Videokanál poslanca

Ja len veľmi konkrétne. Pán kolega, keď nechcete rozumieť, tak alebo nie ste schopný, alebo neviete, ja sa v tom nechcem rýpať, to je váš problém. Zákon napríklad nehovorí o tom, koľko hodín má RTVS vysielať a na koľkých programoch. Či to bude jeden, dva alebo štyri. Viete veľmi dobre, že tá RTVS musela teraz jeden konkrétny, konkrétny kanál zrušiť, preto hovorím ešte raz, zákon nehovorí o tom, na koľkých kanáloch tá RTVS teda musí vysielať, a to by sme si práve mali pomenovať, že až pokiaľ alebo koľko, alebo s akou problematikou, alebo ako majú byť zamerané tie kanály, viete, toto sú veci, ktoré som mal na mysli. Pán kolega, nuž, čo už s vami, doštudujte si to.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja nebudem dlho, lebo bolo tuná naozaj povedané v rámci, v rámci tejto problematiky veľmi veľa múdreho. Ja som veľmi rád, že padajú tuná aj isté otázky na to, aby sme si isté veci vysvetlili a že na tie otázky si navzájom teda odpovedáme viac či menej odborne alebo neodborne. Čo je zaujímavé na tejto celej situácii je to, že my sa znovu z hľadiska verejnoprávnej inštitúcie dostávame k nejakému bodu nula a riešeniu úplne novej problematiky úplne novými formami, lebo to financovanie je zatiaľ taká vec, ktorá je neodskúšaná, nevieme, čo nám to prinesie, je tuná množstvo neznámych a trošku začíname od konca po tom nešťastnom zrušení koncesionárskych poplatkov, preto lebo my sme si predsa najskôr mali povedať, ale na to nebol čas, tá diskusia tuná neprebehla preto, lebo to zrušenie koncesionárskych poplatkov bolo, ja sa k tomu nebudem vracať, ale bolo to spravené nie že neštandardným, ale dosť nešťastným spôsobom bez vedomia zainteresovaných aktérov, čo je teda najväčšia chyba. Nikto to nepredpokladal a nikto sa na to nemohol dostatočne pripraviť.
Dnes namiesto toho, aby sme teda boli v situácii, keď si pomenujeme, čo verejná služba obnáša, čo chceme od verejnoprávnej televízie, aby nám v budúcnosti priniesla, za koľko peňazí, na koľkých programoch a čo všetko sa tej verejnej služby týka, hovoríme o peniazoch. Hovoríme o peniazoch a viac či menej licitujeme, opäť licitujeme tak, že len sa domnievame. A my sa môžeme domnievať. Zase máme niekoľko princípov. Ten princíp zvýšenia koncesionárskeho poplatku, toho domnelého zvýšenia koncesionárskeho poplatku, čo sa kompenzovalo zmluvou so štátom, zhruba vieme odhadnúť. Zhruba vieme odhadnúť aj to, kde tá RTVS v súčasnosti stojí z hľadiska slovenského mediálneho priestoru, ktorý je jedine porovnateľný zhruba, aj to veľmi krívajúc na obidve nohy, s tým českým mediálnym priestorom z toho dôvodu zase, že teda vysielacia hodina vo verejnoprávnej alebo teda v mediálnom priestore je porovnateľná zhruba s Českou republikou, s Českou televíziou, hovorím o vysielacej hodine vysielacieho času, teda podľa tohoto sa môžeme nejako odvinúť, koľko tých finančných prostriedkov by sme potrebovali. Ako to už, ja neviem, ktorá z kolegýň, myslím, že Monika to hovorila o tom, že čo znamenajú tie čísla 12, 15, 17, 19 a tak ďalej a tak ďalej. Naozaj tá, to 0,19 je podľa týchto výpočtov, ktoré platia dnes a nemusia platiť zajtra, je istým predmetom aj teda možnosťou istého rozvoja tej televízie, keď už teda vychádzame z tých dnešných reálií. Ale má to znovu jedno nebezpečenstvo, o ktorom by sme si teda mali povedať čosi.
