Príjemný, dobrý večer. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, ja sa budem snažiť byť maximálne stručný a vecný v rámci prvého čítania a budem hovoriť možno okrajovo o tom, čo je predmetom v rámci konkrétnych paragrafov tohto zákona, a budem hovoriť o tomto zákone ako o téme, ktorá je predkladaná do tohto parlamentu.
V prvom rade si myslím, že je to dosť nešťastné, že takýto...
Príjemný, dobrý večer. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, ja sa budem snažiť byť maximálne stručný a vecný v rámci prvého čítania a budem hovoriť možno okrajovo o tom, čo je predmetom v rámci konkrétnych paragrafov tohto zákona, a budem hovoriť o tomto zákone ako o téme, ktorá je predkladaná do tohto parlamentu.
V prvom rade si myslím, že je to dosť nešťastné, že takýto návrh zákona predkladá poslanec Národnej rady, preto, lebo myslím si úplne úprimne, že v rámci tej situácie, v akej je vláda, v akej sú niektorí ministri, by ministerstvo kultúry ani tento návrh zákona vlastne predkladať nemohlo vzhľadom na to, že tento zákon ovplyvňuje vyslovene pozíciu a celý mediálny priestor v rámci duálneho vysielania, v ktorom tá RTVS hrá veľmi dôležitú rolu.
Čiže neviem, nechcem nikoho upodozrievať, ale keďže ministerstvo kultúry zrejme nemalo odvahu predložiť takýto návrh zákona z týchto dôvodov, tak tento zákon, ktorý je z dielne ministerstva kultúry, ako teda aj to podotkol pán predkladateľ, predkladá pán poslanec, aby sa vlastne vyhol tej kritike rezortnej, či teda by sme sa dostali do situácie zvažovania, či vôbec takýto návrh zákona môže osem mesiacov pred voľbami v rámci tej situácie, v ktorej je vláda a jednotliví ministri, byť predložený. Ja osobne si myslím, že nie.
Samotný ten návrh zákona, mne sa tuná pletú dve veci. Ja si myslím, že aj ten návrh zákona vrátený prezidentkou, kde budeme hovoriť o koncesionárskych poplatkoch, kde tie koncesionárske poplatky alebo teda zrušíme, alebo nezrušíme. Keď ich zrušíme, musíme si otvorene povedať, že ideme vyrobiť štátnu televíziu. To je čestné. Bez koncesionárskych poplatkov musíme si definovať, čo od tej štátnej, aj to sa dá, to nie je ako nič, čo by sa nedalo spraviť, ale musíme si to definovať, že už ideme vyrobiť štátnu televíziu. Ale to v tejto chvíli nie je podstatné, preto, lebo o tomto sa iste budeme baviť pri predložení, teda pri tom návrhu zákona, ktorý nám vrátila pani prezidentka.
Ja osobne si myslím, že dnes sme v situácii, a nielen my, aj iné krajiny, kde by sme si v prvom rade vzhľadom na to, čo všetko sa v tom mediálnom priestore deje, mali povedať, že čo od tej RTVS my vlastne chceme, ako ju zaplatíme, a potom na základe toho, na čom sa dohodneme, predložiť návrh zákona se vším všudy.
Ale my to robíme presne opačne. My, teda pán predkladateľ, hej, čo teda my počúvame, pán predkladateľ predložil návrh zákona, kde je podrobne všetko napísané ohľade rád vrátane etickej rady, vrátane toho, ako sa táto rada súčasná bude meniť z tých deviatich členov na pätnásť, ako sa bude meniť voľba riaditeľa, ktorá je v tejto chvíli podľa pána predkladateľa prekonaná, a teda je najvyšší čas, aby sa televízia odpolitizovala. Lenže viete, kedy sa opäť zaviedla táto voľba? Ten, ten riaditeľ sa nevolil v pléne, táto voľba sa v roku 2006 za, za vlády riaditeľ... za vlády pani premiérky Radičovej, vtedy sa vlastne dostala táto, táto voľba generálneho riaditeľa do parlamentu. Tak to si treba vlastne toto všetko uvedomiť, že ako už tu všetko bolo, už tu všetko naozaj bolo.
Myslím si, že nemusíme sa ani pozerať ani na to, ako je to v Španielsku, ako je to niekde v inej, v inom, hovorím o tom Španielsku preto, lebo pán predkladateľ spomenul Španielsko, ani ako je to v Nemecku, ani ako je to v iných krajinách, dokonca ani v Česku, preto, lebo tam ten mediálny trh, samozrejme, je dvakrát taký väčší koncesionársky ako na Slovensku. Mali by sme na základe tých skúseností, ktoré máme my, a tu už naozaj bolo všetko aj v rámci rád, aj v rámci voľby, aj v rámci generálneho riaditeľa, my máme bohaté skúsenosti a môžeme porovnávať, čo bolo výhodnejšie z hľadiska histórie tej toľko skúšanej televízie a rozhlasu, ktoré prešli naozaj jedným neuveriteľným obdobím, a je veľkým šťastím, že tieto inštitúcie, aj rozhlas, aj televízia, hoc doráňané, hoc doráňané, hovorím to ešte raz, ešte vlastne existujú, že sa ich nepodarilo privatizovať, že ten, že ten, proste tá programová ponuka, a hovorím, nebavme sa v tejto chvíli o programe RTVS, iste, s tým programom mnohí budeme nespokojní, mnohí budeme mať obrovské výhrady, nebavme sa ani o organizačnej štruktúre, bavme sa, úplne sme na začiatku a bavme sa o tom, čo od tej RTVS chceme.
