Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.2.2021 o 20:26 hod.

Ing.

Jarmila Halgašová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.2.2021 20:26 - 20:28 hod.

Jarmila Halgašová
 

Vystúpenie v rozprave 25.2.2021 20:11 - 20:18 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, pôvodne som mala v pláne vystúpiť úplne inak, ale vypočula som si názory opozičných poslancov a nemôžem sa ubrániť dojmu, že táto kritická situácia, nebojím sa povedať, že vás, opozičných poslancov, skutočne teší. Áno sú medzi vami názory, s ktorými by som aj mohla súhlasiť, ale tie sa týkajú teda naozaj konštruktívnej a vecnej kritiky. Nepočula som z radov opozície jedno zmysluplné riešenie pre občanov Slovenska, ktoré by túto situáciu dokázalo zlepšiť, keď budete reagovať na moje vystúpenie, poprosím vás, zostaňte vo vecnej rovine a skúste nám predložiť tri konkrétne riešenia, ktoré by dokázali zmeniť na Slovensku tento stav.
Veľmi pochybujem, že ich máte, pretože ak by ste ich mali, tak by ste urobili naozaj ix tlačoviek, kde by ste ponúkali Slovensku riešenia, doteraz ste neurobili ani jedno, zatiaľ počúvam naozaj kritiku a zlosť. Namiesto tých tlačoviek, na ktorých by ste nám ponúkli riešenia, zneisťujete ľudí, spochybňujete vakcináciu, spochybňujete každý krok vlády. Ja nehovorím, že každý jeden je dobrý, lebo kto robí, robí aj chyby, ale tým, týmito vašimi vyjadreniami ohrozujete ľudí, a to najmä starších, ktorí vás počúvajú. Preto vás prosím, nevytĺkajte z tejto situácie len politický kapitál. Viete, naozaj nemusíme mať vždy rovnaké názory, to je normálne, ale je pochopiteľné, že v kľúčových témach by sme mali nájsť zhodu a mali by sme spolupracovať.
Skutočne pomaly to bude rok, čo sa Slovenská republika nachádza v núdzovom stave. Núdzový stav predstavuje významný zásah do práv, slobôd občanov Slovenskej republiky, a pričom ja sama by som bola najradšej, ak by sme ho už ďalej nepredlžovali. Vidíme však aká je situácia a každý príčetný človek rozumie, že dnes zrušenie núdzového stavu si jednoducho nemôžme dovoliť. Bolo by preto odo mňa falošné a nezodpovedné tvrdiť, že sa bez núdzového stavu zaobídeme. Máme vysilený, preťažený zdravotný personál, nie na pokraji, ale za hranicou svojich síl. Kolabujúce nemocnice, ale lekárov a ostatný zdravotnícky personál jednoducho nemôžme pustiť z práce domov. Ja si nesmierne vážim, že ich máme a že odvádzajú tieto nadľudské výkony, nakoniec mám jedného v rodine, a preto aj touto cestou im posielam jedno veľké ďakujem a pri týchto číslach nakazených a chorých, ktoré máme, si neviem predstaviť ukončenie núdzového stavu, a práve preto ja tu teraz hovorím, že núdzový stav a jeho predĺženie podporím.
Zároveň sa musíme zaoberať však aj účinnosťou prijatých opatrení, pretože dôsledkom ich správneho nastavenia by malo byť ukončenie núdzového stavu a nie jeho predlžovanie. Ja preto očakávam, že predĺženie núdzového stavu využije vláda na to, aby sme sa vrátili do normálneho stavu. A preto chcem vyzvať kolegov z vlády, aby sa nebáli prijímať odvážnejšie, tvrdšie opatrenia, ak by to mohlo teda pomôcť Slovensku a situácii a zároveň prosím, aby sme sprísnili kontrolu. Ešte raz opakujem, nebojme sa, ale veľmi prosím, nechoďme cestou, že len všetko pozatvárame a len na základe toho by sa situácia mala zlepšiť. Buďme odvážnejší a prestaňme zatvárať oči pred tým, že zatvorením ekonomiky ľudia prichádzajú o prácu a prichádzajú aj o prostriedky na plnohodnotné živobytie. Nemôžme sa tváriť, že tento problém neexistuje, musíme sa zaoberať aj otváraním ekonomiky a otváraním prevádzok. Od toho predsa závisia existencie mnohých rodín a samozrejme státisícov ľudí. A aj v tomto stave môžme otvárať, či už kostoly, alebo prevádzky, ale za prísnych, bezpečnostných opatrení, o ktorých, prosím, rokujme. Podčiarkujem, že núdzový stav nerovná sa zavretie prevádzky a kostolov. Aj počas núdzového stavu môžu byť otvorené a aj počas normálneho stavu môžu byť prevádzky a kostoly zatvorené.
Čiže tak často diskutovaná téma otvárania a zatvárania prevádzok vôbec s núdzovým stavom nesúvisí. A ak sme dosiahli, že táto krajina sa riadi COVID automatom a ľudia sa testujú každých sedem dní a ak sú negatívni, tak im, prosím, umožnime normálne fungovať. Pre tých, ktorí sú zdraví, jednoducho urobme niečo, aby sme im pomohli tieto ťažké časy prežiť. A toto nie je podružný problém, ja si myslím, že by sme ho mali riešiť oveľa razantnejšie, systematicky cez jednoznačné pravidlá tak, aby aj živnostníci prežili. Pretože medzi opravovňou bicyklov a opravovňou šijacích strojov ja nevidím žiaden rozdiel, resp. vidím v tom, že človek ide do opravovne bicyklov vtedy, keď sa mu pokazí bicykel a do opravovne šijacích strojov vtedy, keď sa mu pokazí ten šijací stroj, nikdy nie naopak. Čiže zásadne by mal byť ten prístup taký, že môžem ísť, ak sa dokážem preukázať negatívnym testom. Preto prosím, myslime na chorých, ale nezabúdajme aj na tých zdravých a pomáhajme im aj v tejto zúfalej, ekonomickej situácii. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.2.2021 18:05 - 18:07 hod.

Jarmila Halgašová
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2021 10:36 - 10:38 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Tak ja by som chcela odpovedať ako áno kolega Karahuta má viacero pripomienok k tomuto zákonu. Ja si myslím, že je priestor na to, aby sa rokovalo o pripomienkach, a aby sa prijal prípadne pozmeňovací návrh, tento zákon prebieha alebo je predložený do riadneho legislatívneho procesu, to znamená, že prebieha riadnu diskusia v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré bolo riadne vyhodnotené. Ja by som chcela vedieť ako bol prijímaný predchádzajúci zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami za predchádzajúcej vlády. Pokiaľ viem, potravinári mali veľké výhrady a nebolo im vyhovené. Takže o odbornej diskusii asi v tomto prípade sme nemohli vôbec ani hovoriť. V tomto prípade, keď si zoberieme návrh zákona je tam 54 neprimeraných podmienok v zákone zakotvených, bavíme sa tu možno o dvoch možno o štyroch neprimeraných podmienkach, je to prvé čítanie to znamená, je tu dostatočný časový priestor na to, aby sme sa zhodli, aby sme sa dohodli na ďalšom postupe. Súhlasím s tým, že nie je etické predávať potraviny pod nákupnú cenu, skutočne to nie je etické a práve tam som sa ja vo svojom príspevku zamerala a mohli ste to všetci počuť, že teda áno ani ja to nepovažujem za etické a, a budeme budem tak isto hľadať v rámci diskusie riešenie, aby to tam zostalo a rieši to aj Európska komisia okrem iného. Na ostatnom sa určite vieme dohodnúť, rozhodne nepodporujem to, aby sa návrh zákona stiahol z legislatívneho procesu, je tu dostatočný priestor na to, aby sme si pripomienky vydiskutovali a následne ho posunuli do ďalšieho čítania. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2021 10:08 - 10:10 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Začnem od konca. Pán poslanec Suja, ste ma naozaj pobavili. Ja som v živote nezastávala obchodné reťazce. Neviem odkiaľ máte túto informáciu, ale dobre, však teda sa môžme na tom aj pobaviť. V každom prípade by som chcela povedať, že pán poslanec Mizík, ja som povedala možno by to nevadilo, ak by sa správali korektne. Ale korektne sa obchodné reťazce nesprávajú. Pokiaľ ide o pripomienku čo sa týka tých podmienok pre obchodné reťazce jednoznačne a od začiatku zastávam názor, že každá jedna vláda a teda už v roku 1994, keď Slovensko nebolo členským štátom Európskej únie, mali sme jedinečnú príležitosť vytvoriť a prijať jasné pravidlá pre vstup obchodných reťazcov. Nestalo sa to. A je mi jedno ako zafarbená vláda. Jednoznačne prevládli individuálne záujmy nad celospoločenskými.
A obchodné reťazce nezničili výrobcov, boli jedným z článkov, resp. jednou súčasťou, ktorej pomohli pri likvidácii slovenských výrobcov. A dobre všetci vieme, že sme sa museli pripravovať na podmienky, tvrdé hygienické podmienky pre vstup do Európskej únie. Potom to boli kontrolné orgány, ktoré vstupom do Európskej únie výrazne robili nadprácu, a teda pomáhali likvidovať slovenských potravinárov v rámci týchto hygienických požiadaviek. A potom to boli, samozrejme, aj vláda tak ako som už spomenula. Keby peniaze z Bruselu rozdeľovali transparentne, efektívne a spravodlivo, tak slovenské potravinárstvo by bolo naozaj ďaleko, ďaleko vpredu a nemuseli by sme riešiť problémy s obchodnými reťazcami.
Pokiaľ ide o otázku pána Karahutu, je to na politických ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) ... pokiaľ ide o otázku pána Karahutu. Je to na politických rozhovoroch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2021 10:08 - 10:10 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Začnem od konca. Pán poslanec Suja, ste ma naozaj pobavili. Ja som v živote nezastávala obchodné reťazce. Neviem odkiaľ máte túto informáciu, ale dobre, však teda sa môžme na tom aj pobaviť. V každom prípade by som chcela povedať, že pán poslanec Mizík, ja som povedala možno by to nevadilo, ak by sa správali korektne. Ale korektne sa obchodné reťazce nesprávajú. Pokiaľ ide o pripomienku čo sa týka tých podmienok pre obchodné reťazce jednoznačne a od začiatku zastávam názor, že každá jedna vláda a teda už v roku 1994, keď Slovensko nebolo členským štátom Európskej únie, mali sme jedinečnú príležitosť vytvoriť a prijať jasné pravidlá pre vstup obchodných reťazcov. Nestalo sa to. A je mi jedno ako zafarbená vláda. Jednoznačne prevládli individuálne záujmy nad celospoločenskými.
A obchodné reťazce nezničili výrobcov, boli jedným z článkov, resp. jednou súčasťou, ktorej pomohli pri likvidácii slovenských výrobcov. A dobre všetci vieme, že sme sa museli pripravovať na podmienky, tvrdé hygienické podmienky pre vstup do Európskej únie. Potom to boli kontrolné orgány, ktoré vstupom do Európskej únie výrazne robili nadprácu, a teda pomáhali likvidovať slovenských potravinárov v rámci týchto hygienických požiadaviek. A potom to boli, samozrejme, aj vláda tak ako som už spomenula. Keby peniaze z Bruselu rozdeľovali transparentne, efektívne a spravodlivo, tak slovenské potravinárstvo by bolo naozaj ďaleko, ďaleko vpredu a nemuseli by sme riešiť problémy s obchodnými reťazcami.
Pokiaľ ide o otázku pána Karahutu, je to na politických ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) ... pokiaľ ide o otázku pána Karahutu. Je to na politických rozhovoroch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.2.2021 9:46 - 9:58 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predložený návrh novely zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami transponuje do slovenského právneho poriadku európsku smernicu. V Európskej únii sú štáty, ktoré pociťujú enormný dopad nekalých obchodných praktík na prvovýrobcov a výrobcov potravín. A patrí k nim aj Slovenská republika. Podobný problém majú aj u našich susedov v Českej republike, tiež v Chorvátsku, Poľsku, Slovensku, Slovinsku alebo v Rumunsku. Na druhej strane sú štáty, ktorých tento problém na národnej úrovni ani nezaznamenali a nepotrebujú jeho reguláciu. Sama som bola svedkom týchto rokovaní. Ide prevažne o severské štáty ako Fínsko, Dánsko a Švédsko. A práve preto, že situácie s nekalými praktikami v členských krajinách Európskej únii nie je rovnaká, v samotnej smernici nemohla byť prísna regulácia, ktorá by zohľadňovala realitu v Slovenskej republike. Keďže takáto úprava by nebola podporená zo strany členských štátov Európskej únie, ktoré túto reguláciu nepotrebujú a v zásade sa proti takejto regulácie aj stavajú.
Vstup obchodných reťazcov na Slovensko sa začal nepriaznivo premietať v dodávateľsko-odberateľských vzťahov v roku 1996, kedy na trh začal, vstúpil prvý zahraničný obchodný reťazec Tesco. Keďže Slovensko nebola členom Európskej únii vláda si mohla dovoliť národnou legislatívou upraviť pravidlá pre podnikanie v obchodných reťazcov. Žiaľ, nestalo sa tak a individuálne záujmy prevládli nad celospoločenskými a tak sa nemôžme čudovať, že zahraniční podnikatelia len využili veľkoryso poskytnutý priestor a pohltili aj slovenských obchodníkov.
Namiesto historicky známej predajne potravín Teta na Obchodnej ulici dnes máme Lidl, Billu máme v historickom hotely Carlton, Tesco či Kaufland zasa inde v centre miest. To by možno ani tak neprekážalo ako prekáža a škodí dominancia reťazcov pri diktovaní obchodných podmienok našim slovenských dodávateľom a nerovný konkurenčný boj so zahraničnými dodávateľmi potravín. Len pre ilustráciu by som chcela uviesť pár čísiel. Pred 10 rokmi v roku 2011 bol podiel vystavenia slovenských potravín na pultoch obchodov 50 %. Odvtedy má tento vývoj kontinuálne klesajúcu tendenciu v neprospech slovenských potravín. V roku 2019 bolo na obchodných pultoch už len 37 % domácich potravín. Každý rok sa zo Slovenska vyváža stále viac poľnohospodárskych surovín a na Slovensko sa dováža stále viac potravín. Záporné obchodné saldo rapídne stúpa a šplhá sa až k 2 miliardám. Našim cieľom je tento trend zastaviť. Máme to v Programovom vyhlásení vlády.
Môžme to nazvať ako chceme potravinová bezpečnosť alebo sebestačnosť. Ale vyvážanie slovenských surovín do zahraničia s nulovou pridanou hodnotou ja považujem za trestuhodné. Cudzím ekonomikám zabezpečujeme a zvyšujeme zamestnanosť namiesto toho, aby sme podporovali domácu pracovnú silu, pričom ekonomické analýzy preukázali, že jedno pracovné miesto v potravinárstve vytvára ďalších osem pracovných miest v súvisiacich odvetviach.
Toto je niekoľko opodstatnených dôvodov prečo slovenský zákon o neprimeraných podmienkach vo obchode s potravinami je už dnes výrazne prísnejší ako európska smernica. No aj napriek tomu naši potravinári stále ťahajú podstatne za kratší koniec. A takouto optikou, ako som pred malou chvíľou opísala vývoj týchto dodávateľsko-odberateľských vzťahov sa musíme pozerať na aktuálne predložený návrh zákona.
V mojom vystúpení by som chcela upriamiť vašu pozornosť na nedostatočnú ochranu našich potravinárov, ktorá bola pôvodne súčasťou tohto návrhu, ale žiaľ bola z nej vypustená, tak ako spomenul kolega Takáč. O čo presne ide. V platnom znení zákona, ktorého návrh novely práve prerokovávame, sú dve ustanovenia o neprimeraných podmienkach, ktoré v praxi spôsobujú dodávateľom potravín skutočné problémy. Týkajú sa nákupu potravín odberateľom za nižšiu kúpnu cenu ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa. Čiže zjednodušene povedané nákup potravín pod jeho výrobnú cenu a predaja spotrebiteľovi potravín za nižšiu cenu ako je kúpna cena dodanej potraviny. Neexistencia takejto právnej úpravy zrejme sa vyhrotí tieto dodávateľsko-odberateľské vzťahy a mám informácie od potravinárov, že nevyvážený vzťah medzi obchodníkmi a dodávateľmi potravín bude sa stupňovať pretože dnes nevieme účinne reagovať na túto situáciu ak by dodávateľ musel predávať potraviny pod výrobné náklady, pričom táto oblasť by mala byť v prvom rade vecou ich dohody. Určite nie obchodného diktátu odberateľov. V predloženom návrhu boli pôvodné ustanovenia, ktoré sa na túto situáciu reagovali a takýto cenový diktát obchodníkov zakazovali. Ale prečo boli vypustené. Vypustené museli byť pre rozpor s právom Európskej únie, čo potvrdila Európska komisia ešte v júli minulého roka, kde Slovenskú republiku upozornila a žiadala vypustiť zo zákona, že zákaz nákupu tovaru od dodávateľov za nižšiu kúpnu cenu ako sú ekonomické oprávnené náklady od dodávateľa a zákaz zníženia kúpnej ceny, okrem zníženia počas predajnej akcie a zníženia z dôvodov týkajúcich sa chybného tovaru sú ustanovenia nezlučiteľné s právom Európskej únie.
Podľa názoru Európskej komisie ide o rovnaký účinok ako pri stanovovaní minimálnej ceny, ide o ohrozenie konkurenčnej výhody, narušenie hospodárskej súťaže, ako aj rovnaký účinok pri množstevnom obmedzení v druhom prípade. Európska komisia zároveň upozornila, že Slovenská republika si nesplnila svoje povinnosti a v prípade, že prekážky neodstráni Slovensku hrozí infringement a následne pokuta.
Vážení kolegovia, to však neznamená, že problém s nevyváženými vzťahmi ostáva nevyriešený, pričom takýto stav je pre Slovenskú republiku a potravinárov nevyhovujúci. Áno, rozumiem, že musíme rešpektovať rozhodnutie ministerstva pôdohospodárstva dané ustanovenia zo zákona vypustiť. Ale dodávam, že v § 2 ods. 3 zákona č. 18/1996 o cenách definované ekonomicky opravné náklady, pričom je to Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré je oprávnené kontrolovať dodržiavanie tohto zákona a rovnako je to Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré je týmto zákonom splnomocnené na vydanie vykonávacieho predpisu. Teda ministerstvu pôdohospodárstva naďalej zostáva nástroj na kontrolu v oblasti nákupu potravín pod ekonomicky oprávnené náklady. Takže v prípade nákupu tovaru pod, od dodávateľov za nižšiu cenu ako sú ekonomické oprávnené náklady od dodávateľa máme legislatívny nástroj ako potravinárom pomôcť. Problémom zostáva druhý prípad, teda predaj potravín reťazcov predávať pod nákupné ceny od výrobcov. Nateraz zostáva však nádej, nemusí to byť totiž konečný stav. Chcela by som upozorniť na práve prebiehajúcu diskusiu nielen na úrovni Európskej únie, ale aj v členských štátoch, keďže v októbri minulého roka bol prijatý dodatok k
===== nákupné ceny od výrobcov. Nateraz zostáva však nádej, nemusí to byť totiž konečný stav. Chcela by som upozorniť na práve prebiehajúcu diskusiu nielen na úrovni Európskej únie, ale aj v členských štátoch, keďže v októbri minulého roka bol prijatý dodatok k návrhu nariadenia, ktorým sa mení nariadenie č. 1308/2013 o spoločnej organizácii trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, kde sa dopĺňa ustanovenie, ktorým sa zakazuje predaj za stratu release at a lose, čím sa rozumie predaj pod kúpnu cenu v rámci vzťahu obchodných reťazcov a spotrebiteľov.
Preto zastávam názor, že ak je druhý prípad vypustenia ustanoveniam náhradnou zmena nariadenia o spoločnej organizácii trhu, ktorá je v legislatívnom procese a ktorá bude vyjednaná v časovom horizonte približne pol roka, stojí za zváženie či by skutočne sme mali v rámci legislatívneho procesu toto ustanovenie zo zákona vypustiť, pretože ak teraz nie je pre Európsku komisiu dobré a za pol roka bude dobré, tak potom by sme mohli naozaj vyjednať s Bruselom ponechanie tohto ustanovenia v zákone. Napriek tomu, že zákaz predaja so stratou bude teda automaticky uplatniteľný v každom členskom štáte prijatím do nariadenia a čokoľvek bude tomuto ustanoveniu odporovať alebo nebude s ním zlučiteľné, bude sa musieť zrušiť, keďže ide o nariadenie Európskej únie, a teda právny predpis priamo uplatniteľný v každom členskom štáte.
Preto sa dovoľujem obrátiť na pána ministra Mičovského, aby urobil pre našich potravinárov maximum a so spojencami z iných členských štátov presadil na pôde Európskej únie túto legislatívnu úpravu, aby to tam zostalo v návrhu nariadenia, ktorá znemožní obchodným reťazcom predávať potraviny pod nákupné ceny od výrobcov. Celkom jednoducho a prakticky, ak obchod kúpi maslo za 1 euro, aby ho nemohol predávať spotrebiteľom za 60 centov, pretože takáto obchodná praktika naozaj môže byť pre slovenských výrobcov likvidačná.
Novela zákona zároveň ruší zverejňovanie výroku rozhodnutí, čo ja osobne nepovažujem za správne. Myslím si, že je to krok späť. Je to krok k znetransparentneniu konania ministerstva a keďže transparentnosť procesov máme uvedenú ako prioritu tejto vládnej koalície, ja by som bola veľmi rada a túto tému prediskutovala s pánom ministrom, aby teda v rámci pozmeňujúceho návrhu sa vrátilo toto ustanovenie späť do § 15 a samozrejme, pridali by sa tam aj, teda zostali časti týkajúce sa zverejňovania výročnej správy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja osobne návrh zákona hodnotím za prínosný, a preto ho v hlasovaní určite podporím. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.2.2021 9:46 - 9:58 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predložený návrh novely zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami transponuje do slovenského právneho poriadku európsku smernicu. V Európskej únii sú štáty, ktoré pociťujú enormný dopad nekalých obchodných praktík na prvovýrobcov a výrobcov potravín. A patrí k nim aj Slovenská republika. Podobný problém majú aj u našich susedov v Českej republike, tiež v Chorvátsku, Poľsku, Slovensku, Slovinsku alebo v Rumunsku. Na druhej strane sú štáty, ktorých tento problém na národnej úrovni ani nezaznamenali a nepotrebujú jeho reguláciu. Sama som bola svedkom týchto rokovaní. Ide prevažne o severské štáty ako Fínsko, Dánsko a Švédsko. A práve preto, že situácie s nekalými praktikami v členských krajinách Európskej únii nie je rovnaká, v samotnej smernici nemohla byť prísna regulácia, ktorá by zohľadňovala realitu v Slovenskej republike. Keďže takáto úprava by nebola podporená zo strany členských štátov Európskej únie, ktoré túto reguláciu nepotrebujú a v zásade sa proti takejto regulácie aj stavajú.
Vstup obchodných reťazcov na Slovensko sa začal nepriaznivo premietať v dodávateľsko-odberateľských vzťahov v roku 1996, kedy na trh začal, vstúpil prvý zahraničný obchodný reťazec Tesco. Keďže Slovensko nebola členom Európskej únii vláda si mohla dovoliť národnou legislatívou upraviť pravidlá pre podnikanie v obchodných reťazcov. Žiaľ, nestalo sa tak a individuálne záujmy prevládli nad celospoločenskými a tak sa nemôžme čudovať, že zahraniční podnikatelia len využili veľkoryso poskytnutý priestor a pohltili aj slovenských obchodníkov.
Namiesto historicky známej predajne potravín Teta na Obchodnej ulici dnes máme Lidl, Billu máme v historickom hotely Carlton, Tesco či Kaufland zasa inde v centre miest. To by možno ani tak neprekážalo ako prekáža a škodí dominancia reťazcov pri diktovaní obchodných podmienok našim slovenských dodávateľom a nerovný konkurenčný boj so zahraničnými dodávateľmi potravín. Len pre ilustráciu by som chcela uviesť pár čísiel. Pred 10 rokmi v roku 2011 bol podiel vystavenia slovenských potravín na pultoch obchodov 50 %. Odvtedy má tento vývoj kontinuálne klesajúcu tendenciu v neprospech slovenských potravín. V roku 2019 bolo na obchodných pultoch už len 37 % domácich potravín. Každý rok sa zo Slovenska vyváža stále viac poľnohospodárskych surovín a na Slovensko sa dováža stále viac potravín. Záporné obchodné saldo rapídne stúpa a šplhá sa až k 2 miliardám. Našim cieľom je tento trend zastaviť. Máme to v Programovom vyhlásení vlády.
Môžme to nazvať ako chceme potravinová bezpečnosť alebo sebestačnosť. Ale vyvážanie slovenských surovín do zahraničia s nulovou pridanou hodnotou ja považujem za trestuhodné. Cudzím ekonomikám zabezpečujeme a zvyšujeme zamestnanosť namiesto toho, aby sme podporovali domácu pracovnú silu, pričom ekonomické analýzy preukázali, že jedno pracovné miesto v potravinárstve vytvára ďalších osem pracovných miest v súvisiacich odvetviach.
Toto je niekoľko opodstatnených dôvodov prečo slovenský zákon o neprimeraných podmienkach vo obchode s potravinami je už dnes výrazne prísnejší ako európska smernica. No aj napriek tomu naši potravinári stále ťahajú podstatne za kratší koniec. A takouto optikou, ako som pred malou chvíľou opísala vývoj týchto dodávateľsko-odberateľských vzťahov sa musíme pozerať na aktuálne predložený návrh zákona.
V mojom vystúpení by som chcela upriamiť vašu pozornosť na nedostatočnú ochranu našich potravinárov, ktorá bola pôvodne súčasťou tohto návrhu, ale žiaľ bola z nej vypustená, tak ako spomenul kolega Takáč. O čo presne ide. V platnom znení zákona, ktorého návrh novely práve prerokovávame, sú dve ustanovenia o neprimeraných podmienkach, ktoré v praxi spôsobujú dodávateľom potravín skutočné problémy. Týkajú sa nákupu potravín odberateľom za nižšiu kúpnu cenu ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa. Čiže zjednodušene povedané nákup potravín pod jeho výrobnú cenu a predaja spotrebiteľovi potravín za nižšiu cenu ako je kúpna cena dodanej potraviny. Neexistencia takejto právnej úpravy zrejme sa vyhrotí tieto dodávateľsko-odberateľské vzťahy a mám informácie od potravinárov, že nevyvážený vzťah medzi obchodníkmi a dodávateľmi potravín bude sa stupňovať pretože dnes nevieme účinne reagovať na túto situáciu ak by dodávateľ musel predávať potraviny pod výrobné náklady, pričom táto oblasť by mala byť v prvom rade vecou ich dohody. Určite nie obchodného diktátu odberateľov. V predloženom návrhu boli pôvodné ustanovenia, ktoré sa na túto situáciu reagovali a takýto cenový diktát obchodníkov zakazovali. Ale prečo boli vypustené. Vypustené museli byť pre rozpor s právom Európskej únie, čo potvrdila Európska komisia ešte v júli minulého roka, kde Slovenskú republiku upozornila a žiadala vypustiť zo zákona, že zákaz nákupu tovaru od dodávateľov za nižšiu kúpnu cenu ako sú ekonomické oprávnené náklady od dodávateľa a zákaz zníženia kúpnej ceny, okrem zníženia počas predajnej akcie a zníženia z dôvodov týkajúcich sa chybného tovaru sú ustanovenia nezlučiteľné s právom Európskej únie.
Podľa názoru Európskej komisie ide o rovnaký účinok ako pri stanovovaní minimálnej ceny, ide o ohrozenie konkurenčnej výhody, narušenie hospodárskej súťaže, ako aj rovnaký účinok pri množstevnom obmedzení v druhom prípade. Európska komisia zároveň upozornila, že Slovenská republika si nesplnila svoje povinnosti a v prípade, že prekážky neodstráni Slovensku hrozí infringement a následne pokuta.
Vážení kolegovia, to však neznamená, že problém s nevyváženými vzťahmi ostáva nevyriešený, pričom takýto stav je pre Slovenskú republiku a potravinárov nevyhovujúci. Áno, rozumiem, že musíme rešpektovať rozhodnutie ministerstva pôdohospodárstva dané ustanovenia zo zákona vypustiť. Ale dodávam, že v § 2 ods. 3 zákona č. 18/1996 o cenách definované ekonomicky opravné náklady, pričom je to Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré je oprávnené kontrolovať dodržiavanie tohto zákona a rovnako je to Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré je týmto zákonom splnomocnené na vydanie vykonávacieho predpisu. Teda ministerstvu pôdohospodárstva naďalej zostáva nástroj na kontrolu v oblasti nákupu potravín pod ekonomicky oprávnené náklady. Takže v prípade nákupu tovaru pod, od dodávateľov za nižšiu cenu ako sú ekonomické oprávnené náklady od dodávateľa máme legislatívny nástroj ako potravinárom pomôcť. Problémom zostáva druhý prípad, teda predaj potravín reťazcov predávať pod nákupné ceny od výrobcov. Nateraz zostáva však nádej, nemusí to byť totiž konečný stav. Chcela by som upozorniť na práve prebiehajúcu diskusiu nielen na úrovni Európskej únie, ale aj v členských štátoch, keďže v októbri minulého roka bol prijatý dodatok k
===== nákupné ceny od výrobcov. Nateraz zostáva však nádej, nemusí to byť totiž konečný stav. Chcela by som upozorniť na práve prebiehajúcu diskusiu nielen na úrovni Európskej únie, ale aj v členských štátoch, keďže v októbri minulého roka bol prijatý dodatok k návrhu nariadenia, ktorým sa mení nariadenie č. 1308/2013 o spoločnej organizácii trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, kde sa dopĺňa ustanovenie, ktorým sa zakazuje predaj za stratu release at a lose, čím sa rozumie predaj pod kúpnu cenu v rámci vzťahu obchodných reťazcov a spotrebiteľov.
Preto zastávam názor, že ak je druhý prípad vypustenia ustanoveniam náhradnou zmena nariadenia o spoločnej organizácii trhu, ktorá je v legislatívnom procese a ktorá bude vyjednaná v časovom horizonte približne pol roka, stojí za zváženie či by skutočne sme mali v rámci legislatívneho procesu toto ustanovenie zo zákona vypustiť, pretože ak teraz nie je pre Európsku komisiu dobré a za pol roka bude dobré, tak potom by sme mohli naozaj vyjednať s Bruselom ponechanie tohto ustanovenia v zákone. Napriek tomu, že zákaz predaja so stratou bude teda automaticky uplatniteľný v každom členskom štáte prijatím do nariadenia a čokoľvek bude tomuto ustanoveniu odporovať alebo nebude s ním zlučiteľné, bude sa musieť zrušiť, keďže ide o nariadenie Európskej únie, a teda právny predpis priamo uplatniteľný v každom členskom štáte.
Preto sa dovoľujem obrátiť na pána ministra Mičovského, aby urobil pre našich potravinárov maximum a so spojencami z iných členských štátov presadil na pôde Európskej únie túto legislatívnu úpravu, aby to tam zostalo v návrhu nariadenia, ktorá znemožní obchodným reťazcom predávať potraviny pod nákupné ceny od výrobcov. Celkom jednoducho a prakticky, ak obchod kúpi maslo za 1 euro, aby ho nemohol predávať spotrebiteľom za 60 centov, pretože takáto obchodná praktika naozaj môže byť pre slovenských výrobcov likvidačná.
Novela zákona zároveň ruší zverejňovanie výroku rozhodnutí, čo ja osobne nepovažujem za správne. Myslím si, že je to krok späť. Je to krok k znetransparentneniu konania ministerstva a keďže transparentnosť procesov máme uvedenú ako prioritu tejto vládnej koalície, ja by som bola veľmi rada a túto tému prediskutovala s pánom ministrom, aby teda v rámci pozmeňujúceho návrhu sa vrátilo toto ustanovenie späť do § 15 a samozrejme, pridali by sa tam aj, teda zostali časti týkajúce sa zverejňovania výročnej správy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja osobne návrh zákona hodnotím za prínosný, a preto ho v hlasovaní určite podporím. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2021 9:43 - 9:44 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, to ste nemysleli vážne s tým vašim vystúpením. Ja si vás vážim ako človeka, poslanca, ktorý vystupuje vecne a fakticky, ale chcela by som poznamenať len toľko, že politika Európskej únie nedeformuje ceny potravín na Slovensku, ale ceny potravín na Slovensku deformovala politika strany SMER - SD a jej koalície najmä v oblasti dotácií. Terajšie kauzy sú toho jasným dôkazom. Ja zastávam názor, že ak by všetky peniaze, ktorá k nám na Slovensko prišli z Bruselu, boli rozdeľované transparentne, efektívne a spravodlivo, tak slovenské potraviny sú konkurencieschopné a slovenské potravinárstvo a poľnohospodárstvo na Slovensku prekvitá.
A pokiaľ ide o transpozíciu smernice, tak transpozícia je vykonaná nad rámec. Sú tam len základné rámce. Je príliš jemná a náš zákon je oveľa, oveľa prísnejší ako táto smernica. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.1.2021 10:05 - 10:07 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za vystúpenie, pán poslanec. Takto. Ja začnem možno od konca. Pozemkové úpravy. Tridsať rokov od roku 89 žiadna vláda ich nemala za prioritu, hoci mala mať. Povieme si, povedzme si na rovinu to, že z 3 tisíc, takmer 3.500 katastrálnych území sa vykonali pozemkové úpravy za tridsať rokov na dvanástich percentách. Nie je to ani štyristo katastrálnych území, čo je totálna katastrofa. Preto ja hovorím. Pozemkové úpravy sú alfou a omegou k tomu jednak splatiť dlh voči vlastníkom poľnohospodárskej pôdy a jednak naštartovať diverzifikáciu poľnohospodárskeho priemyslu poľnohospodárstva. My nevieme inak vlastne zabezpečiť, pretože ako, ako majú hospodáriť poľnohospodári, keď, keď vedia, že vlastne sú len v nájme, sú tam v dočasnom užívaní a samozrejme tomuto sa potom ohýbal celý zákon 504 o nájme, že vlastne ten pôvodný vlastník nemá žiadne, žiadne práva. Áno, je pravda, že pokiaľ ide o oslovovanie vlastníkov, aj teraz je to tak, že ich musí oslovovať písomne, ak chce mať doklad o tom, že bol oslovený, tak samozrejme musí mať aj doručenku. Existujú, existuje tu aj ten inštitút oslovenia v dobrej viere, pretože vieme, že sú tu nedostatky aj čo sa týka katastra a zverejňovania adries. Takže a nadpolovičný súhlas to je riešené už teraz v zákone. Čiže áno budeme sa týmto zákonom zaoberať podrobne, budeme diskutovať a ak bude potrebné, ešte tam prijmeme aj pozmeňovací návrh, ale myslím si, že toto treba naštartovať tento proces, aby vlastníci poľnohospodárskych pozemkov sa cítili ako vlastníkmi a nie ako ožobračovaní ľudia. Ďakujem.
Skryt prepis