Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.9.2020 o 11:59 hod.

Ing.

Jarmila Halgašová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2020 11:59 - 11:59 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Áno, celý pozmeňovací návrh je prekonzultovaný s predkladateľom zákona, čiže aj toto zvýšenie pokút je odkonzultované a je náležité a z dôvodu, aby teda mala tá pokuta aj odradzujúci účinok.
Jeden bod, a síce je aj v rozpore doplnenie legislatívy Európskej únie, a to je vlastne konverziou, to znamená paragraf, áno, to je bod, novelizačný bod č. 2, a síce v § 10 ods. 1 písm. d) sa za slovo "výroby" vkladajú slová "alebo produktov z konverzie". To znamená, to je zosúladenie s právom Európskej únie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.9.2020 11:54 - 11:59 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
vyslovene uvádzajú tam aj výrobky z konverzie. Navrhujem zaviesť novú skutkovú podstatu pre fyzické osoby, priestupku osobitne s cieľom postihovať porušenie povinností, označiť produkty ekopoľnovýroby tzv. logom Európskej únie, ako aj porušenie ustanovenia, ktoré ustanovuje pravidlá označovania dobrovoľným slovenským logom. Táto skutková podstata je v predloženom vládnom návrhu zákona obsiahnutá iba vo všeobecnej skutkovej podstate, čo však nie je dostatočné vzhľadom na závažnosť takéhoto konania, pretože ide o informovanie spotrebiteľa o príslušnosti potraviny alebo produktu k ekopoľnohovýrobe, čiže išlo by o zavádzanie spotrebiteľov.
Pokuty za priestupky pre fyzické osoby uvedené vo vládnom návrhu považujem za príliš nízke a dolná hranica je 30 eur. A preto navrhujeme zvýšiť tieto pokuty na hranicu 100 eur, tak, aby pôsobili výraznejšie odradzujúco voči konaniu, ktorým by dochádzalo k porušovaniu zákona.
Rovnako je, z rovnakého dôvodu zavádzame novú skutkovú podstatu správneho deliktu osobitne zameranú na postihovanie porušenia povinností označiť produkty ekopoľnovýroby tzv. logom Európskej únie, ako aj porušenie ustanovenia a pravidiel označovania dobrovoľne slovenským logom pre fyzické osoby, podnikateľov a pre právnické osoby.
Dovoľte mi, aby som vám ešte prečítala konkrétne znenie pozmeňujúceho návrhu.
V bode 1 v § 5 ods. 3 sa na konci vety, na konci pripája veta: "Kontrolný ústav zverejňuje register prevádzkovateľov a register inšpekčných organizácií na svojom webovom sídle.".
Bod 2. V § 10 ods. 1 písm. d) sa za slovo "výroby" vkladajú slová "alebo produktov konverzie".
Bod 3. V § 17 ods. 1 písm. b) v šiestom bode sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou.
Bod 4. V § 17 ods. 1 písm. b) siedmy bod sa na konci bodka nahrádza slovom "alebo".
A v § 17 ods. 1 sa písm. b) dopĺňa ôsmym bodom, ktorý znie: "Neoznačuje produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby Slovenskej republiky podľa osobitných predpisov, alebo ich označuje v rozpore s § 14 ods. 1.
Bod 6. V § 17 ods. 2 písm. a) sa slová "od 30 do 500 eur" nahrádzajú slovami od 100 do 1 000 eur.
V § 17 ods. 2 písm. b) sa slová "tretie bodu alebo siedmeho bodu" nahrádzajú slovami "tretieho bodu, siedmeho bodu, alebo ôsmeho bodu" a slová "od 100 eur do 500 eur " sa nahrádzajú slovami "od 200 eur do 2 000 eur".
A posledný, nie, v § 18 ods. 1 písm. f) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou.
V § 18 ods. 1 písm. g) sa na konci bodka nahrádza slovom "alebo".
A v § 18 sa ods. 1 dopĺňa písmenom h), ktoré znie: "h) neoznačuje produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby v Slovenskej republiky podľa osobitných predpisov, alebo ich označuje v rozpore s § 14 ods. 1.".
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.9.2020 11:49 - 11:58 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, ekologické poľnohospodárstvo predstavuje metódu poľnohospodárstva, ktorá si kladie za cieľ vyrábať potraviny s použitím prírodných látok a prírodných postupov, preto nemá negatívny vplyv na životné prostredie, keďže podporuje najmä zodpovedné využívanie energie a prírodných zdrojov, zachovanie biodiverzity, zachovanie ekologickej rovnováhy v regiónoch, zúrodňovanie pôdy a zachovanie kvality vody. Právne predpisy týkajúce sa ekologického poľnohospodárstva tiež zvyšujú štandard životných podmienok zvierat a od poľnohospodárov vyžadujú dodržiavanie špecifických potrieb zvierat. Práve preto si táto forma poľnohospodárstva zaslúži náležitú pozornosť, aj keď nenahradí v plnom rozsahu konvenčné poľnohospodárstvo. Nariadenia Európskej únie o ekologickom poľnohospodárstve vytvárajú prehľadný systém výroby naprieč všetkými štátmi Európskej únie a spotrebiť, spotrebiteľom sú tak ponúkané dôveryhodné produkty a zároveň sa výrobcom, distribútorom a obchodníkom ponúka jednotný spoločný trh a jednotné podmienky. Spotrebitelia musia mať dôveru v dodržiavanie právnych predpisov o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, a práve preto Európska únia zaviedla prísny systém kontrol a presadzovania uplatňovania a dodržiavania jednotných pravidiel, ktorý zaručuje riadne dodržiavanie pravidiel a predpisov týkajúcich sa ekologickej výroby. Týkajú sa aj výroby potravín, distribúcie a maloobchodu, keďže sú súčasťou ekologického poľnohospodárstva a v záujme toho, každý členský štát Európskej únie menuje inšpekčnú organizáciu, ktorá kontroluje prevádzkovateľov v potravinovom dodávateľskom reťazci a predtým ako môžu títo výrobcovia uviesť na trh potraviny s označením ekologický poľnohospodársky produkt, musia sa na inšpekčnej organizácii zaregistrovať. Po absolvovaní kontroly ja im udelím certifikát, ktorý potvrdzuje, že ich produkty spĺňajú požiadavky a štandardy ekologickej výroby. Všetci prevádzkovatelia sú podrobovaný kontrole minimálne jedenkrát do roka a na dovezené potraviny z ekologickej poľnohospodárskej výroby sa takisto vzťahujú kontrolné postupy. Ekologické logo Európskej únie je súčasťou politiky kvality a jednotným spôsobom vizuálne naším občanom vlastne zabezpečuje identifikáciu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Je to zelený podklad a tvar lístka s hviezdičkami, ale samozrejme aj Slovenská republika má svoje vlastné ekologické logo, ktoré je súčasťou tohto zákona. Práve v dôsledku zvýšeného záujmu u spotrebiteľov o produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby dôsledkom toho je, že Európska únia prijala prísnejšie pravidlá, ktoré vlastne majú platiť od prvého januára 2022. Medzi tieto zmeny patria napríklad posilnenie systému kontrol. Nové pravidlá pre výrobcov, ktoré zjednodušia práve malým poľnohospodárom prechod na ekologickú výrobu, nové pravidlá dovozu ekologických produktov a väčšiu rozmanitosť produktov, ktoré možno uviesť na trh s označením ekologický produkt. Práve toto nové nariadenie a povinnosť Slovenska ako členského štátu Európskej únie zosúladiť národnú legislatívu s novým nariadením a termín jeho povinného, povinnej transpozície je dôvod prečo ministerstvo pôdohospodárstva predkladá tento nový zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a pre vašu informáciu by som vás chcela len informovať, že Ústredný kontrolný a skúšobný ústav k 31. 12. registroval celkom 859 prevádzkovateľov ekologickej výroby čo je v porovnaní z roku 2018 nárast až o 7,11 %. Ja by som si dovolila vás informovať, že k pozmeň, k návrhu zákona predkladám pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom je stransparentnenie procesov čo máme aj v programovom vyhlásení vlády, a preto navrhujem, že register prevádzkovateľov a register inšpekčných organizácií sa zverejňujú na webovom sídle ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárstva, poľnohospodárskeho, čo sa síce aj teraz robí, ale len na dobrovoľnej báze. Preto dávame to v zákone ako povinnosť. Rovnako tam navrhujem zosúladenie textu s legislatívou Európskej únie, to znamená, že sa vyslovene uvádzajú tam aj výrobky z konverzie, navrhujem zaviesť novú skutkovú podstatu pre fyzické osoby priestupku osobitne s cieľom postihovať porušenie povinností, označiť produkty ekopoľnovýroby takzvaným logom Európskej únie ako aj porušenie ustanovenia ktoré us ...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.9.2020 11:46 - 11:49 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, národná strana, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 189 z 9. júla 2020 pridelila vládny návrh zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe
(tlač 138) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 82 z 8. septembra 2020 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkou. Výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 56 z 10. septembra 2020 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkou. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 33 z 10. septembra 2020 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkou. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bode spoločnej správy s návrhom gestorského výboru uvedený bod schváliť. Gestorský výbor na základe stavísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrený v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkou. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch v 2. čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 36 zo 16. septembra 2020. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, otvorte prosím, rozpravu a do rozpravy sa hlásim ako prvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.7.2020 16:40 - 16:40 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán Pellegrini, ja by som sa rada opýtala, lebo naozaj som nerozumela, nebolo mi celkom jasné, či ste, či ste hovorili za stranu SMER alebo za tú svoju novú stranu, nový SMER či HLAS, pretože ste vystupovali ako naozaj typický smerák.