Práve naopak, ja si myslím, že v tejto chvíli vôbec netreba predkladať žiadny návrh zákona, treba vyvolať opäť jednu celospoločenskú diskusiu v rámci aj okrúhlych stolov, či už v rozhlase, alebo v televízii, a opäť zistiť a uzrejmiť si, ako chceme tú televíziu budovať organizačne a hlavne ako ju chceme zaplatiť, ako ju chceme budovať, čo od nej chceme, na základe toho zistíme istý finančný prísun, resp. isté financie, ktoré tá televízia a rozhlas potrebujú na svoju existenciu, a na základe toho vyrobíme zákon a to už potom, či tá voľba bude riaditeľa v parlamente, alebo v rade, to v tejto chvíli už je naozaj nepodstatné, lebo budeme mať organizačnú štruktúru tohto molochu, ktorý akoby mal prejsť istou, istou reformou.
A treba si v prvom rade ako vyhodnotiť, keď sa budeme baviť o RTVS, či splnili očakávania, či sa splnilo očakávanie spojením rozhlasu a televízie. O tom sa treba baviť. To je dôležité. Lenže toto ten zákon nerieši, hej.
Ten zákon proste mení sa deväť členov na pätnásť, hovoríme o tom, že, hovoríme o tom, kto všetko by tam mali, mali byť členom tej rady, viete, a mne to pripadá ako voľba generálneho riaditeľa Národného divadla onehdá, keď bola ako vytvorená úplne alibisticky komisia, ktorá mala túto voľbu generálneho riaditeľa potvrdiť, a v tej komisii bolo skutočne všetko, nechcem teda nič zhadzovať, ale od riaditeľa hasičov, po, po, po, ja neviem, aké inštitúcie, ktoré s tou, s tým, ktoré s tým divadlom nemali nič spoločného. A tak to aj vyzerá. Generálnym riaditeľom sa stali často ľudia, ktorí tam boli na chvíľu, a potom ich proste odvolali a išli preč. Lenže pamätá si niekto, pamätá si niekto, kto bol členom výberovej komisie, ktorá volí generálneho riaditeľa? No nepamätá. Ani to nie je podstatné. Hej?
Niečo podobného sa deje tuná, ja to tak čítam, tak keď som si prebehol tento návrh zákona, toto všetko sa udeje v rámci tej veľkej komisie 15-člennej, ktorá bude teda šéfovať okrem iných podkomisií, alebo teda komisií ďalších dvoch tejto televízii. No, to, že tam bude nejaký predstaviteľ Slovenskej akadémie vied, to je všetko fajn, ako klobúk dole, samozrejme, len ja sa pýtam, čo predstaviteľ Slovenskej akadémie vied má spoločného s RTVS. Prečo tam potom nie je zástupca, ja neviem, Jednoty dôchodcov, prečo tam nie je zástupca iných spoločenských organizácií, načítali by sme ich istotne veľmi veľa. Prečo práve tieto inštitúcie, ktoré s tou televíziou častokrát nemajú nič spoločného? Zástupca novinárov. Ktorých? Ako budeme, ako budeme hovoriť, že teda ktorej novinárskej obce? Aký, dohodnú sa novinári na svojom jednom zástupcovi? Kto ho akým spôsobom určí, že ty si ten pravý? Hej. A okrem toho, ako toto všetko bude, keď vlastne my ani povolanie novinára nemáme definované nikde zatiaľ, a už sa o to snažíme teda poriadne dlho.
Toto sú veci, ktoré sú neriešené, toto sú veci, ktoré prídu len, ktoré prinesú len isté konflikty do celého tohto boja o RTVS. Ale hovorím, ja chcem byť vecný.
Nehovorme, lebo stále každý hovorí: „A spolitizovaná RTVS...“ Prosím vás pekne, komu tá spolitizovaná, tzv. spolitizovaná RTVS niekedy pomohla? Práve naopak. Veď proste tí ľudia nie sú hlúpi, a keď vidia, že niečo im nasilu imputujete, tak sa práve naopak postavia proti tomu. Nikomu nikdy nepomohla, kto chcel RTVS zneužiť. Práve naopak, postavila sa proti nemu.
Toto nie je cesta a toto nie sú ani argumenty, preto ja budem všetko robiť preto, hovorím to úplne úprimne, aby tento návrh zákona neprešiel. Preto, lebo si myslím, že začali sme zle, začali sme zle. Mali sme si najskôr pomenovať to, čo som povedal na začiatku, čo od tej RTVS chceme, na základe toho vytvoriť istý organizačný systém znovu, porovnať to, čo je, to, čo bude, resp. to, čo by sme chceli, s čím máme skúsenosti, vymyslieť financovanie, preto, lebo to financovanie RTVS, nakoniec pán predseda výboru to povedal úplne jasne v tom svojom príhovore, to nie je vymyslené.
Do dnešného dňa my nevieme, akým spôsobom tá RTVS bude financovaná. A to keď vy hovoríte, že by to malo byť nejakou stálou čiastkou, hovorím o tom financovaní, ktorá mala byť zo zákona, no, kolegovia, nebude to tak. Preto, lebo keby to tak náhodou bola napísané, nič nezaväzuje akúkoľvek vládu, aby to takýmto spôsobom aj dodržala. Už to tu raz bolo. Starší si budú pamätať, že v kultúre existoval, existovala akýsi fond Pro Slovakia a do tej Pro Slovakie malo ísť jedno percento z rozpočtu do kultúry... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, posledná veta.
Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
Posledná veta je asi taká, ospravedlňujem sa, posledná veta je taká, že bolo to v zákone, žiadna vláda to nedodržala a nikto tú vládu za to, že to nedodržala, neodsúdil a neišla si sadnúť za porušenie zákona. A takto to bude aj s RTVS (povedané so smiechom), ak takéto niečo prijmeme. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis