Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, aby neprišlo k nejakým nepríjemnostiam, chcem sa úplne otvorene a korektne spýtať, vidím tu sedieť pani poslankyňu Tabák.
Chcem sa úplne korektne spýtať, pani poslankyňa Tabák, ste covidovo pozitívna, alebo nie? (Reakcie z pléna.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. No, aj pán poslanec Fico, aj pán doktor Žilinka sú špičkoví právnici, ktorí spravili profesionálnu analýzu tejto zmluvy. No a po tom všetkom len blázon môže zahlasovať za toto, čo sme tuná počuli, a veľmi jednoducho to poviem, že je tu minimálne, minimálne podozrenie, že v istých častiach Slovenska, pokiaľ táto zmluva bude prijatá, vznikne istá forma protektorátu.
To naozaj nikomu nevadí, že tu bude protektorát? To naozaj ste sa už skutočne všetci zbláznili? Tomu modroknižkovému ministrovi obrany sa nečudujem. Ten nevie, o čom točí. Ale niektorí tuná skutočne vedia, o čo ide, hlavne tí starší. Forma protektorátu, Sliač, Kuchyňa, to sa inak nedá nazvať. A čo potom bude ďalej nasledovať? Kolónia, dámy a páni? Trošku si tie, v tej pojmológii si trošku spravte poriadok a uvedomte si, do čoho tuná ženiete celú Slovenskú republiku. Všetkých občanov Slovenskej republiky.
Viete, čo je to protektorát?! Pozrite si tú zmluvu na základe toho, na základe tej analýzy doktora Žilinku a pána poslanca Fica, boli veľmi podobné, nedohodli sa, nepísali ju spolu, ale takto rozmýšľajú ľudia, ktorí majú absolútne skúsenosti s takýmto niečím.
Toto je tuná, toto je tuná hrôza, čo sa môže stať tomu Slovensku. A primátor Bystrice a ja neviem, starostka Sliača a starosta Kuchyne a tak ďalej môžu hovoriť, čo chcú. Ako keby neboli. Ten pán, ktorý sa hrá na ministra obrany, ich ani neprijal, keď sa k nemu hlásili. O tomto je tá vaša diskusia, o tomto je to všetko, čo sa tuná deje.
Veď toto je skutočne paradox celej tejto doby a toto je paškvilný parlament, ktorý nemá absolútne žiadnu autoritu a medzinárodnú už vôbec!

Vážené dámy, vážení páni, len pred niekoľkými dňami sme z tohto miesta vzdali úctu ministrovi školstva Lászlóvi Szigetimu. Dnes nás znovu čaká, sme sa dozvedeli jednu smutnú udalosť, že vo veku 74 rokov zomrel v pondelok bývalý minister kultúry, slovenský spisovateľ Ivan Hudec.
Ivan Hudec vyštudoval medicínu a počas štúdia bol spoluzakladateľom študentského divadielka malých javiskových foriem Divadla u Rolanda, kde pôsobil ako autor, režisér, herec a organizátor. Po ukončení štúdia pracoval ako lekár v Žiline, v Bratislave a v Čadci. Po roku 1989 sa začal venovať politike a v rokoch 1990 - ´94 bol poslancom Slovenskej národnej rady. V rokoch 1994 - 1998 bol ministrom kultúry Slovenskej republiky. Písal najmä romány a poviedky. Spoločne s Petrom Valom napísali trilógiu z veľkomoravského obdobia Knieža, Bratia, Kráľ Svätopluk. Ťažisko jeho literárnych aktivít spočívalo v oblasti prózy. Napísal tiež román Hriešne lásky osamotených mužov, zbierku poviedok Bozk uličníka, román Ako chutí zakázané ovocie, historický román Pangharty či románové novely Čierne diery. Experiment „láska“ napísal v roku 1989. Jeho prozaické diela vyšli v českom, maďarskom, poľskom, ruskom a ukrajinskom preklade.
Zomrel režisér, herec, organizátor, spisovateľ, lekár, politik a minister kultúry.
Česť jeho pamiatke!

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Aj ja sa chcem poďakovať pánovi Erikovi Tomášovi, pánovi poslancovi, za to, čo povedal, lebo tá pravda je ešte trošku horšia, ako si ju povedal, pán kolega. Vy totižto nieže pomáhate dôchodcom, dámy a páni z koalície, vy ich zneužívate, vy ich úplne sprosto zneužívate vtedy, keď ich potrebujete, aby ste sa s nimi fotili niekde na nejakých fotečkách kdesi pred voľbami, vy ich normálne zneužívate! Choďte sa ich spýtať, tam do ulíc sa choďte spýtať, čo si o vás myslia, čo si myslia o tých vašich tzv. reformách, o tých vašich kolotočoch pre dôchodcov, čo si myslia o tom zavedení toho generačného rasizmu, ktorý ste si vy vymysleli, a všetko robíte pod rúškom chcenia pomoci dôchodcom, vy ich vlastne úplne aktuálne likvidujete. A viete o tom a môžete si spytovať len vaše svedomie, lebo aj vy sa dostanete raz do tohto veku, keď si zožnete, absolútne zožnete plody vašej súčasnej práce. To je tá pravda, ktorej sa veľmi ťažko pozerá do očí. Vy ste normálni grázli, vy ste normálni sociálni grázli. A všetko toto sa vám vráti, verte mi a môžete tuná pindať, čo chcete, nikto vám neverí. Choďte do ulíc, spýtajte sa niekoho, kto má nad 60 rokov, čo si o vás myslí! A vy to veľmi dobre viete, preto sedíte zašití a už máte strach. A ten strach máte oprávnene.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len toľko, že berieme na vedomie, že týmto hlasovaním ste vlastne zarezali mimoriadnu schôdzu bez toho, aby ste o nej hlasovali. Takže ďakujem veľmi pekne skutočne ešte raz, sa vám to podarilo.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Habánikovi, pánovi rektorovi Habánikovi, ktorý naozaj s touto problematikou prichádza dennodenne do kontaktu a nielen s ňou v zmysle žiadostí o fondy. A, samozrejme, sa chcem poďakovať aj pánovi Vašečkovi teraz ako predkladateľ, aby som teda dodržoval rokovací poriadok.
Ďakujem veľmi pekne ešte raz za ústretovosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte, aby som vás v krátkosti oboznámil s touto síce malou, ale nesmierne významnou novelou pre všetkých žiadateľov fondov i v rámci verejných vysokých škôl
Ako už pán predseda, predsedajúci uviedol, ide o v podstate pomoc pre vysoké školy v rámci ich fondovej činnosti. V dôvodovej správe uvádzame, že cieľom predloženého návrhu zákona je zlepšenie prístupu verejných vysokých škôl k finančným prostriedkom poskytovaným prostredníctvom Fondu na podporu umenia.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi v súlade a právami Európskej únie, v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, vplyvy na, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.
A teraz trošku ľudsky. Máme nejaký Fond na podporu umenia. Do toho fondu, o ten fond sa uchádzajú, samozrejme, vysoké školy na základe nejakých žiadostí. No, ide o to, že z hľadiska výzvy vždy je napísané to tzv. spolufinancovanie teda verejnej vysokej školy. Ide o päť, desať, teraz už dokonca o 15 %. To znamená, o toľkoto tie verejné vysoké školy vlastne dostávajú menej. No, viete, spolufinancovať čosi, o čo si žiada, veď ja ako tá vysoká škola žiadam o to preto, lebo nemám asi peniaze. A žiadať zároveň tú vysokú školu, aby spolufinancovala ten projekt, na ktorý žiada tie peniaze, preto lebo ich nemá, sa mi zdá také krajne nelogické, a preto si myslím, že keby sme odstránili tú jednu vetičku, že toto všetko sa netýka verejných vysokých škôl, tak by sme tým vysokým školám veľmi pomohli a pomohli by sme im hlavne finančne. A viete, keby tie školy tie peniaze skutočne nepotrebovali, vysoké, na svoju činnosť, ktorú robia zásluhou dofinancovávania pedagógov, ale často aj študentov, tak by asi o tie fondy nežiadali.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. To je asi v krátkosti všetko na úvod. Eventuálne, keď budete chcieť nejaké bližšie vysvetlenie, samozrejme, sme aj s kolegom Jožkom Habánikom k dispozícii. Ďakujem veľmi pekne.

Pekne, ďakujem pekne, nechajme socializmus s ľudskou tráv... s ľudskou tvárou, poďme k Múzeu Slovenského národného povstania.
Ja by som chcel poďakovať, Ďuro, za to, že si, pán poslanec, pán podpredseda, naozaj že si takto zhrnul túto problematiku aj s tým postojom, ktorý teda budeme mať po voľbách, pochopiteľne.
Ja si myslím jednu vec, viete, že celý tento prevod Múzea SNP preč teda spod ministerstva, je to škoda. Naozaj je to škoda, preto, lebo to ministerstvo kultúry sa, sa jednoducho oslabodzuje, teda oslabuje, znižuje, znižuje si svoj význam. No a význam ministerstva kultúry podľa môjho názoru sa musí v dnešnej dobe duševnej globalizácie skôr zvyšovať, a nie znižovať. Robia to tak Maďari, Poliaci, Francúzi, Taliani, Češi, robia to tak všetky normálne spoločnosti, ktoré, ktoré vidia istý, ktoré majú istý pud sebazáchovy.
A my ideme presne proti týmto všetkým kritériám normálnym, ktoré existujú, a to svetlo na konci tunela sa pre nás mení na protiidúci vlak. Veď to je, to je strašné skutočne a všetko to začína tým, že tak potom dajme z toho ministerstva kultúry preč aj Národné divadlo, úplne zrušme ho. To by bolo asi najlepšie, lebo toto je cesta k tomu, proste to znižovanie významu kultúry v dnešnom globalizačnom svete je samovražda, skutočne samovražda.
Ministerstvo kultúry má byť jedno silné ministerstvo, na ktoré budeme všetci hrdí, preto, lebo formuje isté, isté to národné, aj prvá ústava Európskej únie bola taká, že tá kultúra bola na niekoľkých sto stranách, bohužiaľ, tá ústava neprešla, dneska ako hovoríme o iných, ale toto nie je, toto naozaj nie je pravda, toto, čo sa tuná deje.
To je význam ministerstva kultúry, ako keby ani nebolo.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. No toto je taká odpoveď, pri všetkej úcte, aby bola nejaká odpoveď, hej? No tak aj toto je odpoveď.
Ale zase o peniazoch? Veď som teraz o niečom úplne inom tam hovoril niekoľko minút. Zase peniaze, pani poslankyňa? To mi budeš hovoriť, že to je ten dôvod? Ale veď som povedal, že to je strašne málo. A tie ostatné dôvody, tie ako vôbec nehrajú žiadnu rolu? To len sa budeme teraz baviť, že no tak dajme to pod nejaké iné ministerstvo, to má ešte viacej peňazí ako ministerstvo obrany. Veď to je hlúposť. Toto nemôže byť dôvod takéhoto kroku. Počul som ho tisíckrát. To je hlúposť ako hrom. A jednoducho to Slovensko, aby som teda hovoril o tej Banskej Bystrici, to Slovensko si nezaslúži, aby to fungujúce múzeum bolo takto rozštvrte... roztretinované na tri celky v podstate, veď... A okrem toho jedna posledná veta. (Povedané so smiechom.)
Prosím vás pekne, prečo rušíte to, čo funguje? Tomu už naozaj nerozumiem.