A ak Igor Matovič nemá byť premiérom Slovenska, pretože Slovensko si zaslúži lepšieho premiéra, tak by ma zaujímalo, čo ste tým mysleli seba alebo pána Roberta Fica, pod taktovkou ktorého sa v tejto krajine rozdelilo našim ľuďom obrovské milióny eur.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 8.7.2020 11:18 - 11:20 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení páni poslanci, vážení pani... vážené panie poslankyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 138). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby pred... predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 11. septembra 2020 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2020.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.7.2020 10:09 - 10:11 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Kamenický, ja budem trošku teda konkrétnejšia, lebo chcela by som povedať ku gastrolístkom. Zrejme málokto vie, že tlač, distribúciu a celkové manažovanie zdražujú potraviny v priemere až o 5 %. Ako povedal pán minister, tie štyri firmy mali zisk 12 mil. eur. Ak by sme gastrolístky zrušili, zamestnávateľ peniaze, samozrejme, musí dať zamestnancovi ako príspevok na stram... na stravu, čo je určite pre zamestnanca výhodnejšie , pretože dostane tých peňazí viac. A nerozumiem, prečo máme my ako zamestnanci dotovať svojimi obedmi tlačenie nejakých papierikov pre nejaké firmy, ktoré sa tým živia. Každý z nás sa dokáže najesť aj bez týchto gastrolístkov, a preto plne podporujem tento návrh, ktorému však bude predmetom riadneho pripomienkového konania. Každý jeden, či už odborná, alebo laická verejnosť, sa k tomuto návrhu zákona bude môcť vyjadriť.
A pokiaľ ide o burčiak, tak zrejme každý z nás si pamätá, minulý rok bol veľmi extrémny a hrozno dozrievalo veľmi skoro. Vinári, vinohradníci nemohli ho spracovať a ponúkať spotrebiteľom ako vo forme burčiaku. A preto ministerka Matečná sa rozhodla, že dá výnimku zo zákona. Všetci dobre viete, že to je protiústavné. A preto je oveľa lepším riešením ak ministerstvo po dohode s odbornou verejnosťou tento termín určí v nejakom osobitnom predpise, ako napríklad Vestník.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.6.2020 17:20 - 17:21 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Janka, ja veľmi stručne ti doplním tvoje možno negatíva. V súčasnosti obchod tvrdí, že je jedným z najvýznamnejších zamestnávateľov na Slovensku. A je veľmi pravdepodobné, že postupne, pomaličky to tak nebude, pretože a aj v nedeľu sa vytrácajú vlastne predavačky z obchodov, pretože tieto obchody zavádzajú samoobslužné pokladnice, pokladne, kde si teda majú možnosť si samotní zákazníci, spotrebitelia naúčtovať a vlastne zaplatiť svoj tovar. Čiže už tuná sa tento počet zamestnancov pracujúcich v nedeľu, by som povedala, vďaka technike znižuje.
A jedna sedmina mi tiež celkom nesedí, že teda tá, že sa to všetko rozloží, tá nedeľa, na šesť dní v týždni, pretože mnohí občania to budú robiť stále tak, že pôjdu radšej do zahraničia a aj v tú nedeľu. Napríklad pôjdu na výlet do Ledníc v susednej Českej republike a zároveň to spoja aj s nákupom a ešte aj ušetria peniaze, pretože sú tam, predpokladám, tie potraviny lacnejšie. Čiže my týmto vlastne oberáme aj našu štátnu pokladňu o dépeháčku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.6.2020 14:37 - 14:39 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi, ďakujem veľmi pekne a len veľmi stručne to zhrniem. Áno, ak sa, ak sa teda zakáže alebo obmedzí predaj v nedeľu, tak môžme si byť istí, že zákazníci určite pôjdu do zahraničia, či už do Maďarska, Poľska, Českej republiky, alebo do Rakúska, kde si pôjdu veľmi radi nakúpiť. A treba si uvedomiť aj to, že keď sa obmedzí predaj v rámci maloobchodných predajní špeciali... tak pôjdu na benzínové pumpy. Teraz máme jasné dôkazy o tom, že v čase koronakrízy stúpli nákupy práve na benzínových pumpách. Samozrejme, náklady na prevádzky, pokiaľ, pokiaľ zatvoríme obchody v nedeľu, tak prevádzkovateľ to premietne do cien a toto si spotrebitelia zaplatia v cene potravín. To je úplne jednoduché.
