lajtmotívom celého toho výboru ohľade presunu Múzea Slovenského národného povstania z ministerstva kultúry na ministerstvo obrany boli peniaze. Niekoľkokrát to bolo potvrdené ministerkou kultúry a niekoľkokrát to bolo potvrdené ministrom Naďom. Taká je pravda. Tuná ako nesplietajme nezmysly. My sme naozaj na tom výbore boli. A my sme to počúvali. Jedine peniaze. To je strašne málo na to, aby k takémuto presunu prišlo. Ešte raz to hovorím, jedine peniaze. Pýtam sa, prečo nie je vydotované ministerstvo kultúry tak, aby sa nemusela táto nezmyselná zmena prevádzať.
A ešte jednu vec. Tuná ktosi povedal, ja si to už nepamätám, kto tam na tej ľavej strane, že zamestnanci, všetci zamestnanci Múzea SNP súhlasia s presunom múzea z ministerstva kultúry na ministerstvo obrany. Prosím vás pekne, čo je toto za nezmysel? Ako môže niekto povedať takúto hovadinu? Však tých zamestnancov sa nikto nepýtal. Tí zamestnanci do dnešného dňa nevedia, že má oficiálne k nejakému presunu prísť, lebo nedostali blbý lajster, aby im to niekto oficiálne povedal.
Veď ten bordel, ktorý je v tejto spoločnosti, sa prejavuje presne aj v tomto presune tohto Múzea Slovenského národného povstania. Veď vy ani presunúť do múzeum neviete. Vy ste hochštapleri, ktorí nemáte čo v tejto snemovni a v tomto štáte a v tejto spoločnosti robiť. Taká je pravda. A robte si svoje nezmysly niekde inde. A ja vám garantujem, že po voľbách sa to aj tak všetko zmení a to ministerstvo bude... a to múzeum bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne (povedané so smiechom), ja sa budem snažiť byť ako fakticko-pragmatický a tiež sa odviniem od toho stretnutia, ktoré sme mali na výbore. Tam sme sa hlavne teda dozvedeli na tom výbore, že dôvodom toho prechodu z ministerstva kultúry na ministerstvo obrany sú peniaze. To bol taký ten hlavný lajtmotív, ktorý tam stále lietal, preto aj teda naša snaha, aby teda Múzeum Slovenského národného povstania si zachovalo ten význam, zachovalo si tú autoritu, zachovalo si tú autenticitu a zachovalo si to všetko, čím vlastne ono žilo tých ix rokov od svojho vzniku.
Ten problém je ale v inej veci. To za to (povedané so smiechom), že sú tam delá, tanky a ja neviem čo všetko, to ešte neznamená, že by to malo patriť pod ministerstvo obrany, lebo taký tento pohľad je ako nesmierne zúžený a, by som povedal, až plytký. Ja by som ale chcel inú vec podotknúť. Viete, toto nie je dobré, že to ide preč z ministerstva kultúry, preto, lebo vlastne sa stráca význam ministerstva kultúry. Ministerstvo kultúry ako keby sa zbavovalo tých inštitúcii, ktoré patria pod ministerstvo kultúry, no a za chvíľu sa dozvieme, že tam nebude ani Národné divadlo, že tam nebudú vôbec ani divadlá a že tam nebudú ani všetky inštitúcie, Národná galéria a tak ďalej a tak ďalej. Proste znižuje sa význam ministerstva kultúry, to je to najdôležitejšie.
No a viete, dnes tento krok na ministerstve kultúry obhajujú ľudia, ktorí, ktorí v múzeu neboli, vrátane pani ministerky kultúry, to treba podotknúť, ja som si veci zisťoval včera u dnes už bývalého riaditeľa, naozaj pani ministerka kultúry si nenašla čas, aby Múzeum Slovenského národného povstania navštívila a stretla sa tam so zamestnancami a vôbec o týchto veciach sa nejakým spôsobom porozprávať, čo oni na to, lebo tí zamestnanci sú tiež veľmi dôležití v zmysle nájdenia nejakého názoru na túto inštitúciu.
Toto všetko sa nekonalo, preto, ešte raz, posledná veta, peniaze treba ministerstvu kultúry... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, je to korektné, čo si povedal, ako to, ako, samozrejme, musím priznať. Len mne na tomto celom vadia tie nezmyselné politické preteky, lebo toto je naozaj o všetkom možnom, len nie o tom, kto to predloží prvý. No a, no vieš, no argument Romana-Neromana, no tak ten návrh zákona, je to tu, tak ako v tejto chvíli sa treba baviť o tom, či ten zákon sa dá niečím vylepšiť alebo či sa nedá niečím vylepšiť, lebo jasné, koaličná zmluva, podporiť-nepodporiť, nepustí. Jasné, ale ako hovorím toto predseda s politickou nesúvisí.
Možnože keď sa takýto návrh zákona príjme čím skôr, ja si nerobím veľké ilúzie, ale možno aj veľa cyklistov sa zachráni a veľa ľudí, ktorí sú v rámci tejto cykloturistiky, bude lepšie spávať, preto, lebo ako si povedal, skutočne mám to tu napísané doslova a do písmena, veľkosť tohto zákona je, že už musia niečo tí vodiči dodržiavať. No, tak to je absolútna pravda. Môžeme sa tu sporiť o čomkoľvek, proste je tu istá norma, ktorá je nad všetkými ako Damoklov meč. Jednoducho túto normu treba dodržiavať, no a už nech s tým vysporiada ten, kto bude kritizovať, či áno, či nie. Ale robiť z toho politické preteky, to sa mi zdá také v tejto chvíli také, také strašne malé.

Ďakujem pekne. Ja len s údivom sledujem, že začali sa tuná nejaké zase blbé politické preteky ohľadne toho, že koľko bude ten cyklista, ako ďaleko bude, čo bude, čo je vymáhateľné, čo nie je vymáhateľné. Presne to, čo hovoril pán podpredseda Národnej rady.
Prosím vás pekne, veď tu v prvom rade ide o nejakú dopravnú ohľaduplnosť a nebavme sa tuná úplne o iných veciach, hej, čo je lepšie, čo je horšie. No tak sú tu isté kritériá, ktoré sú týmto zákonom podchytené, tak ich treba jednoducho, treba sa o nich baviť, treba ich dodržiavať. Ale pokiaľ nebudeme ako vodiči, alebo teda istí príslušníci, ktorí sú v rámci tej cestnej, cestnej premávke nejakým spôsobom zainteresovaní, či už ako cyklisti, alebo ako vodiči, dovtedy tu poriadok nebude a budeme tu mať, ja neviem, množstvo a množstvo zbytočných obetí. Čiže v prvom rade ohľaduplnosť a toto je návod, ako k tej ohľaduplnosti nejakým spôsobom dospieť.
No a okrem toho však ten kamerový systém za chvíľu bude úplne všade, takže to bude veľmi jednoducho kontrolovateľné a veľmi jednoducho bude, budeme môcť ukázať prstom na niekoho, kto alebo dodržal, alebo nedodržal, alebo sa choval tak, alebo onak. Prosto toto je, toto je nezmysel. Treba sa vrátiť späť, treba toto prijať, hovoriť o týchto veciach, eventuálne vylepšiť všetko, čo sa dá, ale nie tuná blbo politizovať o tom, že je to také alebo onaké.
Proste to, čo predviedol pán poslanec, ja už ani neviem, ako sa volá, je úplne trápne a dobre, že je preč.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec, veľmi zaujímavý príspevok ste predniesli v tejto Národnej rade, skutočne. A v súvislosti s týmto vaším príspevkom mňa napadá len tá najjednoduchšia otázka, ktorú si tuná skutočne od začiatku tejto debaty nikto nepoložil a ja ju teda verejne chcem položiť.
Dámy a páni, ktorí predkladáte a ktorí súhlasíte s týmto návrhom zákona, povedzte otvorene, o čo vám ide v tomto návrhu zákona. Aby ľudia boli zaočkovaní alebo aby boli ľudia zdraví? O čo vám ide v tomto návrhu zákona? Preto lebo vy absolútne neberiete do úvahy, že ľudia môžu byť aj iným spôsobom zdraví, ako keby sa mali očkovať. A to ako v tejto chvíli sa tu absolútne potláča a zákerným spôsobom, čo vadí aj tomu očkovaniu a aj tým, ktorí chcú byť očkovaní, a zákerným spôsobom podkladáte všetko a robíte všetko pre to, aby ste z toho takzvaného dobrovoľného očkovania spravili nedobrovoľné a dokonca nanútené očkovanie.
Vôbec sa tuná neberie na vedomie a vôbec nikto neskúma nejaké protilátky, o ktorých sa tuná hovorí tak sporadicky, možno niekto, protilátky. Ešte raz kladiem otázku, úplne závažnú otázku, povedzte to a priznajte to, o čo vám v tomto návrhu zákona ide: Aby boli ľudia zaočkovaní alebo aby boli ľudia zdraví?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Priznám sa, že mňa tu niektoré veci v rámci tohto návrhu zákona normálne občiansky dráždia a neviem sa s tým vysporiadať vôbec, ako to tam niekto mohol pichnúť, preto lebo tak v prvom rade je tu nejaká zdravotná starostlivosť, ktorá je z ústavy bezplatná, hej, ešte stále to platí štátna, dobre, nehovorím o tých súkromníkoch. A vy teraz rozmýšľate o tom, že či to štát preplatí dvakrát, to testovanie, alebo raz, alebo čo to bude stáť. To ako keby ste mne určili, koľkokrát si môžem dovoliť mať chrípku, veď to je nezmysel toto napríklad.
Jasné, že všetci chceme byť zdraví a môžeme a máme na to tri možnosti, ktoré by sme mali skúmať. Zase laicky alebo teda sme zaočkovaní, alebo sme otestovaní, alebo sme ten COVID prekonali a máme nejaké protilátky. A zaujímavé, že toto zaujíma každého najmenej, či ten dotyčný, ktorý podstúpi takýto zdravotnícky zákrok, má protilátky, alebo nemá protilátky, čo je to najpodstatnejšie z toho všetkého.
Preboha, čo vás je do toho, akým spôsobom sa človek dopracuje k tomu, že je zdravý? Ešte raz sa pýtam, čo vás je do toho? Veď to je každého vec. Okrem toho je tu aj nejaký predmet, ktorý sa volá lekárske tajomstvo. Čo vás je, preboha, do toho, či som ja zdravý na základe toho, že sa dám otestovať a donesiem vám potvrdenie, alebo či som zaočkovaný, alebo či mám z nejakého dôvodu protilátky a ten COVID som prekonal. Veď to je celé blbosť, toto úplne, tak vráťme sa z tej kratšej cesty a stiahnite túto hovadinu a poďme ďalej.