Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dámy a páni, ako krásne sme sa bavili tuná asi pred pol hodinou o istej národnej hrdosti v súvislosti so Štefánikom, v súvislosti so Štúrom, v súvislosti s dejinami Slovenska, o tom, ako musíme podporovať národnú hrdosť aj u tej ďalšej generácie, ako je tá naša. Hovorili sme o tom všetci rovnako. Bola to jedna výborná debata.
Avšak potom prišiel tento návrh zákona a tento návrh zákona, keby som chcel byť veľmi metaforický, hovorí o celospoločenskej infekcii národnej nehrdosti. Takto to vyplýva z tohto návrhu zákona, akým spôsobom ministerstvo kultúry v tejto chvíli s tou národnou hrdosťou manipuluje, akým spôsobom ju týmto zákonom podporuje, a pritom tá smernica, ktorú, samozrejme, musíme dodržovať, tá smernica o ničom takom nehovorí.
Ale o tom sa budeme baviť asi v tom druhom čítaní. Ja by som teraz chcel hovoriť v rámci tohto návrhu zákona o tom, ako vlastne toto celé vzniklo a vznikalo, a nielen v tomto volebnom období.
Dámy a páni, treba si úplne otvorene povedať, pri ministerstve kultúry alebo pred, alebo pod, alebo nad existuje skupinka nesmierne inteligentných ľudí, ľudí, ktorí majú absolútny prehľad o tom, čo sa v tej mediálnej oblasti deje v Európe, na Slovensku. Využívajú všetky možné fondy, využívajú Fond kultúry napríklad preto, lebo - ešte raz - sú to nesmierne vzdelaní a inteligentní ľudia, ktorí sa touto problematikou zaoberajú.
Títo ľudia sa nacucli vždy na akéhokoľvek ministra kultúry, od Chmela, dokonca aj na Maďariča, skutočne sa nacucli na akéhokoľvek ministra kultúry, ktorý od toho roku ’93 v tejto republike toho ministra kultúry robil. Niekto im podľahol viac, niekto im podľahol menej, pre niekoho to bolo veľmi pohodlné preto, lebo oni naozaj majú pripravené všetky tie návrhy zákonov, ktoré v tej mediálnej oblasti sa takýmto spôsobom môžu prezentovať. Robia to legitímne, robia to svojsky, využívajú všetko, čo sa využiť dá - opäť legitímne, a je to proste skupina ľudí, ktorá v tom má jasno.
Táto skupina ľudí pripravila aj tento návrh zákona. Ministerstvo kultúry si osvojilo tento návrh zákona a tento návrh zákona je len produktom ich myslenia a produktom toho, aby oni takýmto spôsobom na tom mohli - ako inak - nuž zarobiť. Legitímne, legitímne, dámy a páni, ale zarobiť presne tak isto, ako to robia v oblasti kultúry.
Nebudem týchto ľudí menovať, lebo niektorí sú dokonca mojimi priateľmi, preto o tomto môžem hovoriť tak, ako o tom hovorím. Záleží len na sile ministerstva kultúry, na sile osobnosti ľudí, ktorí na tom ministerstve kultúry existujú, aby tieto veci vedeli korigovať, lebo často títo ľudia majú veľmi rozumné nápady. Len keď ich bezbreho pustíte, tak z toho vznikne tento návrh zákona, ktorý máme pred sebou. Opäť - legitímny návrh zákona, ktorý musíme akceptovať, lebo je tu, a preto sa o ňom aj budeme baviť.
Iste, je to okolo 400 strán v rámci dôvodovej správy a v rámci paragrafového znenia, 400 proste strán, ktoré vy si musíte prelúskať. Toto môžu robiť len mediálni odborníci, ľudia s právnickou praxou, ľudia, ktorí sa zaoberajú aj autorskou, aj autorskou problematikou, čo títo ľudia, táto skopink... skupinka ľudí, ktorá sa vždy nacucne na akékoľvek ministerstvo kultúry, presne majú. A oni si tam potom, samozrejme, dosadzujú tých ľudí, tých ľudí veľmi priateľsky, veľmi kamarátsky, samozrejme, aj do funkcií na ministerstve kultúry. Všetci o tom vieme, každý vie, kto sa problematikou touto zaoberá, o kom hovorím. A dúfam, že ma teraz veľmi presne počúvajú, aby sme si teda nemysleli, že sme už úplne blbí a nevieme, odkiaľ fúka vietor.
No lenže ako sa to prejavuje? Prejavuje sa to tak, že tento zákon je v podstate likvidáciou verejnoprávneho prostredia. Likvidáciou verejnoprávneho prostredia z toho dôvodu, že robí všetko preto, aby to verejnoprávne prostredie v tomto zmysle zaniklo, tak ako ho poznáme, a teraz bez ohľadu na to, či my ako súhlasíme, alebo nesúhlasíme so súčasným riaditeľom, či tú verejnoprávnosť vidíme tak, alebo onak, či nám to vyhovuje programovo, alebo nevyhovuje, ale proste je to jedna verejnoprávna inštitúcia zo zákona. Táto inštitúcia má svoju neoceniteľnú službu a význam preto, lebo v tom konkurenčnom boji duálneho systému má nejaké svoje miesto, ktoré musí byť akceptované a akceptovateľné aj s tým zlým, aj s tým dobrým, to je úplne jedno, proste je, musí byť iná, ako sú tie súkromné médiá. Toto sa stráca, toto sa stráca. Táto inštitúcia, ako keby ste jej odrezali krídla, jednoducho po prijatí tohto návrhu zákona prestane existovať. A vy potom budete vymieňať riaditeľov a rady a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej, ale zatiaľ tie rady tuná máme, tie rady majú nejakú dôveru, keby ju nemali, už by boli asi odvolané, a tie sa vyjadrili veľmi jednoducho, že tento zákon je neprijateľný.
Ja by som mohol v tejto chvíli dôvodiť tým, čo si o tom myslí vedenie RTVS, ale to by sa spochybňovalo, môže to byť a nemusí byť pravda. Ja zakončím tento môj krátky príhovor len tým, aby teda bolo každému jasné, čo si o tom myslí Rada STV, RTVS teda, ktorá zasadala predvčerom alebo včera, či už neviem kedy, a ktorá k tomu prijala patričné uznesenia, veľmi korektné, veľmi korektné. Budem čítať.
Rada prerokovala návrh, uvedomuje si nevyhnutnosť transpozície smerníc Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Konštatuje, že navrhovaný zákon okrem samotnej transpozície smernice EÚ zásadným spôsobom mení mediálnu legislatívu v neprospech verejnoprávneho vysielateľa, pričom predkladateľ zákona – ministerstvo kultúry – neprizval zástupcov RTVS do pracovnej komisie na prípravu tejto legislatívnej normy, čo považuje za neprístup... neprípustné. Môžeme sa o tom baviť, či áno, alebo nie. Jednoducho toto je uznesenie rady, ktoré ja beriem na vedomie, a podľa toho konám a podľa toho tuná stojím a podľa toho tieto veci zdôvodňujem.
Rada konštatuje, že návrh zákona bude mať negatívny dopad na rozpočet RTVS, a to podľa prepočtov RTVS v predpokladanej výške 21 mil. eur, to už o tom hovorila pani Laššáková, v najbližších piatich rokoch, čo momentálne, čo pri momentálnej finančnej kondícii RTVS môže byť likvidačné.
Po e) žiada generálneho riaditeľa RTVS, aby bezodkladne inicioval rokovanie s predkladateľom zákona, Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, o negatívnych dopadoch tejto právnej úpravy na činnosť verejnoprávneho vysielateľa a finančnej kompenzácii. To je tých 21 mil. A tak ďalej a tak ďalej.
Možno iný spôsob financovania, ale v každom prípade, dámy a páni, prijatím tohto zákona nemôže prísť de facto k zániku verejnoprávnej inštitúcie. Ešte raz - k zániku verejnoprávnej inštitúcie. A ak sa nič iného neprijme do toho druhého čítania, tak to ten zánik podľa toho, čo nám tuná rada, ktorú všetci rešpektujeme, a aspoň teda by sme mali zo zákona, aspoň teda aby sme vedeli, že k takémuto zániku môže prísť, pokiaľ sa niečo za ten mesiac medzi tým prvým a druhým čítaním nestane.
Samozrejme, my tento návrh zákona, pri všetkej úcte k pani ministerke, nemôžeme podporiť. To sa nedá. Akonáhle by sme ho podporili, hovoríme o zániku verejnoprávneho priestoru a tým pádom narušujeme duálny systém, ktorý niekto tu vymyslel pred tými ix rokmi. Takže toľko z mojej strany a ja dúfam, že v tom druhom čítaní príde k rapídnym zmenám. Keď nie, posúdime ďalšie kroky.
Ďakujem za pozornosť.