Sú iné nepretržité prevádzky a vy tu hovoríte o nákupných centrách. Ja by som bola zvedavá, koľko vy máte detí, pán Kotleba. Ja mám dve a napriek tomu, že môj manžel 35 rokuje pracuje pravidelne v nedeľu, nesťažujem sa, mám možnosť výberu, mohol by odísť z potravinárskej prevádzky a robiť niekde inde, nerobí to. A môj syn rovnako pracuje na zmeny, takže nemám s tým najmenší problém, a preto sa práve pýtam, prečo máme vytrhnúť práve len tieto maloobchodné prevádzky, ktoré sa týkajú veľmi úzkej, malej skupiny ľudí. O čo je, je viac porušený rodinný život pre, pri maloobchodných predajniach, keď sú otvorené, ako keď je otvorená fabrika.
Takže toľko asi tak stručne. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.6.2020 14:21 - 14:31 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, z dôvodu pandémie COVID-19 vláda obmedzila predaj v nedeľu. Dôvodom bolo, že počas nedele je potrebné predajne vydezinfikovať. V praxi to však znamená, že v nedeľu do práce predsa len niekto prísť musí, ak predajne majú byť vydezinfikované reálne a nie fiktívne. Toto dočasné opatrenie v nedeľu zatvorených predajní však opäť spustilo, pripúšťam, legitímnu diskusiu o tom, že predaj v nedeľu sa na Slovensku zakáže natrvalo.
S dočasnými opatreniami už nejaké skúsenosti naozaj máme. Je to napríklad dočasné zvýšenie dane z pridanej hodnoty na 20 % v čase krízy, ktoré bolo ukotvené natrvalo zákonom vtedy vládnucou stranou SMER – SD.
Priznám sa, že zámeru regulovania predaja dosť dobre nerozumiem, pretože dnes nikto nikomu nezakazuje, aby dobrovoľne a na základe slobodného rozhodnutia mal ktokoľvek v nedeľu alebo v iný deň svoj obchod zatvorený. Ak sa pozrieme na súčasný stav v Európe, tak v prevažnej väčšine štátov nedeľný predaj nie je obmedzovaný. Obmedzovanie sa týka len ôsmich členských štátov Európskej únie a dvoch štátov mimo Európskej únie. Zámerne hovorím obmedzovanie, pretože nejde o zákaz. Zákaz predaja nie je celoplošný, každý štát má prijaté vlastné výnimky, či už je to časová, alebo sezónna, alebo pre darčekové predajne, suveníry, turistické centrá, alebo podľa rozlohy predajne, pre pekárne, cukrárne a predaj sladkostí, alebo kvetinárstva. Ani v jednej krajine nie je predaj v nedeľu zakázaný úplne. A zaujímavými krajinami sú Maďarsko a Fínsko, v ktorých bol zavedený nedeľný zákaz predaja, ale následne bol zrušený.
Najmä dnes, keď sa nachádzame v kríze horšej ako v roku 2008, v nedeľu alebo hocikedy inokedy zakazovať predaj vnímam ako absurdné rozhodovanie od zeleného stola bez reflexie k vzniknutej situácii. Podľa analytikov bude nedeľný zákaz v praxi znamenať zánik zhruba 600 pracovných hodín ročne na jednu pozíciu v obchode. V prípade fiktívneho nákupného centra s päťdesiatimi prevádzkami, z ktorých každá má priemerne tri pracovné pozície, to znamená zánik 90-tisíc pracovných hodín ročne, čo po prepočítaní predstavuje zhruba pokles štyridsiatich piatich pracovných miest na plný úväzok.
Nedeľný predaj pre zamestnanca však znamená aj vyšší príjem. Neviem, či si to uvedomujete. Podľa dostupných údajov dosahuje priemerný príplatok za prácu v nedeľu v kategórii maloobchod v nešpecializovaných predajniach sumu 29 eur mesačne, pričom priemerne zamestnanec odpracuje v nedeľu 11 hodín, a v kategórii maloobchod s potravinami, nápojmi a tabakom v špecializovaných predajniach je to až 37 eur za 23 nedeľných hodín mesačne. Inými slovami, zamestnanci za výmenu jeden až, jedného až dvoch voľných nedeľných, nedelí za iný voľný deň v týždni získajú dodatočných 30 až 40 eur, čo v prípade nižších príjmových skupín, ktoré v maloobchode prevažujú, nie je zanedbateľná čiastka.
Rovnako podľa dostupných údajov bolo v roku 2019 približne 2 mil. 50-tisíc zamestnancov. Z nich v nedeľu pracuje približne 365-tisíc, čo je 18 percent. A z týchto 18 percent, teda 365-tisíc zamestnancov, v maloobchode pracuje 47-tisíc, čo je približne jedna sedmina z týchto ľudí. Ostatní pracujú v priemysle vrátane potravinárskeho, v poľnohospodárstve alebo v iných službách ako maloobchod. Zároveň to však neznamená, že títo zamestnanci pracujú každú jednu nedeľu v mesiaci. Väčšina z nich totiž pracuje len jednu nedeľu v mesiaci a podľa dostupných údajov približne 20 percent zamestnancov, ktorí by mali v nedeľu pracovať, v nedeľu nepracujú. Sú to najmä samoživitelia, slobodné matky a matky s maloletými deťmi. Čiže na základe uvedených dát z týchto 2 mil. 50-tisíc zamestnancov len 2,3 % na Slovensku pracuje v nedeľu v maloobchode, a to len raz do mesiaca. Polovica týchto ľudí pracuje v nešpecializovaných predajniach, druhá polovica v maloobchodných prevádzkach špecializovaného typu. Medzi ne patria benzínové pumpy, predajne s tovarom pre kultúru a rekreáciu, ktorých sa tento nedeľný zákaz týkať nebude.
Čiže vlastne v reále ide ešte o menej ako 47-tisíc zamestnancov. Namieste je preto otázka, prečo sa obmedzenie zameriava práve na túto malú skupinu ľudí. Pri niektorých povolaniach, ako sú zdravotníci, polícia alebo obsluha nevypínateľných zdrojov, ako sú, ako sú vysoké pece, ale aj potravinárske prevádzky, je nevyhnutnosť nedeľnej práce úplne zrejmá. Ale v nedeľu môžu byť teda zatvorené aj pohostinstvá, reštaurácie, kiná alebo iné prevádzky, kde vlastne prekážky k zatvoreniu sú výlučne ekonomické a nie technické. Teda také isté ako práve v maloobchode. A argument, že nedeľná práca v maloobchode škodí rodinnému životu viac ako nedeľná práca vo fabrike za pásom, absolútne neobstojí.
Zákaz nedeľného predaja pritom môže spôsobiť komplikácie práve tým zvyšným zamestnancom, 320-tisícom ľuďom v iných odvetviach, ktorí pracujú cez víkendy a ktorí práve tieto nedeľné, nedele využívajú na nákupy. A mnohí zamestnanci, ktorí pracujú v štandardných časoch, čiže cez pracovný týždeň, si tiež idú radšej nakúpiť cez nedeľu, pretože pracujú napríklad v obci a nechodia pravidelne do mesta. A nehovoriac o tom, že mnohé nákupy majú vyslovene víkendový charakter a my vlastne týmto zákazom obmedzíme im predaj o polovicu. Zoberme si totižto obchody záhradkárskeho a chalupárskeho charakteru, kedy ľudia väčšinou chodia tam, do týchto, do Hornbachu alebo do, do Baumaxu nakupovať práve, práve cez víkendy. Čiže zákaz nedeľného predaja bude mať za dôsledok zníženie zamestnanosti, zníženie dostupnosti čiastkových úväzkov, zníženie čistej mzdy zasiahnutých zamestnancov, zníženie tržby a nižší výber dane z pridanej hodnoty, menej efektívne využitie kapitálu, zmenu cien niektorých produktov, niektoré pôjdu hore, niektoré dole, zánik niektorých obchodníkov a vyššie vedľajšie náklady pre spotrebiteľov.
Obmedzenie nedeľného predaja má teda jednoznačne negatívne ekonomické dopady a to si dnes v čase krízy naozaj nemôžme dovoliť, je to príliš drahý špás. Tieto dopady zasiahnu nielen zamestnancov v maloobchode, ale aj investorov v maloobchode a samotných zákazníkov. Spoločenská užitočnosť takéhoto zákazu nie je vysvetlená a nie je podporená žiadnou dopadovou štúdiou. Preto strana Sloboda a Solidarita tento navrhovaný zákon nepodporí.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis