Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán primátor, klobúk dole pred vami a druhá taká veta. Nuž komu už veriť viac ako primátorovi mesta, ktorého sa táto neštandardná situácia týka najviac, pánovi primátorovi Michaloviec. Kde ste teraz zalezený, pán Mikulec? Kdesi vzadu v nejakom klebetení s tými vašimi ďalšími pážatmi. Čo urobil štát? Čo ste urobili vy, pán Mikulec? To všetko, čo ste spravili, spravili ste zle. A komu myslíte, že títo ľudia budú viacej veriť? Vám? Alebo primátorovi? Kto je bližšie k týmto ľuďom? Vy si môžete dovoliť klamať, ale primátor asi ťažko. Viete a ešte jedna vec. Toto je vaše nielen politické zlyhanie, toto je vaše ľudské zlyhanie, lebo v prvom rade ako politik, nuž keď niekto v tejto chvíli povie pán minister, asi to preháňa, lebo tým ministrom skutočne nie ste a nie ste zodpovedný a nie ste, nie ste ani ochotný prijať politickú zodpovednosť a tú ľudskú zodpovednosť ste tiež neni ochotný prijať, keby to tak bolo, tak tuná budete sedieť, počúvať, protirečiť primátorovi a pozerať sa mu do očí. Lenže na to vy, pán minister, nemáte jednoducho. Preto čím skôr odtiaľto odídete, tým skôr na vás Slovensko môže zabudnúť. A vám garantujem, že v nasledujúcom volebnom období po vás neštekne ani pes.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán predsedajúci, v prvom rade jeden dopyt na vás, ak dovolíte. Chýba mi tu akýkoľvek, aspoň kúsok súčasného ministra a pritom chcem podotknúť, že slovo minister som skutočne teraz nadsadil pri tejto personálnej, pri tomto personálnom videní tejto vlády. Takže, prosím vás pekne, aspoň kúsok ministra, keby ste zabezpečili. Dobre?
No a teraz k tomu, čo hovoril pán poslanec Blanár. Ďakujem veľmi pekne za všetky tie jeho slová. Ja len trošku skonkretizujem tú jednu časť, o ktorej hovoril. Táto vládna koalícia, keď je usvedčená z toho, že kradne, si vymyslela nový argument. Nový argument. Povedali to v jednej tlačovke tuto nesediaci minister, že my síce kradneme, ale vy ste kradli viac.
Čo to je, čo to je za argument? Tých 2,6 mil. ukradnutých, tých 2,6 mil. ukradnutých to je, to čo je? To je kvapka v mori alebo čo to je? To teraz toto má byť argument? Alebo toto má byť ospravedlnenie? Alebo toto má byť nový náhľad na túto „skvelú koalíciu“? Na túto, prepáčte, bandu lumpov? Inak sa to nazvať nedá. A to som veľmi slušný po tom, čo tuná predviedol ten tzv. minister financií.
Takže ako trošku, trošku, trošku zase toho normálneho videnia by som si prial. Takže, keď sa kradne málo, tak to sa nekradne, hej? Viete, najväčšia tragédia tohto celého, čo vy tu predvádzate, je to, že vy likvidujete Slovensko. A likvidujete ho vnútroštátne aj medzinárodne. A to je to, z čoho sa bude tá nasledujúca garnitúra, čo príde po vás, strašne ťažko spamätávať.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No veľmi kľudne. Pán Mikulec, ja som pochopil jednu vec. Vy totižto nemôžete odstúpiť, lebo vy nerozhodujete sám o sebe. Vy ste politicky nesvojprávny. O vás rozhodujú tí, ktorí sedia tam, viete? Vedľa vás teraz, po tej vašej ľavej ruke. Vy ste politicky nesvojprávny preto, lebo vy ste vydierateľný zrejme. Oni a vy vedia, prečo ste vydierateľný a vy zase viete, prečo nemôžete odstúpiť. Proste to je úplne jasné jak facka. Táto schôdza má len konštatačný zmysel, preto ani my si nerobíme veľké ilúzie. Táto schôdza má konštatačný zmysel, lebo aby ľudia pri tejto cenzúre, ktorá tuná všade existuje okolo nás, novodobej cenzúre, konečne pochopili, kde je sever. Nechajte to na nich, lebo toto pozerá veľmi veľa ľudí. Aj to vaše vystúpenie pozerá veľmi veľa ľudí.
No a tá srandovná veta na záver, keď ste vyzvali kolegov z vašej koalície, aby hlasovali podľa svojho vedomia a svedomia, no tak to si už z nás naozaj nerobte srandu. Oni predsa budú hlasovať podľa toho, ako rozhodla koaličná rada. Tak čo tu hráte aké divadlo? Pre koho?!
Prečo tú verejnosť takto podceňujete? Ani jeden hlas z ich strany nepôjde proti vám. A vy to veľmi dobre viete, lebo všemocná koaličná rada rozhodla. A vedela, prečo rozhodla. Preto, lebo ste vydierateľný.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, hovoril si o kvalite vysokých škôl, ktorá je taká alebo onaká. No ja môžem povedať len jednu jedinú vec. Kvalita troch vysokých škôl umeleckého typu je špičková, špičková európsky. A prečo to hovorím takto namyslene? Preto, lebo tie výsledky sú také, aké sú. Či sú to v oblasti divadelnej, hudobnej alebo výtvarnej, alebo tanečnej, v ktorejkoľvek chcete, proste to sú všetko školy, ktoré majú medzinárodné úspechy, ktoré sú neni zanedbateľné, ktoré sú v absolútne medzinárodnej konkurencii. Hlavne v muzike sa to prejavuje, vo vokálnej tvorbe, v inštrumentálnej tvorbe. To je proste čosi... tanečníci, pochopiteľne, veď tí tanečníci od nás v podstate tancujú v každom kamennom divadle, tá, na svete, to hovorím, na svete a nepreháňam.
Tá kvalita tých vysokých škôl je veľmi, hovorím o umeleckých školách, o ktorých sa v tomto zákone veľmi málo hovorí, resp. vôbec. Aká je, aká je kvalita tých vysokých škôl? No hádam taká, aká je kvalita tých študentov, ktorí z tých vysokých škôl vychádzajú. Nie? A keď sú títo študenti úspešní, tak asi sú úspešní aj tí pedagógovia, ktorí ich vedú. Opäť veľmi jednoduchá rovnica. A keď tá škola má úspešných pedagógov, tak asi tá vysoká škola je úspešná. Lenže viete, o tej výučbe sa hovorí veľmi málo. Viacej sa hovorí o vzťahoch rektor - dekan, dekan - katedra. Posilňuje sa úloha rektora, posilňuje sa, oslabuje sa úloha dekana - a toto všetko v tomto zákone je. A posilňuje sa úloha štátu.
Namiesto toho, aby tým vysokým školám sa dala jedna obrovská, alebo teda akceptovateľná individuálnosť, a aby si sami mohli rozhodnúť o tom, či budú v budúcnosti dobré alebo zlé, bez minimálneho vstupovania štátu. Veď to je to najdôležitejšie. A tento zákon hovorí trošku o opaku. V tom je ten problém... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. V nadväznosti aj na to, čo povedal pán poslanec predtým, ja, pri všetkej úcte, musím byť z tohto miesta naozaj kritický. A možno to nie je len kritičnosť, ktorá súvisí s ministrom súčasným, s pánom ministrom školstva, ale aj smerom dozadu, dozadu, dozadu a vychádzam z pôsobenia na vysokých školách umeleckého typu.
Ja som sa v celom návrhu zákona, verte mi, že čakám na to strašne dlho a hovorím o tom veľmi dlho, tlmočím skutočne všetko to, čo sa na akademickej umeleckej pôde vysokých škôl hovorí. Tuná v tomto návrhu zákona nie je nikde, nikde skutočne nie je nejakým spôsobom naznačená - v úvodzovkách - výnimočnosť alebo inakosť vysokých škôl umeleckého typu. Sú tri. Je to VŠMU, VŠVU, Akadémia umení. Nikde nie sú tieto školy nejakým spôsobom zohľadnené. Nikde nie je podčiarknutá tá obrovská individuálnosť vo výuke, ktorá v týchto vysokých školách, ktorá na týchto vysokých školách umeleckého typu existuje. Nikde nie je podčiarknuté, podčiarknutý aj ten vzťah zodpovednosti toho individuálneho prístupu pedagóg - študent a opačne. Jednoducho tá dôvera, ktorá ako v tejto, pri tejto výučbe existuje, keď neexistuje, škola je zlá. Proste táto inakosť umeleckých škôl neexistuje v tomto zákone nikde.
Toto ma veľmi mrzí preto, lebo na jednej strane tu máme obrovské množstvo byrokracie, ktorá narástla, skutočne ktorá narástla, a verte mi, že to hovorím ako pedagóg v rámci praxe, ktorú mám, a môžem to porovnávať. Tá byrokracia je strašne, strašne, strašne mohutná a tá výučba, samotná výučba sa dostáva kdesi na koniec a to nie je dobré.

Vážený pán predseda Národnej rady (povedané so smiechom), vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister kultúry, dámy a páni... (Rečník sa obrátil k navrhovateľovi.) Pardon, pán minister školstva. (Reakcia navrhovateľa.) Ja už vás vidím aj ako ministra kultúry, vidíte. (Povedané so smiechom.)
Dámy a páni, vzhľadom na celospoločenskú situáciu, ale aj vzhľadom na situáciu, ktorá je na vysokých školách, a vzhľadom na skutočne to všetko, čo sa okolo tohto, tohto návrhu zákona v poslednej dobe deje, dovoľte, aby som vás ozná... oboznámil so stanoviskom strany SMER - sociálna demokracia... sociálna demokracia k tomuto návrhu zákona.
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladá pozmeňujúci a doplňujúci návrh, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, nakoľko považuje za plne opodstatnené minimálne odloženie rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Bezprostredným účelom prijatia predmetného návrhu zákona je splnenie nie logických reformných opatrení, prečerpanie európskych peňažných prostriedkov z Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Neprimerané... neprimerane veľké spoločenské pnutie súvisiace s predmetným návrhom zákona má svoje príčiny a práve v zlyhaní pri príprave plánu podpory obnovy a odolnosti. Plynúci čas ďalej potvrdzuje fakt, že predstavitelia exekutívy počas celého obdobia diskrétnej prípravy návrhu plánu podpory obnovy a okolnosti venovali pozornosť a nakoniec aj otvorene komunikovali o alokáciách európskych peňazí na želané predmety.
V žiadnom prípade sa nejedná o pretavenie plánu európskej obnovy do slovenskej reality. Pod tlakom času bolo nutné do návrhu plánu obnovy zakomponovať aj reformy ako nevyhnut... nevyhnutnú podmienku pre čerpanie európskych peňazí - v úvodzovkách - nejaké boli narýchlo a bez adekvátnej verejnej diskusie požadované Európskou úniou vsadené aj pre oblasť vysokého školstva. V žiadnom prípade sa však nejedná o reformy smerujúce k naplneniu cieľov k zásadnej obnovy Slovenska. Protesty na uliciach a námestiach boli reakciou na konflikt generovaný neoptimálnymi požiadavkami na reformy a ich nesúvisom s alokovaním peňažných zdrojov v pláne podpory obnovy a odolnosti, ako aj na neexistujúci dialóg.
Úrovni reforiem a dialógu súvisiaceho so strategickou obnovou Slovenska najvýraznejšie nastavila zrkadlo generácia súčasných vysokoškolákov, keď symbolicky vyšla do ulíc pri príležitosti 17. novembra a na nápisoch poslala vláde jasný odkaz - Naše školy nie sú firmy.
Pnutie súvisiace s predmetným návrhom zákona dokumentuje aj časopis Univerzity Komenského v Bratislave pod názvom Našu univerzitu (Naša univerzita, pozn. red.), ktorý bol dokončený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, jeden z podnadpisov v časti Aktuality nesie názov Slovenské univerzity vyjadrujú obavy o svoju budúcnosť. Obsahuje aj jednoznačný postoj k vládnemu návrhu. V Národnej rade Slovenskej republiky je zároveň novela vysokoškolského zákona, proti ktorej verejné vysoké školy ostro protestovali.
Uvedený článok popisuje aj finančnú situáciu vysokých škôl, a to nasledovne. Slovenské univerzity v roku 2022 dostanú zo štátneho rozpočtu o 27 mil. euro menej ako vlani. Univerzita čaká škrtanie rozvojových projektov a rekonštrukcií, zvyšovanie cien za bývanie na internátoch, rušenie študijných programov a prepúšťanie zamestnancov. Ekonomická situácia slovenských vysokých škôl je alarmujúca a bude mať nemalé sociálne dosahy predovšetkým na študentov. Nezameniteľný rukopis opísaných tzv. reforiem pripomína minulé obdobie. Pravosť spomenutého rukopisu potvrdzuje aj účasť bývalého podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša a jeho biznisovo spriaznené osoby, napríklad Eleny Kohútikovej, na strane zástupcov rezortu školstva na stretnutí k prerokovaniu predmetnej problematiky s predstaviteľmi akademickej obce, podnikateľských a zamestnávateľských organizácií a ďalšími osobami.
Slovenský verejný sektor potrebuje štrukturálne zmeny, nie však sprofanované reformy tzv. miklošovského typu. Vláda Slovenskej republiky predložila tak závažnú problematiku, akou sú zásadné zmeny usporiadania vysokých škôl bez predchádzajúceho prerokovania akejkoľvek strategického alebo koncepčného materiálu, bez adekvátnej verejnej diskusie priamo ako návrh legislatívneho riešenia, a to z dôvodu chybnej konštrukcie Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Nakoľko sa jedná o základné otázky verejnej politiky v oblasti vysokého školstva, nie je možné obísť aj pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky v predmetnej oblasti. Parlament disponuje najvyššou mierou politickej legitimity, nakoľko je reprezentantom suverenity ľudu a je kreovaný priamymi voľbami. Z uvedeného odvedenia legitimity a postavenia v systéme orgánov štátnej moci vyplýva právo rokovať aj zodpovednosť Národnej rady Slovenskej republiky za smerovanie vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a iných politík. Navrhuje sa, aby uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky pozostávalo z časti A. schvaľuje, v časti B. vyjadruje znepokojenie, v časti C. žiada, v časti D. na vedomie. A okrem zásadnej kritiky obsahuje aj riešenia.
Na základe doteraz opísaných skutočností skupina poslancov považuje za opodstatnené minimálne odloženie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú zákony, tlač... niektoré zákony (tlač 822) podľa § 83 ods. 1 zákona rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
V časti návrhu uznesenia A. schvaľuje rovnako sa navrhuje schváliť prerokovanie základných otázok verejnej politiky v oblasti vysokého školstva podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky do 6. mája 2022.
V časti B. návrhu uznesenia sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila znepokojenie nad nenáležitým spôsobom zásahu do akademických práv a slobôd vydobytých v Nežnej revolúcii, a to bez výraznejšej snahy o dosiahnutie verejne akceptovateľnej spoločenskej dohody. Nad chybnou konštrukciou Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, v dôsledku ktorej väčšina vysokých škôl reálne nebude čerpať peňažné prostriedky z plánu obnovy, ale odmietané kvázi reformy budú musieť realizovať. Nad návratom k sprofanovanému prístupu k reformám, keď skrytým účelom tzv. reforiem bola predovšetkým redukcia verejných služieb alebo redukcia peňažných zdrojov určených na poskytovanie verejných služieb.
V časti C. návrhu uznesenia sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala
– vládu Slovenskej republiky o predloženie na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správy o koncepte zmien verejného vysokého školstva,
– predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o zabezpečenie prerokovania konceptu zmien verejného školstva, verejného vysokého školstva na úrovni poslaneckého grémia s predstaviteľmi reprezentatívnych organizácií vysokého školstva,
– predsedu Úradu pre verejné obstarávanie o preverenie transparentnosti výboru, poradenskej činnosti na reformy v oblasti vysokého školstva, ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými organizáciami, a to aj z dôvodu plnenia vládneho programu v otázkach toľko zdôrazňovanej transparentnosti,
– predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky o preverenie zákonnosti o hospodárení využitia peňažných prostriedkov na poradenskú činnosť na reformy v oblasti vysokého školstva ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými organizáciami, a to aj z dôvodu plnenia vládneho programu v otázkach toľko zdôrazňovanej transparentnosti.
V časti D. návrhu uznesenia sa navrhuje dať na rokovania predmetné uznesenie Národnej rady zastúpeniu Európskej komisie na Slovensku.
A teraz mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Vladimíra Faiča, Jozefa Habánika a Dušana Jarjabka k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 822).
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 822) znie:
„Národná rada Slovenskej republiky
A. schvaľuje
A.1. odloženie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 822) podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
A.2. prerokovanie základných otázok verejnej politiky v oblasti vysokého školstva podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky, termín do 6. mája 2022;
B. vyjadruje znepokojenie
B.1. nad náležitým spôsobom...“ opravujem - „nad nenáležitým spôsobom zásahu do akademických práv a slobôd vydobytých v Nežnej revolúcii, a to bez výraznejšej snahy o dosiahnutie verejne akceptovateľnej spoločenskej dohody,
B.2. nad chybnou konštrukciou Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, v dôsledku ktorej väčšina vysokých škôl reálne nebude čerpať peňažné prostriedky z plánu obnovy, ale odmietané kvázi reformy budú musieť realizovať,
B.3. nad návratom k sprofanovanému prístupu k reformám, keď skrytým účelom takzvaných „reforiem“ bola predovšetkým redukcia verejných služieb alebo redukcia peňažných zdrojov určených na poskytovanie verejných služieb;
C. žiada
C.1. vládu Slovenskej republiky
predložiť na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správu o koncepte zmien verejného školstva, termín do 30 dní,
C.2. predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
zabezpečiť prerokovanie konceptu zmien verejného školstva, verejného vysokého školstva na úrovni poslaneckého grémia s predstaviteľmi reprezentatívnych organizácií vysokého školstva, termín do 40 dní,
C.3. predsedu Úradu pre verejné obstarávanie
a) preveriť transparentnosť výboru, výberu poradenskej činnosti na reformy v oblasti vysokého školstva Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými organizáciami,
C.4. predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky
a) preveriť zákonnosť a hospodárnosť využitia peňažných prostriedkov na poradenskú činnosť na reformy v oblasti vysokého školstva Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými organizáciami;
D. na vedomie
D.1. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.“
Pán minister, ďakujem veľmi za pozornosť, dámy a páni, ďakujem za pozornosť, toľko, všetko z našej strany.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Benčík, vy ste tuná prečítali nejaké čosi nejakých anonymných ľudí, proste vy ste čosi vytrhli z niečoho čosi a ja skutočne neviem čo. Tuná sa čítali veci s konkrétnymi ľuďmi s konkrétnou zodpovednosťou. A títo ľudia, o ktorých ste hovorili vy, sú jednoducho nekonkrétni. Povedzte tie priezviská, keď máte odvahu, ak ich viete, takisto ako tuná sa čítal nejaký spis, ktorý bol úplne konkrétny.
No, ale ja som si, ako som si pozeral tieto veci, ja som sa dozvedel, že vy ste napísali jeden blog a vy ste ten blog napísali, kde kritizujete odporcov obrannej dohody so Spojenými štátmi za ich správanie a v tom blogu ste napísali doslova a do písmena, postaviť k múru a odstreliť ako prašivé svine. To píšete vy.
Ja som si to tam načítal, ja vám to môžem ukázať. To píšete vy a takáto je tam citácia. Dokonca aj s tým komentárom, že ste sa odtrhli z reťaze. No, ja sa vôbec nečudujem, že ste taký obľúbený medzi ľuďmi, lebo ako teraz tu môžete vystupovať, ako chcete, ale ak toto je kritika toho, čo sa tu udialo pri prerokovávaní tejto zmluvy, že vy napíšete – postaviť k múru a odstreliť ako prašivé svine. Nehnevajte sa, potom to, čo ste povedali, to, čo ste teraz hovorili, to ide úplne komínom hore. To vás nikto nemôže brať vážne, ani nikto nemôže pochopiť to, prečo ste to vlastne povedali a prečo ste to práve takto povedali.
Čo ste tým chceli naznačiť, pán poslanec Benčík? Veď to je trošku choré, nie?

Ďakujem pekne. Ja len dve krátke poznámky, ak dovolíte.
Počuli sme tu v podstate tretí deň a rozoberali sme kauzy, ako je Oblúk, Očistec, Judáš, Božie mlyny a tak ďalej a tak ďalej, ale za tie tri dni pribudla ďalšia veľká kauza, tú by som si pracovne nazval Útek. Už som to raz hovoril, útek ministra vnútra. Jednoducho minister vnútra ako nepovažoval za potrebné sem ani prísť a povedať, dobrý deň, súhlasím alebo nesúhlasím, hoci sme sa stále bavili. Dobre, však jeho problém.
Vypočuli sme si tu strašne veľa argumentov, strašne veľa faktov, strašne veľa odkrytých hrozných vecí, ktoré by bolo treba, samozrejme, riešiť. Táto koalícia a títo páni po mojej ľavici tuná vykrikujú ako tento posledný pomätenec, čo tuná čosi rozprával, jednoducho kryjú tieto zločiny, lebo to sú zločiny. To nie sú rozhovory pri káve, to nie sú rozhovory pri pive, to sú zločiny o ľuďoch, ktorí hovoria dokonca o ich likvidácii alebo ich zastrašovaní, a jednoducho táto koalícia pokiaľ zahlasuje za tohoto ministra vnútra, preberá za toto všetko zodpovednosť. A preberá za toto všetko zodpovednosť, to nie je tak, že skončí toto volebné obdobie, to viete veľmi dobre, že tuná sa hovorí aj o tých iných volebných obdobiach. Aj o tomto volebnom období sa bude hovoriť, aj o vás sa bude hovoriť, vážení páni poslanci, menovite, ale toto neni vyhrážanie, to je fakt. Proste vy to zo seba tú špinu nezmyjete. Pri každom vašom mene bude dôvod sa rozprávať o týchto veciach, ktoré podporujete a ktoré kryjete vlastnými tvárami.
Takže každý kto zahlasuje za... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)