Nie je to, nie je to, nie je to tak dávno, keď zase bolo uzákonené percento, to bol ten bývalý fond Pro Slovakia, kde, kde bolo uzákonené, že 1 % z rozpočtu malo ísť do fondu Pro Slovakia, celého rozpočtu, a z toho mala byť financovaná kultúra. Dámy a páni, nikdy sa tak nestalo, nikdy sa tak nestalo od existencie toho fondu, od existencie toho zákona, hoci teda to bola vtedy veľká sláva a všetci sa tešili, že tá kultúra konečne dostane patričné tie finančné prostriedky, ktoré mala mať. Nestalo sa tak, no a proste vláda si nesplnila svoje povinnosti, v tom rozpočte to nikdy takto nebolo deklarované. Máte pocit, že nejaká vláda bola trestnoprávne alebo inak stíhaná za to, že porušila zákon? Nikdy sa to nestalo. A ja sa pýtam, čo keď sa dostaneme do takej situácie, že budú iné priority tej nejakej vlády, akejkoľvek, ktorá vznikne po voľbách, tých vlád, ktoré vzniknú po voľbách, že bude riešiť, že bude treba riešiť iné veci a bude sa hovoriť, tak pozrite sa, tak tá RTVS musí dostať menej finančných prostriedkov ako je v zákone, preto lebo vám zdôvodníme, prečo tie finančné prostriedky musia ísť niekde inde. Toto je to hlavné nebezpečie, toto je ten problém, ktorý by sme si teda mali uvedomiť, že teda aj do tohoto ideme prijatím tohto návrhu zákona, do tohto, do tohto riskantného procesu, a to je už riskantný proces nielen RTVS, ale to je risk celej spoločnosti.
Nehovoriac o tom, že to nešťastné zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré bolo kompenzované zmluvou so štátom, inak by tá zmluva so štátom nevznikla, keby chýbala politická odvaha, nazvime to takto, ako to je, zvyšovať koncesionársky poplatok aspoň o ten inflačný koeficient, hej? Na to tá politická odvaha naozaj chýbala všetkým tým vládam za tých iks rokov a tie návrhy mohli byť akékoľvek. No ale bolo to kompenzované zmluvou so štátom. Čiže bolo jednoduchšie zvýšiť zmluvu so štátom ako navýšiť koncesionársky poplatok. Nebolo to také citlivé, hej, vtedy. No hovorím, tá televízia si prebehla strašnými vecami a nehovoriac o privatizácii, o návrhu na privatizácie druhého programu a to už sú teda veci teda dávno minulé, ale ja som, v skutočnosti sa strašne teším, že tá RTVS vlastne ešte existuje, že vysiela, že vysiela ten program, ktorý vysiela. A teraz hovorme o tej programovej štruktúre, nehovoríme o kvalite toho programu. A myslím, si, že ten zákon z hľadiska tých kontrolných mechanizmov je nastavený dobre. A zase sa bavme o tom, že či sa dodržiava, alebo nedodržiava a čo treba spraviť preto, aby sa dodržiaval viac. A opäť nehovoríme o tom, že či tá RTVS je dobrá, alebo zlá.
Vznikajú tu veci ako keby, my sa čudujeme a pýtame sa, ja neviem, na čo je orchester, na čo je vydavateľstvo v rozhlase. No tak to treba teda povedať normálne, že je súčasť verejnej služby a že ten orchester je tam preto, aby nahrával veci, ktoré sú nekomerčného charakteru, to je tá pôvodná slovenská tvorba, ja neviem, to je ten Suchoň, Cikker, Moyzes, Andrašovan, no tak ďalej a tak ďalej, Holoubek, mohol by som tuná rozprávať donekonečna o tých autoroch, a to nielen, to nie je len toto. To je mnoho inej muziky, ktorá je nekomerčná, a to vydavateľstvo je tam zase na to, aby vydávalo tú muziku, ktorý ten orchester nahrá. Už keď to mám takto jednoducho povedať. Takže ako to všetko má, všetky veľké mediálne inštitúcie majú svoj orchester a svoje vydavateľstvá, a kvalitné. Preto sa nečudujme, že to existuje aj na Slovensku a že to fungovalo, lebo je, to je zlatý poklad, čo dnes existuje v rozhlase. Opäť to kolegovia hovorili. Tak ako my teraz nechcime tieto veci, a tým netreba, a tým netreba.
My len vytvorme také podmienky, aby to mohlo fungovať aspoň tak, ako to štandardne fungovalo, a dúfajme, že teda aj tá verejnosť pochopí a bude komfortná s tým tvrdením, že skutočne tá verejnoprávna inštitúcia je veľmi dôležitá aj z hľadiska toho duálneho systému. A opäť sa nebavme o tom, či sme s ňou úplne spokojní, alebo nespokojní. Každý z nás akoby vedel rozprávať o množstve vecí, ktoré tam v tom verejnoprávnom rozhlase alebo televízii chýbajú, čo by tam malo byť iné a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej, ale v prvom rade to vedenie, nech je už akokoľvek, musí mať isté finančné prostriedky, aby sa s týmto vedelo vysporiadať. A my potom kritizujme, či sa s tým vysporiadalo dobre, alebo zle.
Ale hovorím, to sú veci, to sú veci do budúcnosti, o ktorých sa určite budeme v tom parlamente baviť, no a najdôležitejšie z toho všetkého je, aby sme si vedeli pomenovať, čo som povedal na začiatku, čo je verejná služba, čo od tej verejnej služby chceme, čo je dôležité z hľadiska verejnoprávnej inštitúcie z pohľadu duálneho mediálneho systému, ktorý všetci chceme, no a aby sme trošku ako boli aj veľkorysí v tejto chvíli finančne, lebo nechcem to parafrázovať, ale tak objednajme o tri tanky menej, no a dajme tie finančné prostriedky, ktoré nejakým spôsobom nám zostanú z tých troch tankov, do tej kultúry alebo do médií, alebo do televízií, alebo do rozhlasu a myslím si, že budú zhodnotené oveľa lepším a prijateľnejším spôsobom ako keď kúpime tri tanky.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Prajem pekný víkend.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No ja by som to skrátil a v krátkosti by som nazval tieto novely jednou vetou, dajme zbohom fondom. Asi tak. Ten, ten prvý pozmeňujúci návrh, to je tá kompenzácia, ak som to dobre pochopil, za koncesionárske poplatky, ktoré hovorili o sume, teda toho odštepu z koncesionárskych poplatkov, ktoré hovorili o sume niečo medzi 800 a 900 miliónov. To nahrádzate vo vašom návrhu sumou 450 miliónov, že? Ak som to teda dobre počúval. No a v tom druhom prípade hovoríte o, a to je, to je teda niečo okolo 2 miliónov, to sú tie, to sú tie kompen... to sú tie sumy, ktoré získavame alebo získavajú fondy z hľadiska tých 2 % z umeleckej činnosti, tak to meníte na dobrovoľnú, dobrovoľný odvod a ten dobrovoľný odvod sa bude rovnať koľko? Nule, alebo ja neviem koľko. To je proste nevyčísliteľné, čiže vlastne tuná v tomto prípade kompenzácia štátu vlastne neexistuje z toho vašeho pohľadu. Ja teraz ako nehovorím, že teda tie dve percentá, že to je ideálne, samozrejme, hoci je to teda položka, ktorá, ktorá doteraz existovala. Ja sa pýtam, kde je kompenzácia štátu, aby tie fondy mohli existovať za ten druhý váš pozmeňujúci návrh, ktorý dávate.
To je všetko, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Nikdy som si nemyslel, že v mnohom, čo pani Remišová povie, s ňou budem súhlasiť, ale takisto povedala niektoré veci, ktoré musím doplniť z hľadiska histórie, ktorú si tiež pamätám. Ja si tiež pamätám na koncentračné stredisko, ktoré bolo vytvorené na 28. poschodí v RTVS, kde boli všetci tí nepohodlní novinári, aj ten novinár, ktorý sa volal Kapusta, sústredení a pod zbraňou strážení jedného uja v takej šedej uniforme, ktorý mal zbraň pri sebe. Títo ľudia sa museli legitimovať, keď išli na záchod, títo ľudia sa museli legitimovať, keď chceli čo len tú miestnosť opustiť na pár minút. Takže toto je tiež história RTVS, pani kolegyňa, len aby sme si teda, teda porozumeli.
Samozrejme tie ostatné veci, pokiaľ ste nehovorili o politike a ja tu o tej politike vôbec nechcem hovoriť teraz, preto lebo riešime tu úplne iné záležitosti a je škoda strácať čas politikou, a hoci k tomu tá predvolebná kampaň núti, ja chápem, ale bavme sa o tom meritu veci a to s vami, čo sa týka toho financovania a dofinancovania, naozaj súhlasím a som veľmi rád, že v týchto profesných veciach môžem povedať, že sa zhodneme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja len jednu úvahu, ak dovolíte, a teraz rozmýšľam skutočne veľmi dopredu a zvažujem, zvažujem skutočne, čo poviem, aby ste ma pochopili správne. A zvažujem vôbec o tom, aby nejaká takáto suma, akákoľvek, bola v ústave. Kolegovia, keď sa ukáže behom nejakého času, kratšieho alebo dlhšieho, že tá suma je nevyhovujúca, respektíve že tá televízia, teda RTVS potrebuje inú sumu, my budeme vždy meniť ústavu? Uvedomujete si, aké to je nebezpečné dať takéto niečo do ústavy, nejaké konkrétne číslo? Čo keď sa stane, že, a doba pôjde smerom, že teda budeme potrebovať nie 17, nie 19, ale budeme potrebovať úplne iný spôsob financovania, budeme znovu meniť ústavu a povedať, že teda 21 alebo 22, alebo ja neviem, aké číslo si vymyslíme. Veď to je nezmysel takéto niečo dávať do ústavy. Tým pádom ako keby sme si zatvárali dvere z hľadiska toho ďalšieho finančného vývoja, ktorý nikto z nás nepozná. Takže prosím veľmi pekne, aby sme boli opatrní, ja s tým absolútne nesúhlasím, ani s týmto ústavným návrhom, jednoducho si zatvárame dvere sami sebe, respektíve zatvárame dvere tej, televízii zatvárame dvere, verejnoprávnej.
Prosím vás pekne, toto keby ste zvážili pri tom, ako budete rozmýšľať, ako budete hlasovať v rámci tohto ústavného zákonu. Ja určite zaňho hlasovať nebudem. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Aj ja sa pridávam k podpore tohto návrhu pani poslankyne Laššákovej. Takisto podporujem to, čo hovorila pani poslankyňa Kozelová, mohol by som hovoriť v tom istom, v tej istej atmosfére. To, o čom hovorila pani poslankyňa Laššáková, to by mala byť vlastne vízia riaditeľa RTVS, všetky tie záležitosti, ktoré spomínala aj ohľadne regionálnych štúdií Košice alebo Bystrice. To, hovorím, toto je, o tomto by sa dalo rozprávať nie v skrátenej forme 10 alebo 15 minút, ale o tomto by mohla byť vlastne konferencia. Čo všetko by tá televízia mala robiť a nerobí, respektíve aké predstavy sú o verejnej službe, čo tá verejná služba stojí a koľko peňazí na základe toho, čo stojí, keďže niečo od nej chceme, by potrebovala. To je asi to najdôležitejšie, o ktorom by, ale hovorím, to tuná my nevyriešime, to by mala byť špeciálna konferencia, ktorá by hovorila o verejnoprávnosti, na čo narazila pani ministerka kultúry v tejto chvíli a čo my vlastne ideme len podporiť nejakou sumou peňazí a, povedzme si otvorene, že mierne strieľame od boku. Preto, lebo nevieme, či to bude dostačujúce ani v tejto forme, ale ja o tom budem hovoriť vo svojom vystúpení, do ktorého sa prihlásim, kde teda si trošku ako môžeme zafilozofovať o tom, čo vlastne, čo je to tá verejná služba, čo od nej chceme a čo teda by sme chceli, aby tá televízia spĺňala.
Ďakujem pozornosť, ďakujem za pozornosť, podporujem to, čo, samozrejme, obidve panie poslankyne a hlavne teda pani poslankyňa Laššáková hovorila.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa chcem poďakovať pánovi Suskovi a hlavne sa mu chcem poďakovať za jednu stať, ktorá ma zaujala, a to je ten problém informácie a dezinformácie, o ktorom by sme sa v tomto parlamente naozaj mali baviť, lebo toto je tu pôda presne, aby sme si isté veci pomenovali. Dnes v období cenzúry a samocenzúry, keď chcete, často my nevieme rozoznať, čo je informácia a čo je dezinformácia, respektíve informácia má často takú istú silu ako dezinformácia a opačne. Toto by sme si mali teda pomenovať, o tomto by sme sa mali baviť. Tu by sme sa mali baviť aj o tom, prečo tie mainstreamové médiá strácajú na svojej dôveryhodnosti a toto je, presne toto je pôda parlamentu, aby sme sa o týchto veciach bavili, lebo žijeme, hovorím ešte raz, žijeme v čase cenzúry.
Jediným liekom na toto obdobie a na toto všetko je zrušiť tie podiel anonymity, ktoré, ktorý sa, s ktorým sa stretávame skoro každý deň, hlavne teda ako v tom internetovom svete, zrušiť anonymitu na informácie a na dezinformácie a hlavne pomenovať v tomto prípade zodpovednosť. Aj za jedno, aj za druhé. To je to najdôležitejšie a myslím si, že keby sme toto nejakým spôsobom vedeli riešiť a boli ochotní sa o tomto probléme baviť, predišli by sme mnohým problémom, s ktorými sa stretávame každý deň a dokonca aj v tomto parlamente, keď často dezinformácie sú kladené ako informácie, na tú istú úroveň informácie ako dezinformácie.
Čiže ešte raz, pán kolega Boris, ďakujem ti veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán premiér, ja sa ospravedlňujem, že budem rozprávať podobným spôsobom, ako som rozprával v tej prvej faktickej poznámke, ale vy ma k tomu stále provokujete, preto lebo aj teraz ste si položili prvú otázku a pýtali ste sa sám seba, vašich priateľov vo vláde, prečo ste vlastne tu. No, vy tu nie ste preto, lebo zlyhal parlament, ako ste to potom povedali v tom pokračovaní. Vy tu nie ste preto, že zlyhali predchádzajúce vlády. Vy ste tu preto, že zlyhali konkré... že zlyhala konkrétna vláda, keď chcete vlády, konkrétni premiéri, konkrétni ministri, konkrétni ľudia, ktorí sú zodpovední za mnohé svinstvá. Ale oni sú zodpovední aj za to, že ste tu. Preto vy ste tu, preto my sa teraz v tejto chvíli bavíme, preto lebo keby ste tu vy neboli, ten rozvrat tohto štátu bude pokračovať šialeným spôsobom a vy to veľmi dobre viete, pán premiér. Ja som o tom presvedčený. Takisto ako to vedia vaši kolegovia vo vláde, vaši ministri, všetci to viete veľmi dobre. Prečo kladiete tieto otázky, ktoré sú podľa môjho názoru, nehnevajte sa, že to poviem, z vašej strany neúprimné? Vy veľmi dobre viete, čo je vašou úlohou, prečo ste tu, koho zastupujete a akým spôsobom sa máte správať do konca volieb. Prečo sa pýtate, že neviete, prečo ste tu? Tomuto ozaj nerozumiem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V nadväznosti na to, čo hovoril pán predseda Fico, by som chcel tiež povedať jednu vec.
Pán premiér, vy tu z nejakého dôvodu sedíte. Vy tu nesedíte len tak. Vy tu sedíte z toho dôvodu, že pred vami boli nejaký Matovič, Naď, nejaká Remišová, nejakí iní, ktorí sú zodpovední za tento marazmus, o ktorom vy hovoríte v programovom vyhlásení vlády a ktorého sa dotkol aj pán predseda Fico. Vy nemôžete sa tváriť, že ste spadli z neba, že teda chcete riešiť teraz čosi, čo sa tuná neriešilo ix rokov, tri a pol. Vy ste tu predsa z tohto dôvodu, že naozaj táto vláda, ktorá bola pred vami, bola najhoršou v histórii Slovenska a to ešte bude mať pokračovanie v tom ďalšom volebnom období, keď vyjdú najavo neuveriteľné veci, neuveriteľné veci politických podvodníkov, ktorí sú za to zodpovední. Vy tu kvôli tomu sedíte, že to oni takto domrvili. Toho ste sa ani raz nedotkli. O tom hovoril pán predseda Fico, o tom hovorí, každý z nás o tom bude hovoriť, preto lebo...
Viete, paradoxná bola debata u nás na výbore pre kultúru a médiá, my sme, ja som mal pocit, že v tejto snemovni sedí 150 opozičných poslancov. My sme všetci kritizovali bývalú ministerku kultúry a najviac ju kritizovali práve tí poslanci, ktorí boli v opozícii, no veď toto, ako veď, toto skutočne ako, toto je cirkus alebo čo sa to tuná deje? Vy ste tu skutočne preto, aby ste zosumari... zosumarilo... zosumarizovali všetko to, čo sa tuná zlého spravilo, čo by ste chceli vylepšiť, akým spôsobom to chcete spraviť a hľadať pre to u nás nejakú teda podporu, preto lebo naozaj každý rezort je v koncoch. Vy ste to sám, pán premiér, ako tuná bolo povedané, niekoľkokrát skonštatovali, že ste v hroznej situácii, v hroznej. A v každom rezorte. Ten každý rezort kríva nie na jednu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Monika, všetko, čo si povedala o tej televízii, o jej vývoji, alebo teda skoro všetko, s tým, samozrejme, sa dá súhlasiť, hej, aj s tou situáciou, ktorá v tej RTVS je, samozrejme áno. My sa ale teraz nebavme o tej RTVS, či sme s ňou spokojní, alebo s ňou spokojní nie sme, tá situácia v RTVS je v súčasnosti taká, aká je. Zrušením koncesionárskych poplatkov televízia prišla o nejakých 76 miliónov zhruba, ale to nie je všetko. Vy všetci tí, ktorí ste hlasovali, vy ste vlastne tú RTVS zničili doslova a do písmena. Spravili ste jedným kliknutím z verejnoprávnej televízie štátnu a teraz neviete, ako z toho von. To je ten problém aj tohto zákona. Tu si nikto neuvedomuje napríklad aj to, že tie koncesionárske poplatky ako trošku, ako aj dopĺňali finančne tie tri fondy, ktoré ste sa stále snažili zrušiť. To je ten literárny, výtvarný a hudobný. Z televízie z hľadiska fondovej činnosti, fondového zákona išlo, išlo na podporu týchto fondov zhruba 800-tisíc, cca, na všetky, hej? Bola taká dohoda, že tá televízia to platila z koncesionárskych poplatkov. Ja sa pýtam, z čoho to tá televízia bude platiť teraz, keď to v zákone stále platí. Ale toto vy vôbec neriešite. Toto je pre vás šumifuk. Tu vás jeden Sulík zo SaS-ky vydieral, proste ste chceli rozpočet, tak ste sa obetovali, zrušili ste koncesionárske poplatky, tým nám vznikla grča peňazí, 76 miliónov, ktorú neviete, ako máte nahradiť. Toto, čo tuná navrhujete, môže byť a nemusí, to vám nezaručí žiadna vláda, že to tak bude. A keď to tak nebude, čo budete robiť? Budete sa súdiť s vládou?
Proste vy ste tú televíziu zničili, to si treba povedať a okrem toho toto, čo tuná dávate, nejaké zníženie kontroly, práve naopak, bavme sa o štátnej televízii a keď je to štátna televízia, o to musí byť tá kontrola v tej televízii silnejšia. O tomto sa bavme, nie o tom ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)